Predkladacia správaDňa 3. decembra 2015 Česká republika ako posledná spomedzi členských krajín Medzinárodnej investičnej banky (ďalej len „MIB“ alebo „Banka“) podpísala Protokol o zmene a doplnení Dohody o založení Medzinárodnej investičnej banky a jej Štatútu (ďalej len „Protokol“). Vláda SR Protokol schválila 23. apríla 2014 uznesením č. 188 a Slovenská republika ho následne podpísala 8. mája 2014.
Cieľom Protokolu je modernizácia fungovania MIB najmä v oblasti (1) štruktúry jej riadenia, (2) flexibility zmien základného imania, (3) modernizácie systému hlasovania členských krajín v riadiacich orgánoch a (4) úpravy výsad a imunít Banky podľa súčasných medzinárodných štandardov. Momentálne platné ustanovujúce dokumenty Banky totiž zakotvujú iba dvojstupňové riadenie MIB, t.j. predstavenstvo a Radu, čo však často preťažovalo Radu prijímaním rozhodnutí, ktoré v moderných organizáciách a iných medzinárodných finančných inštitúciách prijíma Rada riaditeľov. Okrem toho bude v súlade s predloženým Protokolom možné meniť upísané základné imanie bez potreby zmien v zakladajúcich dokumentoch a systém hlasovania krajín bude zohľadňovať podiel členských krajín v splatenom základnom imaní Banky. Protokol bol podpísaný v anglickom a ruskom jazyku, pričom obe znenia majú z právneho hľadiska rovnakú platnosť.
MIB bola založená 10. júla 1970 a má sídlo v Moskve (Ruská federácia). Napriek tomu je však MIB vyňatá spod sankcií EÚ voči Ruskej federácii na základe Rozhodnutia Európskej rady č. 2014/512/SZBP z 31. júla 2014. Banka pod novým vedením od septembra 2012 prešla procesom transformácie na modernú medzinárodnú finančnú inštitúciu a aktuálnymi cieľmi jej úverovej politiky sú predovšetkým podpora malých a stredných podnikov a účasť na veľkých projektoch. Momentálne platná Dohoda o založení Medzinárodnej investičnej banky a jej Štatútu (ďalej len „Dohoda“) sa s výnimkou určitých formálnych zmien v roku 1990 prakticky nemenila od roku 1970, kedy bola vypracovaná za odlišných politických a ekonomických okolností a nezodpovedá tak súčasnej realite.
Členskými krajinami MIB sú momentálne Bulharská republika, Česká republika, Kubánska republika, Maďarsko, Mongolsko, Rumunsko, Ruská federácia, Slovenská republika a Vietnamská socialistická republika. SR je členskou krajinou MIB od roku 1993 v dôsledku sukcesie do Dohody, uzavretej bývalým Československom a rozdelením jeho podielu v MIB medzi Českú republiku a Slovenskú republiku v pomere 2:1.
Vláda SR na svojom rokovaní dňa 21. septembra 2016 opätovne vyslovila súhlas s návrhom na uzatvorenie Protokolu a odporučila Národnej rade SR vysloviť súhlas s ratifikáciou Protokolu.
V zmysle článku 7 ods. 4 Ústavy SR je Protokol medzinárodnou zmluvou prezidentskej povahy (medzinárodnou zmluvou, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb), preto v súlade s článkom 86 písm. d) Ústavy SR podlieha vysloveniu súhlasu NR SR a ratifikácii prezidentom SR. Protokol má podľa článku 7 ods. 5 Ústavy SR prednosť pred zákonmi. Prijatie Protokolu si nevyžaduje zmenu vnútroštátnych právnych predpisov SR a na jeho vykonanie nie je potrebný zákon.
Dopad finančných, ekonomických, environmentálnych, sociálnych vplyvov, vplyvov na podnikateľské prostredie, životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti je popísaný v Doložke vybraných vplyvov, ktorá je súčasťou predkladaného materiálu.