Dôvodová správa
A.Všeobecná časť
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Miroslav Beblavý, Viera Dubačová, Katarína Macháčková a Simona Petrík predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Cieľom návrhu zákona je vytvoriť podmienky pre ochranu integrity policajného zboru, ako aj postupu prokurátorov najmä v trestnoprávnych veciach. Sprostredkovane je cieľom posilnenie dôvery verejnosti v nestranné fungovanie základných zložiek štátu s dôrazom na rovnosť pred zákonom.
Pre dosiahnutie tohto cieľa sa vo vzťahu k policajnému zboru navrhuje vytvorenie Rady pre integritu policajného zboru ako nezávislého orgánu zloženého zo siedmich členov, ktorý bude disponovať aj potrebnými kompetenciami.
Medzi tie najdôležitejšie kompetencie má patriť
rozhodovanie v druhom stupni proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho opatrenia, rozhodnutiu o náhrade škody, proti služobnému hodnoteniu, ktorým bol policajt hodnotený ako nespôsobilý vykonávať doterajšiu alebo akúkoľvek inú funkciu a proti rozhodnutiu lekárskej komisie, ktorým bola policajtovi určená zdravotná klasifikácia,
možnosť vyhlásiť rozkaz, nariadenie, príkaz alebo pokyn uložený policajtovi za neplatný, ak svojim obsahom alebo účelom zasahuje napríklad do samostatného vedenia vyšetrovania (resp. pokiaľ ho obchádza),
prešetrovanie skončenia služobného pomeru policajta.
V Rade pre integritu policajného zboru bude mať zastúpenie nielen ministerstvo vnútra, ale aj osoba navrhnutá verejným ochrancom práv, predsedom Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, Radou vlády Slovenskej republiky pre mimovládne neziskové organizácie a odborovými orgánmi vystupujúcimi na ochranu práv a oprávnených záujmov policajtov. Dvaja členovia Rady pre integritu policajného zboru budú navrhnutí politickými stranami, ktoré vo voľbách získali zastúpenie v Národnej rade Slovenskej republiky, a to tak, že jeden člen bude zvolený na základe návrhu koaličných politických strán, a jeden na základe návrhu opozície. Takéto zloženie novovzniknutého orgánu výrazne zníži priestor pre jednostranné rozhodovanie v závažných veciach týkajúcich sa policajtov.
Predkladatelia sa v tejto súvislosti opierajú aj o súčasné znenie § 1 ods. 2 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, v zmysle ktorého činnosť Policajného zboru kontroluje Národná rada Slovenskej republiky a vláda.
Policajti sa na Radu pre integritu policajného zboru budú môcť obracať zvlášť v prípadoch, keď presvedčení, že postihovaní kvôli ich postupu vo vyšetrovaní. Návrhom sa tiež explicitne posilňuje procesná samostatnosť pri vyšetrovaní.
Vo vzťahu k prokurátorom predkladatelia nepovažovali za potrebné vytvorenie nového orgánu z dôvodu existencie Rady prokurátorov Slovenskej republiky. Navrhuje sa však zmena, aby podobne ako Rada pre integritu policajného zboru mala tiež Rada prokurátorov Slovenskej republiky možnosť vyhlásiť pokyn, príkaz alebo úlohu uloženú prokurátorovi nadriadeným prokurátorom za neplatné, ak zistí, že sa svojim obsahom alebo účelom priečia zákonným povinnostiam prokurátora, alebo ich obchádzajú. Pri pojme „zákonné povinnosti“ sa na mysli hlavne povinnosť prokurátora chrániť verejný záujem a postupovať iniciatívne, spravodlivo, nestranne a bez prieťahov 5 písm. c) a d) zákona č. 153/2001 Z. z.).
Ako pre policajtov, tak aj pre prokurátorov sa do zákona dostáva zabezpečenie prideľovania vecí náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, resp. generálnym prokurátorom Slovenskej republiky, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí.
Zároveň sa navrhuje rozšírenie okruhu zverejňovaných informácií o rozkazy, nariadenia, príkazy alebo pokyny ukladané policajtom a prokurátorom vo vyšetrovaných veciach do 30 dní od skončenia prípravného konania z dôvodu verejnej kontroly možného zasahovania do vyšetrovania. Počíta sa však s tým, že pred ich zverejnením dôjde k anonymizácii údajov z dôvodu ochrany práv a právom chránených záujmov iných subjektov. V súčasnosti dochádza k zverejňovaniu pokynov len pri prokuratúre, a to iba pri odňatí veci.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
B. Osobitná časť
K Čl. I
K bodu 1
Zriaďuje sa Rada pre integritu policajného zboru ako nezávislý orgán na ochranu integrity policajného zboru. Pri jej kreácií a kompetenciách sa vychádzalo jednak z už existujúcej úpravy Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán zriadenej podľa zákona č. 180/2014 Z. z. (členstvo v rade, jeho bližšie podmienky, potreba sekretariátu) a jednak z navrhovanej úpravy Rady pre štátnu službu v novom zákone o štátnej službe. Ten bol predložený do medzirezortného pripomienkového konania 26. apríla 2016 Úradom vlády Slovenskej republiky (rezortné číslo 150/11726/2016/OŠSVS). Úprava kompetencií vychádza z presvedčenia, že existencia Rady pre integritu policajného zboru je odôvodnená len ak bude schopná poskytnúť policajtovi účinnú ochranu v prípadoch, keď sa domnieva, že je postihovaný najmä pri postupe vo vyšetrovaní. Podmienky nezlučiteľnosti sa navrhujú stanoviť tak, aby člen Rady pre integritu policajného zboru nemohol byť zároveň verejným funkcionárom podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. Funkcia člena Rady pre integritu policajného zboru bude čestná s explicitným dôrazom na zákaz poberania odmien. Člen tohto orgánu bude mať nárok len na úhradu preukázaných cestovných výdavkov spojených s výkonom funkcie. Ako ukázala aplikačná prax napríklad pri členoch orgánov bývalého Študentského pôžičkového fondu, takýto dôraz je nevyhnutný, nakoľko samotná formulácia „členstvo a funkcie čestné“ nemusí zabrániť zaujatiu právneho názoru, že členovia orgánu majú na odmeny nárok (porovnaj § 3 ods. 8 a § 6 ods. 7 zákona č. 200/1997 Z. z., rovnako § 3 ods. 9 a § 6 ods. 8 zákona č. 471/2002 Z. z.).
K bodu 2
Spresňuje a posilňuje sa procesná samostatnosť policajta pri vyšetrovaní.
K bodu 3
Na úrovni zákona sa navrhuje zaviesť záruku náhodného prideľovania vecí s vylúčením možnosti ovplyvňovania ich prideľovania.
K bodu 4
Rozširuje sa okruh zverejňovaných informácií s cieľom umožniť verejnú kontrolu, či v danom prípade nedochádza k nezákonnému zasahovaniu do vyšetrovania.
K bodu 5
Navrhuje sa, aby etický kódex policajta vydával minister vnútra Slovenskej republiky po návrhu Rady pre integritu policajného zboru. Úprava je obdobná, ako v navrhovanom zákone o štátnej službe (Rada pre štátnu službu predkladať návrh etického kódexu štátneho zamestnanca Úradu vlády Slovenskej republiky – navrhovaný § 14 ods. 1 písm. d).
K Čl. II
K bodu 1
Medzi práva policajta sa zaraďuje právo obracať sa so svojimi podnetmi a pripomienkami k výkonu štátnej služby na Radu pre integritu policajného zboru.
K bodom 2 a 3
Navrhuje sa, aby vo veciach, rozhodovaním ktorých môže dochádzať k nátlaku či potrestaniu policajta, bola druhostupňovým orgánom Rada pre integritu policajného zboru.
K bodom 4 a 5
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s bodmi 2 a 3.
K Čl. III
K bodu 1
Rozširuje sa okruh zverejňovaných informácií s cieľom umožniť verejnú kontrolu, či v danom prípade nedochádza k nezákonnému zasahovaniu do vyšetrovania.
K bodu 2
Na úrovni zákona sa navrhuje zaviesť záruku náhodného prideľovania vecí s vylúčením možnosti ovplyvňovania ich prideľovania.
K Čl. IV
K bodu 1
Rozširujú sa kompetencie Rady prokurátorov Slovenskej republiky tak, aby bolo možné efektívne zastaviť nezákonné zásahy do činnosti prokurátora. Súčasne sa Rada prokurátorov Slovenskej republiky poveruje kontrolou náhodného prideľovania vecí s vylúčením možnosti ovplyvňovania ich prideľovania.
K bodu 2
Stanovuje sa lehota pre vyhlásenie neplatnosti nezákonného zásahu do činnosti prokurátora.
K Čl. V
Navrhuje sa, aby návrh zákona nadobudol účinnosť 1. januára 2017. So zreteľom na priebeh legislatívneho procesu máme za to, že tento termín poskytne adresátom právnej úpravy dostatočnú legisvakačnú dobu na oboznámenie sa s novelizovaným znením zákona.