1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky skupina poslancov NR SR.

Hlavným cieľom návrhu zákona je legislatívna úprava schvaľovania všeobecného hospodárskeho záujmu v energetike (ďalej len „VHZ“) a ustanovenie povinnej regulácie ceny domáceho uhlia, ktorá vstupuje ako základný ekonomicky oprávnený náklad do ceny za výrobu elektriny z domáceho uhlia na základe rozhodnutia Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky vo VHZ (ďalej len „ministerstvo“).

Návrh zákona reaguje v prvom rade na potreby aplikačnej praxe, ktorá si vyžaduje ustanovenie maximálnej doby trvania raz schváleného VHZ, upresnenie obsahu analýzy, ktorú predkladá ministerstvo vláde Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) spolu s návrhom na schválenie VHZ, ako aj ustanovenie povinnosti ministerstva predkladať raz ročne (do 31. mája) aktualizáciu analýzy za účelom následného preverenia potreby ďalšieho trvania VHZ. Keďže opatrenia vo VHZ môžu obsahovať aj prvky štátnej pomoci, je potrebné ustanoviť povinnosť predchádzajúceho posúdenia aspektov štátnej pomoci zo strany koordinátora štátnej pomoci – Protimonopolného úradu Slovenskej republiky a predloženia stanoviska v zmysle zákona č. 358/2015 Z. z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o štátnej pomoci). Súčasne je potrebné zohľadniť aj závery ustálenej rozhodovacej praxe Súdneho dvora Európskej únie v súvislosti s VHZ, a to predovšetkým požiadavky na primeranosť opatrení ukladaných vo VHZ (proporcionality) resp. ukladania opatrení vo VHZ len v rozsahu a na čas, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie účelu VHZ (viď napríklad rozsudok vo veci C-280/00 Altmark, a rozsudok vo veci C-36/14 Poľsko vs. Európska komisia).

Návrhom zákona sa súčasne zavádza obligatórna regulácia ceny domáceho uhlia, ktoré ako hlavný náklad vstupuje do ceny za výrobu elektriny z domáceho uhlia. Reguláciu by mal od 1. januára 2017 resp. od 1. marca 2017 vykonávať Úrad pre reguláciu sieťových odvetví ako cenový orgán podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov. Právomoc cenového orgánu pri predaji domáceho uhlia môže podľa súčasných právnych predpisov vykonávať Ministerstvo financií Slovenskej republiky, avšak z dôvodu vyššej miery poznania prostredia výroby elektriny z domáceho uhlia, ako aj existujúceho vhodného technického a personálneho zabezpečenia, je na mieste presunutie tejto pôsobnosti na Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.

Spotrebitelia a ostatní koncoví odberatelia elektriny v súčasnosti prispievajú prostredníctvom úhrady tarify za prevádzkovanie systému (v koncovej cene elektriny) na podporu výroby elektriny z domáceho uhlia ročne sumou cca 95 mil. EUR (4,43 EUR/MWh, zdroj: Výročná správa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za rok 2015). Cenová regulácia sa pritom vzťahuje výlučne len na výrobcu elektriny, ktorý bol poverený zabezpečovaním výroby elektriny z domáceho uhlia (Slovenské elektrárne, a.s., elektráreň Nováky), pričom ekonomicky oprávnené náklady na nákup domáceho uhlia od jediného výrobcu a dodávateľa uhlia na Slovensku, spoločnosti Hornonitrianske bane Prievidza, a.s. (ďalej len „HBP“) sú

2

v celom rozsahu ponechané na bilaterálny vzťah dodávateľa uhlia a výrobcu elektriny podliehajúci obchodnému tajomstvu.

Zmluvná cena uhlia je v súčasnosti akceptovaná Úradom pre reguláciu sieťových odvetví ako základný vstup pre určenie ceny za výrobu elektriny z domáceho uhlia, a to napriek tomu, že trh s domácim uhlím v Slovenskej republike v podstate neexistuje. Slovenské elektrárne nakupujú viac ako 95 % produkcie HBP (zdroj: Výročná správa spoločnosti HBP za rok 2015). To znamená, že trh je zjavne ohrozený vplyvom nedostatočne rozvinutého konkurenčného prostredia, ktoré môže mať za následok dojednávanie neprimeranej ceny uhlia, keďže ani výrobca elektriny nie je motivovaný k znižovaniu ceny uhlia (tá sa totiž v celom rozsahu zohľadní v cenovej regulácii a premietne do tarify za prevádzkovanie systému hradenej koncovými odberateľmi elektriny).

Z dôvodu požiadavky na zvýšenie transparentnosti cenotvorby VHZ a ochrany spotrebiteľov, ktorí sa podieľajú vo vysokej miere na financovaní tohto VHZ je preto potrebné zaviesť cenovú reguláciu aj na úrovni výrobcu domáceho uhlia.

Aplikácia predpisu do praxe neprinesie žiadnu komplikáciu v činnostiach regulovaných subjektov ani koncových spotrebiteľov energií. Naopak by mala zaistiť transparentnejšie prostredie v energetike.

Predložený návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy, na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona nemá negatívne sociálne vplyvy (hospodárenie obyvateľstva) ani negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

3

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Navrhuje sa ustanovenie maximálnej dĺžky trvania schváleného VHZ (tri roky) s možnosťou opakovaného schválenia. Ďalej sa navrhuje upresnenie obsahu analýzy, ktorú predkladá ministerstvo vláde spolu s návrhom na schválenie VHZ, ako aj zavedenie povinného posudzovania aspektov štátnej pomoci v súvislosti s navrhovanými opatreniami vo VHZ zo strany Protimonopolného úradu ako koordinátora štátnej pomoci podľa zákona o štátnej pomoci.

K bodu 2

Zo záverov ustálenej rozhodovacej praxe Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, že konkrétne opatrenia vo VHZ musia spĺňať požiadavku proporcionality (primeranosti) a môžu byť implementované len v nevyhnutnom rozsahu a po nevyhnutný čas zodpovedajúci účelu schváleného VHZ. Z tohto dôvodu sa navrhuje doplnenie príslušných formulácií do normatívneho textu zákona.

K bodu 3

Navrhuje sa ustanoviť povinnosť ministerstva každoročne do 31. mája predkladať vláde aktualizovanú analýzu schváleného VHZ vypracovanú podľa odseku 2. Vláde sa navrhuje priznať oprávnenie zrušiť schválený VHZ v prípade, ak zanikli predpoklady alebo dôvody jeho ďalšieho trvania.

K bodu 4

Z dôvodu predchádzania interpretačným nejasnostiam sa navrhuje doplnenie odkazu na primerané použitie ustanovení § 24 aj do osobitných ustanovení o výrobe elektriny z domáceho uhlia.

K bodu 5

Prechodné ustanovenia upravujú status už schválených VHZ v kontexte navrhovaného obmedzenia trvania VHZ na dobu najviac troch rokov s cieľom čo najskoršej aplikácie nových ustanovení zákona aj na už existujúce VHZ.

K Čl. II

K bodu 1

Ide o legislatívno-technickú úpravu vyplývajúcu z priznania právomoci Úradu pre reguláciu sieťových odvetví v rámci regulácie ceny domáceho uhlia.

K bodu 2

S cieľom čo najúčelnejšieho prenesenia výsledkov výkonu regulácie ceny domáceho uhlia do oblasti cenovej regulácie výroby elektriny z domáceho uhlia sa navrhuje ustanoviť, že do ceny výroby elektriny z domáceho uhlia schvaľovanej Úradom pre reguláciu sieťových odvetví bude možné započítať náklady na nákup uhlia najviac vo výške úradne určenej ceny domáceho uhlia. Tú bude určovať samotný Úrad pre reguláciu sieťových odvetví po zohľadnení ekonomicky oprávnených nákladov a primeraného zisku výrobcu a dodávateľa domáceho uhlia.

4

K bodom 3 a 4

Navrhuje sa ustanoviť právomoc Úradu pre reguláciu sieťových odvetví vykonávať reguláciu cien domáceho uhlia spôsobom úradného určovania ceny uhlia (maximálnej ceny na tonu alebo pevnej ceny na tonu), a to štandardným postupom podľa zákona o cenách (úrad bude mať postavenie cenového orgánu s právomocami a povinnosťami vyplývajúcimi zo zákona o cenách). S poukazom na oprávnenie cenového orgánu vydať vykonávací predpis určujúci bližšie podmienky regulácie ceny domáceho uhlia a rozsah ekonomicky oprávnených nákladov a primeraného zisku vstupujúcich do ceny uhlia, sa navrhuje ustanoviť rovnaké oprávnenie aj v zákone o regulácii v sieťových odvetviach.

K bodu 5

Za účelom skorej implementácie regulácie ceny domáceho uhlia do praxe sa navrhuje ustanoviť povinnosť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví vydať príslušný vykonávací predpis do 31. marca 2017 a prvýkrát úradne určiť cenu domáceho uhlia do 30. júna 2017. V nadväznosti na to sa navrhuje určiť oprávnenie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zmeniť cenu za výrobu elektriny z domáceho uhlia do 30 dní od účinnosti úradne určenej ceny domáceho uhlia.

K Čl. III

Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa účinnosť predkladanej právnej úpravy navrhuje od 1. januára 2017.