1
DÔVODOVÁ SPRÁVA
I
Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace jún až december 2016. Návrh zákona sa predkladá z dôvodu legislatívno-technických úprav vyplývajúcich z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2120 z 25. novembra 2015, ktorým sa ustanovujú opatrenia týkajúce sa prístupu k otvorenému internetu a ktorým sa mení smernica 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb a nariadenie (EÚ) č. 531/2012 o roamingu vo verejných mobilných komunikačných sieťach v rámci Únie (ďalej len „nariadenie“). Cieľom nariadenia je stanovenie spoločných pravidiel na zabezpečenie rovnakého a nediskriminačného zaobchádzania s prevádzkou pri poskytovaní služieb prístupu k internetu a súvisiacich práv koncových užívateľov s dôrazom na ochranu koncových užívateľov a rešpektovanie zásady technologickej neutrality. Reformou v oblasti roamingu sa zriaďuje nový mechanizmus tvorby maloobchodných cien za regulované roamingové služby v rámci celej Únie s cieľom zrušiť maloobchodné roamingové príplatky bez toho, aby došlo k narušeniu domácich a navštívených trhov. Sankcie sa zavádzajú v súlade so splnomocňujúcim ustanovením čl. 6 nariadenia a slúžia ako nástroj prevencie a ochrany koncových užívateľov pred konaním poskytovateľov elektronických komunikácií pre verejnosť vrátane poskytovateľov služieb prístupu k internetu, ktoré je v rozpore s povinnosťami čl. 3 (zabezpečenie prístupu k otvorenému internetu), čl. 4 (opatrenia v oblasti transparentnosti s cieľom zabezpečiť prístup k otvorenému internetu) a čl. 5 (dozor a presadzovanie pravidiel) nariadenia.
Návrh zákona ďalej upravuje vybrané ustanovenia zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“), ktorých úprava vyplynula z aplikačnej praxe. Cieľom predmetných úprav je zvýšiť efektívnosť regulácie trhu elektronických komunikácií Úradom pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (ďalej len „úrad“) najmä v oblasti prevodu a prenájmu individuálnych povolení na používanie frekvencií, kde dochádza k úprave a následnému zosúladeniu terminológie, odstraňuje sa rozdielny prístup k subjektom, ktoré v rámci jedného individuálneho povolenia majú pridelený väčší počet frekvencií oproti subjektom, ktoré majú v rámci jedného individuálneho povolenia pridelenú len jednu frekvenciu. Zavádza sa nová kompetencia úradu týkajúca sa aktualizácie databázy subjektov, ktoré získali individuálne povolenie prevodom. V oblasti štátneho dohľadu dochádza k úprave terminológie, úradu zároveň vzniká oprávnenie vyžiadať si od podniku informácie potrebné pre výpočet jeho obratu. Pristúpilo sa tiež k posilneniu postavenia vlastníka nehnuteľnosti prostredníctvom úpravy lehôt na uplatnenie jednorazovej náhrady za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti. V oblasti sankcií dochádza k zavedeniu nových pokút, k úprave a špecifikácii pojmov ako predchádzajúce účtovné obdobie či finančná pomoc. V oblasti konania sa opätovne zavádza inštitút mimosúdneho riešenia sporov, ktorého cieľom je dať úradu kompetenciu zaoberať sa aj spormi, ktoré nie sú pokryté zákonom č. 391/2015 Z. z. o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
2
Predložený návrh zákona predpokladá pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívne sociálne vplyvy a pozitívne vplyvy služieb verejnej správy na občana. Negatívne vplyvy návrhu zákona sa predpokladajú v oblasti vplyvov na procesy služieb vo verejnej správe. V oblasti vplyvov na podnikateľské prostredie, vrátane vplyvov na malé a stredné podniky, sa predpokladajú súčasne pozitívne a negatívne vplyvy. Nepredpokladajú sa žiadne vplyvy na životné prostredie a informatizáciu verejnej správy.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi ústavného súdu, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
3
II
Doložka vybraných vplyvov
1.Základné údaje
Názov materiálu
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov
Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky
☐
Materiál nelegislatívnej povahy
☒
Materiál legislatívnej povahy
Charakter predkladaného materiálu
☐
Transpozícia práva EÚ
V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:
Termín začiatku a ukončenia PPK
Predpokladaný termín predloženia na MPK*
Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*
2.Definovanie problému
Článok 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2120 z 25. novembra 2015, ktorým sa ustanovujú opatrenia týkajúce sa prístupu k otvorenému internetu a ktorým sa mení smernica 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb a nariadenie (EÚ) č. 531/2012 o roamingu vo verejných mobilných komunikačných sieťach v rámci Únie ukladá členským štátom povinnosť ustanoviť pravidlá o ukladaní sankcií za porušovanie článkov 3, 4 a 5 nariadenia a prijať všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie ich vykonávania, pričom stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.
Z aplikačnej praxe vyplynula potreba úpravy vybraných ustanovení zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov najmä v súvislosti s postavením vlastníkov nehnuteľností pri nútenom obmedzení užívania nehnuteľností a v záujme zvýšenia efektívnosti regulácie trhu elektronických komunikácií Úradom pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb v oblasti prevodu a prenájmu individuálnych povolení na používanie frekvencií, výkonu štátneho dohľadu a ochrany práv účastníkov.
3.Ciele a výsledný stav
Cieľom návrhu zákona je:
−zabezpečiť v podmienkach Slovenskej republiky vynútiteľnosť dodržiavania článkov 3, 4 a 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady 2015/2120 z 25. novembra 2015, ktorým sa ustanovujú opatrenia týkajúce sa prístupu k otvorenému internetu a ktorým sa mení smernica 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb a nariadenie č. 531/2012 o roamingu vo verejných mobilných komunikačných sieťach v rámci Únie a
−zlepšiť postavenie vlastníkov nehnuteľností pri nútenom obmedzení užívania nehnuteľností a zvýšiť efektívnosť regulácie trhu elektronických komunikácií Úradom pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb najmä v oblasti prevodu a prenájmu individuálnych povolení na používanie frekvencií,
4
výkonu štátneho dohľadu a ochrany práv účastníkov.
4.Dotknuté subjekty
Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, fyzické a právnické osoby pôsobiace v sektore elektronických komunikácií, právnické a fyzické osoby využívajúce rádiové frekvencie, účastníci podľa § 5 ods. 4 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, vlastníci nehnuteľností, ktorí boli obmedzení v užívaní nehnuteľnosti v súvislosti s výkonom oprávnení podľa §66 ods. 1.
5.Alternatívne riešenia
Neboli posudzované žiadne alternatívne riešenia.
6.Vykonávacie predpisy
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?
☐ Áno
☒ Nie
Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:
7.Transpozícia práva EÚ
8.Preskúmanie účelnosti**
* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
** nepovinné
9.Vplyvy navrhovaného materiálu
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☐
Negatívne
z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy
☐
Áno
☐
Nie
☐
Čiastočne
Vplyvy na podnikateľské prostredie
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☒
Negatívne
z toho vplyvy na MSP
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☒
Negatívne
Sociálne vplyvy
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na životné prostredie
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na informatizáciu
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho
vplyvy služieb verejnej správy na občana
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☐
Negatívne
vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
☐
Pozitívne
☐
Žiadne
☒
Negatívne
10.Poznámky
V rámci cielených konzultácií dostali možnosť vyjadriť sa k predmetnému materiálu Slovenský odborový zväz pôšt a telekomunikácií , Únia dopravy, pôšt a telekomunikácií a Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení, a to v rámci časového rozpätia od 5. mája do 13. mája 2016. Všetky pripomienky uvedených subjektov sme dôkladne analyzovali a tie akceptované boli následne zapracované do aktuálneho znenia návrhu zákona.
Vzhľadom na skutočnosť zavádzania nových sankcií možno predpokladať, že predmetný materiál bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Uviesť odhad navýšenia príjmov z pokút však v súčasnosti nie je možné, keďže nie je možné dopredu určiť prípady porušenia ustanovení, na ktoré sa uvedené sankcie vzťahujú.
Podrobnejšie odôvodnenie je uvedené v časti „Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu“.
11.Kontakt na spracovateľa
Mgr. Nina Berglová, sekcia elektronických komunikácií a poštových služieb, Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
5
12.Zdroje
13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK
STANOVISKO KOMISIE
(PREDBEŽNÉ PRIPOMIENKOVÉ KONANIE)
K NÁVRHU
ZÁKONA, KTORÝM SA MENÍ A DOPĹŇA ZÁKON Č. 351/2011 Z. Z. O ELEKTRONICKÝCH KOMUNIKÁCIÁCH V ZNENÍ NESKORŠÍCH PREDPISOV
I. Úvod: Dňa 1. júna 2016 bol predložený Stálej pracovnej komisií na posudzovanie vybraných vplyvov (ďalej len „Komisia“) na konzultáciu podľa bodu 7.3. Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov v rámci predbežného pripomienkového konania materiál: „Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov“. Materiál bol predložený na konzultáciu s Komisiou z dôvod neistoty predkladateľa pri vyznačovaní vplyvov.
II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:
K doložke vybraných vplyvov a analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy
V doložke vybraných vplyvov je uvedené, že materiál nemá vplyv na rozpočet verejnej správy. Avšak vzhľadom na navrhované ustanovenia, ktorými sa zavádzajú nové sankcie v súlade s ustanovením čl. 6 nariadenia EP a Rady (EÚ) 2015/2120 z 25.11.2015 a sankcie za porušenie povinností určených v rozhodnutí úradu podľa § 77 ako aj za porušenie povinností vyplývajúcich z ustanovení § 36 ods. 5 a § 38 ods. 1 zákona, je možné predpokladať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, čo je potrebné uviesť v doložke vybraných vplyvov spolu s kvantifikáciou tohto vplyvu. V prípade, že nie je možné uviesť odhad zvýšenia príjmov z pokút, do doložky je potrebné v bode 10. Poznámky uviesť odôvodnenie.
Pripomienky akceptované
K doložke vybraných vplyvov a analýze vplyvov na podnikateľské prostredie
Komisia žiada predkladateľa o vyznačenie pozitívno-negatívnych vplyvov, z dôvodu zavedenia sankcií (negatívny vplyv) a zároveň predĺžením oznamovacej lehoty pri škode spôsobenej na majetku (pozitívny vplyv). Zároveň je potrebné vypracovať analýzu vplyvov na podnikateľské prostredie. V prípade, že nie je možné kvantifikovať vplyvy na podnikateľské prostredie, do doložky je potrebné v bode 10. Poznámky uviesť odôvodnenie prečo to nie je možné, a zároveň kvalifikovane popísať vplyvy na podnikateľské prostredie.
Pripomienky akceptované.
K doložke vybraných vplyvov a k analýze sociálnych vplyvov
Komisia odporúča predkladateľovi prehodnotiť ním predpokladané sociálne vplyvy predloženého návrhu zákona a zvážiť označenie pozitívnych sociálnych vplyvov v súvislosti s návrhom na posilnenie postavenia vlastníkov nehnuteľností prostredníctvom úpravy lehôt na uplatnenie jednorazovej náhrady za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti. Tieto návrhy (novelizačné body 11, 12 a 23) je v prípade identifikácie pozitívnych sociálnych vplyvov v doložke vybraných vplyvov potrebné zhodnotiť v bode 4.2 analýzy sociálnych vplyvov. Zároveň Komisia odporúča vlastníkov nehnuteľnosti, ktorí boli obmedzení v užívaní nehnuteľností, doplniť medzi dotknuté subjekty uvedené v bode 4 doložky vybraných vplyvov.
Pripomienky akceptované
K doložke vplyvov a analýze vplyvov na služby verejnej správy pre občana
Komisia odporúča zvážiť vyplnenie Doložky vplyvov na služby verejnej správy pre občana, nakoľko sa Komisia domnieva, že § 75a „Mimosúdne riešenie sporov“ predmetného návrhu zákona zakladá nové povinnosti Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb. Taktiež by Komisia chcela požiadať o špecifikáciu, čo sa mení z pohľadu občana pri uplatnení tohto § a opäť prípadné vplyvy na občana zaznačiť do doložky.
6
Pripomienky akceptované
K procesu
Predkladateľ zaslal materiál dňa 01.06.2016 do Predbežného pripomienkového konania, čím nepostupoval v súlade s procesom podľa Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov a zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinné od 01.04.2016), nakoľko tejto fáze legislatívneho procesu predchádza:
1.povinnosť predkladateľa zverejniť na portáli predbežnú informáciu o pripravovanom návrhu právneho predpisu podľa § 9 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v záujme informovania verejnosti a orgánov verejnej správy;
2.rozhodnutie Ministerstva hospodárstva SR o potrebe vykonať konzultácie s podnikateľskými subjektmi podľa bodu 5.5. Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov, a to do desiatich pracovných dní od schválenia Plánu legislatívnych úloh vlády SR, ak je materiál doň zahrnutý. Plán legislatívnych úloh vlády SR ešte nebol schválený vládou SR (26.05.2016 bolo ukončené Medzirezortné pripomienkové konanie a aktuálne prebieha proces jeho vyhodnotenia) a teda Ministerstvu hospodárstva SR ešte nezačala plynúť lehota desiatich pracovných dní na informovanie predkladateľa o povinnosti vykonať konzultácie s podnikateľskými subjektmi;
3.povinnosť vykonať konzultácie s podnikateľskými subjektmi podľa bodu 5. Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov, v prípade, ak o tejto povinnosti rozhodne Ministerstvo hospodárstva SR na odporúčanie SBA. Dňa 19.05.2016 SBA odporučila Ministerstvu hospodárstva SR rozhodnúť v predmetnom materiáli o povinnosti vykonať tieto konzultácie v rámci vyjadrenia sa k materiálom, ktoré sú zahrnuté do Plánu legislatívnych úloh vlády SR;
4.rozhodnutie Ministerstva hospodárstva SR aby SBA vypracovala Test vplyvu na malé a stredné podniky podľa bodu 6. Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov, ak jeho vykonanie SBA odporučí z dôvodu predpokladu existencie vplyvu na malé a stredné podniky a za predpokladu, že k materiálu boli vykonané konzultácie;
Predkladateľ týmto svojím procesným pochybením neumožnil verejnosti oboznámiť sa s pripravovaným materiálom formou predbežnej informácie na portáli, Ministerstvu hospodárstva SR rozhodnúť o potrebe vykonať konzultácie s podnikateľskými subjektmi, podnikateľským subjektom zúčastniť sa na týchto prípadných konzultáciách a SBA vypracovať Testu vplyvu na malé a stredné podniky.
Akékoľvek konzultácie vykonané pred uverejnením informácie predkladateľa o príprave materiálu (ani „možnosť vyjadriť sa vybranému okruhu subjektov k predmetnému materiálu v rámci tzv. VPK“, ktorú predkladateľ spomína v Doložke vybraných vplyvov v časti Poznámky) nemožno považovať za konzultácie v zmysle bodu 5. Jednotnej metodiky pre účely vykonania Testu vplyvu na malé a stredné podniky.
Navyše, v nadväznosti na identifikovaný vplyv na podnikateľské prostredie v Doložke vybraných vplyvov by mal predkladateľ vypracovať analýzu vplyvov na podnikateľské prostredie.
Vysvetlenie procesného postupu Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR:
Tvorba návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) začala de facto ešte v „starom režime“ koncom roka 2015, a to v období pred účinnosťou zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (§ 2 až 10 nadobudli účinnosť 1. apríla 2016), pred účinnosťou zmien a doplnení Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov (nadobudli účinnosť 1. apríla 2016), pred spustením nového portálu Slovlex (uvedený do prevádzky 1. apríla 2016) a v neposlednom rade aj pred schválením nových legislatívnych pravidiel vlády SR (schválené uznesením vlády Slovenskej republiky zo 4. mája 2016). Cieľom bola čo najskoršia možná finalizácia celého legislatívneho procesu vzhľadom na časovú tieseň súvisiacu s povinnosťou vyplývajúcou z ustanovenia čl. 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2120 z 25. novembra 2015, ktorým sa ustanovujú opatrenia týkajúce sa prístupu k otvorenému internetu a ktorým sa mení smernica 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb a nariadenie (EÚ) č. 531/2012 o roamingu vo verejných mobilných komunikačných sieťach v rámci Únie („Členské štáty ustanovia pravidlá o ukladaní
sankcií za porušovanie článkov 3, 4 a 5 a prijmú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie ich vykonávania.
Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty oznámia Komisii uvedené
pravidlá a opatrenia do 30. apríla 2016 a bezodkladne jej oznámia každú následnú zmenu, ktorá má na ne
vplyv.“).
S potrebou novelizovať zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZEK“) bol oboznámený aj Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, s ktorým bola konzultovaná prípadná potreba zapracovania jeho požiadaviek vyplývajúcich zväčša z aplikačnej
7
praxe, aby nebolo nutné „otvárať“ ZEK opäť v krátkom časovom horizonte. Prípravy paragrafového znenia návrhu zákona tak boli ukončené ešte vo februári 2016. V súvislosti s parlamentnými voľbami a legislatívnym moratóriom sa však predloženie návrhu zákona do vnútrorezortného pripomienkového konania (ďalej len „VPK“) muselo odsunúť.
Považujeme za nutné opäť zdôrazniť tiež skutočnosť, že v rámci VPK sme návrh zákona zaslali formou cielenej konzultácie na pripomienkovanie aj SOZ pôšt a telekomunikácií, Únii dopravy, pôšt a telekomunikácií a AZZZ, teda trom relevantným inštitúciám, ktoré zastrešujú tak podniky pôsobiace v sektore elektronických komunikácií, vrátane podnikov spadajúcich do kategórie MSP, ako aj zamestnancov sektora a odbornej verejnosti.
Všeobecne
Komisia zároveň žiada predkladateľa o predloženie materiálu na záverečné posúdenie Komisie po ukončení medzirezortného pripomienkového konania a zapracovaní pripomienok.
III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje
nesúhlasné stanovisko
s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.
IV. Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do Doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.
 
Nesúhlasné stanovisko komisie neznamená zastavenie ďalšieho schvaľovacieho procesu. Stanovisko komisie slúži ako podklad pre informované rozhodovanie vlády Slovenskej republiky a ďalších subjektov v rámci schvaľovacieho procesu. Predkladateľ má možnosť dopracovať materiál podľa pripomienok a zaslať ho na opätovné schválenie „Komisie“, ktorá môže následne zmeniť svoje stanovisko.
8
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
r
r + 1
r + 2
r + 3
Príjmy verejnej správy celkom
0
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Výdavky verejnej správy celkom
0
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
spolufinancovanie
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na počet zamestnancov
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na mzdové výdavky
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte
0
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť
0
0
0
0
Iné ako rozpočtové zdroje
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
0
0
0
0
9
2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:
Návrh zákona zavádza nové sankcie v súlade s ustanovením čl. 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2120 z 25. novembra 2015, ktorým sa ustanovujú opatrenia týkajúce sa prístupu k otvorenému internetu a ktorým sa mení smernica 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb a nariadenie (EÚ) č. 531/2012 o roamingu vo verejných mobilných komunikačných sieťach v rámci Únie (ďalej len „nariadenie“). Nariadenie je záväzné vo všetkých jeho častiach, je priamo aplikovateľné vo všetkých členských štátoch a je povinnosťou každého členského štátu zabezpečiť nevyhnutné opatrenia na jeho vykonanie. Sankcie, ktorých ukladanie bude v kompetencii Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb sa zavádzajú v súlade s ustanovením čl. 6 nariadenia a slúžia ako nástroj prevencie a ochrany koncových užívateľov pred konaním poskytovateľov elektronických komunikácií pre verejnosť vrátane poskytovateľov služieb prístupu k internetu, ktoré je v rozpore s povinnosťami čl. 3 až 5 nariadenia.
Návrh zákona tiež upravuje vybrané ustanovenia zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, ktorých úprava vyplynula z aplikačnej praxe. Cieľom predmetných úprav je posilniť postavenie vlastníkov nehnuteľností v súvislosti s núteným obmedzením užívania nehnuteľností a zvýšiť efektívnosť regulácie trhu elektronických komunikácií Úradom pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb najmä v oblasti prevodu a prenájmu individuálnych povolení na používanie frekvencií, výkonu štátneho dohľadu a ochrany práv účastníkov.
2.2.2. Charakteristika návrhu:
zmena sadzby
zmena v nároku
nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
X kombinovaný návrh
iné
2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Návrh rozširuje spektrum sankcií, ktorých ukladanie bude v kompetencii Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb. Rozširuje sa tiež kompetencia v oblasti ochrany spotrebiteľa formou mimosúdneho riešenia sporov.
Tabuľka č. 2
10
Odhadované objemy
Objem aktivít
r
r + 1
r + 2
r + 3
Indikátor ABC
Indikátor KLM
Indikátor XYZ
2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Návrh zákona predpokladá pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy zavedením nových sankcií. Tento vplyv sa v súčasnej dobe nedá odhadnúť. Spresnenie dopadov bude výsledkom až samotnej realizácie zákona.
Nasledujúca tabuľka obsahuje prehľad počtu a súm pokút uložených Úradom pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb a počet evidovaných subjektov poskytujúcich siete, služby alebo siete a služby v oblasti elektronických komunikácií v období rokov 2009 až 2015.
Rok
Suma uložených pokút (€)
Počet uložených pokút
Počet evidovaných subjektov
2009
20 278
104
1068
2010
16 797
158
1075
2011
159 012
99
1179
2012
10 283
82
1157
2013
42 629
373
1181
2014
108 657
494
1240
2015
122 164
302
1173
Celková výška uložených sankcií závisí od konkrétneho porušenia, jeho závažnosti a od počtu sankcionovaných subjektov. Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb evidoval v roku 2015 1173 subjektov poskytujúcich siete, služby alebo siete a služby v oblasti elektronických komunikácií. § 73 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov obsahuje viac ako 100 prípadov, kedy je Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb oprávnený uložiť sankciu, pričom výška sankcie sa, v závislosti od konkrétneho porušenia, môže pohybovať od 100 € až do 10 % obratu podniku za predchádzajúce účtovné obdobie. V súčasnosti nie je možné vyčísliť predpokladané príjmy zo sankcií.
11
Tabuľka č. 3
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Tabuľka č. 4
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Príjmy (v eurách)
r
r + 1
r + 2
r + 3
poznámka
Daňové príjmy (100)1
Nedaňové príjmy (200)1
Granty a transfery (300)1
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
0
0
0
0
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Výdavky (v eurách)
r
r + 1
r + 2
r + 3
poznámka
Bežné výdavky (600)
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
Tovary a služby (630)2
Bežné transfery (640)2
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
Kapitálové výdavky (700)
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
Kapitálové transfery (720)2
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
0
0
0
0
12
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Tabuľka č. 5
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Zamestnanosť
r
r + 1
r + 2
r + 3
poznámka
Počet zamestnancov celkom
z toho vplyv na ŠR
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)
z toho vplyv na ŠR
Osobné výdavky celkom (v eurách)
0
0
0
0
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
z toho vplyv na ŠR
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
z toho vplyv na ŠR
Poznámky:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).
Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.
Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.
13
Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie
(vrátane testu MSP)
Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:
☐
iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)
☐
iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)
☒
na všetky kategórie podnikov
3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty
- z toho MSP
Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.
Aký je ich počet?
Podniky poskytujúce siete alebo služby v oblasti elektronických komunikácií. Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb evidoval v roku 2015 1173 subjektov poskytujúcich siete, služby alebo siete a služby v oblasti elektronických komunikácií.
3.2 Vyhodnotenie konzultácií
- z toho MSP
Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.
Ako dlho trvali konzultácie?
Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.
V rámci VPK dostali formou cielených konzultácií možnosť vyjadriť sa k predmetnému materiálu Slovenský odborový zväz pôšt a telekomunikácií , Únia dopravy, pôšt a telekomunikácií a Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení, a to v rámci časového rozpätia od 5. mája do 13. mája 2016. Všetky pripomienky uvedených subjektov sme dôkladne analyzovali a tie akceptované boli následne zapracované do aktuálneho znenia návrhu zákona.
3.3 Náklady regulácie
- z toho MSP
3.3.1 Priame finančné náklady
Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Vzhľadom na zavedenie nových sankcií a za predpokladu, že podnik poruší niektorú z povinností na, ktorú sú predmetné sankcie viazané, dôjde pre takýto podnik k navýšeniu priamych finančných nákladov. Výška zavádzaných sankcií sa pohybuje od 200 eur do 5 % z obratu podniku za predchádzajúce účtovné obdobie (§ 73 ods. 1 písm. b)) s limitom do 300 000,- eur v prípadoch podľa navrhovaného ustanovenia §73 ods. 6.
3.3.2 Nepriame finančné náklady
Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Nie
3.3.3 Administratívne náklady
Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Zavádza sa právo Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb(ďalej len „úrad“) vyžiadať si od podniku informácie potrebné pre stanovenie výšky jeho obratu. Administratívna náklady vyplývajúce z tejto povinnosti budú spojené so získaním informácie o obrate za predchádzajúce účtovné obdobie z účtovníctva dotknutého podniku, prípravou písomnej odpovede a nákladov na poštovné. Z časového hľadiska predpokladáme, že príprava takejto informácie nepresiahne 1 hodinu. Podľa informácií Štatistického úradu SR boli v roku 2014 priemerné celkové náklady práce v odvetví „Informácie a komunikácia“ 2 368 eur na mesiac a pracovníka. Za predpokladu, že rok má 250 pracovných dní , 2000 pracovných hodín (uvažujúc 8 hodinový pracovný čas), je pri priemernom mesačnom počte 167 pracovných hodín priemerný hodinový náklad práce 14,18 eur. Náklady na poštovné predpokladáme 1,35 Eur. Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb evidoval v roku 2015 1173 subjektov poskytujúcich siete, služby alebo siete a služby
14
v oblasti elektronických komunikácií. Za predpokladu, že 20% týchto subjektov nemá povinnosť zverejňovať výkazy potrebné pre výpočet výšky obratu a budú náklady na celé podnikateľské prostredie predstavovať 3643 eur.
3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie
Náklady na 1 podnikateľa
Náklady na celé podnikateľské prostredie
Priame finančné náklady
0
0
Nepriame finančné náklady
0
0
Administratívne náklady
15,53 eur
3643 eur
Celkové náklady regulácie
0
0
3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu
- z toho MSP
Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.
Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.
Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?
Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?
Navrhovaná zmena sprísňuje reguláciu v súvislosti s prípadmi odobratia pridelenej frekvencie . Odobratie pridelenej frekvencie sa dopĺňa ako dôvod, pre ktorý nie je možné previesť alebo prenajať práva z individuálneho povolenia na osobu, ktorej bola odobratá pridelená frekvencia, ako dôvod oprávňujúci výberovú komisiu vylúčiť z výberového konania účastníka výberového konania a napokon ako dôvod, pre ktorý úrad nevydá alebo nepredĺži individuálne povolenie osobe, ktorej bola odobratá pridelená frekvencia. Predmetnou úpravou sa tak odstraňuje rozdielny prístup k subjektom, ktoré v rámci jedného individuálneho povolenia majú pridelený väčší počet frekvencií, oproti subjektom, ktoré v rámci jedného individuálneho povolenia majú pridelenú iba jednu frekvenciu.
3.5 Inovácie
- z toho MSP
Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.
Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?
Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).
Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?
Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?
Navrhovaná zmena podporuje vyššiu efektivitu využívania zdrojov tým, že odstraňuje rozdielny prístup k subjektom, ktoré v rámci jedného individuálneho povolenia majú pridelený väčší počet frekvencií, oproti subjektom, ktoré v rámci jedného individuálneho povolenia majú pridelenú iba jednu frekvenciu. Cieľom je, aby všetkým podnikom, ktoré si v posledných troch rokoch riadne neplnili svoje povinnosti v zmysle ustanovenia § 34 ods. 3 ZEK bola odňatá možnosť zúčastniť sa aukcií, možnosť vydať im alebo predĺžiť im individuálne povolenie a taktiež možnosť previesť na nich prípadne prenajať im práva z individuálneho povolenia.
15
Analýza sociálnych vplyvov
Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.
Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?
Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?
Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?
Popíšte pozitívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:
bez vplyvu
Špecifikujte pozitívne ovplyvnené skupiny:
Popíšte negatívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:
bez vplyvu
Špecifikujte negatívne ovplyvnené skupiny:
Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv:
bez vplyvu
Kvantifikujte rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom.
V prípade vyššieho počtu ovplyvnených skupín doplňte do tabuľky ďalšie riadky.
V prípade, ak neuvádzate kvantifikáciu, uveďte dôvod.
Ovplyvnená skupina č. 1:
Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
bez vplyvu
Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
bez vplyvu
Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):
Ovplyvnená skupina č. 2:
Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
bez vplyvu
Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
bez vplyvu
Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):
Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:
V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky vyššie špecifikovaných domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. mieru rizika chudoby, podiel rastu/poklesu výdavkov na celkových výdavkoch/príjme):
16
4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.
Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám?
Špecifikujete ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.
Rozumie sa najmä na prístup k:
☞sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),
☞kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,
☞pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,
☞zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,
☞zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,
☞k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,
☞bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,
☞doprave,
☞ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,
☞spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,
☞informáciám
☞k iným právam (napr. politickým).
Návrh zlepšuje právne postavenie vlastníkov nehnuteľností dotknutých výstavbou elektronických komunikačných sietí tým, že predlžuje lehotu, počas ktorej si títo vlastníci môžu uplatniť nárok na jednorazovú úhradu za nútené obmedzenie využívania nehnuteľností. Lehota sa predlžuje zo súčasného jedného roka odo dňa vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti, na štyri roky odo dňa vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti.
Zavedením inštitútu mimosúdneho riešenia sporov návrh zlepšuje právne postavenie účastníkov (fyzických a právnických osôb). Účastníci, ktorí nebudú spokojní s výsledkom reklamácie alebo so spôsobom jej vybavenia, budú mať možnosť obrátiť sa na Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb vo veci sporov, ktoré vzniknú v oblasti upravenej zákonom č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.
Má návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?
Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.
Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:
☞domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),
☞nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,
☞deti (0 – 17),
☞mladí ľudia (18 – 25 rokov),
☞starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,
☞ľudia so zdravotným postihnutím,
☞marginalizované rómske komunity
bez vplyvu
17
☞domácnosti s 3 a viac deťmi,
☞jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),
☞príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,
☞iné zraniteľné skupiny, ako sú napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia
4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí.
Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rodovú rovnosť.
Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia veku a sexuálnej orientácie? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Podporuje návrh rovnosť príležitostí?
bez vplyvu
Môže mať návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Podporuje návrh rovnosť medzi ženami a mužmi alebo naopak bude viesť k zväčšovaniu rodových nerovností? Popíšte vplyvy.
Pri identifikovaní rodových vplyvov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi mužmi a ženami, ktoré sú relevantné k danej politike. Podpora rodovej rovnosti spočíva v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti, ktoré súvisia s rodovými rolami či pohlavím. Hlavné oblasti podpory rodovej rovnosti:
☞podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti,
☞zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života,
☞podpora rovnej participácie na rozhodovaní,
☞boj proti rodovo podmienenému násiliu a obchodovaniu s ľuďmi,
☞eliminácia rodových stereotypov.
bez vplyvu
4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce.
V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov.
18
Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.
Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod.
bez vplyvu
Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.
Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky, skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené a rozsah vplyvu.
bez vplyvu
Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako?
Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce.
bez vplyvu
Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký?
Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility).
bez vplyvu
Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny?
Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či technológií.
bez vplyvu
Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom?
Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov.“
bez vplyvu
19
Analýza vplyvov na služby verejnej správy pre občana
7.1 Identifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom
7.1.1 Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcej služby verejnej správy alebo vytvorenie novej služby?
Zmena existujúcej služby (konkretizujte a popíšte)
Nová služba (konkretizujte a popíšte)
Navrhovaná zmena predpokladá zakotvenie inštitútu mimosúdneho riešenia sporov. Bude tak v kompetencii úradu mimosúdne riešiť aj spory, ktoré nie sú pokryté zákonom č. 391/2015 Z. z. o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ARS“), teda aj spory, ktoré sa netýkajú iba kvality a ceny služieb podľa ZEK. Návrh na mimosúdne riešenie sporu môže podať osoba, ktorá nie je spotrebiteľom podľa osobitného predpisu, ale je účastníkom podľa ZEK.
7.1.2 Špecifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom
Názov služby
Platná právna úprava, na základe ktorej je služba poskytovaná (ak ide o zmenu existujúcej služby)
Subjekt, ktorý je na základe platnej právnej úpravy oprávnený službu poskytovať
7.1.3 O aký vplyv na službu verejnej správy ide?
Priamy vplyv (popíšte)
Zavádza sa nová kompetencia Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb.
Nepriamy vplyv (popíšte)
7.2 Vplyv služieb verejnej správy na občana
7.2.1 Náklady
Zníženie priamych finančných nákladov
Zvýšenie priamych finančných nákladov
Zníženie nepriamych finančných nákladov
20
Zapojením Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb do riešenia sporov medzi účastníkmi a podnikmi sa zvyšuje pravdepodobnosť vyriešenia sporu v súlade so zákonom. Ak teda podnik pri riešení reklamácie postupoval v rozpore so zákonom, zvyšuje sa pravdepodobnosť úspešného vyriešenia sporu v prospech účastníka/občana. Nepriamo sa tak eliminujú náklady súvisiace s riešením sporu súdnou cestou.
Zvýšenie nepriamych finančných nákladov
7.2.2 Časový vplyv
Zvýšenie času vybavenia požiadavky (popíšte)
Zníženie času vybavenia požiadavky (popíšte)
Maximálne lehoty na ukončenie mimosúdneho riešenia sporu sú stanovené fixne, a to na 60 dní od podania úplného návrhu, v zložitých prípadoch 90 dní od podania úplného návrhu. Využitím inštitútu mimosúdneho riešenia sporov teda dôjde k úspore času v porovnaní s prípadmi riešenia takýchto sporov súdnou cestou.
7.2.3 Ktorá skupina občanov bude predloženým návrhom ovplyvnená?
Špecifikujte skupinu občanov, ktorá bude návrhom ovplyvnená (napr. držitelia vodičských oprávnení). Aká je veľkosť tejto skupiny?
Účastník podľa ZEK, konkrétne tu pôjde o koncového užívateľa FO, ktorý uzatvoril s podnikom poskytujúcim verejnú službu zmluvu o poskytovaní verejných služieb a nie je spotrebiteľom podľa osobitného predpisu.
7.2.4 Vyplývajú z návrhu pre občana pri vybavení svojej požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?
Nové povinnosti (identifikujte)
V prípade, že občan má záujem využiť inštitút mimosúdneho riešenia sporu je povinný splniť obsahové náležitosti súvisiace s návrhom na začatie mimosúdneho riešenia sporu a dokumentáciu súvisiacu s predmetom sporu, ktorá preukazuje skutočnosti uvedené v návrhu.
Zanikajúce povinnosti (identifikujte)
7.3 Vplyv na procesy služieb vo verejnej správe
7.3.1 Ktoré sú dotknuté subjekty verejnej správy?
Ktoré subjekty verejnej správy sú účastné procesu poskytnutia služby?
Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb
7.3.2 Vyplývajú z návrhu pre orgán verejnej správy pri vybavení požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?
Nové povinnosti (identifikujte)
Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb vznikajú v súvislosti so zavedením inštitútu mimosúdneho riešenia sporov nové procesné povinnosti, čo bude mať za následok zvýšenie jeho pracovnej a administratívnej záťaže.
Zanikajúce povinnosti (identifikujte)
21
III
Doložka zlučiteľnosti právneho predpisu s právom Európskej únie
1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky
2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov
3.Problematika návrhu právneho predpisu:
a)je upravená v práve Európskej únie
-primárnom
čl. 172 (predtým 156) Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
čl. 114 (predtým 95) Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
-sekundárnom (prijatom po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)
1.legislatívne akty
−Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 531/2012 z 13. júna 2012 o roamingu vo verejných mobilných komunikačných sieťach v rámci Únie (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 172, 30.6.2012) v platnom znení
−Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2120 z 25. novembra 2015, ktorým sa ustanovujú opatrenia týkajúce sa prístupu k otvorenému internetu a ktorým sa mení smernica 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb a nariadenie (EÚ) č. 531/2012 o roamingu vo verejných mobilných komunikačných sieťach v rámci Únie (Ú. v. EÚ L 310, 26. 11. 2015)
2.nelegislatívne akty
-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)
b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia
Lehota na oznámenie pravidiel o ukladaní sankcií za porušovanie článkov 3, 4 a 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2120 z 25. novembra 2015, ktorým sa ustanovujú opatrenia týkajúce sa prístupu k otvorenému internetu a ktorým sa mení smernica 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb a nariadenie (EÚ) č. 531/2012 o roamingu vo verejných mobilných komunikačných sieťach v rámci Únie a opatrení na zabezpečenie ich vykonávania Európskej komisii je stanovená do 30. apríla 2016.
22
b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov
bezpredmetné
c)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
bezpredmetné
d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia
bezpredmetné
5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:
Stupeň zlučiteľnosti - úplný
6.Gestor a spolupracujúce rezorty:
Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky
23
IV
Osobitná časť
Čl. I
K bodu 1
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s navrhovaným bodom 22.
K bodu 2
Dochádza k úprave znenia § 15 ods. 4 a ods. 5 písm. a) v súlade so zmenou označenia odsekov § 73.
K bodu 3
Legislatívno-technická úprava;
Opravuje sa nesprávny odkaz pod čiarou č. 21, ktorý odkazuje na ustanovenie § 33 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, na správny odkaz pod čiarou č. 22, ktorý odkazuje na ustanovenie § 66a zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.
K bodu 4
Novelizácia predmetného ustanovenia reaguje na skutočnosť, že nie všetci držitelia individuálneho povolenia na používanie frekvencií sú podnikmi podľa zákona o elektronických komunikáciách (napr. vodárne, železnice a pod.). Vzhľadom na skutočnosť, že tieto subjekty sú oprávnené získať predmetné individuálne povolenie, je potrebné upraviť názov subjektu z „podnik“ na „držiteľ individuálneho povolenia“. Zároveň sa z pôvodného odseku 13 presunuli povinnosti vzťahujúce sa na prenájom práv do nového odseku 14.
K bodu 5
Nový odsek 14 upravuje osobitne povinnosti držiteľa individuálneho povolenia pri prenájme práv vyplývajúcich z pridelenia frekvencií. Vkladá sa zároveň nový odsek 15, ktorý zavádza kompetenciu úradu, v rámci ktorej úrad na základe oznámenia o uskutočnení prevodu práv z individuálneho povolenia na používanie frekvencií vykoná zmenu držiteľa predmetného povolenia. Táto úprava má za cieľ sprehľadnenie a potrebnú aktualizáciu databázy subjektov, ktoré získali individuálne povolenie prevodom.
K bodu 6
Nahrádza sa pojem „podniku“ pojmom „osobe“, čím sa zosúlaďuje terminológia s ustanovením § 32 ods. 13. Predmetná úprava taktiež dopĺňa odobratie pridelenej frekvencie ako dôvod, pre ktorý nie je možné previesť alebo prenajať práva z individuálneho povolenia na osobu, ktorej bola odobratá pridelená frekvencia. Pri navrhovanej úprave sa vychádza najmä z princípu dodržiavania efektívneho využívania frekvenčného spektra. Súčasne sa odstraňuje rozdielny prístup k subjektom, ktoré v rámci jedného individuálneho povolenia majú pridelený väčší počet frekvencií, oproti subjektom, ktoré v rámci jedného individuálneho povolenia majú pridelenú iba jednu frekvenciu.
24
K bodu 7
Navrhovanou úpravou ustanovenia § 32 ods. 18 úrad reaguje na potreby pri udeľovaní dočasného individuálneho povolenia na používanie frekvencií v prípadoch, ktoré nemožno predvídať s dostatočným predstihom, ale aj na experimentálne používanie frekvencií, ak požadované frekvencie sú k dispozícii a nedôjde ku škodlivému rušeniu.
K bodu 8
Dopĺňa sa odobratie pridelenej frekvencie ako dôvod oprávňujúci výberovú komisiu vylúčiť z výberového konania účastníka výberového konania. Pri navrhovanej úprave sa vychádza najmä z princípu dodržiavania efektívneho využívania frekvenčného spektra. Predmetnou úpravou sa taktiež odstraňuje rozdielny prístup k subjektom, ktoré v rámci jedného individuálneho povolenia majú pridelený väčší počet frekvencií, oproti subjektom, ktoré v rámci jedného individuálneho povolenia majú pridelenú iba jednu frekvenciu.
K bodu 9
Predmetná úprava ustanovuje právo úradu vyžiadať si od podniku informácie potrebné pre stanovenie výšky jeho obratu. Taktiež umožní úradu získať potrebné informácie od subjektov, ktoré nie sú povinné zverejňovať výkazy potrebné pre výpočet výšky obratu. V uvedených prípadoch úrad vyzve predmetnú osobu na predloženie výkazov potrebných na výpočet obratu, respektíve na predloženie výkazov preukazujúcich pravosť informácií poskytnutých predmetnou osobou. Táto možnosť úradu umožní zrýchlenie procesu ukladania sankcií podľa ustanovenia § 73 zákona o elektronických komunikáciách.
K bodu 10
Dochádza k úprave znenia § 40 ods. 4 zákona o elektronických komunikáciách vzhľadom na doplnenie nového písmena do § 40 ods. 3.
K bodu 11
Dochádza k úprave znenia § 57 ods. 5 zákona o elektronických komunikáciách v súlade s doplnením nového § 75a upravujúceho inštitút mimosúdneho riešenia sporov.
K bodu 12
Cieľom navrhovanej úpravy je precizovať predmetné ustanovenie tak, aby v praxi nedochádzalo k prípadom jeho rozdielneho výkladu. Zdôrazňuje, že doručenie písomného súhlasu zákonného sudcu podniku nie je podmienkou poskytnutia údajov z rozsahu telekomunikačného tajomstva. Podnik poskytujúci verejné siete alebo verejné služby poskytuje údaje, ktoré sú predmetom telekomunikačného tajomstva na základe písomnej žiadosti. Príslušný orgán vyhotovuje žiadosť až po udelení súhlasu zákonného sudcu.
K bodu 13
Podnik poskytujúci verejné siete alebo verejné služby je povinný na výzvu ministra vnútra Slovenskej republiky alebo ministra obrany Slovenskej republiky obmedziť prevádzku verejnej siete alebo verejnej služby. Lehota na uskutočnenie je určená vo výzve a podnik nie
25
je povinný obmedziť prevádzku verejnej siete a verejnej služby bezodkladne, ale v tejto určenej lehote. Cieľom navrhovanej úpravy je tak precizovať predmetné ustanovenie.
K bodu 14
Navrhovaná úprava dopĺňa povinnosti podniku poskytujúceho verejné siete alebo verejné služby, a to strpieť v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutne potrebný čas zabránenie v uskutočnení komunikácie alebo v jej pokračovaní alebo na žiadosť iného oprávneného orgánu zabrániť v uskutočnení takejto komunikácie alebo jej pokračovaniu, ak taká komunikácia predstavuje priame ohrozenie bezpečnosti Slovenskej republiky. Podnik nezodpovedá za škody spôsobené uplatňovaním predmetného ustanovenia.
K bodu 15
Upravuje sa dĺžka lehoty vlastníka nehnuteľnosti na uplatnenie jednorazovej náhrady za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti. Platná jednoročná lehota na uplatnenie nároku vlastníka nehnuteľnosti nie je dostatočná, najmä s ohľadom na prípady, v ktorých si podnik nesplní povinnosť podľa ustanovenia § 66 ods. 3 druhej vety.
K bodu 16
Pre dotknuté podniky sa zavádza povinnosť v prípade územného alebo stavebného konania poskytovať vyjadrenia o existencii trás ich podzemných alebo nadzemných vedení v mieste stavby. Táto povinnosť sa zavádza s ohľadom na povinnosť projektanta stavby podľa ustanovenia § 66 ods. 7 zákona o elektronických komunikáciách.
K bodu 17
Pojem priebeh sa nahrádza pojmom trasa. Pojem priebeh sa v zákone o elektronických komunikáciách terminologicky spája s časovým aspektom. Pojem trasa naopak zosúlaďuje zákon o elektronických komunikáciách s dikciou zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov ako aj s terminológiou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/61/EÚ z 15. mája 2014 o opatreniach na zníženie nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí.
K bodu 18
Dochádza k úprave znenia § 73 ods. 1 písm. a) v súlade s doplnením odsekov v § 32 a § 73.
K bodu 19
Zavádzajú sa sankcie v súlade s ustanovením čl. 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2120 z 25. novembra 2015, ktorým sa ustanovujú opatrenia týkajúce sa prístupu k otvorenému internetu a ktorým sa mení smernica 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb a nariadenie (EÚ) č. 531/2012 o roamingu vo verejných mobilných komunikačných sieťach v rámci Únie.
K bodu 20
26
Dochádza k úprave znenia § 73 ods. 2 písm. a) v súlade s doplnením odsekov v § 73. Zavádza sa taktiež sankcia za porušenie povinností určených v rozhodnutí úradu podľa § 77.
K bodu 21
Nie každá osoba, ktorá môže byť sankcionovaná do určitej výšky vyjadrenej percentuálnym podielom z obratu je podnikom podľa zákona o elektronických komunikáciách. Predmetná úprava z uvedeného dôvodu vypúšťa slovo „podniku“, čím odstraňuje výkladové nejasnosti pri určení sankcionovanej osoby.
K bodu 22
Zavádzajú sa sankcie za neplnenie alebo porušenie povinností vyplývajúcich z ustanovení § 36 ods. 5 a § 38 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách. Navrhovaná úprava reaguje na potrebu rozšíriť dopad sankcií pri nedodržaní povinností aj na právnické osoby, resp. fyzické osoby – podnikateľov, ktoré môžu byť subjektom práv daných povinností
K bodu 23
Slovo „podnikateľ“ sa nahrádza slovami „právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ“. Účelom tejto úpravy je terminologicky presne zadefinovať osoby, ktoré dosahujú obrat potrebný pri určovaní výšky sankcie percentuálnym podielom z obratu podľa ustanovenia § 73 ods. 1 až ods. 3 písm. a).
K bodu 24
Za účelom odstránenia výkladových nejasností sa definujú pojmy „predchádzajúce účtovné obdobie“ a „finančná pomoc poskytnutá podnikateľovi“. „Predchádzajúce účtovné obdobie“ sa definuje ako obdobie, za ktoré bola zostavená posledná účtovná závierka a „ finančná pomoc poskytnutá právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi“ je na účely tohto zákona každá peňažná pomoc poskytnutá z verejných zdrojov týkajúca sa činnosti vykonávanej právnickou osobou alebo fyzickou osobou - podnikateľom, ktorá sa prejaví v cene jeho tovaru alebo služby. Oba tieto pojmy je potrebné zadefinovať najmä z dôvodu jasného výkladu pri určovaní výšky sankcie.
Taktiež sa zavádza právna fikcia pri vyčíslovaní výšky sankcie, ktorej horná hranica je stanovená percentuálnym podielom z obratu. Predmetná úprava reaguje najmä na prípad, ak právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ z objektívnych príčin nedosiahla obrat resp. nemôže mať vyčíslený obrat za predchádzajúce účtovné obdobie a taktiež pre prípad, ak z objektívnych dôvodov nemožno jeho obrat vypočítať, a to ani po výzve úradu podľa navrhovaného ustanovenia § 40 ods. 3 písm. i). V takomto prípade sa ustanovuje horná hranica pri ukladaní pokuty na 300 000 eur.
K bodu 25
Dochádza k úplnému vylúčeniu uplatňovania zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov na inštitút mimosúdneho riešenia sporov z dôvodu jeho špeciálnej právnej úpravy v navrhovanom ustanovení § 75a zákona o elektronických komunikáciách.
27
K bodu 26
Navrhované ustanovenie dáva úradu kompetenciu mimosúdne riešiť aj spory, ktoré nie sú pokryté zákonom č. 391/2015 Z. z. o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, teda aj spory, ktoré sa netýkajú iba kvality a ceny služieb podľa zákona o elektronických komunikáciách. Návrh na mimosúdne riešenie sporu môže podať osoba, ktorá nie je spotrebiteľom podľa osobitného predpisu, ale je účastníkom podľa zákona o elektronických komunikáciách. Predmetným ustanovením sa ďalej upravujú náležitosti návrhu na mimosúdne riešenie sporu ako aj následný postup týkajúci sa riešenia návrhu na mimosúdne riešenie sporu.
K bodu 27
Dochádza k doplneniu prechodných ustanovení pre prípady odobratia pridelenej frekvencie, pri ktorých konania začali pred účinnosťou navrhovanej úpravy, a to v súvislosti so zmenami v ustanoveniach § 32 ods. 16 písm. d), § 33 ods. 10 a § 34 ods. 1 písm. e). Predmetné ustanovenia sa vzťahujú iba na prípady odobratia pridelenej frekvencie, pri ktorých konania sa začali po účinnosti navrhovaných zmien. Účelom odseku 2 je zabezpečiť, aby sa nové lehoty na uplatňovanie náhrad podľa § 66 ods. 4 a 5 vzťahovali len na obmedzenia v užívaní nehnuteľnosti, ku ktorým došlo po účinnosti novely zákona o elektronických komunikáciách.
Čl. II
Navrhuje sa účinnosť zákona od 1. februára 2017.
21. septembra 2016
Robert Fico, v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky
Árpád Érsek, v. r.
minister dopravy, výstavby
a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky