Dôvodová správa

Všeobecná časť

Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v článku 20 zaručuje vlastnícke právo.Zákon o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku neopodstatnene a nad rámec ústavy zasahuje do vlastníckeho práva vlastníkov poľnohospodárskej pôdy. Obmedzuje ich právo slobodne nakladať s vlastným majetkom a previesť ho na iné osoby bez zasahovania zo strany štátu. Zároveň obmedzuje ďalšie osoby v ich práve nadobúdať vlastníctvo poľnohospodárskej pôdy. Zákon úplne neopodstatnene zvýhodňuje podnikateľské subjekty v oblasti poľnohospodárstva pri nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskej pôdy a znevýhodňuje iné osoby.

Vlastník poľnohospodárskeho pozemku môže svoj pozemok previesť do vlastníctva inej osoby iba prostredníctvom byrokratickej procedúry, v rámci ktorej je povinný zverejniť ponuku na prevod vlastníctva v registri spravovanom ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a na úradnej tabuli obce (§ 4 ods. 3). Zákon stanovuje medzi záujemcami o nadobudnutie poľnohospodárskej pôdy prednosť osoby, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sídlo najmenej desať rokov a vykonáva poľnohospodársku výrobu ako podnikanie najmenej tri roky v rovnakej obci, následne v susednej obci a potom bez ohľadu na miesto podnikania (§ 4 ods. 4 až 6), prípadne je zamestnancom takejto osoby (§ 4 ods. 9). Až v prípade, že žiadna z takýchto osôb vykonávajúcich poľnohospodársku výrobu ako podnikanie neprejaví o pozemok záujem, môže ho jeho vlastník previesť inej osobe, avšak len za podmienky, že má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sídlo najmenej 10 rokov (§ 4 ods. 7). Výnimku z tejto procedúry majú iba osoby vykonávajúce poľnohospodársku výrobu najmenej tri roky v rovnakej obci, spoluvlastníci pozemku a blízke osoby a príbuzní vlastníka pozemku (§ 4 ods. 1). Záujemcovia o nadobudnutie poľnohospodárskeho pozemku musia okresnému úradu preukazovať splnenie podmienok nadobudnutia vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku v zmysle zákona (§ 6).

Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy „Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.“ Predmetným zákonom sa však vlastníckemu právu vlastníkov poľnohospodárskej pôdy priznáva iný zákonný obsah ako vlastníckemu právu iných vlastníkov. Neexistuje žiadny legitímny dôvod, pre ktorý by vlastníci poľnohospodárskej pôdy mali byť obmedzovaní v tom, na koho môžu previesť svoj majetok. Neexistuje žiadny legitímny dôvod, prečo by pri nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskej pôdy mali byť zo zákona zvýhodňované osoby vykonávajúce poľnohospodársku výrobu viac ako tri roky pred inými osobami.

Podľa čl. 20 ods. 2 ústavy „Zákon ustanoví, ktorý ďalší majetok okrem majetku uvedeného v čl. 4 tejto ústavy, nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb spoločnosti, rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu, môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce alebo určených právnických osôb. Zákon tiež môže ustanoviť, že určité veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike.“ Ústava teda pripúšťa, že zákon obmedzí vlastnícke právo vo vzťahu k niektorým veciam iba na občanov SR, alebo právnické osoby so sídlom v SR. Nepredpokladá však, žeby sa vlastnícke právo malo obmedzovať vo vzťahu k určitým kategóriám občanov SR, či právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike, ako to robí predmetný zákon.

Podľa čl. 20 ods. 4 ústavy „Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.“ Predmetný zákon nútene obmedzuje vlastnícke právo (voľné nakladanie s vlastníctvom poľnohospodárskej pôdy), pričom pri tomto obmedzení absentuje jasne definovaný verejný záujem, iba nevyhnutná miera obmedzenia vlastníckeho práva, aj

akákoľvek náhrada, teda tri zo štyroch predpokladov obmedzenia vlastníckeho práva stanovených ústavou.

Podľa čl. 13 ods. 4 ústavy „Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.“ Obmedzenie vlastníckeho práva obsiahnuté v predmetnom zákone nedbá na podstatu a zmysel vlastníckeho práva a nesleduje žiadny legitímny cieľ, ktorý by zásah do vlastníckeho práva opodstatňoval.

V súvislosti so zákonom č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov začala v marci 2015 Európska komisia konanie vo veci porušenia predpisov voči Slovensku v oblasti investičných obmedzení týkajúcich sa poľnohospodárskej pôdy. Tento právny predpis obsahuje podľa Komisie niekoľko ustanovení, ktoré sa „podľa práva Únie môžu považovať za obmedzenia voľného pohybu kapitálu a slobody usadiť sa. Akékoľvek obmedzovanie týchto základných slobôd vyplývajúcich zo zmluvy musí byť riadne odôvodnené a v súlade so zásadami nediskriminácie a proporcionality. Členské štáty síce môžu stanoviť vlastné pravidlá na podporu rozvoja vidieka, na udržiavanie pôdy na poľnohospodárske účely a na zabránenie špekulatívnemu tlaku na ceny pôdy, musí to však byť v rámci mantinelov, ktoré sú pre to stanovené v právnych predpisoch EÚ.“

Komisia sa ďalej domnieva, „že sporné vnútroštátne ustanovenia obsahujú aj určité obmedzenia, ktoré môžu ponechávať priestor na diskriminačné zaobchádzanie s investormi z iných členských štátov. Patria sem: podmienka trvalého pobytu v danej krajine; obmedzenia týkajúce sa osôb bez miestneho bydliska alebo bez predchádzajúcich miestnych podnikateľských aktivít; rôzne obmedzenia týkajúce sa osôb bez odborných znalostí, obmedzenia pri postúpení využívania pôdy alebo obmedzenia týkajúce sa právnických osôb, ako aj právnej neistoty, ktorá sa vzťahuje na predchádzajúce schválenie kúpnych zmlúv.“

Žiadosť Komisie z marca 2015 mala podobu formálnej výzvy, ktorá predstavuje prvý stupeň konania vo veci porušenia predpisov podľa článku 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Keďže Slovensko ani po tejto žiadosti Komisie nezmenilo príslušné ustanovenia zákona, pristúpila Komisia v máji 2016 k ďalšiemu kroku, ktoré má podobu odôvodneného stanoviska (č. 20152017) s tým, že ak Slovensko do dvoch mesiacov nezosúladí svoje vnútroštátne právne predpisy s právnymi predpismi EÚ, Komisia môže rozhodnúť o postúpení prípadov uvedených členských štátov Súdnemu dvoru EÚ. Tento termín už uplynul, a to je jeden z dôvodov, prečo by sa predkladaným návrhom zákona mala Národná rada Slovenskej republiky zaoberať čím skôr, tým lepšie.

Predkladaným návrhom zákona sa navrhuje zrušiť zákon č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Obmedzí sa tým možnosť zasahovania do vlastníckych práv v prípadoch, ktoré sú sporné z hľadiska ústavy, pretože nejde o zásahy do vlastníckych práv realizované vo verejnom, ale v súkromnom záujme a tieto zásahy nie sú nevyhnutné.

Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie. Má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, pretože posilňuje ochranu vlastníckeho práva.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu s právom Európskej únie

1. Predkladateľ návrhu právneho predpisu: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Peter Osuský, Ondrej Dostál, Alojz Baránik a Milan Laurenčík

2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa zrušuje zákon č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie:

Primárne právo:

-čl. 63 až 66 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

Sekundárne právo (prijaté po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o Európskom spoločenstve - od 30. novembra 2009)

2. nelegislatívne akty:

-rozhodnutie Komisie zo 14. apríla 2011, ktorým sa predlžuje prechodné obdobie týkajúce sa nadobúdania poľnohospodárskej pôdy na Slovensku (2011/241/EÚ) (Ú. v. EÚ L 101, 15.4.2011).

Sekundárne právo (prijaté pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o Európskom spoločenstve - do 30. novembra 2009):

-smernica Rady 88/361/EHS z 24. júna 1988, ktorou sa vykonáva článok 67 zmluvy (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 10/zv. 1).

b)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie:

-rozsudok Súdneho dvora vo spojených veciach C - 258/93 a C - 416/93 v trestnom konaní proti Aldo Bordessa, Vicente Marí Mellado a Concepción Barbero Maestr, [1995],

-rozsudok Súdneho dvora vo veci C - 35/98, Staatssecretaris van Financiën proti B.G.M. Verkooijen, [2000],

-rozsudky Súdneho dvora Európskej únie vo veciach C-452/01 Margarethe Ospelt a Schlössle Weissenberg Familienstiftung a C-302/97 Klaus Konle proti Republik Österreich.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)Bezpredmetné.

b)Bezpredmetné.

c)V súvislosti so zákonom č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov začala v marci 2015 Európska komisia konanie vo veci porušenia predpisov voči Slovensku v oblasti investičných obmedzení týkajúcich sa poľnohospodárskej pôdy. Žiadosť Komisie z marca 2015 mala podobu formálnej výzvy, ktorá predstavuje prvý stupeň konania vo veci porušenia predpisov podľa článku 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Keďže Slovensko ani po tejto žiadosti Komisie nezmenilo príslušné ustanovenia zákona, pristúpila Komisia v máji 2016 k ďalšiemu kroku, ktoré má podobu odôvodneného stanoviska (č. 20152017) s tým, že ak Slovensko do dvoch mesiacov

nezosúladí svoje vnútroštátne právne predpisy s právnymi predpismi EÚ, Komisia môže rozhodnúť o postúpení prípadov uvedených členských štátov Súdnemu dvoru EÚ. Tento termín už uplynul. Očakáva sa, že proti Slovenskej republike bude začaté konanie o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pôde Súdneho dvora EÚ.

d)Bezpredmetné.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:

Úplný.

DOLOŽKA VYBRANÝCH VPLYVOV

A.1. Názov materiálu:

Návrh zákona, ktorým sa zrušuje zákon č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

A.2. Vplyvy:

Pozitívne*

Žiadne*

Negatívne*

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

X

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

X

3. Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

-sociálnu exklúziu,

- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

X

4. Vplyvy na životné prostredie

X

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

X

* Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatívny, žiadny), ktorý návrh prináša v každej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bližšie vysvetlenie označených vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, či bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.

Poznámky:

Pozitívny vplyv zrušenia zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku na podnikateľské prostredie spočíva v znížení regulačného a administratívneho zaťaženia podnikateľov a vlastníkov poľnohospodárskej pôdy pri prevode vlastníctva poľnohospodárskej pôdy. Pred schválením uvedeného zákona mohli vlastníci poľnohospodárskej pôdy voľne disponovať so svojím majetkom a predať alebo darovať ho iným osobám na základe vlastného slobodného rozhodnutia. Po nadobudnutí účinnosti predmetného zákona tak už môžu okrem istých výnimiek urobiť iba po absolvovaní byrokratickej procedúry. Zrušením zákona príde k odstráneniu tejto byrokratickej záťaže, posilneniu ochrany vlastníckeho práva a tým aj k zlepšeniu podnikateľského prostredia v oblasti poľnohospodárstva.

Pozitívny vplyv zrušenia zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku na rozpočty verejnej správy síce nemožno priamo vyčísliť, ale spočíva v odbúraní niektorých povinností a činností orgánov verejnej správy, čo umožní znížiť ich výdavky. Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky ubudne povinnosť viesť Register zverejňovania ponúk prevodu vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku (§ 4 ods. 3 a § 8 ods. 2). Okresné úrady nebudú mať povinnosť overovať splnenie podmienok nadobúdania vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku (§ 6 ods. 1 až 3), vydávať osvedčenia o splnení podmienok (§ 6 ods. 4 a § 8 ods. 3) a rozhodovať o odmietnutí vydať osvedčenie (§ 6 ods. 5). Obciam ubudne povinnosť bezodplatne na úradnej tabuli zverejňovať ponuky na prevod vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku (§ 4 ods. 3), vydávať potvrdenia preukazujúce podnikanie v poľnohospodárskej výrobe v obci (§ 6 ods. 3 písm. b) bod 2. a § 6 ods. 8 písm. b) bod 2.), vydávať informácie o účele použitia poľnohospodárskeho pozemku podľa územného plánu obce alebo územného plánu zón (§ 6 ods. 3 písm. b) bod 5), vydávať potvrdenia, že nadobúdateľ pôdy je daňovníkom podľa zákona o miestnych daniach platiacim daň z poľnohospodárskej pôdy (§ 6 ods. 8 písm. b) bod 3) a vydávať potvrdenie, že ide o pozemok v zastavanom území (§ 6 ods. 8 písm. c) bod 1). Katastrálnym úradom ubudne povinnosť kontrolovať niektoré prílohy pri zmluvách o prevode vlastníctva poľnohospodárskej pôdy (§ 6 ods. 8). Súdom ubudne povinnosť preskúmavať odmietnutia vydať osvedčenie o splnení podmienok nadobudnutia vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku (§ 6 ods. 7).

Osobitná časť

K čl. I

Navrhuje sa zrušenie čl. I zákona č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Čl. I zákona č. 140/2014 Z. z. predstavuje vlastný obsah rušeného zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku.

Články II a III zákona č. 140/2014 Z. z. predstavujú novelizácie ustanovení iných zákonov a s predmetným zákonom súvisia iba okrajovo. Čl. II zákona č. 140/2014 Z. z. je novelou zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a s predmetným zákonom nesúvisí. Čl. III zákona č. 140/2014 Z. z. je novelu Devízového zákona a predmetného zákona sa týka iba jeden odkaz v poznámke pod čiarou. Ani jeden z týchto zákonov nie je potrebné v súvislosti s navrhovaným zrušením zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku novelizovať.

K čl. II

Navrhuje sa stanoviť účinnosť zákona dňom zverejnenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Zákon nestanovuje žiadne nové povinnosti fyzickým osobám, ani právnickým osobám, ani orgánom verejnej správy. Ruší iba jednu z možností zasahovania do vlastníckych práv a povinnosti a obmedzenia, ktoré zákon v tejto súvislosti fyzickým osobám, právnickým osobám a orgánom verejnej správy ukladá. Vzhľadom na to nie je potrebné stanovovať žiadnu legisvakančnú dobu.