exekučným titulom. Navrhovaná úprava predstavuje aj motivačný faktor smerujúci k posilneniu dobrovoľného plnenia daňových povinností. Okamžitá vykonateľnosť predbežného opatrenia je dôvodná v prípade, ak existuje nebezpečenstvo z omeškania zloženia peňažnej sumy a následnej nedobytnosti v budúcnosti vyrubenej daňovej povinnosti. Pôjde najmä o situácie, kedy z činnosti správcu dane alebo prostredníctvom iných štátnych orgánov (OČTK) budú zistené okolnosti nasvedčujúce páchaniu daňových deliktov v takom rozsahu, že je nevyhnutné okamžité zakročenie štátneho orgánu zamerané na eliminovanie možnosti vzniku nepriaznivých následkov.
Novým znením odseku 8 sa ustanovuje, kedy predbežné opatrenie stráca účinnosť, a to:
- dňom zaplatenia dane alebo daňového nedoplatku, vrátane vykonania kompenzácie,
- dňom vzniku záložného práva, ak predmet predbežného opatrenia aj predmet záložného práva je ten istý, t. j. ak zabezpečujú ten istý daňový nedoplatok,
- predbežné opatrenie vydané na zloženie peňažnej sumy dňom vyrubenia dane, ktorá nebola v dobe vydania predbežného opatrenia vyrubená, ak suma uložená predbežným opatrením bola zložená na účet správcu dane.
Ďalej sa navrhuje, aby predbežné opatrenie ktoré sa týka motorového vozidla, správca dane doručil aj Policajnému zboru a aby peňažná suma zložená na základe predbežného opatrenia, bola pred vrátením použitá na úhradu nedoplatkov daňového subjektu, rovnako ako preplatok.
K bodom 27 až 29 (§ 57)
Z dôvodu možnosti širšieho využitia inštitútu odkladu platenia dane a platenia dane v splátkach sa upravuje ustanovenie tak, aby pri menších sumách nedochádzalo k neprimeranosti ich zabezpečenia záložným právom. Zároveň sa vypúšťa odsek, podľa ktorého bolo možné povoliť odklad platenia dane alebo jej zaplatenie v splátkach až po uplynutí jedného roka odo dňa, posledného povoleného odkladu alebo splátky.
K bodom 30 až 32 (§ 60)
S cieľom predísť situácii keď daňové subjekty podávajú často neopodstatnené námietky zaujatosti, a to aj opakovane z tých istých dôvodov sa navrhuje, aby námietka bola podaná najneskôr do pätnástich dní, odkedy sa o dôvodoch zaujatosti daňový subjekt dozvedel, musí byť riadne odôvodnená, musí byť uvedené proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť označený zamestnanec vylúčený z konania, kedy sa účastník konania dozvedel o dôvode vylúčenia, ako aj dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na námietku zaujatosti, ktorá bola uplatnená po lehote, ako aj na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, sa neprihliada a príslušný orgán túto skutočnosť oznámi tomu, kto námietku podal. Ďalej sa navrhuje, aby námietku nebolo možné podať voči riaditeľovi daňového a riaditeľovi colného úradu, keďže sa priamo nezúčastňujú na daňovom konaní. Tiež sa nebude prihliadať na opakovanú námietku zaujatosti podanú z toho istého dôvodu, o ktorej už bolo rozhodnuté.
K bodu 34 (§ 63 ods. 11)
Navrhovaná úprava ustanovuje, ktorý deň sa považuje za deň vydania rozhodnutia. Týmto dňom bude deň, keď bol vykonaný úkon smerujúci k doručeniu rozhodnutia, t. j. rozhodnutie odoslané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami. V prípade rozhodnutí, ktoré sa nedoručujú, bude týmto dňom deň, keď bolo rozhodnutie podpísané oprávnenou osobou.
K bodu 36 (§ 67 ods. 7)