Dôvodová správa

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) predkladá skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽaNO-NOVA).

Cieľom predkladaného návrhu zákona je predĺženie nároku na materské alebo materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky z 34 týždňov na 52 týždňov. V závislosti od skutočností a podmienok, od ktorých oprávnené osoby odvodzujú svoj nárok, sa dĺžka nároku na materské alebo na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku pomerne upravuje (predlžuje). S touto úpravou priamo súvisí predĺženie časového obdobia ochrany matiek po pôrode. Ochranné obdobie sa predlžuje z deviateho mesiaca po pôrode na pätnásty mesiac po pôrode. Tretím nosným pilierom navrhovanej úpravy je zvýšenie percenta pre výpočet výšky materského zo súčasných 70% na 100% z denného vymeriavacieho základu u tých osôb, u ktorých sa výska materského riadi zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

V časoch, kedy Slovenská republika má jeden z najnižších populačných rastov v Európe je štát povinný vytvoriť také nástroje, ktoré pomôžu mladým rodinám v rozhodovaní o prijatí ďalšieho dieťaťa do rodiny. Ekonomické nástroje sú jedným z dôležitých benefitov súčasnosti práve pri rozhodovaní o počte detí. Je nutné si uvedomiť, že rodičia vychovávajú deti nie len pre seba, ale pre spoločnosť, ktorú v budúcnosti (v aktívnom veku) odmenia vo forme odvádzania daní a odvodov.

Za základné východisko rodinnej politiky považujeme princíp ochrany a podpory rodiny, ako spoločenstva, ktoré zaručuje vzájomnú starostlivosť manželov a harmonický vývin a výchovu detí. V súlade s Európskou sociálnou chartou chceme rodine garantovať právo na sociálnu, právnu a hospodársku ochranu zabezpečujúcu jej plný rozvoj. Okrem etických a spoločenských benefitov, rodina je pre štát zdrojom ekonomického potenciálu. Je kľúčovým faktorom rozdelenia zdrojov medzi jednotlivcami a generáciami, je miestom ochrany a zabezpečenia pred chudobou.

Žiadny sociálny systém nevie jednotlivca ochrániť pred chudobou tak, ako fungujúce rodinné väzby. Z toho dôvodu diferencujeme rodinnú politiku od sociálnej politiky, keďže rodinná politika napomáha stabilite a rozvoju rodín, kým sociálna politika chráni občanov pred ekonomickou chudobou. Cieľom je podporovať rodiny, no zároveň plne rešpektovať právo na súkromie, subsidiaritu rodinného spoločenstva a právo rodičov na výchovu detí. Rodiny vo vyspelých krajinách sa však menia a sú vystavené mnohým výzvam. Znižuje sa pôrodnosť a zároveň sa zvyšuje dĺžka života, v mnohých krajinách je v súčasnosti viac starých rodičov a menej detí. Mnohé rodiny žijú mimo manželského zväzku, ľudia vstupujú do manželstva v staršom veku, stúpa rozvodovosť, ako aj opätovný vstup do manželstva. Mnoho detí sa rodí mimo manželstva, deti majú menej súrodencov, často žijú len s jedným rodičom. Ašpirácie žien sa presúvajú z materstva do profesionálneho života a muži aj ženy hľadajú príležitosť, ako skombinovať rodinný život a kariéru. Na Slovensku sú najväčšie výzvy v oblasti rodinnej politiky štyri: demografia, bývanie, stabilita rodinných zväzkov a prehlbujúca sa chudoba mnohodetných rodín a neúplných jednorodičovských rodín.

Jedným z nástrojov, ktoré čiastočne môžu ovplyvniť rozhodnutie založiť si rodinu, ako aj veľkosť rodiny sú rodinné dávky. Z hľadiska efektivity investícii štátu do rodiny viaceré teoretické štúdie zistili, že najväčšia efektívnosť sa dosiahne, ak sa do dieťaťa investuje v skorom veku. Pokiaľ

ide napríklad o vývoj kognitívnych schopností, teória vývoja mozgu poukazuje na to, že najväčší vývoj šedej hmoty v mozgu je v rannom detstve.

Druhým argumentom v prospech podporovania detí v skorom veku sú aj výdavky spojené so starostlivosťou o malé deti. Malé deti vyžadujú viac času aj viac špecifických vecí (kočík, postieľka atď.). Pri starších deťoch sa matka s veľkou pravdepodobnosťou už vracia do práce a rodinný rozpočet je menej zaťažený. Z empirického výskumu štátneho Inštitútu pre výskum práce a rodiny vyplynulo, že ideálny spôsob zabezpečenia starostlivosti o veľmi malé dieťa vo vekovom intervale pol roka a až rok je spájaný takmer výhradne so starostlivosťou matky. K takejto forme starostlivosti sa priklonilo 96,4 % opýtaných rodičov. Silný konsenzus ohľadne úlohy matky bol aj v prípade starších detí vo veku 1 až 2 roky (Filadelfiová, Gerbery: „Rodičovstvo: názory a skúsenosti rodín s malými deťmi“, 2014). Navyše, starostlivosť rodiča v prípade najmenších detí je jednoznačne najlepšia forma starostlivosti, ktorá môže byť dieťaťu v prvých rokoch života poskytnutá.

Z toho dôvodu sa optimálnym riešením zdá predĺženie materskej dovolenky s cieľom zmierniť ekonomické bariéry v rozhodnutí sa pre dieťa, umožniť rodičom venovať kvalitný čas deťom v rannom období starostlivosti o dieťa a posilniť aktívnu úlohu otcov v rodinnom živote. Okrem rodinnej infraštruktúry a služieb, veľký vplyv na pôrodnosť a formovanie rodiny majú opatrenia na zosúladenie rodinného a pracovného života, najmä v kontexte zvyšujúcich sa ašpirácií žien v oblasti kariéry. Tieto opatrenia sú rôzne a zahŕňajú napríklad príležitosti na skrátený pracovný úväzok alebo pohyblivý pracovný čas.

Návrh zákona má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, čo na druhej strane zodpovedá výrazne pozitívnym sociálnym vplyvom. Nepredpokladá sa žiadny vplyv na hospodárenie obyvateľstva, informatizáciu spoločnosti ani vyvolanie vplyvov na životné prostredie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodom 1 až 6

Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení v znení neskorších predpisov upravuje nárok na vyrovnávaciu dávku zamestnankýň, ktoré počas materstva do konca deviateho mesiaca po pôrode sú preradené na inú prácu, pretože práca, ktorú predtým vykonávali, je podľa osobitného predpisu zakázaná matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode alebo podľa lekárskeho posudku ohrozuje ich zdravie alebo materstvo, a pri práci, na ktorú sú preradené, dosahujú bez svojho zavinenia nižší príjem ako pri práci, ktorú vykonávali pred preradením.

V súvislosti s predĺžením nároku na materské na 52 týždňov je potrebné upraviť aj predĺženie časového termínu ochrany ženy, ktorá porodila dieťa a po materskej dovolenke nastúpila do práce a je preradená na inú prácu. Ochranné obdobie a z toho plynúci nárok na vymeriavaciu dávku sa predlžuje z deviateho mesiaca po pôrode na pätnásty mesiac po pôrode.

K bodom 7 až 12

Hlavným prínosom návrhu zákona je predĺženie doby trvania nároku na materské zo základných 34 týždňov od vzniku nároku na materské na 52. týždňov od vzniku nároku na materské. Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení v znení neskorších predpisov pozná rôzne dĺžky trvania nároku na materské, v závislosti od statusu poistenca.

Vzhľadom k odlišnej úprave dĺžky trvania nároku na materské v prípadoch poistenkýň, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú alebo sú osamelé, sa pomerne upravujú aj ďalšie časové obdobia. V prípade osamelých poistenkýň sa doba nároku predlžuje z 37 týždňov na 57 týždňov. Ak ide o poistenkyne, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú sa doba nároku na materské predlžuje zo 43 týždňov na 66 týždňov.

Rovnako sa postupuje aj v prípade, ak sa poistenkyni vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov podľa § 48 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení v znení neskorších predpisov. Nároky na materské u poistenkýň sa upravia na časové obdobie do konca 46. týždňa odo dňa pôrodu, ale najdlhšie do konca 52. týždňa od vzniku nároku na materské; u osamelých poistenkýň do konca 48. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 57. týždňa od vzniku nároku na materské a u poistenkýň, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, do konca 57. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 66. týždňa od vzniku nároku na materské.

Časové lehoty sú rovnako stanovené aj v prípadoch, ak pôrod nastal skôr ako určil lekár alebo dieťa poistenkyne zomrelo v období trvania nároku na materské. Dĺžka nárokov sa predlžuje aj u iného poistenca, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, osamelého iného poistenca, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti a iného poistenca, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará.

Dĺžka trvania jednotlivých časových období bola stanovená na základe pomerného výpočtu v závislosti od predĺženia z 34 týždňov na 52 týždňov. Zároveň však bola zachovaná hranica vzniku nároku na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu. Z toho dôvodu sa obdobie 28 týždňov návrhom zákona upravuje na obdobie v trvaní 46 týždňov od vzniku nároku na materské.

K bodu 13

Z dôvodu zlepšenia sociálnej a najmä finančnej situácie rodín s deťmi sa navrhuje zvýšiť materské zo súčasných 70% denného vymeriavacieho základu až na 100%. Navrhuje sa tým podporiť práve rodičov detí, ktorí pred narodením dieťaťa, resp. prevzatím dieťaťa do starostlivosti, vykonávali zárobkovú činnosť a boli nemocensky poistení.

K bodu 14

Prechodné ustanovenia majú za cieľ zabrániť retroaktivite právnych predpisov a upraviť vzťahy vznikajúce pri nadobudnutí účinnosti predkladaného návrhu zákona s dôrazom na jednoznačnosť právnej úpravy a odstránenie prípadných nejasností. Prechodné ustanovenia upravujú časovú hranicu rozhodnú pre stanovenie výšky a dĺžky materského v prípade podania žiadostí alebo vedenia konania, ktoré nebolo právoplatne skončené pred nadobudnutím účinnosti tohto návrhu zákona.

K Čl. II

K bodom 1 až 9 a 13

Podľa ustanovení Zákonníka práce sa tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám zabezpečujú pracovné podmienky, ktoré chránia ich biologický stav v súvislosti s tehotenstvom, narodením dieťaťa, starostlivosťou o dieťa po pôrode a ich osobitný vzťah s dieťaťom po jeho narodení.

V súvislosti s predĺžením materskej dovolenky na 52 týždňov je potrebné upraviť aj predĺženie časového termínu ochrany ženy, ktorá porodila dieťa a po materskej dovolenke nastúpila do práce a je preradená na inú prácu. Ochranné obdobie sa predlžuje z deviateho mesiaca po pôrode na pätnásty mesiac po pôrode.

K bodom 10 až 12

V súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa patrí žene materská dovolenka. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj mužovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa. Nárok na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku má aj žena a muž, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.

Základná materská dovolenka sa návrhom zákona predlžuje zo súčasných 34 týždňov na 52 týždňov. Osamelej žene sa materská dovolenka predlžuje z 37 týždňov na 57 týždňov a žene, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, sa materská dovolenka predlžuje zo 43 týždňov na 66 týždňov. Materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka sa pomerne predlžuje aj žene a mužovi, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.

Dĺžka trvania jednotlivých časových období bola stanovená na základe pomerného výpočtu v závislosti od predĺženia z 34 týždňov na 52 týždňov. Zároveň však bola zachovaná hranica trvania materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, najskôr však od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom. Z toho dôvodu sa obdobie 28 týždňov návrhom zákona upravuje na obdobie v trvaní 46 týždňov od vzniku nároku.

K bodu 14

Prechodné ustanovenie má za cieľ zabrániť retroaktivite právnych predpisov a upraviť vzťahy vznikajúce pri nadobudnutí účinnosti predkladaného návrhu zákona s dôrazom na jednoznačnosť právnej úpravy a odstránenie prípadných nejasností. Prechodné ustanovenie upravuje časovú hranicu odchodu na materskú dovolenku pre ženy a na rodičovskú dovolenku pre muža, ktorí na ňu nastupujú pred 1. januárom 2017. Táto dovolenka im patrí podľa doterajších právnych predpisov.

K Čl. III

K bodom 1 až 4 a 8

Podľa ustanovení zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov tehotné policajtky a policajtky do konca deviateho mesiaca po pôrode nesmú vykonávať štátnu službu, ktorá škodí ich zdraviu a organizmu - nesmú byť ustanovené alebo vymenované do funkcie, ani zaraďované na výkon štátnej služby, ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozujú ich tehotnosť alebo materstvo zo zdravotných dôvodov, ktoré spočívajú v ich osobe.

V súvislosti s predĺžením materskej dovolenky na 52 týždňov je potrebné upraviť aj predĺženie časového termínu ochrany policajtky, ktorá porodila dieťa a po materskej dovolenke nastúpila do práce. Ochranné obdobie sa predlžuje z deviateho mesiaca po pôrode na pätnásty mesiac po pôrode.

K bodom 5 až 7

V súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa patrí policajtke materská dovolenka. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj policajtovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa. Nárok na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku má aj policajtka alebo policajt, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.

Základná materská dovolenka sa návrhom zákona predlžuje zo súčasných 34 týždňov na 52 týždňov. Osamelej policajtke sa materská dovolenka predlžuje z 37 týždňov na 57 týždňov a policajtke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, sa materská dovolenka predlžuje zo 43 týždňov na 66 týždňov. Materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka sa pomerne predlžuje aj policajtke a policajtovi, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.

Dĺžka trvania jednotlivých časových období bola stanovená na základe pomerného výpočtu v závislosti od predĺženia z 34 týždňov na 52 týždňov. Zároveň však bola zachovaná hranica trvania materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, najskôr však od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom. Z toho dôvodu sa obdobie 28 týždňov návrhom zákona upravuje na obdobie v trvaní 46 týždňov od vzniku nároku.

K bodu 9

odchodu na materskú dovolenku pre policajtky a na rodičovskú dovolenku pre policajtov, ktorí na ňu nastupujú pred 1. januárom 2017. Táto dovolenka im patrí podľa doterajších právnych predpisov.

K Čl. IV

K bodom 1 až 4

Podľa ustanovení zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov tehotné colníčky a colníčky do konca deviateho mesiaca po pôrode nesmú vykonávať štátnu službu, ktorá škodí ich zdraviu a organizmu - nesmú byť ustanovené alebo vymenované do funkcie, ani zaraďované na výkon štátnej služby, ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozujú ich tehotnosť alebo materstvo zo zdravotných dôvodov, ktoré spočívajú v ich osobe.

V súvislosti s predĺžením materskej dovolenky na 52 týždňov je potrebné upraviť aj predĺženie časového termínu ochrany colníčky, ktorá porodila dieťa a po materskej dovolenke nastúpila do práce. Ochranné obdobie sa predlžuje z deviateho mesiaca po pôrode na pätnásty mesiac po pôrode.

K bodom 5 až 7

V súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa patrí colníčke materská dovolenka. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj colníkovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa. Nárok na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku má aj colníčka a colník, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.

Základná materská dovolenka sa návrhom zákona predlžuje zo súčasných 34 týždňov na 52 týždňov. Osamelej colníčke sa materská dovolenka predlžuje z 37 týždňov na 57 týždňov a colníčke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, sa materská dovolenka predlžuje zo 43 týždňov na 66 týždňov. Materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka sa pomerne predlžuje aj colníčke a colníkovi, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.

Dĺžka trvania jednotlivých časových období bola stanovená na základe pomerného výpočtu v závislosti od predĺženia z 34 týždňov na 52 týždňov. Zároveň však bola zachovaná hranica trvania materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, najskôr však od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom. Z toho dôvodu sa obdobie 28 týždňov návrhom zákona upravuje na obdobie v trvaní 46 týždňov od vzniku nároku.

K bodu 8

Prechodné ustanovenie má za cieľ zabrániť retroaktivite právnych predpisov a upraviť vzťahy vznikajúce pri nadobudnutí účinnosti predkladaného návrhu zákona s dôrazom na jednoznačnosť právnej úpravy a odstránenie prípadných nejasností. Prechodné ustanovenie upravuje časovú hranicu odchodu na materskú dovolenku pre colníčky a na rodičovskú dovolenku pre colníkov, ktorí na ňu nastupujú pred 1. januárom 2017. Táto dovolenka im patrí podľa doterajších právnych predpisov.

K Čl. V

K bodu 1

Podľa ustanovení zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa stanovujú osobitné podmienky sudkýň na výkon funkcie. Ak podľa lekárskeho posudku výkon funkcie sudcu ohrozuje tehotenstvo sudkyne a predseda súdu nemá možnosť primeranej úľavy z výkonu funkcie zmenou rozvrhu práce, táto sudkyňa sa zaradí až do nástupu na rodičovskú dovolenku mimo aktívneho výkonu funkcie sudcu. Rovnako sa postupuje, ak po skončení rodičovskej dovolenky do deviateho mesiaca po pôrode nemôže vykonávať podľa lekárskeho posudku funkciu sudcu. V súvislosti s predĺžením rodičovskej dovolenky na 52 týždňov je potrebné upraviť aj predĺženie ochranného obdobia z deviateho mesiaca po pôrode na pätnásty mesiac po pôrode.

K bodu 2

V súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa patrí sudkyni rodičovská dovolenka. Rodičovská dovolenka patrí aj sudcovi, ktorý sa stará o dieťa. Základná rodičovská dovolenka sa návrhom zákona predlžuje zo súčasných 34 týždňov na 52 týždňov. Osamelej sudkyni sa materská dovolenka predlžuje z 37 týždňov na 57 týždňov a sudkyni, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, sa materská dovolenka predlžuje zo 43 týždňov na 66 týždňov.

K bodu 3

Prechodné ustanovenie má za cieľ zabrániť retroaktivite právnych predpisov a upraviť vzťahy vznikajúce pri nadobudnutí účinnosti predkladaného návrhu zákona s dôrazom na jednoznačnosť právnej úpravy a odstránenie prípadných nejasností. Prechodné ustanovenie upravuje časovú hranicu odchodu na materskú dovolenku pre sudkyne a na rodičovskú dovolenku pre sudcov, ktorí na ňu nastupujú pred 1. januárom 2017. Táto dovolenka im patrí podľa doterajších právnych predpisov.

K Čl. VI

K bodu 1

Podľa ustanovení zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších prepisov tehotná prokurátorka nesmie vykonávať činnosť, ktorá je tehotným ženám zakázaná alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo; to isté platí o prokurátorke do konca deviateho mesiaca po pôrode. Služobný úrad je povinný vykonať dočasnú úpravu podmienok na výkon funkcie tehotnej prokurátorky a prokurátorky do konca deviateho mesiaca po pôrode, aby nedošlo k ohrozeniu jej zdravotného stavu, a ak to nie je možné, zaradiť ju dočasne na výkon takej služby, ktorá je pre ňu vhodná. V súvislosti s predĺžením materskej dovolenky na 52 týždňov je potrebné upraviť aj predĺženie ochranného obdobia z deviateho mesiaca po pôrode na pätnásty mesiac po pôrode.

K bodom 2 a 3

V súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa patrí prokurátorke materská dovolenka. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj prokurátorovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka, ak sa stará o narodené dieťa. Základná materská dovolenka sa návrhom zákona predlžuje zo súčasných 34 týždňov na 52 týždňov. Osamelej prokurátorke sa materská

dovolenka predlžuje z 37 týždňov na 57 týždňov a prokurátorke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, sa materská dovolenka predlžuje zo 43 týždňov na 66 týždňov.

Dĺžka trvania jednotlivých časových období bola stanovená na základe pomerného výpočtu v závislosti od predĺženia z 34 týždňov na 52 týždňov. Zároveň však bola zachovaná hranica trvania materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, najskôr však od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom. Z toho dôvodu sa obdobie 28 týždňov návrhom zákona upravuje na obdobie v trvaní 46 týždňov od vzniku nároku.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie má za cieľ zabrániť retroaktivite právnych predpisov a upraviť vzťahy vznikajúce pri nadobudnutí účinnosti predkladaného návrhu zákona s dôrazom na jednoznačnosť právnej úpravy a odstránenie prípadných nejasností. Prechodné ustanovenie upravuje časovú hranicu odchodu na materskú dovolenku pre prokurátorky a na rodičovskú dovolenku pre prokurátorov, ktorí na ňu nastupujú pred 1. januárom 2017. Táto dovolenka im patrí podľa doterajších právnych predpisov.

K Čl. VII

K bodom 1 až 4

Podľa ustanovení zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov tehotné príslušníčky, príslušníčky do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiace príslušníčky nesmú vykonávať štátnu službu, ktorá škodí ich zdraviu – nesmú byť vymenované do funkcie ani preradené alebo preložené na výkon štátnej služby, ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozujú ich tehotenstvo, materstvo alebo dojčenie zo zdravotných dôvodov, ktoré spočívajú v ich osobe.

V súvislosti s predĺžením materskej dovolenky na 52 týždňov je potrebné upraviť aj predĺženie časového termínu ochrany príslušníčky, ktorá porodila dieťa a po materskej dovolenke nastúpila do práce. Ochranné obdobie sa predlžuje z deviateho mesiaca po pôrode na pätnásty mesiac po pôrode.

K bodom 5 až 7

V súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa patrí príslušníčke materská dovolenka. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj príslušníkovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa. Nárok na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku má aj príslušníčka alebo príslušník, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.

Základná materská dovolenka sa návrhom zákona predlžuje zo súčasných 34 týždňov na 52 týždňov. Osamelej príslušníčke sa materská dovolenka predlžuje z 37 týždňov na 57 týždňov a príslušníčke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, sa materská dovolenka predlžuje zo 43 týždňov na 66 týždňov. Materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka sa pomerne predlžuje aj príslušníčke alebo príslušníkovi, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.

Dĺžka trvania jednotlivých časových období bola stanovená na základe pomerného výpočtu v závislosti od predĺženia z 34 týždňov na 52 týždňov. Zároveň však bola zachovaná hranica trvania materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, najskôr však od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom. Z toho dôvodu sa obdobie 28 týždňov návrhom zákona upravuje na obdobie v trvaní 46 týždňov od vzniku nároku.

K bodu 8

Prechodné ustanovenie má za cieľ zabrániť retroaktivite právnych predpisov a upraviť vzťahy vznikajúce pri nadobudnutí účinnosti predkladaného návrhu zákona s dôrazom na jednoznačnosť právnej úpravy a odstránenie prípadných nejasností. Prechodné ustanovenie upravuje časovú hranicu odchodu na materskú dovolenku pre príslušníčky a na rodičovskú dovolenku pre príslušníkov, ktorí na ňu nastupujú pred 1. januárom 2017. Táto dovolenka im patrí podľa doterajších právnych predpisov.

K Čl. VIII

K bodom 1 až 6

Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov upravuje nárok na vyrovnávaciu dávku policajtky a profesionálnej vojačky, ktorá je počas materstva do konca deviateho mesiaca po pôrode prevedená na výkon inej služby, preradená na výkon inej funkcie alebo ustanovená do inej vhodnej funkcie, preto, že činnosť, ktorú predtým vykonávala, je zakázaná matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode, alebo preto, že podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej zdravie alebo materstvo a že pri výkone služby, na ktorú je prevedená, dosahuje bez svojho zavinenia policajtka alebo profesionálna vojačka nižší služobný plat ako pri výkone služby, ktorú vykonávala pred prevedením.

V súvislosti s predĺžením nároku na materské na 52 týždňov je potrebné upraviť aj predĺženie časového termínu ochrany policajtky a profesionálnej vojačky, ktorá porodila dieťa a po materskej dovolenke nastúpila do práce a je preradená na inú prácu. Ochranné obdobie a z toho plynúci nárok na vymeriavaciu dávku sa predlžuje z deviateho mesiaca po pôrode na pätnásty mesiac po pôrode.

K bodom 7 až 13

Hlavným prínosom návrhu zákona je predĺženie doby trvania nároku na materské zo základných 34 týždňov od vzniku nároku na materské na 52. týždňov od vzniku nároku na materské. Vzhľadom k odlišnej úprave dĺžky trvania nároku na materské v prípadoch policajtiek a profesionálnych vojačiek, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú alebo sú osamelé, sa pomerne upravujú aj ostatné časové obdobia. V prípade osamelých policajtiek a profesionálnych vojačiek sa doba nároku predlžuje z 37 týždňov na 57 týždňov. Ak ide o policajtky a profesionálne vojačky, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú sa doba nároku na materské predlžuje zo 43 týždňov na 66 týždňov.

Nárok na materské má aj policajtka, policajt, profesionálna vojačka alebo profesionálny vojak, ktorý prevzal dieťa do osobnej starostlivosti odo dňa rozhodnutia príslušného orgánu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti v období 46 týždňov od vzniku nároku na materské do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, ak splní zákonné podmienky.

dôvodu sa obdobie 28 týždňov návrhom zákona upravuje na obdobie v trvaní 46 týždňov od vzniku nároku na materské.

K bodu 14

Prechodné ustanovenie má za cieľ zabrániť retroaktivite právnych predpisov a upraviť vzťahy vznikajúce pri nadobudnutí účinnosti predkladaného návrhu zákona s dôrazom na jednoznačnosť právnej úpravy a odstránenie prípadných nejasností. Prechodné ustanovenie upravuje časovú hranicu odchodu na materskú dovolenku pre policajtky alebo profesionálne vojačky a na rodičovskú dovolenku pre policajtov alebo profesionálnych vojakov, ktorí na ňu nastupujú pred 1. januárom 2017. Táto dovolenka im patrí podľa doterajších právnych predpisov.

K Čl. IX

V súvislosti s predĺžením nároku na materské a trvania materskej dovolenky na 52 týždňov je potrebné upraviť aj predĺženie časového termínu ochrany matiek po pôrode. Ochranné obdobie sa predlžuje z deviateho mesiaca po pôrode na pätnásty mesiac po pôrode. Osobitné zákony upravujú špecifické postavenie a ochranu matiek po pôrode. Z toho dôvodu bolo potrebné upraviť aj časové obdobie ochrany matiek podľa ustanovenia § 8 ods. 7 písm. b) zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov. Podľa návrhu zákona diskriminácia z dôvodu pohlavia nie je objektívne odôvodnené rozdielne zaobchádzanie, ktorého účelom je ochrana tehotných žien, matiek do konca pätnásteho mesiaca po pôrode a dojčiacich žien.

K Čl. X

K bodom 1 až 3

K Čl. XI

K bodom 1 a 2

K bodu 3

Vzhľadom k tomu, že práva a povinnosti plynúce z navrhovanej úpravy môžu byť predmetom prebiehajúcich konaní, je potrebné určiť prechodné ustanovenie. Prechodné ustanovenie má za cieľ

zabrániť retroaktivite právnych predpisov a upraviť vzťahy vznikajúce pri nadobudnutí účinnosti predkladaného návrhu zákona s dôrazom na jednoznačnosť právnej úpravy a odstránenie prípadných nejasností.

K Čl. XII

K bodom 1 a 2

K bodu 3

Vzhľadom k tomu, že práva a povinnosti plynúce z navrhovanej úpravy môžu byť predmetom prebiehajúcich konaní vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru, je potrebné určiť prechodné ustanovenie. Prechodné ustanovenie má za cieľ zabrániť retroaktivite právnych predpisov a upraviť vzťahy vznikajúce pri nadobudnutí účinnosti predkladaného návrhu zákona s dôrazom na jednoznačnosť právnej úpravy a odstránenie prípadných nejasností.

K Čl. XIII

V súvislosti s predĺžením nároku na materské a trvania materskej dovolenky na 52 týždňov je potrebné upraviť aj predĺženie časového termínu ochrany matiek po pôrode. Ochranné obdobie sa predlžuje z deviateho mesiaca po pôrode na pätnásty mesiac po pôrode. Osobitné zákony upravujú špecifické postavenie a ochranu matiek po pôrode. Z toho dôvodu bolo potrebné upraviť aj časové obdobie ochrany matiek podľa ustanovenia § 22 ods. 5 písm. c) zákona č. 179/2011 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov. Podľa návrhu zákona pracovnú povinnosť v období krízovej situácie nemožno uložiť tehotnej žene, matke do konca pätnásteho mesiaca po pôrode, dojčiacej žene a žene do konca tretieho mesiaca po pôrode, ak sa dieťa narodilo mŕtve, zomrelo alebo žena sa oň nestará.

K Čl. XIV

K bodom 1 a 2

K bodu 3

Vzhľadom k tomu, že práva a povinnosti plynúce z navrhovanej úpravy môžu byť predmetom prebiehajúcich konaní alebo opatrení, je potrebné určiť prechodné ustanovenie. Prechodné ustanovenie má za cieľ zabrániť retroaktivite právnych predpisov a upraviť vzťahy vznikajúce pri nadobudnutí účinnosti predkladaného návrhu zákona s dôrazom na jednoznačnosť právnej úpravy a odstránenie prípadných nejasností.

K Čl. XV

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2017, a to so zohľadnením legisvakančnej lehoty, s výnimkou čl. I bodov 1 až 6, čl. II bodov 1 až 9 a 13, čl. III bodov 1 až 4 a 8, čl. IV bodu 1 až 4, čl. V bodu 1, čl. VI bodu 1, čl. VII bodu 1 až 4, čl. VIII bodu 1 až 6, čl. IX, čl. X, čl. XI, čl. XII, čl. XIII a čl. XIV upravujúcich predĺženie časového termínu ochrany matiek po pôrode. Účinnosť uvedených bodov bola odložená o 3 mesiace, aby všetky kompetentné ministerstvá a aj vláda Slovenskej republiky stihli prebrať navrhovanú úpravu a zosúladiť nariadenia a vyhlášky ministerstiev, ktoré upravujú podrobnosti tejto problematiky.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3. Predmet návrhu zákona:

a)je upravený v primárnom práve Európskej únie, a to v čl. 48, 151 a 153 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 83, 30. 3. 2010),

b)je upravený v sekundárnom práve Európskej únie, a to v:

•smernici Rady 2010/18/EÚ z 8. marca 2010 , ktorou sa vykonáva revidovaná Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke uzavretá medzi BUSINESSEUROPE, UEAPME, CEEP a ETUC a zrušuje smernica 96/34/ES (Ú v. EÚ L 68, 18.3.2010) v platnom znení – príloha k tejto smernici,

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na transpozíciu smernice 2010/18/EÚ uplynula 8. marca 2012,

b)v danej oblasti nebol proti Slovenskej republike začatý postup Európskej komisie a ani konanie Súdneho dvora Európskej únie podľa článkov 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

c)smernica 2010/18/EÚ bola prebratá do týchto právnych predpisov:

zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej

informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej

polície

zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších

zákonov

zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce

zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore

zákon č. 433/2003 Z. z. - úplné znenie zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, ako

vyplýva zo zmien a doplnkov vykonaných zákonom č. 165/2002 Z. z., zákonom č.

408/2002 Z. z., zákonom č. 413/2002 Z. z. a zákonom č. 210/2003 Z. z.

zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení

zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme

zákon č. 348/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce

v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

10.

zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých

zákonov

11.

zákon č. 82/2010 Z. z. - úplné znenie zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe

profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení

niektorých zákonov, ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom č. 253/2007

Z. z., zákonom č. 330/2007 Z. z., zákonom č. 348/2007 Z. z., zákonom č. 144/2008 Z. z.,

zákonom č. 452/2008 Z. z., zákonom č. 59/2009 Z. z. a zákonom č. 483/2009 Z. z.

12.

zákon č. 48/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v

znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

13.

zákon č. 315/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe

profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

14.

zákon č. 341/2011 Z. z. - úplné znenie zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, ako

vyplýva zo zmien a doplnkov vykonaných zákonom č. 165/2002 Z. z., zákonom č.

408/2002 Z. z., zákonom č. 413/2002 Z. z., zákonom č. 210/2003 Z. z., zákonom č.

461/2003 Z. z., zákonom č. 5/2004 Z. z., zákonom č. 365/2004 Z. z., zákonom č. 82/2005

Z. z., zákonom č. 131/2005 Z. z., zákonom č. 244/2005 Z. z., zákonom č. 570/2005 Z. z.,

zákonom č. 124/2006 Z. z., zákonom č. 231/2006 Z. z., zákonom č. 348/2007 Z. z.,

zákonom č. 200/2008 Z. z., zákonom č. 460/2008 Z. z., zákonom č. 49/2009 Z. z.,

zákonom č. 184/2009 Z. z., zákonom č. 574/2009 Z. z., zákonom č. 543/2010 Z. z.,

zákonom č. 48/2011 Z. z. a zákonom č. 257/2011 Z. z.

15.

zákon č. 389/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe

colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov

16.

zákon č. 400/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a

záchrannom zbore v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 314/2001

Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov

17.

zákon č. 48/2012 Z. z. - úplné znenie zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene

a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o

zmene a doplnení niektorých zákonov, ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných

zákonom č. 309/2007 Z. z., zákonom č. 462/2007 Z. z., zákonom č. 555/2007 Z. z.,

zákonom č. 400/2009 Z. z., zákonom č. 52/2010 Z. z., zákonom č. 67/2010 Z. z., zákonom

č. 182/2011 Z. z., zákonom č. 223/2011 Z. z., zákonom č. 254/2011 Z. z., zákonom č.

257/2011 Z. z., zákonom č. 469/2011 Z. z. a zákonom č. 512/2011 Z. z.

18.

zákon č. 361/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce

v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

19.

zákon č. 338/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom

poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

20.

zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov

5. Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie

- úplne.

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

3. Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

– sociálnu exklúziu,

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4. Vplyvy na životné prostredie

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

A.3. Poznámky

Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy bude negatívny z dôvodu zvýšenia percentuálnej časti vymeriavacieho základu na určenie sumy materského zo súčasných 70% na 100% z denného vymeriavacieho základu. Významný dopad predstavuje aj predĺženie nároku na materské u všetkých kategórii oprávnených osôb, a to v súvislosti s predĺžením základného obdobia z 34 týždňov na 52 týždňov od vzniku nároku na materské. Predmetným opatrením sa zvýšia výdavky Sociálnej poisťovne na materské.

Prepočet nákladov:

Priemerné ročné dodatočné náklady novely

Predĺženie materskej dovolenky na 12 mesiacov pri vymeriavacom základe na úrovni 100 % (eur)

92 251 744

2013

2014

2015

Priemer

Priemerný mesačný počet vyplatených materských (osôb)

23 858

23 132

24 395

23 795

Priemerná mesačná výška materskej dávky (eur)

441

423

430

431

Priemerné mesačné náklady materskej dávky (eur)

10 521 378

9 784 836

10 489 850

10 265 355

Priemerné náklady materskej na 34 týždňov - 8,5 mesiaca (eur)

89 431 713

83 171 106

89 163 725

87 255 515

Zdroj: (Štatistika Sociálnej poisťovne, 2016)

2017

2018

2019

Priemer

Zvýšenie vymeriavacieho základu pre výpočet materskej na 100 % (eur)

616

622

629

622

Priemerný mesačný počet poberateľov (osôb)

23 795

24 033

24 273

24 034

Priemerné mesačné náklady (eur)

14 662 252

14 956 964

15 257 599

14 958 938

Náklady opatrenia na 34 týždňov - 8,5 mesiaca (eur)

124 629 145

127 134 191

129 689 588

127 150 975

Náklady opatrenia na 52 týždňov - 12 mesiacov (eur)

175 947 029

179 483 564

183 091 183

179 507 259

Zdroj: (Vlastné prepočty, 2016)

Predpokladané dodatočné ročné nároky na rozpočet verejnej správy sú v predpokladanej výške 92 251 744 eur. Za roky 2017 a 2018 môžu dodatočné nároky pokryť úspory v rezorte dopravy pochádzajúce s výdavkov na prevádzku, opravu a údržbu ciest a diaľnic. Podľa analýzy výdavkov rezortu dopravy cez projekt “hodnota za peniaze” sa odkryla možná úspora vo výške 468 000 000 eur na roky 2017 – 2020.

Návrh zákona zároveň vyvoláva pozitívne sociálne vplyvy, najmä čo sa týka príjmov oprávneného okruhu osôb poberajúcich materské alebo čerpajúcich materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku. Nepredpokladá sa dopad návrhu zákona na podnikateľské prostredie, životné prostredie ani vplyv na informatizáciu spoločnosti.

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné