1

Zmluva

medzi

Slovenskou republikou

a

Barbadosom

o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov

Slovenská republika a Barbados, ďalej len „zmluvné štáty”,

želajúc si uzavrieť zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov,

dohodli sa takto:

Článok 1Osoby, na ktoré sa zmluva vzťahuje

Táto zmluva sa vzťahuje na osoby, ktoré sú rezidentmi jedného alebo oboch zmluvných štátov.

Článok 2Dane, na ktoré sa zmluva vzťahuje

(1) Táto zmluva sa vzťahuje na dane z príjmov ukladané v mene niektorého zmluvného štátu, jeho správnych celkov alebo miestnych orgánov bez ohľadu na spôsob ich vyberania.

(2) Za dane z príjmov sa považujú všetky dane vyberané z celkových príjmov alebo z časti príjmov vrátane daní z príjmov plynúcich zo scudzenia hnuteľného majetku alebo nehnuteľného majetku, daní z celkovej sumy miezd alebo platov vyplácaných podnikmi.

(3) Súčasné dane, na ktoré sa zmluva vzťahuje, sú najmä

a) v Slovenskej republike

1. daň z príjmov fyzických osôb,

2. daň z príjmov právnických osôb,

b) v Barbadose

1. daň z príjmov (vrátane dane z príjmov z poistného plnenia),

2. daň z príjmov právnických osôb (vrátane dane zo zisku pobočiek) a

3. daň z príjmov z ropy.

2

(4) Táto zmluva sa vzťahuje aj na všetky rovnaké alebo v zásade podobné dane, ktoré sa ukladajú po dátume podpisu tejto zmluvy okrem, alebo namiesto existujúcich daní. Príslušné orgány zmluvných štátov si vzájomne oznámia všetky podstatné zmeny, ktoré sa uskutočnili v ich právnych predpisoch upravujúcich dane.

Článok 3

Všeobecné definície

(1) Na účely tejto zmluvy, ak súvislosť nevyžaduje odlišný výklad,

a) pojem „Slovenská republika“ označuje Slovenskú republiku a použitý v geografickom zmysle označuje jej územie, na ktorom Slovenská republika vykonáva svoje suverénne práva a jurisdikciu v súlade s pravidlami medzinárodného práva,

b) pojem „Barbados” označuje súčasné územie Barbadosu vrátane teritoriálnych vôd a akéhokoľvek námorného priestoru nachádzajúceho sa za teritoriálnymi vodami Barbadosu, ktorý bol označený podľa právnych predpisov Barbadosu v súlade s medzinárodným právom za oblasť, na ktorej môže Barbados vykonávať svoje suverénne práva a jurisdikciu na skúmanie, využívanie a ochranu morského dna, morského podložia a prírodných zdrojov,

c) pojem „osoba“ zahŕňa fyzickú osobu, spoločnosť a iné združenia osôb,

d) pojem „spoločnosť“ označuje každú právnickú osobu alebo osobu, ktorá sa na daňové účely považuje za právnickú osobu,

e) pojem „podnik“ sa vzťahuje na vykonávanie akejkoľvek podnikateľskej činnosti,

f) pojmy „podnik jedného zmluvného štátu“ a „podnik druhého zmluvného štátu“ označujú podľa okolností podnik prevádzkovaný rezidentom jedného zmluvného štátu a podnik prevádzkovaný rezidentom druhého zmluvného štátu,

g) pojem „medzinárodná doprava“ označuje každú dopravu uskutočňovanú loďou alebo lietadlom prevádzkovanú podnikom, ktorého miesto skutočného vedenia sa nachádza v jednom zmluvnom štáte okrem prípadov, ak sa táto loď alebo lietadlo prevádzkuje len medzi miestami v druhom zmluvnom štáte,

h) pojem „príslušný orgán“ označuje

1. v Slovenskej republike ministerstvo financií alebo ním určeného zástupcu,

2. v Barbadose ministra zodpovedného za financie alebo ním určeného zástupcu,

i) pojem „štátny príslušník“ vo vzťahu k zmluvnému štátu označuje

1. fyzickú osobu, ktorá má štátnu príslušnosť alebo občianstvo zmluvného štátu a

3

2. právnickú osobu, osobnú obchodnú spoločnosť alebo združenie zriadené podľa právnych predpisov platných v zmluvnom štáte.

(2) Pri uplatňovaní tejto zmluvy zmluvným štátom, každý pojem nedefinovaný v zmluve, ak si to súvislosť nevyžaduje inak, má taký význam, aký má v danom čase podľa právnych predpisov zmluvného štátu upravujúcich dane, na ktoré sa vzťahuje táto zmluva, pričom akýkoľvek význam podľa príslušných právnych predpisov zmluvného štátu upravujúcich dane má prednosť pred významom, ktorý má tento pojem podľa iných právnych predpisov zmluvného štátu.

Článok 4

Rezident

(1) Na účely tejto zmluvy pojem „rezident zmluvného štátu" označuje každú osobu, ktorá podľa právnych predpisov zmluvného štátu podlieha v tom zmluvnom štáte zdaneniu z dôvodu svojho trvalého pobytu, sídla, miesta vedenia alebo akéhokoľvek iného podobného kritéria a tiež zahŕňa tento zmluvný štát a každý jeho správny celok alebo miestny orgán. Tento pojem však nezahŕňa osobu, ktorá v zmluvnom štáte podlieha zdaneniu iba z dôvodu príjmov zo zdrojov v tom zmluvnom štáte.

(2) Ak je fyzická osoba podľa ustanovení odseku 1 tohto článku rezidentom oboch zmluvných štátov, určí sa jej postavenie takto

a) táto osoba sa považuje za rezidenta len toho zmluvného štátu, v ktorom má trvalo dostupné bývanie; ak má trvalo dostupné bývanie v oboch zmluvných štátoch, považuje sa za rezidenta len toho zmluvného štátu, ku ktorému má užšie osobné vzťahy a hospodárske vzťahy (stredisko životne dôležitých záujmov),

b) ak nemožno určiť, v ktorom zmluvnom štáte má táto osoba stredisko svojich životne dôležitých záujmov, alebo ak v žiadnom z nich nemá trvalo dostupné bývanie, považuje sa za rezidenta len toho zmluvného štátu, v ktorom sa obvykle zdržiava,

c) ak sa táto osoba obvykle zdržiava v oboch zmluvných štátoch alebo sa nezdržiava v žiadnom z nich, považuje sa za rezidenta len toho zmluvného štátu, ktorého je štátnym príslušníkom,

d) ak je táto osoba štátnym príslušníkom oboch zmluvných štátov alebo nie je štátnym príslušníkom žiadneho z nich, príslušné orgány zmluvných štátov vyriešia túto otázku vzájomnou dohodou.

(3) Ak je podľa ustanovení odseku 1 tohto článku osoba, iná než fyzická osoba, rezidentom oboch zmluvných štátov, považuje sa za rezidenta len toho zmluvného štátu, v ktorom sa nachádza miesto jej skutočného vedenia.

Článok 5

Stála prevádzkareň

4

(1) Na účely tejto zmluvy pojem „stála prevádzkareň“ označuje trvalé miesto na podnikanie, ktorého prostredníctvom podnik vykonáva úplne alebo čiastočne svoju činnosť.

(2) Pojem „stála prevádzkareň“ zahŕňa najmä

a) miesto vedenia,

b) pobočku,

c) kanceláriu,

d) továreň,

e) dielňu a

f) baňu, nálezisko ropy alebo plynu, lom alebo iné miesto ťažby prírodných zdrojov.

(3) Stavenisko alebo stavebný, montážny alebo inštalačný projekt zakladá stálu prevádzkareň, len ak trvá dlhšie ako deväť mesiacov.

(4) Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku pojem „stála prevádzkareň“ nezahŕňa

a) zariadenie, ktoré sa využíva iba na účely uskladnenia, vystavenia alebo dodania tovaru patriaceho podniku,

b) zásoby tovaru patriace podniku, ktoré sa udržiavajú iba na účely uskladnenia, vystavenia alebo dodania,

c) zásoby tovaru patriace podniku, ktoré sa udržiavajú iba na účely spracovania iným podnikom,

d) trvalé miesto na podnikanie, ktoré sa udržiava iba na účely nákupu tovaru alebo zhromažďovania informácií pre podnik,

e) trvalé miesto na podnikanie, ktoré sa udržiava iba na účely poskytovania akýchkoľvek iných činností, ktoré majú pre podnik prípravný charakter alebo pomocný charakter,

f) trvalé miesto na podnikanie, ktoré sa udržiava iba na účely vykonávania akýchkoľvek kombinovaných činností uvedených v písmenách a) až e), ak celková činnosť trvalého miesta na podnikanie vyplývajúca z tejto kombinácie má prípravný charakter alebo pomocný charakter.

(5) Ak bez ohľadu na ustanovenia odseku 1 a 2 tohto článku osoba iná ako nezávislý zástupca v zmysle odseku 6 tohto článku koná v mene podniku a má a obvykle uplatňuje právomoc v zmluvnom štáte uzavierať zmluvy v mene tohto podniku, potom tento podnik má stálu prevádzkareň v tom zmluvnom štáte vo vzťahu ku všetkým činnostiam, ktoré táto osoba vykonáva pre podnik, ak činnosti tejto osoby nie sú

5

obmedzené na činnosti uvedené v odseku 4 tohto článku, ktoré nezakladajú stálu prevádzkareň podľa ustanovení uvedeného odseku, a to napriek tomu, že sa vykonávajú prostredníctvom trvalého miesta na podnikanie.

(6) Podnik nemá stálu prevádzkareň v zmluvnom štáte len preto, že v tom zmluvnom štáte vykonáva svoju podnikateľskú činnosť prostredníctvom obchodného zástupcu, generálneho komisionára alebo akéhokoľvek iného nezávislého zástupcu, ak tieto osoby konajú v rámci svojej bežnej činnosti.

(7) Skutočnosť, že spoločnosť, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu, ovláda spoločnosť alebo je ovládaná spoločnosťou, ktorá je rezidentom druhého zmluvného štátu, alebo ktorá vykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom štáte (či prostredníctvom stálej prevádzkarne alebo inak), nezakladá sama o sebe z ktorejkoľvek takejto spoločnosti stálu prevádzkareň druhej spoločnosti.

Článok 6

Príjmy z nehnuteľného majetku

(1) Príjmy plynúce rezidentovi jedného zmluvného štátu z nehnuteľného majetku (vrátane príjmov z poľnohospodárstva alebo lesníctva) nachádzajúceho sa v druhom zmluvnom štáte, sa môžu zdaniť v tom druhom zmluvnom štáte.

(2) Pojem „nehnuteľný majetok“ má taký význam, aký má podľa právnych predpisov zmluvného štátu, v ktorom sa ten majetok nachádza. V každom prípade tento pojem zahŕňa príslušenstvo nehnuteľného majetku, živý a mŕtvy inventár používaný v poľnohospodárstve a lesníctve, práva, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia právnych predpisov upravujúce pozemkové vlastníctvo, užívanie nehnuteľného majetku a práva na premenlivé alebo pevné platby za ťažbu alebo za povolenie na ťažbu nerastných ložísk, z prameňov a iných prírodných zdrojov; lode, člny a lietadlá sa nepovažujú za nehnuteľný majetok.

(3) Ustanovenia odseku 1 tohto článku sa uplatnia na príjmy plynúce z priameho užívania, z nájmu alebo z iného spôsobu užívania nehnuteľného majetku.

(4) Ustanovenia odsekov 1 a 3 tohto článku sa vzťahujú aj na príjmy z nehnuteľného majetku podniku a na príjmy z nehnuteľného majetku používaného na výkon slobodného povolania.

Článok 7Zisky z podnikateľskej činnosti

(1) Zisky podniku jedného zmluvného štátu podliehajú zdaneniu len v tom zmluvnom štáte, ak podnik nevykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza. Ak podnik vykonáva svoju činnosť takým spôsobom, môžu sa zisky podniku zdaniť v tom druhom zmluvnom štáte, ale iba v takom rozsahu, v akom ich možno pripočítať stálej prevádzkarni.

6

(2) Ak podnik jedného zmluvného štátu vykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, tej stálej prevádzkarni sa s výnimkou ustanovení odseku 3 v každom zmluvnom štáte pripočítavajú zisky, ktoré by mohla dosiahnuť, keby ako samostatný podnik vykonávala rovnaké alebo podobné činnosti za rovnakých alebo podobných podmienok a keby bola úplne nezávislá od podniku, ktorého je stálou prevádzkarňou.

(3) Pri stanovení ziskov stálej prevádzkarne sa povoľuje odpočítať náklady vynaložené na činnosť tejto stálej prevádzkarne vrátane nákladov na vedenie a všeobecných administratívnych výdavkov takto vynaložených, či už v tom zmluvnom štáte, v ktorom sa táto stála prevádzkareň nachádza alebo inde.

(4) Ak je v niektorom zmluvnom štáte obvyklé stanoviť zisky, ktoré sa majú pripočítať stálej prevádzkarni, na základe rozdelenia celkových ziskov podniku jeho rôznym častiam, ustanovenia odseku 2 nevylučujú, aby ten zmluvný štát stanovil zisky, ktoré majú byť zdanené, takýmto obvyklým rozdelením; použitý spôsob rozdelenia zisku však musí byť taký, aby výsledok bol v súlade so zásadami stanovenými v tomto článku.

(5) Stálej prevádzkarni sa nepripočítavajú žiadne zisky len na základe skutočnosti, že iba nakupovala tovar pre podnik.

(6) Zisky, ktoré sa majú pripočítať stálej prevádzkarni, sa na účely predchádzajúcich odsekov určia každý rok rovnakým spôsobom, ak neexistujú dostatočné dôvody na iný postup.

(7) Ak zisky zahŕňajú časti príjmov osobitne uvedených v iných článkoch tejto zmluvy, ustanovenia tých článkov nie sú dotknuté ustanoveniami tohto článku.

Článok 8

Medzinárodná doprava

(1) Zisky podniku jedného zmluvného štátu z prevádzkovania lodí alebo lietadiel v medzinárodnej doprave podliehajú zdaneniu len v tom zmluvnom štáte.

(2) Ustanovenia odseku 1 sa uplatňujú aj na zisky z účasti na poole, spoločnom podnikaní alebo medzinárodnej prevádzkovej agentúre.

Článok 9

Prepojené podniky

(1) Ak

a) sa podnik jedného zmluvného štátu priamo alebo nepriamo podieľa na riadení, kontrole alebo na majetku podniku druhého zmluvného štátu alebo

7

b) sa tie isté osoby priamo alebo nepriamo podieľajú na riadení, kontrole alebo na majetku podniku jedného zmluvného štátu i podniku druhého zmluvného štátu

a ak sú v týchto prípadoch oba podniky vo svojich obchodných alebo finančných vzťahoch viazané podmienkami, ktoré sa dohodli alebo im boli uložené a ktoré sa líšia od podmienok, ktoré by si dohodli nezávislé podniky, potom môžu byť akékoľvek zisky, ktoré by v prípade neexistencie týchto podmienok jeden z nich dosiahol, ale vzhľadom na tieto podmienky ich nedosiahol, zahrnuté do ziskov toho podniku a následne zdanené.

(2) Ak jeden zmluvný štát zahrnie do ziskov podniku toho zmluvného štátu a následne zdaní zisky, z ktorých bol podnik druhého zmluvného štátu zdanený v druhom zmluvnom štáte a zisky takto zahrnuté sú zisky, ktoré by bol dosiahol podnik skôr uvedeného zmluvného štátu, ak by podmienky dohodnuté medzi týmito dvoma podnikmi boli také, aké by sa dohodli medzi nezávislými podnikmi, potom ten druhý zmluvný štát primerane upraví sumu dane uloženej z týchto ziskov v tom druhom zmluvnom štáte. Pri stanovení takejto úpravy sa postupuje s náležitým ohľadom na iné ustanovenia tejto zmluvy a príslušné orgány zmluvných štátov sa v prípade potreby spolu poradia.

Článok 10

Dividendy

(1) Dividendy vyplácané spoločnosťou, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu, rezidentovi druhého zmluvného štátu sa môžu zdaniť v tom druhom zmluvnom štáte.

(2) Tieto dividendy sa však môžu zdaniť aj v zmluvnom štáte, ktorého rezidentom je spoločnosť vyplácajúca dividendy, a to podľa právnych predpisov toho zmluvného štátu, ale ak je skutočný vlastník dividend rezidentom druhého zmluvného štátu, daň takto stanovená nepresiahne

a) nula percent hrubej sumy dividend, ak skutočným vlastníkom je spoločnosť, ktorá priamo vlastní najmenej desať percent majetku spoločnosti vyplácajúcej dividendy,

b) päť percent hrubej sumy dividend vo všetkých ostatných prípadoch.

Tento odsek sa netýka zdaňovania ziskov spoločnosti, pokiaľ ide o zisky, z ktorých sa vyplácajú dividendy.

(3) Pojem „dividendy“ použitý v tomto článku označuje príjmy z akcií, ťažobných akcií, zakladateľských akcií alebo iných práv, ktoré nie sú pohľadávkami, z podielov na zisku, ako aj iných práv na spoločnosť, ktoré sa zdaňujú rovnakým spôsobom ako príjmy z akcií podľa právnych predpisov toho zmluvného štátu, rezidentom ktorého je spoločnosť rozdeľujúca dividendy.

8

(4) Ustanovenia odseku 1 a odseku 2 sa neuplatnia, ak skutočný vlastník dividend, ktorý je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, rezidentom ktorého je spoločnosť vyplácajúca dividendy, podnikateľskú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, alebo vykonáva v tom druhom zmluvnom štáte slobodné povolanie prostredníctvom stálej základne, ktorá sa tam nachádza a vlastníctvo, v súvislosti s ktorým sa dividendy vyplácajú, sa skutočne viaže na túto stálu prevádzkareň alebo túto stálu základňu. V takom prípade sa podľa okolností uplatnia ustanovenia článku 7 alebo článku 14.

(5) Ak spoločnosť, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu, dosahuje zisky alebo príjmy z druhého zmluvného štátu, ten druhý zmluvný štát nemôže zdaniť dividendy vyplácané spoločnosťou s výnimkou prípadov, ak sa tieto dividendy vyplácajú rezidentovi toho druhého zmluvného štátu alebo ak vlastníctvo, v súvislosti s ktorým sa dividendy vyplácajú, sa skutočne viaže na stálu prevádzkareň alebo stálu základňu, ktorá sa nachádza v tom druhom zmluvnom štáte, ani zdaniť nerozdelené zisky spoločnosti daňou z nerozdelených ziskov spoločnosti, aj keď vyplácané dividendy alebo nerozdelené zisky pozostávajú úplne alebo čiastočne zo ziskov alebo z príjmov plynúcich zo zdroja v tom druhom zmluvnom štáte.

Článok 11 Úroky

(1) Úroky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a vyplácané rezidentovi druhého zmluvného štátu sa môžu zdaniť v tom druhom zmluvnom štáte.

(2) Tieto úroky sa však môžu zdaniť aj v zmluvnom štáte, v ktorom majú zdroj, a to podľa právnych predpisov toho zmluvného štátu, ale ak je skutočný vlastník úrokov rezidentom druhého zmluvného štátu, daň takto stanovená nepresiahne desať percent hrubej sumy úrokov.

(3) Bez ohľadu na ustanovenia odseku 2 úroky plynúce z jedného zmluvného štátu a vyplácané vláde druhého zmluvného štátu alebo jeho správnym celkom, alebo miestnym orgánom, alebo jeho agentúre, či osobitnému orgánu vlády sú oslobodené od dane v skôr uvedenom zmluvnom štáte. Na účely tohto odseku pojem „vláda“ zahŕňa Centrálnu banku Barbadosu (Central Bank of Barbados), Národnú banku Slovenska, Exportno-importnú banku Slovenskej republiky (EXIMBANKA SR), Slovenskú záručnú a rozvojovú banku, a. s., Agentúru pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL), a inú obdobnú inštitúciu, na ktorej sa dohodnú príslušné orgány zmluvných štátov.

(4) Pojem „úroky“ použitý v tomto článku označuje príjmy z pohľadávok akéhokoľvek druhu zabezpečených či nezabezpečených záložným právom na nehnuteľnosť bez ohľadu na to, či poskytujú právo účasti na ziskoch dlžníka a najmä príjmy z vládnych cenných papierov a príjmy z obligácií alebo z dlhopisov vrátane prémií a výhier spojených s týmito cennými papiermi, obligáciami alebo dlhopismi. Penále ukladané za oneskorenú platbu sa nepovažuje za úroky na účely tohto článku.

(5) Ustanovenia odseku 1 a 2 sa neuplatnia, ak skutočný vlastník úrokov, ktorý je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v ktorom majú úroky zdroj, podnikateľskú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá

9

sa tam nachádza, alebo vykonáva v tom druhom zmluvnom štáte slobodné povolanie prostredníctvom stálej základne, ktorá sa tam nachádza a ak pohľadávka, z ktorej sa úroky platia, sa skutočne viaže na túto stálu prevádzkareň alebo túto stálu základňu. V takom prípade sa podľa okolností uplatnia ustanovenia článku 7 alebo článku 14.

(6) Predpokladá sa, že úroky majú zdroj v zmluvnom štáte, ak platiteľ je zmluvný štát, jeho správny celok alebo miestny orgán, alebo rezident toho zmluvného štátu. Ak však osoba platiaca úroky bez ohľadu na to, či je alebo nie je rezidentom zmluvného štátu, má v zmluvnom štáte stálu prevádzkareň alebo stálu základňu, v súvislosti s ktorou vznikol dlh, za ktorý sa platia úroky a tieto úroky idú na ťarchu tejto stálej prevádzkarne alebo tejto stálej základne, potom sa predpokladá, že tieto úroky majú zdroj v tom zmluvnom štáte, v ktorom sa nachádza táto stála prevádzkareň alebo táto stála základňa.

(7) Ak v dôsledku osobitných vzťahov existujúcich medzi platiteľom a skutočným vlastníkom úrokov alebo medzi nimi a treťou osobou suma úrokov vzťahujúca sa k pohľadávke, z ktorej sa úroky platia, presahuje sumu, ktorú by bol dohodol platiteľ so skutočným vlastníkom, keby takéto vzťahy neexistovali, uplatnia sa ustanovenia tohto článku len na túto naposledy uvedenú sumu. V tomto prípade časť platieb presahujúca túto sumu sa zdaní podľa právnych predpisov oboch zmluvných štátov s náležitým prihliadnutím na ostatné ustanovenia tejto zmluvy.

Článok 12

Licenčné poplatky

(1) Licenčné poplatky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a skutočne vlastnené rezidentom druhého zmluvného štátu sa môžu zdaniť v tom druhom zmluvnom štáte.

(2) Tieto licenčné poplatky sa však môžu zdaniť aj v zmluvnom štáte, v ktorom majú zdroj, a to podľa právnych predpisov toho zmluvného štátu, ale ak je skutočný vlastník licenčných poplatkov rezident druhého zmluvného štátu, daň takto stanovená nepresiahne

a) nula percent hrubej sumy licenčných poplatkov v prípade platieb uvedených v odseku 3 písm. a),

b) päť percent hrubej sumy licenčných poplatkov v prípade platieb uvedených v odseku 3 písm. b).

(3) Pojem „licenčné poplatky“ použitý v tomto článku označuje platby akéhokoľvek druhu prijaté ako odplata za použitie alebo za právo na použitie

a) akéhokoľvek autorského práva k literárnemu, umeleckému alebo vedeckému dielu vrátane kinematografických filmov a filmov či nahrávok pre rozhlasové a televízne vysielanie a iných prostriedkov reprodukcie obrazu alebo zvuku,

b) akéhokoľvek patentu, ochrannej známky, návrhu alebo modelu, plánu, tajného vzorca alebo postupu, softvéru alebo za použitie, alebo za právo na použitie priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia, alebo za

10

informácie, ktoré sa vzťahujú na priemyselné, obchodné alebo vedecké skúsenosti.

(4) Ustanovenia odseku 1 a 2 tohto článku sa neuplatnia, ak skutočný vlastník licenčných poplatkov, ktorý je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v ktorom majú licenčné poplatky zdroj, podnikateľskú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza alebo vykonáva v tom druhom zmluvnom štáte slobodné povolanie prostredníctvom stálej základne, ktorá sa tam nachádza a ak právo alebo majetok, za ktorý sa licenčné poplatky platia, sa skutočne viažu na túto stálu prevádzkareň alebo túto stálu základňu. V takom prípade sa podľa okolností uplatnia ustanovenia článku 7 alebo článku 14.

(5) Ak v dôsledku osobitných vzťahov existujúcich medzi platiteľom a skutočným vlastníkom alebo medzi nimi a treťou osobou suma licenčných poplatkov vzťahujúca sa na použitie, na právo alebo na informácie, za ktoré sa licenčné poplatky platia, presahuje sumu, na ktorej by sa bol dohodol platiteľ so skutočným vlastníkom, keby také vzťahy neexistovali, uplatnia sa ustanovenia tohto článku len na túto naposledy uvedenú sumu. V tomto prípade časť platieb presahujúca túto sumu sa zdaní podľa právnych predpisov oboch zmluvných štátov s náležitým prihliadnutím na ostatné ustanovenia tejto zmluvy.

Článok 13

Príjmy zo scudzenia majetku

(1) Príjmy, ktoré plynú rezidentovi jedného zmluvného štátu zo scudzenia nehnuteľného majetku uvedeného v článku 6, ktorý sa nachádza v druhom zmluvnom štáte, sa môžu zdaniť v tom druhom zmluvnom štáte.

(2) Príjmy zo scudzenia hnuteľného majetku, ktorý je časťou prevádzkového majetku stálej prevádzkarne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte, alebo hnuteľného majetku slúžiaceho stálej základni, ktorú má rezident jedného zmluvného štátu k dispozícii v druhom zmluvnom štáte na vykonávanie slobodného povolania, vrátane ziskov dosiahnutých zo scudzenia tejto stálej prevádzkarne (samej alebo spolu s celým podnikom) alebo tejto stálej základne, sa môžu zdaniť v tom druhom zmluvnom štáte.

(3) Príjmy zo scudzenia lodí alebo lietadiel prevádzkovaných v medzinárodnej doprave alebo člnov vo vnútrozemskej vodnej doprave, alebo hnuteľného majetku, ktorý slúži na prevádzku tých lodí, člnov alebo lietadiel, podliehajú zdaneniu len v tom zmluvnom štáte, v ktorom sa nachádza miesto skutočného vedenia podniku.

(4) Príjmy zo scudzenia majetku iného, ako sa uvádza v odseku 1, 2 a 3 tohto článku, podliehajú zdaneniu len v tom zmluvnom štáte, ktorého je scudziteľ rezidentom.

Článok 14

Slobodné povolania

11

(1) Príjmy, ktoré rezidentovi jedného zmluvného štátu plynú z výkonu profesijných služieb alebo z iných nezávislých činností podobného charakteru, podliehajú zdaneniu iba v tom zmluvnom štáte, ak v druhom zmluvnom štáte nemá pravidelne k dispozícii stálu základňu na vykonávanie svojich činností. Ak má takúto stálu základňu, môžu sa jeho príjmy zdaniť v druhom zmluvnom štáte, ale iba v takej výške, v akej ich možno pripočítať tejto stálej základni.

(2) Pojem „profesijné služby” zahŕňa najmä nezávislé vedecké, literárne, umelecké, vychovávateľské alebo vzdelávacie činnosti, ako aj nezávislé činnosti lekárov, právnikov, inžinierov, architektov, zubárov a účtovníkov.

Článok 15

Príjmy zo závislej činnosti

(1) Platy, mzdy a iné podobné odmeny plynúce rezidentovi jedného zmluvného štátu z dôvodu zamestnania podliehajú zdaneniu, s výnimkou ustanovení článkov 16, 18, 19, 20 a 21 len v tom zmluvnom štáte, ak sa zamestnanie nevykonáva v druhom zmluvnom štáte. Ak sa tam zamestnanie vykonáva, môžu sa odmeny zaň prijaté zdaniť v tom druhom zmluvnom štáte.

(2) Odmeny plynúce rezidentovi jedného zmluvného štátu z dôvodu zamestnania vykonávaného v druhom zmluvnom štáte, podliehajú zdaneniu, bez ohľadu na ustanovenia odseku 1 tohto článku, len v skôr uvedenom zmluvnom štáte, ak

a) príjemca je v druhom zmluvnom štáte prítomný počas jedného obdobia alebo viacerých období, ktoré nepresiahnu v úhrne 183 dní v akomkoľvek dvanásťmesačnom období, ktoré sa začína alebo končí v príslušnom zdaňovacom období, a

b) odmeny sú vyplácané zamestnávateľom alebo v mene zamestnávateľa, ktorý nie je rezidentom druhého zmluvného štátu, a

c) odmeny nejdú na ťarchu stálej prevádzkarne alebo stálej základne, ktorú má zamestnávateľ v druhom zmluvnom štáte.

(3) Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku odmeny plynúce z dôvodu zamestnania vykonávaného na palube lode alebo lietadla prevádzkovaného v medzinárodnej doprave podnikom zmluvného štátu sa môžu zdaniť v tom zmluvnom štáte.

Článok 16

Tantiémy

Tantiémy a iné podobné platby, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá ako člen štatutárneho orgánu spoločnosti, ktorá je rezidentom druhého zmluvného štátu, sa môžu zdaniť v tom druhom zmluvnom štáte.

Článok 17

12

Umelci a športovci

(1) Príjmy, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá ako umelec, a to ako divadelný, filmový, rozhlasový alebo televízny umelec, alebo ako hudobník, alebo ako športovec z činností vykonávaných osobne v druhom zmluvnom štáte, sa môžu bez ohľadu na ustanovenia článkov 7, 14 a 15 zdaniť v tom druhom zmluvnom štáte.

(2) Ak príjmy z činností osobne vykonávaných umelcom alebo športovcom neplynú priamo tomuto umelcovi alebo športovcovi, ale inej osobe, môžu sa tieto príjmy bez ohľadu na ustanovenia článkov 7, 14 a 15 zdaniť v tom zmluvnom štáte, v ktorom umelec alebo športovec vykonáva svoju činnosť.

(3) Ustanovenia odseku 1 a 2 sa neuplatnia na príjmy plynúce z činností vykonávaných umelcom alebo športovcom v jednom zmluvnom štáte, ak návšteva toho zmluvného štátu je úplne financovaná z verejných prostriedkov druhého zmluvného štátu, jeho správneho celku alebo miestneho orgánu. V takomto prípade sa príjmy alebo zisky zdaňujú len v tom zmluvnom štáte, ktorého je umelec alebo športovec rezidentom.

Článok 18

Dôchodky

S výnimkou ustanovení článku 19 odseku 2 dôchodky a iné podobné odmeny vyplácané z dôvodu predchádzajúceho zamestnania rezidentovi zmluvného štátu podliehajú zdaneniu len v tom zmluvnom štáte.

Článok 19

Štátna služba

(1) Platy, mzdy a iné podobné odmeny, vyplácané jedným zmluvným štátom alebo jeho správnym celkom, alebo miestnym orgánom fyzickej osobe za služby poskytované tomu zmluvnému štátu alebo jeho správnemu celku, alebo miestnemu orgánu podliehajú zdaneniu len v tom zmluvnom štáte.

(2) Takéto platy, mzdy a iné podobné odmeny však podliehajú zdaneniu len v druhom zmluvnom štáte, ak sú služby poskytované v tom druhom zmluvnom štáte a fyzická osoba je rezidentom toho druhého zmluvného štátu a

a) je štátnym príslušníkom toho druhého zmluvného štátu, alebo

b) sa rezidentom toho druhého zmluvného štátu nestala len z dôvodu poskytovania týchto služieb.

(3) Bez ohľadu na ustanovenia odseku 1 tohto článku dôchodky a iné podobné odmeny vyplácané z prostriedkov, ktoré vytvoril jeden zmluvný štát alebo jeho správny celok alebo miestny orgán, fyzickej osobe za služby poskytované tomu zmluvnému štátu alebo jeho správnemu celku alebo miestnemu orgánu podliehajú zdaneniu len v tom zmluvnom štáte. Uvedené dôchodky a iné podobné odmeny však

13

podliehajú zdaneniu len v druhom zmluvnom štáte, ak je fyzická osoba rezidentom a štátnym príslušníkom toho druhého zmluvného štátu.

(4) Ustanovenia článkov 14, 15, 16, 17, 18 sa uplatňujú na platy, mzdy, dôchodky a iné podobné odmeny za služby poskytované v súvislosti s podnikateľskou činnosťou vykonávanou zmluvným štátom alebo jeho správnym celkom, alebo miestnym orgánom.

Článok 20

Študenti

Platby, ktoré na účely svojho pobytu, štúdia alebo výcviku dostáva študent alebo učeň, ktorý je alebo bol bezprostredne pred svojím príchodom do jedného zmluvného štátu rezidentom druhého zmluvného štátu a ktorý sa zdržiava v skôr uvedenom zmluvnom štáte iba s cieľom štúdia alebo výcviku, sa nezdania v tomto skôr uvedenom zmluvnom štáte, ak takéto platby majú zdroj mimo tohto skôr uvedeného štátu.

Článok 21Učitelia

(1) Príjmy fyzickej osoby, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu bezprostredne pred svojím príchodom do druhého zmluvného štátu, a ktorá sa v druhom zmluvnom štáte zdržiava na pozvanie školy, univerzity alebo inej podobnej neziskovej vzdelávacej inštitúcie počas obdobia najviac dvoch rokov od dátumu svojho prvého príchodu do toho zmluvného štátu na účely vzdelávania alebo aj vykonávania výskumnej činnosti vo vzdelávacích inštitúciách, sú oslobodené od dane z príjmov dosiahnutých vzdelávacou alebo výskumnou činnosťou v druhom zmluvnom štáte.

(2) Ustanovenia odseku 1 tohto článku sa neuplatňujú na príjmy za vzdelávacie alebo výskumné činnosti, ktoré sa nevykonávajú vo verejnom záujme, ale hlavne pre súkromný prospech určitej osoby alebo určitých osôb.

Článok 22

Iné príjmy

(1) Časti príjmov rezidenta zmluvného štátu bez ohľadu na to, kde je ich zdroj, ktoré sa neuvádzajú v predchádzajúcich článkoch tejto zmluvy, podliehajú zdaneniu len v tom zmluvnom štáte.

(2) Ustanovenia odseku 1 tohto článku sa neuplatnia na príjmy, s výnimkou príjmov z nehnuteľného majetku definovaného v článku 6 odseku 2, ak ich príjemca, ktorý je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva v druhom zmluvnom štáte podnikateľskú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, alebo v druhom zmluvnom štáte vykonáva slobodné povolanie prostredníctvom stálej základne, ktorá sa tam nachádza, a ak právo alebo majetok, za ktoré sa príjmy platia, sú skutočne spojené s touto stálou prevádzkarňou alebo touto stálou

14

základňou. V tomto prípade sa podľa okolností uplatnia ustanovenia článku 7 alebo článku 14.

Článok 23

Zamedzenie dvojitého zdanenia

(1) V prípade Slovenskej republiky sa dvojitému zdaneniu zamedzí takto:

Slovenská republika môže pri zdaňovaní príjmov svojich rezidentov zahrnúť do základu dane, z ktorého sa také dane stanovujú, časti príjmov, ktoré sa môžu podľa ustanovení tejto zmluvy zdaniť aj v Barbadose, povolí však znížiť sumu dane vypočítanú z takéhoto základu o sumu rovnajúcu sa dani zaplatenej v Barbadose. Suma, o ktorú sa daň zníži, však nesmie presiahnuť tú časť dane splatnej v Slovenskej republike vypočítanej pred jej znížením, ktorá pomerne pripadá na príjmy, ktoré sa môžu zdaniť podľa ustanovení tejto zmluvy v Barbadose.

(2) V prípade Barbadosu podľa ustanovení právnych predpisov Barbadosu, ktoré povoľujú zníženie dane splatnej v Barbadose o daň zaplatenú na území mimo Barbadosu, dvojité zdanenie sa vylúči takto:

a) daň zaplatená podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a podľa tejto zmluvy či priamo alebo jej znížením, zo ziskov alebo z príjmov zo zdrojov v Slovenskej republike (okrem prípadov dane z dividend, ktorá sa ukladá v súvislosti so ziskami, z ktorých sa vyplácajú dividendy) povoľuje sa započítať na daň v Barbadose vypočítanú vo vzťahu k rovnakým ziskom alebo príjmom, z ktorých sa vypočítala daň v Slovenskej republike,

b) v prípade dividend vyplácaných spoločnosťou, ktorá je rezidentom Slovenskej republiky, spoločnosti, ktorá je rezidentom Barbadosu a ktorá má aspoň desaťpercentný podiel na majetku spoločnosti vyplácajúcej dividendy, suma, o ktorú sa daň zníži podľa písm. a), zohľadňuje daň zo ziskov splatnú v Slovenskej republike spoločnosťou vyplácajúcou dividendy, a

c) suma, o ktorú sa daň zníži, však v žiadnom prípade nesmie presiahnuť časť dane vypočítanej pred jej znížením, ktorá pomerne pripadá na príjmy, ktoré sa môžu zdaniť v Slovenskej republike.

Článok 24

Zásada rovnakého zaobchádzania

(1) Štátni príslušníci jedného zmluvného štátu nepodliehajú v druhom zmluvnom štáte zdaneniu ani povinnostiam súvisiacim so zdanením, ktoré sú iné alebo ťaživejšie ako zdanenie a povinnosti súvisiace so zdanením, ktorému podliehajú alebo môžu podliehať štátni príslušníci druhého zmluvného štátu, ktorí sú v rovnakej situácii najmä z hľadiska rezidencie. Toto ustanovenie sa bez ohľadu na ustanoveniačlánku 1 uplatňuje aj na osoby, ktoré nie sú rezidentmi jedného alebo žiadneho zo zmluvných štátov.

15

(2) Osoby bez štátnej príslušnosti, ktorí sú rezidentmi jedného zmluvného štátu, nie sú podrobovaní v žiadnom zmluvnom štáte zdaneniu ani povinnostiam súvisiacim so zdanením, ktoré sú iné či ťaživejšie ako zdanenie a povinnosti súvisiace so zdanením, ktorému podliehajú alebo môžu podliehať štátni príslušníci druhého zmluvného štátu, ktorí sú v rovnakej situácii najmä z hľadiska rezidencie.

(3) Zdanenie stálej prevádzkarne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte, nesmie byť v tom druhom zmluvnom štáte nepriaznivejšie ako zdanenie podnikov druhého zmluvného štátu vykonávajúcich rovnaké činnosti. Toto ustanovenie sa nemôže vykladať ako záväzok jedného zmluvného štátu, aby priznal rezidentom druhého zmluvného štátu akékoľvek osobné úľavy, zľavy a zníženia daní z dôvodu osobného stavu alebo rodinných záväzkov, ktoré priznáva svojim vlastným rezidentom.

(4) Okrem prípadov, keď sa uplatnia ustanovenia článku 9 odseku 1, článku 11 odseku 6 alebo článku 12 odseku 4, úroky, licenčné poplatky a iné výdavky platené podnikom jedného zmluvného štátu rezidentovi druhého zmluvného štátu sú na účely stanovenia zdaniteľných ziskov toho podniku odpočítateľné za rovnakých podmienok, ako keby boli platené rezidentovi skôr uvedeného zmluvného štátu. Podobne akékoľvek dlhy podniku jedného zmluvného štátu voči rezidentovi druhého zmluvného štátu budú na účely stanovenia zdaniteľného majetku podniku odpočítateľné za rovnakých podmienok, ako keby boli platené rezidentovi skôr uvedeného zmluvného štátu.

(5) Podniky jedného zmluvného štátu, ktorých majetok úplne alebo čiastočne priamo alebo nepriamo vlastní alebo ovláda jeden rezident alebo viac rezidentov druhého zmluvného štátu, nepodliehajú v skôr uvedenom zmluvnom štáte zdaneniu ani povinnostiam súvisiacim so zdanením, ktoré sú iné či ťaživejšie ako zdanenie a povinnosti súvisiace so zdanením, ktorým podliehajú alebo môžu podliehať iné podobné podniky skôr uvedeného zmluvného štátu.

(6) Ustanovenia tohto článku sa uplatňujú na dane, na ktoré sa vzťahuje táto zmluva.

Článok 25

Procedúra vzájomnej dohody

(1) Ak sa osoba domnieva, že opatrenia jedného alebo oboch zmluvných štátov vedú alebo budú viesť v jej prípade k zdaneniu, ktorého nesúlad s ustanoveniami tejto zmluvy sa namieta, môže nezávisle od opravných prostriedkov, ktoré poskytujú vnútroštátne právne predpisy zmluvných štátov, predložiť svoj prípad príslušnému orgánu toho zmluvného štátu, ktorého je rezidentom, alebo ak sa na prípad vzťahuje článok 24 odsek 1, príslušnému orgánu zmluvného štátu, ktorého je štátnym príslušníkom. Prípad musí byť predložený do troch rokov od prvého oznámenia o opatrení smerujúcom k zdaneniu, ktoré nie je v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy.

16

(2) Ak príslušný orgán považuje námietku za oprávnenú a ak sám nie je schopný nájsť uspokojivé riešenie, bude sa usilovať prípad vyriešiť vzájomnou dohodou s príslušným orgánom druhého zmluvného štátu tak, aby sa vylúčilo zdanenie, ktoré nie je v súlade s touto zmluvou. Dosiahnutá dohoda sa uplatní bez ohľadu na časové lehoty podľa vnútroštátnych právnych predpisov zmluvných štátov.

(3) Príslušné orgány zmluvných štátov vynaložia úsilie vyriešiť vzájomnou dohodou ťažkosti alebo pochybnosti, ktoré môžu vzniknúť pri výklade alebo vykonávaní tejto zmluvy. Môžu sa tiež vzájomne poradiť o vylúčení dvojitého zdanenia v prípadoch, ktoré neupravuje táto zmluva.

(4) Príslušné orgány zmluvných štátov môžu vzájomne komunikovať priamo, prostredníctvom spoločnej komisie zloženej z príslušných orgánov alebo z ich zástupcov, s cieľom dosiahnuť dohodu v zmysle predchádzajúcich odsekov.

Článok 26

Výmena informácií

(1) Príslušné orgány zmluvných štátov si vymieňajú informácie, o ktorých sa predpokladá, že sú rozhodujúce na vykonávanie ustanovení tejto zmluvy alebo vnútroštátnych právnych predpisov upravujúcich dane každého druhu a charakteru, ktoré sú ukladané v mene zmluvných štátov alebo ich správnych celkov, alebo miestnych orgánov, ak zdanenie, ktoré upravujú, nie je v rozpore s touto zmluvou. Výmena informácií nie je obmedzená článkami 1 a 2.

(2) Všetky informácie, ktoré zmluvný štát získa podľa odseku 1, sa považujú za daňové tajomstvo rovnako ako informácie získané podľa vnútroštátnych právnych predpisov toho zmluvného štátu a poskytujú sa len osobám alebo orgánom (vrátane súdov a správnych orgánov), ktoré sa zaoberajú vyrubovaním alebo vyberaním daní, vykonávaním právnych predpisov alebo trestným stíhaním týkajúcim sa daní alebo rozhodovaním o odvolaniach vo vzťahu k daniam uvedeným v odseku 1 alebo dohľadom nad týmito činnosťami. Tieto osoby alebo orgány použijú informácie len na uvedené účely. Tieto informácie sa môžu zverejňovať počas verejných súdnych konaní alebo v súdnych rozhodnutiach.

(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa v žiadnom prípade nevykladajú tak, že niektorému zmluvnému štátu ukladajú povinnosť

a) vykonať správne opatrenia v rozpore s právnymi predpismi a administratívnou praxou jedného alebo druhého zmluvného štátu,

b) poskytnúť informácie, ktoré sa nedajú získať na základe právnych predpisov alebo v riadnom správnom konaní jedného alebo druhého zmluvného štátu,

c) poskytnúť informácie, ktoré by viedli k zverejneniu akékoľvek obchodného, hospodárskeho, priemyselného, komerčného alebo profesijného tajomstva alebo obchodného postupu, alebo informácie, ktorých zverejnenie by bolo v rozpore s verejným poriadkom.

17

(4) Ak jeden zmluvný štát žiada informácie podľa tohto článku, druhý zmluvný štát využije svoje opatrenia na získavanie informácií, aj keď druhý zmluvný štát informácie nepotrebuje na vlastné daňové účely. Povinnosť obsiahnutá v predchádzajúcej vete podlieha obmedzeniam uvedeným v odseku 3, ale v žiadnom prípade sa tieto obmedzenia nevysvetľujú tak, že umožňujú zmluvnému štátu zamietnuť poskytnutie informácií len preto, že on sám nemá záujem o takéto informácie.

(5) V žiadnom prípade sa ustanovenia odseku 3 nevysvetľujú tak, že umožňujú jednému zmluvnému štátu zamietnuť poskytnutie informácií len preto, že požadované informácie drží banka, iná finančná inštitúcia, splnomocnenec alebo osoba konajúca vo funkcii agenta alebo zmocneného zástupcu alebo preto, že sa týkajú majetkovej účasti v určitej osobe.

Článok 27

Pomoc pri výbere daní

(1) Zmluvné štáty si vzájomne poskytujú pomoc pri výbere finančných pohľadávok. Táto pomoc nie je obmedzená článkami 1 a 2. Príslušné orgány zmluvných štátov sa môžu vzájomne dohodnúť na spôsobe uplatnenia tohto článku.

(2) Pojem „finančná pohľadávka“ použitý v tomto článku označuje dlžnú sumu na dani každého druhu a typu ukladanej v mene zmluvných štátov alebo ich správnych celkov, alebo miestnych orgánov, ak zdanenie nie je v rozpore s touto zmluvou alebo s iným právnym nástrojom, ktorého sú zmluvné štáty zmluvnými stranami, vrátane úrokov, správnych sankcií (penále) a nákladov spojených s vyberaním alebo správou týkajúcou sa uvedenej sumy.

(3) Ak je finančná pohľadávka jedného zmluvného štátu vymáhateľná podľa právnych predpisov toho zmluvného štátu a dlží ju osoba, ktorá v tom čase nemôže podľa právnych prepisov zmluvného štátu zabrániť jej vyberaniu, na žiadosť príslušného orgánu toho zmluvného štátu sa finančná pohľadávka uznáva na účely vyberania daní príslušným orgánom druhého zmluvného štátu. Finančnú pohľadávku vyberá druhý zmluvný štát podľa ustanovení svojich právnych predpisov, ktoré uplatňuje na vyberanie svojich vlastných daní, akoby finančná pohľadávka bola finančnou pohľadávkou toho druhého zmluvného štátu.

(4) Ak je finančná pohľadávka jedného zmluvného štátu pohľadávkou, z dôvodu ktorej môže ten zmluvný štát podľa svojich právnych predpisov prijať predbežné opatrenia, finančná pohľadávka sa na žiadosť príslušného orgánu toho zmluvného štátu uznáva na účely prijatia predbežných opatrení správy príslušným orgánom druhého zmluvného štátu. Druhý zmluvný štát prijíma predbežné opatrenia k finančnej pohľadávke v súlade s ustanoveniami svojich právnych predpisov, akoby táto finančná pohľadávka bola finančnou pohľadávkou druhého zmluvného štátu, aj keby finančná pohľadávka nebola v čase použitia takých predbežných opatrení vymožiteľná v skôr uvedenom zmluvnom štáte alebo by ju dlžila osoba, ktorá má právo zabrániť jej vyberaniu.

18

(5) Bez ohľadu na ustanovenia odseku 3 a 4 tohto článku finančná pohľadávka uznaná jedným zmluvným štátom na účely odseku 3 alebo 4 tohto článku nepodlieha v tom zmluvnom štáte časovým obmedzeniam ani jej nie je udelená priorita platná na finančnú pohľadávku podľa právnych predpisov toho zmluvného štátu len z dôvodu jej typu. Okrem toho, na účely odseku 3 alebo 4, finančná pohľadávka uznaná jedným zmluvným štátom nemá v zmluvnom štáte priority vzťahujúce sa na finančnú pohľadávku podľa právnych predpisov druhého zmluvného štátu.

(6) Konania vo veci existencie, platnosti alebo výšky finančnej pohľadávky jedného zmluvného štátu sa nemôžu viesť na súdoch alebo správnych orgánoch druhého zmluvného štátu.

(7) Ak kedykoľvek po predložení žiadosti jedným zmluvným štátom podľa odseku 3 alebo 4 tohto článku a pred tým, ako druhý zmluvný štát vyberie a odošle príslušnú finančnú pohľadávku skôr uvedenému zmluvnému štátu, príslušná finančná pohľadávka prestáva byť

a) v prípade žiadosti podľa odseku 3 finančnou pohľadávkou skôr uvedeného zmluvného štátu, ktorá je vymáhateľná podľa právnych predpisov toho zmluvného štátu a dlží ju osoba, ktorá v tom čase nemôže podľa právnych predpisov toho zmluvného štátu zabrániť jej vyberaniu, alebo

b) v prípade žiadosti podľa odseku 4 finančnou pohľadávkou skôr uvedeného zmluvného štátu, ku ktorej môže ten zmluvný štát podľa svojich právnych predpisov prijať predbežné opatrenia, príslušný orgán skôr uvedeného zmluvného štátu ihneď oznámi túto skutočnosť príslušnému orgánu druhého zmluvného štátu a na základe rozhodnutia druhého zmluvného štátu skôr uvedený zmluvný štát buď pozastaví (dočasne zruší) alebo stiahne svoju žiadosť.

(8) Ustanovenia tohto článku sa nemôžu v žiadnom prípade vykladať tak, že niektorému zmluvnému štátu ukladajú povinnosť

a) vykonať správne opatrenia, ktoré by porušovali právne predpisy alebo správnu prax niektorého zo zmluvných štátov,

b) vykonať opatrenia, ktoré by boli v rozpore s verejným poriadkom,

c) poskytnúť pomoc v prípade, ak druhý zmluvný štát nevykonal všetky náležité opatrenia spojené s vyberaním alebo zabezpečením, podľa okolností, ktoré mu umožňujú jeho právne predpisy alebo správna prax,

d) poskytovať pomoc pri vymáhaní v tých prípadoch, kedy je administratívne zaťaženie pre jeden zmluvný štát zjavne neprimerané oproti výhode, ktorú by druhý zmluvný štát získal.

Článok 28

Členovia diplomatických misií a konzulárnych úradov

19

Ustanovenia tejto zmluvy sa netýkajú daňových výsad, ktoré prislúchajú členom diplomatických misií alebo konzulárnych úradov podľa všeobecných pravidiel medzinárodného práva alebo na základe ustanovení osobitných dohôd.

Článok 29

Nadobudnutie platnosti

Táto zmluva podlieha schváleniu v súlade s vnútroštátnymi právnymi postupmi oboch zmluvných štátov a nadobudne platnosť prvým dňom tretieho mesiaca nasledujúceho odo dňa doručenia neskoršieho oznámenia potvrdzujúceho, že boli splnené vnútroštátne právne postupy. Ustanovenia tejto zmluvy potom nadobudnú účinnosť v oboch zmluvných štátoch

a) v prípade daní vyberaných zrážkou pri zdroji na sumy príjmov vyplatené alebo pripísané od 1. januára kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom táto zmluva nadobudla platnosť,

b) v prípade ostatných daní na dane, ktoré sa ukladajú za akékoľvek zdaňovacie obdobie začínajúce od 1. januára kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom táto zmluva nadobudla platnosť.

Článok 30

Ukončenie platnosti

(1) Táto zmluva zostane v platnosti po dobu neurčitú, pokým ju niektorý zo zmluvných štátov nevypovie.

(2) Ktorýkoľvek zo zmluvných štátov môže zmluvu vypovedať diplomatickou cestou písomným oznámením o výpovedi najmenej šesť mesiacov pred koncom akéhokoľvek kalendárneho roka nasledujúceho po uplynutí najmenej piatich rokov od dátumu nadobudnutia platnosti tejto zmluvy. V takom prípade sa zmluva prestane vykonávať v oboch zmluvných štátoch

a) v prípade daní vyberaných zrážkou pri zdroji na príjmy vyplatené alebo pripísané od 1. januára kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom bolo zaslané oznámenie o výpovedi,

b) v prípade ostatných daní v akomkoľvek zdaňovacom období začínajúcom sa od 1. januára kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom bolo zaslané oznámenie o výpovedi.

Na dôkaz toho podpísaní, riadne na to splnomocnení, podpísali túto zmluvu.

20

Dané v ……..........……. dňa ….......…............... 20…..... v dvoch rovnocenných vyhotoveniach, každé v slovenskom jazyku a anglickom jazyku.

Za Slovenskú republiku Za Barbados

............….........................……...........................................

Protokol k Zmluve medzi Slovenskou republikou a Barbadosom

o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov

Zmluvné štáty pri podpise zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov,

želajúc si spresniť podmienky uplatňovania článku 27 tejto zmluvy,

dohodli sa takto:

Ustanovenia článku 27 sa uplatnia, len ak po podpise tejto zmluvy Barbados podpíše s treťou stranou zmluvu, ktorá ustanovuje pomoc pri výbere finančných pohľadávok. V takom prípade sa ustanoveniačlánku 27 uplatnia od dátumu nadobudnutia platnosti zmluvy medzi Barbadosom a tou treťou stranou.

Na dôkaz toho podpísaní, riadne na to splnomocnení, podpísali tento protokol.

Dané v ……..........…....... dňa…….............… 20…..... v dvoch rovnocenných vyhotoveniach, každé v slovenskom jazyku a anglickom jazyku.

Za Slovenskú republiku Za Barbados

............….........................……...........................................