ÚSTAVNOPRÁVNY VÝBOR

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

20. schôdza

Číslo: CRD-1492/2016

69

U z n e s e n i e

Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky

zo 4. októbra 2016

k vládnemu návrhu zákona o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 174)

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky

A.s ú h l a s í

s vládnym návrhom zákona o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 174);

B. o d p o r ú č a

Národnej rade Slovenskej republiky

vládny návrh zákona o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 174) schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými v prílohe tohto uznesenia;

C.p o v e r u j e

predsedu výboru, aby výsledky rokovania Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní zo 4. októbra 2016 spolu s výsledkami rokovania Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny spracoval do písomnej spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a predložil ju na schválenie gestorskému výboru.

Róbert Madej

predseda výboru

overovatelia výboru:

Ondrej Dostál

Peter Kresák

P r í l o h a

k uzneseniu Ústavnoprávneho

výboru Národnej rady SR č. 69

zo 4. októbra 2016

___________________________

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy

k vládnemu návrhu zákona o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 174)

___________________________________________________________________________

1.V čl. I § 1 ods. 1 písm. b) sa slová „členského štátu Európskej únie“ nahrádzajú slovami „členského štátu“.

Ide o legislatívno-technickú pripomienku, ktorou sa precizuje navrhované ustanovenie, vzhľadom na zavedenie legislatívnej skratky v čl. I § 1 ods. 1 predkladaného návrhu zákona.

2.V čl. I § 2 písm. a) sa slová „členského štátu“ nahrádzajú slovami „štátu pôvodu“.

Navrhovaná zmena dostatočne vymedzuje pojem „majetkové rozhodnutie“, ktorým sa rozumie právoplatné rozhodnutie súdu štátu pôvodu, t.j. členského štátu, ktorého súd vydal majetkové rozhodnutie v trestnom konaní, ktorým sa rozhodlo o prepadnutí alebo zhabaní veci alebo majetku.

3.V čl. I sa § 2 dopĺňa písmenom g), ktoré znie:

„g) obvyklým pobytom trvalý pobyt alebo prechodný pobyt.“.

S cieľom odstrániť prípadné výkladové problémy sa navrhuje definovať pojem obvyklý pobyt používaný v návrhu zákona.

4.V čl. I § 3 sa odsek 1 dopĺňa písmenom c), ktoré znie:

„c) ide o prepadnutie majetku a podľa právneho poriadku Slovenskej republiky ide o skutok, za ktorý možno uložiť trest prepadnutia majetku.“.

S cieľom zosúladenia textu s čl. 6 ods. 3 rámcového rozhodnutia sa navrhuje výslovne vyjadriť podmienku uznania a výkonu v SR spočívajúcu v tom, že skutok je trestným činom, za ktorý podľa Trestného zákona možno uložiť trest prepadnutia majetku.

5.V čl. I § 4 odsek 3 znie:

„(3) Súd môže odovzdať majetkové rozhodnutie na jeho uznanie a výkon do viacerých členských štátov, ak majetkové rozhodnutie ukladá

a)prepadnutie majetku alebo veci alebo zhabanie veci, ktoré sa nachádzajú vo viacerých členských štátoch,

b)prepadnutie majetku alebo veci alebo zhabanie veci, o ktorých sa vedie súdne konanie vo viacerých členských štátoch,

c)prepadnutie majetku alebo veci alebo zhabanie veci, o ktorých možno dôvodne predpokladať, že sa nachádzajú v jednom z viacerých členských štátov, alebo

d)prepadnutie alebo zhabanie peňažných prostriedkov, pričom peňažné prostriedky neboli v príslušnej výške na tieto účely v inom členskom štáte zaistené.“

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa precizuje navrhované ustanovenie s cieľom dosiahnutia jednoznačného zmyslu textu právnej normy a rozlíšenia prepadnutia veci a majetku na jednej strane a zhabania veci na druhej strane.

6.V čl. I v nadpise pod § 6 sa za slovo „majetkom“ vkladajú slová „alebo vecou“.

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa zosúlaďuje znenie navrhovaného nadpisu s textom príslušnej právnej normy.

7.V čl. I § 6 ods. 1 sa za slová „ktorá prepadla alebo“ vkladajú slová „vec, ktorá“.

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa precizuje navrhované ustanovenie s cieľom dosiahnutia jednoznačného zmyslu textu právnej normy a rozlíšenia prepadnutia veci a majetku na jednej strane a zhabania veci na druhej strane.

8.V čl. I § 7 ods. 6 sa za slovo „skutočnosti“ vkladá slovo „bezodkladne“.

Dopĺňa sa chýbajúca lehota.

9.V čl. I § 9 ods. 3 sa slová „ktorý sa doručuje“ nahrádzajú slovami „ktorý doručuje“.

Ide o legislatívno-technickú pripomienku, ktorou sa precizuje navrhované ustanovenie.

10.V čl. I § 9 ods. 4 sa slová „minister spravodlivosti“ nahrádzajú slovami „minister spravodlivosti Slovenskej republiky“.

Ide o legislatívno-technickú pripomienku, ktorou sa precizuje navrhované ustanovenie.

11.V čl. I § 10 ods. 1. písm. h) sa slová „alebo zhabania majetku alebo veci“ nahrádzajú slovami „majetku alebo veci alebo zhabania veci“.

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá spresňuje text navrhovanej právnej normy.

12.V čl. I § 10 ods. 1 písm. h) sa na konci vypúšťa slovo „alebo“, v § 10 ods. 1 písm. i) tretí bod sa bodka na konci nahrádza čiarkou a pripája sa slovo „alebo“ a v § 10 sa odsek 1 dopĺňa písmenom j), ktoré znie:

„j) nie sú splnené podmienky podľa § 3 ods. 1 písm. c).“.

Ide o doplnenie, ktoré súvisí s doplnením nového písmena c) v § 3 ods. 1, t.j. musí sa definovať dôvod odmietnutia uznania rozhodnutia, ak nie je splnená podmienka v § 3 ods. 1 písm. c).

13.V čl. II sa za bod 4 dopĺňa nový bod 5, ktorý znie:

„5. V § 130 ods. 7 sa v písm. a) a b) za slovo „smerujú“ vkladajú slová „alebo v minulosti smerovali“.“

Ostávajúce body sa primerane prečíslujú.

Navrhuje sa doplniť definíciu extrémistického materiálu tak, aby pokrývalo skupiny, hnutia a ideológie, ktoré k potlačeniu základných práv a slobôd smerujú nielen v súčasnosti, ale aj takých, ktoré k potlačeniu základných práv a slobôd smerovali v minulosti.

Ide o postihnutie konania páchateľa, ktorý verejne prejavuje sympatie k už zaniknutým - neexistujúcim hnutiam alebo skupinám osôb (napr. nosením nacistickej uniformy, vykrikovaním nacistických pozdravov, či hesiel a pod.). Z jazykového výkladu alebo dikcie „skupiny alebo hnutia, ktoré smerujú k potláčaniu základných práv a slobôd osôb“ môže byť vyvodený záver, že hnutia musia existovať v dobe verejného prejavu sympatií.

Vyššie uvedený názor podporuje aj skutočnosť, že paragrafy 421 a 422 sú v súčasnosti označené ako Podpora a propagácia skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd. Ťažko si je totiž možné predstaviť naplnenie znakov podpory hnutia, ktoré existovalo v minulosti, avšak v čase konania páchateľa už neexistuje, najmä keď podporou sa rozumie materiálna, finančná, či morálna pomoc, alebo pomoc prostredníctvom technických prostriedkov – napr. uverejnenie závadného článku alebo literárneho diela.

Propagácia zaniknutého hnutia je síce v praxi možná, avšak z hľadiska prístupu zákonodarcu je zjavne typovo menej nebezpečná pre spoločnosť ako propagácia hnutia existujúceho, hoci v realite môže byť rovnako

nebezpečná (napr. propagácia dnes už neexistujúcej NSDAP).

14.V čl. II 20. bod § 213 ods. 3 sa slová „tri až desať rokov“ nahrádzajú slovami „tri roky až desať rokov“.

Ide o legislatívno-technickú pripomienku, ktorou sa zosúlaďuje navrhované ustanovenie so znením ostatných ustanovení zákona.

15.V čl. II 27. bod § 269a ods. 3 sa slová „tri až osem rokov“ nahrádzajú slovami „tri roky až osem rokov“.

Ide o legislatívno-technickú pripomienku, ktorou sa zosúlaďuje navrhované ustanovenie so znením ostatných ustanovení zákona.

16.V čl. II sa v bode 28 v § 421 ods. 1 za slová „skupine osôb“ dopĺňajú slová „alebo kto propaguje skupinu, hnutie alebo ideológiu, ktorá v minulosti smerovala k potlačeniu základných práv a slobôd osôb“.

Navrhuje sa doplniť vymedzenie hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd tak, aby pokrývalo skupiny, hnutia a ideológie, ktoré k potlačeniu základných práv a slobôd smerujú nielen v súčasnosti, ale aj takých, ktoré k potlačeniu základných práv a slobôd smerovali v minulosti.

Ide o postihnutie konania páchateľa, ktorý verejne prejavuje sympatie k už zaniknutým - neexistujúcim hnutiam alebo skupinám osôb (napr. nosením nacistickej uniformy, vykrikovaním nacistických pozdravov, či hesiel a pod.). Z jazykového výkladu alebo dikcie „skupiny alebo hnutia, ktoré smerujú k potláčaniu základných práv a slobôd osôb“ môže byť vyvodený záver, že hnutia musia existovať v dobe verejného prejavu sympatií.

Vyššie uvedený názor podporuje aj skutočnosť, že paragrafy 421 a 422 sú v súčasnosti označené ako Podpora a propagácia skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd. Ťažko si je totiž možné predstaviť naplnenie znakov podpory hnutia, ktoré existovalo v minulosti, avšak v čase konania páchateľa už neexistuje, najmä keď podporou sa rozumie materiálna, finančná, či morálna pomoc, alebo pomoc prostredníctvom technických prostriedkov – napr. uverejnenie závadného článku alebo literárneho diela.

Propagácia zaniknutého hnutia je síce v praxi možná, avšak z hľadiska prístupu zákonodarcu je zjavne typovo menej nebezpečná pre spoločnosť ako propagácia hnutia

existujúceho, hoci v realite môže byť rovnako nebezpečná (napr. propagácia dnes už neexistujúcej NSDAP).

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti sa preto navrhuje zakomponovať do § 421 a § 422 uvedené zmeny, aby bolo možné páchateľov zákonne postihovať za propagáciu a prejav sympatií aj voči hnutiam, ktoré v súčasnosti už neexistujú, ale reálne ich páchatelia propagujú, či už heslami, zástavami, odznakmi, rovnošatami, tetovaním, atď.

17.V čl. II sa v bode 28 v § 421 ods. 2 v písm. a) za slovo „verejne“ dopĺňajú slová „alebo na mieste verejnosti prístupnom“.

Navrhuje sa doplniť, aby kvalifikovanú skutkovú podstatu trestného činu Založenia, podpory a propagácie hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421 bolo možné naplniť nielen v prípade, že ku konaniu príde verejne, ale aj v prípade, ak k nemu príde na mieste verejnosti prístupnom.

V praxi dochádza k sporom o otázke, či môže bol naplnený zákonný znak objektívnej stránky trestného činu „verejne“. Ide napr. o situáciu, keď dvaja príslušníci Policajného zboru zbadajú v nočných hodinách osobu, ktorá kráča po ulici so vztýčenou pravicou vykrikujúc nacistický pozdrav: „Sieg Heil“. Nakoľko ide o podnapitú osobu, u ktorej existuje dôvodný predpoklad, že by mohla byť ozbrojená, privolajú za účelom zaistenia tejto osoby ďalšiu dvojčlennú hliadku, ktorá konanie tejto osoby taktiež spozoruje. Okrem policajtov sa na mieste nenachádzajú žiadne iné osoby, ktoré by konanie podozrivého postrehli. Následne sú mená týchto štyroch policajtov uvedené v spísanom úradnom zázname predloženom vyšetrovateľovi s odôvodnením, že v prípade potreby môžu byť vypočutí vo veci ako svedkovia. Vyšetrovatelia zastávajú jednotný názor, že policajti, ktorí na mieste spozorujú osobu dopúšťajúcu sa vyššie uvedeného alebo obdobného konania nemôžu naplniť zákonný znak objektívnej stránky trestného činu podľa § 422 Trestného zákona „verejne". Zasahujúci policajt musí byť primárne vypočutý k protiprávnemu konaniu osoby dopúšťajúcej sa trestného činu extrémizmu, nakoľko ako prvý zaregistroval toto správanie a je dôležité výsluchom zistiť akú gestikuláciu, heslá, oblečenie a pod. používala osoba, voči ktorej bol vykonaný služobný zákrok. Objektívna stránka trestného činu podľa § 422 Trestného zákona však vyžaduje, aby bol naplnený jej zákonný znak „verejne“, t. z. aby sa páchateľ dopustil protiprávneho konania pred viac ako dvoma súčasne prítomnými osobami (§ 122 ods. 2 písm.

b) Trestného zákona), t.j. minimálne tri osoby odlišné od policajta, ktoré konanie páchateľa postrehli. To je pri výkone služby dosť často nemožné, lebo počas toho ako policajti vykonávajú zákrok, by mali preverovať aj osoby nachádzajúce sa v okolí a vyťažovať ich, či osobu postrehli, videli, ako „hajluje“, či vedia čo to znamená atď. Takisto sa to týka situácií, pri ktorých je páchateľ zadržaný, napr. so závadovým tetovaním, oblečením atď.

18.V čl. II sa v bode 29 v § 422 v ods. 1 za slovo „verejne“ vkladajú slová „alebo na mieste verejnosti prístupnom“.

Navrhuje sa doplniť, aby základnú skutkovú podstatu trestného činu Prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422 bolo možné naplniť nielen v prípade, že ku konaniu príde verejne, ale aj v prípade, ak k nemu príde na mieste verejnosti prístupnom.

V praxi dochádza k sporom o otázke, či môže bol naplnený zákonný znak objektívnej stránky trestného činu „verejne“. Ide napr. o situáciu, keď dvaja príslušníci Policajného zboru zbadajú v nočných hodinách osobu, ktorá kráča po ulici so vztýčenou pravicou vykrikujúc nacistický pozdrav: „Sieg Heil“. Nakoľko ide o podnapitú osobu, u ktorej existuje dôvodný predpoklad, že by mohla byť ozbrojená, privolajú za účelom zaistenia tejto osoby ďalšiu dvojčlennú hliadku, ktorá konanie tejto osoby taktiež spozoruje. Okrem policajtov sa na mieste nenachádzajú žiadne iné osoby, ktoré by konanie podozrivého postrehli. Následne sú mená týchto štyroch policajtov uvedené v spísanom úradnom zázname predloženom vyšetrovateľovi s odôvodnením, že v prípade potreby môžu byť vypočutí vo veci ako svedkovia. Vyšetrovatelia zastávajú jednotný názor, že policajti, ktorí na mieste spozorujú osobu dopúšťajúcu sa vyššie uvedeného alebo obdobného konania nemôžu naplniť zákonný znak objektívnej stránky trestného činu podľa § 422 Trestného zákona „verejne". Zasahujúci policajt musí byť primárne vypočutý k protiprávnemu konaniu osoby dopúšťajúcej sa trestného činu extrémizmu, nakoľko ako prvý zaregistroval toto správanie a je dôležité výsluchom zistiť akú gestikuláciu, heslá, oblečenie a pod. používala osoba, voči ktorej bol vykonaný služobný zákrok. Objektívna stránka trestného činu podľa § 422 Trestného zákona však vyžaduje, aby bol naplnený jej zákonný znak „verejne“, t. z. aby sa páchateľ dopustil protiprávneho konania pred viac ako dvoma súčasne prítomnými osobami (§ 122 ods. 2 písm. b) Trestného zákona), t.j. minimálne tri osoby odlišné od policajta, ktoré konanie páchateľa postrehli. To je pri výkone služby dosť často nemožné, lebo počas toho ako

policajti vykonávajú zákrok, by mali preverovať aj osoby nachádzajúce sa v okolí a vyťažovať ich, či osobu postrehli, videli, ako „hajluje“, či vedia čo to znamená atď. Takisto sa to týka situácií, pri ktorých je páchateľ zadržaný, napr. so závadovým tetovaním, oblečením atď.

19.V čl. II sa v bode 29 v § 422 ods. 1 za slovo „smeruje“ vkladajú slová „alebo v minulosti smerovala“.

Navrhuje sa doplniť vymedzenie hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd tak, aby pokrývalo skupiny, hnutia a ideológie, ktoré k potlačeniu základných práv a slobôd smerujú nielen v súčasnosti, ale aj takých, ktoré k potlačeniu základných práv a slobôd smerovali v minulosti.

Ide o postihnutie konania páchateľa, ktorý verejne prejavuje sympatie k už zaniknutým - neexistujúcim hnutiam alebo skupinám osôb (napr. nosením nacistickej uniformy, vykrikovaním nacistických pozdravov, či hesiel a pod.). Z jazykového výkladu alebo dikcie „skupiny alebo hnutia, ktoré smerujú k potláčaniu základných práv a slobôd osôb“ môže byť vyvodený záver, že hnutia musia existovať v dobe verejného prejavu sympatií.

Vyššie uvedený názor podporuje aj skutočnosť, že paragrafy 421 a 422 sú v súčasnosti označené ako Podpora a propagácia skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd. Ťažko si je totiž možné predstaviť naplnenie znakov podpory hnutia, ktoré existovalo v minulosti, avšak v čase konania páchateľa už neexistuje, najmä keď podporou sa rozumie materiálna, finančná, či morálna pomoc, alebo pomoc prostredníctvom technických prostriedkov – napr. uverejnenie závadného článku alebo literárneho diela.

Propagácia zaniknutého hnutia je síce v praxi možná, avšak z hľadiska prístupu zákonodarcu je zjavne typovo menej nebezpečná pre spoločnosť ako propagácia hnutia existujúceho, hoci v realite môže byť rovnako nebezpečná (napr. propagácia dnes už neexistujúcej NSDAP).

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti sa preto navrhuje zakomponovať do § 421 a § 422 uvedené zmeny, aby bolo možné páchateľov zákonne postihovať za propagáciu a prejav sympatií aj voči hnutiam, ktoré v súčasnosti už neexistujú, ale reálne ich páchatelia propagujú, či už heslami, zástavami, odznakmi, rovnošatami, tetovaním, atď.

20.V čl. II bod 33. znie:

„33. Doterajší text § 422d sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:

„(2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto verejne popiera, schvaľuje, spochybňuje, hrubo zľahčuje alebo sa snaží ospravedlniť genocídium, zločiny proti mieru, zločiny proti ľudskosti alebo vojnové zločiny spôsobom, ktorý môže podnecovať násilie alebo nenávisť voči skupine osôb alebo jej členovi, ak bol páchateľ alebo účastník tohto činu odsúdený právoplatným rozsudkom medzinárodného súdu zriadeného na základe medzinárodného práva verejného, ktorého právomoc uznala Slovenská republika, alebo právoplatným rozsudkom súdu Slovenskej republiky.“.“.

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa precizuje navrhované ustanovenie s cieľom dosiahnutia jednoznačného zmyslu textu právnej normy.

21.V čl. II 36. bod § 424 ods. 1 sa za slová „sú bez vyznania, alebo“ vkladajú slová „verejne podnecuje“.

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá spresňuje text navrhovaného ustanovenia.

22.V čl. II 39. bod § 425 sa slovo „genocídia“ nahrádza slovami „vyhladzovania ľudí“ a slová „zavlečenia do cudziny alebo únosu“ nahrádzajú slovami „deportácie alebo násilného presunu obyvateľstva“.

Cieľom pozmeňujúceho návrhu je zosúladiť terminológiu v skutkovej podstate trestného činu podľa § 425 Trestného zákona s čl. 7 ods. 1 Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu, ktorý upravuje zločiny proti ľudskosti, keďže vládny návrh zákona v § 425 písm. b) a d) nekorešponduje s cit. ustanovením Rímskeho štatútu.

23. V čl. V sa slovo „prepravy“ nahrádza slovom „dopravy“ a vypúšťa sa slovo „železničných“.

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa zosúlaďuje navrhovaná terminológia so zaužívanou terminológiou v predmetnom zákone.

24. Za čl. VI sa vkladá nový čl. VII, ktorý znie:

„Čl. VII

Zákon č. 383/2011 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste sa mení takto:

V § 2 ods. 3 sa vypúšťa druhá veta.“.

Ostávajúce články sa primerane prečíslujú.

Navrhuje sa vypustiť v prípade národného člena zastupujúceho Slovenskú republiku v Eurojuste obmedzenie spočívajúce vo vymenovaní do funkcie najviac dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.

25.V čl. VII bod 1. sa za slová „veriteľa podľa § 240,“,“ vkladajú slová „za slová „podľa § 247d,“ sa vkladajú slová „neoprávnené podnikanie podľa § 251,“,“.

Do katalógu trestných činov právnických osôb sa navrhuje doplniť aj trestný čin neoprávnené podnikanie podľa § 251 Trestného zákona.