Doložka prednosti

medzinárodnej zmluvy pred zákonmi

(čl. 7 ods. 5 ústavy)

1. Gestor zmluvy:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

2. Názov zmluvy:

Zmluva medzi Slovenskou republikou a Iránskou islamskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov

3. Účel a predmet zmluvy a jeho úprava v legislatíve Slovenskej republiky:

Účelom zmluvy je vytvoriť právny rámec pre rozvoj všestranných a vzájomne výhodných hospodárskych vzťahov. Uplatňovaním zmluvy bude právo na zdaňovanie príjmov rozdelené objektívne medzi oba zmluvné štáty. Zmluva rieši prekrývanie daňových sústav Slovenskej republiky a Iránskej islamskej republiky a eliminuje nadmerné daňové zaťaženie, ktoré by v prípade absencie zmluvy bolo zapríčinené zdanením toho istého príjmu dvakrát. Zmluva sa tak stáva jednou z najdôležitejších podmienok rozvoja zahraničnoobchodných vzťahov. Ďalším prínosom zmluvy je spravodlivé daňové zaťaženie zahraničných podnikateľov a taktiež zmluva umožňuje, aby daňový systém vytváral rovnaké konkurenčné podmienky pre tuzemské aj zahraničné spoločnosti a podnikateľov. Význam tejto zmluvy spočíva i v rozvoji spolupráce daňových správ pri predchádzaní daňových únikov. Zmluva zabezpečuje objektívne rozdelenie práva na zdanenie príjmu medzi štát zdroja príjmu a štát, v ktorom má príjemca tohto príjmu sídlo alebo bydlisko (t. j. podľa daňovej rezidencie). Zmluva neukladá žiadne nové daňové povinnosti, ktoré by presahovali rámec vymedzený vnútroštátnymi právnymi predpismi SR, t. j. zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, zákonom č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákonom č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a zákonom č. 466/2009 Z. z. o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Zmluva sa predkladá podľa Pravidiel pre uzatváranie medzinárodných zmlúv a zmluvnú prax, ktoré boli 21. 10. 2009 schválené uznesením vlády č. 743.

4. Priama úprava práv alebo povinností fyzických osôb alebo právnických osôb:

Zmluva v článkoch 6 až 23 ukladá práva alebo povinnosti fyzickým osobám alebo právnickým osobám, tým že v uvedených ustanoveniach určuje spôsoby a postupy zamerané na zamedzenie dvojitého zdanenia i dvojitého nezdanenia, ako aj predchádzanie daňovým únikom. Podľa článku 22 (Zásada rovnakého zaobchádzania) fyzické osoby a právnické osoby, ktoré sú rezidentmi jedného zmluvného štátu, majú právo na rovnocenné zaobchádzanie s rezidentmi druhého zmluvného štátu, pričom zmluva v čl. 22 ods. 1 až 4 výslovne ustanovuje, že rezidenti jedného zmluvného štátu nesmú v druhom zmluvnom štáte podliehať menej priaznivým povinnostiam alebo zdaneniu v porovnaní s rezidentmi druhého zmluvného štátu.

5. Úprava predmetu medzinárodnej zmluvy v práve Európskej únie:

Súlad zmluvy s právom Európskej únie: úplná zhoda.

Problematika uzatvárania zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia nie je komplexne upravená v primárnom práve Európskej únie.

6. Kategória zmluvy podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (vyžaduje pred ratifikáciou súhlas Národnej rady Slovenskej republiky):

Z hľadiska obsahu je táto zmluva medzinárodnou hospodárskou zmluvou všeobecnej povahy podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a medzinárodnou zmluvou, ktorá priamo

zakladá práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb podľa čl. 7 ods. 4 a 5 Ústavy Slovenskej republiky. Zmluva je bez ohľadu na formu prezidentskou zmluvou.

7. Kategória zmluvy podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky (má prednosť pred zákonmi):

Z kategórií vymedzených čl. 7 ods. 5 Ústavy SR je táto zmluva medzinárodnou zmluvou, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a medzinárodnou zmluvou, na ktorej vykonanie nie je potrebný zákon.

Zmluva má prednosť pred zákonmi, pretože fyzické osoby a právnické osoby sú povinné postupovať podľa zmluvy pri tých ustanoveniach zmluvy, ktoré upravujú ich daňové povinnosti odlišne od vnútroštátnych právnych predpisov Slovenskej republiky. Zmluva pritom daňovníkom neukladá nové daňové povinnosti, ale modifikuje uplatňovanie vnútroštátnych právnych predpisov vzťahujúcich sa na dane s ohľadom na ustanovenia zmluvy.

8. Dopady prijatia medzinárodnej zmluvy, ktorá má prednosť pred zákonmi, na slovenský právny poriadok (uvedú sa právne predpisy alebo ich jednotlivé ustanovenia, ktorých sa medzinárodná zmluva týka; potreba ich zrušenia alebo adaptácie z dôvodu duplicity):

Pre prijatie zmluvy nie je potrebné meniť ani rušiť žiadne právne predpisy. Na právny poriadok Slovenskej republiky bude mať zmluva vplyv v takom rozsahu, že ustanovenia zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa nepoužijú, ak táto zmluva ustanovuje inak. Uvedené vyplýva z § 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a z § 162 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. To platí najmä pri uplatňovaní ustanovení článkov 11 (Úroky) a 12 (Licenčné poplatky) zmluvy, keď sa v krajine zdroja použije nižšia sadzba dane oproti sadzbe vyplývajúcej z vnútroštátneho predpisu.

Ďalej bude mať zmluva vplyv aj v prípade zákona č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, čo vyplýva z § 22 cit. zákona, kde pri poskytovaní, požadovaní alebo prijímaní medzinárodnej pomoci a spolupráce pri správe daní na základe medzinárodnej zmluvy sa primerane postupuje podľa tohto zákona a podľa osobitného predpisu, v rozsahu podľa medzinárodnej zmluvy.