DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“).
Návrh zákona sa predkladá v zmysle Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace jún až december 2016.
Účelom návrhu zákona je vytvoriť legislatívne podmienky pre realizáciu Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v časti Posilnenie úlohy štátu a ochrany verejného záujmu Spravodlivosť, súdnictvo, a pripraviť komplexnú právnu úpravu exekučných konaní s cieľom zefektívniť vymáhanie pohľadávok pre veriteľov a zároveň poskytnúť primeranú ochranu základným právam dlžníka a na ten účel ustanoviť jednoznačný spôsob a rozsah určovania výšky trov exekúcie a zaviesť procesné pravidlá umožňujúce rýchlejšiu a funkčnejšiu vymožiteľnosť právom chránených nárokov.
V čl. I sa navrhuje novelizácia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Jedným z kľúčových bodov pripravovaného návrhu zákona je zriadenie jediného exekučného súdu v Slovenskej republike, ktorý bude mať výlučnú kauzálnu príslušnosť na vybavovanie exekučnej agendy a ktorým sa stane Okresný súd Banská Bystrica. Tento súd bude so súdnym exekútorom v kontexte zákona o e-Governmente komunikovať výhradne elektronicky, vrátane elektronického doručovania súdnych rozhodnutí a všetkých písomností súdu.
V porovnaní so súčasným právnym stavom, kedy si súdneho exekútora pre výkon exekúcie vyberá oprávnený, predstavuje zásadnú zmenu zavedenie náhodného výberu súdneho exekútora pre každé exekučné konanie. Táto zmena predstavuje významný krok k posilneniu nezávislosti súdneho exekútora a pretrhnutiu väzieb medzi oprávneným a súdnym exekútorom, čo zároveň umožnilo zveriť súdnemu exekútorovi v priebehu exekučného konania rozhodovanie o niektorých vybraných otázkach bez potreby ingerencie exekučného súdu. Náhodný výber exekútorov bude založený na územnom (teritoriálnom) princípe, ktorý v súčasnosti nepopierateľný význam napríklad v procese ustanovovania exekútorov do funkcie (výberové konania, menovanie exekútorov). Náhodný výber sa uskutoční zo zoznamu exekútorov sídliacich v príslušnom územnom obvode, ktorým bude územný obvod krajského súdu, v ktorom sa nachádza miesto pobytu alebo sídlo povinného, pričom tento náhodný výber sa bude uskutočňovať súčasne princípom „ratione causae“, ktorý súvis s charakterom samotnej exekučnej veci. Jednotlivé exekučné veci sa teda budú exekútorovi prideľovať rovnomerne, s prihliadnutím na výšku a povahu vymáhaných nárokov. V záujme zabezpečiť riadny výkon exekúcií v systéme, kedy bude prísne nastavená možnosť zmeny súdneho exekútora, prekladateľ ustanovuje ako predpoklad zaradenia súdneho exekútora do systému náhodného výberu čestné
2
vyhlásenie súdneho exekútora, že spĺňa personálne, materiálne a technické podmienky na riadny výkon svojej činnosti a podá vyhlásenie, že voči oprávneným v exekučných konaniach, v ktorých mu bolo udelené poverenie na vykonanie exekúcie pred účinnosťou novej právnej úpravy, riadne splnené povinnosti poukázať peňažné prostriedky. Ak sa preukáže, že exekútor uvedené podmienky pre výkon funkcie nespĺňa, následkom bude odvolanie súdneho exekútora z výkonu funkcie.
Jedinú výnimku z režimu náhodného prideľovania vecí predstavuje prípad, kedy je podaný návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému, proti ktorému je vedená exekúcia, v ktorej súd udelil poverenie niektorému z exekútorov. V takom prípade sa každá ďalšia exekučná vec proti tomu istému povinnému pridelí tomu exekútorovi, ktorý vykonáva skôr začatú exekúciu. Zmyslom spájania viacerých exekúcií proti jednému povinnému u jedného súdneho exekútora je zníženie nákladov exekúcie a vytvorenie predpokladov pre zahájenie procesu oddlženia alebo vyhlásenie konkurzu na majetok povinného ako dlžníka.
Zároveň sa tiež stanovujú jednoznačné pravidlá pre rozhodovanie o trovách exekúcie všetkých účastníkov exekučného konania vrátane súdneho exekútora a vo vzťahu k exekútorovi sa zavádza paušálne odmeňovanie, v zmysle ktorého bude mať súdny exekútor nárok na vopred známu, jasne určenú a teda predvídateľnú paušálnu odmenu a paušálne výdavky tak, aby mal aj oprávnený od začiatku exekúcie jednoznačnú vedomosť o tom, „koľko ho bude exekúcia stáť“. Tým dôjde aj k odbremeneniu súdov od enormného množstva prípadov, v ktorých je v súčasnosti potrebné rozhodovať o trovách exekúcie. V prípade exekúcie týkajúcej sa uspokojenia práv na nepeňažné plnenie sa stanovuje fakultatívny preddavok na nevyhnutné výdavky spojené s vedením konania.
Nová právna úprava prispeje k zníženiu počtu úkonov súdu v exekučnom konaní, ku koncentrácii konania a prepracovaniu procesných obrán povinného proti exekúcii.
V exekučnom konaní dôjde k posilneniu významu elektronickej komunikácie. Návrh na vykonanie exekúcie bude možné podať len elektronickými prostriedkami. V prípade, ak nemá oprávnený, resp. jeho zástupca aktivovanú elektronickú schránku, môže tak urobiť prostredníctvom ktoréhokoľvek súdneho exekútora. Exekučné konanie a jednotlivé procesné úkony budú vo veľkej miere budované na elektronických formulároch, ktoré účastníka konania prevedú samotným procesom a v konečnom dôsledku do značnej miery aj eliminujú vady a chybovosť ich podaní. Súdny exekútor a exekučný súd vzájomne komunikujú výlučne elektronicky. Predkladateľ očakáva od elektronizácie v procese exekučného konania tiež prínos v podobe štruktúrovaných údajov o vývoji exekučnej agendy, ktoré prispejú ku komplexnejšej informácii o vymožiteľnosti práva.
Centrálny register exekúcii by mal byť základným transparentným a aktuálnym informačným zdrojom o priebehu exekúcie. V súčasnosti oprávnený k dispozícii nástroje na to, aby mal o stave konania veľmi aktuálne informácie. Ide najmä o právo exekútora zmeniť bez udania dôvodu. Keďže takýto nástroj, z dôvodu zmeny koncepcie prideľovania vecí, by mohol byť oslabený, je treba zvýšiť rozsah informačnej povinnosti exekútora vo všeobecnosti. Z tohto dôvodu sa rozširuje obsah informácií, ktoré by mali byť z centrálneho registra exekúcii zistiteľné.
3
Materiál bol vypracovaný v spolupráci so Slovenskou komorou exekútorov a zástupcami sudcov.
No väzbe na novelizáciu Exekučného poriadku sa v čl. II navrhuje aj novelizácia zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov vo vzťahu k poplatkovej povinnosti viažucej sa k exekučnému konaniu.
Novelizačné články III a IV návrhu zákona boli vypracované Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
V čl. III sa v súvislosti so zavedením právnej úpravy konania vo veciach vymáhania pohľadávok Sociálnou poisťovňou v zákone č.
483/2001 Z. z.
o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov navrhuje rozšíriť povinnosť bánk poskytovať Sociálnej poisťovni údaje potrebné na vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky.
V čl. IV sa navrhuje novelizácia zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorou sa zavedie výkon rozhodnutia vymáhaním pohľadávok Sociálnou poisťovňou.
Napriek tomu, že sa výsledky vymáhania pohľadávok Sociálnej poisťovne za súčasného legislatívneho rámca každoročne zlepšujú, nemožno opomenúť negatívne dopady na dlžníkov, ktoré so sebou vymáhanie prináša minimálne v podobe trov exekúcie.
Predloženým návrhom sa chcú eliminovať tieto negatívne dopady a predpokladá sa zároveň pozitívny dopad najmä v prípadoch špekulatívnych postupov, ktorými sa dlžníci Sociálnej poisťovne snažia brániť nútenému výkonu rozhodnutia napr. zlučovaním firiem, predajom obchodných podielov, zánikom firiem a ďalšieho zakladania spoločností osobami, ktoré zapríčinili úpadok predchádzajúcich firiem s dlhmi voči Sociálnej poisťovni.
Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia zriadená na výkon sociálneho poistenia rozhoduje na základe štátom postúpenej právomoci o právach a právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti sociálneho poistenia vrátane platenia poistného na sociálne poistenie a vymáhania pohľadávok, ktoré vznikajú pri výkone sociálneho poistenia.
Sociálna poisťovňa je v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) správnym orgánom. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni umožňoval Sociálnej poisťovni vymáhať pohľadávky na základe vykonateľného rozhodnutia exekučným príkazom na peňažné prostriedky vedené na účtoch v peňažných ústavoch povinného, zrážkami zo mzdy a iných príjmov, ktorými pôsobnosťami od roku 2004 (od zavedenia systému sociálneho poistenia) nedisponuje.
Na základe uvedeného sa Sociálnej poisťovni navrhuje znovu ustanoviť pôsobnosť v oblasti vymáhania pohľadávok zavedením právnej úpravy konania vo veciach vymáhania
4
pohľadávok v zákone o sociálnom poistení, a to tromi spôsobmi
1.zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,
2.prikázaním pohľadávky a
3.zrážkami z dávok, ktoré účastníkovi konania vypláca Sociálna poisťovňa.
Prenesením výkonu rozhodnutia na Sociálnu poisťovňu stále ostáva zachovaná možnosť účastníka konania využiť súdnu ochranu, a to prostredníctvom podať správnu žalobu na príslušný súd či proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ktorým rozhodla o exekučnom titule pred začatím vymáhania pohľadávok alebo aj počas konania o vymáhaní pohľadávok proti rozhodnutiu, ktorým bolo zamietnuté odvolanie proti upovedomeniu.
Predpokladá sa pozitívny dopad navrhovaného opatrenia na dlžníkov Sociálnej poisťovne vo všeobecnosti (odbúranie nákladov na trovy exekúcie). Rovnako sa predpokladá pozitívny dopad na činnosť Sociálnej poisťovne, ktorá v súvislosti s výberom poistného na sociálne poistenie disponuje údajmi potrebnými na výkon rozhodnutia vymáhaním pohľadávok, čo bude mať za následok rýchlejšiu reakciu Sociálnej poisťovne na neplatenie, neodvedenie poistného na sociálne poistenie a na realizáciu opatrení, zaručujúcich efektívnejšie postupy pri vymáhaní pohľadávok.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právnom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.
Predkladaný návrh zákona pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti, podnikateľské prostredie a sociálny vplyv, negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a nemá vplyv na služby verejnej správy pre občana, ani environmentálny vplyv.
Materiál prerokovala a schválila vláda Slovenskej republiky s pripomienkami na svojom rokovaní dňa 21. septembra 2016.
5
B. Osobitná časť
K Čl. I (Exekučný poriadok)
K čl. I, bodu 1
Z hľadiska systematického boli ustanovenia upravujúce subsidiaritu všeobecných noriem civilného práva procesného, konkrétne Civilného sporového poriadku, presunuté do samostatnej siedmej časti Exekučného poriadku.
K čl. I, bodom 2 a 3
Upravuje sa nový predpoklad pre vykonávanie exekučnej činnosti a ďalšej činnosti exekútora a to podmienka plnenia personálnych, materiálnych a technických podmienok, ktorých obsah ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. Zabezpečenie takýchto podmienok každým exekútorom je nevyhnutné pre zaradenie exekútora do systému náhodného prideľovania vecí. Komora je povinná overiť splnenie podmienok najneskôr do troch mesiacov od zloženia sľubu.
K čl. I, bodu 4
Navrhovanou právnou úpravou sa v exekučnom konaní posilňuje elektronická komunikácia, pričom exekučné konanie bude možné iniciovať výlučne návrhom doučeným súdu elektronickými prostriedkami. Najmä v počiatkoch aplikácie novej právnej úpravy možno očakávať, že práve súdny exekútor bude tou osobou, prostredníctvom ktorej bude oprávnený najčastejšie podávať návrhy na vykonanie exekúcie, keďže súdny exekútor mu na jednom mieste v prípade potreby zabezpečí aj nevyhnutnú konverziu listinných dokumentov, ktorých priloženie k návrhu na vykonanie exekúcie zákon vyžaduje, do podoby elektronického dokumentu. Z toho dôvodu sa predlžuje čas, kedy musí byť exekútorský úrad verejne prístupný. Zmena ustanovenia § 15 ods. 4 nepredpokladá nevyhnutnú prítomnosť súdneho exekútora v exekútorskom úrade každý pracovný deň vo vymedzenom čase, avšak exekútor je povinný zabezpečiť, aby bol jeho úrad verejnosti prístupný každý pracovný deň aspoň päť hodín, z toho vždy medzi 13. a 15. hodinou a aspoň v jeden pracovný deň aj medzi 15. a 16. hodinou, napríklad na účel spísania návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice s tým, že vykonanie týchto úkonov môže zabezpečiť aj prostredníctvom poverených zamestnancov.
K čl. I, bodom 5 a 6
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s prečíslovaním paragrafov tretej časti Exekučného poriadku.
6
K čl. I, bodu 7
§ 29
(Základné povinnosti exekútora)
Upravujú sa základné povinnosti súdneho exekútora vrátane jeho povinnosti vykonávať úkony exekučnej činnosti s odbornou starostlivosťou a bez zbytočných prieťahov. Návrh zákona tiež kladie dôraz na čestnosť, zodpovednosť, svedomitosť a odbornosť exekútora. Súdny exekútor je povinný pri výkone svojej činnosti používať elektronickú schránku. Povinnosť používať elektronickú schránku na účely elektronickej komunikácie a doručovania vyplýva pre exekútora ako orgán verejnej moci zo zákona o e-Governmente.
Medzi esenciálne povinnosti exekútora patrí bezpochyby povinnosť vedenia prehľadnej evidencie o vymožených nárokoch. Exekučný súd by mal mať k tejto evidencii prístup automatizovaným spôsobom.
Najmä oprávnenému byť garantované právo byť pravidelne informovaný o stave exekučného konania. Ide o vyjadrenie pravidla úzkej súčinnosti súdneho exekútora a oprávneného, pokiaľ ide o informácie o exekučnom konaní. Toto právo podrobnejšie a špecificky rozvíjajú ďalšie ustanovenia o povinnosti exekútora podávať mu pravidelné správy o svojich zisteniach pri šetrení majetkových pomeroch povinného.
Vo vzťahu k povinnosti súdneho exekútora poukázať oprávnenému prijaté plnenia je právna úprava totožná s doterajšou právnou úpravou.
Ponechávanie si vymožení plnení exekútorom musí byť z hľadiska disciplinárnej zodpovednosti posudzované veľmi prísne.
§ 30
(Mlčanlivosť exekútora)
Upravuje sa mlčanlivosť súdneho exekútora, jeho zamestnancov, ako aj iných osôb, ktoré sa dozvedeli o skutočnostiach súvisiacich s výkonom exekučnej činnosti. Týmito osobami najmä osoby spolupracujúce s exekútorom alebo zúčastňujúce sa na úkonoch exekučnej činnosti.
V odseku 3 sa upravuje všeobecné oslobodenie od povinnosti mlčanlivosti vo vzťahu k niektorým orgánom alebo osobám a to vždy na vymedzený účel a to bez toho, aby sa muselo o tom rozhodovať. Inými orgánmi verejnej moci treba rozumieť subjekty ako Národný bezpečnostný úrad, Slovenská informačná službu, Vojenské spravodajstvo a Policajný zbor a to najmä z dôvodu zabezpečenia informácií dôležitých pre vykonávanie bezpečnostných previerok fyzických osôb a podnikateľov. V odseku 4 sa upravuje možnosť ministra spravodlivosti zbaviť exekútora mlčanlivosti, ako aj zánik povinnosti zachovávať mlčanlivosť, ak sa stala chránená skutočnosť bežne dostupnou. Odsek 5 vymedzuje, voči ktorým osobám nemá exekútor povinnosť mlčanlivosti ex lege.
§ 31
(Zodpovednosť za škodu)
Vo všeobecnej rovine sa upravuje základná zodpovednosť exekútora za škodu, ktorú spôsobí v súvislosti s výkonom činnosti podľa Exekučného poriadku. Zodpovednosť exekútora
7
sa pritom vzťahuje aj na konanie jeho zamestnancov. Exkulpácia zo zodpovednosti za škodu spôsobenú exekútorom sa upravuje štandardne v porovnaní s inými profesiami.
Stanovujú sa jasné pravidlá pre uplatnenie nároku poškodeného na náhradu škody. Náhradu škody, za ktorej vznik zodpovedá exekútor a ktorú podľa poistnej zmluvy platiť poisťovateľ, uhrádza poisťovateľ (tzn. poisťovňa, s ktorou súdny exekútor uzatvorenú poistnú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu podľa § 12 ods. 2 Exekučného poriadku) priamo poškodenému, pričom poškodený si môže uplatniť právo na náhradu škody priamo od tohto poisťovateľa.
V záujme predísť v budúcnosti pochybnostiam, či štát zodpovedá za škodu spôsobenú exekútorom, sa v odseku 3 výslovne uvádza, že štát zodpovedá za škodu spôsobenú exekútorom len vtedy, ak túto nebolo možné uspokojiť. Ak súd vydal pokynové uznesenie, je exekučným titulom. Nárok voči štátu je teda subsidiárny.
§ 32
(Oprávnenia súdu vo vzťahu k exekútorovi)
Exekučné konanie je súdne konanie vedené súdom po udelení poverenia z úradnej povinnosti. Súdu sa preto zveruje oprávnenie žiadať od exekútora vysvetlenia a správy o priebehu každej exekučnej veci, ktorá mu bola pridelená. Upravuje sa tiež oprávnenie súdu ukladať exekútorovi pokyny, či lehoty na uskutočnenie určitých úkonov pre prípady, že by dochádzalo k prieťahom (napr. exekútor nepodáva oprávnenému predpísané správy alebo je inak nečinný) alebo k porušovaniu povinností exekútorom. Nesplnenie pokynov súdu môže zakladať jeho disciplinárnu zodpovednosť, ako aj niektoré ďalšie následky, napr. možnosť súdu zmeniť exekútora.
§ 33
(Vylúčenie exekútora)
Upravuje sa vylúčenie exekútora z vykonávania úkonov exekučnej činnosti pre jeho zaujatosť. V odsekoch 2 a 4 sa obligatórne uvádza, ktoré vzťahy sa považujú za také, pri ktorých je exekútor z výkonu exekučnej činnosti vylúčený vždy. Podrobne sa upravujú následky vznesenia námietky zaujatosti účastníkom konania ako aj lehota, do uplynutia ktorej takáto námietka odkladný účinok. Súd pri vylúčení exekútora vydá dodatok k povereniu a náhodným výberom vec pridelí inému exekútorovi. Ak ide viaceré veci týkajúce sa totožného povinného, treba ich prideliť inému exekútorovi tak, že vo vzťahu k nasledujúcim veciam sa náhodný výber nepoužije.
§ 34
(Zmena exekútora)
Nová právna úprava prináša podstatnú zmenu vo vzťahu k inštitútu zmeny súdneho exekútora, ktorý bol doposiaľ chápaný ako prejav dispozičného oprávnenia oprávneného nakladať s návrhom na vykonanie exekúcie. Podľa navrhovanej právnej úpravy súd zmení exekútora aj bez návrhu, len ak exekútor opakovane alebo závažne porušil povinnosti ustanovené Exekučným poriadkom. Opakovaným porušením treba rozumieť prípad, ak napriek upozorneniu sa v tej istej veci exekútor opätovne dopustí pochybenia. Z tých istých dôvodov môže navrhnúť
8
zmenu exekútora aj účastník konania. Zmena súdneho exekútora podlieha rozhodovaniu súdom podľa rovnakých pravidiel ako pri vylúčení exekútora.
§ 35
(Účastníci konania)
Ustanovenie rieši účastníctvo v exekučnom konaní. Do vydania poverenia je účastníkom konania len oprávnený. Po vydaní poverenia účastníkmi osoby, ktoré zákon za účastníkov označuje. Špecificky je účastníkom konania bezpodielový spoluvlastník (spravidla manžel povinného), ak ide o postihnutie vecí v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Pri posudzovaní, ktorý majetok je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve povinného sa presadia ustanovenia hmotného práva. Nie je vylúčené, že v bezpodielovom spoluvlastníctve môže byť aj majetok, ktorý vo verejných registroch nie je „napísaný“ na povinného.
§ 36
(Zmena osoby oprávnenej alebo povinnej z exekučného titulu pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie)
Upravujú sa prípady sukcesie do práv a povinností oprávneného a povinného po vydaní exekučného titulu. Postúpenie judikovaných pohľadávok sa musí v zásade preukazovať verejnou listinou alebo inou listinou, ak nevyplýva zo zákona alebo z obchodného registra. Exekučný súd na sukcesiu prihliadne pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie.
§ 37
(Zmena účastníkov konania po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie)
Upravuje sa špecifický spôsob rozhodovania exekučného súdu o sukcesiách v priebehu exekučného konania dodatok k povereniu. Dodatkovanie poverenia je dôležité pre to, aby mal súd prehľad o tom, proti komu sa vedie exekúcia resp. kto je oprávneným. Skutočnosť sukcesie môže zistiť exekútor sám alebo na podnet účastníka konania. Ak súd nemieni vyhovieť podnetu exekútora, podľa povahy veci exekúciu zastaví alebo oznámi exekútorovi, že na vydanie dodatku k povereniu nie je dôvod a v takom prípade sa pokračuje v exekúcii s pôvodnými účastníkmi. Upravuje sa taktiež obmedzenie postupovania pohľadávok (vymáhaných nárokov) po začatí exekúcie a to tak, že nárok je možné postúpiť len v celosti. Hmotnoprávne účinky postúpenia sa týmto neobmedzujú. V prípade drobných nezrovnalostí medzi sumami sa predpokladá postúpenie pohľadávky celkom (typicky pôjde o prípady postúpenia pohľadávky s ohľadom na účtovnú evidenciu).
§ 38
(Smrť povinného)
Špecificky sa rieši prípad smrti povinného počas exekúcie. Ide o to, že síce dedenie je univerzálna sukcesia, avšak s obmedzenou zodpovednosťou (sekundárnym nárokom voči dedičom) za dlhy poručiteľa. Výslovne sa uvádza, že pokračovaní exekúcie s dedičmi povinného sa exekúcia dostáva akoby do štádia vydania upovedomenia o začatí (pokračovaní) exekúcie, proti ktorému sa pripúšťa návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom. Ide o to, aby
9
v prípadoch ak dedičia zdedili len majetok malej hodnoty, nedostávali sa v dôsledku tejto skutočnosti do exekúcie so zablokovaným individuálnym majetkom, ktorý nenadobudli z dedičstva.
§ 39
(Zoznam majetku povinného)
Počas exekúcie spravidla treba vyhotoviť zoznam majetku povinného (spísať ho), aby bolo možné ustáliť najvhodnejší spôsob vedenia exekúcie (pri exekúcii na vymoženie peňažnej povinnosti). Rozsah musí byť samozrejme primeraný. Keďže počas exekúcie môže povinný nadobúdať majetok alebo zisťovanie môže prebiehať postupne, predpokladá sa aj dopĺňanie zoznamu dodatkom. Obsahom zoznamu majetku exekúcii podliehajúce majetkové hodnoty povinného, ktoré exekútor pri šetrení majetkových pomerov zistil a odhad ich hodnoty uskutočnený spravidla exekútorom. V súpise sa vyjadrí aj spornosť určitej majetkovej hodnoty a to najmä v prípadoch, ak by ohľadom nej prebiehalo na súde nejaké konanie (napr. konanie o určenie vlastníckeho práva) alebo či ide o majetkové hodnoty spojené s právami tretích osôb.
§ 40
(Súčinnosť povinného)
Upravuje sa všeobecné pravidlo o povinnosti súčinnosti povinného v exekučnom konaní. Túto povinnosť majú okrem povinného aj jeho štatutári. V rámci súčinnosti môže exekútor vyzvať povinného na splnenie vymáhanej povinnosti. Špecifickou súčinnosťou povinného je vyhlásenie o majetku. V prípade neposkytnutia súčinnosti možno voči povinnému (štatutárom) uplatniť poriadkové opatrenia.
§ 41
(Vyhlásenie povinného o majetku)
Ak by sa vyhotovením zoznamu majetku povinného bez jeho súčinnosti nezistil majetok vo výške dostatočnej na dovŕšenie exekúcie, treba povinného vyzvať na podanie vyhlásenia o majetku. Na vyhlásenie o majetku exekútor povinného spravidla predvolá. Povinného treba upozorniť na trestnoprávne následky uvedenia nepravdivých údajov. Pri predvolávaní povinného treba prihliadnuť na jeho záujmy, napr. na jeho pracovný čas, či starostlivosť o maloletých.
§ 42 a 43
(Súčinnosť tretích osôb)
Tretie osoby majú počas exekúcie povinnosť poskytovať exekútorovi súčinnosť potrebnú na dovŕšenie exekúcie. Túto súčinnosť poskytnú prioritne elektronicky a bezodplatne. Exekútor musí pri vykonávaní exekúcie dbať na to, aby tretie osoby, ktoré dotknuté exekúciou zaťažoval čo najmenej. Preto, ak tretia osoba na to vytvorené podmienky, exekútor s ňou komunikuje elektronicky. To platí rovnako o údajoch, alebo listinách, ktoré takáto osoba k dispozícii elektronicky. Na ich žiadosť tretej osoby jej exekútor preukáže svoje oprávnenie. Zákon tiež predpokladá uzavretie dohôd o poskytovaní súčinnosti osobitnými spôsobmi komunikácie.
10
Exekútor preukazuje svoje oprávnenie tretím osobám poverením. Osoby, s ktorými bude exekútor konať pri úkonoch exekučnej činnosti povinné na požiadanie exekútora preukázať svoju totožnosť (keďže exekútor spravidla povinného nepozná, tento sa môže zatajovať).
§ 44
(Vylúčenie veci z exekúcie a vylučovacia žaloba)
Na to, aby sa ustálilo, či nejaká majetková hodnota môže byť postihnutá exekúciou, slúži inštitút vylúčenia veci z exekúcie. V navrhovanom koncepte je oprávneným na námietky ten (aktívna vecná legitimácia), kto tvrdí, že k veci, ktorá byť postihnutá exekúciou, právo vylučujúce exekúciu (v judikatúre súdov sa spomína v tejto súvislosti aj pojem „lepšie právo“). Pôjde spravidla o vlastnícke právo ale môže ísť aj právo s lepšou prioritou vo vzťahu k uspokojeniu sa z hodnoty veci ako je napr. záložné právo. Výslovne sa uvádza, že poddlžník povinného takouto osobou nie je, keďže ten zabezpečenú obranu v prípadnej poddlžníckej žalobe. Osobou, ktorá je oprávnená na námietky, je spravidla tretia osoba, výnimočne však aj samotný dlžník, ak ide o vec, ktorá nemôže byť postihnutá exekúciou.
Po námietkach bude iniciovanie sporu spravidla závisieť od oprávneného, ktorý musí ustáliť, či je tu predpoklad, že exekučné zabavenie veci je silnejšie ako právo tretej osoby. Ak je tu teda predpoklad pre spor, rozhodne exekučný súd, koho odkáže na podanie žaloby. Ide o podobný mechanizmus ako pri spore závetných a zákonných dedičov v dedičskom konaní. Jednoduchý spor, môže ho exekučný súd rozhodnúť aj sám. V takom prípade však bude musieť rozhodovať sudca a pripúšťa sa aj odvolanie. Zmeškanie podania vylučovacej žaloby neznamená, že by tretia osoba o svoje „lepšie právo“ prichádzala, znamená len toľko, že stráca procesné prostriedky na prípadné odvrátenie možnosti speňaženia dotknutého majetku. Prípadné nároky z bezdôvodného obohatenia sú nedotknuté.
Mechanizmus excindácie treba primerane použiť aj na niektoré ďalšie prípady, ako napr. zapretie pravosti, výšky alebo poradia niektorej z pohľadávok prihlásených na rozvrh výťažku v prípade, keď sa vykonáva exekúcia prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti alebo predajom podniku.
Mechanizmus excindácie nie je efektívne vyvolávať v prebiehajúcich sporoch, v ktorých vystupuje povinný pred začatím exekúcie. V týchto prípadoch je dôvodné, aby oprávnený mal možnosť intervencie.
§ 45
(Exekučný titul)
V súlade s doterajšou právnou úpravou v ustanovení vymedzené jednotlivé druhy exekučných titulov, ktoré tvoria podklad na vykonanie exekúcie. Špecificky sa pre odstránení pochybností v starších veciach medzi exekučné tituly zaraďuje aj rozhodnutie o dedičstve. Osobitným titulom bude titul vydaný exekútorom týkajúci sa trov. Tento exekučný titul súd preskúma osobitne na pri vydaní poverenia na súlad s týmto zákonom (vrátane vykonávacích predpisov).
11
§ 46
(Potvrdenie o vykonateľnosti)
Ak zákon vo vymedzených prípadoch neustanovuje inak (napríklad v prípade niektorých cudzích exekučných titulov), exekučný titul musí byť opatrený potvrdením o vykonateľnosti. V § 45 zákon ustanovuje, ktorý orgán opatrí exekučný titul doložkou vykonateľnosti. Nejde samozrejme o ustanovenie stanovujúce snáď povinnosť cudzím orgánom.
§ 47
(Vykonateľnosť viazaná na podmienku)
Ak vo výroku exekučného titulu je splnenie povinnosti viazané na splnenie podmienky alebo na splnenie vzájomnej povinnosti oprávneného voči povinnému, k exekučnému titulu musí oprávnený pripojiť listinu, z ktorej vyplýva, že sa podmienka splnila, prípadne, že oprávnený splnil alebo zabezpečil splnenie svojej vzájomnej povinnosti.
§ 48
(Návrh na vykonanie exekúcie)
Exekučné konanie sa začína na návrh, ktorý môže podať iba ten, kto je oprávnený požadovať nárok z exekučného titulu z dôvodu, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (aktívna procesná legitimácia). Úlohou súdu pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie nie je vyšetrovať, či povinnosť uložená exekučným titulom bola splnená dobrovoľne, vychádza z tvrdenia oprávneného. Návrh na vykonanie exekúcie môže oprávnený podať po tom, keď uplynula lehota na splnenie povinnosti uloženej povinnému exekučným titulom, teda exekučný titul je vykonateľný a povinný napriek tomu svoju povinnosť dobrovoľne nesplnil.
Odsek 3 ustanovuje náležitosti návrhu a v odsekoch 4 a 5 uvedené prílohy k návrhu na vykonanie exekúcie.
Návrh na vykonanie exekúcie možno podať na súd výlučne
-elektronickými prostriedkami,
- do elektronickej schránky súdu,
- prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý sa zverejní na webovom sídle ministerstva,
-podpísaný zaručeným elektronickým podpisom, inak sa naň neprihliada.
Listiny, ktoré je potrebné pripojiť k návrhu na vykonanie exekúcie, sa podávajú rovnako elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu. Exekučný titul a verejné listiny sa pripájajú k návrhu buď ako pôvodný elektronický dokument podpísaný kvalifikovaným elektronickým podpisom a opatrený elektronickou časovou pečiatkou alebo ako elektronický dokument, ktorý vznikol zaručenou konverziou pôvodného dokumentu v listinnej podobe.
Ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku, možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora v Slovenskej republike. Exekútor je v takom prípade zástupcom oprávneného pre doručovanie písomností do vydania poverenia na vykonanie exekúcie. Ak je na účely podania návrhu potrebné vykonať konverziu pôvodného dokumentu v listinnej podobe do elektronickej podoby, vykoná ju tento exekútor. Tento exekútor je potom zástupcom oprávneného v konaní, koná bez zbytočného odkladu.
12
§ 49
(Príslušnosť exekučného súdu)
Ustanovuje sa zriadenie jediného exekučného súdu v Slovenskej republike, ktorý bude mať výlučnú kauzálnu príslušnosť na vybavovanie exekučnej agendy. Exekučným súdom s príslušnosťou pre celé územie Slovenskej republiky pre exekučné veci v konaniach začatých po 1. januári 2017 sa stane Okresný súd Banská Bystrica. Tento súd bude so súdnym exekútorom vzájomne komunikovať výhradne elektronicky, vrátane elektronického doručovania súdnych rozhodnutí a všetkých písomností súdu a exekútora, v režime zákona o e-Governmente.
Exekučné konania začaté pred 1. januárom 2017 sa dokončia podľa doterajších predpisov, to znamená, že tieto konania dokončia okresné súdy, ktorým jednotlivé exekučné veci napadli a ktoré konajú ako exekučné súdy podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2016.
§ 50
(Začatie exekučného konania)
ods. 1
Na rozdiel od súčasného právneho stavu, vo väzbe na zavedenie náhodného výberu súdneho exekútora, sa exekučné konanie bude začínať dňom doručenia návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdu. Návrh na vykonanie exekúcie možno podať výlučne elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu. V prípade, k oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú dátovú schránku, môže podať návrh prostredníctvom ktoréhokoľvek súdneho exekútora v Slovenskej republike, ktorý mu v prípade potreby návrh na vykonanie exekúcie spíše do zápisnice. Súdny exekútor tiež
-ako orgán verejnej moci podľa zákona o e-Governmente vykoná konverziu pôvodného dokumentu v listinnej podobe do elektronickej podoby (napríklad exekučného titulu),
-prijíma a odosiela písomností za oprávneného, za ktorého podal elektronicky návrh na vykonanie exekúcie, a to do vydania poverenia na vykonanie exekúcie (napr. späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie pred vydaním poverenia),
-informuje oprávneného o výzvach doručených súdom, a to do vydania poverenia na vykonanie exekúcie (napr. výzvu na odstránenie vád návrhu na vykonanie exekúcie, výzvu na zaplatenie súdneho poplatku).
Za uvedené úkony bude patriť súdnemu exekútorovi odmena podľa vyhlášky.
ods. 2
Procesným následkom podania návrhu na vykonanie exekúcie je vznik prekážky začatého exekučného konania. Okamihom začatia exekučného konania, teda dňom doručenia návrhu na vykonanie exekúcie exekučnému súdu, vzniká prekážka litispendencie, ktorá bráni, aby v tej istej veci prebiehalo iné exekučné konanie. Ak sa exekučné konanie začalo, neskoršie konanie sa zastaví.
ods. 3
Ustanovenie odseku 3 rieši súbeh viacerých exekučných konaní vykonávaných podľa rôznych procesných predpisov, napríklad exekúcia podľa Exekučného poriadku a daňového
13
poriadku. Samotné začatie niektorého z exekučných konaní ešte nebráni tomu, aby sa na majetok povinného alebo jeho časť súčasne viedla exekúcia podľa iného predpisu. Rozhodujúcim faktorom pre prioritu je však okamih, kedy sa určitá vec alebo časť majetku stala predmetom exekúcie.
§ 51
(Späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie)
Ak oprávnený vezme návrh na vykonanie exekúcie späť skôr, ako súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie, exekučné konanie sa zastavuje zo zákona dňom, keď bolo späťvzatie návrhu doručené súdu. O zastavení exekučné konanie nie je potrebné rozhodovať osobitným uznesením (pri zaručenom elektronickom podpise nemôže byť spor o to, kto späťvzatie podpísal).
Na späťvzatie návrhu sa primerane vzťahuje ustanovenie § 47 ods. 7, to znamená, že späťvzatie návrhu sa podáva
elektronickými prostriedkami,
do elektronickej schránky,
prostredníctvom elektronického formulára, ktorý sa zverení na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR,
podpísané zaručeným elektronickým podpisom, inak sa naň neprihliada.
To rovnako platí aj pre listiny, ktoré sa event. zasielajú spolu so späťvzatím návrhu.
Ak bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu prostredníctvom exekútora podľa § 47 ods. 8, späťvzatie možno súdu doručiť tiež len prostredníctvom toho istého exekútora.
§ 52
(Odstraňovanie vád návrhu na vykonanie exekúcie)
Upravuje sa postup exekútora v prípade, že oprávnený podá návrh na vykonanie exekúcie obsahujúci chyby v písaní, počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti. Vady návrhu sa odstraňujú prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý sa rovnako ako návrh doručí súdu do elektronickej schránky. Ak oprávnený napriek výzve súdu v určenej lehote návrh neopraví a v dôsledku toho nemožno v konaní pokračovať, súd návrh na vykonanie exekúcie uznesením odmietne a rozhodnutie doručí len oprávnenému, ktorý je do vydania poverenia jediným účastníkom exekučného konania.
§ 53 a 54
(Posudzovanie návrhu na vykonanie exekúcie)
Návrh na vykonanie exekúcie, jeho prílohy (t.j. aj exekučný titul) po doručení exekučnému súdu podliehajú jeho preskúmaniu (ex ante skúmanie z úradnej povinnosti). Ak súd nezistí niektorý z dôvodov na zamietnutie návrhu, do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie pre súdneho exekútora, ktorého vyberie postupom podľa § 54 a doručí mu poverenie elektronickými prostriedkami do dátovej schránky. 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí, ak je exekučným titulom na vykonanie exekúcie notárska zápisnica, rozhodcovský rozsudok alebo rozhodnutie, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému - fyzickej osobe. Ustanovenie správne zaraďuje do tohto ustanovenia aj doterajšie (mierne upravené)
14
pravidlo, že ak sa návrhom uplatňuje nárok na opakujúce sa príslušenstvo pohľadávky a návrh je podaný po troch rokoch od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu a to bez toho, aby bol povinný na splnenie pohľadávky vyzvaný v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu alebo bez toho, aby s povinným bola uzavretá dohoda o postupnom splnení pohľadávky priznanej exekučným titulom uzavretú s povinným v priebehu troch rokov od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu. V takom prípade sa návrh zamietne v dotknutej časti. Ide o to, aby oprávnený neprekvapoval povinného po uplynutí relatívne dlhšej doby návrhom na exekúciu.
§ 55
(Poverenie na vykonanie exekúcie a prideľovanie vecí)
ods. 1
Zavádza sa zmena výberu exekútorov, ktorých súd poveriť na vykonanie exekúcie. Podľa doterajšej úpravy súd poveril toho exekútora, ktorému oprávnený doručil návrh na vykonanie exekúcie (začiatok konania). Viedlo to k neprimeranému vplyvu oprávnených na činnosť exekútorov.
V nadväznosti na novú úpravu začatia konania podaním návrhu na súde 47 ods. 3) súd bude poverovať exekútorov náhodným výberom, rovnomerne a bez možnosti ovplyvniť prideľovanie vecí. Garanciu predstavujú technické a programové prostriedky ministerstva spravodlivosti obdobne ako pri výbere sudcov 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a doplnení niektorých zákonov). Pravidlá prideľovania sú uvedené v odsekoch 2 až 5.
Zmena zabezpečí väčšiu mieru nestrannosti exekútorov, rovnomerné zaťaženie exekútorov a konsolidáciu exekútorských úradov. Bude možné porovnávať vymožiteľnosť a efektivitu jednotlivých úradov. Pôjde o transparentný nástroj pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou exekútorov.
Náhodným výberom sa prirodzene neprideľujú veci exekútorovi, ktorému bol prerušený výkon funkcie exekútora, ktorému bol pozastavený výkon funkcie exekútora, ktorému výkon funkcie zanikol alebo ktorému bol ustanovený zástupca.
ods. 2 a 3
Prvé pravidlo náhodného výberu exekútora je založené na územnom princípe. Podľa odseku 2 sa veci prideľujú výberom z tých exekútorov, ktorí boli vymenovaní pre územný obvod toho krajského súdu, v ktorom povinný trvalý pobyt alebo sídlo. Odsek 3 špecifikuje výber územného obvodu, ak nemožno zistiť adresu trvalého pobytu alebo sídla povinného na území Slovenskej republiky v takom prípade vyberaní exekútori z obvodu, v ktorom mal povinný naposledy trvalý pobyt alebo sídlo. V druhej vete ods. 3 sa určuje zberný obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici pre prípady, ak nemožno určiť príslušný obvod podľa odseku 2 a 3 vety prvej.
ods. 4
Druhé pravidlo výberu exekútora je výnimkou z náhodného výberu pre prípad, ak je proti tomu istému povinnému vedená exekúcia. V takom prípade každá neskoršia vec je pridelená tomu exekútorovi, ktorý vykonáva exekúciu proti tomuto povinnému. Sleduje sa tým väčšia efektivita exekúcií a zníženie nákladov na exekúciu doposiaľ viacero exekútorov vyžaduje súčinnosť od totožných inštitúcií ohľadne toho istého povinného. Zjednoduší sa komunikácia zamestnávateľov vykonávajúcich zrážky zo mzdy len voči jedinému exekútorovi.
15
Povinný bude plniť svoje povinnosti (vyhlásenie o majetku, úhrada plnenia) len jedinému exekútorovi a nie opakovane v rovnakom čase.
ods. 5
Tretie pravidlo výberu exekútora zabezpečuje rovnomerné rozdelenie vecí medzi exekútorov na základe troch kritérií:
1. výška vymáhaných pohľadávok generátor bude nastavený tak, aby každý exekútor v rámci jedného kalendárneho roka mal pridelené rovnomerne veci aj s prihliadnutím na výšku vymáhaných pohľadávok (malé, stredné a veľké pohľadávky),
2. povaha vymáhaných pohľadávok rovnaký princíp ako v predchádzajúcom bode, bude nastavený podľa povahy spôsobov vykonania exekúcie. Každý exekútor v rámci jedného kalendárneho roka bude mať rovnaký počet exekúcií na vymoženie osobitne nepeňažného plnenia a osobitne peňažného plnenia,
3. počet pridelených vecí generátor bude nastavený tak, aby každý exekútor v príslušnom územnom obvode mal v reálnom čase pridelený rovnaký počet exekúcií. Zohľadní sa tak výkonnosť jednotlivých exekútorských úradov.
ods. 6
Upravujú sa osobitné pravidlá náhodného výberu pri veciach týkajúcich sa ochrany utajovaných skutočností.
§ 56
(Obsah poverenia na vykonanie exekúcie)
ods. 1
Ustanovenie upravuje štandardný obsah poverenia na vykonanie exekúcie a precizuje označenie exekučného titulu z hľadiska spisovej značky a dátumu jeho vydania. Ustanovenie pri označení výšky vymáhaného nároku nadväzuje na zmenu úpravy rozsahu nároku uvedenú v návrhu na vykonanie exekúcie.
ods. 2
Úprava nadväzuje na zavedenie dodatkov k povereniu pri vylúčení exekútora, zmene exekútora a zmene účastníka, ktoré nahrádzajú uznesenia o týchto zmenách v osobe exekútora alebo účastníkov. Dodatok k povereniu rovnaké náležitosti ako poverenie. Dodatky budú vyhotovované vo forme formulárov a odosielané budú exekútorom elektronicky. Odbremenia sa tým súdy od vyhotovovania uznesení s odôvodneniami.
§ 57
(Začatie exekúcie)
ods. 1
Ustanovenie jednoznačne upravuje začiatok exekúcie ako štádia exekučného konania, ktoré začína podaním návrhu na vykonanie exekúcie na súde. Exekúcia začína dňom doručenia poverenia exekútorovi.
16
ods. 2
Upravuje sa poradie, v akom exekútor vybavovať jednotlivé exekúcie, pričom exekúcie pre vymoženie nárokov na výživné sa vybavujú prednostne.
§ 58
(Preddavok na nevyhnutné výdavky spojené s vedením konania)
Zavádza sa preddavok na nevyhnutné výdavky spojené s vedením konania pri exekúciách na uspokojenie nárokov na nepeňažné plnenie. Tieto spôsoby spravidla nie je možné realizovať, ak náklady výkonu oprávnený nepreddavkuje. Exekútor postupuje pri určení výšky preddavku s odbornou starostlivosťou. Napr. ak ide o odstránenie stavby, uskutoční prieskum trhu a porovná dostupné ponuky v danom mieste a čase. Nezloženie preddavku môže mať pre oprávneného negatívne dôsledky (ak nie je osobou oslobodenou od platenia súdnych poplatkov). Zastavenie exekúcie v takom prípade však môže byť podrobené skúmaniu súdu.
§ 59
(Vykonanie exekúcie)
Ustanovenie nadväzuje na nové prideľovanie vecí exekútorom zo strany súdu. Exekútor je pri exekúcii na vymoženie peňažného plnenia povinný zistiť majetok povinného prinajmenšom v rozsahu, ktorý ustanoví vykonávací predpis. Oprávnený možnosť dávať pokyny na ďalšie zisťovania na základe vlastných informácií. Exekútor v určených lehotách informuje oprávneného o zisteniach exekútora a na základe toho oprávnený možnosť disponovať s návrhom na vykonanie exekúcie a navrhovať určitý spôsob exekúcie. Podrobnosti o rozsahu zisťovania ustanoví vykonávací predpis (ods. 5).
§ 60
(Priorita uspokojenia vymáhaných nárokov)
V súlade s doterajšou úpravou sa určuje poradie uspokojovania nárokov. Plnenia prijaté alebo vymožené z majetku povinného sa započítajú v tomto poradí:
a) trovy exekútora,
b) istina vymáhanej pohľadávky,
c) príslušenstvo vymáhanej pohľadávky priznané exekučným titulom,
d) trovy oprávneného.
Odsek 2 ustanovuje konkrétne pravidlo započítania, podľa ktorého z prijatého plnenia sa na pohľadávku na trovách započíta vždy najviac 24 % plnenia; zvyšok prijatého plnenia sa započíta na pohľadávku pozostávajúcu z istiny. Nie je pritom striktne dané, na ktorú časť trov exekúcie sa prijatá časť plnenia započíta, či na odmenu alebo na náhrady exekútora. Na príslušenstvo vymáhanej pohľadávky a trovy oprávneného sa plnenia budú započítavať potom, ako sa uspokojí vymáhaná pohľadávka v rozsahu istiny. Je tak zrejmé, že každé prijaté plnenie sa započíta pomerom 24 % k 76 %, a to na prospech istiny vymáhanej pohľadávky. po uspokojení istiny vymáhanej pohľadávky možno 76 % čiastkového plnenia započítať na pohľadávky podľa odseku 1 písm. c) a d).
V odseku 2 sa precizujú pravidlá započítania v prípade, ak zanikne niektorá z pohľadávok uvedených vyššie. Bude platiť, že prijaté plnenie sa započítava v pomere 24 % ku 76 % na
17
pohľadávky, ktoré v čase prijatia plnenia nie uspokojené. Ak nie je možné uplatniť tento pomer započítania z dôvodu, že ostatné pohľadávky zanikli, započíta sa celé prijaté plnenie na v poradí poslednú neuspokojenú pohľadávku, a to až do okamihu jej zániku.
V odseku 3 sa vymedzuje osobitné pravidlo započítania pre prípad vymáhania pohľadávok výživného a to tak, že prijaté plnenia sa vždy započítavajú prioritne na bežné výživné a až v ďalšom rade na zameškané výživné.
§ 61 a 61a
(Upovedomenie o začatí exekúcie)
§ 61
ods. 1
Exekútor po začatí exekúcie (začína dňom doručenia poverenia exekútorovi) upovedomí účastníkov exekúcie o začatí exekúcie a o spôsobe jej vykonania, ak ho je možné určiť (ods. 1 písm. a/). Povinného exekútor vyzve, aby splnil vymáhaný nárok (ods. 1 psím. b/). V ods. 1 písm. c/ sa precizuje úprava v súvislosti s podrobnou úpravou účinkov začatia exekúcie. V praxi spôsobovalo nejasnosti ustanovenie, podľa ktorého exekútor všeobecne zakázal povinnému, aby nakladal so svojim majetkom s výnimkou nakladania majetku za účelom uspokojenia nároku vymáhaného v exekúcii. Nebol zrejmý presný obsah a rozsah zákazu. Namiesto všeobecného zákazu nakladania s majetkom exekútor upovedomí povinného o účinkoch upovedomenia o začatí exekúcie, ktoré sú podrobne špecifikované v § 61b a nasl.
ods. 2
Upovedomenie o začatí exekúcie predchádza vydaniu exekučného príkazu, pretože exekvovať majetok možno po právoplatnom rozhodnutí o návrhu povinného na zastavenie exekúcie (predtým námietky proti exekúcii), ktorý odkladný účinok alebo po márnom uplynutí lehoty na jeho podanie.
§ 61a
Upovedomenie o začatí exekúcie musí obsahovať predpísané náležitosti a musia byť prevzaté do jeho písomného vyhotovenia. Výslovne sa uvádza, že upovedomenie obsahovať presnú výšku trov pre prípad úhrady nároku povinným do 15 dní od doručenia upovedomenia a po uplynutí tejto lehoty. Nadväzuje to na zavedenie paušálnych preddavkov (na trovy exekútora), čím odpadá možnosť podávať návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu nesprávnej výšky trov exekúcie (pred tým námietky proti trovám exekúcie). Dosiahne sa tým vyššia efektivita exekúcie a súd nebude zaťažovaný rozhodovaním o trovách exekúcie buď v bagateľných výškach alebo ktoré boli len predbežne určené.
V ods. 2 upravené prílohy upovedomenia v prípade, že ide o niektoré cudzie exekučné tituly, čo vyplýva z osobitných predpisov a nariadení EÚ.
§ 61b
(Doručenie upovedomenia o začatí exekúcie)
Nová úprava doručovania upovedomenia nadväzuje na všeobecné ustanovenie § 106 Civilného sporového poriadku, ktoré s účinnosťou od 1.7.2016 formalizuje doručovanie fyzickým osobám: 1. V prvom rade na adresu uvedenú žalobcom. 2. V druhom rade na adresu
18
uvedenú v registri obyvateľov. 3. Napokon oznámenie na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu s účinkami doručenia po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia.
S ohľadom na charakter exekučného konania (nútené a nezvratné exekvovanie majetku) a na to, že náhradné doručenie upovedomenia je pri doručení upovedomenia vylúčené, úprava je nasledovná: 1.Doručuje sa v prvom rade na adresu uvedenú oprávneným (ods. 1). 2. Povinné šetrenie pobytu povinného exekútorom v minimálnom rozsahu stanovenom vykonávacím predpisom (ods. 2 a 4) a doručenie na zistenú adresu (adresy). 3. Oznámenie v Obchodnom vestníku s účinkami doručenia uplynutím 30 dňovej lehoty od oznámenia.
Podrobnosti o zisťovaní pobytu ustanoví vykonávací predpis. Úpravou sa sleduje ochrana fyzických osôb, aby netrpeli ujmu kvôli nedostatočnému šetreniu ich pobytu.
§ 61c
(Bežné právne úkony)
V aplikačnej praxi spôsobovalo nejasnosti ustanovenie, podľa ktorého exekútor všeobecne zakázal povinnému, aby nakladal so svojim majetkom s výnimkou nakladania majetku za účelom uspokojenia nároku vymáhaného v exekúcii. Nebol zrejmý presný obsah a rozsah zákazu, ktorý bol formálne absolútny, ale reálne ho nebolo možné dôsledne dodržiavať. Ak bol povinným podnikateľ, obvykle pokračoval vo vykonávaní podnikateľskej činnosti a splácal nároky a ak bola povinným fyzická