Príloha č. 6  
Aktualizácia stratégie riadenia štátneho dlhu  
na roky 2015 až 2018  
Október 2016  
Úvod  
Aktualizácia Stratégie riadenia štátneho dlhu na roky 2015 až 2018 bola pripravená  
v období, keď úrokové sadzby na dlhopisovom trhu dosahujú historické minimá a väčšina  
krajín eurozóny emituje dlhopisy so zápornými sadzbami s krátkodobou splatnosťou. Riadenie  
štátneho dlhu je ovplyvnené predovšetkým pôsobením NBS, nakupovaním existujúcich  
štátnych dlhopisov na sekundárnom trhu. Prebytok likvidity na jednej strane pomáha dopytu v  
aukciách štátnych dlhopisov, na druhej strane spôsobuje problémy pri ukladaní dočasne voľnej  
likvidity. Riziko do budúcnosti predstavuje predovšetkým plánovaný odchod Veľkej Británie  
z Európskej únie, ďalšie sprísňovanie bankovej regulácie a stále menšia ochota investorov  
kupovať štátne dlhopisy s extrémne malými výnosmi.  
Riadenie štátneho dlhu SR sa uskutočňuje na štandardnej úrovni krajín eurozóny.  
Dôvodom je dôsledné napĺňanie Stratégie riadenia štátneho dlhu, dobrý rating krajiny,  
pozitívne vnímanie krajiny investormi, ktorí oceňujú politickú stabilitu a stabilitu finančných  
inštitúcií, najmä bankového sektora. Zmenšeniu rizika financovania štátu významne napomohla  
rozsiahla diverzifikácia investorskej bázy prostredníctvom emisií dlhopisov vydaných mimo  
eurozóny, v menách iných krajín, ktorá začala v roku 2012 a bola prerušená v roku 2014.  
V súčasnosti pokrývajú investori mimo eurozóny v iných menách ako euro približne 7 %  
hodnoty štátneho dlhu Slovenska. Diverzifikácia priniesla alternatívnu možnosť získavania  
zdrojov pre financovanie štátu, zvýšenie dopytu zo strany tradičných dlhopisových investorov  
a pozitívny marketing krajiny na trhoch, kde Slovensko doteraz nepôsobilo. Hlavným  
problémom, ktorý znevýhodňuje financovanie štátneho dlhu v porovnaní s ostatnými  
rozvinutými krajinami, je technokratická formulácia ústavného zákona o rozpočtovej  
zodpovednosti, ktorá znemožňuje koncepčnú správu, najmä financovanie štátneho dlhu. Zákon  
neumožňuje bez sankcií akékoľvek predfinancovanie budúcich záväzkov, nakoľko ľubovoľná  
finančná operácia na strane pasív štátu okamžite účtovne zväčšuje hrubý verejný dlh Slovenska.  
Financujú sa preto iba priebežne splatné finančné záväzky, a to za aktuálne trhové ceny.  
Stabilizáciu na finančných trhoch a historicky minimálne úrokové sadzby využilo  
Slovensko na podstatné zlepšenie rizikového profilu portfólia štátneho dlhu smerom k väčšej  
priemernej splatnosti a menšieho rizika možného negatívneho precenenia portfólia. Tento  
princíp správy portfólia je štandardom pre krajiny s rozvinutým kapitálovým trhom  
a sofistikovaným riadením štátneho dlhu.  
Slovensko plní všetky kritériá stanovené Stratégiou. Ciele formulované v Stratégii na  
roky 2015 až 2018 sú v súlade s aktuálnou situáciou na finančnom trhu. Rozhodnutie sprísniť  
parametre splatnosti štátneho dlhu do piatich a jedného roka a úrokového rizika do piatich rokov  
sa ukázalo ako správne. Vývoj verejných financií, nákladov na správu štátneho dlhu  
v posledných rokoch a najmä hodnotenie Slovenska investormi, bankami a ratingovými  
spoločnosťami taktiež ukazujú, že nastavenie cieľov riadenia štátneho dlhu a likvidity je  
vyhovujúce pre podmienky ekonomiky a dostatočné pre systém riadenia dlhu v SR.  
Aktuálna aktualizácia nevyžaduje modifikovať kvantitatívne ciele riadenia rizika  
ani ostatné ciele stanovené v Stratégii.  
1. Makroekonomické východiská a fiškálny výhľad  
1.1. Vývoj na finančných trhoch a makroekonomické východiská  
Polarizácia menových politík európskej a americkej centrálnej banky začala na konci  
roka 2015. Na jednej strane Americká centrálna banka FED spustila dlho očakávanú  
reštriktívnu menovú politiku v decembri 2015, keď po siedmych rokoch zvýšila úrokové  
sadzby. Postupne, v prvej polovici roka 2016 však FED ustúpil od pôvodných plánov  
2
 
 
kontinuálneho zvyšovania sadzieb a to hlavne kvôli nepriaznivým číslam z trhu práce, nízkej  
inflácií a vysokému riziku vystúpenia UK z Európskej Únie, tzv. Brexit-u. V druhej polovici sa  
rétorika FEDu obrátila, vzhľadom na pozitívny vývoj ekonomiky USA je zvyšovanie sadzieb  
najpravdepodobnejšie po prezidentských voľbách na konci roka 2016.  
Na druhej strane kvantitatívne uvoľňovanie v Európe neprinieslo inflačné a rastové  
očakávania a preto Európska centrálna banka ECB v decembri znížila depozitnú sadzbu na -  
0,3 % a predĺžila program nákupu aktív do marca 2017. Vzhľadom na nepriaznivý ekonomický  
vývoj ECB v marci 2016 pristúpila k ďalšiemu zníženiu sadzby o 10 bázických bodov súčasne  
s navýšením programu nákupu aktív o 20 mld. eur na 80 mld. EUR mesačne. Portfólio  
nakupovaných dlhopisov sa rozšírilo o nákup podnikových dlhopisov a refinančný program  
TLTRO II. ECB je v ďalších krokoch opatrná. Hoci kvantitatívne uvoľňovanie, aj po viacerých  
úpravách, doteraz neprinieslo očakávaný rast inflácie, do konca roka 2016 sa pravdepodobne  
nič zásadné v politike ECB nezmení.  
Britská centrálna banka (BoE) pristúpila k stabilizačným opatreniam. BoE reagovala na  
výsledky referenda v UK znížením depozitnej sadzby o 25 bázických bodov na 0,25 %  
a navýšila program kvantitatívneho uvoľňovania.  
Globálne akciové trhy otvorili nový rok červenými číslami, index S&P najhoršími od  
roku 1928. Nákaza sa šírila dominantne z čínskeho akciového trhu. Signálom nestabilného  
obdobia je rastúca volatilita naprieč všetkými trhmi (komoditný, akciový, dlhopisový). Svetové  
trhy neskôr vyrovnali stratu z februára, no zostávajú neustále pod tlakom. Európske trhy sa  
zotavili aj z výsledku referenda o vystúpení Veľkej Británie z EÚ, aj keď jeho následky sú do  
budúcnosti stále neurčité. Akciové trhy stagnujú v dôsledku slabého ekonomického rastu  
v Európe a zvýšených geopolitických rizík. Tieto faktory sa odzrkadli na profile slovenskej  
výnosovej krivky, ktorý je viac plochý. Vplyv kvantitatívneho uvoľňovania na pokles výnosov  
slovenských 10-ročných vládnych dlhopisov bol kvantifikovaný vo februári 2016 na 60  
bázických bodov.  
Výnosy 10Y SK a DE dlhopisov (% p. a.)  
Vývoj výnosovej krivky Slovenska a Nemecka (% p. a.)  
1
1,6  
SVK 29.7.2016  
Slovensko  
Nemecko  
SVK 22.9.2016  
DE 29.7.2016  
DE 22.8.2016  
0,8  
0,6  
0,4  
0,2  
0
1,4  
1,2  
1
0,8  
0,6  
0,4  
0,2  
0
-0,2  
-0,4  
-0,6  
-0,8  
-0,2  
-0,4  
Zdroj: Bloomberg  
Zdroj:MFSR, Deutsche Bundesbank  
Slovenská ekonomika si v tomto roku zopakuje silný rast o 3,6 %. Hlavnými ťahúňmi  
budú spotreba domácností, ale aj čistý export. Pozitívny vývoj zaznamená aj trh práce. Už druhý  
rok po sebe prekročí rast zamestnanosti 2 % - nú a rast reálnych miezd 3 % - nú hranicu.  
Deflácia v roku 2016 prekoná minuloročnú hodnotu, keď ceny klesnú v priemere až o 0,5 %.  
3
Aj na budúci rok bude ekonomika rásť svižným 3,5 % - ným tempom, a to i pri miernom  
vplyve Brexitu na ekonomiku eurozóny. Exportná výkonnosť zrýchli, tlmiť ju však bude  
situácia v externom prostredí v dôsledku referenda o vystúpení Veľkej Británie z EÚ.  
Predpokladáme, že v roku 2017 ukrojí Brexit z rastu slovenskej ekonomiky necelých 0,2 p. b.  
Pod vplyvom pokračujúcej výstavby automobilových závodov JLR a VW a výstavby  
bratislavského obchvatu D4/R7 významne zrýchli investičná aktivita. Pozvoľný návrat inflácie  
spomalí rast reálnych miezd, ktorý mierne pribrzdí tempo míňania domácností. Miera  
nezamestnanosti na úrovni 8,5 % zaznamená historické minimum.  
V ďalších rokoch sa vďaka novým kapacitám v automobilovom priemysle očakáva  
postupné zrýchľovanie rastu HDP až na 4,4 % v roku 2019. Rast bude rovnomerne ťahaný  
domácim aj zahraničným dopytom. Mzdy zrýchlia nad úroveň 4 % v súlade s rastom  
produktivity a inflácie. Inflácia sa vráti k inflačnému cieľu ECB až v závere roka 2019.  
Prognóza MF SR - hlavné indikátory ekonomiky (september 2016)  
Ukazovateľ (v %)  
2014  
2,5  
2015  
3,6  
2016  
3,6  
2017  
3,5  
2018  
3,9  
2019  
4,4  
HDP, reálny rast  
Zamestnanosť (VZPS), rast  
Miera nezamestnanosti (VZPS)  
Reálna mzda, rast  
1,5  
13,2  
4,2  
2,6  
11,5  
3,3  
2,8  
9,8  
1,5  
8,5  
1,1  
7,4  
2,7  
1,6  
0,5  
1,0  
6,4  
2,8  
1,9  
1,4  
3,3  
2,6  
Inflácia, priemerná ročná; HICP  
Bežný účet, podiel na HDP  
-0,1  
0,1  
-0,3  
-1,3  
-0,5  
-0,7  
0,9  
-0,3  
Zdroj: MF SR  
1.2. Fiškálny výhľad  
Konsolidácia verejných financií bude v nasledujúcich rokoch 2017 až 2019 prebiehať  
v súlade s programovým vyhlásením vlády SR z roku 2016. Za predpokladu naplnenia  
stanovených rozpočtových cieľov sa očakáva dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu do roku 2020.  
Na rok 2015 bol stanovený cieľ nominálneho deficitu vo výške 2,5 % HDP.  
Aktualizovaná hodnota v apríli notifikovaného deficitu za rok 2015 o schválenú aktualizáciu  
daňových príjmov zo septembrového Výboru pre daňové prognózy dosiahla úroveň 2,7 % HDP.  
V strednodobom horizonte je hlavným cieľom vytvorenie podmienok pre dosiahnutie  
dlhodobej udržateľnosti verejných financií. To si vyžaduje pokračovanie v konsolidácii  
verejných financií aj po roku 2016 tak, aby Slovensko smerovalo k svojmu strednodobému  
rozpočtovému cieľu1.  
Rozpočet verejnej správy na roky 2017 až 2019 stanovuje fiškálne ciele na nasledujúce  
roky v podobe nominálneho deficitu verejnej správy na úrovni 1,29 % HDP v roku 2017.  
V roku 2018 by mal deficit ďalej klesnúť na 0,44 % HDP a v roku 2019 by mal byť dosiahnutý  
rozpočtový prebytok vo výške 0,16 % HDP.  
Ku koncu roka 2015 dosiahol hrubý dlh verejnej správy 52,9 % HDP. Oproti roku 2014  
došlo k medziročnému zníženiu dlhu v pomere k HDP o 1 p.b., zatiaľ čo v nominálnom  
vyjadrení narástol o 568 mil. eur. K medziročnému zníženiu dlhu v pomere k HDP o 1 p.b.  
došlo aj napriek skutočnosti, že na základe rozhodnutia Eurostatu bola do sektora verejnej  
správy zaradená ŽSSK. Toto rozhodnutie predstavovalo negatívny vplyv na dlh vo výške  
1
Strednodobý rozpočtový cieľ Slovenska je dosiahnutie štrukturálneho deficitu vo výške 0,5 % HDP, pričom podľa Programu  
stability na roky 2016 až 2019 by tento mal byť dosiahnutý v roku 2019.  
4
 
0,4 % HDP (312 mil. eur) a viedlo k jeho spätnej revízii za minulé roky. Na pokles dlhu v roku  
2015 pozitívne vplývali viaceré faktory. Ide najmä o dosiahnutie nižšieho ako rozpočtovaného  
hotovostného schodku štátneho rozpočtu, rast nominálneho HDP a aktívne riadenie hotovostnej  
rezervy štátu, ktorej zdroje sa navýšili aj v súvislosti s predajom časti podielu v Slovak Telekom  
a otvorením druhého dôchodkového piliera.  
Za predpokladu naplnenia rozpočtových cieľov možno očakávať, že hrubý dlh  
verejnej správy bude v pomere k HDP postupne klesať až na hranicu 49,1 % HDP v roku  
2019.  
Vývoj salda (ESA 2010, % HDP) a dlhu verejnej správy (cash, % HDP)  
2014 S  
-2,9  
2015 S  
-2,72  
52,9  
2016 R  
-1,9  
2016 OS  
-2,0  
2017 N  
-1,3  
2018 N  
-0,4  
2019 N  
0,2  
Saldo VS  
Hrubý dlh VS  
53,9  
52,5  
53,5  
52,7  
51,4  
49,1  
Štátny dlh (bez vplyvu EFSF a ESM)  
48,4  
47,8  
47,6  
48,5  
48,0  
47,1  
45,1  
Zdroj: MF SR  
Predpokladaná výška hrubého dlhu na rok 2016 sa nachádza na úrovni 53,5 % HDP3.  
Dôvodom medziročného nárastu hrubého dlhu je potreba zabezpečenia dostatočnej úrovne  
hotovostnej rezervy na financovanie splatných záväzkov štátu na začiatku roka 2017. Od roku  
2017 sa po prvýkrát v histórii predpokladá dosahovanie primárneho prebytku4, ktorý spolu s  
prognózou akcelerujúceho rastu HDP a zrýchľovaním inflácie prispeje k výraznejšiemu  
poklesu dlhu. Koncom roka 2019 sa prognózuje hrubý dlh verejnej správy vo výške 49,1 %  
HDP. K zmene dlhu verejnej správy prispieva vo všeobecnosti najmä výška hotovostného  
deficitu štátneho rozpočtu, ktorý je potrebné financovať. Dosahovanie prebytku primárneho  
salda, aj v súvislosti s lepšími hotovostnými deficitmi, sa očakáva najmä v nasledujúcich  
rokoch. Pozitívny vývoj bude dôsledkom pokračujúcej konsolidácie verejných financií smerom  
k dosiahnutiu prebytkového hospodárenia verejnej správy. Z medzinárodných záväzkov  
Slovenska voči Európskemu nástroju finančnej stability (EFSF) a Európskemu mechanizmu  
pre stabilitu (ESM) sa na roky 2017 až 2019 nepredpokladajú ďalšie vplyvy na verejný dlh.  
Nad rámec hotovostných zmien dlhu bude predstavovať najvýznamnejší vplyv na  
pokles verejného dlhu od roku 2016 akcelerujúci rast ekonomiky a postupný návrat inflácie.  
Od roku 2017 sa bude priaznivo vyvíjať aj primárne saldo hospodárenia verejnej správy.  
2 Ide o hodnotu salda VS 2015 upravenú o schválenú aktualizáciu daňových príjmov Výborom pre daňovú prognózu nad rámec  
jarnej notifikácie Eurostatu.  
3 Zodpovedá druhému sankčnému pásmu podľa ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti.  
4 Primárne saldo predstavuje saldo verejnej správy očistené o úrokové náklady.  
5
2. Zhodnotenie plnenia Stratégie riadenia štátneho dlhu k 30. 9. 2016  
Vývoj na finančných trhoch a v riadení dlhu v rokoch 2015 a 2016 ukazuje, že ciele  
nastavené v aktuálnej Stratégii na roky 2015 až 2018 boli nastavené správne. Priebežne sa darí  
plniť všetky stanovené ciele na požadovaných úrovniach.  
Plnenie parciálnych cieľov:  
1 - Štandardizovanie vlastností nových emisií cenných papierov  
V roku 2015 bola na domácom trhu otvorená 1 nová línia dlhopisov 12-ročného  
dlhopisu so splatnosťou v roku 2027. Otvorenie bolo uskutočnené pomocou syndikátu bánk.  
V uvedenom roku boli splatené 3 emisie, z toho jedna emisia v EUR registrovaná v zahraničí,  
jedna emisia v EUR registrovaná na Slovensku a jedna emisia denominovaná v českých  
korunách. K 31.12.2015 malo MF SR „živých“ celkovo 29 emisií (z toho 13 emisií  
registrovaných v zahraničí). Novootvorené domáce benchmarkové emisie majú obmedzenú  
maximálnu menovitú hodnotu na štandardných 3,0 mld. eur, nové ostatné emisie majú obvykle  
maximálnu menovitú hodnotu 1,5 mld. eur. Aj v roku 2015 ARDAL vo väčšom rozsahu  
realizovala spätné nákupy štátnych cenných papierov najmä v obdobiach na konci roka, kedy  
je potrebné upraviť veľkosť dlhu kvôli zákonu o rozpočtovej zodpovednosti, kde sa berie do  
úvahy iba hrubý dlh. Spätné nákupy dlhopisov uľahčujú nárazové splácanie veľkých emisií  
a mierne znižujú náklady na správu hotovostnej rezervy.  
Počas prvých 9 mesiacov roka 2016 boli na domácom trhu otvorené dve nové línie  
dlhopisov 15-ročný dlhopis so splatnosťou v roku 2031 prostredníctvom syndikovanej emisie  
a 7,5-ročný dlhopis so splatnosťou v roku 2023 prostredníctvom domácej aukcie.  
Všetky verejne obchodovateľné emitované štátne cenné papiere (denominované v eur)  
spĺňajú podmienku akceptovateľnosti aktív ECB, takže môžu byť použité v priamych  
operáciách ECB / NBS alebo ako zábezpeka pri operáciách súvisiacich s výkonom menovej  
politiky.  
Dopyt a akceptovaný dopyt v domácich aukciách ŠD (mld. eur) a úroková sadzba z aukcií (% p. a.)  
16  
14  
12  
10  
8
6
5
4
3
2
1
0
6
4
2
0
2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016Q3  
Celkový dopyt (ľavá os)  
Akceptovaný dopyt (ľavá os)  
Priemerná úroková sadzba (pravá os)  
Zdroj: ARDAL  
6
 
2 - Optimalizovanie štruktúry neobchodovateľného dlhu  
V minulosti bola ukončená intenzívna fáza optimalizácie štruktúry neobchodovateľného  
dlhu. Všetky úvery, pri ktorých bolo možné predčasné splatenie za finančne priaznivých alebo  
neutrálnych podmienok, boli predčasne splatené a neobchodovateľný dlh bol nahradený  
obchodovateľným dlhom (dlhopismi). Nové úvery (okrem realizovaných záruk) boli  
schvaľované len v prípade ich ekonomickej výhodnosti a „pridanej hodnoty“ vo forme auditu  
oprávnenosti výdavkov na schválený projekt. V roku 2015 boli čerpané úvery od EIB a CEB  
v celkovej hodnote 395 mil. eur. Pri všetkých úveroch boli podmienky ich čerpania výhodnejšie  
ako emisia cenných papierov. V prvej polovici roka 2016 boli čerpané úvery od CEB v celkovej  
hodnote 225 mil. eur a v septembri 2016 bol prijatý úver v hodnote 105 mil. eur od EIB.  
3 - Dodržiavanie parametrov refinančného, úrokového a cudzomenového rizika štátneho dlhu  
Pre obdobie minulej Stratégie boli pre sledovanie refinančného a úrokového rizika  
stanovené optimálne hodnoty parametrov, v blízkosti ktorých je potrebné udržiavať stav  
portfólia. Hodnotu splatných aj preceňovaných finančných záväzkov štátu v prvom roku  
udržiavať blízko úrovne 25 % celkových finančných záväzkov a hodnotu splatných aj  
preceňovaných finančných záväzkov štátu kumulatívne za päť rokov udržiavať blízko úrovne  
65 % celkových finančných záväzkov. Od začiatku roka 2015 platí nová stratégia riadenia dlhu  
na roky 2015 až 2018, ktorá mierne modifikuje kvantitatívne primárne ciele riadenia rizika. Pre  
refinančné riziko je strategickým zámerom udržiavanie hodnoty finančných záväzkov štátu  
splatných kumulatívne za prvý rok blízko úrovne 20 % z celkových finančných záväzkov, za  
päť rokov je strategickým zámerom hodnota 55 %. Pre riziko z precenenia je zámerom  
udržiavanie hodnoty preceňovaných finančných záväzkov štátu za prvý rok blízko úrovne  
25 % z celkových finančných záväzkov štátu, za päť rokov je zámerom 55 %. Dodržiavanie  
uvedených cieľov posúva portfólio štátu oproti uplynulému obdobiu do oblasti menšieho rizika  
v zmysle refinancovania a zmeny úrokových sadzieb.  
7
Ukazovatele refinančného rizika a rizika z precenia  
Refinancovanie Refinancovanie Zmena úroku Zmena úroku  
Priemerná  
splatnosť* Durácia*  
v 1 roku**  
(opt. 25 %)  
[%]  
v 5 rokoch**  
(opt. 60 %)  
[%]  
v 1 roku**  
(opt. 25 %)  
[%]  
v 5 rokoch**  
(opt. 65 %)  
[%]  
[rok]  
[rok]  
1Q 2011  
2Q 2011  
3Q 2011  
4Q 2011  
1Q 2012  
2Q 2012  
3Q 2012  
4Q 2012  
1Q 2013  
2Q 2013  
3Q 2013  
4Q 2013  
1Q 2014  
2Q 2014  
3Q 2014  
4Q 2014  
1Q 2015  
2Q 2015  
3Q 2015  
4Q 2015  
1Q 2016  
2Q 2016  
3Q 2016  
5,67  
4,65  
16,09  
16,52  
16,47  
17,29  
18,11  
10,94  
9,75  
13,32  
7,65  
13,13  
9,79  
9,61  
11,83  
11,07  
11,57  
12,31  
16,14  
15,95  
15,19  
18,52  
21,31  
22,64  
22,13  
61,44  
59,30  
59,54  
59,60  
61,11  
62,42  
60,19  
59,27  
50,64  
47,55  
45,56  
47,65  
42,21  
45,09  
44,57  
45,51  
41,95  
48,46  
47,78  
48,23  
48,96  
45,60  
45,06  
25,27  
26,78  
27,31  
27,72  
29,89  
23,49  
22,18  
20,26  
15,59  
21,23  
19,26  
16,59  
17,21  
16,79  
15,92  
16,54  
20,17  
19,16  
18,36  
18,61  
21,40  
22,73  
22,22  
61,49  
59,34  
59,59  
59,64  
61,15  
62,46  
60,23  
59,31  
50,68  
47,58  
46,75  
47,69  
42,24  
45,12  
44,60  
45,54  
41,98  
48,48  
47,80  
48,25  
48,98  
45,62  
45,08  
5,75  
5,39  
5,15  
4,95  
5,20  
5,39  
5,60  
6,42  
6,37  
6,31  
6,45  
6,93  
7,10  
6,86  
6,83  
7,14  
6,92  
6,82  
6,72  
7,21  
7,06  
6,86  
4,77  
4,51  
4,33  
4,19  
4,47  
4,67  
4,87  
5,54  
5,45  
5,36  
5,44  
5,94  
6,19  
6,06  
6,17  
6,56  
6,23  
6,15  
6,07  
6,61  
6,57  
6,40  
* Portfólio (Štátne dlhopisy, Štátne pokladničné poukážky, úvery)  
** Celé portfólio (Štátne dlhopisy, Štátne pokladničné poukážky, úvery, peňažný trh a Štátna pokladnica)  
Zdroj: ARDAL  
Vývoj ukazovateľov refinančného rizika a úrokového rizika  
Vývoj ukazovateľov refinančného a úrokového  
Vývoj ukazovateľov refinančného a úrokového  
rizika v prvom roku (%)  
rizika v piatich rokoch (%)  
Zdroj: ARDAL  
Zdroj: ARDAL  
8
Vývoj priemernej splatnosti (roky) a durácie (roky) štátneho dlhu v rokoch 2012 až 2016  
Zdroj: ARDAL  
Pre riadenie cudzomenového rizika bolo počas obdobia minulej Stratégie strategickým  
zámerom dodržanie limitu otvorenej nezabezpečenej cudzomenovej pozície štátneho dlhu pod  
úrovňou 5 % v pomere k celkovému štátnemu dlhu. V novej stratégii na roky 2015 až 2018 bol  
stanovený prísnejší limit nezabezpečenej cudzomenovej pozície štátneho dlhu, a to na úrovni  
3 % v pomere k celkovému štátnemu dlhu. Ku koncu septembra 2016 bola hodnota  
nezabezpečeného dlhu v cudzej mene 0,11 % z celého dlhu (suma „živých“ štátnych dlhopisov  
a úverov).  
4 - Diverzifikácia investorskej základne  
Na stretnutiach s účastníkmi aukcií a na stretnutiach s investormi zástupca emitenta –  
ARDAL, informovala o aktuálnych zámeroch v oblasti primárneho a sekundárneho trhu  
štátnych cenných papierov. V decembri roka 2015 bol publikovaný plán otvorenia nových línií  
dlhopisov a ŠPP a tiež harmonogram aukcií štátnych dlhopisov na ďalší rok. ARDAL  
pravidelne posielala investorom a publikovala na svojej stránke mesačné správy, týkajúce sa  
činností súvisiacich so správou štátneho dlhu a riadením likvidity.  
Diverzifikácia investorskej základne je nevyhnutná najmä z dôvodu každoročných  
deficitov štátneho rozpočtu, ktoré sú väčšie ako absorpčná kapacita domáceho a regionálneho  
finančného trhu. Táto diverzifikácia prináša tiež zmenu podielu štátneho dlhu vlastneného  
domácimi investormi a zahraničnými investormi v prospech zahraničných investorov (väčšie  
riziko).  
V roku 2015 a ani počas prvých 9 mesiacov roku 2016 nebola vydaná žiadna emisia  
v cudzej mene. V budúcnosti môže ARDAL vydať takúto emisiu v závislosti od podmienok na  
trhu, od vývoja deficitu ŠR.  
5 - Skvalitnenie infraštruktúry riadenia štátneho dlhu (primárni dealeri, ISDA zmluvy, brokeri,  
zlepšenie podmienok vysporiadania CP)  
Systém primárnych dealerov bol zavedený na začiatku roka 2013. Vzhľadom k nie  
štandardnému fungovaniu vysporiadania transakcií na kapitálovom trhu (nutnosť pre členov  
BCPB registrovať obchody na BCPB a neexistencia DVP vysporiadania v oblasti OTC  
obchodov) bolo rozhodnuté zaviesť systém primárnych dealerov zatiaľ len pre primárny trh  
s tým, že elektronický sekundárny trh spolu s povinnosťou kótovania benchmarkových emisií  
primárnymi dealermi bude zavedený po vytvorení podmienok pre jeho realizáciu.  
9
V roku 2016 boli platné zmluvy s celkovo trinástimi zmluvnými dealermi  
(12 primárnych dealerov a 1 spolupracujúci dealer). V období od začiatku roka 2012 boli  
uzatvorené zmluvy s jedenástimi bankami (ISDA Master Agreement). Banky, s ktorými má  
Slovensko platné zmluvy môžu byť pozvané do tendra na uzatvorenie zabezpečovacích  
transakcií. Služby brokerských spoločností (zahraničných) využíva Slovensko na transakcie na  
peňažnom a na sekundárnom kapitálovom trhu pre spätné nákupy v menšom rozsahu.  
3. Strategické ciele riadenia štátneho dlhu na roky 2015 až 2018  
Hlavným cieľom riadenia štátneho dlhu je zabezpečiť plnenie finančných záväzkov  
štátu a zabezpečiť spoľahlivé refinancovanie na kapitálovom trhu pri primeraných úrokových  
nákladoch a únosnej miere rizík. Ciele formulované v Stratégii na roky 2015 až 2018 sú  
v súlade s aktuálnou situáciou na finančnom trhu aj s vývojom riadenia štátneho dlhu.  
Nastavenie cieľov riadenia štátneho dlhu a likvidity je vyhovujúce pre podmienky ekonomiky  
a dostatočné pre systém riadenia dlhu v SR. Aktuálna aktualizácia nevyžaduje modifikovať  
kvantitatívne ciele riadenia rizika ani ostatné ciele stanovené v Stratégii.  
4. Záver  
Slovensko plní všetky kritériá stanovené Stratégiou. Ciele formulované v Stratégii na  
roky 2015 až 2018 sú v súlade s aktuálnou situáciou na finančnom trhu. Rozhodnutie sprísniť  
parametre splatnosti štátneho dlhu do piatich a jedného roka a úrokového rizika do piatich rokov  
sa ukázalo ako správne. Vývoj verejných financií, nákladov na správu štátneho dlhu  
v posledných rokoch a najmä hodnotenie Slovenska investormi, bankami a ratingovými  
spoločnosťami taktiež ukazujú, že nastavenie cieľov riadenia štátneho dlhu a likvidity je  
vyhovujúce pre podmienky ekonomiky a dostatočné pre systém riadenia dlhu v SR.  
Aktuálna aktualizácia nevyžaduje modifikovať kvantitatívne ciele riadenia rizika ani  
ostatné ciele stanovené v Stratégii.  
10  
 
 
Príloha: Riadenie finančných rizík štátneho dlhu  
Riadenie parametrov portfólia štátneho dlhu je založené na nastavení cieľových hodnôt  
rizík a dodržiavaní nastavených hodnôt v určitom rozsahu odchýlok od stanovených úrovní.  
Nastavením hodnôt rizík sú determinované výdavky spojené s obsluhou dlhového portfólia.  
Medzi najdôležitejšie riziká štátneho dlhu patria nasledovné:  
REFINANČNÉ RIZIKO  
Refinančné riziko predstavuje možnosť straty schopnosti štátu refinancovať sa a plniť  
svoje záväzky v čase ich splatnosti, resp. schopnosť splniť si svoje záväzky len pomocou  
núdzových opatrení, pravdepodobne za oveľa väčšiu cenu ako obvykle. Riziko vyplýva aj z  
neistoty, či požadované obchody budú môcť byť na finančných trhoch v plnej miere  
realizované. Toto riziko je sledované prostredníctvom ukazovateľov kumulatívnej splatnosti,  
to znamená súčtu všetkých splatných záväzkov v stanovenom období.  
Ukazovateľ kumulatívnej splatnosti v prvom roku  
Ukazovateľ kumulatívnej splatnosti do 5 rokov  
V období rokov 2015 až 2018 je strategickým zámerom udržiavanie podielu súčtu  
všetkých splatných záväzkov v období do jedného roka k celkovým finančným záväzkom čo  
najbližšie k hodnote 20 % a udržiavanie podielu súčtu všetkých splatných záväzkov v období  
do piatich rokov k celkovým finančným záväzkom čo najbližšie k hodnote 55 %. Dodržanie  
týchto parametrov predpokladá štandardné podmienky vývoja finančných trhov,  
makroekonomického a fiškálneho vývoja ekonomiky SR v rámci eurozóny. Rozhodnutie  
o dodržaní parametrov aj v prípade neštandardných podmienok, môže viesť k podstatnému  
zväčšeniu výdavkov ŠR na obsluhu dlhu.  
Kumulatívne refinančné riziko v jednotlivých rokoch (%, k 30.9.2016)  
Zdroj: ARDAL  
ÚROKOVÉ RIZIKO  
Úrokové riziko predstavuje riziko zmeny výdavkov spojených s portfóliom štátneho  
dlhu v dôsledku zmien trhových úrokových sadzieb. Ukazovatele precenenia dlhu, ktorými sa  
toto riziko riadi, vyjadrujú mieru ohrozenia – rastu (poklesu) výdavkov v dôsledku  
nepriaznivých (priaznivých) pohybov úrokových sadzieb. Sekundárne sa pri úrokovom riziku  
sleduje aj vývoj celkovej durácie portfólia.  
11  
Ukazovateľ precenenia dlhu v prvom roku  
Ukazovateľ precenenia dlhu do 5 rokov  
Podobne, ako pri refinančnom riziku, aj tu je strategickým zámerom udržiavanie podielu  
súčtu všetkých záväzkov preceňovaných v období do jedného roka k celkovým finančným  
záväzkom čo najbližšie k hodnote 25 % a udržiavanie podielu súčtu všetkých splatných  
záväzkov preceňovaných v období do piatich rokov k celkovým finančným záväzkom čo  
najbližšie k hodnote 55 %. Splnenie týchto parametrov tiež predpokladá štandardné podmienky  
vývoja finančných trhov, ekonomiky a fiškálnej pozície štátu.  
Kumulatívne úrokové riziko v jednotlivých rokoch (%, k 30. 9. 2016)  
Zdroj: ARDAL  
Priemerná splatnosť a durácia dlhového portfólia budú sledované aj naďalej ako  
sekundárne ukazovatele.  
KURZOVÉ RIZIKO  
Kurzové riziko predstavuje riziko straty spôsobenej zmenou kurzov iných mien a ich  
vplyv na aktíva a pasíva štátu. Vzhľadom na činnosti, ktoré vykonáva ARDAL v mene MF SR,  
toto riziko môže vzniknúť len v prípade, že na financovanie záväzkov štátu budú prijaté zdroje  
v cudzej mene a tie budú bez zabezpečovacích operácií konvertované do eur.  
Ukazovateľ otvorenej nezabezpečenej cudzomenovej pozície finančných záväzkov štátu  
V prípade výhodných podmienok na trhu bude snahou udržiavať diverzifikované dlhové  
portfólio aj z hľadiska menovej štruktúry. Strategickým zámerom štátu bude udržanie  
zatvorenej – zabezpečenej cudzomenovej pozície finančných záväzkov štátu. Otvorená  
nezabezpečená cudzomenová pozícia finančných záväzkov štátu môže krátkodobo dosiahnuť  
maximálne 3 % v pomere k celkovým finančným záväzkom štátu. Ku koncu júna 2016 bola  
hodnota nezabezpečeného dlhu v cudzej mene 0,11 % z celého dlhu (suma „živých“ štátnych  
dlhopisov a úverov).  
KREDITNÉ RIZIKO  
Kreditné riziko predstavuje riziko straty vyplývajúce z toho, že dlžník alebo iná zmluvná  
strana zlyhá pri plnení svojich záväzkov vyplývajúcich z dohodnutých podmienok. Kreditné  
riziko zahŕňa aj riziko druhého štátu (napr. ak príslušné orgány štátu alebo centrálnej banky  
nebudú schopné alebo ochotné splniť svoje záväzky voči zahraničiu a ostatní dlžníci v  
12  
príslušnom štáte nebudú schopní splniť svoje záväzky z dôvodu, že sú rezidentmi tohto štátu),  
riziko koncentrácie, riziko protistrany, či riziko vysporiadania obchodov vyplývajúce z toho,  
že vysporiadanie finančnej transakcie sa nemusí zrealizovať podľa dohodnutých podmienok.  
Kreditné riziko je riadené prostredníctvom limitov, ktoré predstavujú maximálnu hodnotu  
finančných prostriedkov v jednom okamihu deponovaných (uložených) u konkrétnej obchodnej  
protistrany, či už štátu, bankovej skupiny alebo konkrétnej banky. Stanovenie  
metodiky, limitov a spôsobu ich kontroly sú v kompetencii vedenia MF SR.  
Princíp stanovenia a kontroly kreditných limitov je založený na základe externých  
ratingov najvýznamnejších nezávislých ratingových agentúr (Moody’s, S&P, Fitch).  
Pre kreditné limity na jednotlivé protistrany je zavedený systém priebežnej kontroly ich  
dodržiavania. Napriek viacerým možným výhradám voči spoľahlivosti externých ratingov,  
predstavuje ich využitie v dnešnom finančnom svete jedinú dostupnú alternatívu získania  
informácií o finančnom zdraví a kredibilite obchodných protistrán. Vychádzajúc z princípu  
obozretnosti sa pri kreditnom riziku okrem využitia ratingov kontinuálne monitoruje situácia  
na finančných trhoch, vyhodnocujú sa všetky dostupné informácie z trhu (napr. „credit default  
spreads“), prípadne sa využívajú aj vlastné ratingové alebo skóringové hodnotenia jednotlivých  
subjektov.  
13