1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽaNO-NOVA).

Starostlivosť o dieťa do 6 rokov veku, starostlivosť o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a opatrovanie alebo osobná asistencia dospelej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím (ďalej len „osobná starostlivosť“) je mimoriadne náročná, no zároveň nedocenená činnosť. Rodiny, ktoré sa starajú o svojich blízkych odkázaných na pomoc iných sú často vystavené zvýšenému riziku chudoby, nehovoriac o celkovom zhoršení sociálnej situácie rodiny, vrátane ovplyvnenia vzťahov v rodine.

Napriek tomu mnohé štúdie poukazujú na to, že osobná starostlivosť v domácom prostredí je najlepšia alternatíva pre opatrovaného (pokiaľ to dovolí jeho zdravotný stav). Aj keď opatrovatelia vykonávajú starostlivosť 24 hodín denne, z titulu poberania štátneho príspevku nemajú títo nárok na žiadnu kompenzáciu v čase choroby, alebo sťažený prístup k dovolenke cez odľahčovaciu službu (často sa však stáva, že samospráva nevie dostatočne zabezpečiť túto službu) či príspevok počas doby nezamestnanosti po ukončení opatrovania.

Preto vnímame tieto skupiny vyššie popísaných osôb aj z dlhodobého hľadiska sociálneho poistenia za znevýhodnené. A aj pokiaľ si chcú sami platiť napr. nemocenské poistenie, nie je im to samostatne umožnené, len v „balíku“ všetkých poistení pri dobrovoľnom sociálnom poistení.

Hoci sú vyššie uvedené skupiny osôb poistencami štátu v rámci dôchodkového poistenia, na účely dobrovoľného nemocenského poistenia a poistenia v nezamestnanosti to nemá žiaden vplyv. Inými slovami, ak si poistenec chce priplatiť nemocenské poistenie, alebo poistenie v nezamestnanosti, nemá inú možnosť ako zaplatiť celý balík dobrovoľného poistenia a to znamená, že dôchodkové poistenie má akoby platené dvojmo, raz ako poistenec štátu a druhý krát v rámci balíka dobrovoľného poistenia si ho uhradí sám.

Zámerom predkladaného návrhu zákona je udelenie výnimky z existujúcich vyššie načrtnutých poistných „balíčkov“ pre osoby vykonávajúce osobnú starostlivosť. Cieľom predkladaného návrhu zákona je umožniť osobám vykonávajúcim osobnú starostlivosť dobrovoľne sa nemocensky pripoistiť bez nutnosti ich duplicitného dobrovoľného dôchodkového poistenia, a zároveň im umožniť dobrovoľne sa poistiť v nezamestnanosti, bez toho, aby boli súčasne dobrovoľne nemocensky poistené a dobrovoľne dôchodkovo poistené.

Predkladaný návrh zákona zároveň zrušuje nelogické obmedzenie, podľa ktorého je osoba starajúca sa o ťažko zdravotne postihnutú osobu povinne dôchodkovo poistená najviac na obdobie 12 rokov, hoci sa tejto činnosti venuje aj omnoho dlhšie časové obdobie.

Návrh zákona má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, avšak má výrazne pozitívne sociálne vplyvy. Návrh zákona nemá vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

2

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Jednou z podmienok pre dobrovoľné nemocenské poistenie, je v súčasnosti aj povinnosť fyzickej osoby byť dobrovoľne dôchodkovo poistenou. Bez úhrad za dobrovoľné dôchodkového poistenie, teda dobrovoľné nemocenské poistenie nie je možné.

Zavedenie tzv. „balíkov“ sociálneho poistenia, ktoré do istej miery obmedzuje fyzické osoby od slobodného výberu jednotlivých druhov poistení, značne znevýhodnilo najmä osoby, ktoré vykonávajú osobnú starostlivosť. Hoci zmienené kategórie osôb už sú povinne dôchodkovo poistené, kvôli dobrovoľnému nemocenskému poisteniu sú nútené súbežne sa dôchodkovo pripoistiť.

Zavedenie výnimky z existujúceho „balíka“ dobrovoľného nemocenského a dobrovoľného dôchodkového poistenia, je pre vybrané okruhy osôb nanajvýš prospešné. Hlavným dôvodom je nezmyselnosť súbehu platenia dobrovoľného dôchodkového poistenia, hoci dané kategórie osôb už sú poistencami štátu v rámci povinného dôchodkového poistenia. Dobrovoľné poistenie aj z minimálneho vymeriavacieho základu predstavuje sumu 77,22 €, čo pre osoby vykonávajúce opatrovateľskú činnosť nie je, vzhľadom k nízkym sumám príspevku, zanedbateľná položka.

K bodu 2

Fyzická osoba, ktorej sa poskytuje príspevok na opatrovanie, alebo ktorá vykonáva osobnú asistenciu osobe ťažko zdravotne postihnutej aspoň 140 hodín mesačne je síce povinne dôchodkovo poistenou osobou, avšak najdlhšie počas doby 12 rokov.

Praktické skúsenosti osôb vykonávajúcich opatrovanie alebo osobnú asistenciu len potvrdzujú skutočnosť, že ťažké zdravotné postihnutie je v drvivej väčšine prípadov stavom nemenným. To znamená, že osoba uznaná za zdravotne ťažko postihnutú je odkázaná na opatrovanie alebo osobnú asistenciu po celý zvyšok života. Opatrovatelia, mnohokrát rodinní príslušníci a osobní asistenti, vykonávajú túto činnosť neraz nepretržite 24 hodín denne. Tieto osoby okrem toho, že spravidla nemajú možnosť nájsť si iné zamestnanie, po 12 rokoch prestávajú byť poistencami štátu na dôchodkové poistenie, čo znižuje u nich do budúcnosti šancu na slušnejší dôchodok.

Cieľom návrhu zákona je preto odstránenie časového obmedzenia tak, aby bol opatrovateľ alebo osobný asistent povinne dôchodkovo poistený počas takej doby, počas akej reálne vykonáva opatrovateľskú činnosť alebo osobnú asistenciu o ťažko zdravotne postihnutú osobu.

Ohraničenie obdobia, počas ktorého je opatrovateľ a osobný asistent povinne dôchodkovo poistený na maximálne 12 rokov, nebolo nijako zdôvodnené ani v dôvodovej správe k zákonu č. 310/2006 Z. z., ktorým sa toto obmedzenie zaviedlo.

K bodu 3

Poistenie v nezamestnanosti je z pohľadu osôb vykonávajúcich osobnú starostlivosť mimoriadne dôležité. Tieto osoby síce nie sú v zmysle zákona zamestnancami, avšak z pohľadu časovej či fyzickej náročnosti je ich činnosť so zamestnaním porovnateľná, a teda svojim spôsobom tieto činnosti možno považovať za zamestnanie. Uvedené osoby sa reálne nezamestnanými stávajú

3

najčastejšie v momente úmrtia opatrovanej osoby. Vzhľadom na charakter činnosti osôb vykonávajúcich osobnú starostlivosť je zavedenie možnosti dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti bez nutnosti dobrovoľného nemocenského poistenia a súčasne dobrovoľného dôchodkového poistenia nanajvýš potrebné. Kvôli možnosti dobrovoľne sa poistiť v nezamestnanosti je v ich prípade na dobrovoľné dôchodkové poistenie a dobrovoľné nemocenské poistenie potrebné vynaložiť mesačne aspoň 96,09 €. Vzhľadom na zárobkové možnosti týchto osôb je to skutočne príliš vysoká suma, kvôli ktorej si dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti nemôžu dovoliť uhrádzať.

Cieľom návrhu zákona je teda zavedenie výnimky z existujúceho „balíka“ dobrovoľného nemocenského, dobrovoľného dôchodkového poistenia a dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti pre osoby vykonávajúce osobnú starostlivosť.

K bodu 4

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s bodom 2.

K bodu 5

Zavádzajú sa intertemporálne ustanovenia, ktoré pre osoby, ktorým zaniklo povinné dôchodkové poistenie z dôvodu uplynutia 12 rokov tohto poistenia, určujú lehotu na podanie prihlášky na nové povinné dôchodkové poistenie. Na obdobie medzi ukončením povinného dôchodkového poistenia z dôvodu uplynutia 12 rokov a začiatku nového povinného dôchodkového poistenia podľa tohto zákona sa neprihliada.

K Čl. II

Navrhuje sa účinnosť predkladaného zákona so zohľadnením legisvakančnej lehoty, a to od 1. januára 2017.

4

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

3.Predmet návrhu zákona:

a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,

b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.

5

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

x

3. Sociálne vplyvy

x

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

x

– sociálnu exklúziu,

x

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

x

4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

x

A.3. Poznámky

Negatívny vplyv návrhu zákona sa predpokladá v oblasti vplyvov na rozpočet verejnej správy, najmä z dôvodu časového obmedzenia pre vybranú skupinu poistencov štátu na dôchodkové poistenie. Tento vplyv však nie je možné presne vyčísliť najmä z dôvodu, že sa nedá odhadnúť, aký počet osôb, ktoré v minulosti poskytovali osobnú starostlivosť, by sa po zrušení obmedzenia v podobe 12 rokov vrátilo do systému povinného dôchodkového poistenia ako poistenci štátu. V oblasti sociálnych vplyvov sa naopak očakáva výrazne pozitívny vplyv. Za predpokladu, že osoba vykonávajúca osobnú starostlivosť sa stará o svojho ťažko zdravotne postihnutého rodinného príslušníka sa pozitívny vplyv návrhu zákona ešte znásobí. Návrh zákona nemá žiaden vplyv na informatizáciu spoločnosti, životné prostredie ani na podnikateľské prostredie.

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.