DÔVODOVÁ SPRÁVA
B. Osobitná časť
K Čl. I
K bodu 1
Navrhovanou úpravou sa upresňuje definícia vrcholového športu. Zároveň sa tým zužuje aj množina športovcov, ktorých zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len “zákon o športe”) považuje za vrcholových, a to na tých športovcov, ktorí sa zúčastňujú významných súťaží. Významné súťaže definované v zákone o športe v § 3 písm. h).
K bodu 2
Rozdiel medzi vykonávaním športu športovcami v individuálnych športoch a v kolektívnych športoch vyvolal potrebu upresnenia spôsobu, akým môže športovec vykonávať šport. Športovec pri individuálnych športoch vykonáva šport samostatne a na vlastnú zodpovednosť, pričom v kolektívnych športoch športovec vykonáva šport v tíme a základom je vzájomná spolupráca jednotlivých členov tímu. Po účinnosti zákona o športe dochádzalo v praxi k účelovému výkladu predmetného ustanovenia, ktorý bol na úkor športovcov.
Doplnením predmetného ustanovenia sa upresňuje výkon činnosti športovca v individuálnych športoch ako samostatne zárobkovo činnej osoby. Predmetnou úpravou sa zamedzuje obchádzaniu zákonom o športe ustanovených povinností, účelovému výkladu ustanovenia pri kolektívnych športoch, zabezpečenie jednoznačného výkladu a uplatňovaniu zákonných povinností športovými organizáciami.
K bodom 3 a 25
Z dôvodu zrovnoprávnenia všetkých uznaných športov a s dôrazom na ich jedinečnosť, bol vek talentovaného športovca zjednotený z 18 rokov na 23 rokov. Dôvodom boli hlavne špecifiká v technických a motoristických športoch, v ktorých aktívny výkon športovej činnosti je ovplyvnený hlavne dosiahnutím určitého veku napr. plnoletosti. Tento parameter nebol doposiaľ v zákone o športe zohľadnený a napr. do výpočtu príspevku uznanému športu nebola v takýchto športoch zahrňovaná mládež vo veku od 19 do 23 rokov. Z tohto dôvodu bol vek mládeže zjednotený v celom zákone o športe na vek 23 rokov, čím sa zabezpečí rovnaký prístup pri aplikácii navzájom súvisiacich ustanovení zákona o športe, ako aj rovnaký prístup pri posudzovaní členskej základne mládeže. vo vzťahu k jednotlivým športom.
K bodu 4
Pojem aktívny športovec sa v zákone o športe používa pri uznávaní športového zväzu za národný športový zväz a patrí medzi jedno z kritérií pri výpočte príspevku uznanému športu. Navrhovaným ustanovením sa precizuje definícia aktívneho športovca, tak aby boli jednoznačne určené kritériá pre posudzovanie, kto sa považuje za aktívneho športovca, pričom sa kladie dôraz na pravidelnosť prostredníctvom účasti minimálne na troch súťažiach. Pri skúmaní účasti na súťažiach sa bude skúmať počet súťaží, na ktorých sa zúčastnil
športovec za posledných 12 kalendárnych mesiacov. Tým sa zároveň zabezpečia jednotné pravidlá pri výpočte príspevku uznanému športu pre jednotlivé národné športové zväzy.
K bodu 5
V nadväznosti na poznatky aplikačnej praxe a podnety športových klubov, ktoré poukazujú na obtiažnu vykonateľnosť zabezpečenia posúdenia zdravotnej spôsobilosti výlučne lekárom so špecializáciou v odbore telovýchovné lekárstvo, najmä v prípade mládeže, sa zároveň navrhuje, aby lekársku prehliadku v prípade talentovaných športovcov vykonával aj pediater. Zároveň sa vykonávajú legislatívno-technické úpravy, ktoré súvisia s touto zmenou.
K bodu 6
Návrh tohto ustanovenia novely zákona o športe reaguje na požiadavky aplikačnej praxe jednoznačne upraviť možnosti vykonávania činnosti športového odborníka. V praxi s pôvodným ustanovením mali značné komplikácie nielen športoví odborníci, ale aj Sociálna poisťovňa, a bolo obtiažne identifikovať, kedy nastáva moment začatia podnikania športového odborníka. Navrhovaným znením sa zrozumiteľnejšie definujú možnosti vykonávania činnosti športového odborníka.
Športový odborník môže vykonávať športovú činnosť ako podnikateľ, na základe pracovnoprávnoprávneho vzťahu alebo obdobného vzťahu, ako dobrovoľník alebo bez zmluvy. Obdobne ako pri vykonávaní amatérskeho športu bez zmluvy podľa § 4 ods. 4 písm. d) aj pri výkone činnosti športového odborníka bez zmluvného vzťahu je dôležitá príslušnosť k športovej organizácii a zapísanie tohto vzťahu do informačného systému športu a činnosť je vykonávaná bez akýchkoľvek nárokov na odmenu alebo iné plnenia.
K bodu 7
Navrhovanými odsekmi 4 9 sa upravuje možnosť výkonu činnosti športového odborníka ako podnikateľskej činnosti a definuje sa postup pri registrácii tejto podnikateľskej činnosti, ako aj možnosť prerušenia vykonávania podnikateľskej činnosti.
V nasledovných ustanoveniach je upravený postup v prípade, ak sa športový odborník - podnikateľ rozhodne pozastaviť vykonávanie svojej činnosti. Na základe špecifickosti športovej činnosti sa navrhuje obdobie, na ktoré je možné prerušiť vykonávanie športovej činnosti minimálne na 3 mesiace a maximálne na 3 roky.
Pozastavenie vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti športových odborníkov je inšpirované už existujúcou reguláciou v iných tzv. slobodných povolaniach.
V nadväznosti na potrebu negatívneho vymedzenia činnosti, ktorá sa za odbornú činnosť v športe nepovažuje, keďže v praxi pri niektorých povolaniach vznikajú pochybnosti, či to je alebo nie je činnosť športového odborníka, sa odsekom 10 explicitne ustanovuje, že za odbornú činnosť v športe sa nepovažuje záchrana života a špecializované činnosti v oblasti záchrany života, aby sa predišlo zaraďovaniu napr. záchranárov medzi športových odborníkov.
K bodu 8, 40 a 55
Návrh zmeny tohto ustanovenia zjednocuje a zrovnoprávňuje povinnosť športových organizácii, bez ohľadu na ich právu formu, od členov alebo osôb s príslušnosťou k športovej organizácii, vyberať členské príspevky alebo príspevky na športovú činnosť. Táto povinnosť sa týka iba tých športových organizácii, ktoré prijímateľmi verejných prostriedkov. Zároveň sa zamedzuje reťazeniu platenia tohto ročného príspevku presným vymedzením typu príslušnosti k športovej organizácii. Následne sa nesplnenie tejto povinností prejaví v strate spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov. Povinnosť platiť ročný príspevok neplatí pre
športovcov, ktorý vykonávajú pre športovú organizáciu šport na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu alebo na základe zmluvy o amatérskom vykonávaní športu a tiež dobrovoľníci. Podľa pôvodného znenia vzniká povinnosť platiť členský príspevok viacerým športovým organizáciám v jednom športe, ktorých bola osoba, či jednotlivec alebo klub členom. Navrhovanou úpravou sa zároveň zjednocuje tento mechanizmus a ustanovuje sa, že ak vznikne členstvo viacerých kategórií, platí sa členský príspevok národnému športovému zväzu a jednej ďalšej športovej organizácii. Predpokladá sa najnižšia jednotka (klub).
Príslušná legislatívno-technická úprava sa v nadväznosti na túto zmenu vykonáva súčasne aj v § 67 ods. 3, ktorá upravuje stratu spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov a v § 80 ods. 2 písm. s).
K bodu 9
Navrhovanou zmenou sa zjednocujú povinnosti všetkých športových organizácií, ktoré prijímateľmi verejných prostriedkov, overiť účtovnú závierku audítorom, zostaviť a overiť výročnú správu, ak spĺňajú kritériá špecifikované v § 9.
K bodu 10
Predmetná zmena v nadväznosti na novelizačný bod 9 spresňuje znenie povinnej položky výročnej správy tak, aby bola použiteľná pre všetky právne formy športových organizácií, ktorých sa týka.
K bodu 11
Legislatívno- technická úprava.
K bodu 12
Navrhovanou zmenou sa predlžuje lehota medzi skúškami kontrolórov, a to na štyri roky. Keďže kontrolór národného športového zväzu alebo národnej športovej organizácie absolvuje skúšku formou písomného testu, ktorý bude komplexne overovať jeho spôsobilosť na výkon činnosti kontrolóra, obdobie opakovania skúšky po štyroch rokoch, namiesto terajších dvoch, sa považuje za postačujúce a účelné. Súčasne sa upravuje právny stav, ktorý nastane, ak kontrolór športovej organizácie je opätovne zvolený najvyšším orgánom do funkcie. V takomto prípade kontrolór nemá povinnosť opätovne vykonať skúšku, ak mu ešte neuplynuli 4 roky od posledného preskúšania.
K bodu 13
V nadväznosti na požiadavky aplikačnej praxe sa navrhovanou úpravou navrhuje možnosť, aby funkciu kontrolóra vykonával predseda kontrolného orgánu, pokiaľ športová organizácia takýto kontrolný kolektívny orgán zriadený. To znamená, že ak športová organizácia zriadený kolektívny kontrolný orgán, môže funkciu kontrolóra vykonávať predseda kolektívneho kontrolného orgánu, alebo si športová organizácia môže zriadiť funkciu kontrolóra samostatne popri tomto orgáne.
K bodu 14, 68 a 69
Novým odsekom 11 v § 14 sa definuje pravidlo postupu kontrolóra v prípade, ak hrozí konflikt záujmov priamo pri vykonávaní jeho činnosti. Navrhovaným znením sa zabezpečuje nestrannosť pri posudzovaní podaní prostredníctvom odstúpenia podania na hlavného kontrolóra športu. V prípade porušenia tohto ustanovenia sa kontrolór dopustí priestupku, za ktorý mu možno uložiť pokutu vo výške od 100 eur do 5 000 eur alebo zákaz činnosti na dva roky.
K bodu 15
Navrhovanou zmenou sa menia kritéria športového zväzu, ktoré musí spĺňať, aby bol uznaný za národný športový zväz. Počet aktívnych športovcov, ktorí registrovaní za športové kluby športového zväzu sa zvyšuje zo 100 na 200. Požiadavka 100 aktívnych športovcov bola pomerne nízka a vzhľadom na poslanie a pôsobnosť národného športového zväzu sa javí opodstatnené, aby svoje úlohy a poslanie plnil pre primeraný počet aktívnych športovcov. Súčasne pre uznané národné športové zväzy, ktoré v súčasnosti nespĺňajú počet aktívnych športovcov podľa novej úpravy, je ustanovené prechodné obdobie do 30. septembra 2017.
K bodu 16 a 17
Na základe aplikačnej praxe sa navrhuje zjednotiť povinnosť zverejňovať zápisnice, prezenčné listiny a správy volebnej komisie na 25. deň po konaní zasadnutia. Zároveň sa ustanovenie § 17 ods. 1 písm. e) dáva do súladu s § 82 ods. 2 písm. e) zákona o športe, ktoré upravuje povinnosť zverejňovať zápisnice a prezenčné listiny orgánov s rozhodovacou pôsobnosťou na športovom portáli informačného systému športu.
K bodu 18
Zákon o športe kladie dôraz na riadnu správu národného športového zväzu a z tohto dôvodu sa vyžaduje pre uznášaniaschopnosť zasadnutí najvyššieho orgánu splnenie podmienky účasti nadpolovičnej väčšiny všetkých členov najvyššieho orgánu s právom hlasovať. Ak národný športový zväz riadne vykonávať svoju pôsobnosť pre príslušný šport a zabezpečovať úlohy a rozhodovacie procesy s tým súvisiace, je žiadúce, aby jeho najvyšší orgán prijímal rozhodnutia na zasadnutiach s dostatočnou účasťou svojich členov s právom hlasovať.
K bodu 19, 20 a 41
Predmetnými zmenami sa navrhuje znížiť administratívna záťaž športových organizácií a zúžiť povinnosť rozsahu vyhotovovania zápisníc zo zasadaní orgánov národného športového zväzu. Pôvodne zákon o športe vyžadoval jednotný formát zápisníc pre akékoľvek orgány a komisie národného športového zväzu, ktoré majú rozhodovaciu pôsobnosť. Navrhovaná zmena zjednodušuje postup pri vyhotovovaní zápisníc a ustanovuje, že povinné náležitosti podľa § 21 ods. 2 budú musieť obsahovať iba zápisnice zo zasadnutí najvyššieho orgánu, najvyššieho výkonného orgánu a kontrolného orgánu národného športového zväzu.
K bodu 21
Doplnením predmetného ustanovenia sa navrhuje spresnenie povinností národných športových organizácii v nadväznosti na ďalšie ustanovenia zákona o športe. Medzi povinnosti národných športových organizácii bola definovaná povinnosť zverejňovať základné údaje na svojom webovom sídle a v informačnom systéme športu ako napr. stanovy, predpisy, zoznam členov najvyššieho orgánu, informácie o konaní zasadnutí najvyššieho orgánu, pravidlá uznášaniaschopnosti a pod, pričom nejde o novú povinnosť, ale o povinnosť, ktorá vyplýva z ustanovení, ktoré upravujú povinne uverejňované údaje v informačnom systéme športu. Rozšírenie povinnosti je len pre uverejňovanie na webovom sídle národnej športovej organizácie, čím sa zabezpečuje najmä informovanosť členov národnej športovej organizácie a verejnosti o fungovaní a pravidlách uplatňovaných v národnej športovej organizácii. Jednoznačným definovaním povinností národnej športovej organizácie bola odstránená právna neistota. Medzi hlavné povinnosti okrem uverejňovania patrí aj zosúladenie stanov s § 19 23, zapracovanie pravidiel Antidopingového programu do predpisov, opatrenia proti manipulácii priebehu a výsledkov súťaží, opatrenia proti
negatívnym javom v športe, vedenie evidencie zmlúv a dohôd a plnenie úloh štátnej politiky v oblasti športu, ak pre jej naplnenie je žiadúca účasť národnej športovej organizácie.
K bodu 22 a 23
Medzi základné povinnosti športovca pri vykonávaní športu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu patrí aj povinnosť vyvinúť v súťaži úsilie potrebné na dosiahnutie najlepšieho športového výkonu a najlepšieho výkonu. Nedodržanie tejto povinnosti je jednou z možností na okamžité skončenie zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu so športovcom ako aj vypovedanie tejto zmluvy. Táto možnosť skončenia zmluvy je neprimeraná, ľahko zneužiteľná a preukázanie porušenia tejto podmienky je sporné, preto sa navrhuje túto povinnosť vypustiť.
Navrhovaná úprava zabezpečí väčšiu zmluvnú stabilitu zmluvných strán a športovca nebude vystavovať neprimeranej neistote.
K bodu 24
Novelou zákona o športe sa dopĺňa možnosť pri uzavretí zmluvy o amatérskom vykonávaní športu primerane použiť predzmluvné vzťahy definované v § 34 zákona o športe a možnosť na základe dohody o hosťovaní využiť inštitút dočasného hosťovania amatérskeho športovca.
K bodu 26
Novelou zákona o športe sa dopĺňa možnosť pri uzavretí zmluvy o príprave talentovaného športovca primerane použiť predzmluvné vzťahy definované v § 34 zákona o športe a možnosť na základe dohody o hosťovaní využiť inštitút dočasného hosťovania talentovaného športovca.
K bodu 27
Pri príprave návrhu predmetného nariadenia a vzhľadom na prebiehajúcu prípravu projektu optimalizácie činnosti rezortných športových stredísk pri zabezpečení štátnej reprezentácie vyvstala potreba vypustiť tieto okruhy splnomocňovacích ustanovení. Keďže rezortné športové strediská štátne rozpočtové organizácie, súčasná právna úprava týkajúca sa platov a zabezpečenia zdravotnej starostlivosti športových reprezentantov sa považuje za dostatočnú.
K bodu 28 a 33
Navrhovanou zmenou sa dopĺňajú činnosti, ktoré vykonáva hlavný kontrolór športu o zabezpečenie vzdelávania kontrolórov a súčasne sa vypúšťa táto povinnosť z pôsobnosti Ministerstva školstva.
K bodu 29
Navrhuje sa upresnenie rozhodujúceho časového momentu pre potvrdenie od medzinárodnej organizácie v procese uznávania národných športových zväzov. Návrhom sa výslovne upravuje, že členstvo v tejto organizácii sa vyžaduje aktuálne k času, kedy organizácia potvrdenie vydáva (doterajšie znenie nevylučovalo prípad, že by športový zväz predložil potvrdenie o členstve, ktoré už nie je aktuálne),
K bodu 30
Vzhľadom na prebiehajúci proces uznávania športových zväzov za národné športové zväzy, primárne na účely poskytovania príspevku uznanému športu, je opodstatnené, aby športový zväz vo fáze jeho uznania za národný športový zväz mal platné stanovy v súlade s § 19 23, čo je rozhodujúcou skutočnosťou pre pridelenie statusu národného športového zväzu ako prijímateľa verejných prostriedkov. Navrhovanou zmenou sa preto žiadosť o uznanie za
národný športový zväz dopĺňa o platné stanovy športového zväzu, ktoré v súlade s § 19 23.
K bodu 31
Novým paragrafom sa definuje postup pri uznávaní národných športových organizácii, ktoré tvoria významnú súčasť športu. Pri žiadosti o uznanie za národnú športovú organizáciu je potrebné priložiť potvrdenie medzinárodnej športovej organizácie (rovnako ako v prípade športového zväzu sa vyžaduje aktuálne členstvo v medzinárodnej športovej organizácii, vzhľadom na inú povahu národnej športovej organizácie sa však na rozdiel od športového zväzu vyžaduje, aby toto členstvo trvalo aktuálne najmenej dva roky), potvrdenie alebo vyhlásenie o pôsobnosti športovej organizácie na území Slovenskej republiky a platné stanovy v súlade s § 19 23. Postup pri uznaní za národnú športovú organizáciu je nastavený obdobne, ako v prípade uznávania národného športového zväzu.
K bodu 32
Z dôvodu, že zákon č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov pojem finančná kontrola nepozná, navrhuje sa predmetný pojem vypustiť.
K bodu 34
Predmetnou zmenou sa zjednocujú povinností hlavného kontrolóra športu s úlohami kontrolórov podľa § 13 a činnosti hlavného kontrolóra športu sa dopĺňajú o vykonávanie kontroly dodržiavania právnych predpisov, predpisov a rozhodnutí športovej organizácie, a o kontrolu plnenia úloh kontrolórov, plnenia povinností športových organizácií a kontrolu dodržiavania povinností športového odborníka. Všetky aktivity kontrolóra sa prioritne vykonávajú v súvislosti so športovou činnosťou športových organizácií.
K bodu 35
Legislatívno-technické upresnenie.
K bodu 36
Terminologická úprava v nadväznosti na to, aby sa zabezpečila nezameniteľnosť samostatného účtu s transparentným účtom.
K bodu 37 a 38
Úpravou písmena a) sa odstraňuje nesúlad medzi písmenami a) a b) predmetného ustanovenia. Súlad stanov s § 19 23 sa jednoznačne ustanovuje v prípade národného športového zväzu a národnej športovej organizácie. Rozdielnosť v činnostiach národných športových zväzov a ostatných športových organizácií zároveň vyvolala potrebu upresniť úpravu v písmene b), kde nie je podľa súčasného platného znenia možné jednoznačne identifikovať, čo možno vnímať pod súladom činnosti športovej organizácie s § 19 23. Za týmto účelom sa preto upresňuje povinnosť športovej organizácie bez ohľadu na právnu formu mať zakladajúci platné stanovy v súlade s ustanoveniami § 21 až 23 zákona o športe.
Povinnosti ustanovené v § 21 23 nie v rozpore so zákonnými požiadavkami na zakladajúci dokument športových organizácii. Za športovú organizáciu sa považuje právnická osoba, ktorej predmetom činnosti alebo cieľom činnosti je športová činnosť. Za športovú organizáciu sa nepovažuje orgán verejnej správy, ktorý je podľa metodiky ESA 2010 zaradený do zoznamu verejnej správy vedený Štatistickým úradom Slovenskej republiky, napr. školy, detské domovy, obce a pod.
K bodu 39
Uvedenou úpravou sa ustanovenie legislatívne zosúlaďuje s príslušnými ustanoveniami zákona o športe. Povinnosť zapracovať do svojich predpisov pravidlá Svetového antidopingového programu národný športový zväz a národná športová organizácia. Pôvodné ustanovenie vychádzalo z takejto povinnosti pre akýkoľvek športový zväz, či športovú organizáciu. Športové zväzy a ostatné športové organizácie majú povinnosť postupovať podľa týchto pravidiel a zapracovať ich porušenie ako závažné disciplinárne previnenia. Návrh zmeny v nadväznosti na ostatné ustanovenia upresňuje moment straty spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov, a to v prípade vykonávania kontroly hlavným kontrolórom športu na deň skončenia kontroly, ktorej výsledkom bude, že národný športový zväz alebo národná športová organizácia nezapracovali do svojich predpisov pravidlá Svetového antidopingového programu, nepostupujú podľa schválených predpisov alebo športová organizácia neupravila vo svojich predpisoch negatívne javy v športe. Takto upresnené znenie naďalej vychádza z princípu v medzinárodných antidopingových predpisoch aby ten, kto poruší antidopingové pravidlá stratil možnosť “finančnej podpory” - viď napr. čl. 11 písm. c) dohovoru UNESCO proti dopingu v športe (oznámenie č. 347/2007 Z. z.).
K bodu 42
Za účelom zabezpečenia poskytovania pravdivých informácii v procese ich uznávania za národné športové zväzy sa dopĺňa ako dôvod straty spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov také konanie, ak prijímateľ uvedie nepravdivý údaj v žiadosti o uznanie za národný športový zväz alebo pri uvedení nepravdivých hodnôt váh, ktoré dôležitou informáciou pri výpočte príspevku uznanému športu. Povinnosť národného športového zväzu predkladať váhy športových odvetví a váhy kategórie mužov, žien a zmiešanej kategórie ustanovuje návrh v 68 ods. 5, pričom pod pojmom nepravdivosť je potrebné rozumieť prípady, ak hodnoty poskytnuté národným športovým zväzom, sa výrazne líšia od reálneho významu príslušného športového odvetvia alebo príslušnej kategórie, čo bude ministerstvo školstva vyhodnocovať pri spracúvaní žiadostí o poskytnutie príspevku uznanému športu.
K bodu 43
Návrhom ustanovenia sa obdobne, ako je to v prípade národného športového zväzu dopĺňajú dôvody straty spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov pre národné športové organizácie (ak nezverejnia na svojom webovom sídle alebo v informačnom systéme športu údaje definované v § 17 ods. 1, nezabezpečia nezlučiteľnosť výkonu funkcie v kontrolnom orgáne s výkonom funkcie vo výkonnom orgáne, disciplinárnom orgáne, orgáne na riešenie sporov alebo v licenčnom orgáne, neuskutočnia riadne zasadnutie najvyššieho orgánu najmenej raz za rok, v prípade ak nevypracujú zápisnicu zo zasadnutia najvyššieho orgánu, najvyššieho výkonného orgánu a kontrolného orgánu v rozsahu podľa § 21 ods. 2 a v prípade ak uvedú nepravdivý údaj pri žiadosti o uznanie za národnú športovú organizáciu).
K bodu 44
Legislatívno-technická úprava z dôvodu prečíslovania odsekov.
K bodu 45
Spresňuje sa časové obdobie straty spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov, ktorého určovanie sa ukladá do pôsobnosti Ministerstva školstva.
K bodu 46
Navrhuje sa zaviesť nový inštitút dočasného pozastavenia spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov, a to v prípade odôvodnenej obavy zo závažného nedostatku za účelom
zabránenia škôd na verejných financiách. Pri pozastavení spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov športovej organizácii nebudú poskytnuté prostriedky zo štátneho rozpočtu na prechodné obdobie, pokiaľ nepominie dôvod závažného nedostatku. Pozastavenie môže nastať v prípade, ak voči športovej organizácii je vedené súdne konanie, ktorého výsledkom môže byť závažné porušenie povinností. V takomto prípade hlavný kontrolór športu oznámi dôvod ministerstvu školstva, ktoré rozhodne v danej veci. V stanovisku hlavného kontrolóra musí byť jasne vyšpecifikované, z akého dôvodu sa navrhuje dočasne pozastaviť spôsobilosť prijímateľa verejných prostriedkov. Ak sa napríklad pozastaví spôsobilosť prijímateľa verejných prostriedkov národnému športovému zväzu, môže naďalej požiadať o príspevok uznanému športu, ako aj v prípade výzvy na dotáciu, môže sa o ňu uchádzať.
K bodu 47
Upresňuje sa základný účel príspevku uznanému športu, ktorým je športová činnosť.
K bodu 48
Upresňuje sa základný princíp výpočtu príspevku uznanému športu, nakoľko vzorec ustanovený v prílohe č. 3 nie je výpočet samotného príspevku, ale výpočet podielu športu (presnejšie uznaného športu) ako rozhodujúcej premennej pre výpočet sumy príspevku. Zároveň sa odstraňuje duplicita, nakoľko domáci záujem, zahraničný záujem či počet športovcov nie premennými, ktoré vstupujú priamo do výpočtu príspevku, ale premennými, ktoré v zmysle vzorca v prílohe č. 3 vstupujú do výpočtu podielu uznaného športu.
K bodu 49
Upresňuje sa rozsah splnomocnenia na vydanie nariadenia vlády, ktoré sa vzťahuje na príspevok uznanému športu. Predovšetkým sa obsahovo “preklápajú” ustanovenia z doterajšieho znenia prílohy č. 3, ktoré sa týkali nariadenia vlády. Zároveň sa koriguje časť splnomocnenia, nakoľko v prípade premenných A, B a C zo vzorca (t.j. váha dosiahnutého športového úspechu, váha domáceho záujmu a váha zahraničného záujmu) sa v nariadení vlády neustanovuje metodika pre ich výpočet, ale konkrétne hodnoty. Obdobne v zmysle doterajšieho znenia prílohy č. 3 sa to vzťahuje aj pre ďalšie štyri parametre, ktoré určené konkrétnou hodnotou a takto vstupujú ako ďalšie premenné (popri podiele uznaného športu) do výpočtu samotného príspevku.
K bodu 50
Výslovne sa ustanovuje povinnosť národným športovým zväzom predkladať ministerstvu váhy v dvoch prípadoch - ak sa v jednom športe súťaží vo viacerých športových odvetviach (napr. v športe “cyklistika” sa súťaží v odvetviach “cestná a dráhová cyklistika”, “horská cyklistika”, “cyklokros”, …), resp. ak sa v jednom športe súťaží v kategóriách mužov, žien a v zmiešanej kategórii (príkladom môže byť tenis, kde súťažia samostatne muži aj ženy a štvorhra môže byť aj zmiešaná). V takom prípade je potrebné pri výpočte podielu uznaného športu (a v konečnom dôsledku pri výpočte príspevku uznanému športu) zohľadňovať aj váhy týchto odvetví, resp. kategórii. “Najpovolanejším” na ich určenie je samotný národný športový zväz, nakoľko tento najlepšie pozná, aký je o ktoré športové odvetvie / kategóriu záujem, resp. aká je Slovenská republika v nich úspešná, pričom tieto dáta prechádzajú istou verifikáciou ministerstvom pri spracúvaní žiadostí o poskytnutie príspevku. Matematicky je podstatné, aby ich súčet, tak v prípade športových odvetví, ako aj v prípade kategórii bol vždy 100 %. Na to, aby sa zabránilo umelému skresľovaniu týchto hodnôt sa ustanovuje, aby váhy poskytnuté zväzmi ministerstvo (po verifikácii) zohľadňovalo o tri roky. Znamená to teda, že napr. pre príspevok na rok 2020 sa ako pravidlo zohľadnia váhy poskytnuté v roku 2017.
Výnimkou je prípad, ak niekto o príspevok nežiadal - vtedy by sa zohľadňovali váhy uvedené v žiadosti pre nasledujúci rok a pre rok po ňom (t.j. niektorý NŠZ podá prvú žiadosť v roku 2018, váhy v nej uvedené sa zohľadnia pri výpočte príspevku na roky 2019 a 2020). V tejto súvislosti je doplnené aj prechodné ustanovenie, kde sa pre príspevok na rok 2018 zohľadnia váhy, ktoré sa použijú (t.j. po ich verifikácii ministerstvom) na rok 2017 - teda váhy, dodané v roku 2016. Ďalšou poistkou pre prípadné umelé skresľovanie hodnôt je v navrhovanom § 67 ods. 3 písm. k) možná strata spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov.
K bodu 51
Medzi hlavné priority štátu patrí podpora športu mládeže a navrhuje sa minimálne 15% z prostriedkov z príspevku uznanému športu rozdeliť medzi športové kluby s jeho príslušnosťou, ktoré vytvárajú podmienky pre rozvoj a výchovu mladých aktívnych športovcov do 23 rokov.
Ďalších 20 % sa navrhuje rozdeliť podľa kvalitatívnych kritérií športovým klubom na účel rozvoja talentovaných športovcov. Kritéria si určí každý národný športový zväz samostatne podľa vlastných potrieb, pričom kritériá, účel a rozdelenie prostriedkov musia byť schválené najvyšším orgánom národného športového zväzu.
K bodu 52
Za účelom zabezpečenia hospodárnosti a efektívnosti použitia prostriedkov zo štátneho rozpočtu sa navrhuje upraviť výšku výdavkov na správu a prevádzku národného športového zväzu z príspevku na uznaný šport maximálne do výšky 15%. Súčasne je doplnené oprávnenie použiť najviac 30% z prostriedkov uznanému športu na výstavbu, modernizáciu alebo rekonštrukciu športovej infraštruktúry, nakoľko dostatočná infraštruktúra a materiálno-technické zabezpečenie je jedným z dôležitých predpokladov rozvoja športu, zabezpečenia reprezentácia a dosahovania dobrých výsledkov športovcov v budúcnosti.
K bodu 53
Navrhovanou zmenou sa dopĺňa inštitút zmluvy o poskytnutí príspevku uznanému športu uzatvorenej medzi ministerstvom školstva a národným športovým zväzom. Podstatnými náležitosťami zmluvy hlavne úlohy zmluvných strán pri napĺňaní verejného záujmu v športe; špecifikácia účelu, na ktorých sa príspevok poskytuje a podmienky poskytnutia a vrátenia príspevku uznanému športu.
K bodu 54
V praxi môže nastať situácia, že športovec je uvedený v zozname najvýkonnejších športovcov, avšak medzičasom príslušný národný športový zväz stratil spôsobilosť prijímateľa verejných prostriedkov. Tento prípad súčasné znenie zákona o športe neupravuje dostatočným spôsobom nakoľko príspevok nemôže byť poskytnutý ani zväzu, ani športovcovi. Aby športovec nebol ukrátený konaním národného športového zväzu, návrhom sa tento nedostatok odstraňuje tak, že príspevok bude poukázaný priamo športovcovi.
K bodu 56 a 57
Na základe spresnenia podnikania športových odborníkov, sa navrhovanou zmenou dopĺňajú do informačného systému športu údaje o dátume vzniku oprávnenia podnikať, dátumu ukončenia podnikania a obdobia pozastavenia podnikania.
K bodu 58
Návrh ustanovenia v nadväznosti na požiadavky aplikačnej praxe navrhuje upraviť vydávanie potvrdení o zápise športového odborníka do registra fyzických osôb v športe, ktoré sa doručí športovému odborníkovi do elektronickej schránky adresáta uvedenej na účely doručovania v informačnom systéme športu alebo iným spôsobom určeným v § 99 ods. 4. Obdobne sa postupuje aj pri zmene údajov.
K bodom 59 až 62
V nadväznosti na vznesenú pripomienku v MPK, ako aj na prax, sa upravujú a spresňujú možnosti nadobudnutia odbornej spôsobilosti pre výkon odbornej činnosti tréner I. III. kvalifikačného stupňa v rámci štúdia na vysokej škole. Vzhľadom na navrhované úpravy sa zároveň pre zlepšenie systematiky odsek 4 rozdeľuje na samostatný odsek pre I. kvalifikačný stupeň a samostatný odsek pre II. kvalifikačný stupeň.
Dopĺňajú sa prípady, kedy možno nadobudnúť odbornú spôsobilosť pre výkon odbornej činnosti tréner I. kvalifikačného stupňa, resp. tréner II. kvalifikačného stupňa ešte počas štúdia - ak ide o študenta bakalárskeho študijného programu uskutočňovaného v študijnom odbore šport a v priebehu štúdia nadobudol rozsah vzdelania, ktoré sa vyžaduje pre I. kvalifikačný stupeň, resp. pre II. kvalifikačný stupeň v rámci odbornej prípravy poskytovanej národnými športovými zväzmi, resp. fakultami v rámci ďalšieho vzdelávania (tento rozsah je upravený vykonávacou vyhláškou).
Spresňujú sa prípady absolventov učiteľských študijných programov, pričom doterajšia úprava sa rozdeľuje na 4 situácie, kde vo všetkých štyroch je hlavnou požiadavkou, aby rozsah toho, čo niekto absolvoval v rámci štúdia na vysokej škole zodpovedal rozsahu (schopností, zručností, vedomostí), ktorý možno získať v rámci odbornej prípravy poskytovanej národnými športovými zväzmi, resp. fakultami v rámci ďalšieho vzdelávania, ktorá sa vzťahuje na príslušný kvalifikačný stupeň. K tomu sa pridáva druhá požiadavka nasledovne:
- bakalár môže získať I. kvalifikačný stupeň v prípade absolvovania “bežnej”/”postupovej” skúšky z príslušného športu,
- bakalár môže získať II. stupeň v prípade obhájenia záverečnej (t.j. bakalárskej) práce z príslušného športu,
- magister môže získať II. kvalifikačný stupeň v prípade absolvovania “bežnej”/”postupovej” skúšky z príslušného športu,
- magister môže získať III. kvalifikačný stupeň v prípade obhájenia záverečnej (t.j. diplomovej) práce z príslušného športu.
K bodu 63
Navrhuje sa zjednodušenie vydávania osvedčenia o trénerskej spôsobilosti pre prípady, ak táto bola získaná v rámci štúdia na vysokej škole. V prípade IV. a V. kvalifikačného stupňa sa upúšťa od vydávania samostatného dokladu, ak relevantné údaje (t.j. kvalifikačný stupeň a šport) obsahuje dodatok k diplomu - vysoká škola môže tak v dodatku uviesť napr. “Absolvent nadobudol odbornú spôsobilosť na výkon odbornej činnosti tréner IV. kvalifikačného stupňa pre basketbal.”. Zároveň v prípadoch, keď v rámci štúdia na vysokej škole možno získať I., II. resp. III. kvalifikačný stupeň sa navrhuje, aby vysoká škola vydávala osvedčenie len na požiadanie absolventa, resp. študenta.
K bodu 64
Upravujú sa požiadavky na členstvo v komisiách pre dopingové kontroly (t.j. v komisii prvostupňovej aj druhostupňovej) spresnením okruhu subjektov prípadného konfliktu záujmov. Na jednej strane sa pojem “športová organizácia” zjednoznačňuje na športové kluby v súlade s doterajšou interpretáciou ustanovenia, zohľadňujúc, že vzťah k príslušnému zväzu
nie je na prekážku ak ostáva poistka o všeobecnej nezaujatosti v odseku 4, pričom v prípade úpravy obmedzenia na úrovni zväzov by bolo problematické tieto orgány obsadiť. Na druhej strane sa pojem “členstvo” rozširuje na príslušnosť, nakoľko vzťah k príslušnému športovému klubu by nemal mať člen komisie z pohľadu žiadneho z možností príslušnosti (členstvo je len jeden z nich).
K bodu 65 a 66
Jedným zo základných princípov činnosti športových klubov podľa § 5 ods. 4 zákona o športe patrí zákaz podmienenia zmeny klubovej príslušnosti športovca finančnou odplatou alebo iným plnením medzi športovými klubmi. Pri porušení tohto zákazu však v zákone o športe absentoval postih. Porušenie tohto zákazu sa zaraďuje aj medzi priestupky so sankciou vo rozmedzí od 100 Eur do 10.000 Eur. V prípade začatia správneho konania za tento správny delikt môže ministerstvo školstva uložiť športovej organizácii predbežný zákaz uchádzať sa o poskytnutie verejných prostriedkov na obdobie 5 rokov. Tento sankčný delikt je považovaný za závažné porušenie povinnosti.
K bodu 67, 69 a 70
V aktuálnom znení zákona o športe absentuje postih konania športovca, ktorý poruší zákaz uzatvárať stávky na súťaže podľa § 94 ods. 3, definované ako skutková podstata priestupku a zároveň chýba sankcia za takéto konanie. Navrhovanou úpravou sa preto predmetné skutočnosti dopĺňajú.
K bodu 71
Navrhovanou zmenou sa spresňuje jeden zo spôsobov doručovania, nakoľko do elektronickej schránky FO a PO na ústrednom portáli verejnej správy je možné doručovať elektronické písomnosti, len ak je táto elektronická schránka na doručovanie aktivovaná, pričom jej zriadenie na doručovanie nepostačuje.
K bodu 72
Pri uvádzaní jednotlivých funkčných modulov informačného systému športu sa preukázalo ako dostatočné využitie jeho funkcionalít bez potreby ďalších podrobností vo vykonávacích predpisoch. Na základe uvedeného sa vypúšťajú príslušné splnomocňovacie ustanovenia.
K bodu 73
Legislatívno- technická úprava, ktorou sa spresňuje okruh skutočností, ktoré v súvislosti s odbornou kvalifikáciou na výkon odbornej činnosti tréner a inštruktor športu majú byť vo vykonávacom predpise. Návrhom sa upresňuje, že vykonávací predpis nemá ustanoviť len to, čo napr. budúci tréner nadobudnúť v rámci prípravy (výstupy) ale aj “základné” predpoklady, napr. vek, či vzdelanie (vstupné požiadavky).
K bodu 74
Za účelom zabezpečenia efektívnosti a hospodárnosti použitia prostriedkov zo štátneho rozpočtu sa navrhuje zadefinovať oprávnené výdavky použitia verejných prostriedkov z príspevku uznanému športu všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá ministerstvo školstva.
K bodu 75
Podmienka statusu športového zväzu ako národného týkajúca sa počtu aktívnych športovcov v § 16 ods. 1 písm. c) sa mení zo 100 na 200. Z uvedeného dôvodu sa uznaným národným športovým zväzom dáva prechodné obdobie, v ktorom majú túto podmienku naplniť, ak si
chcú zachovať status národného športového zväzu a tým aj oprávnenie na príspevok uznanému športu. Prechodné ustanovenie tiež reaguje na úpravu ustanovenia o príspevku uznanému športu vo vzťahu k váham jednotlivých športových odvetví, resp. kategórií mužov, žien a zmiešanej, keď sa majú váhy zohľadňovať na tri roky vopred - pre príspevok na rok 2018 tri roky spätne možné nie sú, preto sa navrhuje zohľadniť váhy použité pre výpočet príspevku na rok 2017 (teda váhy, ktoré národné športové zväzy uviedli v žiadostiach v roku 2016, t.j. tu by sa zohľadnili nie tri ale len dva roky).
Navrhovaným § 106b sa v zákone o športe upravujú prípady športových odborníkov, ktorí odbornú spôsobilosť získali v období, kedy predpisy upravovali namiesto kvalifikačných stupňov triedy. Napriek tomu, že prechod na kvalifikačné stupne sa uskutočnil v roku 2008, v tom čase sa predpisy v žiadnom prechodnom ustanovení nevyrovnali s dovtedajšími triedami, čo sa uskutočnilo vykonávacím predpisom k zákonu o športe. Vzhľadom k tomu, že v rôznom čase sa s jednotlivými triedami, resp. kvalifikačnými stupňami spájal rôzny rozsah oprávnení, “preklopenie” tried na kvalifikačné stupne nie je korektné. Preto v rámci zabezpečenia právnej istoty športových odborníkov, ktorí nadobudli odbornú spôsobilosť v niektorej triede podľa predpisov účinných do 31. 8. 2008 (t.j. vyhláška č. 257/1998 Z. z., prípadne nariadenie vlády č. 469/1991 Zb.) sa upravuje prechodné ustanovenie tak, aby sa oprávnenie posudzovali predchádzajúcej právnej úpravy. Teda ak napr. niekto získal odbornú spôsobilosť pre výkon odbornej činnosti tréner I. triedy, tak oprávnenia, ktoré v danom čase získal (napr. trénovanie reprezentácie) mu ostanú zachované. V nadväznosti na to bude príslušné ustanovenie vo vyhláške vypustené. Prechodné ustanovenie sa dopĺňa aj vo vzťahu k absolventom učiteľských študijných programov, nakoľko toto ustanovenie sa v návrhu upravuje tak, aby III. kvalifikačný stupeň, ktorý tento absolvent nadobudol v čase 1. 1. 2016 - 31. 12. 2016 mu ostal zachovaný, pretože v zmysle návrhu sa z okruhu absolventov učiteľských študijných programov III. kvalifikačný stupeň vzťahovať len na časť z nich (absolventi magistri, ktorí obhájili diplomovú prácu z daného športu).
K bodu 76
V prílohe sa z vecného hľadiska vypúšťa redukcia pre neolympijské športy na základe praxe ako potenciálne diskriminačná a zároveň sa pre kolektívne športové odvetvia dopĺňa postup pre prípad, ak sa medzinárodný rebríček krajín nevedie (alternatívu pre tento prípad je v súčasnosti upravená len pre individuálny šport). Vzhľadom na definíciu mládeže v § 3 písm. n) zákona o športe sa tiež upravuje rozhodujúci vek pre počty športovcov na 23 rokov. Zároveň sa spresňuje terminológia (okrem iného individuálny/kolektívny šport na individuálne/kolektívne športové odvetvie, nakoľko (celkový) dosiahnutý športový úspech sa vypočítava zo športového úspechu jednotlivých športových odvetví; výnimkou je len prípad, ak príslušná medzinárodná športová organizácia vedie rebríček krajín a Slovenská republika je v ňom uvedená). Okrem toho sa “presúvajú” ustanovenia týkajúce sa vykonávacieho nariadenia vlády do paragrafového znenia, t.j. do § 68. Zároveň sa na základe vznesenej pripomienky rozširuje použitie koeficientu medziročného útlmu rovnakým spôsobom na kolektívne športové odvetvia aj na individuálne športové odvetvia.
K Čl. II
V rozsahu zamestnancov vykonávajúcich prácu vo verejnom záujme vo funkcii štatutárneho orgánu (napr. riaditeľ školy) sa rozširuje možnosť vykonávať mimo ich hlavnej činnosti, popri činnostiach ako je vedecká, tlmočnícka, pedagogická činnosť aj športovú činnosť. Ide o obdobnú úpravu, ako bola ustanovená v roku 2015 v rámci pôvodného zákona o športe pre niektoré okruhy osôb ako napr. štátni zamestnanci, notári, súdni exekútori, colníci, ...
K Čl. III
Ustanovuje sa účinnosť zákona so začiatkom kalendárneho a rozpočtového roku.
V Bratislave 21. septembra 2016
Robert Fico, v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky
Peter Plavčan, v. r.
minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky