ZMLUVA
MEDZI
SLOVENSKOU REPUBLIKOU
A
IRÁNSKOU ISLAMSKOU REPUBLIKOU
O ZAMEDZENÍ DVOJITÉHO ZDANENIA A ZABRÁNENÍ DAŇOVÉMU ÚNIKU
V ODBORE DANÍ Z PRÍJMOV
2
Slovenská republika
a
Iránska islamská republika
ďalej len „zmluvné štáty“,
želajúc si uzavrieť zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov,
dohodli sa takto:
Článok 1
Osoby, na ktoré sa zmluva vzťahuje
Táto zmluva sa vzťahuje na osoby, ktoré rezidentmi jedného alebo oboch zmluvných štátov.
Článok 2
Dane, na ktoré sa zmluva vzťahuje
(1) Táto zmluva sa vzťahuje na dane z príjmov ukladané v mene niektorého zmluvného štátu alebo jeho správnych celkov, alebo miestnych orgánov bez ohľadu na spôsob ich vyberania.
(2) Za dane z príjmov sa považujú všetky dane vyberané z celkových príjmov alebo z časti príjmov, vrátane daní z príjmov plynúcich zo scudzenia hnuteľného alebo nehnuteľného majetku, daní z celkovej sumy miezd alebo platov vyplácaných podnikmi, ako aj daní z prírastku majetku.
(3) Súčasné dane, na ktoré sa zmluva vzťahuje, sú najmä:
a) v Slovenskej republike:
daň z príjmov,
b) v Iránskej islamskej republike:
daň z príjmov.
(4) Táto zmluva sa vzťahuje aj na všetky rovnaké alebo v zásade podobné dane ukladané po dátume podpisu tejto zmluvy, ktoré sa ustanovia okrem, alebo namiesto existujúcich daní. Príslušné orgány zmluvných štátov si vzájomne oznámia všetky podstatné zmeny, ktoré sa uskutočnili v ich príslušných daňových právnych predpisoch.
3
Článok 3
Všeobecné definície
(1) Na účely tejto zmluvy, ak súvislosť nevyžaduje odlišný výklad, významy pojmov nasledovné:
a) pojem „Slovenská republika" označuje Slovenskú republiku a použitý v geografickom zmysle označuje jej územie, na ktorom Slovenská republika vykonáva svoje suverénne práva a jurisdikciu v súlade s pravidlami medzinárodného práva,
b) pojem „Iránska islamská republika“ označuje územie, na ktorom Iránska islamská republika uplatňuje suverenitu a/alebo jurisdikciu,
c) pojem „osoba" zahŕňa fyzickú osobu, spoločnosť a akékoľvek iné združenia osôb,
d) pojem „spoločnosť" označuje každú právnickú osobu alebo osobu, ktorá sa na daňové účely považuje za právnickú osobu,
e) pojem „podnik“ sa vzťahuje na vykonávanie akéhokoľvek podnikania,
f) pojmy „podnik jedného zmluvného štátu" a „podnik druhého zmluvného štátu" označujú podľa okolností podnik prevádzkovaný rezidentom jedného zmluvného štátu a podnik prevádzkovaný rezidentom druhého zmluvného štátu,
g) pojem „medzinárodná doprava" označuje každú dopravu uskutočňovanú loďou, lietadlom, cestným vozidlom alebo železnicou prevádzkovanú podnikom, ktorého miesto skutočného vedenia sa nachádza v jednom zmluvnom štáte okrem prípadov, ak sa táto loď, lietadlo, cestné vozidlo alebo železnica prevádzkuje len medzi miestami v druhom zmluvnom štáte,
h) pojem „príslušný orgán" označuje
(i) v Slovenskej republike ministerstvo financií alebo jeho splnomocneného zástupcu;
(ii) v Iránskej islamskej republike ministra hospodárstva a financií alebo jeho splnomocneného zástupcu,
i) pojem „štátny príslušník" vo vzťahu k zmluvnému štátu označuje
(i) fyzickú osobu, ktorá štátnu príslušnosť alebo občianstvo tohto zmluvného štátu, a
(ii) právnickú osobu, osobnú obchodnú spoločnosť alebo združenie zriadené podľa právnych predpisov platných v tomto zmluvnom štáte,
j) pojem „podnikanie" zahŕňa vykonávanie profesijných služieb a iných činností nezávislej povahy.
(2) Pri uplatňovaní zmluvy zmluvným štátom, každý pojem nedefinovaný v zmluve, ak si to súvislosť nevyžaduje inak, taký význam, aký v danom čase podľa právnych predpisov zmluvného štátu upravujúcich dane, na ktoré sa vzťahuje táto zmluva, pričom akýkoľvek
4
význam podľa príslušných daňových právnych predpisov zmluvného štátu prednosť pred významom, ktorý má tento pojem podľa iných právnych predpisov zmluvného štátu.
Článok 4
Rezident
(1) Na účely tejto zmluvy pojem „rezident zmluvného štátu" označuje každú osobu, ktorá podľa právnych predpisov zmluvného štátu podlieha v tomto zmluvnom štáte zdaneniu z dôvodu svojho trvalého pobytu, sídla, miesta vedenia, miesta založenia alebo akéhokoľvek iného podobného kritéria a tiež zahŕňa tento zmluvný štát a každý jeho správny celok alebo miestny orgán. Tento pojem však nezahŕňa osobu, ktorá v zmluvnom štáte podlieha zdaneniu iba z dôvodu príjmov zo zdrojov v tomto zmluvnom štáte.
(2) Ak je fyzická osoba podľa ustanovení odseku 1 tohto článku rezidentom oboch zmluvných štátov, určí sa jej postavenie takto
a) považuje sa za rezidenta len toho zmluvného štátu, v ktorom trvalo dostupné bývanie; ak trvalo dostupné bývanie v oboch zmluvných štátoch, považuje sa za rezidenta len toho zmluvného štátu, ku ktorému užšie osobné a hospodárske vzťahy (stredisko životných záujmov),
b) ak nemožno určiť, v ktorom zmluvnom štáte stredisko svojich životných záujmov, alebo ak v žiadnom z nich nemá trvalo dostupné bývanie, považuje sa za rezidenta len toho zmluvného štátu, v ktorom sa obvykle zdržiava,
c) ak sa obvykle zdržiava v oboch zmluvných štátoch alebo sa nezdržiava v žiadnom z nich, považuje sa za rezidenta len toho zmluvného štátu, ktorého je štátnym príslušníkom,
d) ak nie je štátnym príslušníkom žiadneho zo zmluvných štátov alebo ak nie je možné určiť jej postavenie na základe predchádzajúcich písmen, príslušné orgány zmluvných štátov vyriešia túto otázku vzájomnou dohodou.
(3) Ak je podľa ustanovení odseku 1 tohto článku osoba, iná než fyzická osoba, rezidentom oboch zmluvných štátov, považuje sa za rezidenta len toho zmluvného štátu, v ktorom sa nachádza miesto jej skutočného vedenia.
Článok 5
Stála prevádzkareň
(1) Na účely tejto zmluvy pojem „stála prevádzkareň" označuje trvalé miesto na podnikanie, ktorého prostredníctvom podnik vykonáva úplne alebo čiastočne svoju činnosť.
(2) Pojem „stála prevádzkareň" zahŕňa najmä
a) miesto vedenia,
b) pobočku,
c) kanceláriu,
5
d) továreň,
e) dielňu, a
f) baňu, nálezisko ropy alebo plynu, lom alebo iné miesto prieskumu, využívania a/alebo ťažby prírodných zdrojov.
(3) Pojem „stála prevádzkareň" rovnako zahŕňa:
a) stavenisko, stavebný, montážny alebo inštalačný projekt, alebo dozorné činnosti s tým spojené, ale len ak trvajú dlhšie ako šesť mesiacov,
b) poskytovanie služieb vrátane poradenských služieb podnikom jedného zmluvného štátu alebo prostredníctvom zamestnancov alebo iných pracovníkov najatých podnikom na takýto účel, ale len vtedy, ak činnosti takého charakteru trvajú na území druhého zmluvného štátu počas jedného obdobia alebo viacerých období, ktoré presiahnu v úhrne šesť mesiacov v akomkoľvek dvanásťmesačnom období.
(4) Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku pojem „stála prevádzkareň" nezahŕňa
a) využívanie zariadení výlučne na účely uskladnenia alebo vystavenia tovaru patriaceho podniku,
b) udržiavanie zásob tovaru patriacich podniku výlučne na účely uskladnenia alebo vystavenia,
c) udržiavanie zásob tovaru patriacich podniku výlučne na účely spracovania iným podnikom,
d) udržiavanie trvalého miesta na podnikanie výlučne na účely nákupu tovaru alebo zhromažďovania informácií pre podnik,
e) udržiavanie trvalého miesta na podnikanie výlučne na účely poskytovania akýchkoľvek iných činností, ktoré majú pre podnik prípravný alebo pomocný charakter,
f) udržiavanie trvalého miesta na podnikanie výlučne na účely vykonávania akýchkoľvek kombinovaných činností uvedených v písmenách a) e), ak celková činnosť trvalého miesta na podnikanie vyplývajúca z tejto kombinácie prípravný alebo pomocný charakter.
(5) Ak bez ohľadu na odseky 1 a 2 tohto článku osoba iná ako nezávislý zástupca v zmysle odseku 6 tohto článku koná v mene podniku a a obvykle uplatňuje právomoc v zmluvnom štáte uzavierať zmluvy v mene tohto podniku, potom tento podnik stálu prevádzkareň v tomto zmluvnom štáte vo vzťahu k všetkým činnostiam, ktoré táto osoba vykonáva pre podnik, ak činnosti tejto osoby nie obmedzené na činnosti uvedené v odseku 4 tohto článku, ktoré nezakladajú stálu prevádzkareň podľa ustanovení uvedeného odseku, ak sa vykonávajú prostredníctvom trvalého miesta na podnikanie.
6
(6) Podnik jedného zmluvného štátu nemá stálu prevádzkareň v druhom zmluvnom štáte len preto, že v tomto druhom zmluvnom štáte vykonáva svoje podnikanie prostredníctvom obchodného zástupcu, generálneho komisionára alebo akéhokoľvek iného nezávislého zástupcu, ak tieto osoby konajú v rámci svojho bežného podnikania.
(7) Skutočnosť, že spoločnosť, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu, ovláda spoločnosť alebo je ovládaná spoločnosťou, ktorá je rezidentom druhého zmluvného štátu alebo ktorá vykonáva svoje podnikanie v tomto druhom zmluvnom štáte (či prostredníctvom stálej prevádzkarne alebo inak), nezakladá sama o sebe z ktorejkoľvek takejto spoločnosti stálu prevádzkareň druhej spoločnosti.
Článok 6
Príjmy z nehnuteľného majetku
(1) Príjmy plynúce rezidentovi jedného zmluvného štátu z nehnuteľného majetku (vrátane príjmov z poľnohospodárstva alebo lesníctva) nachádzajúceho sa v druhom zmluvnom štáte, sa môžu zdaniť v tomto druhom zmluvnom štáte.
(2) Pojem „nehnuteľný majetok" taký význam, aký podľa právnych predpisov zmluvného štátu, v ktorom sa majetok nachádza. V každom prípade tento pojem zahŕňa príslušenstvo nehnuteľného majetku, živý a neživý inventár používaný v poľnohospodárstve a lesníctve, práva, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia právnych predpisov upravujúce pozemkové vlastníctvo, užívanie nehnuteľného majetku a práva na variabilné alebo fixné platby za ťažbu alebo za povolenie na ťažbu nerastných ložísk, prameňov a iných prírodných zdrojov vrátane ropy, plynu a lomov. Lode a lietadlá sa nepovažujú za nehnuteľný majetok.
(3) Ustanovenia odseku 1 tohto článku sa uplatnia na príjmy plynúce z priameho užívania, z nájmu alebo iného spôsobu užívania nehnuteľného majetku.
(4) Ustanovenia odsekov 1 a 3 tohto článku sa vzťahujú aj na príjmy z nehnuteľného majetku podniku.
Článok 7
Zisky z podnikania
(1) Zisky podniku jedného zmluvného štátu podliehajú zdaneniu len v tomto zmluvnom štáte, ak podnik nevykonáva svoje podnikanie v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza. Ak podnik vykonáva svoje podnikanie takýmto spôsobom, môžu sa zisky podniku zdaniť v tomto druhom zmluvnom štáte, ale iba v takom rozsahu, v akom ich možno prisúdiť stálej prevádzkarni.
(2) Ak podnik jedného zmluvného štátu vykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, tejto stálej prevádzkarni sa s výnimkou ustanovení odseku 3 tohto článku v každom zmluvnom štáte prisudzujú zisky, ktoré by mohla dosiahnuť, keby ako samostatný podnik vykonávala rovnaké alebo podobné činnosti za rovnakých alebo podobných podmienok a keby bola úplne nezávislá od podniku, ktorého je stálou prevádzkarňou.
7
(3) Pri stanovení ziskov stálej prevádzkarne sa povoľuje odpočítať náklady vynaložené na činnosť tejto stálej prevádzkarne vrátane nákladov na vedenie a všeobecných administratívnych výdavkov takto vynaložených, či v tom zmluvnom štáte, v ktorom sa táto stála prevádzkareň nachádza alebo inde.
(4) Ak je v niektorom zmluvnom štáte obvyklé stanoviť zisky, ktoré sa majú prisúdiť stálej prevádzkarni, na základe rozdelenia celkových ziskov podniku jeho rôznym častiam, ustanovenia odseku 2 tohto článku nevylučujú, aby tento zmluvný štát stanovil zisky, ktoré majú byť zdanené, takýmto obvyklým rozdelením; použitý spôsob rozdelenia zisku však musí byť taký, aby výsledok bol v súlade so zásadami stanovenými v tomto článku.
(5) Stálej prevádzkarni sa neprisudzujú zisky z dôvodu samotného nákupu tovaru pre podnik.
(6) Zisky, ktoré sa majú prisúdiť stálej prevádzkarni, sa na účely predchádzajúcich odsekov určia každý rok rovnakým spôsobom, ak neexistujú dostatočné dôvody na iný postup.
(7) Ak zisky zahŕňajú časti príjmov osobitne uvedených v iných článkoch tejto zmluvy, ustanovenia tých článkov nie sú dotknuté ustanoveniami tohto článku.
Článok 8
Medzinárodná doprava
(1) Zisky z prevádzkovania lodí, lietadiel, cestných vozidiel alebo železníc v medzinárodnej doprave podliehajú zdaneniu len v tom zmluvnom štáte, v ktorom sa nachádza miesto skutočného vedenia podniku.
(2) Ak miesto skutočného vedenia podniku, ktorý sa zaoberá lodnou dopravou, je na palube lode, sa zato, že sa nachádza v tom zmluvnom štáte, v ktorom sa nachádza domovský prístav tejto lode, alebo ak domovský prístav nie je, v tom zmluvnom štáte, ktorého rezidentom je prevádzkovateľ lode.
(3) Ustanovenia odseku 1 tohto článku sa uplatnia aj na zisky z účasti na poole, spoločnom podnikaní alebo medzinárodnej prevádzkovej organizácii, ale len v takom rozsahu, v akom tieto zisky prisúditeľné účastníkovi v pomere k jeho podielu na spoločnom prevádzkovaní.
Článok 9
Prepojené podniky
(1) Ak
a) sa podnik jedného zmluvného štátu priamo alebo nepriamo podieľa na riadení, kontrole alebo na majetku podniku druhého zmluvného štátu alebo
b) sa tie isté osoby priamo alebo nepriamo podieľajú na riadení, kontrole alebo na majetku podniku jedného zmluvného štátu i podniku druhého zmluvného štátu,
a ak v týchto prípadoch podmienky, na ktorých sa dva podniky vo svojich obchodných alebo finančných vzťahoch dohodli alebo im boli uložené a ktoré sa líšia od podmienok, ktoré by si dohodli nezávislé podniky, potom môžu byť akékoľvek zisky, ktoré by v prípade neexistencie týchto podmienok jeden z podnikov dosiahol, ale vzhľadom na tieto podmienky ich nedosiahol, zahrnuté do ziskov tohto podniku a následne zdanené.
8
(2) Ak jeden zmluvný štát zahrnie do ziskov podniku tohto zmluvného štátu a následne zdaní zisky, z ktorých bol podnik druhého zmluvného štátu zdanený v druhom zmluvnom štáte a zisky takto zahrnuté zisky, ktoré by bol dosiahol podnik skôr uvedeného zmluvného štátu, ak by podmienky dohodnuté medzi týmito dvoma podnikmi boli také, aké by sa dohodli medzi nezávislými podnikmi, potom druhý zmluvný štát primerane upraví sumu dane uloženej z týchto ziskov. Pri stanovení takejto úpravy sa postupuje s náležitým ohľadom na iné ustanovenia tejto zmluvy a príslušné orgány zmluvných štátov sa v prípade potreby spolu poradia.
Článok 10
Dividendy
(1) Dividendy vyplácané spoločnosťou, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu, rezidentovi druhého zmluvného štátu sa môžu zdaniť v tomto druhom zmluvnom štáte.
(2) Tieto dividendy sa však môžu zdaniť aj v zmluvnom štáte, ktorého rezidentom je spoločnosť vyplácajúca dividendy, a to podľa právnych predpisov toho zmluvného štátu, ak je však skutočný vlastník dividend rezidentom druhého zmluvného štátu, daň takto stanovená nepresiahne 5 % hrubej sumy dividend. Tento odsek sa netýka zdanenia spoločnosti, pokiaľ ide o zisky, z ktorých sa vyplácajú dividendy.
(3) Pojem „dividendy" použitý v tomto článku označuje príjmy z akcií alebo podielov, „jouissance" akcií alebo „jouissance" práv, ťažobných akcií, zakladateľských akcií alebo iných obchodných práv (ktoré nie pohľadávkami), z podielov na zisku, ako aj príjmy z iných práv, ktoré sa zdaňujú rovnakým spôsobom ako príjmy z akcií alebo podielov podľa právnych predpisov toho zmluvného štátu, ktorého rezidentom je spoločnosť rozdeľujúca zisk.
(4) Ustanovenia odseku 1 a 2 tohto článku sa neuplatnia, ak skutočný vlastník dividend, ktorý je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, ktorého rezidentom je spoločnosť vyplácajúca dividendy, podnikanie prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza a ak sa podiel, v súvislosti s ktorým sa dividendy vyplácajú, skutočne viaže na túto stálu prevádzkareň. V takomto prípade sa uplatnia ustanovenia článku 7.
(5) Ak spoločnosť, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu, dosahuje zisky alebo príjmy z druhého zmluvného štátu, tento druhý zmluvný štát nemôže zdaniť dividendy vyplácané spoločnosťou (s výnimkou, ak sa tieto dividendy vyplácajú rezidentovi tohto druhého zmluvného štátu alebo ak vlastníctvo, v súvislosti s ktorým sa dividendy vyplácajú, sa skutočne viaže na stálu prevádzkareň nachádzajúcu sa v tomto druhom zmluvnom štáte) a nemôže ani zdaniť nerozdelené zisky spoločnosti daňou z nerozdelených ziskov spoločnosti, aj keď vyplácané dividendy alebo nerozdelené zisky pozostávajú úplne alebo čiastočne zo ziskov alebo z príjmov plynúcich zo zdroja v tomto druhom zmluvnom štáte.
Článok 11
Úroky
(1) Úroky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a vyplácané rezidentovi druhého zmluvného štátu sa môžu zdaniť v tomto druhom zmluvnom štáte.
9
(2) Tieto úroky sa však môžu zdaniť aj v zmluvnom štáte, v ktorom majú zdroj, a to podľa právnych predpisov tohto zmluvného štátu, ak je však skutočný vlastník úrokov rezidentom druhého zmluvného štátu, daň takto stanovená nepresiahne 5 % hrubej sumy úrokov.
(3) Pojem „úroky" použitý v tomto článku označuje príjmy z pohľadávok akéhokoľvek druhu zabezpečených alebo nezabezpečených záložným právom na nehnuteľnosť bez ohľadu na to, či poskytujú právo účasti na ziskoch dlžníka a najmä príjmy z vládnych cenných papierov a príjmy z obligácií alebo z dlhopisov vrátane prémií a výhier spojených s týmito cennými papiermi, obligáciami alebo dlhopismi. Penále ukladané za oneskorenú platbu sa nepovažuje za úroky na účely tohto článku.
(4) Bez ohľadu na ustanovenia odseku 2 tohto článku úroky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a plynúce druhému zmluvnému štátu, ministerstvám, iným orgánom štátnej správy, obciam, centrálnej banke a ostatným bankám, ktoré vo výlučnom vlastníctve druhého zmluvného štátu, sú oslobodené od dane v skôr uvedenom zmluvnom štáte.
(5) Ustanovenia odsekov 1 a 2 tohto článku sa neuplatnia, ak skutočný vlastník úrokov, ktorý je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v ktorom majú úroky zdroj, podnikanie prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza a ak pohľadávka, z ktorej sa úroky platia, sa skutočne viaže na túto stálu prevádzkareň. V takomto prípade sa uplatnia ustanovenia článku 7.
(6) Predpokladá sa, že úroky majú zdroj v zmluvnom štáte, ak je platiteľ rezidentom tohto zmluvného štátu. Ak však osoba platiaca úroky bez ohľadu na to, či je alebo nie je rezidentom zmluvného štátu, v zmluvnom štáte stálu prevádzkareň, v súvislosti s ktorou vznikol dlh, za ktorý sa úroky platia a tieto úroky idú na ťarchu tejto stálej prevádzkarne, potom sa predpokladá, že tieto úroky majú zdroj v tom zmluvnom štáte, v ktorom sa nachádza táto stála prevádzkareň.
(7) Ak v dôsledku osobitných vzťahov existujúcich medzi platiteľom a skutočným vlastníkom úrokov alebo medzi nimi a treťou osobou suma úrokov vzťahujúca sa k pohľadávke, z ktorej sa úroky platia, presahuje sumu, ktorú by bol dohodol platiteľ so skutočným vlastníkom, keby takéto vzťahy neexistovali, uplatnia sa ustanovenia tohto článku len na túto naposledy uvedenú sumu. V tomto prípade časť platieb presahujúca túto sumu sa zdaní podľa právnych predpisov oboch zmluvných štátov s prihliadnutím na ostatné ustanovenia tejto zmluvy.
Článok 12
Licenčné poplatky
(1) Licenčné poplatky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a vyplácané rezidentovi druhého zmluvného štátu sa môžu zdaniť v tomto druhom zmluvnom štáte.
(2) Tieto licenčné poplatky sa však môžu zdaniť aj v zmluvnom štáte, v ktorom majú zdroj, a to podľa právnych predpisov tohto zmluvného štátu, ak je však skutočný vlastník licenčných
10
poplatkov rezidentom druhého zmluvného štátu, daň takto stanovená nepresiahne 7,5 % hrubej sumy licenčných poplatkov.
(3) Pojem „licenčné poplatky" použitý v tomto článku označuje platby akéhokoľvek druhu získané ako odplata za použitie alebo za právo na použitie akéhokoľvek autorského práva k literárnemu, umeleckému alebo vedeckému dielu vrátane kinematografických filmov a filmov alebo nahrávok pre televízne alebo rozhlasové vysielanie, akéhokoľvek patentu, ochrannej známky, návrhu alebo modelu, plánu, tajného vzorca alebo postupu, softvéru, alebo za použitie alebo za právo na použitie priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia, alebo za informácie, ktoré sa vzťahujú na priemyselné, obchodné alebo vedecké skúsenosti.
(4) Ustanovenia odsekov 1 a 2 tohto článku sa neuplatnia, ak skutočný vlastník licenčných poplatkov, ktorý je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v ktorom majú licenčné poplatky zdroj, podnikanie prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza a ak sa právo alebo majetok, za ktorý sa licenčné poplatky platia, skutočne viažu na túto stálu prevádzkareň. V takomto prípade sa uplatnia ustanovenia článku 7.
(5) Predpokladá sa, že licenčné poplatky majú zdroj v zmluvnom štáte, ak je platiteľ rezidentom tohto zmluvného štátu. Ak však osoba platiaca licenčné poplatky bez ohľadu na to, či je alebo nie je rezidentom zmluvného štátu, v zmluvnom štáte stálu prevádzkareň, v súvislosti s ktorou vznikla povinnosť platiť licenčné poplatky a tieto licenčné poplatky idú na ťarchu tejto stálej prevádzkarne, potom sa predpokladá, že tieto licenčné poplatky majú zdroj v tom zmluvnom štáte, v ktorom sa nachádza táto stála prevádzkareň.
(6) Ak v dôsledku osobitných vzťahov existujúcich medzi platiteľom a skutočným vlastníkom licenčných poplatkov alebo medzi nimi a treťou osobou suma licenčných poplatkov vzťahujúca sa na použitie, na právo alebo na informácie, za ktoré sa licenčné poplatky platia, presahuje sumu, ktorú by bol dohodol platiteľ so skutočným vlastníkom, keby takéto vzťahy neexistovali, uplatnia sa ustanovenia tohto článku len na túto naposledy uvedenú sumu. V tomto prípade časť platieb presahujúca túto sumu sa zdaní podľa právnych predpisov oboch zmluvných štátov s prihliadnutím na ostatné ustanovenia tejto zmluvy.
Článok 13
Príjmy zo scudzenia majetku
(1) Príjmy, ktoré plynú rezidentovi jedného zmluvného štátu zo scudzenia nehnuteľného majetku uvedeného v článku 6, ktorý sa nachádza v druhom zmluvnom štáte, sa môžu zdaniť v tomto druhom zmluvnom štáte.
(2) Príjmy zo scudzenia hnuteľného majetku, ktorý je časťou obchodného majetku stálej prevádzkarne, ktorú podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte, vrátane príjmov dosiahnutých zo scudzenia tejto stálej prevádzkarne (samej alebo spolu s celým podnikom), sa môžu zdaniť v tomto druhom zmluvnom štáte.
(3) Príjmy zo scudzenia lodí, lietadiel, cestných vozidiel alebo železníc prevádzkovaných v medzinárodnej doprave, alebo hnuteľného majetku, ktorý slúži na prevádzku týchto lodí, lietadiel, cestných vozidiel alebo železníc, podliehajú zdaneniu len v tom zmluvnom štáte, v ktorom sa nachádza miesto skutočného vedenia podniku.
11
(4) Príjmy plynúce rezidentovi jedného zmluvného štátu zo scudzenia podielov alebo akcií, alebo iných obchodných práv, ktorých viac ako 50 % hodnoty priamo alebo nepriamo predstavuje nehnuteľný majetok nachádzajúci sa v druhom zmluvnom štáte, môžu sa zdaniť v tomto druhom zmluvnom štáte.
(5) Príjmy zo scudzenia majetku iného, ako sa uvádza v odsekoch 1 až 4 tohto článku, podliehajú zdaneniu len v tom zmluvnom štáte, ktorého je scudziteľ rezidentom.
Článok 14
Príjmy zo závislej činnosti
(1) Platy, mzdy a iné podobné odmeny plynúce rezidentovi jedného zmluvného štátu z dôvodu zamestnania podliehajú zdaneniu, s výnimkou ustanovení článkov 15, 17 a 18 len v tomto zmluvnom štáte, ak sa zamestnanie nevykonáva v druhom zmluvnom štáte. Ak sa tam zamestnanie vykonáva, môžu sa odmeny zaň prijaté zdaniť v tomto druhom zmluvnom štáte.
(2) Odmeny plynúce rezidentovi jedného zmluvného štátu z dôvodu zamestnania vykonávaného v druhom zmluvnom štáte, podliehajú zdaneniu, bez ohľadu na ustanovenia odseku 1, len v skôr uvedenom zmluvnom štáte, ak
a) príjemca je prítomný v druhom zmluvnom štáte počas jedného obdobia alebo viacerých období, ktoré nepresiahnu v úhrne 183 dní v akomkoľvek dvanásťmesačnom období, ktoré sa začína alebo končí v príslušnom zdaňovacom období, a
b) odmeny vyplácané zamestnávateľom alebo v mene zamestnávateľa, ktorý nie je rezidentom druhého zmluvného štátu, a
c) odmeny nejdú na ťarchu stálej prevádzkarne, ktorú zamestnávateľ v druhom zmluvnom štáte.
(3) Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku odmeny plynúce z dôvodu zamestnania vykonávaného na palube lode, lietadla, cestného vozidla alebo železnice prevádzkovaného v medzinárodnej doprave sa môžu zdaniť len v tom zmluvnom štáte, v ktorom sa nachádza miesto skutočného vedenia podniku.
Článok 15
Tantiémy
Tantiémy a iné podobné platby, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá ako člen štatutárneho orgánu alebo iného podobného orgánu spoločnosti, ktorá je rezidentom druhého zmluvného štátu, sa môžu zdaniť v tomto druhom zmluvnom štáte.
12
Článok 16
Umelci a športovci
(1) Príjmy, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu ako umelec, a to ako divadelný, filmový, rozhlasový alebo televízny umelec, alebo ako hudobník, alebo ako športovec z činností vykonávaných osobne v druhom zmluvnom štáte, môžu sa bez ohľadu na ustanovenia článkov 7 a 14 zdaniť v tomto druhom zmluvnom štáte.
(2) Ak príjmy z činností osobne vykonávaných umelcom alebo športovcom neplynú priamo tomuto umelcovi alebo športovcovi, ale inej osobe, môžu sa tieto príjmy bez ohľadu na ustanovenia článkov 7 a 14 zdaniť v tom zmluvnom štáte, v ktorom umelec alebo športovec vykonáva svoju činnosť.
(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 tohto článku sa neuplatnia na príjmy plynúce umelcovi alebo športovcovi z činností vykonávaných v rámci kultúrnej dohody uzavretej medzi zmluvnými štátmi.
Článok 17
Dôchodky
S výnimkou ustanovenia článku 18 ods. 2 dôchodky a iné podobné odmeny vyplácané rezidentovi zmluvného štátu z dôvodu predchádzajúceho zamestnania podliehajú zdaneniu len v tomto zmluvnom štáte.
Článok 18
Štátna služba
(1) Platy, mzdy a iné podobné odmeny, okrem dôchodkov vyplácané jedným zmluvným štátom alebo jeho správnym celkom, alebo miestnym orgánom fyzickej osobe za služby poskytované tomuto zmluvnému štátu alebo jeho správnemu celku, alebo miestnemu orgánu podliehajú zdaneniu len v tomto zmluvnom štáte. Takéto platy, mzdy a iné podobné odmeny však podliehajú zdaneniu len v druhom zmluvnom štáte, ak služby poskytované v tomto druhom zmluvnom štáte a fyzická osoba je rezidentom tohto druhého zmluvného štátu a
a) je štátnym príslušníkom tohto druhého zmluvného štátu alebo
b) sa rezidentom tohto druhého zmluvného štátu nestala len z dôvodu poskytovania týchto služieb.
(2) Bez ohľadu na ustanovenia odseku 1 tohto článku akýkoľvek dôchodok a iné podobné odmeny vyplácané z prostriedkov, ktoré vytvoril zmluvný štát alebo jeho správny celok, alebo miestny orgán, fyzickej osobe za služby poskytované tomuto zmluvnému štátu alebo jeho správnemu celku, alebo miestnemu orgánu, podliehajú zdaneniu len v tomto zmluvnom štáte. Takýto dôchodok a iné podobné odmeny však podliehajú zdaneniu len v druhom zmluvnom štáte, ak je fyzická osoba rezidentom a štátnym príslušníkom tohto druhého zmluvného štátu.
(3) Ustanovenia článkov 14, 15, 16 a 17 sa uplatňujú na platy, mzdy a iné podobné odmeny a na dôchodky za služby poskytované v súvislosti s podnikaním vykonávaným niektorým zmluvným štátom alebo jeho správnym celkom, alebo miestnym orgánom.
13
Článok 19
Učitelia, študenti a výskumní pracovníci
(1) Platby, ktoré na účely svojho pobytu, štúdia alebo výcviku dostáva študent alebo učeň, ktorý je alebo bol bezprostredne pred svojím príchodom do jedného zmluvného štátu rezidentom druhého zmluvného štátu a ktorý sa zdržiava v skôr uvedenom zmluvnom štáte iba s cieľom štúdia alebo výcviku, sa nezdania v tomto skôr uvedenom zmluvnom štáte, ak takéto platby majú zdroj mimo tohto skôr uvedeného zmluvného štátu.
(2) Rovnako odmena učiteľa alebo inštruktora, ktorý je alebo bol bezprostredne pred návštevou jedného zmluvného štátu rezidentom druhého zmluvného štátu a ktorý sa zdržiava v skôr uvedenom zmluvnom štáte s cieľom výučby alebo výskumu počas jedného obdobia alebo viacerých období, ktoré nepresiahnu dva roky, je oslobodená od dane v skôr uvedenom zmluvnom štáte, ak takáto platba zdroj mimo tohto skôr uvedeného zmluvného štátu. Tento odsek sa nevzťahuje na odmeny a príjmy z výskumu, ak sa tento výskum vykonáva pre osoby alebo podniky na obchodné účely.
Článok 20
Iné príjmy
(1) Časti príjmov rezidenta zmluvného štátu bez ohľadu na to, kde je ich zdroj, ktoré sa neuvádzajú v predchádzajúcich článkoch tejto zmluvy, podliehajú zdaneniu len v tomto zmluvnom štáte.
(2) Ustanovenia odseku 1 tohto článku sa neuplatnia na príjmy, s výnimkou príjmov z nehnuteľného majetku definovaného v článku 6 ods. 2, ak ich príjemca, ktorý je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva v druhom zmluvnom štáte podnikanie prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza a ak právo alebo majetok, za ktoré sa príjmy platia, skutočne spojené s touto stálou prevádzkarňou. V tomto prípade sa uplatnia ustanovenia článku 7.
Článok 21
Zamedzenie dvojitého zdanenia
(1) V Slovenskej republike sa dvojitému zdaneniu zamedzí nasledovne:
Slovenská republika môže pri zdaňovaní príjmov svojich rezidentov zahrnúť do základu dane, z ktorého sa takéto dane stanovujú, časti príjmov, ktoré sa môžu podľa ustanovení tejto zmluvy zdaniť aj v Iránskej islamskej republike, povolí však znížiť sumu dane vypočítanú z takéhoto základu dane o sumu rovnajúcu sa dani zaplatenej v Iránskej islamskej republike. Suma, o ktorú sa daň zníži, však nepresiahne časť dane splatnej v Slovenskej republike vypočítanú pred jej znížením, ktorá pripadá pomerne na príjmy, ktoré sa môžu zdaniť podľa ustanovení tejto zmluvy v Iránskej islamskej republike.
(2) V Iránskej islamskej republike:
a) Ak rezident Iránskej islamskej republiky poberá príjmy, ktoré sa môžu podľa ustanovení tejto zmluvy zdaniť v Slovenskej republike, Iránska islamská republika povolí znížiť daň z príjmov svojho rezidenta o sumu rovnajúcu sa dani z príjmov zaplatenej v Slovenskej republike. Suma, o ktorú sa daň zníži, však nepresiahne časť dane z príjmov vypočítanej pred jej znížením, ktorá pripadá na tieto príjmy.
14
b) Ak v súlade s ktorýmkoľvek ustanovením tejto zmluvy príjem, ktorý poberá rezident Iránskej islamskej republiky, je oslobodený od dane v Slovenskej republike, Iránska islamská republika môže bez ohľadu na toto oslobodenie vziať do úvahy tento oslobodený príjem pri výpočte sumy dane z ostatných príjmov tohto rezidenta.
Článok 22
Zásada rovnakého zaobchádzania
(1) Štátni príslušníci jedného zmluvného štátu nepodliehajú v druhom zmluvnom štáte zdaneniu ani povinnostiam s ním súvisiacimi, ktoré iné alebo ťaživejšie ako zdanenie a s ním súvisiace povinnosti, ktorým podliehajú alebo môžu podliehať štátni príslušníci druhého zmluvného štátu, ktorí v rovnakej situácii najmä z hľadiska rezidencie. Toto ustanovenie sa bez ohľadu na ustanovenia článku 1 uplatňuje aj na osoby, ktoré nie rezidentmi jedného alebo oboch zmluvných štátov.
(2) Zdanenie stálej prevádzkarne, ktorú podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte, nemôže byť v tomto druhom zmluvnom štáte nepriaznivejšie ako zdanenie podnikov tohto druhého zmluvného štátu vykonávajúcich rovnaké činnosti. Toto ustanovenie sa nebude vykladať ako záväzok jedného zmluvného štátu, aby priznal rezidentom druhého zmluvného štátu osobné úľavy a zníženia daní z dôvodu osobného stavu alebo rodinných záväzkov, ktoré priznáva svojim vlastným rezidentom.
(3) Okrem prípadov, keď sa uplatnia ustanovenia článku 9 ods. 1, článku 11 ods. 7 alebo článku 12 ods. 6, úroky, licenčné poplatky a iné úhrady platené podnikom jedného zmluvného štátu rezidentovi druhého zmluvného štátu na účely stanovenia zdaniteľných ziskov tohto podniku odpočítateľné za rovnakých podmienok, ako keby boli platené rezidentovi skôr uvedeného štátu.
(4) Podniky jedného zmluvného štátu, ktorých majetok úplne alebo čiastočne vlastní alebo priamo alebo nepriamo ovláda jeden rezident alebo rezidenti druhého zmluvného štátu, nepodliehajú v skôr uvedenom zmluvnom štáte zdaneniu ani povinnostiam s ním súvisiacimi, ktoré iné, či ťaživejšie, ako zdanenie a s ním spojené povinnosti, ktorým podliehajú alebo môžu podliehať iné podobné podniky skôr uvedeného štátu.
(5) Ustanovenia tohto článku sa bez ohľadu na ustanovenia článku 2 tejto zmluvy uplatnia na dane každého druhu a charakteru.
Článok 23
Procedúra vzájomnej dohody
(1) Ak sa osoba domnieva, že opatrenia jedného alebo oboch zmluvných štátov vedú alebo budú viesť v jej prípade k zdaneniu, ktoré nie je v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy, môže nezávisle od opravných prostriedkov, ktoré poskytujú vnútroštátne právne predpisy zmluvných štátov, predložiť svoj prípad príslušnému orgánu zmluvného štátu, ktorého je rezidentom, alebo ak sa na prípad vzťahuje článok 22 ods. 1, príslušnému orgánu zmluvného štátu, ktorého je štátnym príslušníkom. Prípad musí byť predložený do troch rokov od prvého oznámenia o opatrení smerujúcom k zdaneniu, ktoré nie je v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy.
15
(2) Ak príslušný orgán považuje námietku za oprávnenú a ak sám nie je schopný nájsť uspokojivé riešenie, bude sa usilovať prípad vyriešiť vzájomnou dohodou s príslušným orgánom druhého zmluvného štátu tak, aby sa vylúčilo zdanenie, ktoré nie je v súlade s touto zmluvou. Dosiahnutá dohoda sa uplatní bez ohľadu na časové lehoty podľa vnútroštátnych právnych predpisov zmluvných štátov.
(3) Príslušné orgány zmluvných štátov vynaložia úsilie vyriešiť vzájomnou dohodou ťažkosti či pochybnosti, ktoré môžu vzniknúť pri výklade alebo vykonávaní tejto zmluvy. Môžu sa tiež vzájomne poradiť o vylúčení dvojitého zdanenia v prípadoch, ktoré neupravuje táto zmluva.
(4) Príslušné orgány zmluvných štátov môžu vzájomne komunikovať s cieľom dosiahnuť dohodu v zmysle predchádzajúcich odsekov. Príslušné orgány prostredníctvom konzultácií vypracujú vhodné postupy, podmienky, metódy a techniky na vykonávanie procedúry vzájomnej dohody ustanovenej v tomto článku.
Článok 24
Výmena informácií
(1) Príslušné orgány zmluvných štátov si vymieňajú informácie, o ktorých sa predpokladá, že rozhodujúce na vykonávanie ustanovení tejto zmluvy alebo vnútroštátnych právnych predpisov upravujúcich dane každého druhu a charakteru, ktoré ukladané v mene zmluvných štátov alebo ich správnych celkov, alebo miestnych orgánov, ak zdanenie, ktoré upravujú, nie je v rozpore s touto zmluvou. Výmena informácií nie je obmedzená článkami 1 a 2.
(2) Všetky informácie, ktoré zmluvný štát získa podľa odseku 1 tohto článku, sa považujú za daňové tajomstvo rovnako ako informácie získané podľa vnútroštátnych právnych predpisov tohto zmluvného štátu a poskytujú sa len osobám alebo orgánom (vrátane súdov a správnych orgánov), ktoré sa zaoberajú vyrubovaním alebo vyberaním daní, vykonávaním právnych predpisov alebo trestným stíhaním týkajúcim sa daní alebo rozhodovaním o odvolaniach vo vzťahu ku daniam uvedeným v odseku 1 tohto článku alebo dohľadom nad týmito činnosťami. Tieto osoby alebo orgány použijú informácie len na uvedené účely. Tieto informácie sa môžu zverejňovať počas verejných súdnych konaní alebo v súdnych rozhodnutiach.
(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 tohto článku sa v žiadnom prípade nevykladajú tak, že niektorému zmluvnému štátu ukladajú povinnosť
a) vykonať správne opatrenia v rozpore s právnymi predpismi a administratívnou praxou jedného alebo druhého zmluvného štátu,
b) poskytnúť informácie, ktoré sa nedajú získať na základe právnych predpisov alebo v riadnom správnom konaní jedného alebo druhého zmluvného štátu,
c) poskytnúť informácie, ktoré by viedli k zverejneniu akéhokoľvek obchodného, hospodárskeho, priemyselného, komerčného alebo profesijného tajomstva alebo obchodného postupu, alebo informácie, ktorých zverejnenie by bolo v rozpore s verejným poriadkom.
16
(4) Ak jeden zmluvný štát žiada informácie podľa tohto článku, druhý zmluvný štát využije svoje opatrenia na získavanie informácií, aj keď druhý zmluvný štát informácie nepotrebuje na vlastné daňové účely. Povinnosť obsiahnutá v predchádzajúcej vete podlieha obmedzeniam uvedeným v odseku 3 tohto článku, ale v žiadnom prípade sa tieto obmedzenia nevysvetľujú tak, že umožňujú zmluvnému štátu zamietnuť poskytnutie informácií len preto, že on sám nemá záujem o takéto informácie.
(5) V žiadnom prípade sa ustanovenia odseku 3 tohto článku nevysvetľujú tak, že umožňujú jednému zmluvnému štátu zamietnuť poskytnutie informácií len preto, že požadovanými informáciami disponuje banka, iná finančná inštitúcia, splnomocnenec alebo osoba konajúca vo funkcii agenta alebo zmocneného zástupcu alebo preto, že sa týkajú majetkovej účasti v určitej osobe. Ustanovenia tohto odseku vstúpia do platnosti, keď si obidva zmluvné štáty navzájom oficiálne oznámia, že tieto ustanovenia vstupujú do platnosti.
Článok 25
Členovia diplomatických misií a konzulárnych úradov
Žiadne ustanovenia tejto zmluvy sa netýkajú daňových výsad, ktoré prislúchajú členom diplomatických misií alebo konzulárnych úradov podľa všeobecných pravidiel medzinárodného práva alebo na základe ustanovení osobitných dohôd.
Článok 26
Obmedzenie výhod
Žiadne ustanovenia tejto zmluvy nebránia zmluvným štátom identifikovať obsah transakcie. Výhody plynúce z tejto zmluvy sa neuplatnia, ak príjem plynie v súvislosti s umelo vytvorenou štruktúrou.
Článok 27
Nadobudnutie platnosti
Táto zmluva podlieha schváleniu v súlade s vnútroštátnymi právnymi postupmi oboch zmluvných štátov a nadobudne platnosť prvým dňom tretieho mesiaca nasledujúceho po dátume doručenia neskoršieho oznámenia potvrdzujúceho, že boli splnené vnútroštátne právne postupy. Ustanovenia tejto zmluvy potom nadobudnú účinnosť
a)v Slovenskej republike
(i) v prípade daní vyberaných zrážkou pri zdroji, na príjmy vyplatené alebo pripísané od 1. januára kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom táto zmluva nadobudla platnosť,
(ii) v prípade ostatných daní, na dane, ktoré sa ukladajú za akékoľvek zdaňovacie obdobie začínajúce od 1. januára kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom táto zmluva nadobudla platnosť,
17
b)v Iránskej islamskej republike
(i) v prípade daní vyberaných zrážkou pri zdroji, na príjmy vyplatené alebo pripísané od prvého dňa Farvardin Solar Hijra, ktorý zodpovedá 21. marcu, kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom táto zmluva nadobudla platnosť,
(ii) v prípade ostatných daní, na dane, ktoré sa ukladajú za akékoľvek zdaňovacie obdobie začínajúce od prvého dňa Farvardin Solar Hijra, ktorý zodpovedá 21. marcu, kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom táto zmluva nadobudla platnosť.
Článok 28
Ukončenie platnosti
Táto zmluva zostane v platnosti, pokým ju niektorý zo zmluvných štátov nevypovie. Ktorýkoľvek zo zmluvných štátov môže zmluvu vypovedať diplomatickou cestou písomným oznámením o výpovedi najmenej šesť mesiacov pred koncom akéhokoľvek kalendárneho roka nasledujúceho po uplynutí najmenej piatich rokov od dátumu nadobudnutia platnosti tejto zmluvy. V takom prípade sa táto zmluva prestane v oboch zmluvných štátoch vykonávať
a)v Slovenskej republike
(i) v prípade daní vyberaných zrážkou pri zdroji, na príjmy vyplatené alebo pripísané od 1. januára kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom bolo zaslané oznámenie o výpovedi,
(ii) v prípade ostatných daní, v akomkoľvek zdaňovacom období začínajúcom sa od 1. januára kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom bolo zaslané písomné oznámenie o výpovedi,
b)v Iránskej islamskej republike
(i) v prípade daní vyberaných zrážkou pri zdroji, na príjmy vyplatené alebo pripísané od prvého dňa Farvardin Solar Hijra, ktorý zodpovedá 21. marcu, kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom bolo zaslané oznámenie o výpovedi,
(ii) v prípade ostatných daní, v akomkoľvek zdaňovacom období začínajúcom sa od prvého dňa Farvardin Solar Hijra, ktorý zodpovedá 21. marcu, kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom bolo zaslané oznámenie o výpovedi.
18
Na dôkaz toho podpísaní, riadne na to splnomocnení, podpísali túto zmluvu.
Dané v Teheráne, dňa 19.01.2016, čo zodpovedá 29 Deya 1394 Solar Hijra, v dvoch pôvodných vyhotoveniach, každé v slovenskom, v perzskom a v anglickom jazyku. V prípade rozdielnosti výkladu je rozhodujúce znenie v anglickom jazyku.
Za Za
Slovenskú republiku Iránsku islamskú republiku
Peter Kažimír Dr. Ali Tayyebnia
Minister financií Minister ekonomických záležitostí a financií
.............................................. ..................................................