Subjektom, čiže páchateľom trestného činu nevyplatenia faktúry bude štatutárny orgán právnickej osoby alebo podnikateľ, ktorý je fyzickou osobou, alebo ich zástupca alebo prokurista. To znamená, že ide o špeciálny subjekt a bude tak jednoduché určiť zodpovednú osobu, ktorá bude trestne stíhaná v prípade, ak by nedošlo k vyplateniu ceny práce z faktúry.
Štatutárnym orgánom právnickej osoby je osoba, alebo osoby, ktoré sú podľa zakladacej listiny, zmluvy o zriadení právnickej osoby alebo zo zákona oprávnené robiť právne úkony za právnickú osobu, napr. konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, riaditeľ štátneho podniku alebo predstavenstvo akciovej spoločnosti.
Zástupcom alebo prokuristom je v zmysle § 13 ods. 1 a § 14 Obchodného zákonníka fyzická osoba splnomocnená podnikateľom navykonávanie všetkých právnych úkonov, ku ktorým dochádza pri prevádzke podniku. Podnikateľom, ktorý je fyzickou osobou sa myslia všetci podnikatelia v zmysle § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka.
Trestné bude len konanie, ktorého dôsledkom bude nevyplatenie časti faktúry pozostávajúcej z nevyplatenia ceny práce. Keďže fakturant nemá v zmysle doteraz platných právnych predpisov povinnosť deliť faktúru na cenu tovaru, cenu práce a pod., trestnoprávnu ochranu bude požívať len tá časť faktúry a suma, ktorá bude zodpovedať cene práce v nej vyslovene uvedená. Takouto právnou úpravou sa dosiahne rovnovážny stav pri ochrane zamestnanca a živnostníka.
Subjektívna stránka je daná zavinením páchateľa a na naplnenie skutkovej podstaty tohto trestného činu je potrebné úmyselné zavinenie s výnimkou kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu uvedenej v § 214a ods. 2 písm. a), ods. 3 a 4, keď postačuje nedbanlivostné zavinenie s prihliadnutím na § 18 Trestného zákona.
Objektom tohto trestného činu je ochrana živnostníka s cieľom riadneho vyplácania ceny práce z vystavenej faktúry a ochrana podnikateľského prostredia. V súčasnosti sa ochrana pred nevyplácaním mzdy alebo odstupného priznáva len zamestnancom a fyzické osoby, ktoré podnikajú na základe živnostenského oprávnenia, takouto trestno-právnou ochranou nedisponujú, aj keď sa dá hovoriť o rovnakom objekte, a to riadnom vyplácaní odmeny za vykonaná prácu. Takouto právnou úpravou sa poskytuje ochrana zákonným nárokom, ktoré má živnostník a ktoré mu vyplývajú z obchodnoprávneho vzťahu. Pri živnostníkovi je potrebné ešte pripomenúť, že ručí za svoje záväzky celým svojim majetkom a preto je potrebné mu garantovať väčšiu trestno-právnu ochranu, keďže v dôsledku nevyplácania faktúr môže byť postihovaný jeho celý majetok vrátane súkromného majetku.
Objektívnou stránkou v prípade skutkovej podstaty tohto trestného činu je konanie, ktorého dôsledkom je nevyplatenie ceny práce z vystavenej faktúry, na ktorú má fyzická osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, nárok, a to do 30 dní po jej splatnosti. Aby sa zabránilo automatickému podávaniu trestným oznámení pre nevyplatenie faktúry, ktoré mohlo byť spôsobené len dlhšou lehotou, v ktorej trval napr. bankový prevod,