DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa zrušuje zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Miroslav Ivan, Jana Kiššová a Eugen Jurzyca.

Cieľom predloženého zákona je zrušenie zákona č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Zákon o miestnom poplatku za rozvoj bol na rokovanie NR SR predložený v predchádzajúcom volebnom období ako poslanecký návrh. Tento zákon mal umožniť mestám vyberať poplatky od investorov, ktorými mali byť následne financované vyvolané investície do miestnej infraštruktúry, vyplývajúce z nového stavu po dokončení konkrétneho investičného zámeru. Počas rokovania o tomto zákone v pléne NR SR bol však tento návrh zásadne zmenený, čo má nakoniec za následok, že ciele, ktoré sa od neho očakávali nebudú naplnené. A naopak, v niektorých prípadoch úplne nesystémovo finančne zaťažuje obyvateľov, ktorí nijako svojimi investičnými zámermi nezaťažujú dané územie.

Konkrétne dôvody pre ktoré je tento zákon zlý a nesystémový uvádzame nižšie. Sú natoľko závažné, že za lepšie riešenie ako ho upravovať považujeme jeho úplné zrušenie. Mestá majú už v súčasnosti nástroje ktorými môžu regulovať dynamiku novej výstavby v ich intravilánoch a nie je potrebné prijímať ďalšiu legislatívnu normu.

Za hlavné dôvody pre zrušenie zákona považujeme:

-Poplatok sa platí už v čase vydania stavebného povolenia. Teda v čase, kedy sa ešte ani nezačali stavebné práce a teda k žiadnej záťaži územia ešte nedošlo. Tento poplatok môže predstavovať zvlášť vysoké sumy pri veľkých priemyselných výrobných podnikateľských subjektoch.

-Poplatok sa platí za m2 úžitkovej plochy dokonca aj v prípade rekonštrukcií objektov (napríklad zatepľovanie bytových domov), pričom v takomto prípade vôbec nejde o nové zaťaženie územia. Ľudia si chcú skvalitniť bývanie a sú nútení platiť obrovské sumy poplatku, ktoré môžu byť pre sociálne slabšie skupiny obyvateľstva dôvodom zatepľovanie nakoniec odmietnuť.

-Poplatok sa neplatí za rodinné domy s podlahovou plochou do 150 m2, hoci práve v rámci veľkých developerských projektov si tieto vyžadujú najväčšie následné investície do infraštruktúry zo strany obcí a miest. O čom svedčia viaceré skúsenosti z nedávnej minulosti.

-Výška poplatku je v zákone ustanovená a to 10 až 35 eur/m2. To znamená, že ak mesto príjme všeobecne záväzné nariadenie, poplatok už musí vyberať a to minimálne vo výške 10 eur/m2, hoci v niektorých prípadoch by novú výstavbu podporiť chcelo. Tento zákon však tomu vyslovene bráni.

-Hoci sa v zákone uvádza, na aké účely je možné tento poplatok využiť, neustanovuje však povinnosť pre mestá, transparentne informovať verejnosť o presných sumách a účeloch jeho využitia. Hrozí teda, že poplatok bude použitý na niečo úplne iné, ako mal v zámere predkladateľ.

-Cieľom zákona malo byť dosiahnuť vyššiu mieru transparentnosti pri požiadavkách na financovanie tzv. vyvolaných investícií. Predovšetkým investícií do infraštruktúry (pripájacie pruhy, kruhové objazdy...). Kedy obec/mesto v rámci stavebného konania požadovalo od investorov tieto financovať, resp. priamo vybudovať. Zákonom teda mali byť definované podmienky, podľa ktorých si obec/mesto vyberie poplatok za rozvoj a infraštruktúru bude financovať sama. To však neplatí. Skutočnosť je taká, že prijatím tohto zákona povinnosť platiť tzv. vyvolané investície ostáva a investor okrem toho bude povinný platiť poplatok za rozvoj.

-V neposlednom rade treba uviesť, že takýmto poplatkom, ktorým zaťažujeme len nové stavby, vlastne zasahujeme do trhu nehnuteľností, kedy znevýhodňujeme vlastníkov novo postavených objektov. Hoci práve o to by malo v našej spoločnosti ísť, podporovať výstavbu nových bytových a občianskych stavieb, nie sa brániť ich výstavbe zavádzaním poplatku za rozvoj. Už len tá definícia vyvoláva dojem, že predkladateľ, ktorý tento zákon v minulom období predložil, je nepriateľ rozvoja výstavby.

Máme za to, že problematika rozvoja územia novou výstavbou nemusí automaticky byť „záťažou“ daného územia. Naopak, v mnohých prípadoch môže nová výstavba priniesť rozvoj obce, mesta, alebo regiónu.

Sme presvedčení, že obce a mestá majú dostatok nástrojov na reguláciu rozvoja výstavby v ich intravilánoch už v súčasnosti a to nastavením daňovej politiky v dani z nehnuteľností. V zmysle zákona č. 582/2004 Z. z. (Zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady) môžu vo svojich všeobecne záväzných nariadeniach definovať priority rozvoja a nastaviť sadzby daní tak, aby dosiahli ciele rozvoja a zároveň získali dostatok finančných prostriedkov na financovanie infraštruktúry. Či už nastavením rôznych sadzieb pre jednotlivé časti miest a typy stavieb, ale aj časového rozlíšenia daňovej povinnosti od kolaudácie stavby. Okrem toho je tu zákon č. 135/1961 Zb. (Zákon o pozemných komunikáciách - cestný zákon), ktorý sa uplatňuje aj v súčasnosti.

Či už je to cestný zákon, alebo zákon o miestnych daniach, oba zákony dávajú dostatok kompetencií obciam a mestám k tomu aby si nastavili regulačné pravidlá novej výstavby a zároveň tak nastavili dlhodobé a udržateľné financovanie služieb, ktoré sú povinné pre obyvateľov obcí a miest poskytovať.

Pre všetky tieto dôvody považujeme zákon o miestnom poplatku v tejto chvíli za ďalšiu byrokratickú záťaž v legislatívnom prostredí SR a navrhujeme ho zrušiť.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

Predkladaný návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy, nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, nemá vplyv na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.