TABUĽKA ZHODY
právneho predpisu s právom Európskej únie
Smernica
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/42/EÚ z 3. apríla 2014 o zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii
Právne predpisy Slovenskej republiky
1.návrh zákona o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov
2.ústavný zákon č. 460/1992 Z. Ústava Slovenskej republiky
3.zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov
4.zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov
5.zákon č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze v znení neskorších predpisov
6.zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov
7.zákon č. 101/2010 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku
8.zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov
9.zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy
1
2
3
4
5
6
7
8
Článok
(Č, O, V, P)
Text
Spôsob
transpozície
Číslo
Článok (Č, §, O, V, P)
Text
Zhoda
Poznámky
Č:1
O:1
Predmet úpravy
1. Touto smernicou sa ustanovujú minimálne pravidlá pre zaisťovanie majetku na účely prípadnej následnej konfiškácie a pre konfiškáciu majetku v trestných veciach.
n.a.
n.a.
Č:1
O:2
2. Touto smernicou nie dotknuté konania, ktoré môžu členské štáty použiť na konfiškáciu daného majetku.
n.a.
n.a.
Č:2
P:1
Vymedzenie pojmov
Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:
1. „príjmy“ akýkoľvek hospodársky prospech pochádzajúci priamo alebo nepriamo z trestnej činnosti; môžu pozostávať z majetku v akejkoľvek podobe a zahŕňajú všetky následné opätovné investície alebo premenu priamych príjmov a akýkoľvek majetkový prospech;
N
Zákon č. 300/2015 Z. z.
§ 60 O:1
§ 130
O:1
(1) Súd uloží trest prepadnutia veci,
a) ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu,
b) ktorá bola určená na spáchanie trestného činu,
c) ktorú páchateľ získal trestným činom alebo ako odmenu zaň alebo
d) ktorú páchateľ nadobudol za vec uvedenú v písmene c).
(1) Vecou sa na účely tohto zákona rozumejú
a) hnuteľná vec alebo nehnuteľná vec, byt alebo nebytový priestor, zviera, ak z jednotlivých ustanovení tohto zákona nevyplýva niečo iné,
b) ovládateľná prírodná sila alebo energia,
c) cenný papier bez ohľadu na jeho podobu.
d) peňažné prostriedky na účte,
e) príjem z trestnej činnosti, ako aj zisky, úroky a iné úžitky z týchto príjmov,
f) listina, ktorá je podkladom uplatnenia si právneho nároku, alebo
g) majetkové právo alebo iná peniazmi oceniteľná hodnota.
Ú
Č:2
P:2
2. „majetok“ je majetok akéhokoľvek druhu bez ohľadu na to, či je hmotný alebo nehmotný, hnuteľný alebo nehnuteľný, a právne listiny alebo nástroje, ktoré potvrdzujú vlastnícke alebo iné právo k tomuto majetku;
N
Zákon č. 300/2015 Z. z.
§ 130 O:1
(1) Vecou sa na účely tohto zákona rozumejú
a) hnuteľná vec alebo nehnuteľná vec, byt alebo nebytový priestor, zviera, ak z jednotlivých ustanovení tohto zákona nevyplýva niečo iné,
b) ovládateľná prírodná sila alebo energia,
c) cenný papier bez ohľadu na jeho podobu.
d) peňažné prostriedky na účte,
e) príjem z trestnej činnosti, ako aj zisky, úroky a iné úžitky z týchto príjmov,
f) listina, ktorá je podkladom uplatnenia si právneho nároku, alebo
Ú
g) majetkové právo alebo iná peniazmi oceniteľná hodnota.
Č:2
P:3
3. „prostriedky“ akýkoľvek majetok, ktorý bol akýmkoľvek spôsobom, celkom alebo sčasti, použitý alebo určený na spáchanie trestného činu hjalebo trestných činov;
N
Zákon č. 300/2005 Z. z.
§ 60 O:1
§ 130
O:1
(1) Súd uloží trest prepadnutia veci,
a) ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu,
b) ktorá bola určená na spáchanie trestného činu,
c) ktorú páchateľ získal trestným činom alebo ako odmenu zaň alebo
d) ktorú páchateľ nadobudol za vec uvedenú v písmene c).
(1) Vecou sa na účely tohto zákona rozumejú
a) hnuteľná vec alebo nehnuteľná vec, byt alebo nebytový priestor, zviera, ak z jednotlivých ustanovení tohto zákona nevyplýva niečo iné,
b) ovládateľná prírodná sila alebo energia,
c) cenný papier bez ohľadu na jeho podobu.
d) peňažné prostriedky na účte,
e) príjem z trestnej činnosti, ako aj zisky, úroky a iné úžitky z týchto príjmov,
f) listina, ktorá je podkladom uplatnenia si právneho nároku, alebo
g) majetkové právo alebo iná peniazmi oceniteľná hodnota.
Ú
Č:2
P:4
4. „konfiškácia“ je konečné odňatie majetku nariadené súdom v súvislosti s trestným činom;
N
Zákon č. 300/2005 Z. z.
§ 58 O:1-3
(1) Trest prepadnutia majetku môže súd uložiť vzhľadom na okolnosti spáchaného trestného činu a pomery páchateľa, ak páchateľa odsudzuje na trest odňatia slobody na doživotie alebo ak ho odsudzuje na nepodmienečný trest odňatia slobody za obzvlášť závažný zločin, ktorým páchateľ získal alebo sa snažil získať majetkový prospech veľkého rozsahu alebo ktorým spôsobil škodu veľkého rozsahu.
Ú
(2) Trest prepadnutia majetku súd uloží bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1, ak odsudzuje páchateľa za spáchanie trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa
§ 173 ods. 3
, trestného činu obchodovania s ľuďmi podľa
§
179
, trestného činu zverenia dieťaťa do moci iného podľa
§ 180 ods. 2 alebo 3
alebo
§ 181
, trestného činu vydierania podľa
§ 189 ods. 2
písm. c)
, trestného činu hrubého nátlaku podľa
§
190 ods. 1, 3, 4 alebo 5
alebo
§ 191 ods. 3 alebo
4
, trestného činu nátlaku podľa
§ 192 ods. 3 alebo
4
, trestného činu podielnictva podľa
§ 231 ods. 2,
3 alebo 4
alebo
§ 232 ods. 3 alebo 4
, trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa
§
233 ods. 1 alebo 2
alebo
§ 234
, trestného činu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa
§ 270
, trestného činu uvádzania falšovaných, pozmenených a neoprávnene vyrobených peňazí a cenných papierov podľa
§ 271 ods. 1
, trestného činu výroby a držby falšovateľského náčinia podľa
§
272 ods. 3
, trestného činu skrátenia dane a poistného podľa
§ 276 ods. 2
,
3
alebo
ods. 4
, trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa
§ 277 ods. 2
,
3
alebo
ods. 4
, trestného činu daňového podvodu podľa
§ 277a ods. 2
alebo
ods. 3
, trestného činu nezaplatenia dane a poistného podľa
§ 278 ods. 2 alebo 3
, trestného činu porušenia predpisov o štátnych technických
opatreniach na označenie tovaru podľa
§ 279 ods.
2 alebo 3
, trestného činu teroru podľa
§ 313 alebo
§ 314
, trestného činu prijímania úplatku podľa
§
328 ods. 2
, trestného činu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa
§ 352 ods. 6
, trestného činu prevádzačstva podľa
§ 355 alebo § 356
, trestného činu kupliarstva podľa
§ 367 ods. 3
, trestného činu výroby detskej pornografie podľa
§ 368
, trestného činu rozširovania detskej pornografie podľa
§ 369
, trestného činu ohrozovania mravnosti podľa
§ 372 ods. 2 alebo 3
alebo trestného činu terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme podľa
§ 419
a páchateľ nadobudol majetok aspoň v značnom rozsahu trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti.
(3) Trest prepadnutia majetku súd uloží bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1 aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa za spáchanie trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa
§ 172
ods. 3 alebo 4
alebo
§ 173 ods. 4
, trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa
§ 233
ods. 3 alebo 4
, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa
§ 296,
trestného činu založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny podľa
§ 297
, trestného činu prijímania úplatku podľa
§ 328
§ 60 O:1
§ 83 O:1
ods. 3
alebo
§ 329 ods. 3
alebo trestného činu podplácania podľa
§ 334 ods. 2
.
(1) Súd uloží trest prepadnutia veci,
a) ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu,
b) ktorá bola určená na spáchanie trestného činu,
c) ktorú páchateľ získal trestným činom alebo ako odmenu zaň alebo
d) ktorú páchateľ nadobudol za vec uvedenú v písmene c).
(1) Ak nebol uložený trest prepadnutia veci uvedenej v
§ 60 ods. 1
, súd uloží zhabanie veci, ak
a) patrí osobe, ktorú nemožno stíhať alebo odsúdiť,
b) patrí páchateľovi, od ktorého potrestania súd upustil, alebo páchateľovi, voči ktorému bolo trestné stíhanie zastavené, alebo páchateľovi, voči ktorému bolo trestné stíhanie podmienečne zastavené, alebo páchateľovi, voči ktorému bolo trestné stíhanie zastavené z dôvodu schválenia zmieru,
c) nepatrí páchateľovi a bola získaná trestným činom alebo ako odmena za trestný čin,
d) vec nadobudla iná osoba ako páchateľ hoci aj len sčasti za vec, ktorá bola získaná trestným činom alebo ako odmena za trestný čin,
e) ide o tovar bez kontrolných známok alebo bez iných kontrolných technických opatrení vyžadovaných všeobecne záväzným právnym predpisom na jeho označenie na daňové účely,
Zákon č. 91/2016
Z. z.
§13
f) okolnosti prípadu odôvodňujú predpoklad, že vec by mohla byť zdrojom financovania terorizmu, alebo
g) to vyžaduje bezpečnosť ľudí alebo majetku, prípadne iný obdobný verejný záujem.
Trest prepadnutia majetku
(1) Trest prepadnutia majetku súd uloží právnickej osobe, ktorá spáchala trestný čin uvedený v
§ 58 ods. 2 Trestného zákona
, ak nadobudla majetok aspoň v značnom rozsahu trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti, alebo ak právnická osoba spáchala trestný čin uvedený v
§
58 ods. 3 Trestného zákona
.
(2) Trest prepadnutia majetku postihuje majetok odsúdenej právnickej osoby, ktorý jej zostane po skončení konkurzného konania vyhláseného na výkon trestu prepadnutia majetku, po uspokojení všetkých pohľadávok proti podstate a všetkých prihlásených pohľadávok.
(3) Vlastníkom prepadnutého majetku sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.
(4) Ak je právnickou osobou dohliadaný subjekt finančného trhu
3)
podliehajúci dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska, súd mu môže uložiť trest prepadnutia majetku až po
§ 14
vyjadrení Národnej banky Slovenska k možnostiam a dôsledkom jeho uloženia; na toto vyjadrenie súd pri svojom rozhodovaní prihliadne.
Trest prepadnutia veci
Súd uloží právnickej osobe trest prepadnutia veci za podmienok pre ukladanie tohto trestu ustanovených v
§ 60 Trestného zákona
.
Č:2
P:5
5. „zaistenie“ je dočasný zákaz prevodu, zničenia alebo premeny majetku, nakladania s majetkom alebo presunu majetku, alebo dočasné prevzatie majetku do úschovy či prevzatie kontroly nad majetkom;
N
Zákon č. 171/1993 Z. z.
Zákon č. 301/2005 Z. z.
§ 21
O:1
§ 89 O:1
(1) Policajt je oprávnený zaistiť na vykonanie potrebných úkonov vec, ak má podozrenie, že tá súvisí so spáchaním trestného činu alebo priestupku a jej zaistenie je potrebné na zistenie skutkového stavu veci alebo na rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní, alebo na rozhodnutie orgánu v konaní o priestupku alebo ak ide o vec, po ktorej pátra polícia iného štátu. Policajt neodkladne vydá osobe, ktorej bola vec zaistená, potvrdenie o zaistení veci s presným opisom veci, ktorý umožní zaistenú vec identifikovať. Zaistenie veci môže trvať najviac 90 dní, ak tento zákon neustanovuje inak.
(1) Kto má pri sebe vec dôležitú pre trestné konanie, je povinný ju na vyzvanie predložiť policajtovi, prokurátorovi alebo súdu; ak ju treba na účely trestného konania zaistiť, je povinný vec na vyzvanie týmto orgánom vydať. Pri vyzvaní ho treba upozorniť na to, že ak nevyhovie výzve, môže mu byť vec odňatá, ako aj na iné následky nevyhovenia.
Ú
§ 91 O:1
§ 425
(1) Ak vec dôležitú pre trestné konanie alebo počítačové údaje na vyzvanie nevydá ten, kto ju má pri sebe, môže mu byť na príkaz predsedu senátu a v prípravnom konaní na príkaz prokurátora alebo policajta odňatá. Policajt potrebuje na vydanie takého príkazu predchádzajúci súhlas prokurátora.
(1) Ak je obvinený stíhaný pre trestný čin, za ktorý vzhľadom na povahu a závažnosť činu a na pomery obvineného treba očakávať uloženie trestu prepadnutia majetku, a je obava, že výkon tohto trestu bude zmarený alebo sťažený, môže súd a v prípravnom konaní prokurátor majetok obvineného zaistiť. Súd zaistí majetok obvineného vždy, ak uložil trest prepadnutia majetku rozsudkom, ktorý zatiaľ nenadobudol právoplatnosť. Pri zaistení majetku obvineného sa postupuje primerane podľa
§ 50 ods. 2 a 3
,
§ 94
až 96
. Po vyhlásení konkurzu sa pri výkone trestu prepadnutia majetku postupuje podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie; prevzatím majetku správcom konkurznej podstaty zaistenie zaniká.
(2) Osoba, ktorej majetok bol zaistený, má právo žiadať o zrušenie alebo obmedzenie zaistenia. O takej žiadosti musí predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor bezodkladne rozhodnúť. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť. Ak sa žiadosť zamietla, osoba, ktorej majetok bol zaistený, ju môže, ak v nej neuvedie
§ 426
§ 427
§ 428
O:2-4
iné dôvody, opakovať až po uplynutí 30 dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť; inak sa o nej nekoná.
(3) Proti uzneseniu o zaistení majetku je prípustná sťažnosť.
(1) Zaistenie sa vzťahuje na celý majetok obvineného, ako aj na majetok, ktorý obvinený nadobudne po zaistení; nevzťahuje sa však na prostriedky a veci, na ktoré sa podľa zákona nevzťahuje prepadnutie majetku.
(2) Pokiaľ trvá zaistenie, sú neplatné všetky právne úkony obvineného, ktoré sa týkajú zaisteného majetku, okrem úkonov smerujúcich k odvráteniu bezprostredne hroziacej škody.
(3) Kto má vo svojej moci vec, ktorá patrí do zaisteného majetku, je povinný, len čo sa o zaistení dozvie, oznámiť to prokurátorovi alebo súdu, ktorý majetok zaistil; inak zodpovedá za škodu spôsobenú opomenutím oznámenia.
Predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor uznesením zruší zaistenie, ak zanikne dôvod, pre ktorý bol majetok zaistený.
(2) Ak je obvinený stíhaný pre trestný čin, za ktorý vzhľadom na povahu a závažnosť činu a na pomery obvineného možno očakávať uloženie
Zákon č. 91/2016 Z. z.
§ 461
O:2
§ 26
trestu prepadnutia veci, a je obava, že výkon tohto trestu bude zmarený alebo sťažený, môže súd a v prípravnom konaní prokurátor vec obvineného zaistiť. Pri zaistení sa postupuje primerane podľa
§ 50 ods. 2 a 3
,
§ 94 až 96
a
§
425 ods. 2
.
(3) Proti rozhodnutiu o zaistení je prípustná sťažnosť.
(4) Predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor zruší zaistenie, ak zanikne dôvod, pre ktorý bola vec zaistená.
(2) Ak sa vedie trestné stíhanie pre trestný čin, za ktorý vzhľadom na povahu a závažnosť činu treba očakávať uloženie zhabania veci, a je obava, že výkon tohto ochranného opatrenia bude zmarený alebo sťažený, môže súd a v prípravnom konaní prokurátor vec zaistiť. Súd zaistí vec vždy, ak uložil zhabanie veci rozsudkom, ktorý zatiaľ nenadobudol právoplatnosť. Pri zaistení veci sa postupuje primerane podľa
§ 50 ods. 2 a 3
,
§ 94
až 96
a
§ 425 ods. 2
.
Obmedzujúce a zaisťovacie opatrenia
(1) Ak zistené skutočnosti nasvedčujú, že obvinená právnická osoba je trestne zodpovedná za spáchaný trestný čin a z jej konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsila,
vykoná trestný čin, ktorý pripravovala alebo ktorým hrozila, alebo sa zbaví majetku a ohrozí účel trestu, môže predseda senátu a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora obvinenej právnickej osobe uložiť obmedzujúce alebo zaisťovacie opatrenia podľa odseku 2. O uložení obmedzujúceho alebo zaisťovacieho opatrenia sa rozhodne uznesením.
(2) Obmedzujúcimi a zaisťovacími opatreniami sú najmä:
a) povinnosť zložiť peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
b) zákaz nakladať s určitými vecami alebo právami,
c) povinnosť niečo vykonať, niečoho sa zdržať alebo niečo znášať.
(3) Pri ukladaní opatrenia podľa odseku 2 sa prihliadne aj na následky, ktoré môže mať takéto opatrenie na právnickú osobu a tretiu osobu.
(4) Rozhodnutie o uložení opatrenia podľa odseku 2, ako aj rozhodnutie o jeho obmedzení alebo zrušení súd bezodkladne zašle orgánu, ktorý vedie register vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, ktorých sa obmedzujúce alebo zaisťovacie opatrenie týka a orgánu udeľujúcemu povolenie alebo iné oprávnenie na činnosť obvinenej právnickej osoby.
(5) Opatrenie podľa odseku 2 sa zruší alebo
obmedzí, ak už nie je na účely trestného konania potrebné alebo nie je potrebné v určenom rozsahu. Z dôležitých dôvodov môže predseda senátu a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh obvinenej právnickej osoby povoliť vykonanie úkonu, na ktoré sa vzťahuje opatrenie podľa odseku 2.
(6) Proti rozhodnutiu uvedenému v odsekoch 1 až 5 je prípustná sťažnosť. Sťažnosť proti rozhodnutiu o zrušení alebo obmedzení obmedzujúceho alebo zaisťovacieho opatrenia alebo proti rozhodnutiu podľa odseku 5 má odkladný účinok.
Č:2
P:6
6. „trestný čin“ je čin, na ktorý sa vzťahuje ktorýkoľvek z aktov uvedených v článku 3.
n.a.
n.a.
Č:3
P:a)
Rozsah pôsobnosti
Táto smernica sa vzťahuje na trestné činy, na ktoré sa vzťahujú:
a) dohovor o boji proti korupcii úradníkov Európskych spoločenstiev alebo úradníkov členských štátov Európskej únie
(12)
vypracovaný na základe článku K.3 ods. 2 písm. c) Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „dohovor o boji proti korupcii úradníkov“);
n.a.
n.a.
Č:3
P:b)
b) rámcové rozhodnutie Rady 2000/383/SVV z 29. mája 2000 o zvýšenej ochrane pred falšovaním prostredníctvom pokút a ďalších trestných sankcií v súvislosti so zavádzaním eura
(13)
;
n.a.
n.a.
Č:3
P:c)
c) rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV z 28. mája 2001 o boji proti podvodom a
n.a.
n.a.
falšovaniu bezhotovostných platobných prostriedkov
(14)
;
Č:3
P:d)
d) rámcové rozhodnutie Rady 2001/500/SVV z 26. júna 2001 o praní špinavých peňazí, identifikácii, vyhľadávaní, zmrazení, zaistení a konfiškácií prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti
(15)
;
n.a.
n.a.
Č:3
P:e)
e) rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu
(16)
;
n.a.
n.a.
Č:3
P:f)
f) rámcové rozhodnutie Rady 2003/568/SVV z 22. júla 2003 o boji proti korupcii v súkromnom sektore
(17)
;
n.a.
n.a.
Č:3
P:g)
g) rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV z 25. októbra 2004, ktorým sa stanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami
(18)
;
n.a.
n.a.
Č:3
P:h)
h) rámcové rozhodnutie Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu
(19)
;
n.a.
n.a.
Č:3
P:i)
i) smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV
(20)
;
n.a.
n.a.
Č:3
P:j)
j) smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové
n.a.
n.a.
rozhodnutie Rady 2004/68/SVV
(21)
;
Č:3
P:k)
k) smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV
(22)
,
ako aj ďalšie právne nástroje, pokiaľ sa v nich výslovne stanovuje, že táto smernica sa vzťahuje na trestné činy v nich harmonizované.
n.a.
n.a.
Č:4
O:1
Konfiškácia
1. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktoré umožnia úplnú alebo čiastočnú konfiškáciu prostriedkov a príjmov alebo majetku v hodnote zodpovedajúcej takýmto prostriedkom alebo príjmom, a to za predpokladu konečného odsudzujúceho rozsudku v trestnej veci, ktorý môže by tiež výsledkom konania v neprítomnosti.
N
Zákon č. 300/2005 Z. z.
§ 58 O:1-3
(1) Trest prepadnutia majetku môže súd uložiť vzhľadom na okolnosti spáchaného trestného činu a pomery páchateľa, ak páchateľa odsudzuje na trest odňatia slobody na doživotie alebo ak ho odsudzuje na nepodmienečný trest odňatia slobody za obzvlášť závažný zločin, ktorým páchateľ získal alebo sa snažil získať majetkový prospech veľkého rozsahu alebo ktorým spôsobil škodu veľkého rozsahu.
(2) Trest prepadnutia majetku súd uloží bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1, ak odsudzuje páchateľa za spáchanie trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa
§ 173 ods. 3
, trestného činu obchodovania s ľuďmi podľa
§
179
, trestného činu zverenia dieťaťa do moci iného podľa
§ 180 ods. 2 alebo 3
alebo
§ 181
, trestného činu vydierania podľa
§ 189 ods. 2
písm. c)
, trestného činu hrubého nátlaku podľa
§
Ú
Právna úprava Slovenskej republiky umožňuje trestné konanie aj proti ušlému.
190 ods. 1, 3, 4 alebo 5
alebo
§ 191 ods. 3 alebo
4
, trestného činu nátlaku podľa
§ 192 ods. 3 alebo
4
, trestného činu podielnictva podľa
§ 231 ods. 2,
3 alebo 4
alebo
§ 232 ods. 3 alebo 4
, trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa
§
233 ods. 1 alebo 2
alebo
§ 234
, trestného činu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa
§ 270
, trestného činu uvádzania falšovaných, pozmenených a neoprávnene vyrobených peňazí a cenných papierov podľa
§ 271 ods. 1
, trestného činu výroby a držby falšovateľského náčinia podľa
§
272 ods. 3
, trestného činu skrátenia dane a poistného podľa
§ 276 ods. 2
,
3
alebo
ods. 4
, trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa
§ 277 ods. 2
,
3
alebo
ods. 4
, trestného činu daňového podvodu podľa
§ 277a ods. 2
alebo
ods. 3
, trestného činu nezaplatenia dane a poistného podľa
§ 278 ods. 2 alebo 3
, trestného činu porušenia predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru podľa
§ 279 ods.
2 alebo 3
, trestného činu teroru podľa
§ 313 alebo
§ 314
, trestného činu prijímania úplatku podľa
§
328 ods. 2
, trestného činu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa
§ 352 ods. 6
, trestného činu prevádzačstva podľa
§ 355 alebo § 356
, trestného činu kupliarstva podľa
§ 367 ods. 3
, trestného činu výroby detskej pornografie podľa
§ 368
, trestného činu rozširovania detskej pornografie podľa
§ 369
, trestného činu ohrozovania
§ 60 O:1
§ 83
mravnosti podľa
§ 372 ods. 2 alebo 3
alebo trestného činu terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme podľa
§ 419
a páchateľ nadobudol majetok aspoň v značnom rozsahu trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti.
(3) Trest prepadnutia majetku súd uloží bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1 aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa za spáchanie trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa
§ 172
ods. 3 alebo 4
alebo
§ 173 ods. 4
, trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa
§ 233
ods. 3 alebo 4
, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa
§ 296,
trestného činu založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny podľa
§ 297
, trestného činu prijímania úplatku podľa
§ 328
ods. 3
alebo
§ 329 ods. 3
alebo trestného činu podplácania podľa
§ 334 ods. 2
.
(1) Súd uloží trest prepadnutia veci,
a) ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu,
b) ktorá bola určená na spáchanie trestného činu,
c) ktorú páchateľ získal trestným činom alebo ako odmenu zaň alebo
d) ktorú páchateľ nadobudol za vec uvedenú v písmene c).
(1) Ak nebol uložený trest prepadnutia veci
Zákon č. 301/2005 Z. z.
O:1
§ 358
uvedenej v
§ 60 ods. 1
, súd uloží zhabanie veci, ak
a) patrí osobe, ktorú nemožno stíhať alebo odsúdiť,
b) patrí páchateľovi, od ktorého potrestania súd upustil, alebo páchateľovi, voči ktorému bolo trestné stíhanie zastavené, alebo páchateľovi, voči ktorému bolo trestné stíhanie podmienečne zastavené, alebo páchateľovi, voči ktorému bolo trestné stíhanie zastavené z dôvodu schválenia zmieru,
c) nepatrí páchateľovi a bola získaná trestným činom alebo ako odmena za trestný čin,
d) vec nadobudla iná osoba ako páchateľ hoci aj len sčasti za vec, ktorá bola získaná trestným činom alebo ako odmena za trestný čin,
e) ide o tovar bez kontrolných známok alebo bez iných kontrolných technických opatrení vyžadovaných všeobecne záväzným právnym predpisom na jeho označenie na daňové účely,
f) okolnosti prípadu odôvodňujú predpoklad, že vec by mohla byť zdrojom financovania terorizmu, alebo
g) to vyžaduje bezpečnosť ľudí alebo majetku, prípadne iný obdobný verejný záujem.
(1) Konanie podľa ustanovení tohto dielu možno vykonať proti tomu, kto sa vyhýba trestnému konaniu pobytom v cudzine alebo tým, že sa skrýva (ďalej len „ušlý“).
(2) Proti osobe mladistvej toto konanie nemožno
§ 359
§ 360
§ 361
§ 362
použiť, ak v čase konania nedovŕšila devätnásty rok svojho veku.
Obvinený musí mať v konaní proti ušlému vždy obhajcu. Ten má rovnaké práva ako obvinený.
Konanie pred súdom sa vykonáva podľa ustanovení tohto dielu na návrh prokurátora, ktorý ho môže podať už v obžalobe, alebo i bez takého návrhu na základe opatrenia predsedu senátu.
(1) Všetky písomnosti určené obvinenému sa doručujú iba obhajcovi.
(2) Predvolanie na hlavné pojednávanie a na verejné zasadnutie sa tiež vhodným spôsobom uverejní. Hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie sa potom vykoná aj v neprítomnosti obvineného, a to bez ohľadu na to, či sa obvinený o ňom dozvedel.
(1) Odsúdený v konaní podľa tohto dielu má právo podať návrh na opätovné prejednanie svojej veci súdom v jeho prítomnosti pre nesplnenie podmienok podľa
§ 358 ods. 1
do uplynutia šiestich mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o trestnom stíhaní alebo odsúdení, najneskôr však v príslušnej premlčacej dobe ustanovenej v
Trestnom zákone
.
(2) Ak súd zistí splnenie podmienok podľa
§ 425
odseku 1, zruší skoršie rozhodnutia a pokračuje v konaní na podklade pôvodnej obžaloby; inak návrh zamietne.
(3) Proti uzneseniu podľa odseku 2 je prípustná sťažnosť.
(1) Ak je obvinený stíhaný pre trestný čin, za ktorý vzhľadom na povahu a závažnosť činu a na pomery obvineného treba očakávať uloženie trestu prepadnutia majetku, a je obava, že výkon tohto trestu bude zmarený alebo sťažený, môže súd a v prípravnom konaní prokurátor majetok obvineného zaistiť. Súd zaistí majetok obvineného vždy, ak uložil trest prepadnutia majetku rozsudkom, ktorý zatiaľ nenadobudol právoplatnosť. Pri zaistení majetku obvineného sa postupuje primerane podľa
§ 50 ods. 2 a 3
,
§ 94
až 96
. Po vyhlásení konkurzu sa pri výkone trestu prepadnutia majetku postupuje podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie; prevzatím majetku správcom konkurznej podstaty zaistenie zaniká.
(2) Osoba, ktorej majetok bol zaistený, má právo žiadať o zrušenie alebo obmedzenie zaistenia. O takej žiadosti musí predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor bezodkladne rozhodnúť. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť. Ak sa žiadosť zamietla, osoba, ktorej majetok bol zaistený, ju môže, ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutí 30 dní odo
§ 426
§ 427
§ 428
O:2-4
dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť; inak sa o nej nekoná.
(3) Proti uzneseniu o zaistení majetku je prípustná sťažnosť.
(1) Zaistenie sa vzťahuje na celý majetok obvineného, ako aj na majetok, ktorý obvinený nadobudne po zaistení; nevzťahuje sa však na prostriedky a veci, na ktoré sa podľa zákona nevzťahuje prepadnutie majetku.
(2) Pokiaľ trvá zaistenie, sú neplatné všetky právne úkony obvineného, ktoré sa týkajú zaisteného majetku, okrem úkonov smerujúcich k odvráteniu bezprostredne hroziacej škody.
(3) Kto má vo svojej moci vec, ktorá patrí do zaisteného majetku, je povinný, len čo sa o zaistení dozvie, oznámiť to prokurátorovi alebo súdu, ktorý majetok zaistil; inak zodpovedá za škodu spôsobenú opomenutím oznámenia.
Predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor uznesením zruší zaistenie, ak zanikne dôvod, pre ktorý bol majetok zaistený.
(2) Ak je obvinený stíhaný pre trestný čin, za ktorý vzhľadom na povahu a závažnosť činu a na pomery obvineného možno očakávať uloženie trestu prepadnutia veci, a je obava, že výkon
Zákon č. 91/2016 Z. z.
§ 461
O:2
§13
tohto trestu bude zmarený alebo sťažený, môže súd a v prípravnom konaní prokurátor vec obvineného zaistiť. Pri zaistení sa postupuje primerane podľa
§ 50 ods. 2 a 3
,
§ 94 až 96
a
§
425 ods. 2
.
(3) Proti rozhodnutiu o zaistení je prípustná sťažnosť.
(4) Predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor zruší zaistenie, ak zanikne dôvod, pre ktorý bola vec zaistená.
(2) Ak sa vedie trestné stíhanie pre trestný čin, za ktorý vzhľadom na povahu a závažnosť činu treba očakávať uloženie zhabania veci, a je obava, že výkon tohto ochranného opatrenia bude zmarený alebo sťažený, môže súd a v prípravnom konaní prokurátor vec zaistiť. Súd zaistí vec vždy, ak uložil zhabanie veci rozsudkom, ktorý zatiaľ nenadobudol právoplatnosť. Pri zaistení veci sa postupuje primerane podľa
§ 50 ods. 2 a 3
,
§ 94
až 96
a
§ 425 ods. 2
.
Trest prepadnutia majetku
(1) Trest prepadnutia majetku súd uloží právnickej osobe, ktorá spáchala trestný čin uvedený v
§ 58 ods. 2 Trestného zákona
, ak nadobudla majetok aspoň v značnom rozsahu trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti, alebo ak právnická osoba spáchala trestný čin uvedený v
§
§ 14
§ 26
(2) Trest prepadnutia majetku postihuje majetok odsúdenej právnickej osoby, ktorý jej zostane po skončení konkurzného konania vyhláseného na výkon trestu prepadnutia majetku, po uspokojení všetkých pohľadávok proti podstate a všetkých prihlásených pohľadávok.
(3) Vlastníkom prepadnutého majetku sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.
(4) Ak je právnickou osobou dohliadaný subjekt finančného trhu
3)
podliehajúci dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska, súd mu môže uložiť trest prepadnutia majetku až po vyjadrení Národnej banky Slovenska k možnostiam a dôsledkom jeho uloženia; na toto vyjadrenie súd pri svojom rozhodovaní prihliadne.
Trest prepadnutia veci
Súd uloží právnickej osobe trest prepadnutia veci za podmienok pre ukladanie tohto trestu ustanovených v
§ 60 Trestného zákona
.
Obmedzujúce a zaisťovacie opatrenia
(1) Ak zistené skutočnosti nasvedčujú, že obvinená právnická osoba je trestne zodpovedná za spáchaný trestný čin a z jej konania alebo
ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsila, vykoná trestný čin, ktorý pripravovala alebo ktorým hrozila, alebo sa zbaví majetku a ohrozí účel trestu, môže predseda senátu a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora obvinenej právnickej osobe uložiť obmedzujúce alebo zaisťovacie opatrenia podľa odseku 2. O uložení obmedzujúceho alebo zaisťovacieho opatrenia sa rozhodne uznesením.
(2) Obmedzujúcimi a zaisťovacími opatreniami sú najmä:
a) povinnosť zložiť peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
b) zákaz nakladať s určitými vecami alebo právami,
c) povinnosť niečo vykonať, niečoho sa zdržať alebo niečo znášať.
(3) Pri ukladaní opatrenia podľa odseku 2 sa prihliadne aj na následky, ktoré môže mať takéto opatrenie na právnickú osobu a tretiu osobu.
(4) Rozhodnutie o uložení opatrenia podľa odseku 2, ako aj rozhodnutie o jeho obmedzení alebo zrušení súd bezodkladne zašle orgánu, ktorý vedie register vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, ktorých sa obmedzujúce alebo zaisťovacie opatrenie týka a orgánu udeľujúcemu povolenie alebo iné oprávnenie na
činnosť obvinenej právnickej osoby.
(5) Opatrenie podľa odseku 2 sa zruší alebo obmedzí, ak už nie je na účely trestného konania potrebné alebo nie je potrebné v určenom rozsahu. Z dôležitých dôvodov môže predseda senátu a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh obvinenej právnickej osoby povoliť vykonanie úkonu, na ktoré sa vzťahuje opatrenie podľa odseku 2.
(6) Proti rozhodnutiu uvedenému v odsekoch 1 až 5 je prípustná sťažnosť. Sťažnosť proti rozhodnutiu o zrušení alebo obmedzení obmedzujúceho alebo zaisťovacieho opatrenia alebo proti rozhodnutiu podľa odseku 5 má odkladný účinok.
Č:4
O:2
2. Ak konfiškácia na základe odseku 1 nie je možná, a to aspoň v prípadoch, keď je táto nemožnosť spôsobená nevyhovujúcim zdravotným stavom alebo útekom podozrivej alebo obvinenej osoby, členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby umožnili konfiškáciu prostriedkov a príjmov v prípadoch, keď sa začalo trestné konanie vo veci trestného činu, ktorý pravdepodobne priamo alebo nepriamo viedol k hospodárskemu prospechu a takéto konanie mohlo viesť k odsúdeniu v trestnom konaní, ak by sa podozrivá alebo obvinená osoba mohla zúčastniť konania.
N
Zákon č. 300/2005 Z. z.
§ 58 O:1-3
(1) Trest prepadnutia majetku môže súd uložiť vzhľadom na okolnosti spáchaného trestného činu a pomery páchateľa, ak páchateľa odsudzuje na trest odňatia slobody na doživotie alebo ak ho odsudzuje na nepodmienečný trest odňatia slobody za obzvlášť závažný zločin, ktorým páchateľ získal alebo sa snažil získať majetkový prospech veľkého rozsahu alebo ktorým spôsobil škodu veľkého rozsahu.
(2) Trest prepadnutia majetku súd uloží bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1, ak odsudzuje páchateľa za spáchanie trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
Č
Právna úprava Slovenskej republiky umožňuje trestné konanie aj proti ušlému.
obchodovanie s nimi podľa
§ 173 ods. 3
, trestného činu obchodovania s ľuďmi podľa
§
179
, trestného činu zverenia dieťaťa do moci iného podľa
§ 180 ods. 2 alebo 3
alebo
§ 181
, trestného činu vydierania podľa
§ 189 ods. 2
písm. c)
, trestného činu hrubého nátlaku podľa
§
190 ods. 1, 3, 4 alebo 5
alebo
§ 191 ods. 3 alebo
4
, trestného činu nátlaku podľa
§ 192 ods. 3 alebo
4
, trestného činu podielnictva podľa
§ 231 ods. 2,
3 alebo 4
alebo
§ 232 ods. 3 alebo 4
, trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa
§
233 ods. 1 alebo 2
alebo
§ 234
, trestného činu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa
§ 270
, trestného činu uvádzania falšovaných, pozmenených a neoprávnene vyrobených peňazí a cenných papierov podľa
§ 271 ods. 1
, trestného činu výroby a držby falšovateľského náčinia podľa
§
272 ods. 3
, trestného činu skrátenia dane a poistného podľa
§ 276 ods. 2
,
3
alebo
ods. 4
, trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa
§ 277 ods. 2
,
3
alebo
ods. 4
, trestného činu daňového podvodu podľa
§ 277a ods. 2
alebo
ods. 3
, trestného činu nezaplatenia dane a poistného podľa
§ 278 ods. 2 alebo 3
, trestného činu porušenia predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru podľa
§ 279 ods.
2 alebo 3
, trestného činu teroru podľa
§ 313 alebo
§ 314
, trestného činu prijímania úplatku podľa
§
328 ods. 2
, trestného činu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej
§ 60 O:1
značky podľa
§ 352 ods. 6
, trestného činu prevádzačstva podľa
§ 355 alebo § 356
, trestného činu kupliarstva podľa
§ 367 ods. 3
, trestného činu výroby detskej pornografie podľa
§ 368
, trestného činu rozširovania detskej pornografie podľa
§ 369
, trestného činu ohrozovania mravnosti podľa
§ 372 ods. 2 alebo 3
alebo trestného činu terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme podľa
§ 419
a páchateľ nadobudol majetok aspoň v značnom rozsahu trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti.
(3) Trest prepadnutia majetku súd uloží bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1 aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa za spáchanie trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa
§ 172
ods. 3 alebo 4
alebo
§ 173 ods. 4
, trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa
§ 233
ods. 3 alebo 4
, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa
§ 296,
trestného činu založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny podľa
§ 297
, trestného činu prijímania úplatku podľa
§ 328
ods. 3
alebo
§ 329 ods. 3
alebo trestného činu podplácania podľa
§ 334 ods. 2
.
(1) Súd uloží trest prepadnutia veci,
a) ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu,
b) ktorá bola určená na spáchanie trestného činu,
§ 83 O:1
c) ktorú páchateľ získal trestným činom alebo ako odmenu zaň alebo
d) ktorú páchateľ nadobudol za vec uvedenú v písmene c).
(1) Ak nebol uložený trest prepadnutia veci uvedenej v
§ 60 ods. 1
, súd uloží zhabanie veci, ak
a) patrí osobe, ktorú nemožno stíhať alebo odsúdiť,
b) patrí páchateľovi, od ktorého potrestania súd upustil, alebo páchateľovi, voči ktorému bolo trestné stíhanie zastavené, alebo páchateľovi, voči ktorému bolo trestné stíhanie podmienečne zastavené, alebo páchateľovi, voči ktorému bolo trestné stíhanie zastavené z dôvodu schválenia zmieru,
c) nepatrí páchateľovi a bola získaná trestným činom alebo ako odmena za trestný čin,
d) vec nadobudla iná osoba ako páchateľ hoci aj len sčasti za vec, ktorá bola získaná trestným činom alebo ako odmena za trestný čin,
e) ide o tovar bez kontrolných známok alebo bez iných kontrolných technických opatrení vyžadovaných všeobecne záväzným právnym predpisom na jeho označenie na daňové účely,
f) okolnosti prípadu odôvodňujú predpoklad, že vec by mohla byť zdrojom financovania terorizmu, alebo
g) to vyžaduje bezpečnosť ľudí alebo majetku, prípadne iný obdobný verejný záujem.
Zákon č. 301/2005 Z. z.
§ 358
§ 359
§ 360
§ 361
§ 362
(1) Konanie podľa ustanovení tohto dielu možno vykonať proti tomu, kto sa vyhýba trestnému konaniu pobytom v cudzine alebo tým, že sa skrýva (ďalej len „ušlý“).
(2) Proti osobe mladistvej toto konanie nemožno použiť, ak v čase konania nedovŕšila devätnásty rok svojho veku.
Obvinený musí mať v konaní proti ušlému vždy obhajcu. Ten má rovnaké práva ako obvinený.
Konanie pred súdom sa vykonáva podľa ustanovení tohto dielu na návrh prokurátora, ktorý ho môže podať už v obžalobe, alebo i bez takého návrhu na základe opatrenia predsedu senátu.
(1) Všetky písomnosti určené obvinenému sa doručujú iba obhajcovi.
(2) Predvolanie na hlavné pojednávanie a na verejné zasadnutie sa tiež vhodným spôsobom uverejní. Hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie sa potom vykoná aj v neprítomnosti obvineného, a to bez ohľadu na to, či sa obvinený o ňom dozvedel.
(1) Odsúdený v konaní podľa tohto dielu má právo podať návrh na opätovné prejednanie svojej veci súdom v jeho prítomnosti pre nesplnenie podmienok podľa
§ 358 ods. 1
do uplynutia
§ 425
šiestich mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o trestnom stíhaní alebo odsúdení, najneskôr však v príslušnej premlčacej dobe ustanovenej v
Trestnom zákone
.
(2) Ak súd zistí splnenie podmienok podľa odseku 1, zruší skoršie rozhodnutia a pokračuje v konaní na podklade pôvodnej obžaloby; inak návrh zamietne.
(3) Proti uzneseniu podľa odseku 2 je prípustná sťažnosť.
(1) Ak je obvinený stíhaný pre trestný čin, za ktorý vzhľadom na povahu a závažnosť činu a na pomery obvineného treba očakávať uloženie trestu prepadnutia majetku, a je obava, že výkon tohto trestu bude zmarený alebo sťažený, môže súd a v prípravnom konaní prokurátor majetok obvineného zaistiť. Súd zaistí majetok obvineného vždy, ak uložil trest prepadnutia majetku rozsudkom, ktorý zatiaľ nenadobudol právoplatnosť. Pri zaistení majetku obvineného sa postupuje primerane podľa
§ 50 ods. 2 a 3
,
§ 94
až 96
. Po vyhlásení konkurzu sa pri výkone trestu prepadnutia majetku postupuje podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie; prevzatím majetku správcom konkurznej podstaty zaistenie zaniká.
(2) Osoba, ktorej majetok bol zaistený, má právo žiadať o zrušenie alebo obmedzenie zaistenia. O
§ 426
§ 427
takej žiadosti musí predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor bezodkladne rozhodnúť. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť. Ak sa žiadosť zamietla, osoba, ktorej majetok bol zaistený, ju môže, ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutí 30 dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť; inak sa o nej nekoná.
(3) Proti uzneseniu o zaistení majetku je prípustná sťažnosť.
(1) Zaistenie sa vzťahuje na celý majetok obvineného, ako aj na majetok, ktorý obvinený nadobudne po zaistení; nevzťahuje sa však na prostriedky a veci, na ktoré sa podľa zákona nevzťahuje prepadnutie majetku.
(2) Pokiaľ trvá zaistenie, sú neplatné všetky právne úkony obvineného, ktoré sa týkajú zaisteného majetku, okrem úkonov smerujúcich k odvráteniu bezprostredne hroziacej škody.
(3) Kto má vo svojej moci vec, ktorá patrí do zaisteného majetku, je povinný, len čo sa o zaistení dozvie, oznámiť to prokurátorovi alebo súdu, ktorý majetok zaistil; inak zodpovedá za škodu spôsobenú opomenutím oznámenia.
Predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor uznesením zruší zaistenie, ak zanikne
Zákon č. 91/2016
§ 428
O:2-4
§ 461
O:2
§13
dôvod, pre ktorý bol majetok zaistený.
(2) Ak je obvinený stíhaný pre trestný čin, za ktorý vzhľadom na povahu a závažnosť činu a na pomery obvineného možno očakávať uloženie trestu prepadnutia veci, a je obava, že výkon tohto trestu bude zmarený alebo sťažený, môže súd a v prípravnom konaní prokurátor vec obvineného zaistiť. Pri zaistení sa postupuje primerane podľa
§ 50 ods. 2 a 3
,
§ 94 až 96
a
§
425 ods. 2
.
(3) Proti rozhodnutiu o zaistení je prípustná sťažnosť.
(4) Predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor zruší zaistenie, ak zanikne dôvod, pre ktorý bola vec zaistená.
(2) Ak sa vedie trestné stíhanie pre trestný čin, za ktorý vzhľadom na povahu a závažnosť činu treba očakávať uloženie zhabania veci, a je obava, že výkon tohto ochranného opatrenia bude zmarený alebo sťažený, môže súd a v prípravnom konaní prokurátor vec zaistiť. Súd zaistí vec vždy, ak uložil zhabanie veci rozsudkom, ktorý zatiaľ nenadobudol právoplatnosť. Pri zaistení veci sa postupuje primerane podľa
§ 50 ods. 2 a 3
,
§ 94
až 96
a
§ 425 ods. 2
.
Trest prepadnutia majetku
(1) Trest prepadnutia majetku súd uloží
Z. z.
§ 14
právnickej osobe, ktorá spáchala trestný čin uvedený v
§ 58 ods. 2 Trestného zákona
, ak nadobudla majetok aspoň v značnom rozsahu trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti, alebo ak právnická osoba spáchala trestný čin uvedený v
§
58 ods. 3 Trestného zákona
.
(2) Trest prepadnutia majetku postihuje majetok odsúdenej právnickej osoby, ktorý jej zostane po skončení konkurzného konania vyhláseného na výkon trestu prepadnutia majetku, po uspokojení všetkých pohľadávok proti podstate a všetkých prihlásených pohľadávok.
(3) Vlastníkom prepadnutého majetku sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.
(4) Ak je právnickou osobou dohliadaný subjekt finančného trhu
3)
podliehajúci dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska, súd mu môže uložiť trest prepadnutia majetku až po vyjadrení Národnej banky Slovenska k možnostiam a dôsledkom jeho uloženia; na toto vyjadrenie súd pri svojom rozhodovaní prihliadne.
Trest prepadnutia veci
Súd uloží právnickej osobe trest prepadnutia veci za podmienok pre ukladanie tohto trestu
§ 26
ustanovených v
§ 60 Trestného zákona
.
Obmedzujúce a zaisťovacie opatrenia
(1) Ak zistené skutočnosti nasvedčujú, že obvinená právnická osoba je trestne zodpovedná za spáchaný trestný čin a z jej konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsila, vykoná trestný čin, ktorý pripravovala alebo ktorým hrozila, alebo sa zbaví majetku a ohrozí účel trestu, môže predseda senátu a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora obvinenej právnickej osobe uložiť obmedzujúce alebo zaisťovacie opatrenia podľa odseku 2. O uložení obmedzujúceho alebo zaisťovacieho opatrenia sa rozhodne uznesením.
(2) Obmedzujúcimi a zaisťovacími opatreniami sú najmä:
a) povinnosť zložiť peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
b) zákaz nakladať s určitými vecami alebo právami,
c) povinnosť niečo vykonať, niečoho sa zdržať alebo niečo znášať.
(3) Pri ukladaní opatrenia podľa odseku 2 sa prihliadne aj na následky, ktoré môže mať takéto opatrenie na právnickú osobu a tretiu osobu.
(4) Rozhodnutie o uložení opatrenia podľa
odseku 2, ako aj rozhodnutie o jeho obmedzení alebo zrušení súd bezodkladne zašle orgánu, ktorý vedie register vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, ktorých sa obmedzujúce alebo zaisťovacie opatrenie týka a orgánu udeľujúcemu povolenie alebo iné oprávnenie na činnosť obvinenej právnickej osoby.
(5) Opatrenie podľa odseku 2 sa zruší alebo obmedzí, ak už nie je na účely trestného konania potrebné alebo nie je potrebné v určenom rozsahu. Z dôležitých dôvodov môže predseda senátu a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh obvinenej právnickej osoby povoliť vykonanie úkonu, na ktoré sa vzťahuje opatrenie podľa odseku 2.
(6) Proti rozhodnutiu uvedenému v odsekoch 1 5 je prípustná sťažnosť. Sťažnosť proti rozhodnutiu o zrušení alebo obmedzení obmedzujúceho alebo zaisťovacieho opatrenia alebo proti rozhodnutiu podľa odseku 5 odkladný účinok.
Č:5
O:1
Rozšírená konfiškácia
1. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktoré umožnia úplnú alebo čiastočnú konfiškáciu majetku vo vlastníctve osoby odsúdenej za trestný čin, ktorý môže viesť priamo alebo nepriamo k hospodárskemu prospechu, ak je súd na základe okolností prípadu vrátane konkrétnych skutočností a dostupných dôkazov, ako napríklad, že
N
Zákon č. 101/2010 Z. z.
§ 4
O:1
(1) Finančná polícia na základe písomného oznámenia alebo z vlastného podnetu podľa
§ 3
preskúma príjmy, hodnotu majetku a spôsob nadobudnutia majetku osoby, proti ktorej podané oznámenie smeruje, obstaráva podklady, požaduje vysvetlenia, zisťuje a zabezpečuje dôkazy potrebné na podanie podnetu podľa
§ 6
a vykonáva iné potrebné opatrenia.
Č
hodnota majetku je neprimeraná k zákonnému príjmu odsúdenej osoby, presvedčený, že dotknutý majetok je získaný z trestnej činnosti.
§ 8
O:3
§ 9
(3) Súd môže na návrh prokurátora predbežným opatrením podľa všeobecného predpisu o konaní pred súdom
8)
uložiť odporcovi, aby nenakladal s určitým majetkom v hodnote uvedenej prokurátorom v návrhu.
(1) Ak prokurátor v konaní pred súdom preukáže existenciu rozdielu vo výške minimálne 1500-násobku minimálnej mzdy medzi preukázateľnými príjmami odporcu, ktoré mohol dosiahnuť, a jeho skutočným majetkom, súd rozhodnutím vysloví, že tento majetkový rozdiel uvedený v návrhu podľa
§ 8 ods. 2
odporca nadobudol z nelegálnych príjmov a prepadá v prospech štátu. Ak v konaní pred súdom odporca preukáže opak, súd návrh podľa
§ 8 ods. 2
zamietne.
(2) Súd vyzve odporcu, aby označil majetok, ktorý má prepadnúť v prospech štátu. Hodnota tohto majetku nesmie byť nižšia, ako majetkový rozdiel zistený súdom podľa odseku 1. Súd je povinný v rozhodnutí podľa odseku 1 určiť majetok, ktorý prepadne v prospech štátu. Pritom prihliada na návrh odporcu, ktorým označil majetok, ktorý má prepadnúť v prospech štátu.
(3) Ak hodnota majetku, ktorý označil odporca podľa odseku 2, prevyšuje majetkový rozdiel zistený súdom podľa odseku 1, orgán, ktorý vykonáva správu majetku štátu podľa osobitného predpisu,
9)
po právoplatnosti rozhodnutia o
Zákon č. 300/2005 Z. z.
§ 58 O:1-3
prepadnutí majetku v prospech štátu tento rozdiel odporcovi vráti.
(1) Trest prepadnutia majetku môže súd uložiť vzhľadom na okolnosti spáchaného trestného činu a pomery páchateľa, ak páchateľa odsudzuje na trest odňatia slobody na doživotie alebo ak ho odsudzuje na nepodmienečný trest odňatia slobody za obzvlášť závažný zločin, ktorým páchateľ získal alebo sa snažil získať majetkový prospech veľkého rozsahu alebo ktorým spôsobil škodu veľkého rozsahu.
(2) Trest prepadnutia majetku súd uloží bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1, ak odsudzuje páchateľa za spáchanie trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa
§ 173 ods. 3
, trestného činu obchodovania s ľuďmi podľa
§
179
, trestného činu zverenia dieťaťa do moci iného podľa
§ 180 ods. 2 alebo 3
alebo
§ 181
, trestného činu vydierania podľa
§ 189 ods. 2
písm. c)
, trestného činu hrubého nátlaku podľa
§
190 ods. 1, 3, 4 alebo 5
alebo
§ 191 ods. 3 alebo
4
, trestného činu nátlaku podľa
§ 192 ods. 3 alebo
4
, trestného činu podielnictva podľa
§ 231 ods. 2,
3 alebo 4
alebo
§ 232 ods. 3 alebo 4
, trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa
§
233 ods. 1 alebo 2
alebo
§ 234
, trestného činu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa
§ 270
, trestného
činu uvádzania falšovaných, pozmenených a neoprávnene vyrobených peňazí a cenných papierov podľa
§ 271 ods. 1
, trestného činu výroby a držby falšovateľského náčinia podľa
§
272 ods. 3
, trestného činu skrátenia dane a poistného podľa
§ 276 ods. 2
,
3
alebo
ods. 4
, trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa
§ 277 ods. 2
,
3
alebo
ods. 4
, trestného činu daňového podvodu podľa
§ 277a ods. 2
alebo
ods. 3
, trestného činu nezaplatenia dane a poistného podľa
§ 278 ods. 2 alebo 3
, trestného činu porušenia predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru podľa
§ 279 ods.
2 alebo 3
, trestného činu teroru podľa
§ 313 alebo
§ 314
, trestného činu prijímania úplatku podľa
§
328 ods. 2
, trestného činu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa
§ 352 ods. 6
, trestného činu prevádzačstva podľa
§ 355 alebo § 356
, trestného činu kupliarstva podľa
§ 367 ods. 3
, trestného činu výroby detskej pornografie podľa
§ 368
, trestného činu rozširovania detskej pornografie podľa
§ 369
, trestného činu ohrozovania mravnosti podľa
§ 372 ods. 2 alebo 3
alebo trestného činu terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme podľa
§ 419
a páchateľ nadobudol majetok aspoň v značnom rozsahu trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti.
(3) Trest prepadnutia majetku súd uloží bez
§ 60 O:1
§ 83 O:1
splnenia podmienok uvedených v odseku 1 aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa za spáchanie trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa
§ 172
ods. 3 alebo 4
alebo
§ 173 ods. 4
, trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa
§ 233
ods. 3 alebo 4
, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa
§ 296,
trestného činu založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny podľa
§ 297
, trestného činu prijímania úplatku podľa
§ 328
ods. 3
alebo
§ 329 ods. 3
alebo trestného činu podplácania podľa
§ 334 ods. 2
.
(1) Súd uloží trest prepadnutia veci,
a) ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu,
b) ktorá bola určená na spáchanie trestného činu,
c) ktorú páchateľ získal trestným činom alebo ako odmenu zaň alebo
d) ktorú páchateľ nadobudol za vec uvedenú v písmene c).
(1) Ak nebol uložený trest prepadnutia veci uvedenej v
§ 60 ods. 1
, súd uloží zhabanie veci, ak
a) patrí osobe, ktorú nemožno stíhať alebo odsúdiť,
b) patrí páchateľovi, od ktorého potrestania súd upustil, alebo páchateľovi, voči ktorému bolo trestné stíhanie zastavené, alebo páchateľovi, voči ktorému bolo trestné stíhanie podmienečne
Zákon č. 91/2016
Z. z.
§13
zastavené, alebo páchateľovi, voči ktorému bolo trestné stíhanie zastavené z dôvodu schválenia zmieru,
c) nepatrí páchateľovi a bola získaná trestným činom alebo ako odmena za trestný čin,
d) vec nadobudla iná osoba ako páchateľ hoci aj len sčasti za vec, ktorá bola získaná trestným činom alebo ako odmena za trestný čin,
e) ide o tovar bez kontrolných známok alebo bez iných kontrolných technických opatrení vyžadovaných všeobecne záväzným právnym predpisom na jeho označenie na daňové účely,
f) okolnosti prípadu odôvodňujú predpoklad, že vec by mohla byť zdrojom financovania terorizmu, alebo
g) to vyžaduje bezpečnosť ľudí alebo majetku, prípadne iný obdobný verejný záujem.
Trest prepadnutia majetku
(1) Trest prepadnutia majetku súd uloží právnickej osobe, ktorá spáchala trestný čin uvedený v
§ 58 ods. 2 Trestného zákona
, ak nadobudla majetok aspoň v značnom rozsahu trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti, alebo ak právnická osoba spáchala trestný čin uvedený v
§
58 ods. 3 Trestného zákona
.
(2) Trest prepadnutia majetku postihuje majetok odsúdenej právnickej osoby, ktorý jej zostane po skončení konkurzného konania vyhláseného na výkon trestu prepadnutia majetku, po uspokojení
§ 14
všetkých pohľadávok proti podstate a všetkých prihlásených pohľadávok.
(3) Vlastníkom prepadnutého majetku sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.
(4) Ak je právnickou osobou dohliadaný subjekt finančného trhu
3)
podliehajúci dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska, súd mu môže uložiť trest prepadnutia majetku až po vyjadrení Národnej banky Slovenska k možnostiam a dôsledkom jeho uloženia; na toto vyjadrenie súd pri svojom rozhodovaní prihliadne.
Trest prepadnutia veci
Súd uloží právnickej osobe trest prepadnutia veci za podmienok pre ukladanie tohto trestu ustanovených v
§ 60 Trestného zákona
.
Č:5
O:2
P:a)
Na účely odseku 1 tohto článku zahŕňa pojem „trestný čin“ aspoň:
a) aktívnu a pasívnu korupciu v súkromnom sektore podľa článku 2 rámcového rozhodnutia 2003/568/SVV, ako aj aktívnu a pasívnu korupciu úradníkov inštitúcií Únie alebo členských štátov stanovenú v článkoch 2 a 3 dohovoru o boji proti korupcii úradníkov;
n.a.
n.a.
Zákon č. 300/2005 Z. z.:
§ 328 O:1, § 332 O:1, § 333 O:1, § 334 O:1, § 336 O:1, 2
Č:5
O:2
P:b)
b) trestné činy týkajúce sa účasti v zločineckej organizácii podľa článku 2 rámcového rozhodnutia 2008/841/SVV aspoň v prípadoch, keď spáchanie trestného činu viedlo k získaniu hospodárskeho prospechu;
n.a.
n.a.
Zákon č. 300/2005 Z. z.:
§ 296
Č:5
O:2
P:c)
c) spôsobenie účasti dieťaťa na pornografických predstaveniach alebo jeho získanie na účasť na nich, alebo získanie prospechu z dieťaťa, alebo jeho iné vykorisťovanie na takéto účely v prípade, že dieťa prekročilo vek spôsobilosti dať súhlas na sexuálne aktivity podľa článku 4 ods. 2 smernice 2011/93/EÚ; distribúcia, šírenie alebo ďalšie postupovanie detskej pornografie podľa článku 5 ods. 4 uvedenej smernice; ponúkanie, dodávanie alebo sprístupňovanie detskej pornografie podľa článku 5 ods. 5 uvedenej smernice; výroba detskej pornografie podľa článku 5 ods. 6 uvedenej smernice;
n.a.
n.a.
Zákon č. 300/2005 Z. z.:
§ 201 O:1, § 201a, § 201b
Č:5
O:2
P:d)
d) protiprávny zásah do systému a protiprávny zásah do údajov podľa článkov 4 a 5 smernice 2013/40/EÚ, ak bolo použitím nástroja stanoveného v článku 7 uvedenej smernice, ktorý bol určený alebo prispôsobený primárne na tento účel, dotknuté významné množstvo informačných systémov; úmyselná výroba, predaj, obstarávanie na použitie, dovoz, distribúcia alebo akékoľvek sprístupnenie nástrojov používaných na páchanie trestných činov, a
n.a.
n.a.
Zákon č. 300/2005 Z. z.:
§ 247 O:1, § 247a O:1, § 247b O:1, § 247c O:1,2,
to aspoň v prípadoch, ktoré nie menej závažné, podľa článku 7 uvedenej smernice;
§247d O:1
Č:5
O:2
P:e)
e) trestný čin, za ktorý možno v súlade s príslušným aktom v článku 3, alebo ak predmetný akt neobsahuje hranicu trestu, v súlade s rozhodným vnútroštátnym právom, uložiť trest odňatia slobody s hornou sadzbou najmenej štyri roky.
n.a.
n.a.
Zákon č. 300/2005 Z. z.:
§ 247 O:2,3
Č:6
O:1
Konfiškácia majetku tretích osôb
1. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby umožnili konfiškáciu príjmov alebo iného majetku v hodnote zodpovedajúcej príjmom, ktoré podozrivá alebo obvinená osoba priamo alebo nepriamo previedla na tretie osoby alebo ktoré tretie osoby získali od podozrivej alebo obvinenej osoby, aspoň v prípadoch, keď táto tretia osoba vedela alebo mala vedieť, že účelom prevodu alebo nadobudnutia bolo predísť konfiškácii, a to na základe konkrétnych skutočností a okolností vrátane toho, že prevod alebo nadobudnutie sa uskutočnili bezodplatne alebo za protihodnotu, ktorá bola podstatne nižšia ako trhová hodnota.
N
Zákon č. 300/2005 Z. z.
Zákon č. 301/2005 Z. z.
§ 58 O:1-3
(1) Trest prepadnutia majetku môže súd uložiť vzhľadom na okolnosti spáchaného trestného činu a pomery páchateľa, ak páchateľa odsudzuje na trest odňatia slobody na doživotie alebo ak ho odsudzuje na nepodmienečný trest odňatia slobody za obzvlášť závažný zločin, ktorým páchateľ získal alebo sa snažil získať majetkový prospech veľkého rozsahu alebo ktorým spôsobil škodu veľkého rozsahu.
(2) Trest prepadnutia majetku súd uloží bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1, ak odsudzuje páchateľa za spáchanie trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa
§ 173 ods. 3
, trestného činu obchodovania s ľuďmi podľa
§
179
, trestného činu zverenia dieťaťa do moci iného podľa
§ 180 ods. 2 alebo 3
alebo
§ 181
, trestného činu vydierania podľa
§ 189 ods. 2
písm. c)
, trestného činu hrubého nátlaku podľa
§
190 ods. 1, 3, 4 alebo 5
alebo
§ 191 ods. 3 alebo
4
, trestného činu nátlaku podľa
§ 192 ods. 3 alebo
4
, trestného činu podielnictva podľa
§ 231 ods. 2,
Ú
3 alebo 4
alebo
§ 232 ods. 3 alebo 4
, trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa
§
233 ods. 1 alebo 2
alebo
§ 234
, trestného činu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa
§ 270
, trestného činu uvádzania falšovaných, pozmenených a neoprávnene vyrobených peňazí a cenných papierov podľa
§ 271 ods. 1
, trestného činu výroby a držby falšovateľského náčinia podľa
§
272 ods. 3
, trestného činu skrátenia dane a poistného podľa
§ 276 ods. 2
,
3
alebo
ods. 4
, trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa
§ 277 ods. 2
,
3
alebo
ods. 4
, trestného činu daňového podvodu podľa
§ 277a ods. 2
alebo
ods. 3
, trestného činu nezaplatenia dane a poistného podľa
§ 278 ods. 2 alebo 3
, trestného činu porušenia predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru podľa
§ 279 ods.
2 alebo 3
, trestného činu teroru podľa
§ 313 alebo
§ 314
, trestného činu prijímania úplatku podľa
§
328 ods. 2
, trestného činu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa
§ 352 ods. 6
, trestného činu prevádzačstva podľa
§ 355 alebo § 356
, trestného činu kupliarstva podľa
§ 367 ods. 3
, trestného činu výroby detskej pornografie podľa
§ 368
, trestného činu rozširovania detskej pornografie podľa
§ 369
, trestného činu ohrozovania mravnosti podľa
§ 372 ods. 2 alebo 3
alebo trestného činu terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme podľa
§ 419
a páchateľ
§ 60 O:1
§ 83 O:1
nadobudol majetok aspoň v značnom rozsahu trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti.
(3) Trest prepadnutia majetku súd uloží bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1 aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa za spáchanie trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa
§ 172
ods. 3 alebo 4
alebo
§ 173 ods. 4
, trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa
§ 233
ods. 3 alebo 4
, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa
§ 296,
trestného činu založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny podľa
§ 297
, trestného činu prijímania úplatku podľa
§ 328
ods. 3
alebo
§ 329 ods. 3
alebo trestného činu podplácania podľa
§ 334 ods. 2
.
(1) Súd uloží trest prepadnutia veci,
a) ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu,
b) ktorá bola určená na spáchanie trestného činu,
c) ktorú páchateľ získal trestným činom alebo ako odmenu zaň alebo
d) ktorú páchateľ nadobudol za vec uvedenú v písmene c).
(1) Ak nebol uložený trest prepadnutia veci uvedenej v
§ 60 ods. 1
, súd uloží zhabanie veci, ak
a) patrí osobe, ktorú nemožno stíhať alebo
§ 89
O:1
odsúdiť,
b) patrí páchateľovi, od ktorého potrestania súd upustil, alebo páchateľovi, voči ktorému bolo trestné stíhanie zastavené, alebo páchateľovi, voči ktorému bolo trestné stíhanie podmienečne zastavené, alebo páchateľovi, voči ktorému bolo trestné stíhanie zastavené z dôvodu schválenia zmieru,
c) nepatrí páchateľovi a bola získaná trestným činom alebo ako odmena za trestný čin,
d) vec nadobudla iná osoba ako páchateľ hoci aj len sčasti za vec, ktorá bola získaná trestným činom alebo ako odmena za trestný čin,
e) ide o tovar bez kontrolných známok alebo bez iných kontrolných technických opatrení vyžadovaných všeobecne záväzným právnym predpisom na jeho označenie na daňové účely,
f) okolnosti prípadu odôvodňujú predpoklad, že vec by mohla byť zdrojom financovania terorizmu, alebo
g) to vyžaduje bezpečnosť ľudí alebo majetku, prípadne iný obdobný verejný záujem.
(1) Kto má pri sebe vec dôležitú pre trestné konanie, je povinný ju na vyzvanie predložiť policajtovi, prokurátorovi alebo súdu; ak ju treba na účely trestného konania zaistiť, je povinný vec na vyzvanie týmto orgánom vydať. Pri vyzvaní ho treba upozorniť na to, že ak nevyhovie výzve, môže mu byť vec odňatá, ako aj na iné následky nevyhovenia.
Zákn č. 91/2016
Z. z.
§ 91
O:1
§ 92
§13
(1) Ak vec dôležitú pre trestné konanie alebo počítačové údaje na vyzvanie nevydá ten, kto ju má pri sebe, môže mu byť na príkaz predsedu senátu a v prípravnom konaní na príkaz prokurátora alebo policajta odňatá. Policajt potrebuje na vydanie takého príkazu predchádzajúci súhlas prokurátora.
Prevzatie zaistenej veci
Ak treba vec, ktorá bola zaistená podľa osobitného zákona, zaistiť na účely trestného konania, prevezme ju prokurátor alebo policajt.
Trest prepadnutia majetku
(1) Trest prepadnutia majetku súd uloží právnickej osobe, ktorá spáchala trestný čin uvedený v
§ 58 ods. 2 Trestného zákona
, ak nadobudla majetok aspoň v značnom rozsahu trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti, alebo ak právnická osoba spáchala trestný čin uvedený v
§
58 ods. 3 Trestného zákona
.
(2) Trest prepadnutia majetku postihuje majetok odsúdenej právnickej osoby, ktorý jej zostane po skončení konkurzného konania vyhláseného na výkon trestu prepadnutia majetku, po uspokojení všetkých pohľadávok proti podstate a všetkých prihlásených pohľadávok.
(3) Vlastníkom prepadnutého majetku sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe
§ 14
vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.
(4) Ak je právnickou osobou dohliadaný subjekt finančného trhu
3)
podliehajúci dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska, súd mu môže uložiť trest prepadnutia majetku až po vyjadrení Národnej banky Slovenska k možnostiam a dôsledkom jeho uloženia; na toto vyjadrenie súd pri svojom rozhodovaní prihliadne.
Trest prepadnutia veci
Súd uloží právnickej osobe trest prepadnutia veci za podmienok pre ukladanie tohto trestu ustanovených v
§ 60 Trestného zákona
.
Č:6
O:2
2. Odsekom 1 nie dotknuté práva tretích osôb konajúcich v dobrej viere.
N
Zákon č. 301/2005 Z. z.
§ 97 O:1,2
(1) Ak vec, ktorá bola podľa
§ 89
vydaná, podľa
§ 91
odňatá alebo podľa
§ 92
prevzatá, na ďalšie konanie nie je potrebná a ak neprichádza do úvahy jej prepadnutie alebo zhabanie, vec sa vráti tomu, kto ju vydal, komu bola odňatá alebo u koho bola zaistená podľa osobitného zákona. Ak si na ňu uplatňuje právo iná osoba, vydá sa vlastníkovi veci alebo jej oprávnenému držiteľovi, ktorého právo na vec je nepochybné. Pri pochybnostiach sa vec ponechá v úschove podľa
§ 94
a osoba, ktorá si na vec robí nárok, sa upozorní, aby ho uplatnila v občianskom súdnom konaní. Ak osoba, ktorá je vlastníkom veci alebo jej oprávneným držiteľom, napriek výzve ju neprevezme, alebo osoba, ktorá si na vec robí nárok, si tento neuplatní v občianskom súdnom
Ú
§ 98 O:2
§ 425
konaní v primeranej lehote, vec sa predá a suma za ňu utŕžená sa uloží do úschovy súdu. Na možnosť takého postupu sa musí osoba upozorniť. Vec predá orgán podľa odseku 4 alebo na základe jeho opatrenia iný štátny orgán alebo právnická osoba podľa
§ 94 ods. 2
, pričom pri predaji sú povinní postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby vec predali za cenu, za ktorú sa rovnaká alebo porovnateľná vec v čase a v mieste úschovy obvykle predáva; orgán podľa odseku 4 môže rozhodnúť opatrením o predaji veci iným štátnym orgánom alebo právnickou osobou podľa
§ 94 ods. 2
len na základe ich predchádzajúceho súhlasu.
(2) Na vrátenie vydaných počítačových dát sa použije primerane postup podľa odseku 1.
(2) Ak uplatnil v lehote podľa odseku 1 nárok na vec niekto iný ako obvinený, postupuje sa podľa
§ 97 ods. 1
. Ak nárok na vec neuplatnil nikto iný, vydá sa vec, alebo ak bola medzitým pre nebezpečenstvo skazy už predaná, suma za ňu utŕžená obvinenému na jeho žiadosť, ak nejde o vec, ktorú získal trestným činom. Ak obvinený nepožiadal o vrátenie veci, postupuje sa podľa
§
97 ods. 1
. Tým nie je dotknuté právo vlastníka žiadať vydanie sumy utŕženej za vec.
(1) Ak je obvinený stíhaný pre trestný čin, za ktorý vzhľadom na povahu a závažnosť činu a na pomery obvineného treba očakávať uloženie
§ 426
trestu prepadnutia majetku, a je obava, že výkon tohto trestu bude zmarený alebo sťažený, môže súd a v prípravnom konaní prokurátor majetok obvineného zaistiť. Súd zaistí majetok obvineného vždy, ak uložil trest prepadnutia majetku rozsudkom, ktorý zatiaľ nenadobudol právoplatnosť. Pri zaistení majetku obvineného sa postupuje primerane podľa
§ 50 ods. 2 a 3
,
§ 94
až 96
. Po vyhlásení konkurzu sa pri výkone trestu prepadnutia majetku postupuje podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie; prevzatím majetku správcom konkurznej podstaty zaistenie zaniká.
(2) Osoba, ktorej majetok bol zaistený, má právo žiadať o zrušenie alebo obmedzenie zaistenia. O takej žiadosti musí predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor bezodkladne rozhodnúť. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť. Ak sa žiadosť zamietla, osoba, ktorej majetok bol zaistený, ju môže, ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutí 30 dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť; inak sa o nej nekoná.
(3) Proti uzneseniu o zaistení majetku je prípustná sťažnosť.
(1) Zaistenie sa vzťahuje na celý majetok obvineného, ako aj na majetok, ktorý obvinený nadobudne po zaistení; nevzťahuje sa však na
§ 427
§ 428
O:2-4
prostriedky a veci, na ktoré sa podľa zákona nevzťahuje prepadnutie majetku.
(2) Pokiaľ trvá zaistenie, sú neplatné všetky právne úkony obvineného, ktoré sa týkajú zaisteného majetku, okrem úkonov smerujúcich k odvráteniu bezprostredne hroziacej škody.
(3) Kto má vo svojej moci vec, ktorá patrí do zaisteného majetku, je povinný, len čo sa o zaistení dozvie, oznámiť to prokurátorovi alebo súdu, ktorý majetok zaistil; inak zodpovedá za škodu spôsobenú opomenutím oznámenia.
Predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor uznesením zruší zaistenie, ak zanikne dôvod, pre ktorý bol majetok zaistený.
(2) Ak je obvinený stíhaný pre trestný čin, za ktorý vzhľadom na povahu a závažnosť činu a na pomery obvineného možno očakávať uloženie trestu prepadnutia veci, a je obava, že výkon tohto trestu bude zmarený alebo sťažený, môže súd a v prípravnom konaní prokurátor vec obvineného zaistiť. Pri zaistení sa postupuje primerane podľa
§ 50 ods. 2 a 3
,
§ 94 až 96
a
§
425 ods. 2
.
(3) Proti rozhodnutiu o zaistení je prípustná sťažnosť.
(4) Predseda senátu a v prípravnom konaní
§ 461
O:2
prokurátor zruší zaistenie, ak zanikne dôvod, pre ktorý bola vec zaistená.
(2) Ak sa vedie trestné stíhanie pre trestný čin, za ktorý vzhľadom na povahu a závažnosť činu treba očakávať uloženie zhabania veci, a je obava, že výkon tohto ochranného opatrenia bude zmarený alebo sťažený, môže súd a v prípravnom konaní prokurátor vec zaistiť. Súd zaistí vec vždy, ak uložil zhabanie veci rozsudkom, ktorý zatiaľ nenadobudol právoplatnosť. Pri zaistení veci sa postupuje primerane podľa
§ 50 ods. 2 a 3
,
§ 94
až 96
a
§ 425 ods. 2
.
Č:7
O:1
V:1
Zaistenie
1. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktoré umožnia zaistenie majetku na účely prípadnej následnej konfiškácie. Uvedené opatrenia, ktoré môže nariadiť príslušný orgán, zahŕňajú naliehavé opatrenie, ktoré sa v prípade potreby prijme s cieľom zachovať majetok.
N
Zákon č. 173/1991 Z. z.
Zákon č. 301/2005 Z. z.
§ 21
O:1
§ 89 O:1
(1) Policajt je oprávnený zaistiť na vykonanie potrebných úkonov vec, ak má podozrenie, že tá súvisí so spáchaním trestného činu alebo priestupku a jej zaistenie je potrebné na zistenie skutkového stavu veci alebo na rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní, alebo na rozhodnutie orgánu v konaní o priestupku alebo ak ide o vec, po ktorej pátra polícia iného štátu. Policajt neodkladne vydá osobe, ktorej bola vec zaistená, potvrdenie o zaistení veci s presným opisom veci, ktorý umožní zaistenú vec identifikovať. Zaistenie veci môže trvať najviac 90 dní, ak tento zákon neustanovuje inak.
(1) Kto má pri sebe vec dôležitú pre trestné konanie, je povinný ju na vyzvanie predložiť policajtovi, prokurátorovi alebo súdu; ak ju treba na účely trestného konania zaistiť, je povinný vec na vyzvanie týmto orgánom vydať. Pri vyzvaní
Ú
§ 91 O:1
§ 425
ho treba upozorniť na to, že ak nevyhovie výzve, môže mu byť vec odňatá, ako aj na iné následky nevyhovenia.
(1) Ak vec dôležitú pre trestné konanie alebo počítačové údaje na vyzvanie nevydá ten, kto ju má pri sebe, môže mu byť na príkaz predsedu senátu a v prípravnom konaní na príkaz prokurátora alebo policajta odňatá. Policajt potrebuje na vydanie takého príkazu predchádzajúci súhlas prokurátora.
(1) Ak je obvinený stíhaný pre trestný čin, za ktorý vzhľadom na povahu a závažnosť činu a na pomery obvineného treba očakávať uloženie trestu prepadnutia majetku, a je obava, že výkon tohto trestu bude zmarený alebo sťažený, môže súd a v prípravnom konaní prokurátor majetok obvineného zaistiť. Súd zaistí majetok obvineného vždy, ak uložil trest prepadnutia majetku rozsudkom, ktorý zatiaľ nenadobudol právoplatnosť. Pri zaistení majetku obvineného sa postupuje primerane podľa
§ 50 ods. 2 a 3
,
§ 94
až 96
. Po vyhlásení konkurzu sa pri výkone trestu prepadnutia majetku postupuje podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie; prevzatím majetku správcom konkurznej podstaty zaistenie zaniká.
(2) Osoba, ktorej majetok bol zaistený, má právo žiadať o zrušenie alebo obmedzenie zaistenia. O takej žiadosti musí predseda senátu a v
§ 426
§ 427
prípravnom konaní prokurátor bezodkladne rozhodnúť. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť. Ak sa žiadosť zamietla, osoba, ktorej majetok bol zaistený, ju môže, ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutí 30 dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť; inak sa o nej nekoná.
(3) Proti uzneseniu o zaistení majetku je prípustná sťažnosť.
(1) Zaistenie sa vzťahuje na celý majetok obvineného, ako aj na majetok, ktorý obvinený nadobudne po zaistení; nevzťahuje sa však na prostriedky a veci, na ktoré sa podľa zákona nevzťahuje prepadnutie majetku.
(2) Pokiaľ trvá zaistenie, sú neplatné všetky právne úkony obvineného, ktoré sa týkajú zaisteného majetku, okrem úkonov smerujúcich k odvráteniu bezprostredne hroziacej škody.
(3) Kto má vo svojej moci vec, ktorá patrí do zaisteného majetku, je povinný, len čo sa o zaistení dozvie, oznámiť to prokurátorovi alebo súdu, ktorý majetok zaistil; inak zodpovedá za škodu spôsobenú opomenutím oznámenia.
Predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor uznesením zruší zaistenie, ak zanikne dôvod, pre ktorý bol majetok zaistený.
Zákon č. 91/2016
Z. z.
§ 428
O:2-4
§ 461
O:2
§ 26
(2) Ak je obvinený stíhaný pre trestný čin, za ktorý vzhľadom na povahu a závažnosť činu a na pomery obvineného možno očakávať uloženie trestu prepadnutia veci, a je obava, že výkon tohto trestu bude zmarený alebo sťažený, môže súd a v prípravnom konaní prokurátor vec obvineného zaistiť. Pri zaistení sa postupuje primerane podľa
§ 50 ods. 2 a 3
,
§ 94 až 96
a
§
425 ods. 2
.
(3) Proti rozhodnutiu o zaistení je prípustná sťažnosť.
(4) Predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor zruší zaistenie, ak zanikne dôvod, pre ktorý bola vec zaistená.
(2) Ak sa vedie trestné stíhanie pre trestný čin, za ktorý vzhľadom na povahu a závažnosť činu treba očakávať uloženie zhabania veci, a je obava, že výkon tohto ochranného opatrenia bude zmarený alebo sťažený, môže súd a v prípravnom konaní prokurátor vec zaistiť. Súd zaistí vec vždy, ak uložil zhabanie veci rozsudkom, ktorý zatiaľ nenadobudol právoplatnosť. Pri zaistení veci sa postupuje primerane podľa
§ 50 ods. 2 a 3
,
§ 94
až 96
a
§ 425 ods. 2
.
Obmedzujúce a zaisťovacie opatrenia
(1) Ak zistené skutočnosti nasvedčujú, že obvinená právnická osoba je trestne zodpovedná
za spáchaný trestný čin a z jej konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsila, vykoná trestný čin, ktorý pripravovala alebo ktorým hrozila, alebo sa zbaví majetku a ohrozí účel trestu, môže predseda senátu a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora obvinenej právnickej osobe uložiť obmedzujúce alebo zaisťovacie opatrenia podľa odseku 2. O uložení obmedzujúceho alebo zaisťovacieho opatrenia sa rozhodne uznesením.
(2) Obmedzujúcimi a zaisťovacími opatreniami sú najmä:
a) povinnosť zložiť peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
b) zákaz nakladať s určitými vecami alebo právami,
c) povinnosť niečo vykonať, niečoho sa zdržať alebo niečo znášať.
(3) Pri ukladaní opatrenia podľa odseku 2 sa prihliadne aj na následky, ktoré môže mať takéto opatrenie na právnickú osobu a tretiu osobu.
(4) Rozhodnutie o uložení opatrenia podľa odseku 2, ako aj rozhodnutie o jeho obmedzení alebo zrušení súd bezodkladne zašle orgánu, ktorý vedie register vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, ktorých sa obmedzujúce alebo zaisťovacie opatrenie týka a orgánu
udeľujúcemu povolenie alebo iné oprávnenie na činnosť obvinenej právnickej osoby.
(5) Opatrenie podľa odseku 2 sa zruší alebo obmedzí, ak už nie je na účely trestného konania potrebné alebo nie je potrebné v určenom rozsahu. Z dôležitých dôvodov môže predseda senátu a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh obvinenej právnickej osoby povoliť vykonanie úkonu, na ktoré sa vzťahuje opatrenie podľa odseku 2.
(6) Proti rozhodnutiu uvedenému v odsekoch 1 až 5 je prípustná sťažnosť. Sťažnosť proti rozhodnutiu o zrušení alebo obmedzení obmedzujúceho alebo zaisťovacieho opatrenia alebo proti rozhodnutiu podľa odseku 5 má odkladný účinok.
Č:7
O:2
2. Zaisťovacie opatrenia na účely prípadnej následnej konfiškácie sa môžu vzťahovať na majetok v držbe tretej osoby v zmysle článku 6.
N
Zákon č. 301/2005 Z. z.
§ 89 O:1
§ 91 O:1
(1) Kto má pri sebe vec dôležitú pre trestné konanie, je povinný ju na vyzvanie predložiť policajtovi, prokurátorovi alebo súdu; ak ju treba na účely trestného konania zaistiť, je povinný vec na vyzvanie týmto orgánom vydať. Pri vyzvaní ho treba upozorniť na to, že ak nevyhovie výzve, môže mu byť vec odňatá, ako aj na iné následky nevyhovenia.
(1) Ak vec dôležitú pre trestné konanie alebo počítačové údaje na vyzvanie nevydá ten, kto ju má pri sebe, môže mu byť na príkaz predsedu senátu a v prípravnom konaní na príkaz prokurátora alebo policajta odňatá. Policajt
Ú
§ 425
potrebuje na vydanie takého príkazu predchádzajúci súhlas prokurátora.
(1) Ak je obvinený stíhaný pre trestný čin, za ktorý vzhľadom na povahu a závažnosť činu a na pomery obvineného treba očakávať uloženie trestu prepadnutia majetku, a je obava, že výkon tohto trestu bude zmarený alebo sťažený, môže súd a v prípravnom konaní prokurátor majetok obvineného zaistiť. Súd zaistí majetok obvineného vždy, ak uložil trest prepadnutia majetku rozsudkom, ktorý zatiaľ nenadobudol právoplatnosť. Pri zaistení majetku obvineného sa postupuje primerane podľa
§ 50 ods. 2 a 3
,
§ 94
až 96
. Po vyhlásení konkurzu sa pri výkone trestu prepadnutia majetku postupuje podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie; prevzatím majetku správcom konkurznej podstaty zaistenie zaniká.
(2) Osoba, ktorej majetok bol zaistený, má právo žiadať o zrušenie alebo obmedzenie zaistenia. O takej žiadosti musí predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor bezodkladne rozhodnúť. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť. Ak sa žiadosť zamietla, osoba, ktorej majetok bol zaistený, ju môže, ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutí 30 dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť; inak sa o nej nekoná.
§ 426
§ 427
§ 428
O:2-4
(3) Proti uzneseniu o zaistení majetku je prípustná sťažnosť.
(1) Zaistenie sa vzťahuje na celý majetok obvineného, ako aj na majetok, ktorý obvinený nadobudne po zaistení; nevzťahuje sa však na prostriedky a veci, na ktoré sa podľa zákona nevzťahuje prepadnutie majetku.
(2) Pokiaľ trvá zaistenie, sú neplatné všetky právne úkony obvineného, ktoré sa týkajú zaisteného majetku, okrem úkonov smerujúcich k odvráteniu bezprostredne hroziacej škody.
(3) Kto má vo svojej moci vec, ktorá patrí do zaisteného majetku, je povinný, len čo sa o zaistení dozvie, oznámiť to prokurátorovi alebo súdu, ktorý majetok zaistil; inak zodpovedá za škodu spôsobenú opomenutím oznámenia.
Predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor uznesením zruší zaistenie, ak zanikne dôvod, pre ktorý bol majetok zaistený.
(2) Ak je obvinený stíhaný pre trestný čin, za ktorý vzhľadom na povahu a závažnosť činu a na pomery obvineného možno očakávať uloženie trestu prepadnutia veci, a je obava, že výkon tohto trestu bude zmarený alebo sťažený, môže súd a v prípravnom konaní prokurátor vec obvineného zaistiť. Pri zaistení sa postupuje primerane podľa
§ 50 ods. 2 a 3
,
§ 94 až 96
a
§
Zákon č. 91/2016 Z. z.
§ 461
O:2
§ 26
(3) Proti rozhodnutiu o zaistení je prípustná sťažnosť.
(4) Predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor zruší zaistenie, ak zanikne dôvod, pre ktorý bola vec zaistená.
(2) Ak sa vedie trestné stíhanie pre trestný čin, za ktorý vzhľadom na povahu a závažnosť činu treba očakávať uloženie zhabania veci, a je obava, že výkon tohto ochranného opatrenia bude zmarený alebo sťažený, môže súd a v prípravnom konaní prokurátor vec zaistiť. Súd zaistí vec vždy, ak uložil zhabanie veci rozsudkom, ktorý zatiaľ nenadobudol právoplatnosť. Pri zaistení veci sa postupuje primerane podľa
§ 50 ods. 2 a 3
,
§ 94
až 96
a
§ 425 ods. 2
.
(6) Proti rozhodnutiu uvedenému v odsekoch 1 5 je prípustná sťažnosť. Sťažnosť proti rozhodnutiu o zrušení alebo obmedzení obmedzujúceho alebo zaisťovacieho opatrenia alebo proti rozhodnutiu podľa odseku 5 odkladný účinok.
Č:8
O:1
Ochranné opatrenia
1. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými osobám dotknutým opatreniami stanovenými v tejto smernici na účely ochrany ich práv zaistia právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý súdny
N
Zákon č. 301/2005 Z. z.
§ 425
(1) Ak je obvinený stíhaný pre trestný čin, za ktorý vzhľadom na povahu a závažnosť činu a na pomery obvineného treba očakávať uloženie trestu prepadnutia majetku, a je obava, že výkon tohto trestu bude zmarený alebo sťažený, môže súd a v prípravnom konaní prokurátor majetok
Ú
proces.
§ 426
obvineného zaistiť. Súd zaistí majetok obvineného vždy, ak uložil trest prepadnutia majetku rozsudkom, ktorý zatiaľ nenadobudol právoplatnosť. Pri zaistení majetku obvineného sa postupuje primerane podľa
§ 50 ods. 2 a 3
,
§ 94
až 96
. Po vyhlásení konkurzu sa pri výkone trestu prepadnutia majetku postupuje podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie; prevzatím majetku správcom konkurznej podstaty zaistenie zaniká.
(2) Osoba, ktorej majetok bol zaistený, má právo žiadať o zrušenie alebo obmedzenie zaistenia. O takej žiadosti musí predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor bezodkladne rozhodnúť. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť. Ak sa žiadosť zamietla, osoba, ktorej majetok bol zaistený, ju môže, ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutí 30 dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť; inak sa o nej nekoná.
(3) Proti uzneseniu o zaistení majetku je prípustná sťažnosť.
(1) Zaistenie sa vzťahuje na celý majetok obvineného, ako aj na majetok, ktorý obvinený nadobudne po zaistení; nevzťahuje sa však na prostriedky a veci, na ktoré sa podľa zákona nevzťahuje prepadnutie majetku.
§ 427
§ 428
O:2-4
(2) Pokiaľ trvá zaistenie, sú neplatné všetky právne úkony obvineného, ktoré sa týkajú zaisteného majetku, okrem úkonov smerujúcich k odvráteniu bezprostredne hroziacej škody.
(3) Kto má vo svojej moci vec, ktorá patrí do zaisteného majetku, je povinný, len čo sa o zaistení dozvie, oznámiť to prokurátorovi alebo súdu, ktorý majetok zaistil; inak zodpovedá za škodu spôsobenú opomenutím oznámenia.
Predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor uznesením zruší zaistenie, ak zanikne dôvod, pre ktorý bol majetok zaistený.
(2) Ak je obvinený stíhaný pre trestný čin, za ktorý vzhľadom na povahu a závažnosť činu a na pomery obvineného možno očakávať uloženie trestu prepadnutia veci, a je obava, že výkon tohto trestu bude zmarený alebo sťažený, môže súd a v prípravnom konaní prokurátor vec obvineného zaistiť. Pri zaistení sa postupuje primerane podľa
§ 50 ods. 2 a 3
,
§ 94 až 96
a
§
425 ods. 2
.
(3) Proti rozhodnutiu o zaistení je prípustná sťažnosť.
(4) Predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor zruší zaistenie, ak zanikne dôvod, pre ktorý bola vec zaistená.
Zákon č. 91/2016 Z. z.
§ 461
O:2
§ 26
O:6
(2) Ak sa vedie trestné stíhanie pre trestný čin, za ktorý vzhľadom na povahu a závažnosť činu treba očakávať uloženie zhabania veci, a je obava, že výkon tohto ochranného opatrenia bude zmarený alebo sťažený, môže súd a v prípravnom konaní prokurátor vec zaistiť. Súd zaistí vec vždy, ak uložil zhabanie veci rozsudkom, ktorý zatiaľ nenadobudol právoplatnosť. Pri zaistení veci sa postupuje primerane podľa
§ 50 ods. 2 a 3
,
§ 94
až 96
a
§ 425 ods. 2
.
(6) Proti rozhodnutiu uvedenému v odsekoch 1 5 je prípustná sťažnosť. Sťažnosť proti rozhodnutiu o zrušení alebo obmedzení obmedzujúceho alebo zaisťovacieho opatrenia alebo proti rozhodnutiu podľa odseku 5 odkladný účinok.
Č:8
O:2
V:1
2. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými zabezpečia, aby sa príkaz na zaistenie oznámil dotknutej osobe čo najskôr po jeho vykonaní.
N
Zákon č. 301/2005 Z. z.
§ 93
O:2
(2) Osobe, ktorá vec alebo počítačové údaje vydala alebo ktorej boli vec alebo počítačové údaje odňaté, alebo od ktorej boli vec alebo počítačové údaje prevzaté, vydá orgán, ktorý úkon vykonal, ihneď písomné potvrdenie o prevzatí veci alebo počítačových údajov alebo rovnopis zápisnice. Osobu, ktorej vec alebo počítačové údaje boli zaistené, o tom písomne vyrozumie orgán, ktorý vec alebo počítačové údaje prevzal.
Ú
Č:8
O:2
V:2
V takomto oznámení sa aspoň v skrátenej forme uvedú dôvody vydania daného príkazu.
N
Zákon č. 301/2005 Z. z.
§ 90 O:1
(1) Ak je na objasnenie skutočností závažných pre trestné konanie nevyhnutné uchovanie uložených počítačových údajov vrátane prevádzkových údajov, ktoré boli uložené prostredníctvom počítačového systému, môže
Ú
§ 95 O:3
§ 96 O:5
predseda senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor vydať príkaz, ktorý musí byť odôvodnený aj skutkovými okolnosťami, osobe, v ktorej držbe alebo pod jej kontrolou sa nachádzajú také údaje, alebo poskytovateľovi takých služieb, aby
a) také údaje uchovali a udržiavali v celistvosti,
b) umožnili vyhotovenie a ponechanie si kópie takých údajov,
c) znemožnili prístup k takým údajom,
d) také údaje odstránili z počítačového systému,
e) také údaje vydali na účely trestného konania.
(3) Príkaz musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený. Uvedie sa v ňom aj suma v príslušnej mene, na ktorú sa zaistenie vzťahuje, pokiaľ ju v čase rozhodovania o zaistení možno vyčísliť. V príkaze, ak nerozhodne predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor inak, sa zakážu akékoľvek dispozície so zaistenými peňažnými prostriedkami až do výšky zaistenia.
(5) Príkaz podľa odsekov 1 a 2 musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený.
Č:8
O:2
V:3
Ak je to potrebné na to, aby nebolo ohrozené vyšetrovanie trestného činu, príslušné orgány môžu odložiť oznámenie príkazu na zaistenie dotknutej osobe.
N
Ú
Spôsob a čas oznámenia a vykonania príkazu na
zaistenie je v Slovenskej republike súčasťou taktiky a metodiky vyšetrovania, preto je na operatívnom rozhodnutí vyšetrovacieho orgánu, kedy príkaz na zaistenie vykoná a oznámi dotknutej osobe..
Č:8
O:3
3. Príkaz na zaistenie ostane v platnosti len dovtedy, kým je to nevyhnutné na
N
Zákon č. 301/2005
§ 90
O:2
(2) V príkaze podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. c) musí byť ustanovený čas, po ktorý bude
Ú
zachovanie majetku na účely prípadnej následnej konfiškácie.
Z. z.
§ 95 O:5
§ 96 O:4
uchovávanie údajov vykonávané, tento čas môže byť až na 90 dní, a ak je potrebné ich opätovné uchovanie, musí byť vydaný nový príkaz.
(5) Ak pominuli dôvody na zaistenie peňažných prostriedkov, zaistenie sa zruší. Ak pominuli dôvody na zaistenie peňažných prostriedkov v ustanovenej sume, zaistenie sa obmedzí. O zrušení a obmedzení zaistenia rozhodne príkazom predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor.
(4) Ak zaistenie zaknihovaného cenného papiera na účely trestného konania už nie je potrebné, vydá predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor bez meškania príkaz na registráciu zrušenia pozastavenia práva nakladať s cenným papierom.
Č:8
O:4
V:1
4. Členské štáty zaistia osobe, ktorej majetok je dotknutý, účinnú možnosť napadnúť príkaz na zaistenie na súde v súlade s postupmi stanovenými vo vnútroštátnom práve.
N
Zákon č. 301/2015 Z. z.
§ 425
O:2
§ 427
(2) Osoba, ktorej majetok bol zaistený, má právo žiadať o zrušenie alebo obmedzenie zaistenia. O takej žiadosti musí predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor bezodkladne rozhodnúť. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť. Ak sa žiadosť zamietla, osoba, ktorej majetok bol zaistený, ju môže, ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutí 30 dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť; inak sa o nej nekoná.
Predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor uznesením zruší zaistenie, ak zanikne
Ú
Zákon č. 91/2016 Z. z.
§ 428
O:3-4
§ 461
O:2
§ 26
O:6
dôvod, pre ktorý bol majetok zaistený.
(3) Proti rozhodnutiu o zaistení je prípustná sťažnosť.
(4) Predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor zruší zaistenie, ak zanikne dôvod, pre ktorý bola vec zaistená.
(2) Ak sa vedie trestné stíhanie pre trestný čin, za ktorý vzhľadom na povahu a závažnosť činu treba očakávať uloženie zhabania veci, a je obava, že výkon tohto ochranného opatrenia bude zmarený alebo sťažený, môže súd a v prípravnom konaní prokurátor vec zaistiť. Súd zaistí vec vždy, ak uložil zhabanie veci rozsudkom, ktorý zatiaľ nenadobudol právoplatnosť. Pri zaistení veci sa postupuje primerane podľa § 50 ods. 2 a 3, § 94 až 96 a § 425 ods. 2.
(6) Proti rozhodnutiu uvedenému v odsekoch 1 5 je prípustná sťažnosť. Sťažnosť proti rozhodnutiu o zrušení alebo obmedzení obmedzujúceho alebo zaisťovacieho opatrenia alebo proti rozhodnutiu podľa odseku 5 odkladný účinok.
Č:8
O:4
V:2
V rámci takýchto postupov sa môže požadovať, aby sa v prípade, keď pôvodný príkaz na zaistenie vydal iný príslušný orgán ako justičný orgán, musel takýto príkaz pred tým, ako sa môže napadnúť na súde, predložiť na potvrdenie alebo preskúmanie
N
Zákon č. 301/2005 Z. z.
§ 95
O:8
Osoba, ktorej peňažné prostriedky boli zaistené, právo žiadať o zrušenie alebo obmedzenie zaistenia. O takej žiadosti musí predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor bezodkladne rozhodnúť. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť. Ak sa žiadosť zamietla, osoba, ktorej
Ú
justičnému orgánu.
§ 95a
O:3
§ 95b
O:1
§ 96
O:3
peňažné prostriedky boli zaistené, ju môže, ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať po uplynutí 30 dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť; inak sa o nej nekoná.
Proti uzneseniu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
Ak policajt alebo prokurátor v prípravnom konaní rozhodne podľa
§ 214
,
§ 215
alebo
§ 228
a zaistenie peňažných prostriedkov nebolo podľa
§
95 ods. 5
zrušené alebo zaistené peňažné prostriedky neboli podľa
§ 95a ods. 1
vrátené, zaistené peňažné prostriedky sa uložia do úschovy súdu a osoba, ktorá si na ne robí nárok, sa upozorní, aby ho uplatnila v civilnom procese.
Príkaz sa doručí tomu, kto registruje zaknihované cenné papiere, a po vykonaní príkazu aj majiteľovi zaknihovaných cenných papierov. Majiteľ zaknihovaného cenného papiera právo žiadať o zrušenie zaistenia; takú žiadosť musí odôvodniť.
Č:8
O:5
V:1
5. Zaistený majetok, ktorý nie je následne skonfiškovaný, sa bezodkladne vráti.
N
Zákon č. 301/2005 Z. z.
§ 97 O:1,2
(1) Ak vec, ktorá bola podľa
§ 89
vydaná, podľa
§ 91
odňatá alebo podľa
§ 92
prevzatá, na ďalšie konanie nie je potrebná a ak neprichádza do úvahy jej prepadnutie alebo zhabanie, vec sa vráti tomu, kto ju vydal, komu bola odňatá alebo u koho bola zaistená podľa osobitného zákona. Ak si na ňu uplatňuje právo iná osoba, vydá sa vlastníkovi veci alebo jej oprávnenému
Ú
§ 98 O:1,2
držiteľovi, ktorého právo na vec je nepochybné. Pri pochybnostiach sa vec ponechá v úschove podľa
§ 94
a osoba, ktorá si na vec robí nárok, sa upozorní, aby ho uplatnila v občianskom súdnom konaní. Ak osoba, ktorá je vlastníkom veci alebo jej oprávneným držiteľom, napriek výzve ju neprevezme, alebo osoba, ktorá si na vec robí nárok, si tento neuplatní v občianskom súdnom konaní v primeranej lehote, vec sa predá a suma za ňu utŕžená sa uloží do úschovy súdu. Na možnosť takého postupu sa musí osoba upozorniť. Vec predá orgán podľa odseku 4 alebo na základe jeho opatrenia iný štátny orgán alebo právnická osoba podľa
§ 94 ods. 2
, pričom pri predaji sú povinní postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby vec predali za cenu, za ktorú sa rovnaká alebo porovnateľná vec v čase a v mieste úschovy obvykle predáva; orgán podľa odseku 4 môže rozhodnúť opatrením o predaji veci iným štátnym orgánom alebo právnickou osobou podľa
§ 94 ods. 2
len na základe ich predchádzajúceho súhlasu.
(2) Na vrátenie vydaných počítačových dát sa použije primerane postup podľa odseku 1.
(1) Ak obvinený vydal alebo mu bola odňatá vec, ktorú získal alebo pravdepodobne získal trestným činom, alebo bola použitá na spáchanie trestného činu, a buď nie je známe, komu vec patrí, alebo nie je známy pobyt poškodeného, vyhlási sa verejne opis veci. Vyhlásenie sa urobí spôsobom
na vypátranie poškodeného najúčelnejším, a to spolu s výzvou, aby sa poškodený prihlásil do šiestich mesiacov od vyhlásenia. Primerane sa postupuje aj pri prevzatej zaistenej veci.
(2) Ak uplatnil v lehote podľa odseku 1 nárok na vec niekto iný ako obvinený, postupuje sa podľa
§ 97 ods. 1
. Ak nárok na vec neuplatnil nikto iný, vydá sa vec, alebo ak bola medzitým pre nebezpečenstvo skazy už predaná, suma za ňu utŕžená obvinenému na jeho žiadosť, ak nejde o vec, ktorú získal trestným činom. Ak obvinený nepožiadal o vrátenie veci, postupuje sa podľa
§
97 ods. 1
. Tým nie je dotknuté právo vlastníka žiadať vydanie sumy utŕženej za vec.
Č:8
O:5
V:2
Podmienky alebo procesné pravidlá, na základe ktorých sa tento majetok vráti, sa stanovia vo vnútroštátnom práve.
N
Zákon č. 301/2005 Z. z.
§ 97 O:1,2
(1) Ak vec, ktorá bola podľa
§ 89
vydaná, podľa
§ 91
odňatá alebo podľa
§ 92
prevzatá, na ďalšie konanie nie je potrebná a ak neprichádza do úvahy jej prepadnutie alebo zhabanie, vec sa vráti tomu, kto ju vydal, komu bola odňatá alebo u koho bola zaistená podľa osobitného zákona. Ak si na ňu uplatňuje právo iná osoba, vydá sa vlastníkovi veci alebo jej oprávnenému držiteľovi, ktorého právo na vec je nepochybné. Pri pochybnostiach sa vec ponechá v úschove podľa
§ 94
a osoba, ktorá si na vec robí nárok, sa upozorní, aby ho uplatnila v občianskom súdnom konaní. Ak osoba, ktorá je vlastníkom veci alebo jej oprávneným držiteľom, napriek výzve ju neprevezme, alebo osoba, ktorá si na vec robí nárok, si tento neuplatní v občianskom súdnom konaní v primeranej lehote, vec sa predá a suma
Ú
§ 98 O:1,2
za ňu utŕžená sa uloží do úschovy súdu. Na možnosť takého postupu sa musí osoba upozorniť. Vec predá orgán podľa odseku 4 alebo na základe jeho opatrenia iný štátny orgán alebo právnická osoba podľa
§ 94 ods. 2
, pričom pri predaji sú povinní postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby vec predali za cenu, za ktorú sa rovnaká alebo porovnateľná vec v čase a v mieste úschovy obvykle predáva; orgán podľa odseku 4 môže rozhodnúť opatrením o predaji veci iným štátnym orgánom alebo právnickou osobou podľa
§ 94 ods. 2
len na základe ich predchádzajúceho súhlasu.
(2) Na vrátenie vydaných počítačových dát sa použije primerane postup podľa odseku 1.
(1) Ak obvinený vydal alebo mu bola odňatá vec, ktorú získal alebo pravdepodobne získal trestným činom, alebo bola použitá na spáchanie trestného činu, a buď nie je známe, komu vec patrí, alebo nie je známy pobyt poškodeného, vyhlási sa verejne opis veci. Vyhlásenie sa urobí spôsobom na vypátranie poškodeného najúčelnejším, a to spolu s výzvou, aby sa poškodený prihlásil do šiestich mesiacov od vyhlásenia. Primerane sa postupuje aj pri prevzatej zaistenej veci.
(2) Ak uplatnil v lehote podľa odseku 1 nárok na vec niekto iný ako obvinený, postupuje sa podľa
§ 97 ods. 1
. Ak nárok na vec neuplatnil nikto iný, vydá sa vec, alebo ak bola medzitým pre
nebezpečenstvo skazy už predaná, suma za ňu utŕžená obvinenému na jeho žiadosť, ak nejde o vec, ktorú získal trestným činom. Ak obvinený nepožiadal o vrátenie veci, postupuje sa podľa
§
97 ods. 1
. Tým nie je dotknuté právo vlastníka žiadať vydanie sumy utŕženej za vec.
Č:8
O:6
V:1
6. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými zaistia, aby každý príkaz na konfiškáciu bol odôvodnený a oznámený dotknutej osobe.
N
Zákon č. 301/2005 Z. z.
§ 90
O:1
§ 95
O:3
(1) Ak je na objasnenie skutočností závažných pre trestné konanie nevyhnutné uchovanie uložených počítačových údajov vrátane prevádzkových údajov, ktoré boli uložené prostredníctvom počítačového systému, môže predseda senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor vydať príkaz, ktorý musí byť odôvodnený aj skutkovými okolnosťami, osobe, v ktorej držbe alebo pod jej kontrolou sa nachádzajú také údaje, alebo poskytovateľovi takých služieb, aby
a) také údaje uchovali a udržiavali v celistvosti,
b) umožnili vyhotovenie a ponechanie si kópie takých údajov,
c) znemožnili prístup k takým údajom,
d) také údaje odstránili z počítačového systému,
e) také údaje vydali na účely trestného konania.
(3) Príkaz musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený. Uvedie sa v ňom aj suma v príslušnej mene, na ktorú sa zaistenie vzťahuje, pokiaľ ju v čase rozhodovania o zaistení možno vyčísliť. V príkaze, ak nerozhodne predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor inak, sa zakážu akékoľvek dispozície so zaistenými peňažnými prostriedkami až do výšky zaistenia.
Ú
§ 96
O:5
(5) Príkaz podľa odsekov 1 a 2 musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený.
Č:8
O:6
V:2
Členské štáty zaistia osobe, proti ktorej bola nariadená konfiškácia, účinnú možnosť napadnúť príkaz na konfiškáciu na súde.
N
Zákon č. 301/2005 Z. z.
§ 425
O:2
§ 427
§ 428
O:3-4
§ 461
O:2
(2) Osoba, ktorej majetok bol zaistený, má právo žiadať o zrušenie alebo obmedzenie zaistenia. O takej žiadosti musí predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor bezodkladne rozhodnúť. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť. Ak sa žiadosť zamietla, osoba, ktorej majetok bol zaistený, ju môže, ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutí 30 dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť; inak sa o nej nekoná.
Predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor uznesením zruší zaistenie, ak zanikne dôvod, pre ktorý bol majetok zaistený.
(3) Proti rozhodnutiu o zaistení je prípustná sťažnosť.
(4) Predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor zruší zaistenie, ak zanikne dôvod, pre ktorý bola vec zaistená.
(2) Ak sa vedie trestné stíhanie pre trestný čin, za ktorý vzhľadom na povahu a závažnosť činu treba očakávať uloženie zhabania veci, a je obava, že výkon tohto ochranného opatrenia bude zmarený alebo sťažený, môže súd a v prípravnom konaní prokurátor vec zaistiť. Súd zaistí vec vždy, ak
Ú
Zákon č. 91/2016 Z. z.
§ 26
O:6
uložil zhabanie veci rozsudkom, ktorý zatiaľ nenadobudol právoplatnosť. Pri zaistení veci sa postupuje primerane podľa § 50 ods. 2 a 3, § 94 až 96 a § 425 ods. 2.
(6) Proti rozhodnutiu uvedenému v odsekoch 1 5 je prípustná sťažnosť. Sťažnosť proti rozhodnutiu o zrušení alebo obmedzení obmedzujúceho alebo zaisťovacieho opatrenia alebo proti rozhodnutiu podľa odseku 5 odkladný účinok.
Č:8
O:7
V:1
7. Bez toho, aby bola dotknutá smernica 2012/13/EÚ a smernica 2013/48/EÚ, osoby, ktorých majetok je dotknutý príkazom na konfiškáciu, majú v priebehu konania o konfiškácii v súvislosti s určením príjmov a prostriedkov právo na prístup k právnemu zástupcovi na účely ochrany svojich práv.
N
Ústavný zákon č. 462/1992 Zb.
Návrh zákona
(čl. III)
Č:47 O:2
§ 34
O:4,5,6
(2) Každý právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.
(4) Na žiadosť obvineného, ktorý bol zadržaný alebo zatknutý, orgán činný v trestnom konaní bezodkladne vyrozumie o tejto skutočnosti rodinného príslušníka alebo inú osobu, ktorú označí a uvedie údaje potrebné na vyrozumenie. Vyrozumenie nevykoná, ak by tým došlo k zmareniu objasnenia a vyšetrenia veci . Ak je zadržanou alebo zatknutou osobou mladistvý vyrozumie o tejto skutočnosti bez zbytočného odkladu zákonného zástupcu mladistvého, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, a ak má mladistvý ustanoveného opatrovníka aj jeho. Ak ide o cudzinca, orgán činný v trestnom konaní na žiadosť cudzinca vyrozumie o tejto skutočnosti konzulárny úrad štátu, ktorého je cudzinec občanom alebo na ktorého území má
Ú
trvalý pobyt; cudzinec má právo komunikovať s týmto konzulárnym úradom. Obvinený, ktorý bol zadržaný alebo zatknutý má právo najviac dvakrát počas obmedzenia osobnej slobody na vlastné náklady komunikovať prostredníctvom telefónneho zariadenia s osobou, ktorú označí, ak tým nedôjde k ohrozeniu účelu trestného konania a je to technicky možné, a to v trvaní najviac 20 minút. Počas telefonického hovoru obvineného, ktorý bol zadržaný alebo zatknutý je vždy prítomný policajt, ktorý je oprávnený ukončiť hovor, ak je z jeho obsahu zrejmé, že je marený účel trestného konania.
(5) Orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné vždy obvineného o jeho právach poučiť vrátane významu priznania a poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie. Poučenie sa obvinenému v prípade potreby primerane vysvetlí. Obvineného, ktorý bol zadržaný alebo zatknutý, je potrebné poučiť aj o práve na naliehavú lekársku pomoc, o práve nazerať do spisov, o maximálnej lehote, počas ktorej môže byť obmedzený na slobode, kým nebude odovzdaný súdu, a v prípade, že bude vzatý do väzby, o jeho práve vyrozumieť rodinného príslušníka alebo inú osobu.
(6) Orgán činný v trestnom konaní obvinenému, ktorý bol zadržaný alebo zatknutý, poskytne bez zbytočného odkladu poučenie o jeho právach v písomnej forme; táto skutočnosť sa poznamená v
zápisnici. Obvinený má právo ponechať si toto poučenie u seba po celú dobu obmedzenia osobnej slobody.
Č:8
O:7
V:2
Dotknuté osoby musia byť o tomto práve poučené.
n.a.
n.a.
Č:8
O:8
8. V rámci konania uvedeného v článku 5 dotknutá osoba účinnú možnosť namietať voči okolnostiam prípadu vrátane konkrétnych skutočností a dostupných dôkazov, na základe ktorých sa dotknutý majetok považuje za majetok pochádzajúci z trestnej činnosti.
N
Zákon č. 301/2005 Z. z.
§ 34
O:1
Obvinený má právo od začiatku konania proti svojej osobe vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, a k dôkazom o nich, má však právo odoprieť vypovedať. Môže uvádzať okolnosti, navrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti a opravné prostriedky. Má právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť aj počas úkonov vykonávaných orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom. S obhajcom sa však v priebehu svojho výsluchu nemôže radiť o tom, ako odpovedať na položenú otázku. Môže žiadať, aby bol vypočúvaný za účasti svojho obhajcu a aby sa obhajca zúčastnil aj na iných úkonoch prípravného konania. Ak je obvinený zadržaný, vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, môže s obhajcom hovoriť bez prítomnosti tretej osoby; to neplatí pre telefonický rozhovor obvineného s obhajcom počas výkonu väzby, ktorého podmienky a spôsob výkonu ustanovuje osobitný predpis. Má právo v konaní pred súdom vypočúvať svedkov, ktorých sám navrhol alebo ktorých s jeho súhlasom navrhol obhajca, a klásť svedkom otázky. Obvinený môže uplatňovať svoje práva sám alebo prostredníctvom obhajcu.
Ú
§ 98 O:1,2
(1) Ak obvinený vydal alebo mu bola odňatá vec, ktorú získal alebo pravdepodobne získal trestným činom, alebo bola použitá na spáchanie trestného činu, a buď nie je známe, komu vec patrí, alebo nie je známy pobyt poškodeného, vyhlási sa verejne opis veci. Vyhlásenie sa urobí spôsobom na vypátranie poškodeného najúčelnejším, a to spolu s výzvou, aby sa poškodený prihlásil do šiestich mesiacov od vyhlásenia. Primerane sa postupuje aj pri prevzatej zaistenej veci.
(2) Ak uplatnil v lehote podľa odseku 1 nárok na vec niekto iný ako obvinený, postupuje sa podľa
§ 97 ods. 1
. Ak nárok na vec neuplatnil nikto iný, vydá sa vec, alebo ak bola medzitým pre nebezpečenstvo skazy už predaná, suma za ňu utŕžená obvinenému na jeho žiadosť, ak nejde o vec, ktorú získal trestným činom. Ak obvinený nepožiadal o vrátenie veci, postupuje sa podľa
§
97 ods. 1
. Tým nie je dotknuté právo vlastníka žiadať vydanie sumy utŕženej za vec.
Č:8
O:9
9. Tretie osoby majú právo domáhať sa titulu vlastníckeho alebo iného majetkového práva, a to aj v prípadoch uvedených v článku 6.
N
Zákon č. 301/2005 Z. z.
§ 97 O:1,2
(1) Ak vec, ktorá bola podľa
§ 89
vydaná, podľa
§ 91
odňatá alebo podľa
§ 92
prevzatá, na ďalšie konanie nie je potrebná a ak neprichádza do úvahy jej prepadnutie alebo zhabanie, vec sa vráti tomu, kto ju vydal, komu bola odňatá alebo u koho bola zaistená podľa osobitného zákona. Ak si na ňu uplatňuje právo iná osoba, vydá sa vlastníkovi veci alebo jej oprávnenému držiteľovi, ktorého právo na vec je nepochybné. Pri pochybnostiach sa vec ponechá v úschove
Ú
podľa
§ 94
a osoba, ktorá si na vec robí nárok, sa upozorní, aby ho uplatnila v občianskom súdnom konaní. Ak osoba, ktorá je vlastníkom veci alebo jej oprávneným držiteľom, napriek výzve ju neprevezme, alebo osoba, ktorá si na vec robí nárok, si tento neuplatní v občianskom súdnom konaní v primeranej lehote, vec sa predá a suma za ňu utŕžená sa uloží do úschovy súdu. Na možnosť takého postupu sa musí osoba upozorniť. Vec predá orgán podľa odseku 4 alebo na základe jeho opatrenia iný štátny orgán alebo právnická osoba podľa
§ 94 ods. 2
, pričom pri predaji sú povinní postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby vec predali za cenu, za ktorú sa rovnaká alebo porovnateľná vec v čase a v mieste úschovy obvykle predáva; orgán podľa odseku 4 môže rozhodnúť opatrením o predaji veci iným štátnym orgánom alebo právnickou osobou podľa
§ 94 ods. 2
len na základe ich predchádzajúceho súhlasu.
(2) Na vrátenie vydaných počítačových dát sa použije primerane postup podľa odseku 1.
Č:8
O:10
10. Ak majú obete v dôsledku spáchania trestného činu nároky voči osobe, voči ktorej bolo prijaté opatrenie na konfiškáciu podľa tejto smernice, členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby opatrenie na konfiškáciu nebránilo týmto obetiam domáhať sa splnenia ich nárokov.
N
Zákon č. 301/2005 Z. z.
§ 46 O:3,4
(3) Poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok
Ú
§ 50
O:1
na náhradu škody uplatňuje.
(4) Návrh podľa odseku 3 nemožno podať, ak bolo o nároku už rozhodnuté v občianskom súdnom konaní alebo inom príslušnom konaní.
(1) Ak je dôvodná obava, že uspokojenie nároku poškodeného na náhradu škody spôsobenej trestným činom bude marené alebo sťažované, možno nárok až do pravdepodobnej výšky škody zaistiť
a) na majetku obvineného,
b) na majetkových právach obvineného v právnickej osobe, v ktorej má obvinený majetkovú účasť,
c) na majetkových právach právnickej osoby, v ktorej obvinený
1. má majetkovú účasť, alebo
2. je štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu, členom iného orgánu, prokuristom, vedúcim organizačnej zložky podniku, ktorý je zapísaný do obchodného registra, alebo vedúcim podniku zahraničnej osoby, ktorý je zapísaný do obchodného registra,
ak je na podklade zistených skutočností dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin, za ktorý je trestne stíhaný obvinený, bol spáchaný v mene alebo v prospech tejto právnickej osoby,
d) na majetkových právach právnickej osoby, v ktorej má priamu alebo nepriamu majetkovú účasť právnická osoba, v ktorej obvinený
1. má majetkovú účasť, alebo
§ 425
O:2
§ 428
O:2
2. je štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu, členom iného orgánu, prokuristom, vedúcim organizačnej zložky podniku, ktorý je zapísaný do obchodného registra, alebo vedúcim podniku zahraničnej osoby, ktorý je zapísaný do obchodného registra,
ak je na podklade zistených skutočností dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin, za ktorý je trestne stíhaný obvinený, bol spáchaný v mene alebo v prospech tejto právnickej osoby,
e) na ostatných majetkových právach obvineného.
(2) Osoba, ktorej majetok bol zaistený, má právo žiadať o zrušenie alebo obmedzenie zaistenia. O takej žiadosti musí predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor bezodkladne rozhodnúť. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť. Ak sa žiadosť zamietla, osoba, ktorej majetok bol zaistený, ju môže, ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutí 30 dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť; inak sa o nej nekoná.
(2) Ak je obvinený stíhaný pre trestný čin, za ktorý vzhľadom na povahu a závažnosť činu a na pomery obvineného možno očakávať uloženie trestu prepadnutia veci, a je obava, že výkon tohto trestu bude zmarený alebo sťažený, môže súd a v prípravnom konaní prokurátor vec obvineného zaistiť. Pri zaistení sa postupuje primerane podľa
§ 50 ods. 2 a 3
,
§ 94 až 96
a
§
§ 461
O:2
(2) Ak sa vedie trestné stíhanie pre trestný čin, za ktorý vzhľadom na povahu a závažnosť činu treba očakávať uloženie zhabania veci, a je obava, že výkon tohto ochranného opatrenia bude zmarený alebo sťažený, môže súd a v prípravnom konaní prokurátor vec zaistiť. Súd zaistí vec vždy, ak uložil zhabanie veci rozsudkom, ktorý zatiaľ nenadobudol právoplatnosť. Pri zaistení veci sa postupuje primerane podľa § 50 ods. 2 a 3, § 94 až 96 a § 425 ods. 2.
Č:9
Účinná konfiškácia a výkon
Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktoré umožnia odhaliť a vyhľadať majetok, ktorý sa zaistiť a skonfiškovať, a to aj po konečnom odsudzujúcom rozsudku v trestnej veci alebo v nadväznosti na konanie pri uplatňovaní článku 4 ods. 2, ako aj zaistiť účinné vykonanie príkazu na konfiškáciu, ak sa takýto príkaz už vydal.
N
Zákon č. 301/2005 Z. z.
§ 426
O:1
Zaistenie sa vzťahuje na celý majetok obvineného, ako aj na majetok, ktorý obvinený nadobudne po zaistení; nevzťahuje sa však na prostriedky a veci, na ktoré sa podľa zákona nevzťahuje prepadnutie majetku.
Č
V prípade majetku, ktorý nebol v čase vynesenia rozsudku známi, tento majetok sa stáva súčasťou nového trestného konania a je
zohľadnený v úhrnnom treste alebo dôjde k spojeniu veci.
Č:10
O:1
Správa zaisteného a skonfiškovaného majetku
1. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, napríklad zriadenie centralizovaných úradov, sústavy špecializovaných úradov alebo rovnocenných mechanizmov, aby sa zaistila primeraná správa majetku, ktorý bol zaistený, na účely prípadnej následnej konfiškácie.
N
Zákon č. 301/2005 Z. z.
§ 94
Úschova vydaných, odňatých a prevzatých vecí
(1) Úschovu vecí vydaných, odňatých a prevzatých v prípravnom konaní zabezpečuje policajt alebo prokurátor, ak tento zákon neustanovuje inak. Súd zabezpečuje úschovu vecí, ak boli vydané alebo odňaté v súdnom konaní, alebo ak si veci vydané, odňaté alebo prevzaté v prípravnom konaní súd vyžiada od policajta alebo prokurátora z dôvodu, že na účely dokazovania nepostačuje ich fotodokumentácia, vypracované znalecké posudky alebo iné dôkazné prostriedky, použité v prípravnom konaní; k obžalobe alebo návrhu na schválenie dohody o vine a treste sa ako vecný dôkaz pripájajú len drobné veci, ktorých úschovu zabezpečí tiež súd.
(2) Ak súd, prokurátor alebo policajt nemôže sám zabezpečiť úschovu vydaných, odňatých alebo prevzatých vecí, zabezpečí ju prostredníctvom iného štátneho orgánu alebo právnickej osoby, alebo fyzickej osoby, ktorá vykonáva v takom odbore podnikateľskú činnosť. Ak ide o
Č
nehnuteľnosť, môže písomne poveriť takú osobu správou nehnuteľnosti a uznesenie o zaistení nehnuteľnosti doručí príslušnému orgánu štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností.
Č:10
O:2
2. Členské štáty zaistia, aby opatrenia uvedené v odseku 1 zahŕňali možnosť predaja v prípade potreby.
N
Zákon č. 301/2005 Z. z.
§ 97
(1) Ak vec, ktorá bola podľa
§ 89
vydaná, podľa
§ 91
odňatá alebo podľa
§ 92
prevzatá, na ďalšie konanie nie je potrebná a ak neprichádza do úvahy jej prepadnutie alebo zhabanie, vec sa vráti tomu, kto ju vydal, komu bola odňatá alebo u koho bola zaistená podľa osobitného zákona. Ak si na ňu uplatňuje právo iná osoba, vydá sa vlastníkovi veci alebo jej oprávnenému držiteľovi, ktorého právo na vec je nepochybné. Pri pochybnostiach sa vec ponechá v úschove podľa
§ 94
a osoba, ktorá si na vec robí nárok, sa upozorní, aby ho uplatnila v občianskom súdnom konaní. Ak osoba, ktorá je vlastníkom veci alebo jej oprávneným držiteľom, napriek výzve ju neprevezme, alebo osoba, ktorá si na vec robí nárok, si tento neuplatní v občianskom súdnom konaní v primeranej lehote, vec sa predá a suma za ňu utŕžená sa uloží do úschovy súdu. Na možnosť takého postupu sa musí osoba upozorniť. Vec predá orgán podľa odseku 4 alebo na základe jeho opatrenia iný štátny orgán alebo právnická osoba podľa
§ 94 ods. 2
, pričom pri predaji sú povinní postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby vec predali za cenu, za ktorú sa rovnaká alebo porovnateľná vec v čase a v mieste úschovy obvykle predáva; orgán podľa odseku 4 môže rozhodnúť opatrením o predaji veci iným štátnym orgánom alebo právnickou
Ú
osobou podľa
§ 94 ods. 2
len na základe ich predchádzajúceho súhlasu.
(2) Na vrátenie vydaných počítačových dát sa použije primerane postup podľa odseku 1.
(3) Ak je nebezpečenstvo, že sa vec, ktorá nemohla byť vrátená alebo vydaná podľa odseku 1, skazí, predá sa a suma za ňu utŕžená sa uloží do úschovy. Na predaj sa primerane použije odsek 1.
(4) Rozhodnutia podľa odsekov 1 až 3 robí predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt. Proti uzneseniu o vrátení a vydaní veci je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok; proti ostatným uzneseniam sťažnosť nie je prípustná.
Č:10
O:3
3. Členské štáty zvážia prijatie opatrení, ktoré umožnia použitie skonfiškovaného majetku vo verejnom záujme alebo na sociálne účely.
D
n.a.
Č:11
O:1
V:1
Štatistiky
1. Členské štáty pravidelne zbierajú a uchovávajú komplexné štatistické údaje získané od príslušných orgánov.
N
Zákon. č.
575/2001 Z. z.
§ 35
O:7
Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy v rozsahu vymedzenej pôsobnosti plnia voči orgánom Európskej únie informačnú a oznamovaciu povinnosť, ktorá im vyplýva z právne záväzných aktov týchto orgánov.
Ú
Č:11
O:1
V:2
P:a)
Zhromaždené štatistické údaje sa každoročne zasielajú Komisii a zahŕňajú:
a) počet vykonaných príkazov na zaistenie;
N
Ú
Č:11
O:1
b) počet vykonaných príkazov na konfiškáciu;
N
Ú
P:b)
Č:11
O:1
P:c)
c) odhadovanú hodnotu zaisteného majetku, a to aspoň majetku zaisteného na účely prípadnej následnej konfiškácie v čase zaistenia;
N
Ú
Č:11
O:1
P:d)
d) odhadovanú hodnotu vymoženého majetku v čase konfiškácie.
N
Ú
Č:11
O:2
P:a)
2. Ak dostupné na ústrednej úrovni v dotknutom členskom štáte, zašlú členské štáty Komisii každoročne aj tieto štatistiky:
a) počet žiadostí o vykonanie príkazov na zaistenie v inom členskom štáte;
N
Ú
Č:11
O:2
P:b)
b) počet žiadostí o vykonanie príkazov na konfiškáciu v inom členskom štáte;
N
Ú
Č:11
O:2
P:c)
c) hodnotu alebo odhadovanú hodnotu majetku vymoženého na základe výkonu v inom členskom štáte.
N
Ú
Č:11
O:3
3. Členské štáty sa usilujú zbierať údaje uvedené v odseku 2 na ústrednej úrovni.
N
Ú
Č:12
O:1
V:1
Transpozícia
1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 4. októbra 2016.
N
Návrh zákon
Čl. VII
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2017.
Ú
Č:12
O:1
V:2
Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.
N
Zákon. č.
575/2001 Z. z.
§ 35
O:7
Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy v rozsahu vymedzenej pôsobnosti plnia voči orgánom Európskej únie informačnú a oznamovaciu povinnosť, ktorá im vyplýva z právne záväzných aktov týchto orgánov.
Ú
Č:12
O:2
V:1
2. Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu.
N
Zákon č.
301/2005 Z. z.
Príloha č. 1
Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie
12. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/42/EÚ z 3. apríla 2014 o zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 127, 29. 4. 2014)
Ú
Č:12
O:2
V:2
Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.
n.a.
n.a.
Č:12
O:3
3. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.
N
Zákon. č.
575/2001 Z. z.
§ 35
O:7
Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy v rozsahu vymedzenej pôsobnosti plnia voči orgánom Európskej únie informačnú a oznamovaciu povinnosť, ktorá im vyplýva z právne záväzných aktov týchto orgánov.
Ú
Č:13
V:1
Podávanie správ
Komisia do 4. októbra 2018 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej posúdi vplyv existujúceho vnútroštátneho práva na konfiškáciu a vymáhanie majetku, a podľa potreby k nej pripojí vhodné návrhy.
n.a.
n.a.
Č:13
V:2
Komisia v uvedenej správe tiež posúdi, či je potrebné revidovať zoznam trestných činov uvedený v článku 5 ods. 2.
n.a.
n.a.
Č:14
O:1
Nahradenie jednotnej akcie 98/699/SVV a niektorých ustanovení rámcových rozhodnutí 2001/500/SVV a 2005/212/SVV
1. Jednotná akcia 98/699/SVV, článok 1 písm. a) a články 3 a 4 rámcového rozhodnutia 2001/500/SVV a prvé štyri zarážky článku 1 a článok 3 rámcového
n.a.
n.a.
rozhodnutia 2005/212/SVV sa nahrádzajú touto smernicou pre členské štáty viazané touto smernicou bez toho, aby boli dotknuté povinnosti týchto členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu uvedených rámcových rozhodnutí do vnútroštátneho práva.
Č:14
O:2
2. Pre členské štáty viazané touto smernicou sa odkazy na jednotnú akciu 98/699/SVV a ustanovenia rámcových rozhodnutí 2001/500/SVV a 2005/212/SVV uvedené v odseku 1 považujú za odkazy na túto smernicu.
n.a.
n.a.
Č:15
Nadobudnutie účinnosti
Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
n.a.
n.a.
Č:16
Adresáti
Táto smernica je určená členským štátom v súlade so zmluvami.
n.a.
n.a.
Vysvetlivky
Pri smernici sa uvedie presné označenie, ako aj presné označenie prípadných zmien a doplnení.
V stĺpci (1) sa smernica člení na jednotlivé časti:
Č - článok
O - odsek
V - veta
P - číslo (písmeno)
Základné členenie smernice do riadkov je členenie na jednotlivé články. Ak však jednotlivé články obsahujú tak obligatórne ustanovenia, ako aj fakultatívne ustanovenia, ustanovenia s viacerými možnosťami právnej úpravy alebo neaplikovateľné ustanovenia, články sa delia do jednotlivých riadkov na odseky, vety a čísla (písmená) s cieľom oddeliť tieto ustanovenia do samostatných riadkov.
V stĺpci (2) sa uvedie text smernice publikovaný v Úradnom vestníku rozdelený na články, odseky a pod. (napríklad Č:2 O:3 V:5). Preambulu smernice netreba uvádzať. Prílohy sa uvedú názvom a číslom, ak ich obsahom vzorce, obrazce, formuláre žiadostí a podobné graficky znázornené časti právneho aktu. V ostatných prípadoch sa uvádza príloha v plnom znení.
V stĺpci (3) sa uvedie jedna z nasledovných poznámok:
N – bežná transpozícia,
to znamená, že ustanovenie uvedené v smernici je povinné (záväzné) a musí sa transponovať do právneho poriadku Slovenskej republiky vo svojej podstate;
O – transpozícia s možnosťou voľby,
to znamená, že ustanovenie uvedené v smernici je povinné (záväzné) a musí sa transponovať do právneho poriadku Slovenskej republiky vo svojej podstate, ale v samotnom texte obsahuje viac možností na jeho transpozíciu. Napríklad smernica ustanovuje povinnosť členských štátov vypracovať správy týkajúce sa určitej činnosti, podľa úvahy, jedným z nasledujúcich spôsobov:
a)vypracovaním správy aspoň jedenkrát za rok o určitých výdavkoch spolu s vypracovaním prehľadu o iných výdavkoch,
b)vypracovaním správy o všetkých výdavkoch aspoň štyrikrát za rok;
D – transpozícia podľa úvahy (dobrovoľná),
to znamená, že ustanovenie uvedené v smernici sa môže, ale nemusí, transponovať do právneho poriadku Slovenskej republiky. Napríklad smernica ustanovuje, že členské štáty môžu uložiť úverovým spoločnostiam (inštitúciám) viac povinností než ustanovuje smernica;
n. a. – transpozícia sa neuskutočňuje,
to znamená, že príslušné ustanovenie nie je potrebné transponovať. Napríklad v smernici je uvedené ustanovenie: „Táto smernica je adresovaná členským štátom“.
V nadpise stĺpcov 4 až 8 sa uvedie číslo a názov slovenského návrhu všeobecne záväzného právneho predpisu spolu s ostatnými právnymi predpismi, v ktorých je alebo má byť príslušná smernica transponovaná.
V stĺpci (4) sa uvedie číslo slovenského návrhu všeobecne záväzného právneho predpisu, v ktorom je transponovaný príslušný článok, odsek, písmeno a pod. smernice. Stĺpec (4) je fakultatívny, predkladateľ ho uvádza len, ak príslušná smernica je transponovaná aspoň vo dvoch slovenských právnych predpisoch.
V stĺpci (5) sa právny predpis člení na jednotlivé časti:
Č - článok
§ - paragraf
O - odsek
V - veta
P - číslo (písmeno)
V stĺpci (6) sa uvedie doslovné znenie príslušného právneho predpisu.
V stĺpci (7) sa uvedie jedna z nasledovných poznámok:
Ú úplná zhoda (ak bolo ustanovenie smernice prebraté v celom rozsahu, správne, v príslušnej forme, so zabezpečenou inštitucionálnou infraštruktúrou, s príslušnými sankciami a vo vzájomnej súvislosti),
Č – čiastočná zhoda (ak minimálne jedna z podmienok úplnej zhody nie je splnená),
Ž – žiadna zhoda (ak nebola dosiahnutá ani úplná ani čiastočná zhoda alebo k prebratiu dôjde v budúcnosti),
n. a. – neaplikovateľnosť (ak sa ustanovenie smernice netýka Slovenskej republiky alebo nie je potrebné ho prebrať).
V stĺpci (8) sa môže uviesť napríklad spôsob uplatnenia príslušného ustanovenia v praxi, výnimky vyplývajúce z prechodných období, spôsob budúcej transpozície príslušného ustanovenia smernice, tzv. krížové odkazy a všetko to, čo predkladateľ uzná za vhodné pre lepšiu prehľadnosť a pochopenie problematiky, ako aj to, čo by viedlo k urýchleniu legislatívneho procesu. V tomto stĺpci sa uvedú aj všetky orgány alebo inštitúcie, ktoré stanovené na implementáciu smernice. Predkladateľ uvedie administratívnu infraštruktúru len v tých riadkoch tabuľky, v ktorých uvedenie danej informácie požaduje samotné ustanovenie smernice.
Tabuľku zhody je predkladateľ povinný vypracovať najneskôr pri predkladaní návrhu právneho predpisu na pripomienkové konanie. V rámci svojich možností však predkladateľ konzultuje vypracovanie tabuľky zhody so sekciou vládnej legislatívy odborom aproximácie práva Úradu vlády Slovenskej republiky ešte predtým, ako sa návrh právneho predpisu predloží na pripomienkové konanie.
Tabuľka zhody sa vypracúva ku všetkým článkom normatívneho textu smernice, vrátane prílohy, a to aj ak predkladateľ transponuje len niektoré jej články. Ak sa v elektronickej databáze tabuľka zhody k príslušnej smernici nachádza, predkladateľ vypracúva tabuľku zhody v písomnej forme len k článkom smernice, ktoré sa v návrhu právneho predpisu transponujú.
Tabuľka zhody sa poskytuje v písomnej forme pre členov Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, pre členov príslušného gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky a pre úsek legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky; celkovo sa tabuľka zhody poskytuje v písomnej forme v počte 6 výtlačkov.