Doložka prednosti medzinárodnej zmluvy pred zákonmi Slovenskej republiky

Článok 7 ods. 5 Ústavy SR

1. Gestor zmluvy:Ministerstvo financií Slovenskej republiky

2. Názov zmluvy:Dohoda medzi Slovenskou republikou a Iránskou islamskou republikou o podpore a vzájomnej ochrane investícií

3. Účel a predmet zmluvy a jeho úprava v právnom poriadku SR:

Dohoda medzi Slovenskou republikou a Iránskou islamskou republikou o podpore a vzájomnej ochrane investícií („Dohoda“) predstavuje prvú dohodu o podpore a vzájomnej ochrane investícií, ktorú Slovenská republika vyrokovala po nadobudnutí platnosti Zmluvy o fungovaní EÚ („ZFEÚ“), na základe ktorej získala Európska únia výlučnú právomoc pre priame zahraničné investície v rámci spoločnej obchodnej politiky. Predmetná dohoda bola schválená na rokovaní vlády SR dňa 13. januára 2016 uznesením číslo 1 a podpísaná bola dňa 19. januára 2016 v Teheráne.Účelom Dohody je zintenzívniť tok kapitálu medzi signatárskymi štátmi Dohody, zatraktívniť podnikateľské prostredie v oboch štátoch a zároveň zabezpečiť ochranu zahraničného investora a jeho investície v hosťovskej krajine v prípade neželaných opatrení zo strany štátu a jeho inštitúcií napr. vo forme nezákonného vyvlastnenia. Predmet Dohody do veľkej miery kopíruje novodobú investičnú stratégiu EÚ, výsledky rokovaní medzinárodných dohôd medzi EÚ a Kanadou (CETA) a medzi EÚ a Singapurom (EÚ SG FTA), najnovší návrh EÚ pre Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo (TTIP) a v neposlednom rade národné záujmy SR a jej skúseností a poznatky z režimu ochrany zahraničných investícií.

Predmetná Dohoda obsahuje tak hmotnoprávne ako aj procesnoprávne štandardy ochrany zahraničných investícií, pričom reflektuje na intenzívny vývoj v tejto oblasti v posledných rokoch. Medzi hmotnoprávne štandardy môžeme zaradiť záväzok hostiteľského štátu na spravodlivé zaobchádzanie, dodržiavanie režimu národného zaobchádzania, doložku najvyšších výhod, ochranu pred diskriminačnými opatreniami či nezákonným vyvlastnením, atď. Uvedené štandardy sú oproti minulosti presnejšie uvedené, minimalizujú riziko protichodných arbitrážnych rozhodnutí, prispievajú k lepšej informovanosti a vyššej istote tak pre zahraničných investorov ako aj pre hostiteľské štáty. Dohoda potvrdzuje regulačné právomoci štátu pri prijímaní nie svojvoľných a neodôvodniteľných diskriminačných opatrení v rámci legitímnych cieľov verejnej politiky. Obsiahnutý mechanizmus riešenia sporov medzi investorom a štátom možno charakterizovať ako moderný, transparentný a vyvážený prostriedok riešenia prípadných investičných sporov medzi investorom a hostiteľskou krajinou. Cieľom úpravy tohto mechanizmu je okrem iného depolitizovať prípadné spory medzi investorom a štátom. Mechanizmus obsahuje prísnejšie pravidlá ohľadom možného konfliktu záujmov rozhodcov, ich pracovníkov a asistentov, zrýchlené konanie v prípade tzv. nepodložených žalobách, prevenciu paralelných sporov, kladie väčší dôraz na poskytovanie pravdivých informácií zo strany investora vrátane informácií o financovaní sporu zo strany tretej

osoby. Medzi prevratné ustanovenia možno zaradiť aj priznanie výslovnej jurisdikcie rozhodcovského súdu na posúdenie a nariadenie zloženia zábezpeky v prípade hrozby neplnenia nepriaznivého rozhodnutia a možnosť posúdiť protinároky hostiteľského štátu vzniknuté z pôsobenia investora na jeho území.

Dohoda rešpektuje príslušné právo EÚ, ktoré sa týka oblasti investícií, ako aj aktuálnu investičnú stratégiu EÚ. Podľa Dohody sa akákoľvek investičná arbitráž proti Slovenskej republike bude viesť podľa Pravidiel transparetnosti UNCITRAL. Iránska islamská republika na druhej strane zváži aplikáciu týchto pravidiel na akúkoľvek investičnú arbitráž vedenú proti nej.

Dohoda ďalej predpokladá vznik mnohostranného investičného súdu a / alebo multilaterálneho odvolacieho mechanizmu, ktorý v prípade pristúpenia oboch krajín k takémuto mechanizmu, nahradí príslušné ustanovenia Dohody.

Predmet zmluvy je v právnom poriadku SR upravený:

• v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, • v zákone č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov,

• v zákone č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov,

• v zákone č. 202/1995 Z. z. devízový zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov,

• v zákone č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov, • v zákone č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

• v zákone č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, • v zákone č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, • v zákone č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, • v zákone č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov, • č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov,

• v zákone č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov,• v zákone č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

• v zákone č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, • v zákone č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnený niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

• v zákone č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, • v zákone č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja v znení zákona č. 309/2014 Z. z.,

• v zákone č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

4. Priama úprava práv alebo povinností fyzických osôb alebo právnických osôb:

Zmluva priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb. Konkrétne ide o články 3, 4, 5, 6, 7,8, 9, 10, 13, 14, 15, 17 a 22.

5. Úprava predmetu medzinárodnej zmluvy v práve ES/EÚ:

ZFEÚ v čl. 207 v rámci spoločnej obchodnej politiky zahŕňa aj „priame zahraničné investície“, pričom spoločná obchodná politika v zmysle čl. 3, ods. 1, písm. e) patrí do výlučnej právomoci EÚ. Vzhľadom na deľbu kompetencií k oblasti zahraničných investícií bolo v súvislosti s dohodami o podpore a vzájomnej ochrane investícií medzi členskými štátmi EÚ a tretími krajinami prijaté Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1219/2012 z 12. decembra 2012, ktorým sa ustanovujú prechodné opatrenia pre bilaterálne investičné dohody medzi členskými štátmi a tretími krajinami.

Ustanovenia zmluvy sú v súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie, konkrétne s článkami 64, 66, 75, 143 a 144 v oblasti voľného pohybu kapitálu a platieb. Postup pri uzatváraní medzinárodných zmlúv, ktorých predmetom je voľný pohyb kapitálu a platieb upravujú Rozhodnutie Rady 69/494/EHS, Rozhodnutie Rady 74/393/EHS a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1219/2012 a rozsudky Súdneho dvora Európskej únie v tejto oblasti – rozsudky vo veciach C - 205/06 Komisia proti Rakúskej republike, C - 249/06 Komisia proti Švédskemu kráľovstvu a C – 118/07 Komisia proti Fínskej republike.

Zhoda zmluvy s právom ES/EÚ: úplná

6. Kategória zmluvy podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy SR (vyžaduje pred ratifikáciou súhlas NR SR):

Z kategórií vymedzených čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je táto zmluva medzinárodnou hospodárskou zmluvou všeobecnej povahy a je medzinárodnou zmluvou, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb.

7. Kategória zmluvy podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR (má prednosť pred zákonmi a na ktorú nie je potrebný zákon):

Ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a zároveň o medzinárodnú zmluvu, na ktorej vykonanie nie je potrebný zákon.

8. Dopady prijatia medzinárodnej zmluvy, ktorá má prednosť pred zákonmi, na slovenský právny poriadok (uvedú sa právne predpisy alebo ich jednotlivé ustanovenia, ktorých sa medzinárodná zmluva týka; potreba ich zrušenia alebo zmeny z dôvodu duplicity)

Zmluva nevyžaduje zmeny v právnom poriadku Slovenskej republiky a s výnimkou samotnej predmetnej zmluvy sa nedotýka záväzkov z iných medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Cieľom predmetnej zmluvy je vytvoriť právny rámec na ochranu investorov a ich investícií, čo môže byť jedným z impulzov pre investovanie investorov jedného štátu na území druhého štátu.