Úvod
Aktualizácia Stratégie riadenia štátneho dlhu na roky 2015 až 2018 bola pripravená
v období, keď úrokové sadzby na dlhopisovom trhu dosahujú historické minimá a väčšina
krajín eurozóny emituje dlhopisy so zápornými sadzbami s krátkodobou splatnosťou. Riadenie
štátneho dlhu je ovplyvnené predovšetkým pôsobením NBS, nakupovaním existujúcich
štátnych dlhopisov na sekundárnom trhu. Prebytok likvidity na jednej strane pomáha dopytu v
aukciách štátnych dlhopisov, na druhej strane spôsobuje problémy pri ukladaní dočasne voľnej
likvidity. Riziko do budúcnosti predstavuje predovšetkým plánovaný odchod Veľkej Británie
z Európskej únie, ďalšie sprísňovanie bankovej regulácie a stále menšia ochota investorov
kupovať štátne dlhopisy s extrémne malými výnosmi.
Riadenie štátneho dlhu SR sa uskutočňuje na štandardnej úrovni krajín eurozóny.
Dôvodom je dôsledné napĺňanie Stratégie riadenia štátneho dlhu, dobrý rating krajiny,
pozitívne vnímanie krajiny investormi, ktorí oceňujú politickú stabilitu a stabilitu finančných
inštitúcií, najmä bankového sektora. Zmenšeniu rizika financovania štátu významne napomohla
rozsiahla diverzifikácia investorskej bázy prostredníctvom emisií dlhopisov vydaných mimo
eurozóny, v menách iných krajín, ktorá začala v roku 2012 a bola prerušená v roku 2014.
V súčasnosti pokrývajú investori mimo eurozóny v iných menách ako euro približne 7 %
hodnoty štátneho dlhu Slovenska. Diverzifikácia priniesla alternatívnu možnosť získavania
zdrojov pre financovanie štátu, zvýšenie dopytu zo strany tradičných dlhopisových investorov
a pozitívny marketing krajiny na trhoch, kde Slovensko doteraz nepôsobilo. Hlavným
problémom, ktorý znevýhodňuje financovanie štátneho dlhu v porovnaní s ostatnými
rozvinutými krajinami, je technokratická formulácia ústavného zákona o rozpočtovej
zodpovednosti, ktorá znemožňuje koncepčnú správu, najmä financovanie štátneho dlhu. Zákon
neumožňuje bez sankcií akékoľvek predfinancovanie budúcich záväzkov, nakoľko ľubovoľná
finančná operácia na strane pasív štátu okamžite účtovne zväčšuje hrubý verejný dlh Slovenska.
Financujú sa preto iba priebežne splatné finančné záväzky, a to za aktuálne trhové ceny.
Stabilizáciu na finančných trhoch a historicky minimálne úrokové sadzby využilo
Slovensko na podstatné zlepšenie rizikového profilu portfólia štátneho dlhu smerom k väčšej
priemernej splatnosti a menšieho rizika možného negatívneho precenenia portfólia. Tento
princíp správy portfólia je štandardom pre krajiny s rozvinutým kapitálovým trhom
a sofistikovaným riadením štátneho dlhu.
Slovensko plní všetky kritériá stanovené Stratégiou. Ciele formulované v Stratégii na
roky 2015 až 2018 sú v súlade s aktuálnou situáciou na finančnom trhu. Rozhodnutie sprísniť
parametre splatnosti štátneho dlhu do piatich a jedného roka a úrokového rizika do piatich rokov
sa ukázalo ako správne. Vývoj verejných financií, nákladov na správu štátneho dlhu
v posledných rokoch a najmä hodnotenie Slovenska investormi, bankami a ratingovými
spoločnosťami taktiež ukazujú, že nastavenie cieľov riadenia štátneho dlhu a likvidity je
vyhovujúce pre podmienky ekonomiky a dostatočné pre systém riadenia dlhu v SR.
Aktuálna aktualizácia nevyžaduje modifikovať kvantitatívne ciele riadenia rizika
ani ostatné ciele stanovené v Stratégii.
1. Makroekonomické východiská a fiškálny výhľad
1.1. Vývoj na finančných trhoch a makroekonomické východiská
Polarizácia menových politík európskej a americkej centrálnej banky začala na konci
roka 2015. Na jednej strane Americká centrálna banka FED spustila dlho očakávanú
reštriktívnu menovú politiku v decembri 2015, keď po siedmych rokoch zvýšila úrokové
sadzby. Postupne, v prvej polovici roka 2016 však FED ustúpil od pôvodných plánov
2