1

D ô v o d o v á s p r á v a

A. Všeobecná časť

Predložený návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Andrej Danko, Tibor Bernaťák, Radovan Baláž, Peter Pamula, Tibor Jančula, Eva Antošová a Gábor Gál.

V súčasnosti sú daňovníci - právnické osoby povinné platiť daňovú licenciu. Daňová licencia predstavuje minimálnu výšku dane stanovenú na základe zákonom stanovených kritérií, ktorú sú daňovníci povinní zaplatiť, ak ich daňová povinnosť vyčíslená v daňovom priznaní je nižšia ako zákonom stanovená výška daňovej licencie.

Cieľom návrhu zákona je zrušenie inštitútu daňovej licencie za súčasného ponechania možnosti zápočtu zaplatenej daňovej licencie na daňovú povinnosť. Dôvodom navrhovanej úpravy je vytvorenie spravodlivého a konkurencieschopného podnikateľského prostredia a zároveň zníženie administratívnej záťaže podnikateľov. Uvedený návrh zákona nadväzuje aj na záväzok vlády Slovenskej republiky zrušiť inštitút daňovej licencie pre zdaňovacie obdobie počnúc rokom 2018, ktorý je vymedzený v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

2

B.Osobitná časť

K čl. I

K bodom 1 a 2 - § 46b a § 52zi

Navrhovanou úpravou sa s účinnosťou od 1. 1. 2018 ruší inštitút daňovej licencie. V prípade daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je kalendárny rok sa daňová licencia sa daňová licencia posledný krát uplatní za zdaňovacie obdobie 2017. Ak zdaňovacím obdobím daňovníka je hospodársky rok, daňová licencia sa posledný krát uplatní v zdaňovacom období končiacom v priebehu kalendárneho roka 2018. Zákon aj po zrušení inštitútu daňovej licencie dáva možnosť daňovníkovi uplatniť zápočet kladného rozdielu medzi daňovou licenciou a daňou vypočítanou v daňovom priznaní vyčíslený za zdaňovacie obdobia končiace najneskôr 31. 12. 2017 a pri zdaňovacom období, ktorým je hospodársky rok, končiacom v roku 2018 a to v súlade s ustanovením § 46b ods. 5 účinným do 31. 12. 2017. Takýto daňovník má možnosť započítať si kladný rozdiel medzi daňovou licenciou a daňou vypočítanou v daňovom priznaní v troch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, nasledujúcich po zdaňovacom období, za ktoré bola daňová licencia zaplatená. To znamená, že v prípade daňovej licencie daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je kalendárny rok, zaplatenej za zdaňovacie obdobie 2017, má daňovník možnosť jej zápočtu v zdaňovacích obdobiach 2018 až 2020. Zápočet daňovej licencie je možné vykonať len na tú časť daňovej povinnosti, ktorá prevyšuje sumu daňovej licencie ustanovenej v § 46b ods. 2 účinnom do 31. 12. 2017. Daňovník, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok má nárok na zápočet kladného rozdielu medzi daňovou licenciou a daňou vypočítanou v daňovom priznaní za rovnakých podmienok ako je to pri kalendárnom roku, pričom posledným zdaňovacím obdobím, v ktorom si môže uplatniť zápočet daňovej licencie je tretie zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období končiacom v priebehu roka 2018.

K čl. II

Účinnosť predkladanej novely sa navrhuje od 1. januára 2018.

3

Doložka

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Negatívne

Žiadne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu

regulačného zaťaženia?

x

3. Sociálne vplyvy

x

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

x x

– sociálnu exklúziu,

x

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

x

4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

x

A.3. Poznámky

Návrh zákona má negatívne dopady na príjmovú časť štátneho rozpočtu, rozpočet verejnej správy. Má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Nemá vplyv na životné prostredie, na zamestnanosť a ani vplyv na informatizáciu spoločnosti. Zároveň predložený návrh zákona nemá negatívny sociálny vplyv, ani vplyv na hospodárenie obyvateľstva.

A.4. Alternatívne riešenia

Bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Bezpredmetné

4

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

3.Problematika návrhu právneho predpisu: n i e je upravený v práve Európskej únie

a) v primárnom práve

b) v sekundárnom práve

c) v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

bezpredmetné

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný