VEREJNÝ OCHRANCA PRÁV

Mimoriadna správa verejného ochrancu práv

o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušeniu základných práv a slobôd

postupom policajných orgánov

Národnej rade Slovenskej republiky predkladá:

verejná ochrankyňa práv JUDr. Jana Dubovcová

Bratislava október 2016

P R E D L O Ž E N I E

Týmto využívam svoje právo ustanovené v zákone č. 564/2001 Z. z. o verejnom

ochrancovi práv v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom ochrancovi

práv“) a Národnej rade Slovenskej republiky týmto

p r e d k l a d á m

podľa § 24 zákona o verejnom ochrancovi práv „Mimoriadnu správu o skutočnostiach

nasvedčujúcich závažnému porušeniu základných práv a slobôd konaním niektorých

orgánov“ spojenú s návrhom, aby bola prerokovaná na najbližšej schôdzi národnej

rady.

Podľa § 24 zákona o verejnom ochrancovi práv „Ak verejný ochranca práv zistí

skutočnosti nasvedčujúce, že porušenie základného práva alebo slobody je závažné alebo sa

týka väčšieho počtu osôb, môže predložiť národnej rade mimoriadnu správu.“

Zistila som skutočnosti nasvedčujúce tomu, že konaním niektorých orgánov došlo

k závažnému porušeniu základných práv a slobôd a to ma viedlo k vypracovaniu tejto

mimoriadnej správy pre národnú radu a k postupu podľa už citovaného zákonného

ustanovenia.

JUDr. Jana Dubovcová

verejná ochrankyňa práv

2

Návrh na prerokovanie mimoriadnej správy na najbližšej schôdzi národnej rady

Týmto predkladám podľa § 24 zákona č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom ochrancovi práv“)

n á v r h,

aby mimoriadnu správu, ktorej súčasťou je aj tento návrh, Národná rada Slovenskej republiky

prerokovala na svojej najbližšej schôdzi.

Podľa § 24 zákona o verejnom ochrancovi práv „Ak verejný ochranca práv zistí skutočnosti

nasvedčujúce, že porušenie základného práva alebo slobody je závažné alebo sa týka väčšieho

počtu osôb, môže predložiť národnej rade mimoriadnu správu. Súčasťou mimoriadnej správy

môže byť aj návrh, aby bola prerokovaná na najbližšej schôdzi národnej rady.“

Dôvodom tohto môjho návrhu, aby národná rada mimoriadnu správu prerokovala

na najbližšej schôdzi je, že som zistila skutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že porušenie

základného práva alebo slobody je aj závažné a týka sa aj veľkého počtu osôb.

Považujem za potrebné, aby správa bola prerokovaná na najbližšej schôdzi národnej rady.

Bratislava 18. októbra 2016

JUDr. Jana Dubovcová

verejná ochrankyňa práv

3

Právo na ochranu pred neľudským a ponižujúcim zaobchádzaním zo strany orgánov

verejnej moci

Prieskumom, ktorý sa týkal ochrany a dodržiavania základných práv a slobôd osôb

umiestnených v celách policajného zaistenia, uskutočneným v roku 2015, som zistila, že

v policajných budovách má polícia vytvorené priestory, ktoré využíva na obmedzenie osobnej

slobody osôb. Tieto priestory nie sú celami policajného zaistenia a neplatí v nich právny

režim, ktorý zákon pre takéto cely predpisuje. Jedná sa zväčša o mrežami oddelenú časť

miestnosti alebo chodby, v ktorej sa nachádza spravidla iba stolička alebo lavica, v niektorých

sú zabudované oká alebo držadlá slúžiace na pripútanie osoby.

Tieto priestory policajti bežne používajú na zatváranie a pripútanie fyzických osôb, považujú

ich za bežnú súčasť policajného postupu. Nazývajú ich „vyhradené priestory“, miestnosti

pre predvedené osoby alebo zadržiavacie miestnosti“. Podľa policajtov ide o „detenčné

priestory určené na dočasné umiestnenie osôb s obmedzenou osobnou slobodou.“

Výsledkom prieskumu sú závažné zistenia:

1. Polícia na obmedzenie osobnej slobody fyzickej osoby nepoužíva výlučne na to

zákonom určenú celu policajného zaistenia a nepostupuje pri obmedzovaní jej

osobnej slobody výlučne zákonom ustanoveným postupom. Pre svoje potreby si

vytvorila v policajných budovách priestory, ktoré nie sú celami policajného zaistenia. Tieto

iné priestory si uspôsobila na možnosť obmedzovať fyzické osoby na ich slobode. V týchto

priestoroch má vytvorené podmienky nielen na obmedzenie osobnej slobody osoby, ale

aj na jej pripútanie. Priestory sú holé, nemajú vybavenie, ktoré musia spĺňať cely

policajného zaistenia, aby v nich boli zabezpečené podmienky, ktoré sú zlučiteľné s úctou

k ľudskej dôstojnosti. V týchto priestoroch nie sú: toalety, umývadlá, okná, zabezpečené

vetranie, stolík, lôžko, ani zariadenie na privolanie pomoci, zato sú vybavené kovovými

okami zabudovanými do steny alebo podobným zariadením, ktoré slúži na pripútanie už

zatvorenej osoby o stenu. Policajti volajú tieto priestory „vyhradené priestory“, čo nie je

legislatívny pojem, a teda je zrejmé, že ide o priestor a názov, ktoré zákon nepozná.

2. Tieto nelegálne priestory uspôsobené na obmedzenie osobnej slobody a pripútanie

osoby, ktoré nie sú celami policajného zaistenia, policajti používajú vo svojej praxi

bežne. A to tak, že podľa svojej úvahy do nich dočasne umiestňujú fyzické osoby

predvedené na políciu na dobu, o trvaní ktorej sami rozhodnú a z dôvodov, ktoré

policajti považujú za potrebné (napríklad z praktických dôvodov, kým si vybavia

spisy). K obmedzeniu osobnej slobody fyzickej osoby v takýchto prípadoch dochádza tak,

že policajt osobu neumiestni do cely policajného zaistenia, ktorá je na tento účel

ustanovená a aj vybavená a pre umiestnenie do cely je potrebné vyhotoviť príslušnú

administratívu dosvedčujúcu dobu a dôvod umiestnenia osoby do cely, ale umiestni ju

do iného uzavretého, ničím nevybaveného, nedôstojného priestoru, v ktorom ju môže

aj pripútať. A teda obmedzí osobnú slobodu fyzickej osoby v priestoroch, ktoré nie sú

4

upravené v právnom poriadku a jej umiestnenie do nich je možné aj bez vypísania

dokumentácie o jej umiestnení. Pri tom používa vlastný, zákonom neustanovený postup.

Pre zabezpečenie ochrany základných práv a slobôd v súvislosti s postupmi polície

považujem za potrebné prijať opatrenia, ktoré som navrhla prezidentovi Policajného

zboru:

Nariadiť policajtom okamžitý zákaz obmedzovať osobnú slobodu fyzickej osoby jej

umiestnením do „vyhradených priestorov“ v policajnej budove, ktoré nie sú celou

policajného zaistenia, a do akýchkoľvek iných uzavretých priestorov, ktoré nie sú celou

policajného zaistenia, a tiež nariadiť okamžité fyzické zrušenie „vyhradených priestorov“

vytvorených v policajných budovách za účelom možnosti obmedzenia osobnej slobody

fyzickej osoby v nich.

Prezidentovi Policajného zboru bola správa o výsledkoch prieskumu doručená dňa

3. marca 2015, pričom som ho požiadala o oznámenie stanoviska k výsledkom prieskumu

a o informovanie o prijatých opatreniach v lehote 20 dní od jej doručenia.

20. marca 2015 ma prezident Policajného zboru informoval, že predloženú správu nechá

posúdiť odbornými pracoviskami Prezídia Policajného zboru a krajskými riaditeľstvami

Policajného zboru. Prezident Policajného zboru síce v ustanovenej lehote reagoval veľmi

slušným listom, z obsahu ktorého však vyplýva, že nepostupoval podľa § 19 ods. 2 v spojení

s § 22 ods. 2 zákona o verejnom ochrancovi práv, podľa ktorého má orgán verejnej správy

v zákonom ustanovenej 20 dňovej lehote „oznámiť verejnému ochrancovi práv svoje

stanovisko k výsledkom vykonaného prieskumu a prijaté opatrenia.“

16. apríla 2015 som podľa § 19 ods. 3 zákona v spojení s § 22 ods. 2. zákona o verejnom

ochrancovi práv, dala nadriadenému orgánu Policajného zboru a nadriadenému orgánu

prezidenta Policajného zboru – ministrovi vnútra Slovenskej republiky vyrozumenie

o tom, že nezaslanie konkrétneho stanoviska k výsledkom prieskumu a neprijatie uvedených

opatrení verejného ochrancu práv, zameraných na odstránenie možností porušovania

základných ľudských práv a slobôd postupom polície, najmä pri umiestňovaní osôb

do uzavretých priestorov, ktoré nie sú celami policajného zaistenia a pripútavania týchto osôb

v nich na základe úvahy policajta, považujem za nedostatočné.

6. mája 2015 minister listom odpovedal, že prezident Policajného zboru mi konečné

stanovisko k navrhovaným opatreniam poskytol dňa 28. apríla 2015.

Z obsahu konečného stanoviska prezidenta Policajného zboru z 28. apríla 2015 bolo zrejmé,

že neprijal žiadne opatrenie a ani prijatie opatrení nenariadil.

1. júna 2015 som vo vyrozumení ministrovi vnútra Slovenskej republiky uviedla, že

neprijatie opatrení a konečné stanovisko prezidenta Policajného zboru považujem

za nedostatočné.

5

17. júna 2015 z listu ministra vnútra Slovenskej republiky vyplynulo, že stanovisko

prezidenta Policajného zboru považuje za dostatočné a opatrenia nebudú prijaté.

Pretože zistenia o tom, že bežnou súčasťou policajného postupu, na ktorý polícia nemá oporu

v zákone, je porušovanie základných práv a slobôd osôb a tieto zistenia sú mimoriadne

závažné a naviac rezortom akceptované, uplatnila som po prvý raz v histórii verejného

ochrancu práv postup podľa § 19 ods. 5 zákona o verejnom ochrancovi práv a dňa 15. júla

2015 som zaslala Národnej rade Slovenskej republiky Oznámenie verejného ochrancu

práv. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné

menšiny v novembri 2015 oznámenie prerokoval a napriek tomu, že bol uznášania

schopný nedokázal prijať žiadne uznesenie.

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe

ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť

slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Z uvedeného vyplýva, že základné právo na osobnú slobodu požíva ústavnú ochranu

a možno ho obmedziť iba na základe zákona, zákonným postupom a zo zákonných

dôvodov.

Obmedzenie osobnej slobody môže vykonať polícia zaistením výlučne na základe dôvodov,

upravených v ustanovení § 19 zákona č. 171/1991 Zb. o policajnom zbore v znení neskorších

predpisov. V ustanovení § 42 a nasl. tento zákon upravuje možnosť umiestniť zaistenú osobu

do cely policajného zaistenia, ako aj podmienky umiestnenia do cely a podmienky vybavenia

cely. Zákon neustanovuje žiadny iný spôsob umiestnenia osoby do iného uzavretého

priestoru. Každé takéto konanie policajta znamená nevyhnutne prekročenie Ústavou

Slovenskej republiky vymedzených kompetencií, a teda svojvôľu.

Neprijatie žiadnych opatrení na nápravu zistených nedostatkov a ich rezortné krytie takto

umožňujú pokračovať v policajnej praxi, ktorá je nezákonná a jej výsledkom je závažné

porušovanie základných práv a slobôd.

Prezident Policajného zboru vydal dňa 26. januára 2015 „Rozkaz o realizácii úloh

na zabezpečenie odporúčaní Európskeho výboru na zabránenie mučenia a neľudského či

ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania“. Paradoxne práve táto interná norma, ktorá

má zabezpečiť zvyšovanie úrovne dodržiavania ľudských práv a slobôd pri policajných

postupoch, je jedinou normou, v ktorej je používanie nelegálnych vyhradených

priestorov upravené. Tento rozkaz v bode 1 písm. c) ukladá riaditeľovi národnej kriminálnej

agentúry prezídia, riaditeľovi úradu hraničnej a cudzineckej polície prezídia a riaditeľom

krajských riaditeľstiev Policajného zboru po individuálnom posúdení každého prípadu,

zabezpečiť vykonávanie umiestňovania osôb obmedzených na osobnej slobode do tzv.

„určených priestorov útvaru Policajného zboru pre dočasné umiestnenie osôb obmedzených

na osobnej slobode,“ ako aj pripútavania osôb k vhodným predmetom, len na nevyhnutne

6

potrebný čas, každé takéto umiestnenie a pripútanie spolu s časovým rozpätím poznamenať

v príslušnej administratívnej pomôcke a tlačive.

V súčasnosti teda ako právny základ umiestňovania osôb do nelegálnych vyhradených

priestorov slúži pre policajtov rozkaz prezidenta Policajného zboru, ktorý nemá povahu ani

silu zákona, a nie je spôsobilý normatívne upravovať spôsoby obmedzenia osobnej

slobody tak, ako to predpokladá čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Týmto

interným predpisom vytvoril prezident Policajného zboru policajtom podmienky

pre arbitrárne konanie.

Je dôležité si uvedomiť, že polícia nie je štát v štáte, je to orgán verejnej správy.

Príkladom pokračujúceho porušovania základných práv a slobôd je ďalšie zistenie verejného

ochrancu práv, týkajúce sa zaistenia osoby podávateľa políciou na OO PZ Lučenec v dňoch

od 10. mája 2016 do 13. mája 2016. Postup polície počas jeho zaistenia som preskúmavala

na základe podnetu. Zistila som, že polícia túto osobu umiestnila v nelegálnom

vyhradenom priestore dňa 10. mája 2016 o 16:50 hod. a držala ju tam zamknutú až

do dňa 11. mája 2016 do 14:15 hod. Podávateľ strávil v tomto priestore, ktoré nie je

vybavené lôžkom ani toaletou, podľa jeho slov celý čas spútaný putami, takmer 24 hodín

(aj počas celej noci).

U podávateľa boli po jeho prepustení z OO PZ Lučenec lekárom konštatované početné

zranenia – rozsiahle hematómy na pravej a ľavej ruke, na tvári, v oblasti ľadvín a zo zadnej

strany stehien, zlomeniny viacerých rebier, zlomenina priečnych výbežkov stavca, zlyhanie

obličiek. V deň jeho zaistenia pritom podstúpil dve vyšetrenia (vrátane rtg pľúc),

s konštatovaním, že v čase jeho obmedzenia na osobnej slobode nemal žiadne zranenia.

Polícia mi neposkytla presvedčivé dôkazy o tom, že k uvedeným zraneniam nedošlo

na policajnom oddelení.

Po preskúmaní podnetu som konštatovala, že konaním OO PZ Lučenec bol porušený čl. 3

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a čl. 16

ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorého obsahom je zákaz mučiť alebo podrobiť

krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva je základným zmyslom čl. 3 Dohovoru

úcta k ľudskej dôstojnosti. Zákaz ponižujúceho zaobchádzania a úcta k ľudskej dôstojnosti

sú navzájom prepojené do takej miery, že aj v prípade, ak dotknutej osobe následkom

ponižujúceho zaobchádzania nevznikli žiadne závažné ani dlhotrvajúce následky, možno

hovoriť o porušení čl. 3 Dohovoru, ak štátne orgány s dotknutou osobou zaobchádzali

nie ako so subjektom, ale ako s objektom práva.

Som presvedčená, že umiestňovanie osôb, ktorých osobná sloboda je obmedzená,

do nelegálnych vyhradených priestorov predstavuje takýto spôsob ponižujúceho

zaobchádzania, t.j. zaobchádzanie s ľuďmi nie ako so subjektmi, ale ako s objektmi práva.

7

Absencia zákonných podmienok pre umiestnenie do takýchto priestorov (poučenie

o právach, právo na právnu pomoc, poskytnutie informácie blízkej osobe, možnosť podania

sťažnosti alebo opravného prostriedku), ako aj podmienok vybavenia týchto priestorov

(absencia lôžka, monitoringu, možnosti privolať pomoc, poskytovanie jedla a zabezpečenie

pitného režimu) vytvárajú priestor pre svojvôľu bez možnosti náležitej kontroly

a garancie dodržiavania základných práv a slobôd.

Nezákonný postup orgánu verejnej správy nemožno v demokratickom a právnom štáte

ospravedlniť prevádzkovými, organizačnými, technickými, finančnými a ani žiadnymi inými

inštitucionálnymi potrebami. Takýto nezákonný policajný postup je viacnásobným zásahom

do základných práv fyzickej osoby, a to podľa čl. 5 Dohovoru (obmedzenie osobnej slobody

na neistý čas v nelegálnom priestore a nelegálnym postupom), aj podľa čl. 3 Dohovoru

(pre nedostatočné podmienky v tomto priestore, ak v nich zatvorená osoba trávi viac hodín).

Prezident Policajného zboru ma v liste zo dňa 28. apríla 2015 informoval o tom, že

špecifikácia tzv. „vyhradeného priestoru“ bola predložená do legislatívneho procesu

za účelom jej zapracovania do novely zákona o Policajnom zbore. Konštatujem, že

do dnešného dňa takáto právna úprava nebola prijatá a súčasné pomery naďalej

umožňujú pri vykonávaní zaužívanej policajnej praxe zásahy do základných práv

a slobôd osôb.

V demokratickom a právnom štáte je neprípustný taký policajný postup, ktorý neupravuje

zákon. Tento, verejným ochrancom práv zistený a namietaný policajný postup, je zaužívanou

bežnou policajnou praxou, ktorej dôsledkom je porušovanie základných práv veľkého

množstva osôb. Ide o zjavne svojvoľný postup orgánu verejnej správy.

Považujem za závažné zistenie, že po tom ako som upozornila na závažné porušovanie

základných ľudských práv nezákonným policajným postupom, zodpovedný predstaviteľ

polície namiesto okamžitého zákazu nezákonného postupu vydal rozkaz, ktorým

rozkázal svojím podriadeným tento nezákonný postup uplatňovať, dôkazom je aj

prípad z Lučenca. Nezákonným postupom polície dochádza k pokračovaniu

v porušovaní základného práva osôb, ktoré má systémový charakter, a teda sa týka

veľkého počtu osôb.

Z toho dôvodu využívam svoje oprávnenie ustanovené v § 24 zákona č. 564/2001 Z. z.

o verejnom ochrancovi práv, podľa ktorého, ak verejný ochranca práv zistí skutočnosti

nasvedčujúce, že porušenie základného práva alebo slobody je závažné alebo sa týka väčšieho

počtu osôb, môže predložiť národnej rade mimoriadnu správu. Súčasťou mimoriadnej správy

môže byť aj návrh, aby bola prerokovaná na najbližšej schôdzi národnej rady.

Vzhľadom na závažnosť zistení spolu s mimoriadnou správou predkladám aj návrh, aby táto

mimoriadna správa bola prerokovaná na najbližšej schôdzi národnej rady.

8

Po prerokovaní správy na schôdzi národnej rady navrhujem, aby národná rada prijala tieto

odporúčania verejného ochrancu práv:

1) V zákone o Policajnom zbore výslovne uviesť:

-

policajtovi sa v priestoroch policajnej budovy zakazuje obmedziť osobnú slobodu

fyzickej osobe jej umiestnením do iných uzavretých priestorov, než sú na to

určené cely policajného zaistenia,

-

policajtovi sa zakazuje už uzavretú osobu pripútať k stene, k predmetom, spútať

ju a akýmkoľvek spôsobom ju znehybniť alebo znehybňovať bez lekárskeho

odporúčania, z ktorého je zrejmé, že takýto postup vyžaduje ochrana zdravia

zaistenej, zadržanej, predvedenej osoby,

policajt je povinný v prípade, ak dôjde k zhoršeniu psychického, fyzického

zdravia policajtom zaistenej, zadržanej, predvedenej osoby počas jej zaistenia,

zadržania, predvedenia, preukázať odborným lekárskym vyjadrením príčiny

zhoršenia jej zdravia.

2) Opakovane poukazujem na to, že Slovenská republika nevytvorila podmienky

na naplnenie základného práva osoby na nezávislé a účinné vyšetrenie policajných

postupov a postupov iných štátnych orgánov, ktoré uplatnili voči nej silu a takáto

osoba si z tohto dôvodu nemôže riadne uplatniť právo na účinný prostriedok

nápravy a na primerané odškodnenie v prípade, ak sa chyba v postupe štátneho

orgánu preukáže. Pretože podľa čl. 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky národná

rada môže zriaďovať ministerstvá a ostatné orgány štátnej správy odporúčam, aby

národná rada ustanovila nezávislý orgán vyšetrovania policajných postupov

a postupov iných štátnych orgánov voči fyzickej osobe, pri ktorých je podozrenie

na neoprávnené použitie sily, mučenie, kruté a neľudské zaobchádzanie.

Požiadavka nezávislosti vyžaduje, aby tento orgán nebol podriadený vláde, nebol

súčasťou ministerstva vnútra, polície, prokuratúry a iných orgánov, a aby nebol

obsadený policajtmi, bývalými policajtmi alebo príslušníkmi iných zložiek,

ktorých postupy by mal preskúmavať.

3) Podľa čl. 86 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky do pôsobnosti národnej rady patrí aj

kontrola toho, ako sa zákony dodržiavajú, preto odporúčam, aby poslanci vykonali

poslanecký prieskum zameraný na využívanie tých policajných priestorov, ktoré nie

sú celami, ale boli vytvorené na tzv. dočasné zatváranie osôb.

9