DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky za hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽaNO-NOVA) Veronika Remišová.

Transparency International definuje korupciu ako zneužitie zverenej moci na získanie osobného prospechu. Je nesporné, že korupcia ohrozuje právny štát, riadne fungovanie štátnych orgánov a inštitúcií a najmä má nesmierne negatívny dopad na hospodársky rozvoj krajiny. Odhad finančných prostriedkov, o ktoré Slovensko ročne prichádza práve kvôli korupcií a korupčnému správaniu, prekročil 500 miliónov eur.

Jednou z najúčinnejších a najrozšírenejších foriem boja proti korupcii je voľný a nepretržitý prístup k informáciám, ktorý umožňuje nepretržitú verejnú kontrolu. Voľný a nepretržitý prístup k informáciám je najčastejšie realizovaný prostredníctvom zverejnenej dokumentácie, osobitne však zmlúv. Zverejňovanie zmlúv zároveň predstavuje jedno z najhospodárnejších opatrení na boj s korupciou.

Pokrok v boji s korupciou vďaka zverejňovaniu zmlúv a iných dokumentov, ako aj sprehľadneniu rôznych výberových a evaluačných procesov dáva jasný signál na rozšírenie uvedených opatrení aj do ďalších oblastí, v ktorých sa nakladá s verejnými financiami.

Doposiaľ sa nie úplne rovnaké kritéria transparentnosti uplatňujú v oblasti poskytovania grantov, dotácií, sponzorstva a inej finančnej a nefinančnej podpory. Táto oblasť je upravená viacerými právnymi predpismi, ktoré však upravujú dotačný mechanizmus spravidla len jedného konkrétneho poskytovateľa (napr. Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, Úradu vlády SR a pod.). Je potrebné si uvedomiť, že okrem ministerstiev môžu byť poskytovateľmi dotácií a inej podpory aj iné subjekty, na ktoré sa už však existujúce právne predpisy nevzťahujú.

Cieľom predloženého návrhu zákona je preto vyplniť existujúci nedostatok a upraviť tzv. všeobecné pravidlá zverejňovania v oblasti poskytovania grantov, dotácií, sponzorstva a inej finančnej a nefinančnej podpory v prípade, že ich neupravujú osobitné predpisy.

Od návrhu zákona sa aj napriek mierne zvýšenej administratíve očakáva pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy a tiež na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona nemá vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie a nemá ani žiadne sociálne vplyvy.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Už existujúce „dotačné“ zákony obsahujú spravidla pomerne prísne opatrenia na zabezpečenie čo najväčšej dostupnosti a prehľadnosti materiálov, na základe ktorých sa dotácie udeľujú a mechanizmy na základe ktorých sa následne vykonáva kontrola účelného použitia poskytnutých finančných prostriedkov.

Navrhuje sa, aby povinné osoby podľa § 2 ods. 1 až 3 tohto zákona (štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou, alebo právnické osoby zriadené vyššie vymenovanými subjektmi), ktoré poskytujú sponzorstvo, dotácie, granty, finančné príspevky alebo inú finančnú a nefinančnú podporu (ďalej len „podpora“) mali povinnosť zverejniť vybrané informácie viažuce sa k nimi poskytovanej podpore, pokiaľ dané informácie už nezverejňujú podľa osobitných predpisov.

Zákon o slobode informácií má, v oblasti zverejňovania informácií týkajúcich sa podpory, voči napr. dotačným zákonom aj naďalej vystupovať ako lex generalis. To znamená, že pokiaľ povinná osoba podľa § 2 ods. 1 až 3 zákona o slobode informácií, zverejní informácie podľa osobitného zákona, nebude mať povinnosť ich duplicitne zverejňovať aj podľa zákona o slobode informácií. Rovnako, ak povinná osoba podľa § 2 ods. 1 až 3 bude zverejňovať požadované informácie s určitými odchýlkami (napr. v lehotách na zverejnenie), bude sa uplatňovať táto (čiastočne) odchylná úprava podľa osobitného zákona a vo zvyšku sa bude uplatňovať zákon o slobode informácií.

V zmysle zákona o slobode informácií sa navrhuje povinne zverejňovať najmä:

a)aké podmienky bude záujemca o podporu povinný splniť, ako aj to, na základe akých kritérií sa budú jednotlivé žiadosti posudzovať,

b)označenie každej poskytnutej podpory spolu s dátumom jej schválenia a označením prijímateľa podpory. Prijímateľ podpory by mal byť identifikovaný aspoň prostredníctvom mena, priezviska, adresy pobytu, ak ide o fyzickú osobu, resp. podľa názvu alebo obchodného mena, sídla a identifikačného čísla, pokiaľ ide o právnickú osobu alebo fyzickú osobu podnikateľa. Okrem sumy poskytnutej podpory sa zverejňuje aj pôvodne žiadaná suma. Uvedené údaje môžu mať výrazný význam pri následnom posudzovaní výsledkov aktivít, na ktoré bola podpora poskytnutá,

c)každú neschválenú podporu spolu s dôvodom a dátumom jej neschválenia, vrátane uvedenia požadovanej výšky podpory. Neúspešný žiadateľ o podporu by mal byť

identifikovaný aspoň prostredníctvom mena, priezviska a adresy pobytu ak ide o fyzickú osobu, resp. podľa názvu alebo obchodného mena, sídla a identifikačného čísla pokiaľ ide o právnickú osobu alebo fyzickú osobu podnikateľa. Zverejňovanie aj neúspešných kandidátov v uvedenom rozsahu môže mať do budúcna aj pozitívne aspekty spočívajúce vo vyhýbaní sa chybám v samotných žiadostiach. Prínos možno vnímať aj v tom, že z uvedených informácií bude zrejmé, akým spôsobom povinný subjekt svoju podporu prerozdeľuje a prečo sa podporu rozhodol neposkytnúť. Osobitne pri dotáciách by sa mal ich poskytovateľ vyhnúť odôvodneniam typu „z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov“, keďže takéto odôvodnenie nestačí na odlíšenie podporeného a nepodporeného projektu z hľadiska jeho kvality,

d)vyhodnotenie výsledkov poskytnutej podpory. Aby poskytnutá podpora skutočne nevyšla nazmar a nebola zneužitá je nevyhnutné, aby sa okrem prvotného posúdenia žiadosti, vykonala aj následná kontrola využitia poskytnutej podpory. Práve tu je veľmi dôležitým faktorom pre posúdenie aj skutočnosť, či bola subjektu poskytnutá podpora v požadovanej výške alebo len jej časti. Taktiež je mimoriadne dôležité, aby bolo poukázané aj na tých žiadateľov, ktorí stanovené podmienky získania podpory následne nedodržali.

Z uvedeného je zrejmé, že v oblasti poskytovania grantov, dotácií, sponzorstva a inej finančnej a nefinančnej podpory, nejde o opatrenia, ktoré by či už pre poskytovateľov podpory alebo žiadateľov podpory, boli neznámymi. Práve naopak, obdobné ustanovenia už slovenský právny poriadok, ako aj dotknuté subjekty dôverne poznajú. Napriek tomu stále existuje pomerne veľká množina subjektov, na ktoré sa vyššie popísané povinnosti nevzťahujú, a to vrátane štátnych úradov (napr. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý má tieto podmienky zakotvené len v internom predpise a nie v zákone).

Cieľom predkladaného návrhu zákona preto nie je zavádzať nové a náročné povinnosti pre poskytovateľov podpory, ale vyplniť existujúcu medzeru v právnych predpisoch, ktorá vybrané subjekty zvádza k neférovému, ak nie rovno ku korupčnému konaniu. Navrhovanou úpravou sa zabezpečí všeobecný štandard pri zverejňovaní informácií týkajúcich sa poskytovania podpory.

Navrhovaná úprava je mimoriadne aktuálna aj z toho hľadiska, že Slovenská republika vstupuje do posledného programového obdobia, v ktorom má k dispozícii enormné množstvo financií z eurofondov.

Taktiež sa zavádza povinnosť vybraných povinných osôb zverejniť na svojom webovom sídle (pokiaľ ho majú zriadené) aj vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane. Navrhované opatrenie má taktiež nezanedbateľný potenciál pri odhaľovaní možného konfliktu záujmov či korupčného správania.

Aby nedochádzalo k zbytočným pochybnostiam, či si povinné osoby splnili svoje zákonné povinnosti týkajúce sa zverejňovania podpory, navrhuje sa, aby v prípade, že

podporu neposkytujú, túto skutočnosť zverejnili na svojom webovom sídle. Teda tak, aby bola táto informácia nepretržite komukoľvek dostupná.

K bodu 2

Zavádzajú sa intertemporálne ustanovenia, ktoré určujú, že novo navrhovaná úprava nemá retroaktívne účinky a uplatní sa až po 1. januári 2017, resp. za zdaňovacie obdobie, ktorým je kalendárny rok 2016.

K Čl. II

Navrhuje sa účinnosť predkladaného zákona so zohľadnením legisvakančnej lehoty, a to od 1. februára 2016.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Veronika Remišová

2.Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov

3.Predmet návrhu zákona:

a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,

b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

3. Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

– sociálnu exklúziu,

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4. Vplyvy na životné prostredie

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

A.3. Poznámky

Napriek mierne zvýšeným požiadavkám administratívneho charakteru sa od návrhu zákona očakáva výrazný pozitívny vplyv v oblasti vplyvov na rozpočet verejnej správy, a to najmä vďaka zvýšeniu transparentnosti pri nakladaní v verejnými financiami, pričom presný pozitívny dôsledok sa nedá vyčísliť. Významný pozitívny vplyv aj na informatizáciu spoločnosti, keďže bude široká odborná aj laická verejnosť s použitím internetových služieb a iných komunikačných technológií vidieť, akým spôsobom sú vynakladané verejné financie určené na podporu najrôznejších aktivít. Návrh zákona nemá žiadne sociálne vplyvy, a tiež nemá vplyv ani na podnikateľské prostredie a životné prostredie.

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné