1

Osobitná časť

K Čl. I

K § 1

V rámci boja proti medzinárodnému terorizmu upravuje návrh zákona o vykonávaní medzinárodných sankcií a o doplnení zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) možnosť vykonávania niektorých medzinárodných sankcií zabezpečujúcich medzinárodný mier a bezpečnosť so súčasnou úpravou niektorých povinností fyzických a právnických osôb pri uskutočňovaní medzinárodných sankcií, ako aj pôsobnosť orgánov štátnej správy pri ukladaní sankcií za účelom udržania alebo obnovenia medzinárodného mieru a bezpečnosti, ochrany základných ľudských práv a boja proti terorizmu v zákonom definovaných oblastiach. Ide o oblasti obchodu a nefinančných služieb, finančných služieb, v oblasti dopravy, pôšt a telekomunikácií, v oblasti technickej infraštruktúry a v oblasti vedecko-technických, kultúrnych a športových stykov. Ustanovenie obsahuje zároveň rozšírenie predmetu právnej úpravy, ktorá bola na základe požiadaviek vyplývajúcich z medzinárodných právnych noriem v oblasti legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu - rezolúcií Bezpečnostnej rady Organizácie spojených národov („BR OSN“), nariadení Európskej únie („EÚ“) a medzinárodných štandardov Finančnej akčnej skupiny v oblasti boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu („40 odporúčaní FATF“) nepostačujúca. Ide o rozšírenie pôsobnosti medzinárodných sankcií v oblasti obmedzenia výkonu vlastníckeho práva, cestovného obmedzenia a zákazu vydávania cestovných víz, ako aj opatrení v oblasti boja proti šíreniu zbraní hromadného ničenia. Zároveň sa doplňujú postupy ochrany práv fyzických alebo právnických osôb, ktorých práva sú dotknuté týmto zákonom o postupy medzinárodnej spolupráce pri vykonávaní medzinárodných sankcií. Súčasne sa doplňuje postup na podanie návrhu na zaradenie fyzických osôb a právnických osôb na zoznam sankcionovaných osôb.

K § 2

Medzinárodnými sankciami sa podľa čl. 41 Charty OSN rozumejú príkazy, zákazy alebo obmedzenia prijaté Bezpečnostnou radou OSN, ktorej rozhodnutia sú členské štáty OSN v súlade s čl. 25 Charty povinné prijať a vykonať.

Medzinárodnými sankciami sú aj rozhodnutia vyplývajúce z jednotlivých akcií Rady Európskej únie prijatých podľa čl. 28 Zmluvy o Európskej únii, ako aj spoločná pozícia Rady prijatá na základe čl. 29 Zmluvy o Európskej únii.

Ustanovenie obsahuje legálne definície, vychádzajúce z rezolúcií BR OSN, nariadení EÚ a 40 odporúčaní FATF. Definície uvedené v doterajšej právnej úprave boli nepostačujúce, preto boli doplnené najmä z dôvodu implementácie medzinárodných štandardov v oblasti boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu. Návrh zákona bližšie špecifikuje legálnu definíciu medzinárodnej sankcie a rozširuje ju o boj proti terorizmu a šíreniu zbraní hromadného ničenia. Materiál vymedzuje legálne definície na účely tohto zákona s ohľadom na nevyhnutnosť vymedzenia procesných postupov pre oblasť medzinárodných sankcií ako sú: majetok, sankcionovaný majetok, tovar, sankcionovaný tovar, finančné prostriedky, sankčné opatrenie, zaistenie, nakladanie, zoznam sankcionovaných osôb a návrh na zaradenie a vyradenie osoby na a zo zoznamu sankcionovaných osôb. Pojem „majetok“ je do zákona vložený na základe definície uvedenej v 40 odporúčaniach FATF a zahŕňa celé spektrum vecí a dokumentov, ako aj finančné prostriedky. Z tohto dôvodu sa v texte zákona používa už len pojem „majetok“ sankcionovaných osôb a nevymedzuje sa na „majetok a finančné prostriedky“. Pojem

2

„sankcionovaný tovar“ je definovaný ako tovar, ktorý môže byť vo vlastníctve akejkoľvek osoby alebo podlieha medzinárodným sankciám vyhláseným rezolúciou BR OSN, nariadením EÚ a 40 odporúčaniami FATF.

Definícia sankcionovaného dopravného prostriedku vyjadruje vlastnícky vzťah sankcionovanej osoby vo vzťahu k dopravnému prostriedku, daný definíciou „sankcionovaného majetku“, ktorým je majetok - vlastnený, držaný alebo inak ovládaný sankcionovanou osobou alebo kontrolovaný, či už priamo alebo nepriamo sankcionovanou osobou alebo osobami konajúcimi v prospech sankcionovanej osoby alebo na ktorý sa vzťahuje medzinárodná sankcia. Zaistenie tvorí jeden z hlavných atribútov výkonu medzinárodných sankcií. Inštitucionálne sa vymedzuje „sankčný výbor Organizácie Spojených národov“ a „pracovná skupina Európskej únie“ z dôvodu ich úlohy v procese zaraďovania a vyraďovania fyzických osôb a právnických osôb na a zo zoznamov sankcionovaných osôb (tzv. „Listing a Delisting“).

K § 3

Vláda Slovenskej republiky, ak nejde o priamo záväzné nariadenia Rady, vyhlási nariadením vlády, uverejnenom v Zbierke zákonov Slovenskej republiky medzinárodné sankcie, ktoré sú záväzné pre každého, kto sa oprávnene zdržuje na území Slovenskej republiky.

K § 4

Výbor expertov Rady Európy pre hodnotenie opatrení proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu MONEYVAL pôsobiaci ako regionálny orgán FATF hodnotil opatrenia a pripravenosť Slovenskej republiky plniť si svoje záväzky v oblasti výkonu administratívneho zaisťovania finančných prostriedkov a majetku fyzických a právnických osôb uvedených na zoznamoch sankcionovaných osôb v súvislosti s financovaním terorizmu a financovaním rozširovania zbraní hromadného ničenia. Zistené nedostatky v celom procese administratívneho zaisťovania bolo potrebné odstrániť prijatím primeraných legislatívnych a organizačno-technických opatrení. Jedným zo závažných nedostatkov identifikovaných Výborom MONEYVAL je neexistencia národného mechanizmu pre administratívne zaistenie finančných prostriedkov a majetku sankcionovaných osôb. Z uvedeného dôvodu je v ustanovení § 4 presne špecifikované personálne vymedzenie osôb zodpovedných za vykonávanie medzinárodných sankcií, ich povinnosti a kompetencie pri vykonávaní medzinárodných sankcií – pri administratívnom zaistení finančných prostriedkov a majetku.

K § 5

Medzinárodné sankcie sa uplatňujú v oblastiach, v ktorých má Organizácia spojených národov a Európska únia prioritný záujem zabezpečiť medzinárodný mier a bezpečnosť. Ide predovšetkým o oblasti obchodu a nefinančných služieb, oblasti finančných služieb a finančných trhov, dopravy, pôšt a elektronických komunikácií, technickej infraštruktúry, vedecko-technických stykov, ako aj kultúrnych a športových stykov. Medzinárodné sankcie sa môžu týkať života celého spoločenstva a spočívajú v obmedzení, príkaze alebo zákaze využívania jednotlivých oblastí upravených zákonom.

K § 6

3

Zmluva o EÚ umožňuje obmedziť voľný pohyb tovaru na základe spoločného postoja, spoločnej akcie alebo iného opatrenia prijatého podľa Zmluvy o EÚ a jej ustanovení o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike. Zákaz alebo obmedzenie voľného pohybu tovaru sa týka dovozu, vývozu alebo tranzitu tovarov v záujme udržania verejného poriadku, verejnej bezpečnosti, ochrany zdravia a života ľudí a zvierat, ochrany rastlín, ochrany národných kultúrnych pamiatok alebo ochrany priemyselného alebo obchodného vlastníctva. Slovenské osoby si musia byť vedomé toho, že na základe rozhodnutia štátneho orgánu bude zakázaná alebo obmedzená možnosť dovozu alebo kúpy tovaru, na ktoré sa vzťahuje medzinárodná sankcia aj slovenskými osobami alebo na slovenskom území, ktoré by taký tovar chceli u nás predávať alebo inak s ním nakladať. Súčasne si slovenské osoby, či už fyzické alebo právnické, musia byť vedomé toho, že aj slovenský tovar nebude môcť byť vyvezený a predaný osobe, na ktorú sa vzťahujú medzinárodné sankcie alebo na územie, na ktoré sa tieto sankcie vzťahujú. Podnikateľské subjekty v záujme dodržiavania medzinárodných sankcií musia sledovať zoznamy sankcionovaných osôb, či už fyzických alebo právnických, alebo zoznamy sankcionovaných území.

K § 7

Dôležitou oblasťou, na ktorú sa spravidla vzťahujú medzinárodné sankcie, je oblasť finančných služieb a finančných trhov. Týka sa to predovšetkým peňažných prevodov, používania iných platobných prostriedkov, nákupu a predaja cenných papierov a iných finančných nástrojov. Slovenské osoby v záujme uplatňovania medzinárodných sankcií nemôžu bez toho, aby sa nevystavili sankčnému postihu, poskytovať akékoľvek plnenia v prospech osoby, na ktorú sa vzťahujú medzinárodné sankcie, nemôžu s ňou uzatvárať obchody, vrátane obchodu s cudzou menou. Nemôžu ani prenajímať bezpečnostné schránky, takisto nemôžu preberať do úschovy tovar, poskytovať peňažné prostriedky, poskytovať iné finančné nástroje alebo iné cenné papiere. Rovnako nemôžu prevádzať peňažné prostriedky alebo vyplácať úroky z peňažných prostriedkov na účtoch, ktoré ovládajú osoby, na ktoré sa vzťahujú medzinárodné sankcie, vrátane cenných papierov a iných finančných nástrojov. Poisťovne nemôžu uzatvárať poistné zmluvy, alebo už keď tieto boli uzavreté, musia ich zmraziť u osôb, na ktoré boli vyhlásené medzinárodné sankcie.

K § 8

V oblasti dopravy môžu sankcie spočívať v obmedzení alebo zákaze vstupu slovenských dopravných prostriedkov na sankcionované územie, vstupu iných dopravných prostriedkov na územie Slovenskej republiky alebo z územia Slovenskej republiky na sankcionované územie, ak je dôvodné podozrenie, že sa v dopravnom prostriedku prepravuje sankcionovaný tovar alebo sankcionovaná osoba. Colné orgány a orgány ministerstva vnútra SR by nemali dovoliť prekročenie štátnych hraníc Slovenskej republiky dopravným prostriedkom sankcionovanej osoby, ani slovenskí dopravcovia alebo prepravcovia by nemali poskytnúť slovenský dopravný prostriedok vrátane lode alebo lietadla sankcionovanej osobe. Ak je medzinárodnou sankciou vyhlásený zákaz alebo obmedzenie vykonávania opráv a úprav alebo poskytovania náhradných dielov, súčiastok alebo náradia, ktoré sú potrebné na opravu alebo úpravu dopravného prostriedku sankcionovanej osobe, nemali by subjekty slovenského práva takúto opravu, úpravu, poskytovanie náhradných dielov a ďalších služieb sankcionovanej osobe poskytovať.

Poštové podniky by nemali prijímať na prepravu akýkoľvek tovar alebo poštové zásielky na územie, na ktoré sa vzťahujú medzinárodné sankcie alebo tovar a poštové zásielky, ktoré sú určené pre osoby, na ktoré sa vzťahujú medzinárodné sankcie. Zároveň nie je možné takýmto osobám poskytovať elektronické a komunikačné služby, bez toho, aby sa nevystavili možnej sankcii, vyplývajúcej z tohto zákona.

4

K § 9

V oblasti technickej infraštruktúry môžu sankcie spočívať v obmedzení alebo zákaze dodávok elektrickej energie alebo dodávok surovín, strojov alebo zariadení, potrebných na ich výrobu. Slovenské fyzické a právnické osoby si musia byť vedomé toho, že po vyhlásení medzinárodnej sankcie na určité územie alebo na určitú, či už fyzickú alebo právnickú osobu, nebude možné dodať sankcionovaným subjektom tovary alebo služby.

K § 10

V oblasti vedecko-technických stykov môžu sankcie spočívať v obmedzení alebo zákaze účasti na vedeckých alebo technických výskumoch, programoch alebo projektoch, na ktorých sa spoločne podieľajú slovenská osoba vrátane Slovenskej republiky alebo osoby, na ktoré sa vzťahuje medzinárodná sankcia. Sankcie sa môžu vzťahovať aj na poskytovanie prístrojov alebo zariadení, slúžiacich k vedeckým alebo technickým výskumom, programom alebo projektom na poskytovanie informácií, vedeckých alebo technických výskumov, ktoré boli dosiahnuté vo vedeckých alebo technických laboratóriách pôsobiacich na území SR, resp. na poskytovanie práv priemyselného vlastníctva alebo práv duševného vlastníctva.

V oblasti kultúrnych stykov môže medzinárodná sankcia zakázať alebo obmedziť poskytnutie predmetov kultúrnej hodnoty slovenskými osobami alebo zo slovenského územia osobe, na ktorú sa vzťahujú medzinárodné sankcie alebo na územie, na ktoré sa vzťahujú medzinárodné sankcie. Takisto sa sankcie môžu vzťahovať na prijímanie predmetov kultúrnej hodnoty od osôb, na ktoré sa vzťahujú medzinárodné sankcie, s výnimkou krátkodobého prijatia takýchto kultúrnych hodnôt na účel ich záchrany, ochrany alebo uchovania, ak sú bezprostredne ohrozené ozbrojeným konfliktom alebo prírodnou katastrofou. Nie je možné uskutočniť verejné kultúrne podujatie slovenskými osobami pre sankcionovanú osobu alebo na sankcionovanom území.

V oblasti športových stykov sa môže zakázať alebo obmedziť účasť našich športovcov na území alebo u osôb, na ktoré sa vťahujú medzinárodné sankcie.

K § 11 a 12

V snahe zabezpečiť medzinárodný mier a bezpečnosť, Bezpečnostná rada OSN a Európska únia pravidelne rozširuje oblasť pôsobnosti jednotlivých medzinárodných sankcií. Predmetné ustanovenia definujú podstatu medzinárodných sankcií v oblasti obmedzenia výkonu vlastníckeho práva, cestovného obmedzenia a zákazu vydávania cestovných víz. Príslušné orgány štátnej správy SR a osoby zodpovedné za vykonávanie medzinárodných sankcií sú povinné zamedziť prístup k majetku vo vlastníctve sankcionovaných osôb a možnosti dispozície s majetkom v prospech sankcionovaných osôb a súčasne zamedziť vstup sankcionovanej osoby na územie SR a vydávanie cestovných víz sankcionovaným osobám.

K § 13

Odsek 1 taxatívne vymenúva oblasti, na ktoré sa ustanovenia tohto zákona nevzťahujú a pri ktorých sa medzinárodné sankcie neuplatňujú. Zo sankčného režimu sú povolené výnimky v nutnom rozsahu na poskytovanie ošetrenia a lekárskej starostlivosti osobám, na ktoré sa vzťahujú medzinárodné sankcie. Tieto sú uvedené v odseku 2. Ide o ošetrenie a lekársku starostlivosť, ktorá bude nevyhnutná na zachovanie ich života a zdravia, na poskytovanie humanitárnej pomoci za predpokladu, že táto nie je obmedzená rozhodnutiami Bezpečnostnej rady OSN alebo Rady Európskej únie. Humanitárna pomoc štátom

5

a jednotlivým častiam a územným jednotkám štátov spočíva v dodávkach potravín, ošatenia, liekov, zdravotníckeho materiálu a iných humanitárnych potrieb, nutných na ochranu zdravia, záchranu života a dôstojné ubytovanie civilistov, ako aj organizovanie a realizovanie záchranných operácií. V praxi sa môže vyskytnúť situácia, keď územie sankcionovaného štátu bude teroristami rozdelené na územie ovládané teroristami a na územie spadajúce pod legálnu vládu konkrétneho územia.

Orgány štátnej správy ako osoby zodpovedné za vykonávanie medzinárodných sankcií majú právomoc udeľovať výnimky zo sankčného režimu. Zákon oprávňuje sankcionovanú osobu požiadať o udelenie výnimky z taxatívne vymedzených dôvodov a postupom podľa zákona č. 71/1967 Z. z. (Správny poriadok). Výnimky zo sankčného režimu sa udeľujú na poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi, peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, dávok dôchodkového a nemocenského poistenia, podpory v nezamestnanosti, pri rekvalifikácii, na poskytnutie mzdy, náhrady mzdy, odstupného a ďalších platieb vyplývajúcich z pracovnoprávneho alebo obdobného pracovného vzťahu, na poskytovanie výživného, ako aj ďalšie výnimky, vyplývajúce z medzinárodných právnych noriem.

K § 14

Toto ustanovenie presne špecifikuje osoby zodpovedné za správu majetku, ich právomoci, povinnosti a presné možnosti a spôsoby správy majetku, ako aj dobu samotného zaistenia.

K § 15

Jednou z povinností fyzických a právnických osôb pri realizácii medzinárodných sankcií je oznamovacia povinnosť. Ide o povinnosť bez zbytočného odkladu informovať príslušný orgán štátnej správy o majetku, na ktorý sa vzťahuje medzinárodná sankcia. Oznámenie sa podáva písomne alebo ústne do protokolu, môže sa podať aj elektronicky alebo faxom. Ak sa podáva elektronicky prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu, nemusí sa podávať do protokolu alebo písomne.

K § 16 a 17

Jedným zo závažných nedostatkov identifikovaných Výborom MONEYVAL je neexistencia jasného a verejne známeho postupu pre zaraďovanie a vyraďovanie sankcionovaných osôb na a zo zoznamu sankcionovaných osôb (tzv. „Listing a Delisting“). Ustanovenia §16 a 17 upravujú presné a jasné postupy zaraďovania a vyraďovania fyzických alebo právnických osôb na a zo zoznamu sankcionovaných osôb, čo je povinnosť pre Slovenskú republiku vyplývajúca z medzinárodných štandardov Finančnej akčnej skupiny v oblasti boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu – tzv. 40 odporúčaní FATF. Špecifikujú kto, komu, kam, kedy, za akých okolností a z akých dôvodov podáva podnet na návrh na zaradenie alebo vyradenie osôb zo zoznamu sankcionovaných osôb. Do týchto ustanovení bol pridaný subjekt „ Úrad ombudsmana OSN“ z dôvodu, že tento úrad bol zriadený pri OSN na účel procesu vyradenia sankcionovanej osoby zo zoznamu. Napokon sú tu uvedené i náležitosti, ktoré má obsahovať podnet na návrh na zaradenie alebo vyradenie fyzickej osoby alebo právnickej osoby na alebo zo zoznamu sankcionovaných osôb.

K § 18

Ustanovenie § 18 upravuje práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb zaradených na zoznam sankcionovaných osôb, konkrétne ich možnosť kontaktovať

6

samostatne alebo na ich žiadosť, so súčinnosťou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, výbory OSN alebo Pracovnú skupinu EÚ vo veci ich vyradenia zo zoznamu sankcionovaných osôb. Súčasne je tu poskytnuté riešenie v situácii, keď sa preukáže, že totožnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby zaradenej na zoznam sankcionovaných osôb nebola potvrdená, teda keď osoba zaradená na zoznam nie je totožná s osobou, ktorá naň zaradená byť mala.

K § 19

Príslušný ústredný orgán štátnej správy, ktorým sú ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy podľa zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy (Kompetenčný zákon) v znení neskorších predpisov je k naplneniu účelu tohto zákona oprávnený spracovávať informácie vrátane osobných údajov. Osobné údaje spracováva i bez súhlasu osoby, ktorej sa údaje dotýkajú. V ustanovení je daná povinnosť Ministerstvu vnútra SR, poskytovať príslušným ústredným orgánom štátnej správy údaje o občanoch SR, o cudzincoch s povolením pobytu na území SR a o cudzincoch, ktorým bol udelený azyl. Informácie zhromaždené pri plnení povinností podľa tohto zákona uchováva príslušný ústredný orgán štátnej správy po dobu nevyhnutnú na naplnenie jeho účelu. Získané informácie môže poskytnúť len orgánom činným v trestnom konaní. Keďže nebolo možné určiť jeden kompetentný orgán štátnej správy zodpovedný za celkový proces výkonu medzinárodných sankcií, kompetencie boli decentralizované na ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy v rozsahu ich pôsobnosti. Predpokladá sa, že predmetná reorganizácia kompetencií zvýši celkovú kvalitu a efektívnosť systému výkonu medzinárodných sankcií.

K § 20

Zamestnanci príslušných ústredných orgánov štátnej správy a iných kontrolných orgánov sú povinní zachovávať mlčanlivosť o úkonoch vykonaných podľa tohto zákona a o informáciách získaných pri jeho vykonávaní. Ich mlčanlivosť nezaniká ani skončením služobného, pracovnoprávneho alebo iného obdobného vzťahu. Povinnosť zachovať mlčanlivosť neplatí voči orgánom činným v trestnom konaní, orgánom prokuratúry, orgánom štátnej správy zodpovedným za uplatňovanie kontrolného režimu na tovary, na ktoré sa vťahuje medzinárodný kontrolný režim, súdom rozhodujúcim v občianskom alebo správnom súdnom konaní, príslušnému zahraničnému orgánu pri výmene údajov a spravodajskej službe Slovenskej republiky.

K § 21 až 23

Priestupku sa dopustí fyzická osoba tým, že poruší obmedzenie alebo zákaz ustanovený týmto zákonom, poruší obmedzenie alebo zákaz ustanovený v priamo účinnom akte komunitárneho práva, nesplní si oznamovaciu povinnosť, ktorú mu ukladá zákon, nakladá s majetkom, na ktorý sa vzťahujú medzinárodné sankcie v rozpore s ustanoveniami zákona alebo poruší povinnosť zachovávať mlčanlivosť. Princíp zákona si vyžaduje odstrašujúce sankcie a za také sa považuje pokuta vo výške od 1 000 až do 66 400 eur. Správne delikty právnických osôb alebo fyzických osôb - podnikateľov sa vzťahujú na tie isté prípady ako priestupky fyzickej osoby s rozdielom ich výšky. Výška sankcie za správny delikt právnických osôb alebo fyzických osôb - podnikateľov je stanovená od 5 000 až po 132 800 eur. Právnickým osobám alebo fyzickým osobám – podnikateľom je možné uložiť pokutu od 132 800 až do výšky 1 659 700 eur, ak protiprávnym konaním získajú pre seba alebo pre iného prospech presahujúci sumu 16 600 eur alebo spôsobia škodu presahujúcu 16 600 eur alebo spôsobia iný obzvlášť závažný následok spočívajúci najmä v ohrození alebo porušení

7

dôležitého zahranično-politického alebo bezpečnostného záujmu štátu. Spoločné ustanovenia o správnych deliktoch upravujú skutočnosť, kedy sa právnická osoba zo správneho deliktu vyviní. Právnická osoba za správny delikt nezodpovedá, ak preukáže, že vynaložila všetko úsilie na to, aby k porušeniu právnej povinnosti nedošlo alebo aby mu zabránila. Spoločné ustanovenie o správnych deliktoch takisto upravuje lehoty, v ktorých môže správny orgán o delikte konať. Ide o subjektívnu a objektívnu lehotu troch a desiatich rokov. Výnos z pokút je príjmom štátneho rozpočtu SR.

K § 24

V spoločných ustanoveniach je upravená skutočnosť, že týmto zákonom nie sú dotknuté ustanovenia osobitných právnych predpisov o obchodovaní s výrobkami obranného priemyslu a o vykonávaní režimu na kontrolu vývozu tovaru a technológií dvojakého použitia.

K § 25

Prechodným ustanovením je upravené dodržiavanie doteraz vyhlásených medzinárodných sankcií, ktoré zostávajú v platnosti aj po tom, čo sa týmto zákonom zruší zákon č. 126/2011 Z. z. o vykonávaní medzinárodných sankcií v znení neskorších predpisov, rovnako tiež vymáhanie doteraz uložených sankcií, ktoré do nadobudnutia účinnosti tohto zákona neboli uhradené.

K § 26

Zrušovacím ustanovením sa zrušuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 397/2005 Z. z., ktorým sa vyhlasujú medzinárodné sankcie zabezpečujúce medzinárodný mier a bezpečnosť a zákon č. 126/2011 Z. z. o vykonávaní medzinárodných sankcií v znení neskorších predpisov.

K Čl. II

Legislatívno-technická úprava, týkajúca sa zákona 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov. V § 28 ods. 3 písm. g), upravujúcom zaregistrovanie pozastavenia práva nakladať s cennými papiermi príkazom, danom Centrálnym depozitárom alebo členom, vykonávajúcim opravu alebo doplnenie vo svojej evidencii sa dopĺňa odvolávka na tento zákon a podčiarový odkaz naň.

K Čl. III

Účinnosť zákona sa navrhuje na 15. november 2016.

V Bratislave 17. augusta 2016

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Peter Žiga v. r.

minister hospodárstva Slovenskej republiky