DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“).
Návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace jún až december 2016.
Návrhom zákona sa vykonáva transpozícia právne záväzných aktov Európskej únie do právneho poriadku Slovenskej republiky:
-rámcové rozhodnutie Rady 2006/783/SVV zo 6. októbra 2006 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na príkazy na konfiškáciu (Ú. v. L 328, 24.11.2006) v znení Rámcového rozhodnutia Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009 o zmene a doplnení rámcových rozhodnutí 2002/584/SVV, 2005/214/SVV, 2006/783/SVV, 2008/909/SVV a 2008/947/SVV a o posilnení procesných práv osôb, podpore uplatňovania zásady vzájomného uznávania, pokiaľ ide o rozhodnutia vydané v neprítomnosti dotknutej osoby na konaní (Ú. v. EÚ L 081, 27.3.2009),
-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/48/EÚ z 22. októbra 2013 o práve na prístup k obhajcovi v trestnom konaní a v konaní o európskom zatykači a o práve na informovanie tretej osoby po pozbavení osobnej slobody a na komunikáciu s tretími osobami a s konzulárnymi úradmi po pozbavení osobnej slobody,
-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/42/EÚ z 3. apríla 2014 o zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii,
-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/57/EÚ zo 16. apríla 2014 o trestných sankciách za zneužívanie trhu (smernica o zneužívaní trhu),
a súčasne sa odstraňuje transpozičný deficit vyplývajúci z rámcového rozhodnutia Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva.
Cieľom navrhovanej právnej úpravy v čl. I (Návrh zákona o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii) je transpozícia rámcového rozhodnutia Rady 2006/783/SVV zo 6. októbra 2006 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na príkazy na konfiškáciu (Ú. v. L 328, 24.11.2006) v znení Rámcového rozhodnutia Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009 o zmene a doplnení rámcových rozhodnutí 2002/584/SVV, 2005/214/SVV, 2006/783/SVV, 2008/909/SVV a 2008/947/SVV a o posilnení procesných práv osôb, podpore uplatňovania zásady vzájomného uznávania, pokiaľ ide o rozhodnutia vydané v neprítomnosti dotknutej osoby na konaní do právneho poriadku Slovenskej republiky. Transpozícia sa vykonáva osobitným zákonom, ktorým sa odstraňuje transpozičný deficit označeného rámcového rozhodnutia.
Cieľom rámcového rozhodnutia je uľahčiť spoluprácu medzi členskými štátmi pri uznávaní a výkone príkazov na konfiškáciu vydaných v trestnom konaní, ktoré sa v podmienkach Slovenskej republiky ukladajú vo forme trestu alebo ochranného opatrenia.
2
Naplnenie tohto cieľa sa dosiahnuť vzájomným uznávaním majetkových rozhodnutí, ktorými sa rozhodlo o prepadnutí alebo zhabaní veci alebo majetku a následným výkonom týchto rozhodnutí v inom členskom štáte Európskej únie. Uznanie a výkon majetkového rozhodnutia vo vykonávajúcom štáte predstavuje účinný mechanizmus na zabezpečenie efektívnej konfiškácii výnosov pochádzajúcich z trestnej činnosti v rámci Európskej únie.
Návrh zákona vo všeobecnosti upravuje postup justičných orgánov Slovenskej republiky pri uznávaní a výkone cudzích majetkových rozhodnutí (vykonávajúci štát) a podmienky za akých môže Slovenská republika odovzdať svoje majetkové rozhodnutie, ktorým bol uložený trest alebo ochranné opatrenie do iného členského štátu na účely jeho uznania a výkonu (štát pôvodu). Základnou a všeobecnou podmienkou uznania a výkonu majetkového rozhodnutia v Slovenskej republike je podmienka obojstrannej trestnosti a podmienka obvyklého pobytu alebo sídla povinnej osoby, alebo existencia majetku alebo vecí na území Slovenskej republiky. V zmysle rámcového rozhodnutia pri taxatívne vybraných kategórii trestných činov sa podmienka vzájomnej trestnosti nevyžaduje. Výkon rozhodnutia sa na území Slovenskej republiky riadi vždy právnym poriadkom Slovenskej republiky.
Navrhovaná právna úprava vychádza z obdobných zákonov schválených Národnou radou Slovenskej republiky, a to napr. zákona č. 533/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia nespojená s odňatím slobody alebo probačné opatrenie na účely dohľadu v Európskej únii a zákona č. 161/2013 Z. z. o odovzdávaní, uznávaní a výkone rozhodnutí o opatreniach dohľadu ako náhrade väzby v Európskej únii. Zároveň platí, že aj v tomto prípade ide o špeciálnu právnu úpravu k všeobecnej právnej úprave a aplikácia tohto zákona predpokladá subsidiárne použitie Trestného poriadku.
Detailné odôvodnenie navrhovaných zmien sa uvádza v osobitnej časti dôvodovej správy.
V čl. II (novela zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov) sa uskutočňuje transpozícia smernice 2014/57/EÚ do právneho poriadku Slovenskej republiky, a to revíziou skutkovej podstaty trestného činu zneužívania informácií v obchodnom styku podľa § 265 ods. 1 Trestného zákona a zavedením novej skutkovej podstaty trestného činu podľa § 265a Manipulácia s trhom.
Zároveň v čl. II dochádza k oprave nedostatočnej transpozície rámcového rozhodnutia Rady 2008/913/SVV revíziou trestnoprávnej úpravy v oblasti extrémizmu. Súčasne sa implementujú zmeny právnej úpravy trestných činov extrémizmu, ktoré vzišli z intenzívnej spolupráce s Výborom pre predchádzanie a elimináciu rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatných foriem intolerancie pri Rade vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť. Legislatívne zmeny spočívajú v zjednodušení a precizovaní dikcie jednotlivých ustanovení prvého dielu Dvanástej hlavy Osobitnej časti Trestného zákona, t.j. modifikácii príslušných skutkových podstát trestných činov extrémizmu od § 421 po § 425 s cieľom odstrániť neželané prekrývanie sa niektorých skutkových podstát trestných činov spôsobené nevyhovujúcim exaktným preberaním právne záväzných aktov v minulosti, v odstránení odkazov na medzinárodné nástroje v niektorých skutkových podstatách trestných činov extrémizmu a v definičnom pojme (extrémisticky materiál), ako aj v doplnení absentujúcej skutkovej podstaty trestného činu apartheidu a diskriminácie skupiny osôb v zmysle medzinárodných záväzkov, ktorými je Slovenská republika viazaná a v modifikácii skutkovej podstaty trestného činu neľudskosti formou demonštratívneho výpočtu trestných činov proti ľudskosti v zmysle článku 7 Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu (Ozn. MZV
3
SR č. 333/2002 Z. z.) Súčasne sa aplikujú vecné úpravy vo Všeobecnej časti Trestného zákona týkajúce sa ustanovení o zániku trestnosti a trestu, definičného pojmu extrémistického materiálu, osobitného kvalifikačného pojmu (osobitný motív) a ustanovuje sa zákonná ochrana osoby zdravotníckeho pracovníka pri výkone zdravotníckeho povolania tým, že získava štatút chránenej osoby. Ustupuje sa od dikcie, podľa ktorej je možné definovať materiál ako extrémistický iba vtedy, ak orgány činné v trestnom konaní dokážu jeho spojitosť s podnecovaním k nenávisti, násiliu a ďalším nežiadúcim javom. Precizuje sa tiež definícia rasovo motivovaného trestného činu. Na to, aby bolo možné trestný čin klasifikovať ako rasovo motivovaný nebude nevyhnutná len skutočná, ale aj domnelá príslušnosť jednotlivca alebo osôb k niektorej rase, národu, národnosti, etnickej skupine, a pod.
V čl. III a VI (novela zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a zákona č. 154/2010 Z. Z. o európskom zatýkacom rozkaze v znení neskorších predpisov) sa vykonáva transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/48/EÚ do právneho poriadku Slovenskej republiky. Smernica významným spôsobom posilňuje procesné práva podozrivých alebo obvinených osôb v trestnom konaní a v konaní o európskom zatýkacom rozkaze. Posilnenie procesných práv týchto osôb sa na základe požiadaviek smernice dosiahnuť zabezpečením práva na prístup k obhajcovi bez zbytočného odkladu, práva informovať tretie osoby alebo konzulárne úrady o pozbavení osobnej slobody a práva komunikovať s tretími osobami alebo konzulárnymi úradmi počas pozbavenia osobnej slobody. V konaní o európskom zatýkacom rozkaze smernica stanovuje povinnosť členským štátom zabezpečiť vyžiadanej osobe právo na prístup k obhajcovi nielen vo vykonávajúcom členskom štáte, ale aj v štáte, ktorý vydal európsky zatýkací rozkaz, t. j. štát pôvodu. Naplnenie tejto požiadavky sa uskutočniť informovaním osoby zo strany vykonávajúceho štátu o práve zvoliť si obhajcu v štáte, ktorý vydal európsky zatýkací rozkaz a bezodkladne sprostredkovať využitie tohto práva štátu pôvodu, ktorý je povinný poskytnúť informácie na uľahčenie zvolenia si obhajcu v tomto štáte.
Zároveň v čl. III dochádza k zmene zákonnej úpravy týkajúcej sa vymedzenia okruhu okresných súdov v sídle krajského súdu na účely trestného konania o trestných činoch uvedených v § 16 ods. 1 Trestného poriadku a okruhu trestných činov patriacich do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu, ktorého pôsobnosť sa rozširuje o trestné činy extrémizmu. Pôsobnosť prejednávať tieto trestné činy a rozhodovať o týchto trestných činoch sa sťahuje z 54 okresných súdov na jeden a tým je Špecializovaný trestný súd, čím je daná aj pôsobnosť Úradu špeciálnej prokuratúry. Podávať obžalobu v takýchto prípadoch tak bude po novom Úrad špeciálnej prokuratúry, stíhať bude Špecializovaný trestný súd.
So zmenou úpravy okresných súdov v sídle krajského súdu na účely trestného konania bezprostredne súvisí aj zmena zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov navrhovaná v čl. IV.
V čl. V dochádza k novelizácii zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorou sa upravuje režim vykonávania dohľadu nad verejným poriadkom, ochrany života a zdravia cestujúcich prepravovaných vlakmi osobnej prepravy.
V čl. VII (novela zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov) sa v súvislosti s transpozíciou smernice o zneužívaní trhu dopĺňa taxatívny výpočet trestných činov právnických osôb a upravujú sa príslušné názvy
4
trestných činov extrémizmu (revízia transpozície rámcového rozhodnutia Rady 2008/913/SVV).
Detailné odôvodnenie navrhovaných zmien je uvedené v osobitnej časti dôvodovej správy.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s Európskej únie.
Materiál nemá finančný, ekonomický, environmentálny, sociálny vplyv ani vplyv na podnikateľské prostredie, informatizáciu spoločnosti a na služby verejnej správy pre občana.
Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania, bol predmetom rokovania Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky a vláda Slovenskej republiky ho schválila na svojom rokovaní dňa 17. augusta 2016.
5
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1.Predkladateľ návrhu zákona: vláda Slovenskej republiky
2.Názov návrhu zákona: návrh zákona o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov
3.Problematika návrhu zákona:
a)je upravená v práve Európskej únie:
-v primárnom
kapitola 4 a kapitola 5 Hlavy V tretej časti Zmluvy o fungovaní Európskej únie. (čl. 82 ods. 2)
-v sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii po 30. novembri 2009)
1.legislatívne akty
-Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/48/EÚ z 22. októbra 2013 o práve na prístup k obhajcovi v trestnom konaní a v konaní o európskom zatykači a o práve na informovanie tretej osoby po pozbavení osobnej slobody a na komunikáciu s tretími osobami a s konzulárnymi úradmi po pozbavení osobnej slobody (Ú. v. L 294, 6. 11. 2013)
-Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/42/EÚ z 3. apríla 2014 o zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii (Ú. v. L 127, 29. 4. 2014)
-Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/57/EÚ zo 16. apríla 2014 o trestných sankciách za zneužívanie trhu (smernica o zneužívaní trhu) (Ú. v. L 173, 12 .6. 2014)
2.nelegislatívne akty
-v sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii do 30. novembra 2009)
-Rámcové rozhodnutie Rady 2006/783/SVV zo 6. októbra 2006 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na príkazy na konfiškáciu (Ú. v. L 328, 24. 11. 2006) v znení Rámcového rozhodnutia Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009 o zmene a doplnení rámcových rozhodnutí 2002/584/SVV, 2005/214/SVV, 2006/783/SVV, 2008/909/SVV a 2008/947/SVV a o posilnení procesných práv osôb, podpore
6
uplatňovania zásady vzájomného uznávania, pokiaľ ide o rozhodnutia vydané v neprítomnosti dotknutej osoby na konaní (Ú. v. EÚ L 081, 27. 3. 2009)
-Rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6. 12. 2008)
b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia
smernica 2013/48/EÚ - 27. november 2016
smernica 2014/42/EÚ - 4. október 2016
smernica 2014/57/EÚ - 3. júla 2016
rámcové rozhodnutie Rady 2006/783/SVV - 24. november 2008
b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov
neurčená
c)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Výzva Európskej komisie: prípad 8433/16/JUST v systéme EU Pilot
d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých preberané smernice prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia
zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov
5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:
Úplný
6.Gestor (spolupracujúce rezorty):
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
7
Doložka vybraných vplyvov
1.Základné údaje
Názov materiálu
Návrh zákona o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Vláda Slovenskej republiky
Materiál nelegislatívnej povahy
Materiál legislatívnej povahy
Charakter predkladaného materiálu
Transpozícia práva EÚ
V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:
- rámcové rozhodnutie Rady 2006/783/SVV zo 6. októbra 2006 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na príkazy na konfiškáciu (Ú. v. L 328, 24.11.2006) v znení Rámcového rozhodnutia Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009 o zmene a doplnení rámcových rozhodnutí 2002/584/SVV, 2005/214/SVV, 2006/783/SVV, 2008/909/SVV a 2008/947/SVV a o posilnení procesných práv osôb, podpore uplatňovania zásady vzájomného uznávania, pokiaľ ide o rozhodnutia vydané v neprítomnosti dotknutej osoby na konaní (Ú. v. EÚ L 081, 27.3.2009),
- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/48/EÚ z 22. októbra 2013 o práve na prístup k obhajcovi v trestnom konaní a v konaní o európskom zatykači a o práve na informovanie tretej osoby po pozbavení osobnej slobody a na komunikáciu s tretími osobami a s konzulárnymi úradmi po pozbavení osobnej slobody,
- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/42/EÚ z 3. apríla 2014 o zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 127 29.4.2014),
- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/57/EÚ zo 16. apríla 2014 o trestných sankciách za zneužívanie trhu (smernica o zneužívaní trhu) (Ú. v. EÚ L 173 12.6.2014)
Termín začiatku a ukončenia PPK
Predpokladaný termín predloženia na MPK*
Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*
august 2016
2.Definovanie problému
Transpozícia právne záväzných aktov EÚ do právneho poriadku Slovenskej republiky, resp. plnenie záväzkov vyplývajúcich z členstva Slovenskej republiky v EÚ. Zabezpečiť spoluprácu medzi členskými štátmi pri uznávaní a výkone príkazov na konfiškáciu vydaných v trestnom konaní. Zabezpečiť rovnomerné zaťaženie okresných súdov v sídle krajského súdu na účely trestného konania ako aj zvýšiť efektívnosť práce na týchto súdoch. Zvýšiť ochranu obyvateľstva v boji proti extrémistických prejavom v spoločnosti.
3.Ciele a výsledný stav
V prípade rámcového rozhodnutia Rady 2006/783/SVV zo 6. októbra 2006 ide o právnu úpravu absentujúcu v právnom poriadku SR. V prípade smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/48/EÚ ide o rozšírenie doterajšej vnútroštátnej úpravy procesnej úpravy. V prípade smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/57/EÚ ide o rozšírenie doterajšej úpravy Trestného zákona v oblasti ochrany trhu normami trestného práva vrátane rozšírenia trestnej zodpovednosti aj na právnické osoby. V prípade smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/42/EÚ ide o precizovanie
8
úpravy zaisťovania a konfiškácie majetku v trestnom konaní. V prípade rámcového rozhodnutia Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva ide o precizovanie doterajšej úpravy trestných činov extrémizmu. Cieľom návrhu zákona je aj zmena zákonnej úpravy týkajúcej sa vymedzenia okruhu okresných súdov v sídle krajského súdu na účely trestného konania.
4.Dotknuté subjekty
Štátne orgány, fyzické osoby, právnické osoby
5.Alternatívne riešenia
Alternatívne riešenia neboli posudzované.
6.Vykonávacie predpisy
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?
Áno
Nie
Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:
7.Transpozícia práva EÚ
Národná právna úprava nejde nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ.
8.Preskúmanie účelnosti**
Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti navrhovaného predpisu.
Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.
9.Vplyvy navrhovaného materiálu
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy
Áno
Nie
Čiastočne
Vplyvy na podnikateľské prostredie
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
z toho vplyvy na MSP
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Sociálne vplyvy
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na životné prostredie
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na informatizáciu
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho
vplyvy služieb verejnej správy na občana
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
10.Poznámky
Materiál nezakladá vplyvy na sledované oblasti.
11.Kontakt na spracovateľa
JUDr. Juraj Palúš, generálny riaditeľ sekcie legislatívy, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
12.Zdroje
Bezpredmetné
9
13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK
Bezpredmetné
10
B. Osobitná časť
K čl. I
(zákon o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii)
K § 1
V odseku 1 sa vymedzuje predmet zákona, ktorým je úprava postupu orgánov Slovenskej republiky v konaní o uznaní a výkone majetkových rozhodnutí v Európskej únii. V odseku 2 sa obmedzuje použitie zákona len vo vzťahu k tým členským štátom, ktoré prevzali do svojho právneho poriadku predmetné rámcové rozhodnutie v zmysle notifikácií členských štátov oznámených Radou Európskej únie v zmysle čl. 22 ods. 3 rámcového rozhodnutia. Vo vzťahu k členským štátom, ktoré do svojho právneho poriadku neprebrali rámcové rozhodnutie sa postupuje podľa doterajších postupov na základe aplikovateľných medzinárodných zmlúv, ktoré upravujú uznanie a výkon cudzích rozhodnutí.
K § 2
Vymedzujú sa základné pojmy, ktoré sa v zákone používajú v súlade s ustanoveniami rámcového rozhodnutia: majetkové rozhodnutie, štát pôvodu, vykonávajúci štát, justičný orgán štátu pôvodu, vykonávajúci justičný orgán a povinná osoba.
K § 3
Ustanovuje sa rozsah pôsobnosti zákona, v zmysle ktorého sa určujú zákonné podmienky pre uznanie a výkon majetkového rozhodnutia vydaného v inom členskom štáte v Slovenskej republike. V súlade s rámcovým rozhodnutím sa ustanovuje podmienka obvyklého pobytu povinnej osoby, ktorá je fyzickou osobou alebo sídla u právnickej osoby na území Slovenskej republiky alebo existencia majetku/vecí, ktorých sa rozhodnutie týka na území Slovenskej republiky.
Súčasne sa s súlade s rámcovým rozhodnutím zavádza podmienka obojstrannej trestnosti, teda ak skutok, pre ktorý bolo majetkové rozhodnutie vydané je trestným činom podľa právneho poriadku štátu pôvodu a súčasne aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. Táto podmienka platí, ak nie je ďalej stanovené inak, čím sa myslí aplikácia nasledujúcich odsekov 2 4. V zmysle tohto postupu, ktorý je známy z fungovania ostatných právne záväzných aktov Európskej únie v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach, u vybraných kategórii trestných činov súd neposudzuje splnenie podmienky obojstrannej trestnosti.
Pri splnení podmienok uvedených v odseku 2 4 súd nie je oprávnený posudzovať splnenie podmienky obojstrannej trestnosti a ak nie je iný dôvod na odmietnutie uznania a vykonania majetkového rozhodnutia zákona, súd musí rozhodnúť o uznaní a vykonaní majetkového rozhodnutia. Ak nie splnené podmienky pre uznanie a vykonanie majetkového rozhodnutia bez posudzovania obojstrannej trestnosti v zmysle odsekov 2 4, potom slovenský súd uzná a vykoná majetkové rozhodnutie vydané v inom členskom štáte len v prípade, že skutok predstavuje trestný čin nielen podľa práva štátu pôvodu, ale aj podľa práva vykonávajúceho štátu, teda Slovenskej republiky.
11
V odseku 5 sa ustanovuje, že pri overovaní skutočností podľa odsekov 1 až 4 sa vychádza z údajov uvedených v osvedčení o vydaní majetkového rozhodnutia a v prípade potreby z dodatočných informácií poskytnutých justičným orgánom štátom pôvodu na základe žiadosti vykonávajúceho justičného orgánu, prípadne z vlastného šetrenia súdu. Ustanovenie reaguje na skutočnosť, že v zmysle rámcového rozhodnutia sa preklad samotného majetkového rozhodnutia nevyžaduje; preklad sa vyžaduje len vo vzťahu k osvedčeniu o vydaní tohto rozhodnutia, ktoré obsahuje všetky relevantné informácie pre vykonávajúci štát potrebné k jeho uznaniu a výkonu v zmysle rámcového rozhodnutia. Uvedené súčasne nebráni tomu, aby si súd v prípade potreby zabezpečil na vlastné náklady preklad cudzieho majetkového rozhodnutia sankcii. Tento postup však možno vzhľadom k filozofii rámcového rozhodnutia očakávať len v ojedinelých prípadoch.
K § 4
Upravuje sa okruh majetkových rozhodnutí, ktoré je možné zaslať do iného členského štátu na účely jeho uznania a výkonu.
V odseku 2 sa upravuje postup pre odovzdanie výkonu majetkového rozhodnutia vydaného slovenským súdom do iného členského štátu. Súd tak vykoná predovšetkým v tých prípadoch, ak nevie sám efektívne a riadne zabezpečiť výkon rozhodnutia z dôvodu, že odsúdený alebo osoba, ktorej majetok je postihnutý rozhodnutím súdu nemá pobyt a nezdržiava sa na území Slovenskej republiky, prípadne tu nemá sídlo, ak ide o právnickú osobu.
V odseku 3 sa v súlade s rámcovým rozhodnutím ustanovujú podmienky pre možnosť zaslania osvedčenia majetkového rozhodnutia do viacerých členských štátov.
Súd pre účely odovzdania výkonu svojho rozhodnutia zabezpečuje preklad osvedčenia do jazyka podľa § 17, t.j. buď do štátneho jazyka daného členského štátu, alebo do jedného zo štátnych jazykov, alebo aj do iného jazyka ak daný členský štát svojim vyhlásením adresovaným Rade umožnil zasielanie osvedčení aj v inom jazyku, najčastejšie v anglickom. V prípade nejasnosti k jazykovému režimu daného členského štátu môže súd požiadať o súčinnosť ministerstvo spravodlivosti (§ 21).
V odseku 5 sa v súlade s rámcovým rozhodnutím upravuje, že odovzdanie majetkového rozhodnutia do iného členského štátu na jeho uznanie a výkon nebráni jeho výkonu v Slovenskej republike. Táto úprava svoje opodstatnenie v prípade napr. dobrovoľného plnenia zo strany povinnej osoby alebo v prípade výkonu majetkového rozhodnutia vo vykonávajúcom štáte v obmedzenom rozsahu.
K § 5
V odseku 1 sa ustanovuje povinnosť súdu poskytnúť dodatočné informácie potrebné na účely uznania a výkonu majetkového rozhodnutia vo vykonávajúcom štáte na žiadosť vykonávajúceho justičného orgánu. Pôjde napríklad o informácie týkajúce dôvodov odmietnutia, u ktorých je vykonávajúci orgán v zmysle rámcového rozhodnutia povinný pred odmietnutím uznania a výkonu majetkového rozhodnutia 10 ods. 3) konzultovať vec s orgánom štátu pôvodu.
12
V súlade s rámcovým rozhodnutím sa upravuje povinnosť súdu informovať vykonávajúci justičný orgán o vybraných skutočnostiach, ktoré majú právne dôsledky na výkon odovzdaného rozhodnutia v inom členskom štáte, ktoré sa v dôsledku týchto skutočností stáva v plnom alebo v čiastočnom rozsahu nevykonateľným.
K § 6
Upravuje sa dispozičné právo vo vzťahu k prepadnutému majetku alebo prepadnutej/ zhabanej veci vo vykonávajúcom štáte na základe rozhodnutia súdu Slovenskej republiky, ktoré bolo odovzdané na jeho uznanie a výkon. Model deľby skonfiškovaného majetku alebo veci medzi štát pôvodu a vykonávajúci štát je stanovený rámcovým rozhodnutím. V prípade, v ktorých je Slovenská republika v pozícií štátu pôvodu, bude skonfiškovaný majetok delený podľa právnej úpravy vykonávajúceho štátu a to spôsobom, ktorý určuje rámcové rozhodnutie v čl. 16 k tomu pozri § 15. Základný mechanizmus delenia majetku je postavený na princípe, v zmysle ktorého ak dôjde ku konfiškácií peňažnej čiastky do hodnoty 10.000,- eur, táto čiastka pripadá vykonávajúcemu štátu. Pri prekročení hranice 10.000,-eur sa celá táto čiastka delí na polovicu, pričom jedná časť prislúcha štátu pôvodu a druhá vykonávajúcemu štátu. Pri konfiškácií inej veci ako peňažnej čiastky byť vec predaná podľa právneho poriadku vykonávajúceho štátu, pričom peňažná čiastka získaná predajom takejto veci sa delí vyššie uvedeným spôsobom. Rámcové rozhodnutie súčasne umožňuje deliť konfiškovaný majetok získaný výkonom majetkového rozhodnutia na základe vzájomnej dohody medzi štátom pôvodu a vykonávajúcim štátom. V podmienkach Slovenskej republiky sa navrhuje, aby na uzavretie takej dohody bolo oprávnené ministerstvo spravodlivosti.
K § 7
Ustanovuje sa príslušnosť orgánov Slovenskej republiky ako vykonávajúcich orgánov. Na prijímanie osvedčenia a majetkového rozhodnutia iného členského štátu je príslušné ministerstvo. Slovenská republika využije možnosť stanovenú čl. 3 ods. 2 rámcového rozhodnutia určiť ústredný orgán príslušný na administratívne zasielanie a prijímanie osvedčení. Účelom tohto postupu je aspoň v počiatočných fázach fungovania tohto nástroja minimalizovať aplikačné problémy justičných orgánov pri určovaní príslušnosti vykonávajúceho justičného orgánu v inom členskom štáte.
V odseku 2 sa stanovuje príslušnosť súdu na konanie o uznaní a výkone majetkového rozhodnutia. Vecne príslušným bude okresný súd, pričom pre určenie miestnej príslušnosti sa bude vychádzať z pravidiel definovaných v odseku 2. Prípadný súbeh dvoch alebo viacerých cudzích majetkových rozhodnutí sa bude riešiť podľa odseku 4.
Vecne a miestne príslušný súd bude rozhodovať o všetkých ďalších otázkach vykonávacieho konania.
V odseku 6 sa stanovujú postupy pre prípady, ak je osvedčenie spolu s majetkovým rozhodnutím doručené iným spôsobom ako predpokladá notifikácia Slovenskej republiky, teda nie ministerstvu ale priamo príslušnému, resp. nepríslušnému súdu.
K § 8
Upravujú sa postupy ministerstva v konaní podľa tohto zákona, ak slovenské orgány konajú ako vykonávajúce justičné orgány. Ministerstvo bude posudzovať primárne formálnu
13
stránku osvedčenia, a to z hľadiska jeho úplnosti („k osvedčeniu nie je pripojené majetkové rozhodnutie“), obsahu („majetkové rozhodnutie zjavne nezodpovedá vydanému osvedčeniu“), a prekladu („ak osvedčenie nie je preložené do jazyka podľa § 17“).
V odseku 3 sa stanovuje postup pre prípady, ak podania justičných orgánov štátu pôvodu vykazujú formálne nedostatky. Predloženie osvedčení príslušnému súdu by v týchto prípadoch nebolo účelné. Navrhuje sa, aby ministerstvo vec nepostúpilo príslušnému súdu na rozhodnutie, ale samostatne postupom upraveným v odseku 3 požiadalo justičný orgán štátu pôvodu o doplnenie podania v zmysle požiadaviek vyplývajúcich z rámcového rozhodnutia. Súčasne sa stanovuje, že ak justičný orgán štátu pôvodu zistené nedostatky v lehote 90 dní neodstráni, vráti ministerstvo vec justičnému orgánu štátu pôvodu bez vybavenia o čom ho vopred informuje. Ministerstvo rovnako vráti vec justičnému orgánu štátu pôvodu bez vybavenia aj v tých prípadoch, ak osvedčenie vydal orgán, ktorý nie je v zmysle notifikácie daného členského štátu príslušný na jeho vydanie, alebo ak nie je založená právomoc slovenských orgánov na uznanie a výkon daného majetkového rozhodnutia podľa tohto zákona (ods. 2). V ostatných prípadoch ministerstvo postupuje podľa odseku 1 a vec predloží bezodkladne príslušnému súdu na rozhodnutie.
K § 9
V odseku 1 sa upravuje postup súdu v prípade ak osvedčenie a majetkové rozhodnutie nepovažuje za dostatočný podklad na rozhodnutie o jeho uznaní a výkone.
V odseku 2 sa upravuje postup súdu v prípade nesplnenia podmienok pre uznanie a výkon cudzieho majetkového rozhodnutia v zmysle § 3 ods. 1 písm. a), t.j. ak povinná osoba nemá na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt/sídlo a vec alebo majetok, ktorého sa majetkové rozhodnutie týka sa nenachádza na jej území. Navrhuje sa, aby v takomto prípade súd vrátil osvedčenie spolu s majetkovým rozhodnutím štátu pôvodu bez vybavenia.
V odseku 3 sa ustanovujú formálne postupy pre rozhodnutie súdu o uznaní a výkone majetkového rozhodnutia. Súd rozhoduje rozsudkom na neverejnom zasadnutí po písomnom vyjadrení prokurátora (ide o štandardný postup uplatňovaný aj v rámci všeobecnej právnej úpravy v Trestnom poriadku), súčasne sa definuje okruh osôb, ktorým sa doručuje rozhodnutie o uznaní a výkone.
V odseku 4 sa upravuje forma opravného prostriedku a okruh oprávnených osôb na jeho podanie. Súčasne sa v súlade s rámcovým rozhodnutím upravuje, že opravným prostriedkom nemožno napadnúť dôvody, pre ktoré bolo uznané majetkové rozhodnutie vydané v štáte pôvodu. Z uvedeného vyplýva, že opravným prostriedkom možno napadnúť výlučne nedostatky uznávacieho konania stanovené návrhom zákona. Uvedené je premietnutím zásady výlučnej právomoci štátu pôvodu rozhodovať o samotnom majetkovom rozhodnutí, ktoré je predmetom uznania a výkonu v inom členskom štáte.
K § 10
V súlade s čl. 8 rámcového rozhodnutia sa stanovujú dôvody pre odmietnutie uznania a výkonu majetkového rozhodnutia. V odseku 1 sa uvádzajú obligatórne dôvody pre odmietnutie v písm. a) i), v prípade ktorých súd odmietne uznať a vykonať majetkové rozhodnutie.
14
V odseku 2 sa upravuje fakultatívny dôvod pre odmietnutie uznania majetkového rozhodnutia viazaný na miesto spáchania trestného činu.
V odseku 3 sa upravuje v súlade s rámcovým rozhodnutím konzultatívna povinnosť súdu s príslušným orgánom štátu pôvodu vo vzťahu k určeným dôvodom odmietnutia pred samotným rozhodnutím.
K § 11
Upravuje sa, že ak nie je dôvod pre odmietnutie uznania a výkonu majetkového rozhodnutia podľa § 10, resp. iný dôvod, ktorý predstavuje prekážku rozhodovania o jeho uznaní a výkone 9 ods. 1, 2), súd rozhodne o uznaní takého rozhodnutia a súčasne rozhodne, že sa rozhodnutie vykoná. Výkon uznaného majetkového rozhodnutia sa realizuje použitím príslušných ustanovení Trestného poriadku o výkone trestu prepadnutia majetku, prepadnutia veci alebo o výkone ochranného opatrenia zhabania veci a to jak vo vzťahu k povinnej osobe, ktorá je fyzickou osobou tak právnickou osobou.
K § 12
V súlade s rámcovým rozhodnutím sa upravuje rozsah povinne poskytovaných informácií štátu pôvodu zo strany súdu, ktorý rozhodol o uznaní a výkone cudzieho majetkového rozhodnutia.
K § 13
Navrhovaným ustanovením sa rieši prípadná kolízia dvoch a viacerých žiadostí o uznanie a výkon majetkového rozhodnutia. V tomto prípade bude platiť, že vyriešenie tejto kolízie je plne v pôsobnosti súdu, ktorý rozhoduje o uznaní a výkone majetkového rozhodnutia.
K § 14
V súlade s požiadavkou rámcového rozhodnutia vyplývajúcej z čl. 10 sa upravuje možnosť odkladu výkonu uznaného majetkového rozhodnutia.
K § 15
Navrhované ustanovenie rieši v súlade rámcovým rozhodnutím mechanizmus nakladania s majetkom, ktorý bol skonfiškovaný v rámci výkonu majetkového rozhodnutia. Osobitne sa rieši nakladenie s peňažnými prostriedkami (odsek 1 a 2); k tomu pozri čl. 16 ods. 1 rámcového rozhodnutia. Vo vzťahu k ostatnému majetku platí, že sa bude podľa povahy speňažovať, pričom s výťažkom z tohto speňaženia sa bude nakladať opäť podľa odsekov 1 a 2. V prípade nespeňaženého majetku sa tento majetok bude spravovať podľa osobitných predpisov, ktoré regulujú správu osobitných kategórií majetku, napr. zákon č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny.
V súlade s rámcovým rozhodnutím sa umožňuje upraviť iný mechanizmus dispozičného práva s konfiškovaným majetkom na základe dohody medzi štátom pôvodu a vykonávajúcim štátom. Navrhuje sa, aby na uzavretie takejto dohody bolo za Slovenskú
15
republiku príslušné ministerstvo spravodlivosti. V prípade uzavretia takejto dohody sa ustanovenia odsekov 1 až 4 nepoužijú.
K § 16
Ustanovuje sa spôsob styku justičných orgánov štátu pôvodu a vykonávajúceho štátu, ktorý je v zásade priamy. Výnimkou je postup pre samotné zasielanie a prijímanie osvedčení a majetkových rozhodnutí na účely jeho uznania a jeho výkonu v inom členskom štáte, kde Slovenská republika využila možnosť v zmysle čl. 3 ods. 2 rámcového rozhodnutia určiť jeden alebo viac ústredných orgánov pre administratívne zasielanie a prijímanie osvedčení. Týmto orgánom je v podmienkach Slovenskej republiky ministerstvo spravodlivosti. Ostatná korešpondencia medzi justičným orgánom štátu pôvodu a vykonávajúcim štátom sa uskutočňuje priamo medzi justičnými orgánmi. V odseku 2 sa stanovujú postupy a ostatné kritéria pre zasielanie a prijímanie osvedčení a majetkových rozhodnutí.
K § 17
Ustanovuje sa jazykový režim vo vzťahu k osvedčeniam o vydaní majetkového rozhodnutia. Vyhlásenia členských štátov vo vzťahu k jazykovému režimu osvedčení súčasťou notifikácií členských štátov oznámených Radou Európskej únie.
V odseku 2 sa stanovuje jazykový režim pre osvedčenia adresované slovenským orgánom na účely uznania a výkonu majetkového rozhodnutia.
V odseku 3 sa upravuje osobitný jazykový režim vo vzťahu k tým členským štátom, u ktorých je použitie jazykov pri vzájomnom styku orgánov v konaní podľa tohto zákona upravené na základe vzájomnosti vyhlásenej ministerstvom v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Ide o obdobný postup ako predpokladá § 2 ods. 2 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze.
V odseku 4 sa ustanovuje, že preklad samotného majetkového rozhodnutia a ostatných písomnosti spojených s konaním o uznaní a výkone rozhodnutia sa nevyžaduje, justičné orgány komunikujú v svojich úradných jazykoch. Preklad týchto písomností si v prípade potreby zabezpečuje daný justičný orgán na vlastné náklady.
K § 18
Ustanovuje sa mechanizmus prepočtu cudzej meny na euro pre prípady, ak sankcia na základe cudzieho majetkového rozhodnutia je určená v inej mene.
K § 19
Ustanovuje sa, že náklady ktoré vznikli slovenskému orgánu v konaní podľa tohto zákona znáša štát a uhradí orgán, ktorému vznikli. V zmysle rámcového rozhodnutia sa umožňuje v prípadoch zvýšených nákladov na strane vykonávajúceho štátu dohodnúť iný mechanizmus úhrady nákladov spôsobených výkonom cudzieho majetkového rozhodnutia. Navrhuje sa, aby na uzavretie dohody bolo za Slovenskú republiku príslušné ministerstvo spravodlivosti. V zmysle návrhu zákona, môže takýto návrh ministerstvu podať samotný súd, ktorý rozhodol o uznaní a výkone cudzieho majetkového rozhodnutia v Slovenskej republike.
16
K § 20
Navrhované ustanovenie upravuje mechanizmus uplatňovania refundácie prostriedkov vyplatených ako náhrady škody. Účelom ustanovenia je umožniť požadovať od štátu pôvodu náhradu vyplatenej náhrady škody, ak táto bola spôsobená v dôsledku výkonu majetkového rozhodnutia, avšak bez toho, aby došlo k protiprávnemu, či úradne nesprávnemu postupu na strane vykonávajúceho štátu. Oprávneným orgánom vo veci regresných náhrad je v zmysle návrhu ministerstvo spravodlivosti.
K § 21
V odseku 1 sa upravuje povinnosť ministerstva spravodlivosti vo vzťahu k súdom poskytovať na ich žiadosť súčinnosť v postupe podľa tohto zákona. Súčinnosť ministerstva sa predpokladá najmä v prípadoch potreby zistenia príslušného orgánu v inom členskom štáte Európskej únie na účely uznania majetkového rozhodnutia alebo overenia právnych podmienok podľa právneho poriadku daného členského štátu pre jeho uznanie a výkon.
V odseku 2 sa v súlade s rámcovým rozhodnutím upravuje možnosť pre príslušné orgány Slovenskej republiky požiadať o súčinnosť aj kontaktné body Európskej justičnej siete alebo národného člena Slovenskej republiky v Eurojuste (zákon č. 383/2011 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste).
V odseku 3 sa na účely podávania správ orgánom Európskej únie v zmysle požiadaviek rámcového rozhodnutia upravuje povinnosť súdov poskytovať ministerstvu na jeho žiadosť potrebné informácie v súvislosti s aplikáciou zákona. Ide najmä o informácie o počte zaslaných majetkových rozhodnutí do iných členských štátov na ich uznanie a výkon a o výsledku týchto konaní v iných členských štátoch ako aj obdobné informácie o majetkových rozhodnutiach zaslaných inými členskými štátmi do Slovenskej republiky.
Ustanovuje sa povinnosť ministerstva spravodlivosti poskytovať na žiadosť slovenských súdov alebo justičných orgánov iného členského štátu súčinnosť v postupe podľa tohto zákona. Súčinnosť ministerstva sa predpokladá v prípadoch zistenia náležitosti osvedčení vo vzťahu k jednotlivým členským štátom Európskej únie vrátane aplikovateľného jazykového režimu.
K § 22
Ustanovuje sa postup pre žiadosti o výkon cudzích majetkových rozhodnutí podaných pred účinnosťou zákona, a to použitím doterajších predpisov (V. časť Trestného poriadku o právnom styku s cudzinou).
K § 23
Upravuje sa vzťah novej právnej úpravy a všeobecného procesného predpisu, t.j. Trestného poriadku, ktorý sa bude používať podporne na riešenie otázok súvisiacich s konaním o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia.
K § 24
Ustanovenie obsahuje odkaz na transpozičnú prílohu.
17
K prílohe č. 1
Zavádza sa vzor osvedčenia.
K prílohe č. 2
V transpozičnej prílohe sa uvádza zoznam preberaných právnych aktov Európskej únie.
K čl. II
(novela zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov)
K bodu 1
Pri uložení trestu prepadnutia majetku sa navrhuje rozšíriť taxatívny výpočet trestných činov uvedených v § 58 ods. 2 Trestného zákona o trestný čin nepovolenej prevádzky lotérií a iných podobných hier podľa § 230 ods. 2, 3 a ods. 4 Trestného zákona z dôvodu prísnejšieho postihovania uvedeného konania. Uvedený zámer korešponduje so zámerom vyjadreným v paralelne prebiehajúcej novelizácia zákona o hazardných hrách. Postih nelegálneho prevádzkovania hazardných hier sa sprísňuje súčasne aj rozšírením trestných činov právnických osôb; k tomu pozri čl. VII.
K bodom 2 až 4
Doterajšie znenia ustanovení o premlčaní trestného stíhania podľa § 88, resp. o premlčaní výkonu trestu podľa § 91 a premlčaní výkonu trestu u mladistvého podľa § 120 sa rozširujú o ďalšie skutkové podstaty trestných činov obsiahnutých v Dvanástej hlave Osobitnej časti Trestného zákona, ktorých závažnosť nedosahuje stupeň závažnosti trestných činov, u ktorých je zánik trestnosti limitovaný záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi z medzinárodných zmlúv, ktorými je viazaná.
K bodu 5
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s bodom 6.
K bodom 6 až 8
Z definície extrémistického materiálu podľa § 130 ods. 7 písm. d) a e) sa z dôvodu prehľadnosti vypúšťajú odkazy na medzinárodné zmluvy ich nahradením na všeobecný odkaz na kategóriu trestných činov vymedzených ich objektom, pričom pre zjednodušenie sa pôvodné definičné ustanovenia v písmenách d) a e) zlučujú do jedného ustanovenia v novom znení písmena d). Súčasne sa modifikuje aplikačná definícia extrémistického materiálu podľa odseku 8 jeho negatívnym vymedzením a ústupom od pôvodnej dikcie, ktorá od orgánov činných v trestnom konaní v rámci kvalifikácie vyžadovala dokazovanie úmyslu podnecovať k nenávisti, násiliu a ďalším nežiaducim javom. Nové znenie aplikačnej definície extrémistického materiálu podľa odseku 8 ambíciu diferencovať zákonom povolenú manipuláciu s extrémistickým materiálom od jej pôvodného vymedzenia za striktnej
18
podmienky dodržania legitímneho účelu: realizácie vzdelávacích, zberateľských alebo výskumných aktivít.
K bodom 9 až 11
Cieľom navrhovanej legislatívnej úpravy je prideliť osobe zdravotníckeho pracovníka pri výkone zdravotníckeho povolania smerujúceho k ochrane života a zdravia štatút chránenej osoby a zabezpečiť takejto osobe vyššiu právnu ochranu. Vzhľadom na narastajúcu incidenciu prípadov, kedy sa zdravotnícki pracovníci pri výkone zdravotníckeho povolania, resp. pri záchrane života alebo ochrane zdravia stávajú obeťami nebezpečného vyhrážania, pokusov alebo dokonaných trestných činov ublíženia na zdraví, alebo obeťami inej verbálnej či fyzickej agresie zo strany ošetrovaných pacientov, ich príbuzných alebo zúčastnených osôb, sa ustanovuje nový režim zákonnej ochrany osoby zdravotníckeho pracovníka pri výkone zdravotníckeho povolania tým, že získava štatút chránenej osoby v § 139 ods. 1 písm. j). Spáchanie trestného činu na zdravotnom pracovníkovi počas výkonu zdravotníckeho povolania automaticky podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby.
K bodom 12 a 13
V § 140 sa vypúšťa pôvodné písmeno d) z dôvodu nejasnosti a čiastočnej duplicity s pôvodným písmenom f). Súčasne sa formulačne upravuje pôvodné písmeno f), ktorého znenie sa dopĺňa v súlade so záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi z rámcového rozhodnutia Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva odkazom na „pôvod“ a „náboženské vyznanie“. Pre komplexnosť nová dikcia uplatňuje tézu skutočnosti alebo domnelosti a súčasne sa dopĺňa odkazom na „politické presvedčenie“.
K bodu 14
V súlade s ostatnými navrhovanými zmenami sa v § 140a upravuje taxatívny výpočet trestných činov extrémizmu podľa ich príslušných názvov.
K bodu 15
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s bodom 11; potreba zmeny vnútorného odkazu.
K bodu 16
Pôvodné znenie § 208 ods. 2 Trestného zákona viedlo v praxi k viacerým nejasnostiam, keďže v ňom nebola jednoznačne obsiahnutá objektívna stránka skutkovej podstaty hovoriaca o tom, že páchateľ sa dopustil obdobného činu dvakrát. Navrhované znenie explicitne vyjadruje nevyhnutnosť opakovaného konania, pričom z hľadiska formulácie vychádza z § 269a ods. 2 Trestného zákona.
K bodom 17 až 23
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zabezpečiť osobe vyššieho veku, tento pojem je súčasťou osobitného kvalifikačného pojmu chránená osoba v zmysle ustanovenia § 139 písm. e) Trestného zákona, vyššiu právnu ochranu pri trestnom čine krádeže podľa § 212,
19
trestnom čine sprenevery podľa § 213 a trestnom čine podvodu podľa § 221. Dôvodom navrhovanej zvýšenej zákonnej ochrany osôb vyššieho veku je skutočnosť, že tieto osoby, t.j. seniori častými obeťami páchania uvedenej trestnej činnosti. Analogicky sa rovnaká právna ochrana vzťahuje aj na ostatné osoby, ktoré súčasťou definície pojmu chránená osoba.
K bodu 24
Na účel transpozície smernice 2014/57/EÚ do právneho poriadku Slovenskej republiky sa navrhuje doplniť skutkovú podstatu trestného činu zneužívania informácií v obchodnom styku podľa § 265 ods. 1 a zároveň zvýšiť hornú hranicu trestnej sadzby z 3 rokov až na 4 roky.
Doplnenie skutkovej podstaty spočíva v zavedení trestnosti toho, kto neoprávnene použije dôvernú informáciu podľa osobitného predpisu alebo kto dôvernú informáciu podľa osobitného predpisu nepovolanej osobe vyzradí. Dôvernou informáciou podľa osobitného predpisu je informácia v zmysle článku 7 ods. 1 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 zo 16. apríla 2014 o zneužívaní trhu (nariadenie o zneužívaní trhu) a o zrušení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES a smerníc Komisie 2003/124/ES, 2003/125/ES a 2004/72/ES. Z hľadiska