DÔVODOVÁ SPRÁVA
A.Všeobecná časť
Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“).
Návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2016 a vecne vychádza z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, ktoré tým napĺňa.
Účelom návrhu zákona je zavedenie registra partnerov verejného sektora (ďalej len „register“), ako aj úprava s tým súvisiacich otázok s cieľom legislatívne vymedziť požiadavky na subjekty, s ktorými vstupuje štát, resp. subjekty verejného práva do právnych vzťahov, resp. v rámci ktorých tretia osoba prijíma akékoľvek plnenie vrátane predaja majetku štátu.
Návrh zákona na rozdiel od doterajšej právnej úpravy registra konečných užívateľov výhod, ktorá je limitovaná len na procesy spojené s verejným obstarávaním, plošný charakter z hľadiska prístupu k verejným zdrojom. Narábanie s verejnými prostriedkami v rámci verejného obstarávania predstavuje približne iba 20% výdavkov verejného sektora. Súčasná právna úprava nerieši dostatočným spôsobom identifikáciu konečného užívateľa výhod, pretože je založená čestnom vyhlásení; od tohto konceptu návrh zákona upúšťa a zavádza sprísnený režim verifikácie konečného užívateľa výhod.
Partnerom verejného sektora bude fyzická osoba a právnická osoba, ktorá spĺňa návrhom zákona vymedzené znaky a ktorá prijíma verejné zdroje vrátane majetku nad určený zákonný limit. Filozofia zákona predpokladá, že prístup k verejným zdrojom bude podmienený zápisom v registri, z ktorého musia byť zrejmí koneční užívatelia výhod a súčasne aj tzv. oprávnená osoba spoluzodpovedná za zapísané údaje. Právna úprava nadväzuje na existujúcu právnu úpravu pokiaľ ide o verejnú kontrolu registra konečných užívateľov výhod, keďže aj register partnerov verejného sektora bude verejne dostupný každému, t.j. orgánom verejnej moci, podnikateľom či občianskej spoločnosti. Súčasne dochádza k novému abstraktnejšiemu definičnému vymedzeniu konečného užívateľ výhod, ktorým je fyzická osoba, ktorá skutočne ovláda alebo vykonáva kontrolu nad klientom, alebo fyzická osoba, v prospech ktorej sa transakcia alebo činnosť vykonáva.
Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy registra konečných užívateľov výhod nebude podkladom zápisu do registra čestné vyhlásenie o konečnom užívateľovi výhod, ale bude sa musieť uplatniť procedúra identifikácie konečného užívateľa výhod. Za identifikáciu konečného užívateľa výhod bude okrem partnera verejného sektora zodpovedať aj oprávnená osoba, ktorou bude advokát, notár, banka, audítor alebo daňový poradca. Oprávnená osoba bude povinná postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorú na tento účel upravuje. Návrh zákona však neostáva len pri prvotnej identifikácii konečného užívateľa výhod, keďže predpokladá aj následnú identifikáciu, a o to vždy keď nastane verifikačná udalosť, napr. v súvislosti s plnením zo zmluvy, uzatvorením novej zmluvy a pod.
Návrh zákona zavádza štandardné registračné konanie, ktorým treba rozumieť konanie o zápise údajov do registra, zmene zapísaných údajov alebo výmaze údajov zapísaných do registra. Registráciu bude vykonávať Okresný súd Žilina. Registračné konanie sa koncipuje
2
ako výlučne elektronické konanie, na ktoré sa vzťahuje úprava elektronickej podoby výkonu verejnej moci.
Návrh zákona s cieľom posilniť jeho reálnu vymáhateľnosť zavádza sankčné mechanizmy, a to najmä pre prípad porušenia povinnosti uvádzať pravdivé údaje o konečnom užívateľovi výhod. Na tento účel bude možné partnerovi verejného sektora uložiť pokutu vo výške neoprávnene získaného hospodárskeho prospechu. Štatutárnemu orgánu partnera verejného sektora bude možné uložiť pokutu v zákonom určenom rozsahu; za zaplatenie tejto pokuty bude ručiť oprávnená osoba. Súčasne bude rozhodnutie o pokute podkladom pre výmaz partnera verejného sektora z registra, ako aj pre zapísanie štatutárneho orgánu do registra diskvalifikovaných osôb so všetkými následkami s tými spojenými. Súčasne platí, že návrh zákona svojou povahou úprava podmienok prístupu k verejným zdrojom, zavedenie novej úradnej evidencie právnych vzťahov štátu hospodárskeho charakteru spĺňa atribúty, ktoré umožňujú podradiť vznikajúcu právnu úpravu aj normám trestného práva; k tomu pozri osobitnú časť dôvodovej správy.
Ochrana záujmov štátu sa posilňuje tým, že právoplatné rozhodnutie o pokute bude zakladať právo štátu odstúpiť od zmluvy, ako aj tým, že pri porušení povinností ustanovených zákonom zo strany partnera verejného sektora, resp. oprávnenej osoby štát nebude musieť plniť svoje zmluvné záväzky a nedostane sa do omeškania.
Súčasťou návrhu zákona aj novelizácie súvisiacich zákonov, a to primárne tých, ktoré regulujú nakladanie s verejnými zdrojmi. Definícia konečného užívateľa výhod bude obsiahnutá v zákone č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorého novelizácia sa taktiež navrhuje.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie, ako aj s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Návrh zákona zakladá vplyvy na verejné financie, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti; tieto vplyvy detailne popísané v doložke vybraných vplyvov. Návrh zákona nebude mať sociálny vplyv, ani vplyv životné prostredie a na služby verejnej správy pre občana.
Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania. Bol prerokovaný Legislatívnou radou vlády Slovenskej republiky a Hospodárskou a sociálnou radou vlády. Vláda Slovenskej republiky návrhy zákona prerokovala a schválila 17. augusta 2016.
3
B.Osobitná časť
K čl. I
(zákon o registri partnerov verejného sektora)
K § 1
Ustanovenie § 1 vymedzuje predmet právnej úpravy, t.j. okruh spoločenských vzťahov, ktoré zákon reguluje.
Návrh zákona upravuje zriadenie registra. Súčasne vymedzuje subjekty a údaje o nich, ktoré sa do tohto registra (povinne) zapisujú, ako aj procedúru zápisu údajov, zmeny zapísaných údajov a výmazu zapísaných údajov. V tejto časti zákon vychádza z rokmi a praxou osvedčenej právnej úpravy obchodného registra (zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Návrh zákona ďalej upravuje niektoré povinnosti spojené s evidenciou údajov v registri, a to najmä overovanie údajov o konečných užívateľoch výhod. Súčasťou návrhu zákona aj sankčné mechanizmy určené na riešenie situácie, keď dôjde k porušeniu zákonom ustanovených povinností.
Zriaďovaný register nahrádza doterajší register konečných užívateľov výhod, ktorý vedie Úrad pre verejné obstarávanie podľa zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Predkladaný návrh zákona nepredstavuje transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES. Využívajú sa však niektoré prvky zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov – najmä konečný užívateľ výhod.
Návrh zákona je potrebné vnímať v kontexte aj iných súvisiacich úprav.
Z hľadiska hmotnoprávnej úpravy ide najmä o zákony, ktoré regulujú prístup k verejným zdrojom. Novelizácie týchto zákonov tvoria základnú časť pripojených novelizačných článkov. Ide o zákony, ktoré definujú podmienky prístupu k verejným zdrojom všeobecná úprava rozpočtových pravidiel, poskytovanie dotácií, verejné obstarávanie a pod. Novou podmienkou je zápis do registra táto skutočnosť sa preto zohľadňuje práve novelizáciou dotknutých zákonov.
Z hľadiska procesného je potrebné mať na zreteli najmä právnu úpravu Civilného sporového poriadku, ktorá sa subsidiárne bude aplikovať aj na registráciu a ukladanie pokút podľa predkladaného návrhu zákona.
K § 2
V § 2 sa zavádza základný pojmový aparát využívaný v návrhu zákona.
4
Partner verejného sektora je definovaný niekoľkými definíciami. Právna úprava obsahuje pozitívne vymedzenie partnera verejného sektora a súčasne aj negatívne vymedzenie tohto pojmu. Jednotiacim znakom jednotlivých definícii partnera verejného sektora je prvok spočívajúci v nakladaní s verejnými zdrojmi, a to buď s ohľadom na finančné limity alebo bez ohľadu na tieto limity. V § 2 ods. 1 písm. a) je pozitívna definícia partnera verejného sektora, negatívne definičné vymedzenie je v § 2 ods. 2, 3 a 4. Posúdenie otázky, či subjekt je partnerom verejného sektora, a teda povinnosť zápisu do registra, je vždy závislé od všetkých aspektov definície partnera verejného sektora, pričom primárne sa skúma naplnenie pozitívneho vymedzenia partnera verejného sektora a následne, či tu nie je okolnosť, ktorá by vylučovala označenie subjektu ako partnera verejného sektora (negatívna definícia). Z dôvodu jednoznačnosti právnej úpravy je v rámci definície partnera verejného sektora výslovne vylúčený samotný verejný sektor; k tomu pozri dikciu „...ktorá nie je subjektom verejnej správy...“.
V rámci pozitívnej definície je primárne partnerom verejného sektora fyzická osoba a právnická osoba, ktorá zjednodušene povedané prijíma verejné zdroje vrátane zdrojov z verejného zdravotného poistenia, a to buď priamo alebo sprostredkovane ako subdodávateľ v ktoromkoľvek rade. Tomu je podriadené aj usporiadanie jednotlivých bodov v § 2 ods. 1 písm. a). Táto problematika je vzhľadom na rôznorodosť dotknutých právnych vzťahoch riešená rozdelením jednotlivých znakov definície partnera verejného sektora do viacerých bodov.
Podľa prvého bodu je partnerom verejného sektora ten, kto prijíma peňažné plnenie z verejných rozpočtov, z európskych fondov alebo od právnickej osoby zriadenej zákonom alebo kto prijíma štátnu pomoc. Verejnými rozpočtami na účely zákona štátny rozpočet, rozpočet štátneho fondu, rozpočet verejnoprávnej inštitúcie, rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku. Prostriedky z európskych štrukturálnych a investičných fondov nemusia byť nevyhnutne súčasťou verejných rozpočtov, preto sa uvádzajú osobitne. Osobitne je v ustanovení spomenutá štátna pomoc. Štátnou pomocou je potrebné v kontexte označovania verejných zdrojov v tomto ustanovení potrebné chápať primárne ako nepriamu pomoc; priame formy štátne pomoci obsiahnuté v plnení z verejných rozpočtov. Do prvej definície zahrnuté aj finančné prostriedky, ktoré poskytujú právnické osoby zriadené zákonom, rovnako aj právnické osoby, ktoré zriadené subjektmi verejnej správy, v ktorých majú tieto subjekty výlučnú (t.j. 100%-tnú) majetkovú účasť; ide najmä o tzv. obecné podniky, resp. štátne obchodné spoločnosti.
Podľa druhého bodu je partnerom verejného sektora ten, kto prijíma nepeňažné plnenie od subjektu verejného sektora. Toto plnenie je vymedzené ako majetok, práva k majetku a iné majetkové práva. Majetkom treba rozumieť najmä hnuteľné veci a nehnuteľnosti. Právami k majetku najmä právo užívať vec (napr. na základe nájomnej zmluvy).
Podľa tretieho bodu je partnerom verejného sektora každý subjekt, ktorý sa zúčastňuje ako uchádzač verejného obstarávania s prihliadnutím na finančné limity podľa odseku 2. Z hľadiska dopadov na verejné obstarávanie je návrh zákona koncipovaný aj so zreteľom na novú povinnosť verifikácia konečného užívateľa výhod. Preto je pre posúdenie toho, či sa zákon vzťahuje na každého uchádzača vo verejnom obstarávaní rozhodujúce naplnenie finančných limitov podľa § 2 ods. 2
5
Podľa štvrtého bodu je partnerom verejného sektora poskytovateľ zdravotnej starostlivosti a podľa piateho bodu zdravotná poisťovňa. Nejde však o každého poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ale len toho, ktorý zo zdravotnou poisťovňou uzavretú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a u ktorého nie dané okolnosti podľa § 2 ods. 2 4. Pri zdravotnej poisťovni sa neuplatnia limity podľa § 2 ods. 2 a 3, resp. negatívne vymedzenie podľa § 2 ods. 4 Vzhľadom na to, že v prípade poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a zdravotných poisťovní nejde o nakladanie s rozpočtovými zdrojmi a majetkom štátu, ale o nakladanie s prostriedkami verejného zdravotného poistenia, je potrebné túto kategóriu partnerov verejného sektora pojmovo vymedziť samostatne.
Podľa šiesteho bodu je partnerom verejného sektora ten, na koho bola postúpená pohľadávka voči subjektu verejného sektora, t.j. v tomto prípade voči štátu, štátnemu fondu, obci, vyššiemu územnému celku, právnickej osobe zriadenej zákonom, resp. subjektom, ktoré toto ustanovenie označuje. Nie je zámerom zákona obmedzovať hmotnoprávne možnosť postúpiť pohľadávku voči (zjednodušene) štátu na iné subjekty. Účelom tohto zákona v tomto prípade je zvýšiť transparentnosť právnych vzťahov so štátom aj tam, kde sa narába s pohľadávkami voči štátu. Nedodržanie tohto štandardu otvorenosti právnych vzťahov za následok odloženie plnenia zo strany štátu do momentu kedy sa tento štandard dosiahne zápisom partnera verejného sektora (veriteľa) do registra, a to bez vzniku omeškania na strane štátu.
V siedmom bode sa za partnera verejného sektora označuje aj každý subdodávateľ iných partnerov verejného sektora, ak splnené finančné limity podľa § 2 ods. 2. Tieto finančné limity sa posudzujú vo vzťahu ku každému subdodávateľovi zvlášť. Materiálny korektív právnej úpravy je vyjadrený slovami „a súčasne vie alebo vedieť“; t.j. právna úprava rešpektuje skutočnosť, že v rámci subdodávateľských vzťahov nie je vždy objektívne možné posúdiť, či je daná vedomosť o tom, či dodanie služby, tovaru alebo stavených prác je realizované v rámci realizácie zákazky z verejných zdrojov, ale to je otázkou konania s odbornou starostlivosťou, ktoré zákon vyžaduje.
V rámci negatívnej definície partnera verejného sektora sa volí dvojaký prístup, a to prostredníctvom určenia finančných limitov (odseky 2 a 3) a zároveň sektorovým vymedzením subjektov, ktoré sa nepovažujú za partnerov verejného sektora. Navrhované finančné limity boli predkladateľom analyzované a zvolené s ohľadom na mieru administratívne záťaže spojenej s realizáciou zákona tak, aby nezaťažovali partnerov verejného sektora plošne pri akokoľvek objeme plnenia zo strany štátu. Cieľom je teda nájsť optimálnu rovnováhu a mať nastavené vyššie požiadavky na transparentnosť právnych vzťahov so štátom len v prípadoch výrazne vyšších plnení z verejných zdrojov. Z tohto pohľadu sa finančný limit 100 000 eur pri jednorazovom plnení a 250 000 eur pri opakujúcom sa plnení v priebehu roka javí ako optimálna hranica pre naplnenie sledovaného cieľa. Predkladateľ bude pochopiteľne takto koncipovanú právnu úpravu priebežne vyhodnocovať a podľa potreby bude možné tieto finančné limity prehodnocovať. Podľa odseku 4 platí, že subjekt, ktorý inak spĺňa znaky partnera verejného sektora podľa § 2 ods. 1 písm. a) a finančných limitov sa za partnera verejného sektora nepovažuje, ak pôsobí v rámci neziskového sektora alebo ak financuje prostredníctvom úverov a pôžičiek samotný verejný sektor. Osobitne zákon rieši otázku zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v zahraničí, kde sa navrhuje neuplatňovať v určenom rozsahu návrh zákona; rovnaká výnimka sa navrhuje aj vo vzťahu poskytovaniu rozvojovej spolupráce a medzinárodnej humanitárnej pomoci zo strany Slovenskej republiky.
6
Finančné limity navrhované v zákone treba posudzovať tak, že v prípade podľa § 2 ods. 2 je rozhodujúci konkrétny právny vzťah medzi partnerom verejného sektora a verejným sektorom, t.j. posudzuje sa každé plnenie zvlášť a nedochádza k ich sčítavaniu. V prípade opakujúceho plnenia je rozhodujúci znak, že ide o jeden právny vzťah (zmluvu), v rámci ktorej je plnenie rozložené na viac plnení. V prípade limitov podľa § 2 ods. 3 je potrebné uviesť, že pri posudzovaní hodnoty majetku sa vychádza zo všeobecnej hodnoty majetku, t.j. hodnoty určenej podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov.
Oprávnená osoba podľa písmena c) je subjekt, ktorý bude plniť úlohy spojené s identifikáciou konečného užívateľa výhod a jej overovaním. V tomto prípade sa ustanovuje okruh subjektov, ktoré môžu plniť úlohy oprávnenej osoby. nimi advokáti, notári, banky vrátane pobočiek zahraničných bánk, audítori a daňoví poradcovia. Vychádza sa z predpokladu, že ide o subjekty spôsobilé plniť požiadavky podľa tohto zákona, a to z dôvodu, že v súčasnosti vykonávajú podobné úlohy ako tzv. povinné osoby podľa zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon však nie je koncipovaný na báze povinného plnenia úloh oprávnenej osoby vo vzťahu k uvedeným subjektom túto činnosť budú vykonáva na dobrovoľnej báze, ako jednu z ďalších komerčných činností. Je potrebné zdôrazniť, že činnosť oprávnenej osoby podľa predloženého návrhu zákona nie je výkonom advokácie, výkonom funkcie notára, audítora, daňového poradcu alebo činnosťou vykonávanou v zmysle zákona o bankách v prípade banky alebo pobočky zahraničnej banky. Ide o činnosť sui generis, ktorú môžu vykonávať zákonom určené subjekty (profesie). Návrh zákona ďalej ustanovuje, že medzi partnerom verejného sektora a oprávnenou osobou musí existovať špecifický zmluvný vzťah, a teda oprávnenou osobou je len ten advokát (notár, daňový poradca, banka atď.), ktorý s partnerom verejného sektora uzatvorenú zmluvu. Tento právny vzťah nie je koncipovaný ako mandátny vzťah (viazanosť pokynmi), ale právna úprava čerpá inšpiráciu v zmluve kontrolnej činnosti podľa Obchodného zákonníka, keďže v tomto prípade ísť o nestranný výkon činnosti oprávnenej osoby, ktorá nepodlieha pokynom klienta (mandanta).
Oprávnená osoba je dôležitým prvkom v procese registrácie konečných užívateľov výhod, keďže len oprávnená osoba je aktívne legitimovaná iniciovať registračné konanie (prvozápis, zmena a výmaz) a súčasne oprávnená osoba nesie zodpovednosť za riadnu identifikáciu konečného užívateľa výhod. Návrh zákona predpokladá, že oprávnenou osobou môže byť len subjekt s bydliskom, resp. sídlom na území Slovenskej republiky. Ako vyplýva z predchádzajúceho textu, činnosť oprávnenej osoby nie je výkonom regulovaného povolania (napr. advokát), resp. činnosti (napr. banka), ale ide o špecifickú činnosť, ktorá smeruje k transparentnosti vzťahov štátu a jeho partnerov, ktorý prijímajú finančné plnenia alebo majetok štátu. Z uvedeného dôvodu je preto vo verejnom záujme, aby túto činnosť vykonávali len subjekty, vo vzťahu ku ktorým možno reálne vyvodzovať aj zodpovednosť (administratívnoprávnu, trestnú) za porušenie zákonom ustanovených povinností. Túto podmienku podľa názoru predkladateľa spĺňajú len subjekty s bydliskom alebo sídlom na území Slovenskej republiky.
Konečný užívateľ výhod je ďalším z pojmov používaných zákonom, a ide o ďalší kľúčový pojem návrhu zákona. Z hľadiska legislatívno-technického vymedzenia obsahu tohto pojmu sa volí konštrukcia, podľa ktorej sa odkáže na definíciu konečného užívateľa výhod v osobitnom predpise. Týmto osobitným predpisom je zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o
7
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V čl. XII sa vykonáva novelizácia cit. zákona s cieľom precizovať doterajšie vymedzenie konečného užívateľa výhod. Faktom je, že v súčasnosti existujú v právnom poriadku dve definície konečného užívateľa výhod (historicky) prvá je súčasťou zákona č. 297/2008 Z. z., druhá bola zavedená v zákone č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na zriadenie registra konečných užívateľov výhod; následne ju prevzal aj nový zákon o verejnom obstarávaní (zákon č. 343/2015 Z. z.). Je namieste, aby právny poriadok obsahoval jednu univerzálnu definíciu konečného užívateľa výhod. Na tento účel sa preto aktualizuje pojem „konečný užívateľ výhod“ v zákone č. 297/2008 Z. z. a súčasne sa vypúšťa definícia konečného užívateľa výhod zo zákona o verejnom obstarávaní.
Zavedenie účelovej definície pojmu „zmluva“ je potrebné vzhľadom na označenie právneho základu pre poskytovanie finančných prostriedkov, resp. majetku vo všeobecnosti. Osobitné predpisy novelizované v predloženom návrhu zákona koncipované z hľadiska prístupu k verejným zdrojom v drvivej väčšine prípadov na zmluvnom princípe, prípadne k nadobudnutiu majetku, či vzniku nároku na finančné prostriedky dochádza na základe iného právneho úkonu (napr. príklep na dražbe, rozhodnutie štátneho orgánu). Ak teda zákon používa pojem zmluva, robí tak v intenciách uvedených súvislostí a pod tento pojem treba zahrnúť akúkoľvek zmluvu alebo iný právny úkon, ktorý je právnym základom pre poskytnutie verejných zdrojov partnerov verejného sektora.
K § 3
Register sa vymedzuje ako zoznam údajov a dokumentov ustanovených predkladaným návrhom zákona. Údajmi v tomto prípade údaje podľa § 4, dokumentmi tzv. verifikačné dokumenty. Register verejný charakter, pričom verejný prístup je garantovaný tým, že register sa zverejňuje na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, pričom platí, že údaje zapísané v registri nie je potrebné preukazovať pre orgánmi verejnej moci. V ďalšom texte návrh zákona je register vymedzený ako informačný systém verejnej správy. V dôsledku toho sa naň vzťahu ustanovenia zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Správa a prevádzka tohto informačného systému sa zveruje Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky. Zámerom predkladateľa je rozšíriť funkcionalitu existujúcich informačných systémov používaných na súdoch (najmä Súdny manažment). Prezentačná vrstva informačného systému bude k dispozícii tak ako predpokladá návrh zákona na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.
Podľa odseku 1 bude register zverejnený na webovom sídle ministerstva spravodlivosti, t.j. bude dostupný každému a bezplatne; bezplatnosť je daná tým, že niet zákonnej úpravy, ktorá by predpisovala poplatkovú povinnosť pre prístup k údajom zapísaných v registri. Register je súčasťou Centrálneho informačného systému súdnictva podľa zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a teda vzťahujú sa naň aj príslušné ustanovenia zákon o súdoch.
Odseky 2 a 3 preberajú súčasnú právnu úpravu § 159 ods. 3 a 4 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov využívanú v súvislosti s prevádzkou doterajšieho registra konečných užívateľov výhod.
8
Podľa odseku 2 sa zavádza materiálna publicita údajov zapísaných v registri. Dikciu „nie je potrebné ich pred orgánmi verejnej moci preukazovať“ treba vykladať tak, že nie je povinnosťou partnera verejného sektora preukazovať to, že je zapísaný v registri pred orgánmi verejnej moci, keďže túto skutočnosť si môže ten, kto to potrebuje overiť nahliadnutím do registra, ktorý bude dostupný on-line na webovom sídle ministerstva spravodlivosti. Rešpektuje sa tak jedna zo zásad elektronického výkonu verejnej moci vyjadrená v § 17 ods. 5 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente).
Registrujúcim orgánom je potrebné rozumieť okresný súd, ktorý vykonáva registračné konanie a rozhoduje o uložení pokút podľa tohto zákona. Týmto okresným súdom bude Okresný súd Žilina. Pôsobnosť tohto súdu je výlučná a je daná pre celé územie Slovenskej republiky. S prihliadnutím na príbuznosť registračného konania ku konaniu v agende obchodného registra bol zvolený ako registrujúci orgán jeden z existujúcich registrujúcich súdov. Vzhľadom na charakter registračného konania ide o formalizované konanie bol zvolený len jeden z ôsmich registrových súdov. Na tomto súde pôjde o novú agendu, na ktorú je potrebné vzťahovať všeobecné ustanovenia osobitných predpisov regulujúcich organizáciu práce súdov a konanie pred nimi. V tomto kontexte sa použije najmä úprava o náhodnom prideľovaní vecí podľa § 51 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vzťah procesných ustanovení návrhu zákona k civilným procesným kódexom je budovaný na zásade subsidiarity s prednosťou osobitnej právnej úpravy. Primárne sa navrhuje subsidiarita Civilného mimosporového poriadku aj agenda obchodného registra, ktorá je vzorom novej úpravy, je z procesného hľadiska podriadená režimu Civilného mimosporového poriadku.
Podľa odseku 3 budú z registra vydávané výpisy (obdobne ako v prípade obchodného registra) a súčasne aj potvrdenia o tom, že určité údaje v registri zapísané nie sú. Z hľadiska technickej realizácie registra sa predpokladá možnosť vygenerovania autorizovaného výpisu v elektronickej podobe priamo na webovom sídle ministerstva spravodlivosti s možnosťou jeho stiahnutia a ďalšieho využitia. Výpisy a potvrdenia budú vydávané výlučne v elektronickej podobe a budú mať kvalitu verejnej listiny. Ďalej návrh zákona predpokladá, že register bude sprístupnený aj v podobe datasetov, ktoré umožnia automatizované spracovanie zapísaných údajov v iných informačných systémov, resp. analytickú prácu so zapísanými údajmi, a to ako na strane štátnych orgánov, tak aj na strane verejnosti.
K § 4
Navrhovaný § 4 vymedzuje obsah registra. Nadväzuje sa na definičné vymedzenie registra, t.j. ide o verejný zoznam údajov a dokumentov. A teda ustanovujú sa údaje zapisované do registra a dokumenty ukladané do registra.
Základná požiadavka ustanovená zákonom je, aby sa do registra zapisovali partneri verejného sektora, t.j. fyzické osoby a právnické osoby, ktoré spĺňajú definičné vymedzenie partnera verejného sektora podľa § 2. Zápis partnera verejného sektora sa síce vykonáva na dobu neurčitú 7 ods. 3), ale návrh zákona súčasne požaduje, aby tento zápis trval minimálne po dobu trvania právneho vzťahu (zmluvy) medzi partnerom verejného sektora a subjektom, ktorý reprezentuje štát, územná samospráva či verejnoprávna inštitúcia. Právne vzťahy, o ktoré tu ide, majú zmluvný základ, to znamená, že ich trvanie možno stotožniť s trvaním samotnej zmluvy. V tomto kontexte je potrebné osobitne posudzovať aj jednotlivé zmluvné typy, keďže existuje kategória zmlúv, ktorých hospodársky účel pominie
9
bezprostredne po tom, čo skonzumované. Typickým príkladom je napríklad zmluva týkajúca sa prevodu vlastníctva k veci, kde jej účel pominie bezprostredne po odovzdaní predmetu vlastníctva a zaplatení dohodnutej ceny. Tieto zmluvy treba odlíšiť od dlhodobo trvajúcich zmlúv, kam treba zaradiť napríklad zmluvy o dielo, či nájomné zmluvy.
Nad rámec toho sa umožňuje, aby sa do registra zapisovali aj iné subjekty, avšak v tomto prípade na dobrovoľnej báze; k tomu pozri § 17.
V odsekoch 2 a 3 sa ustanovujú údaje, ktoré sa budú zapisovať do registra, a to v členení podľa toho, či je partnerom verejného sektora fyzická osoba (odsek 2) alebo právnická osoba (odsek 3). Súčasťou zápisu o každom partnerovi verejného sektora budú údaje o konečných užívateľoch výhod a oprávnenej osobe. Rozsah zapisovaných údajov volí predkladateľ tak, aby jednak vo svojom úhrne poskytli komplexný pohľad na partnera verejného sektora a aby súčasne tvorili základňu pre efektívne a rýchle vyhľadávanie subjektov v registri. Osobitnú kategóriu údajov o registri predstavujú údaje verejných funkcionároch. Nad rámec doterajšej úpravy rozlišovania verejného funkcionára ako konečného užívateľa výhod ide návrh zákona ďalej, keď vyžaduje v rámci identifikácie konečného užívateľa výhod identifikovať aj každého verejného funkcionára, ktorý sa nachádza vo vlastníckej alebo riadiacej štruktúre partnera verejného sektora. V tomto prípade teda nemusí byť verejný funkcionár nevyhnutne konečným užívateľom výhod, aby bol zapísaný do registra.
Osobitná právna úprava sa bude uplatňovať pri zapisovaný konečného užívateľa výhod pri partnerovi verejného sektora, ktorý je emitentom cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu (odsek 4). V tomto prípade sa predpokladá, že ako konečný užívateľ výhod sa do registra zapíše vrcholový manažment právnickej osoby (materská obchodná spoločnosť). Tento režim sa však neuplatní, ak existuje akákoľvek fyzická osoba, ktorá právo na hospodársky prospech najmenej 25% z podnikania alebo inej činnosti spoločnosti emitenta cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu. V tomto prípade zákon vyžaduje štandardný režim zapisovania konečného užívateľa výhod.
V odseku 5 sa definujú ďalšie údaje, ktoré sa budú zapisovať do registra. Ide o údaje, ktoré potrebné pre riadnu aplikáciu zákona a prípadne vyvodzovanie zodpovednosti za porušenie zákona. Pre tieto údaje je charakteristické, že budú vytvárať historický profil partnera verejného sektora a budú aj súčasťou výpisu z registra. A teda do registra sa bude zapisovať dátum každého overenia identifikácie konečného užívateľa výhod; k tomu pozri § 11 ods. 2 návrhu zákona. Rovnako aj dátumy zápisu a výmazu akýchkoľvek iných údajov. Súčasťou zápisu v registri o partnerovi verejného sektora budú aj verifikačné dokumenty, ktoré potvrdzujú overenie identifikácie partnera verejného sektora (k tomu pozri § 11). Z toho pohľadu bude register nie len verejným zoznamom aktuálnych zápisov, ale súčasne aj prehľadom všetkých historických zápisov.
V odseku 6 sa upravuje pravidlo, podľa ktorého partner verejného sektora môže mať v registri zapísanú vždy len jednu oprávnenú osobu. Tento koncept sa volí najmä s ohľadom na zodpovednostné vzťahy vznikajúce v súvislosti s navrhovanou úpravou. Pravidlo vyjadrené v odseku 5 však nebráni zmene oprávnenej osoby; k tomu pozri § 10 ods. 2 a 3.
Ustanovenie § 4 ako celku je potrebné vykladať v spojitosti s § 18. Podstata tejto úpravy spočíva v tom, že ak osobitné predpisy budú ustanovovať podmienku zápisu do
10
registra ako podmienku pre získanie verejných zdrojov, táto podmienka bude splnená len vtedy, ak budú v registri zapísané všetky údaje podľa § 4. Inak povedané, ak napr. dôjde k výmazu oprávnenej osoby z registra, a nebude zapísaná nová oprávnená osoba, nebude splnená podmienka zápisu do registra na účely osobitných predpisov. Rovnako to bude platiť aj pre ostatné údaje zapisované do registra, najmä pre údaje o konečnom užívateľovi výhod. Rovnako absencia zápisu fyzickej osoby alebo právnickej osoby do registra vyvolá rovnaký účinok. Osobitnými predpismi, na ktoré sa v právnej norme odkazuje tie, ktoré súčasťou návrhu zákona v čl. II a nasl. Ide teda o predpisy, ktoré regulujú nakladanie s verejnými zdrojmi alebo majetkom, pričom podstata novelizácie týchto predpisov spočíva práve v tom, že sa v nich konštituuje nová podmienka prístupu k verejným zdrojom, a to zápis v registri osoby, ktorá sa o tieto verejné zdroje uchádza alebo ich prijíma.
Všeobecne k procesnej časti návrhu zákona
Návrh zákona obsahuje právnu úpravu procedúry vykonávania zápisov údajov do registra, ako aj zmeny a výmazu týchto zápisov a povinnosti s tým spojené. Registračné konanie je návrhovým konaním s výnimkou výmazu partnera verejného sektora z registra, ktoré možno vykonať aj z úradnej moci, ak na to splnené podmienky 10 ods. 1). Registračné konanie je formalizovaným konaním, a to ako z hľadiska posudzovania návrhu na zápis, tak aj z hľadiska formalizácie návrhu na zápis (predpísaný formulár). Registračné konanie síce ponúka opravný prostriedok (námietka), ale tento opravný prostriedok nebude mať devolutívny účinok a taktiež sa nepripúšťa odvolanie proti rozhodnutiu o námietke. Svojimi atribútmi vychádza registračné konanie z konania v agende obchodného registra. Registračné konanie je navrhované ako výlučne elektronické konanie, preto sa budú naň vzťahovať ustanovenia zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov.
K § 5
Ustanovenie § 5 upravuje začatie konania o návrhu na zápis. Pod slovným spojením „návrh na zápis“ treba rozumieť návrh na zápis údajov (tzv. prvozápis), zmenu zapísaných údajov alebo výmaz zapísaných údajov.
Aktívna legitimácia je na strane oprávnenej osoby, ktorá návrh na zápis podáva za partnera verejného sektora. Vzhľadom na to, že právny vzťah medzi partnerom verejného sektora a oprávnenou osobou zmluvný základ, ustanovuje sa zákonná povinnosť, a teda kogentná norma, partnera verejného sektora poskytnúť oprávnenej osobe súčinnosť. Rozsah súčinnosti je vymedzený slovami „na účely podľa tohto zákona“; tento pojem treba vykladať v intenciách povinností oprávnenej osoby podľa tohto zákona, t.j. na účely samotného registračného konania, ale najmä na účely overovania identifikácie konečného užívateľa výhod.
V odseku 2 sa navrhuje, aby návrhy na zápis boli podávané registrujúcemu orgánu výlučne v elektronickej podobe v intenciách zákona o e-Governmente. Návrh na zápis bude musieť byť podpísaný kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou, inak sa naň nebude prihliadať, t.j. neuplatní sa odmietnutie návrhu na zápis. Uvedené vyplýva z použitej dikcie „autorizácia“. Autorizáciou upravuje § 23 zákona o e-Governmente.
11
Návrh na zápis bude mať podľa povahy vykonávaného zápisu niekoľko povinných príloh. Prvou prílohou, ktorú zákon upravuje je verifikačný dokument. Verifikačný dokument je povinnou prílohou pri prvom zápise, pri zmene údajov o konečnom užívateľovi výhod a pri oznamovaní vykonania verifikácie bez zmeny v osobe konečného užívateľa výhod v rámci jednotlivých verifikačných udalostí. Ak sa zápis alebo zmena zapisovaných údajov týka oprávnenej osoby, povinnou prílohou bude vyhlásenie oprávnenej osoby a písomná dohoda preukazujúca existenciu právneho vzťahu medzi partnerom verejného sektora a oprávnenou osobou.
Aj prílohy budú musieť byť v elektronickej podobe a podpísaná kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou. Nesplnenie tejto povinnosti bude mať za následok neprihliadanie na návrh na zápis ako celok.
Vzhľadom na povahu registra, ako aj povahu konania o návrhu na zápis sa navrhuje nepripustiť späťvzatie návrhu na zápis; ide o obdobnú konštrukciu, ktorá sa používa aj v rámci agendy obchodného registra. Vzhľadom na lehotu dvoch pracovných dní je späťvzatie návrhu na zápis prakticky vylúčené.
V odseku 5 sa upravuje zodpovednosť za obsahovú správnosť návrhu na zápis. Ide o dôležitú povinnosť, ktorú je oprávnená osoba musí realizovať s odbornou starostlivosťou. Porušenie tejto povinnosti zakladá zodpovednosť oprávnenej osoby a partnera verejného sektora.
Návrh na zápis sa bude podávať na formulári, ktorého vzor bude ustanovený vykonávacím predpisom, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti na základe splnomocnenia podľa § 16 ods. 1. Návrh vyhlášky je súčasťou vládneho návrhu zákona.
K § 6
V odseku 1 sa upravujú skutočnosti, ktoré registrujúci orgán preveruje pred vykonaním zápisu, zmeny zápisu alebo výmazu navrhovaných údajov. Tieto skutočnosti súčasne predstavujú všeobecné podmienky vykonania navrhovaného úkonu. Uvedené podmienky majú dvojaký charakter: ide jednak o čisto formálne podmienky (napr. či bol návrh podaný oprávnenou osobou), jednak o podmienky viažuce sa na náležitosti samotného návrhu na zápis a jeho príloh. Zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že preverovanie návrhu na zápis a jeho prílohy v prvom rade formálno-právny a nie materiálny charakter, t.j., že za obsahovú stránku návrhu a príloh (a tým aj za obsahovú stránku údajov zapísaných na ich základe do registra) ponesie partner verejného sektora a oprávnená osoba.
Odsek 2 je výkladovým ustanovením vo vzťahu k odseku 1 písm. b). Z jeho znenia vyplýva, že návrh na zápis musí byť nevyhnutne podaný na formulári, ktorého vzor ustanoví vykonávací predpis, inak je možné vykonanie zápisu, zmeny zápisu alebo výmazu navrhovaných údajov odmietnuť a z obsahového hľadiska (čo sa týka údaj, ktoré sa navrhujú zapísať) musí spĺňať požiadavky ustanovené týmto zákonom.
K § 7
Pri splnení podmienok na vykonanie zápisu navrhovaných údajov podľa § 6 a 7 zákona, je v zmysle odseku 1 registrujúci orgán povinný vykonať zápis v lehote dvoch pracovných dní, ktorá začína plynúť dňom podania príslušného návrhu na zápis. Ustanovenie
12
fixnej krátkej lehoty na vykonanie zápisu navrhovaných skutočností vytvára predpoklady pre rýchle vybavovanie podaných návrhov najmä v prípadoch, keď ide o návrhy bez vád, ktoré spĺňajú všetky podmienky predpísané zákonom. Základným predpokladom pre dodržanie tejto lehoty je najmä skutočnosť, že preverovanie návrhu a jeho príloh v prvom rade formálny charakter.
Proti vykonaniu zápisu v súlade s podaným návrhom na zápis nebude prípustný opravný prostriedok, t.j. námietky.
Podľa odseku 2 registrujúci orgán informuje osobu, ktorá podala návrh na zápis o vykonaní príslušného navrhovaného úkonu formou potvrdenia, ktoré takejto osobe bez zbytočného odkladu odošle. Potvrdenie výlučne informatívny charakter a predstavuje len doklad určený navrhovateľovi o tom, že súd vykonal navrhovaný úkon. Nevyžaduje sa preto jeho doručovanie do vlastných rúk, keďže niet opravného prostriedku.
V odseku 3 sa ustanovuje pravidlo, podľa ktorého sa zápisy do registra vykonávajú s účinnosťou odo dňa nasledujúceho po dni samotného zápisu. Súčasne sa ustanovuje, že zápisy sa vykonávajú na dobu neurčitú. Uvedené však nie je prekážkou toho, aby došlo k výmazu údajov z registra, a to buď na návrh alebo aj bez tohto návrhu; k zmenám a výmazom údajov zapísaných do registra pozri § 9 a 10 návrhu zákona. Ako bol uvedené vyššie, register bude mať aj historickú výpovednú hodnotu. Samotný výmaz údajov z registra neznamená, že tieto sa trvalo „stratia“, ale v registri bude označený dátum ich výmazu.
K § 8
V odseku 1 je upravený postup pre prípad, ak návrh na zápis nespĺňa podmienky podľa § 5 a 6 zákona. V takomto prípade registrujúci orgán navrhované úkony nevykoná. O tejto skutočnosti musí registrujúci orgán upovedomiť navrhovateľa. Registrujúci orgán si uvedenú povinnosť splní tým spôsobom, že tejto oprávnenej osobe doručí oznámenie o odmietnutí vykonania zápisu. Keďže ide o doručenie rozhodnutia, voči ktorému je prípustný opravný prostriedok a od doručenia ktorého začína plynúť lehota na uplatnenie opravného prostriedku, povaha veci vyžaduje, aby sa vykonalo doručovanie do vlastných rúk. Doručovanie sa bude v tomto prípade vykonávať elektronicky podľa zákona o e-Governmente, pričom sa použijú tie ustanovenie cit. zákona, ktoré upravujú elektronickú obdobu doručovania do vlastných rúk, t.j. ide o doručovane s elektronickou doručenkou. Keďže v § 7 ods. 1 zákon ustanovuje dvojdňovú lehotu na vykonanie zápisu, javí sa ako vhodné, aby bola oprávnená osoba približne v rovnakej lehote upovedomená aj o skutočnosti, že registrujúci orgán navrhovaný úkon nevykonal. Uvedené sa zabezpečí tým, že registrujúci orgán je povinný oznámenie odoslať (expedovať) bez zbytočného odkladu po uplynutí tejto dvojdňovej lehoty.
V odseku 2 zákon upravuje obligatórne formálne a obsahové náležitosti oznámenia podľa odseku 1. Z formálnej stránky musí mať uvedené oznámenie elektronickú podobu, z obsahovej stránky v ňom musí byť uvedené, ktoré konkrétne nedostatky návrhu na zápis a jeho príloh boli dôvodom na odmietnutie vykonania navrhovaného úkonu a súčasne aj poučenie o možnosti podať proti „nevyhoveniu návrhu“ opravný prostriedok námietky. Nedostatky návrhu na zápis a jeho príloh, ktoré boli dôvodom na odmietnutie vykonania navrhovaného úkonu, musia byť v oznámení jednoznačne vyšpecifikované, a to vo vzťahu na daný prípad (t.j. nielen všeobecným odkazom na niektoré z ustanovení obsiahnutých v zákone), čo uľahčí ďalší postup oprávnenej osoby pri odstraňovaní vytýkaných nedostatkov
13
návrhu na zápis alebo príloh, a to podľa možnosti ešte v lehote na podanie námietok proti nevykonaniu zápisu.
V odseku 3 je ustanovená lehota na podanie námietok a ktorá začína plynúť odo dňa doručenia oznámenia. V tomto prípade sa bude uplatňovať obdobný postup ako v prípade agendy obchodné registra s tým rozdielom, že proti rozhodnutiu o námietkach nebude prípustné odvolanie. V praxi sa predpokladá rozhodovanie o námietkach vyšším súdnym úradníkom, jeho rozhodnutie je vždy preskúmateľné sudcom (čl. 142 ods. 2 druhá veta Ústavy Slovenskej republiky). Zároveň sa vylučuje podania odvolania proti rozhodnutiu o námietkach. To znamená, že rozhodnutie sudcu o námietkach je konečným rozhodnutím. Námietky sa budú musieť podávať v elektronickej podobe (k tomu pozri dikciu „ustanovenie § 5 ods. 2 sa na námietky vzťahuje rovnako“). Na konanie o námietkach sa primerane použijú ustanovenia Civilného mimosporového poriadku s už spomenutou výnimkou vylúčenia odvolania proti rozhodnutiu sudcu o námietkach.
K § 9
V ustanovení odsekov 1 a 2 sa navrhuje úprava mechanizmu zmeny údajov zapísaných v registri. V tomto prípade nejde len o údaje o konečnom užívateľovi výhod, ale o všetky údaje zapisované do registra v rozsahu § 4. Zmena zapísaných údajov sa bude vykonávať na základe návrhu (k tomu pozri § 5 8). Koncepčne je právna úprava nastavená na vzájomnej súčinnosti partnera verejného sektora a oprávnenej osoby. Vychádza sa pri tom z predpokladu, že partner verejného sektora je primárne tým subjektom, ktorý sa ako prvý dozvie o zmene zapísaných údajov. Preto je v odseku 1 ako prvé pravidlo vyjadrená informačná povinnosť partnera verejného sektora smerom k oprávnenej osobe. Túto povinnosť je partner verejného sektora splniť bezodkladne potom, čo sa dozvedel o zmene údajov. Na podklade toho je oprávnená osoba povinná podať návrh na zmenu zapísaných údajov. Lehota na podanie návrhu je 30 dní, čo vytvára dostatočný časový priestor pre overovania údajov o konečnom užívateľovi výhod. Pretože o zmene údajov sa môže dozvedieť aj oprávnená osoba, v odseku 2 sa navrhuje, aby existovala informačná povinnosť aj na strane oprávnenej osoby.
K § 10
Výmaz partnera verejného sektora sa bude vykonávať na návrh samotného partnera, ktorý za neho podáva oprávnená osoba a v jedinom prípade aj bez tohto návrhu, a to vtedy, ak partnerovi verejného sektora bude uložená pokuta podľa § 13 ods. 1 alebo ods. 4, t.j. z dôvodu uvedenia nepravdivých údajov o konečnom užívateľovi výhod alebo o existencii vylúčenia oprávnenej osoby. Výmaz bude vždy spôsobovať vylúčenie z možnosti uchádzať sa o verejné zdroje nad rámec limitov podľa § 2 ods. 2 a 3. Konanie o výmaze údajov je konaním, ktoré teda možno začať aj z úradnej moci. Výmaz oprávnenej osoby sa bude realizovať buď na návrh partnera verejného sektora alebo oprávnenej osoby.
Vzhľadom na to, že oprávnená osoba vykonáva úkony pre partnera verejného sektora na báze dobrovoľnosti, je namieste umožniť jej ukončiť spoluprácu s partnerom verejného sektora, a to najmä v prípadoch kedy partner verejného sektora nebude poskytovať oprávnenej osobe súčinnosť, prípade nebude oprávnenej osobe poskytovať požadované informácie o konečnom užívateľovi výhod, prípadne bude oprávnenú osobu nútiť konať v rozpore s požiadavkami konania s odbornou starostlivosťou a pod. Tomuto zámeru je podriadená úprava v odseku 2. Výmazom oprávnenej osoby z registra na jej návrh vzniká partnerovi
14
verejného sektora povinnosť zabezpečiť zápis novej oprávnenej osoby v lehote 30 dní. Táto lehota začína plynúť odo dňa výmazu predchádzajúcej oprávnenej osoby. Dikcia „je ... povinný zabezpečiť...“ indikuje, že nejde o povinnosť partnera verejného sektora podať návrh na zápis, keďže návrh na zápis zaňho podáva oprávnená osoba 5 ods. 1). Partner verejného sektora je však povinný podniknúť všetky kroky k tomu, aby našiel novú oprávnenú osobu, poskytol jej potrebnú súčinnosť a inicioval podanie návrhu na zápis prostredníctvom tejto oprávnene osoby. Nesplnenie povinnosti zabezpečiť zápis novej oprávnenej osoby v lehote 30 dní zakladá oprávnenie účastníka zmluvného vzťahu odstúpiť od zmluvy podľa § 15 ods. 1 návrhu zákona. Taktiež