Dôvodová správa
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Jozef Mihál, Lucia Ďuriš Nicholsonová, Natália Blahová a Jana Cigániková.
Účelom predloženej novely je zmena najvyššej možnej sumy príspevku na starostlivosť o dieťa v prípade ak starostlivosť o dieťa poskytuje neverejný poskytovateľ zo súčasných 280 eur na 400 eur. Druhým cieľom je upraviť definíciu zárobkovej činnosti tak, aby príspevok na starostlivosť o dieťa mohla poberať aj osoba, ktorá je samostatne zárobkovo činná osoba ale nie je povinne dôchodkovo poistená alebo vykonáva činnosť osobného asistenta.
Zvýšenie maximálnej možnej sumy príspevku na starostlivosť o dieťa súvisí s vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách v znení neskorších predpisov. Vládny návrh s účinnosťou od 1. januára 2017 zavádza reguláciu zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku, ktorá doteraz absentovala. Reguláciu zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku (detských jaslí) možno privítať avšak bude to znamenať zvýšenie finančných nákladov na prevádzku týchto zariadení. Napríklad z dôvodu splnenia požiadavky bezbariérovosti, maximálneho počtu detí v jednej dennej miestnosti (15), maximálneho počtu detí pripadajúcich na jedného zamestnanca (5), požiadavkám na odborných zamestnancov a v neposlednom rade požiadavkám na zariadenia pre deti a mládež podľa zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov a podľa vyhlášky ministerstva zdravotníctva č. 527/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na zariadenia pre deti a mládež. Je zrejmé, že pokiaľ majú zariadenia starostlivosti o deti do troch rokov veku fungovať aj po 1. januári 2017, musia zvýšiť poplatky, ktoré požadujú od rodičov detí.
Príspevok na starostlivosť o dieťa sa v praxi osvedčil a poberá ho stále viac rodičov (v júli 2016 šlo o 3200 poberateľov). Jeho existencia nepochybne v praxi napomohla postupnému vzniku nových zariadení pre deti, ktoré si zakladajú neverejní zriaďovatelia. Prevádzku týchto zariadení pritom financujú najmä z poplatkov od rodičov detí. Rodičia z väčšej časti na finančné krytie poplatku využívajú práve príspevok na starostlivosť o dieťa. Pokiaľ sa budú musieť zvýšiť poplatky a súčasne sa nezvýši horná hranica príspevku na starostlivosť o dieťa, narastajúci rozdiel budú musieť uhradiť rodičia z vlastných zdrojov. Nie každý si to bude môcť dovoliť. V konečnom výsledku to síce prinesie skvalitnenie starostlivosti o deti v zariadeniach, avšak pre menej detí ako doteraz a dokonca je možné, že časť súčasných zariadení pre deti bude zatvorených. Dôsledky zrejmé a asi ich nie je potrebné ďalej rozvádzať.
Predkladaný návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na štátny rozpočet a na rozpočet verejnej správy. A to preto, lebo zvýšenie príspevku na starostlivosť o dieťa prispeje k jeho zvýšenému čerpaniu, k lepšiemu zosúlaďovaniu rodinného a pracovného života a skoršiemu návratu rodičov z rodičovskej dovolenky do zamestnania. To bude znamenať jednak úsporu prostriedkov zo štátneho rozpočtu vynakladaných na rodičovské príspevky, jednak zvýšený príjem z daní a odvodov pracujúcich rodičov. Pripomeňme, že príspevok na starostlivosť o dieťa je z 25% hradený zo štátneho rozpočtu a zo 75% z prostriedkov EÚ.
Predkladaný návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, a pozitívny dopad na sociálne vplyvy, nezakladá vplyvy na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
B. Osobitná časť
K čl. I
K bodu 1
Navrhuje sa, aby sa za zárobkovú činnosť na účely tohto zákona považovala nielen činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO), z ktorej je SZČO povinne dôchodkovo poistená ale aj činnosť, z ktorej SZČO povinne poistená nie je. Napríklad ak matka pozastavenú živnosť pri narodení dieťaťa a v čase kedy dieťa vek 2 roky živnosť obnoví, síce tak začne podnikať a nesporne vykonáva zárobkovú činnosť avšak podľa zákona o sociálnom poistení nie je hneď po obnovení živnosti povinne dôchodkovo poistená. Podľa súčasnej úpravy tak nemôže čerpať príspevok na starostlivosť o dieťa, čo ju významne znevýhodňuje.
Podľa súčasnej úpravy osobný asistent, ktorý pomáha fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, nie je povinne dôchodkovo poistený ako SZČO a preto nemôže čerpať príspevok na starostlivosť o dieťa. Preto sa navrhuje, aby sa za zárobkovú činnosť považovala aj činnosť osobného asistenta.
K bodu 2
Legislatívnotechnická zmena súvisiaca s bodom 1, teda so zmenou definície zárobkovej činnosti. Poznámka pod čiarou novo odkazuje na definíciu SZČO danú zákonom o zdravotnom poistení. Za zárobkovú činnosť na účely tohto zákona sa tak bude považovať činnosť SZČO bez ohľadu na to, či je SZČO povinne dôchodkovo poistená.
K bodu 3
Navrhuje sa zvýšenie najvyššej možnej sumy príspevku na starostlivosť o dieťa na 400 eur.
K čl. II
Účinnosť sa navrhuje od 1. januára 2017.