Príloha č. 5  
Implicitné záväzky  
Implicitné záväzky  
Implicitné záväzky sú podľa ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej  
zodpovednosti definované ako „rozdiel medzi očakávanými budúcimi výdavkami subjektov  
verejnej správy a očakávanými budúcimi príjmami subjektov verejnej správy, ktoré vyplývajú  
z finančných dôsledkov spôsobených budúcim uplatňovaním práv a povinností ustanovených  
právnym poriadkom Slovenskej republiky, ak tieto nie sú súčasťou dlhu verejnej správy“. Ide  
o čisté záväzky v sektore sociálnych vecí, zdravotníctva a školstva spojené so starnutím  
populácie a ďalšie typy záväzkov, ako napríklad záväzky z PPP projektov a náklady na  
odstavenie jadrových elektrární.  
Z uvedeného vyplýva, že nejde o záväzky vykázané v súvahe účtovných závierok  
subjektov verejnej správy v aktuálnom roku, keďže ich ocenenie môže byť problematické.  
Napriek tomu však možno pri zohľadnení aktuálneho legislatívneho stavu odhadnúť ich výšku.  
1. Celkové implicitné záväzky  
Implicitné záväzky sú odhadnuté ako súčasná hodnota budúcich záväzkov  
vyplývajúcich zo starnutia populácie, záväzkov z PPP projektov a Národného jadrového fondu  
v nekonečnom horizonte vyjadrené ako percento aktuálneho HDP roku 2016. Jednotlivým  
oblastiam sa venujú nasledujúce časti tejto prílohy. Manuál k implicitným záväzkom1 popisuje  
podrobnejšie postup výpočtu.  
Implicitné záväzky – scenár nezmenených politík (hodnota k roku 2016, v % HDP)  
spolu  
1. Vplyv starnutia populácie  
127,5 %  
2,5 %  
2. Vplyv PPP projektu - rýchlostná cesta R1  
3. Vplyv PPP projektu obchvat BA  
4. Vplyv Národného jadrového fondu  
5. Celková výška implicitných záväzkov  
* (-) pokles a (+) nárast implicitných záväzkov  
1,2 %  
-3,0 %  
128,2 %  
Zdroj: MF SR  
V roku 2016 dosahujú celkové implicitné záväzky 128,2 % HDP. V porovnaní s údajmi  
prezentovanými v rozpočte verejnej správy na roky 2016 až 2018 (implicitné záväzky vo výške  
148,3 % HDP) došlo k zníženiu odhadovaných implicitných záväzkov o 20,1 % HDP.  
Medziročná zmena vyplýva predovšetkým z aktualizácie makroekonomických  
predpokladov a zmeny východiskového roku pri výpočte implicitných záväzkov (viac v Boxe  
1). Dlhodobá projekcia výdavkov spojených so starnutím populácie sa oproti rozpočtu verejnej  
správy na roky 2016 až 2018 nemenila.  
2. Záväzky spojené so starnutím populácie  
Základom kvantifikácie sú predpoklady a projekcie pracovnej skupiny AWG2  
zaoberajúcej sa vplyvmi starnutia populácie na verejné financie členských krajín EÚ. Táto  
pracovná skupina publikuje každé tri roky dlhodobé projekcie príjmov a výdavkov citlivých  
na starnutie populácie do roku 2060 na základe projekcií demografického vývoja Eurostatu  
2
Ageing working group – pracovná skupina Európskej komisie zaoberajúca sa vplyvom starnutia obyvateľstva na verejné  
financie v dlhodobom horizonte.  
2
a dlhodobých makroekonomických projekcií Európskej komisie (EK). Odhad implicitných  
záväzkov spojených so starnutím populácie v scenári nezmenených politík je založený na  
aktuálnych projekciách pracovnej skupiny AWG z roku 2015.  
Postup výpočtu záväzkov spojených so starnutím možno rozdeliť do dvoch krokov:  
A. Prvým krokom výpočtu je zostavenie bilancie príjmov a výdavkov spojených so  
starnutím populácie, pričom východiskovým rokom je rok 2016, t. j. rok, z ktorého sa  
vychádza pri zostavovaní rozpočtu verejnej správy na roky 2017 až 2019. Zostavuje sa  
do roku 2060 (posledný rok projekcií AWG). Po tomto roku sa vo výpočtoch uvažuje  
s konštantnými podielmi jednotlivých príjmov a výdavkov na HDP.  
B. V druhom kroku sa vyčísli suma súčasnej (diskontovanej) hodnoty tejto bilancie  
v nekonečnom horizonte. Táto suma predstavuje samotnú výšku implicitných záväzkov.  
Na strane príjmov ide konkrétne o príjmy Sociálnej poisťovne plynúce  
z dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti a zdravotných poisťovní zo  
zdravotného poistenia. Ide o príjmy od ekonomicky aktívneho obyvateľstva a dlžné poistné.  
Časť výdavkov citlivých na starnutie populácie je financovaná aj z daní a iných príjmov. Vo  
výpočtoch sa uvažuje s nimi tak, aby vo východiskovom roku vykryli rozdiel príjmov  
a výdavkov spojených so starnutím populácie (prostredníctvom bilancujúcej položky - ostatné  
príjmy)3.  
Vo všeobecnosti sa v prognózovanom období uvažuje s približne nezmeneným  
podielom uvedených príjmov na HDP, čo zodpovedá teoretickému predpokladu o tom, že  
daňové príjmy a odvody by mali v dlhodobom horizonte rásť v súlade s rastom nominálneho  
HDP4. Prípadná zmena podielu príjmov z dôchodkového poistenia na HDP v čase by súvisela  
s tým, že časť odvodov je presmerovaná do 2. piliera dôchodkového systému (t. j. mimo sektor  
verejnej správy), pričom táto časť sa v čase môže meniť v dôsledku zmeny podielu sporiteľov  
na celkovom počte poistencov.  
Na strane výdavkov ide o výdavky na dôchodkové dávky, zdravotnú a dlhodobú  
starostlivosť, školstvo a dávky v nezamestnanosti. Neuvažuje sa tu so zmenou úrokových  
nákladov vyvolaných zmenou primárneho salda verejnej správy v dôsledku starnutia  
populácie5. V prípade výdavkov na dôchodkové dávky ide o projekcie Ministerstva financií SR  
konzultované a schvaľované v rámci pracovnej skupiny AWG. Projekcie ostatných výdavkov  
sú prevzaté priamo z AWG.  
3
Keďže cieľom tejto časti je odhadnúť veľkosť implicitných záväzkov spojených so starnutím populácie, vychádza sa  
z predpokladu vyrovnanej bilancie príjmov a výdavkov vo východiskovom roku. Znamená to, že implicitné záväzky vznikajú  
len z odchýlok príjmov a výdavkov spojených so starnutím populácie od hodnôt vo východiskovom roku.  
Takýto prístup k projekcii príjmov sa používa aj v rámci pracovnej skupiny AWG.  
4
5
Pri zmenách primárneho salda dochádza aj k zmenám v úrokových nákladoch, resp. úrokových príjmoch (pokiaľ sa  
nekumuluje dlh, ale aktíva) verejnej správy. Ak vláda uskutoční opatrenia zlepšujúce primárne saldo, automaticky to povedie  
aj k poklesu úrokových nákladov, resp. nárastu úrokových príjmov.  
3
Vplyv demografických zmien na príjmy a výdavky verejnej správy (% HDP, scenár nezmenených politík)  
2016  
2020  
2030  
2040  
2050  
2060  
A. Príjmy VS  
18,3  
6,2  
0,5  
3,7  
8,0  
18,3  
8,7  
5,9  
0,3  
3,2  
0,2  
0,0  
0,0  
3,2  
3,0  
18,1  
6,0  
0,4  
3,7  
8,0  
18,3  
8,4  
6,1  
0,3  
3,2  
0,2  
-0,1  
-0,1  
4,6  
4,5  
18,1  
5,9  
0,4  
3,7  
8,0  
18,3  
8,0  
6,7  
0,4  
3,1  
0,2  
-0,2  
-0,2  
4,6  
5,1  
18,3  
6,1  
0,4  
3,7  
8,0  
19,0  
8,5  
7,1  
0,5  
2,8  
0,1  
-0,7  
-0,6  
2,7  
5,1  
18,5  
6,3  
0,4  
3,7  
8,0  
20,5  
9,5  
7,5  
0,6  
2,8  
0,1  
-2,0  
-1,5  
2,6  
5,1  
18,5  
6,4  
- dôchodkové poistenie  
- poistenie v nezamestnanosti  
- zdravotné poistenie  
0,4  
3,7  
- ostatné príjmy  
8,0  
B. Výdavky citlivé na starnutie populácie  
- dôchodkové dávky  
22,1  
10,7  
7,7  
- zdravotná starostlivosť  
- dlhodobá starostlivosť  
- školstvo  
0,6  
2,9  
- dávky v nezamestnanosti  
C. Primárne saldo (A-B)  
Primárne saldo diskontované k roku 2016  
p.m. nominálny rast HDP (v %)  
p.m. nominálna úroková miera (v %)  
0,1  
-3,6  
-2,0  
2,8  
5,1  
Zdroj: MF SR, EK  
Výsledky v tabuľke možno interpretovať tak, že v roku 2060 dôjde v porovnaní s rokom  
2016 k zhoršeniu diskontovaného primárneho salda v dôsledku starnutia populácie o 2,0 p. b.  
BOX 1 Aktualizácia implicitných výdavkov spojených so starnutím populácie  
V rozpočte verejnej správy na roky 2016 až 2018 bol uvedený odhad implicitných záväzkov  
spojených so starnutím populácie na úrovni 148,8 % HDP v roku 2015. Aktuálne sa k roku 2016  
výška implicitných záväzkov odhaduje na úrovni 127,5 % HDP, čo predstavuje ich pokles o 21,3 %  
HDP.  
Pokles implicitných záväzkov v roku 2016 výrazne ovplyvňuje najmä vývoj príjmov verejnej správy  
citlivých na starnutie, ktoré zaznamenali nárast vo výške 14 % HDP. Na strane výdavkov sa v  
rovnakom období očakáva pokles o 7 % HDP, ktorý povedie k ešte výraznejšiemu poklesu  
implicitných záväzkov. Hlavným dôvodom revízie implicitných záväzkov smerom nadol sú najmä  
vyššie príjmy zo zdravotného poistenia a príjmy nesúvisiace s dôchodkovým systémom.  
Porovnanie zmien v implicitných záväzkoch súvisiacich so starnutím populácie (v % HDP)  
(1) RVS  
2017-19  
(2) RVS  
2016-18  
(3) Rozdiely (1-2)****  
Spolu (A)=  
(B+C)  
Z toho: (B)  
Makro  
Z toho: (C) Zmena  
východiskového roku +  
aktualizácia príjmov VS  
20166  
A. Príjmy VS  
1 201  
407  
1 187  
410  
14  
-3  
9
25  
4
-11  
-7  
Dôchodkové poistenie (EAO + dlžné)  
Zdravotné poistenie (EAO + dlžné)  
Ostatné príjmy *  
245  
236  
14  
7
-4  
550  
542  
8
1
B. Výdavky citlivé na starnutie populácie  
Zdravotná starostlivosť  
Dôchodkové dávky  
1 329  
470  
1 336  
472  
-7  
-2  
-3  
-2  
14  
5
-21  
-7  
621  
624  
7
-10  
-4  
Ostatné **  
238  
240  
2
C. Implicitné záväzky - vplyv na primárne  
saldo (A-B)***  
-128  
-149  
21  
11  
10  
* Najmä príjmy nesúvisiace s dôchodkovým systémom, s výnimkou príjmov z poistenia v nezamestnanosti.  
** Výdavky na školstvo, dlhodobú starostlivosť, dávky v nezamestnanosti.  
*** Implicitné záväzky sú vyčíslené na základe projekcií AWG do roku 2060, ku ktorému sa pripočítava vplyv v nekonečnom horizonte.  
**** Nepatrné rozdiely vyplývajú zo zaokrúhľovania.  
6 Výbor pre daňové prognózy – September 2016.  
4
3. Iné záväzky – PPP projekty a Národný jadrový fond  
Do celkovej kvantifikácie implicitných záväzkov bol zahrnutý aj vplyv splácania PPP  
projektov – rýchlostnej cesty R1 a obchvatu Bratislavy D4/R7. Východiskom boli  
predpokladané platby štátu za dostupnosť počas celej doby trvania koncesie, t. j. do roku 20417  
v prípade PPP – R1, resp. 2050 v prípade PPP – obchvat BA8.  
Platby za dostupnosť pri PPP – R1 boli znížené o platbu DPH za služby, keďže táto je  
z pohľadu vplyvu na saldo a dlh neutrálna. Súčasne sa tu neuvažuje ani s alikvotnou časťou zo  
zaplatenej DPH pri odovzdaní úsekov v roku 2011, keďže nemá vplyv na dlh (iba na saldo  
v jednotlivých rokoch9).  
Od roku 2016 zahŕňajú implicitné záväzky aj výdavky súvisiace s výstavbou a  
prevádzkou obchvatu Bratislavy D4 a rýchlostnej cesty R7. Zmluva s koncesionárom bola  
podpísaná v roku 2016 s dohodnutou dĺžkou trvania koncesie do roku 2050. Záväzky z projektu  
výstavby obchvatu BA očakávajú v prvých rokoch výdavky súvisiace najmä s výkupom  
pozemkov a projektovou činnosťou. Ročné platby za dostupnosť sa následne začnú realizovať  
po odovzdaní stavby do užívania v priebehu roku 2020.  
Vplyv PPP projektu (v % HDP)  
2016  
0,15  
0,15  
0,28  
0,28  
2020  
0,12  
0,14  
0,02  
0,02  
2030  
0,17  
0,09  
0,03  
0,04  
2040  
0,16  
0,03  
0,02  
0,02  
2050  
-
Spolu  
Platba za dostupnosť R1*  
-
- diskontovaná hodnota k roku 2016  
Platba za dostupnosť D4/R7 (obchvat BA)  
- diskontovaná hodnota k roku 2016  
-
2,5  
-
0,01  
0,01  
1,2  
* bez započítania DPH za služby  
Zdroj: MF SR, MDVRR SR  
Pozn.: kladné hodnoty znamenajú negatívny vplyv na saldo  
Ďalším faktorom ovplyvňujúcim implicitné záväzky je systém financovania nákladov  
spojených s vyraďovaním jadrových zariadení. Štát pokrýva náklady na likvidáciu odstavených  
jadrových elektrární a vyhoreného paliva, ktoré v budúcnosti významne narastú. Podľa  
aktuálneho plánu financovania schváleného vládou10 by mal systém hospodáriť s vyrovnanou  
bilanciu v dlhodobom horizonte. Počas prevádzky jadrového zariadenia by sa malo  
naakumulovať v Národnom jadrovom fonde (NJF) také množstvo finančných prostriedkov,  
ktoré bude postačujúce pre jeho budúce vyradenie, vrátane nakladania s rádioaktívnymi  
odpadmi a vyhoreným palivom. Rizikom pre finančnú schému predstavuje značná závislosť  
nákladov na harmonograme vyraďovania jednotlivých blokov a zvoleného spôsobu likvidácie.  
Model odhadu nákladov na likvidáciu jadrových zariadení preberá Ministerstvo financií  
SR od Ministerstva hospodárstva SR.11 Saldá sú následne diskontované rovnakým faktorom  
7 Výpočet zahŕňa odhad celkovej výšky záväzkov z daného projektu. Nezohľadňuje sa v ňom skutočnosť, že týmto projektom  
sa zároveň zvýšili aktíva štátu (rýchlostná cesta), t. j. vplyv na čisté bohatstvo štátu by bol v porovnaní so samotným nárastom  
záväzkov miernejší.  
8 Kvantifikácia vplyvu PPP – obchvat Bratislavy vychádza z údajov použitých v Stanovisku MF SR k projektu výstavby D4/R7.  
9
V čase odovzdania jednotlivých úsekov rýchlostnej cesty v roku 2011 došlo k odvedeniu DPH zo strany investora v sume  
174 mil. eur (po zaplatení zo strany štátu), čo sa prejavilo v daňových príjmoch a pozitívne ovplyvnilo saldo verejnej správy  
v uvedenej sume. Vzhľadom na to, že uvedený projekt je zaznamenaný mimo bilancie verejnej správy, zaplatená DPH zo  
strany štátu sa rovnomerne zaznamenáva počas celého obdobia trvania koncesie spolu s platbami štátu za dostupnosť, čo  
11 MF SR modifikuje model o aktuálnu prognózu makroekonomického vývoja.  
5
ako pri záväzkoch zo starnutia populácie. Podľa aktuálnych odhadov by mal byť systém  
v prebytku počas prvých desaťročí. Vzhľadom na výraznejší vplyv diskontovania budúcich  
deficitov, ako je vplyv diskontovania prebytkov v najbližšom období, má NJF celkovo  
pozitívny vplyv na implicitné záväzky.  
Vplyv Národného jadrového fondu (v % HDP)  
2016  
-0,1  
-0,1  
2020  
-0,2  
-0,2  
2050  
0,0  
2100  
0,0  
2140  
0,0  
Spolu  
-
Vplyv NJF na saldo*  
- diskontovaná hodnota k roku 2016  
0,0  
0,0  
0,0  
-3,0  
* Projekcie pre účely Stratégie záverečnej časti mierového využívania jadrovej energie v SR siahajú po rok 2140.  
Zdroj: MF SR  
Pozn.: záporné hodnoty znamenajú pozitívny vplyv na saldo  
6