Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky predkladá v súvislosti s úlohou vyplývajúcou z „Národného akčného plánu boja proti terorizmu na roky 2015-2018 – „Vypracovať metodiku na efektívne vykonávanie pravidiel a procedúr na zmrazovanie finančných zdrojov a aktív teroristov a iných osôb v praxi“ v spolupráci s Ministerstvom vnútra SR, Generálnou prokuratúrou SR, Ministerstvom spravodlivosti SR, Ministerstvom financií SR, Národnou bankou Slovenska, Slovenskou bankovou asociáciou, Ministerstvom obrany SR, Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR návrh zákona o vykonávaní medzinárodných sankcií a o doplnení zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“).

Na celosvetovej úrovni bolo dosiaľ uzavretých niekoľko multilaterálnych Dohovorov a zmlúv upravujúcich rôzne aspekty terorizmu a opatrení na jeho predchádzanie a potlačovanie. Uvedené zmluvy tvoria základný medzinárodný rámec pre spoluprácu štátov v boji proti terorizmu. Ide predovšetkým o zmluvy zaisťujúce bezpečnosť civilného letectva a námornej plavby, zmluvy zamerané na ochranu medzinárodne chránených kategórií osôb, zmluvy postihujúce konkrétny prejav terorizmu, spočívajúci v braní rukojemníkov, zmluvy usilujúce sa o kontrolu a elimináciu prostriedkov vysoko nebezpečných látok zneužívaných pri teroristických útokoch a všeobecne koncipované protiteroristické zmluvy.

Prvú skupinu tvoria zmluvy určené predovšetkým k zaisteniu bezpečnosti medzinárodnej dopravy vo vzduchu a na mori. Ide celkove o 6 zmlúv, z ktorých prvá bola prijatá v roku 1988. Tejto zmluve predchádzali Dohody o trestných a niektorých iných činoch spáchaných na palube civilných lietadiel (Tokijský dohovor 1963), Dohovor o potlačení protiprávneho zmocnenia sa lietadiel (Haagský dohovor 1970), Dohovor o potlačovaní protiprávnych činov ohrozujúcich bezpečnosť civilného letectva (Montrealský dohovor 1971), Protokol o potlačovaní protiprávnych činov násilia na letiskách slúžiacich medzinárodnému civilnému letectvu (1988), Dohovor o potlačení protiprávnych činov proti bezpečnosti námornej plavby (Rím 1988) a Protokol o potlačení nezákonných činov proti bezpečnosti pevne ukotvených plošín k pevnine (Rím 1988).

Osobitnými zmluvami sú zmluvy zamerané na ochranu špecificky chránených kategórií osôb. Ide o Dohovor o zabránení a trestaní trestných činov proti osobám požívajúcim medzinárodnú ochranu vrátane diplomatických zástupcov (Newyorský dohovor 1973), Dohovor o bezpečnosti pracovníkov OSN a pridruženého personálu (1994) a Kódex zločinov proti mieru a bezpečnosti ľudstva (1996).

V rámci boja proti terorizmu boli uzavreté zmluvy a dohovory postihujúce konkrétne prejavy terorizmu spočívajúce v braní rukojemníkov. Ide predovšetkým o medzinárodný dohovor proti braniu rukojemníkov (New York 1979).

Zmluvy o kontrole a eliminácii prostriedkov zneužívaných pri teroristických činoch upravujú elimináciu prostriedkov zneužívaných pri teroristických činoch, ako sú jadrové materiály, plastické trhaviny, chemické a biologické zbrane. Ide o medzinárodný dohovor o fyzickej ochrane jadrových materiálov (Viedeň 1979), ktorý sa na území Slovenskej republiky skôr prejavuje v kontexte medzinárodno-právnej úpravy mierového využívania jadrovej energie alebo medzinárodného práva životného prostredia. Ďalším medzinárodným

dohovorom čisto preventívnej povahy je Dohovor o označovaní plastických trhavín pre účely ich identifikácie (Montreal 1991). Podľa tohto dohovoru aj Slovenská republika vykonala patričné zákonné opatrenia na označovanie plastických trhavín pre účely ich identifikácie.

Medzi všeobecne koncipované zmluvy proti terorizmu je potrebné zaradiť medzinárodný dohovor o potlačovaní teroristických bombových útokov z roku 1997, medzinárodný dohovor o potlačovaní financovania terorizmu z roku 1999.

Osobitnou kapitolou je Európsky dohovor o potlačovaní terorizmu z roku 1977. Jeho cieľom je zaistiť, aby páchatelia teroristických činov neunikli stíhaniu a potrestaniu. Teroristické činy tento dohovor definuje jednak pomocou chráneného objektu a jednak podľa použitých metód.

V slovenskom právnom poriadku je predmetná problematika upravená zákonom č. 126/2011 Z. z. o vykonávaní medzinárodných sankcií v znení neskorších predpisov. Predmetný zákon sa však už s ohľadom na svetové udalosti posledných rokov, aplikačnú prax a medzinárodné záväzky Slovenskej republiky stal nepostačujúcim. Z uvedeného dôvodu bolo preto potrebné vypracovať úplne nový návrh zákona, nakoľko jeho novelizácia by bola značného rozsahu.

Výkon medzinárodných sankcií (sankčných opatrení), najmä v oblasti obmedzenia prístupu osôb podozrivých z financovania a podpory terorizmu k finančným prostriedkom a majetku predstavuje jeden z efektívnych nástrojov boja proti terorizmu na globálnej úrovni. Význam takýchto opatrení narastá spolu s vývojom moderných komunikačných zariadení, možností nakladať s vlastným majetkom prakticky z akéhokoľvek miesta na svete, ako aj s rozširovaním ponuky služieb, poskytovaných zo strany bánk a finančných inštitúcií. Táto situácia si vyžaduje, aby príslušné orgány štátnej správy a subjekty pôsobiace na území Slovenskej republiky boli schopné prijať a následne vykonať náležité opatrenia súvisiace s administratívnym zaistením finančných prostriedkov a majetku sankcionovanej osoby.

Výbor expertov Rady Európy pre hodnotenie opatrení proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu MONEYVAL pôsobiaci ako regionálny orgán Finančnej akčnej skupiny („FATF“) hodnotil opatrenia a pripravenosť Slovenskej republiky plniť si svoje záväzky v oblasti výkonu administratívneho zaisťovania finančných prostriedkov a majetku fyzických a právnických osôb uvedených na zoznamoch sankcionovaných osôb v súvislosti s financovaním terorizmu a financovaním rozširovania zbraní hromadného ničenia. Zistené nedostatky v celom procese administratívneho zaisťovania bolo potrebné odstrániť prijatím primeraných legislatívnych a organizačno-technických opatrení.

Vo v súčasnosti platnej právnej úprave naďalej pretrvávajú významné nedostatky, ktoré majú negatívny vplyv na efektívnosť činnosti orgánov štátnej správy Slovenskej republiky a ich kompetencií v oblasti boja proti legalizácií príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu. Tieto neumožňujú v dostatočnej miere aplikovať medzinárodné požiadavky a štandardy v oblasti výkonu administratívneho zaisťovania. Po sprísnení legislatívy na pôde Európskej únie („EÚ“) a Bezpečnostnej rady Organizácie spojených národov („BR OSN“) v oblasti boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu už aktuálna právna úprava prestala zodpovedať prijatým záväzkom z nej vyplývajúcich a nie je v súlade s legislatívou EÚ, BR OSN a FATF v oblasti zmrazovania finančných prostriedkov a majetku teroristov. Od členských štátov EÚ sa vyžaduje, aby zaviedli efektívne postupy pre zaistenie finančných prostriedkov a majetku sankcionovaných osôb. Zaistenie majetku a finančných prostriedkov sa musí vykonať bezodkladne a bez

predchádzajúceho upozornenia sankcionovaných osôb, ktoré BR OSN označuje vo svojich rezolúciách a ktoré sú následne implementované do nariadení EÚ. Zoznamy sankcionovaných osôb sú súčasťou príloh rezolúcií BR OSN a príloh jednotlivých nariadení EÚ, ktoré zaväzujú všetky členské štáty okamžite zaistiť finančné prostriedky a majetok sankcionovaných osôb.

V rámci boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu je Slovenská republika ako členský štát EÚ a OSN povinná implementovať medzinárodnú legislatívu v oblasti legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu. Medzi najdôležitejšie patria.: Rezolúcia BR OSN č. 1373/2001 (Boj proti terorizmu), Rezolúcia BR OSN č. 1267/1999 (Al-Qaida), Rezolúcia BR OSN č. 1737/2006 (Irán), Rezolúcia BR OSN č. 1718/2006 (Kórejská ľudovodemokratická republika), Nariadenie Rady (ES) č. 2580/2001 o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu, Spoločná pozícia Rady (2001/931/SZBP) o uplatňovaní špecifických opatrení na boj s terorizmom, Nariadenie (ES) č. 881/2002, ktoré ukladá niektoré špecifické obmedzujúce opatrenia namierené proti niektorým osobám spojeným s Usámom bin Ládinom, sieťou Al-Qaida a Talibanom, medzinárodné štandardy Finančnej akčnej skupiny FATF v oblasti boja proti legalizácií príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu.

Návrh zákona umožní nastavenie jasného procesu výkonu medzinárodných sankcií v oblasti administratívneho zaisťovania finančných prostriedkov a majetku sankcionovaných osôb. Stanovuje presný rozsah právomocí a povinností príslušných orgánov štátnej správy v oblasti administratívneho zaisťovania finančných prostriedkov a majetku sankcionovaných osôb. Súčasne nastavuje proces identifikácie fyzických a právnických osôb ohrozujúcich medzinárodný mier, bezpečnosť a základné ľudské práva a spôsob ich zaradenia a vyradenia na/zo zoznamu sankcionovaných osôb. V návrhu zákona je presne definovaný okruh osôb zodpovedných za vykonávanie medzinárodných sankcií a zodpovedné orgány štátnej správy, ako aj ich činnosť, povinnosti a právomoci.

V prípade, že nevyhnutné zmeny v legislatíve Slovenskej republiky v oblasti legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu nebudú realizované do decembra 2016, kedy sa uskutoční plenárne zasadnutie Výboru MONEYVAL, v rámci ktorého budú vyššie uvedené opatrenia predmetom detailného hodnotenia, hrozí Slovenskej republike zaradenie do sprísneného režimu hodnotenia – „Compliance Enhancig Procedure“, čo môže mať za následok obmedzenie hospodárskych kontaktov slovenských obchodných spoločností a ohrozenie ekonomických záujmov Slovenskej republiky v zahraničí. Slovenská republika bude zaradená na zoznam krajín, pri ktorých dlhodobo pretrvávajú strategické nedostatky v režime boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu (napr. Afganistan, Panama, Sýria, Angola).

Prijatie navrhovaného zákona predpokladá pozitívny vplyv na štátny rozpočet, avšak v súčasnosti nie je možné tento vplyv kvantifikovať. Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na štátny rozpočet SR, nepredpokladá žiadne vplyvy na informatizáciu a životné prostredie, ani sociálne vplyvy, vplyvy na podnikateľské prostredie, či vplyvy na služby verejnej správy pre občana.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a nálezmi ústavného súdu, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a aj s právom Európskej únie.