Dôvodová správaA.Všeobecná časť
Predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Na zabezpečenie udržateľného verejného dlhu slúžia podľa platnej legislatívy najmä dva nástroje – ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti a limit výdavkov štátneho rozpočtu určený v § 1 a § 2 každoročne predkladaného zákona o štátnom rozpočte.
Kým zákon o rozpočtovej zodpovednosti stanovuje hranice verejného dlhu, ktorých prekročenie automaticky spúšťa uplatňovanie sankcií, a teda riadi celé verejné financie, opatrenia v zákone o štátnom rozpočte slúžia len pre štátny rozpočet a len v rámci daného rozpočtového roka, bez previazania na predchádzajúce roky.
Súčasná legislatívna úprava limitov výdavkov štátneho rozpočtu je z hľadiska svojho cieľa – vytvoriť záväzný rámec pre výdavky na verejné služby a zabezpečiť udržateľnosť verejných financií – nepostačujúca z troch dôvodov, a to možnosti obchádzania stanovených limitov, chýbajúceho previazania stanovených limitov medzi rokmi a nedostatočných sankcií.
Zákon o štátnom rozpočte v § 2 stanovuje limit pre výdavky na úrovni 101 % rozpočtovaných výdavkov, pričom 100 % výdavkov je možné prekročiť iba v prípade dodatočných príjmov štátneho rozpočtu, teda bez navýšenia nominálneho schodku alebo zníženia nominálneho prebytku definovaného v § 1 zákona. Príjmy štátneho rozpočtu pozostávajú z daňových a nedaňových príjmov a transferov a grantov, výdavky pozostávajú z výdavkov na jednotlivé rozpočtové kapitoly a v prílohe 3 zákona o štátnom rozpočte sa ďalej delia na prostriedky z rozpočtov EÚ, výdavky na spolufinancovanie projektov hradených z týchto prostriedkov a ostatné výdavky.
Kapitola všeobecná pokladničná správa a prostriedky z rozpočtov EÚ vrátane spolufinancovania však umožňujú prekročiť výdavky ostatných kapitol aj nad úroveň 101 %, čím strácajú celkové výdavky, celkové príjmy a schodok štátneho rozpočtu, definované v § 1 zákona o štátnom rozpočte, svoju záväznosť.
Kapitola všeobecná pokladničná správa totiž obsahuje také toky financií, označené ako výdavky, ktoré nie sú záväzné a neslúžia na úhradu verejných služieb. Ide napríklad o rezervy pre prípad neočakávaných udalostí alebo transfery subjektom verejnej správy mimo štátneho rozpočtu, ktoré sa však typicky neuskutočňujú alebo uskutočňujú vo výrazne menšom objeme. Nevyužitie týchto rezerv na svoj účel preto každoročne umožňuje výrazne navýšiť výdavky všetkých ostatných kapitol bez navýšenia celkových výdavkov štátneho rozpočtu, a teda porušenia limitu. Navyše, všeobecná pokladničná správa obsahuje aj ďalšie také toky, ktoré nesúvisia priamo s výkonom verejných služieb a nie je možné priamo riadiť ich objem, napríklad obsluha štátneho dlhu. Takisto nižšie čerpanie prostriedkov z rozpočtov EÚ dáva priestor na nárast ostatných výdavkov, a naopak, celkový limit na výdavky obmedzuje možnosť lepšieho čerpania týchto prostriedkov, než určuje rozpočet.