1
DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona o spotrebiteľských úveroch“) sa predkladá v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2016 so zámerom vypracovať minimálny okruh regulatórnych požiadaviek za účelom obozretného poskytovania spotrebiteľských úverov veriteľmi a zohľadniť vzniknuté nedostatky vyplývajúce z aplikačnej praxe v tejto oblasti.
Spotrebiteľské úvery tvoria významný podiel na celkovom poskytovaní úverov v rámci ekonomiky Slovenskej republiky. V oblasti spotrebiteľských úverov je aktuálne zaznamenaný ich vysoký nárast. Objem spotrebiteľských úverov poskytnutých veriteľmi za obdobie posledného roka dosiahol medziročný rast 12 % 15 %. Z pohľadu stability slovenského finančného sektora je preto nevyhnutné, aby bol tento rast postavený na zdravých a udržateľných základoch, a nebol len dôsledkom neobozretného uvoľňovania (zmierňovania) podmienok poskytovania spotrebiteľských úverov veriteľmi, ktoré bolo v mnohých prípadoch identifikované ako negatívny dopad na spotrebiteľa.
Vyššie uvedené sa týka napríklad refinancovania spotrebiteľských úverov. Veritelia mnohokrát v praxi nevyužívali pokles úrokových sadzieb na zníženie splátky úveru, ale spolu s predĺžením splatnosti spotrebiteľského úveru ho využili na navýšenie objemu dlhu (pri rovnakej výške splátky spotrebiteľského úveru). Uvedené refinancovanie spotrebiteľského úveru sa v mnohých prípadoch realizovalo bez dodatočného overenia schopnosti spotrebiteľa splácať tento refinancovaný úver, čo malo vo viacerých prípadoch nepriaznivý dopad na užívateľa úveru, ktorým je spotrebiteľ.
Predmetom návrhu zákona o spotrebiteľských úveroch je legislatívna aplikácia existujúceho Odporúčania Národnej banky Slovenska č. 1/2014 zo 7. októbra 2014 v oblasti politiky obozretnosti na makroúrovni k rizikám spojeným s vývojom na trhu retailových úverov, ktoré v súčasnosti platí pre banky poskytujúce spotrebiteľské úvery. Keďže toto odporúčanie nemá pre banky záväzný (vynútiteľný) charakter, nie je možné zo strany Národnej banky Slovenska vykonávať dohľad nad jeho plnením a taktiež nie je možné za jeho porušenie uplatňovať opatrenia na nápravu a pokuty, čo sa jeho implementáciou do slovenského právneho poriadku zmení.
Zároveň sa tým dosiahne rozšírenie uplatňovania týchto pravidiel pre všetkých poskytovateľov spotrebiteľských úverov, vrátane takých poskytovateľov spotrebiteľských úverov, ktorí nie sú bankami a ktorí tvoria nezanedbateľný podiel na trhu spotrebiteľských úverov.
Návrh zákona o spotrebiteľských úveroch obsahuje predovšetkým špecifikáciu obozretných zásad pre poskytovanie spotrebiteľských úverov v oblasti stanovenia a dodržiavania limitov pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľské úvery, overovania príjmov spotrebiteľa, obozretného stanovenia, dodržiavania limitov a pravidiel pre maximálnu splatnosť a spôsob splácania spotrebiteľského úveru a špecifikáciu obozretných pravidiel pre poskytovanie spotrebiteľských úverov prostredníctvom finančných sprostredkovateľov.
2
Cieľom týchto ustanovení je predovšetkým obozretne predísť negatívnym trendom pri poskytovaní spotrebiteľských úverov, ktoré by mohli v budúcnosti viesť k zvýšeniu rizík tak pre veriteľov, ako aj spotrebiteľov a ekonomiku ako celok.
Predkladaný návrh zákona o spotrebiteľských úveroch je potrebné zároveň vnímať aj v kontexte návrhu zákona o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým sa do slovenského právneho poriadku transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/17/EÚ zo 4. februára 2014 o zmluvách o úvere pre spotrebiteľov týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie a o zmene smerníc 2008/48/ES a 2013/36/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. Tento návrh zákona o úveroch na bývanie stanovuje taktiež viaceré obozretné zásady pre poskytovanie úverov na bývanie. Na dosiahnutie efektívneho účinku týchto ustanovení s cieľom zamedziť ich možnému obchádzaniu je však potrebné zaviesť analogické ustanovenia aj do zákona o spotrebiteľských úveroch.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, inými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s právom Európskej únie a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.
Prijatie zákona a jeho aplikácia nebude mať vplyvy na rozpočet verejnej správy, vplyvy na informatizáciu, vplyvy na životné prostredie a vplyvy na služby verejnej správy pre občana. Očakávajú sa pozitívne ako aj negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie a pozitívne vplyvy na sociálne prostredie.
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2017 okrem čl. I. bodov 2, 3 a 8, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júna 2017.
3
Doložka vybraných vplyvov
1.Základné údaje
Názov materiálu
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Ministerstvo financií SR
Národná banka Slovenska
Materiál nelegislatívnej povahy
Materiál legislatívnej povahy
Charakter predkladaného materiálu
Transpozícia práva EÚ
Iniciatívny materiál
Termín začiatku a ukončenia PPK
Predpokladaný termín predloženia na MPK*
Júl 2016
Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*
17.08.2016
2.Definovanie problému
Vývoj na trhu spotrebiteľských úverov je jedným z najvýznamnejších faktorov vplývajúcich na stabilitu slovenského bankového sektora. Preto je dôležité, aby veritelia adekvátne vyhodnocovali schopnosť retailových klientov splácať svoje záväzky voči bankám. Osobitne v období nízkych úrokových sadzieb je dôležité hodnotiť schopnosť klientov splácať úvery dostatočne konzervatívne aj vzhľadom na riziko budúceho zvýšenia úrokových sadzieb, a tým aj splátok úverov a zabezpečiť postupné splácanie poskytnutých úverov.
Riziko rastúcej zadlženosti domácností, ku ktorému významným spôsobom prispieva rýchly rast spotrebiteľských úverov je jedným z najvýznamnejších trendov z hľadiska stability slovenského finančného sektora. Tento rast však prináša viacero rizík, najmä v prípade, ak by spotrebiteľské úvery neboli poskytované dostatočne obozretným spôsobom. Predložený návrh preto významným spôsobom prispieva k zmierneniu týchto rizík, a tým aj k dosiahnutiu udržateľného rastu spotrebiteľských úverov a celkovo k zdravo fungujúcemu trhu úverov domácnostiam.
V nadväznosti na aktuálnu situáciu je možné dosiahnuť ciele iba prostredníctvom spoločných pravidiel v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov, ktoré musia by totožné pre všetkých poskytovateľov spotrebiteľských úverov, aby sa zabezpečila právna istota a rovnaký prístup pre všetkých spotrebiteľov, ktorí požiadajú o poskytnutie spotrebiteľských úverov alebo ktorým bude poskytnutý spotrebiteľský úver. Rozdielna aplikácia navrhovaných regulatórnych pravidiel by bola v rozpore s týmto cieľom.
3.Ciele a výsledný stav
Cieľom návrhu zákona o spotrebiteľských úveroch je legislatívna aplikácia existujúceho Odporúčania Národnej banky Slovenska č. 1/2014 zo 7. októbra 2014 v oblasti politiky obozretnosti na makroúrovni k rizikám spojeným s vývojom na trhu retailových úverov, ktoré v súčasnosti platí pre banky poskytujúce spotrebiteľské úvery. Keďže toto odporúčanie nemá pre banky záväzný (vynútiteľný) charakter, nie je možné zo strany Národnej banky Slovenska vykonávať dohľad nad
4
jeho plnením a taktiež nie je možné za jeho porušenie uplatňovať opatrenia na nápravu a pokuty, čo sa jeho implementáciou do slovenského právneho poriadku zmení.
Zároveň sa tým dosiahne rozšírenie uplatňovania týchto pravidiel pre všetkých poskytovateľov spotrebiteľských úverov, vrátane takých poskytovateľov spotrebiteľských úverov, ktorí nie bankami a ktorí tvoria nezanedbateľný podiel na trhu spotrebiteľských úverov. Dosiahnutie posilnenia obozretného poskytovania spotrebiteľských úverov sa požaduje zabezpečiť aj prostredníctvom nastavenia jednotných a obozretných pravidiel pre všetkých poskytovateľov spotrebiteľských úverov.
Návrh zákona o spotrebiteľských úveroch obsahuje predovšetkým špecifikáciu obozretných zásad pre poskytovanie spotrebiteľských úverov v oblasti stanovenia a dodržiavania limitov pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľské úvery, overovania príjmov spotrebiteľa, obozretného stanovenia, dodržiavania limitov a pravidiel pre maximálnu splatnosť a spôsob splácania spotrebiteľského úveru a špecifikáciu obozretných pravidiel pre poskytovanie spotrebiteľských úverov prostredníctvom finančných sprostredkovateľov.
Cieľom týchto ustanovení je predovšetkým obozretne predísť negatívnym trendom pri poskytovaní spotrebiteľských úverov, ktoré by mohli v budúcnosti viesť k zvýšeniu rizík tak pre veriteľov, ako aj spotrebiteľov a ekonomiku ako celok. Súčasťou predmetného zákona je aj úprava návrhu zákona o úveroch na bývanie, ktorá je vykonaná za účelom zosúladenia vecne súvisiacich ustanovení s navrhovanou novelou zákona o spotrebiteľských úveroch.
4.Dotknuté subjekty
Banky a pobočky zahraničných bánk: 17 subjektov, ktoré aktuálne poskytujú spotrebiteľské úvery, z toho MSP 8 subjektov a veľké podniky 9 subjektov.
Nebankoví veritelia: 27 subjektov, z toho MSP 24 subjektov a veľké podniky 3 subjekty.
5.Alternatívne riešenia
N/A
6.Vykonávacie predpisy
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?
Áno
Nie
7.Transpozícia práva EÚ
Nie.
8.Preskúmanie účelnosti**
* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
** nepovinné
9.Vplyvy navrhovaného materiálu
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy
Áno
Nie
Čiastočne
Vplyvy na podnikateľské prostredie
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
z toho vplyvy na MSP
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Sociálne vplyvy
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na životné prostredie
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na informatizáciu
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
5
Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho
vplyvy služieb verejnej správy na občana
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
10.Poznámky
K predbežnej informácii k predmetnému návrhu zákona vzniesla vyjadrenie Asociácia priemyselných zväzov (email doručený 22.06.2016) a Zväzu automobilového priemyslu Slovenskej republiky (email doručený dňa 30.06.2016) a Slovenská banková asociácia (email doručený 30.06.2016) .
11.Kontakt na spracovateľa
zofia.konecna@mfsr.sk,
stanislav.gunis@nbs.sk
, mariana.buznova@nbs.sk
12.Zdroje
13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK
Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadrila súhlasné stanovisko s pripomienkami.
Všeobecne
Komisia si dovoľuje upozorniť predkladateľa na to, aby z predkladaného materiálu vypustil metodický postup pre analýzu sociálnych vplyvov a metodický postup pre analýzu vplyvov na podnikateľské prostredie a zo všeobecnej časti dôvodovej správy vypustil informáciu, že predložený návrh zákona nemá žiadne sociálne vplyvy a žiadne vplyvy na podnikateľské prostredie.
Pripomienky boli akceptované a zapracované.
K analýze vplyvov na podnikateľské prostredie
Dotknuté subjekty boli v rámci identifikácie vplyvov kvantifikované v rozdelení na "Banky a pobočky zahraničných bánk", ktoré aktuálne poskytujú spotrebiteľské úvery ako aj "Nebankoví veritelia" podľa veľkosti. Pri výpočtoch administratívnych nákladov použil predkladateľ časové náročnosti typických informačných povinností predstavujúce vážený priemer hodnôt za všetky veľkostné kategórie podnikov. Pokiaľ dostupné spoľahlivé údaje o rozdelení dotknutých subjektov medzi podniky mikro, malé a stredné, resp. veľké, Komisia odporúča vzhľadom na značné rozdiely zvážiť prepočet celkových nákladov tvorených administratívnymi nákladmi nových povinností pomocou "tabuľky štandardných časových náročností informačných povinností podľa veľkosti podniku (v minútach)" zo str. 6 „Metodického postupu pre analýzu vplyvov na podnikateľské prostredie".
Zároveň Komisia odporúča pri výpočtoch vplyvov vychádzať z údajov dostupných v "kalkulačke nákladov regulácie“ sprostredkovanej Ministerstvom hospodárstva SR, skôr v prípade jednotne nastaveného údaju o 160 hodinovom fonde pracovného času, ako v prípade priemernej hrubej mesačnej mzde v národnom hospodárstve (835 EUR je údaj za rok 2013, napriek dostupnému aktuálnejšiemu údaju za rok 2015 vo výške 883 EUR od Štatistického úradu SR). Kalkulačka je dostupná na nasledovnom
odkaze
.
Pripomienka bola akceptovaná a zapracovaná.
6
Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie
(vrátane testu MSP)
Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:
iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)
iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)
na všetky kategórie podnikov
3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty
- z toho MSP
Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.
Aký je ich počet?
Banky a pobočky zahraničných bánk: 17 subjektov, ktoré aktuálne poskytujú spotrebiteľské úvery, z toho MSP 8 subjektov a veľké podniky 9 subjektov.
Nebankoví veritelia: 27 subjektov, z toho MSP 24 subjektov a veľké podniky 3 subjekty.
3.2 Vyhodnotenie konzultácií
- z toho MSP
Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.
Ako dlho trvali konzultácie?
Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.
Predmetný návrh zákona prešiel medzirezortným konaním v súlade s Legislatívnymi pravidlami vlády a bol ukončený začiatkom roku 2016 vyhodnotením medzirezortného pripomienkového konania. Predkladateľ oboznámil dotknuté subjekty v rámci s obsahom materiálu a rovnako prediskutoval aj všetky otázky, ktoré z neho vyplynuli. Materiál sa zásadne nemenil a do obsahu sa zhoduje s pôvodným materiálom, ktorý v sebe obsahuje zapracované pripomienky od dotknutých subjektov.
3.3 Náklady regulácie
- z toho MSP
3.3.1 Priame finančné náklady
Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Prijatím zákona nedochádza k zmene žiadnych priamych finančných nákladov.
3.3.2 Nepriame finančné náklady
Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
7
Návrh zákona nevyžaduje dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb. Navrhovaným zákonom sa zavádza povinnosť veriteľov určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (bod 12 návrhu).
Na zosúladenie s navrhovaným zákonom budú musieť veritelia vypracovať metodiku, ako stanoviť a vypočítať tento ukazovateľ, čo môžu vykonať vo vlastnej réžii, alebo nákupom externých služieb. Vypracovanie metodiky je obdobná činnosť ako vypracovanie dokumentu / správy v prípade administratívnych nákladov. Odhadované náklady sa tak určia obdobne ako v prípade administratívnych nákladov podľa tabuľky štandardných časových náročností.
Časová náročnosť podľa tabuľky – 2 400 min. (veľké podniky), resp. 960 min. (MSP)
Tarifa – 883 EUR mesačne
Frekvencia – raz ročne – koeficient 1
Náklady na jedného veľkého podnikateľa = 2 400 / 60 / 8 / 20 * 883 EUR * 1 = 220,75 EUR,
náklady na jedného MSP = 960 / 60 / 8 / 20 * 883 EUR * 1 = 88,30 EUR (za predpokladu 8-hodinového pracovného času a 20 pracovných dní v mesiaci). Celkové náklady sa odhadujú vo výške 5 474,60 EUR.
3.3.3 Administratívne náklady
Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Navrhovaným zákonom sa zavádzajú nasledovné nové informačné povinnosti:
1.Povinnosť overovať príjem spotrebiteľa veritelia musia spracovávať, overovať, evidovať a archivovať potvrdenia o príjme spotrebiteľa, príp. ďalšie súvisiace doklady
2.Súlad s limitmi na ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver veritelia musia overiť, či spotrebiteľ spĺňa ich interne stanovený limit na ukazovateľ schopnosti splácať úver
3.Zavádzajú sa nové vykazovacie povinnosti voči Národnej banke Slovenska –podrobnosti určí Národná banka Slovenska opatrením, preto sa rozsah týchto povinností nedá v súčasnosti urči
Odhad nákladov podľa tabuľky štandardných časových náročností. Povinnosti podľa bodov 1. a 2. je veriteľ povinný vykonávať pri každej žiadosti o úver. Časová náročnosť týchto jednotlivých úkonov však nie je vysoká, preto sa hodnota z tabuľky časových náročností použije ako odhad celkovej časovej náročnosti na danú činnosť za jeden mesiac.
Časová náročnosť podľa tabuľky štandardných časových náročností pre veľké podniky:
1.Archivácia – 180 min. (veľké podniky) + evidencia 720 min., spolu 900 min.
2.Overenie súladu – 960 min.
3.Rozsah sa určí opatrením NBS. Časová náročnosť – poskytnutie dokumentu/informácie elektronicky - 30 min
Časová náročnosť podľa tabuľky štandardných časových náročností pre MSP:
1.Archivácia – 90 min. (veľké podniky) + evidencia 480 min., spolu 570 min.
2.Overenie súladu – 480 min.
3.Rozsah sa určí opatrením NBS. Časová náročnosť – poskytnutie dokumentu/informácie elektronicky - 30 min
Frekvencia (pre podniky všetkých veľkostí):
1.Mesačná – koeficient 12. Činnosť sa vykonáva počas každého mesiaca.
8
2.Mesačná – koeficient 12. Činnosť sa vykonáva počas každého mesiaca.
3.Frekvencia sa určí opatrením NBS. Na odhad nákladov sa použije štvrťročná frekvencia – koeficient 4
Odhad nákladov na jedného veľkého podnikateľa:
1.900/ 60 / 8 / 20 * 883 * 12 = 993,38 EUR
2.960 / 60 / 8 / 20 * 883 * 12 = 1 059,60 EUR
3.30 / 60 / 8 / 20 * 883 * 4 = 11,04 EUR
Odhad nákladov na jedného MSP:
1.570 / 60 / 8 / 20 * 883 * 12 = 629,14 EUR
2.480 / 60 / 8 / 20 * 883* 12 = 529,80 EUR
3.30 / 60 / 8 / 20 * 883 * 4 = 11,04 EUR
Celkové náklady na jedného veľkého podnikateľa sa odhadujú vo výške 2 064,01 EUR a na jedného MSP 1 169,98 EUR (za predpokladu 8-hodinového pracovného času a 20 pracovných dní v mesiaci). Celkové náklady sa odhadujú vo výške 62 207,35 EUR.
3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie
Náklady na 1 veľkého podnikateľa
Náklady na 1 MSP
Náklady na celé podnikateľské prostredie
Priame finančné náklady
0
0
0
Nepriame finančné náklady
220,75
88,30
5 474,60
Administratívne náklady
2 064,01
1 169,98
62 207,35
Celkové náklady regulácie
2 284,76
1 258,28
67 681,95
9
3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu
- z toho MSP
Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.
Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.
Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?
Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?
Predpokladá sa iba zanedbateľný vplyv pre vstup na trh pre nových poskytovateľov služieb. Noví poskytovatelia služieb budú povinný pri žiadosti o licenciu popísať systém postupu pri schvaľovaní spotrebiteľského úveru, ktorých súčasťou je aj postup týkajúci sa uplatňovania limitu pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, postup týkajúci sa uplatňovania lehoty splatnosti spotrebiteľského úveru a postup týkajúci sa uplatňovania požiadaviek na spôsob a podmienky splácania spotrebiteľského úveru spotrebiteľských úverov.
Vzhľadom k ostatným povinnostiam pri podaní žiadosti o licenciu však ide o zanedbateľné zvýšenie povinnosti. Poskytovatelia spotrebiteľských úverov v každom prípade potrebujú zadefinovať interné postupy komu úver poskytnúť a komu nie aj bez navrhovanej právnej úpravy. Navrhovaná právna úprava definuje niektoré obmedzenia, ktoré veritelia musia pri tomto procese dodržať.
Reguláciou sa zavádza nová povinnosť veriteľov overovať schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Táto povinnosť doteraz v regulácii nebola a veritelia neoverovali schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver pri všetkých žiadostiach o úver. Zavedenie regulácie môže viesť k tomu, že určitá časť spotrebiteľov nebude spĺňať limity na tento ukazovateľ a spotrebiteľský úver týmto klientom nebude poskytnutý. Vzhľadom na neexistenciu relevantných štatistických údajov nie je možné odhadnúť, o akú veľkú skupinu klientov ide.
Nepredpokladá sa žiaden vplyv na cezhraničné investície.
Nepredpokladá sa žiaden vplyv na cenu a dostupnosť základných zdrojov.
Nepredpokladá sa žiaden vplyv na prístup podnikov k financiám.
3.5 Inovácie
- z toho MSP
Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.
Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?
Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).
Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?
Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?
Nepredpokladá sa žiaden vplyv na inovácie.
10
Analýza sociálnych vplyvov
Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.
Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?
Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?
Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?
Popíšte pozitívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:
Vplyv predloženého návrhu pozitívny vplyv na hospodárenie aj tvorbu čistého bohatstva domácností, keďže jeho cieľom je prispieť k obozretnému poskytovaniu spotrebiteľských úverov. Od veriteľov sa vyžaduje, aby poskytnutá výška dlhu neprevyšovala spotrebiteľovu schopnosť splácať dlh, s prihliadnutím na jeho príjmy a výdavky na životné potreby aj iné finančné záväzky. Návrh nemá priamy vplyv na príjmy alebo výdavky domácností, ale pozitívne ovplyvňuje ich hospodárenie tým, že zabráni poskytovaniu úverov, ktoré by domácnosti neskôr nedokázali splácať. Návrh vyžaduje, aby veriteľ aplikoval výpočet schopnosti spotrebiteľa splácať úver, vrátane limitov pre tento ukazovateľ, a to na základe zdokladovaných a overených údajov o príjmoch z dôveryhodného zdroja, obozretne stanovil maximálnu lehotu splatnosti a podmienky splácania úveru v praxi. Národná banka Slovenska môže tieto štandardy obozretného poskytovania spotrebiteľských úverov bližšie špecifikovať opatrením.
Úvery retailu rastú rýchlym tempom, 12,2 % medziročne v marci 2016. K tomuto rastu významne prispievajú aj spotrebiteľské úvery, pri ktorých bolo tempo medziročného rastu na úrovni 15,7 %. Toto tempo rastu spotrebiteľských úverov radí Slovensko medzi krajiny s najrýchlejšie rastúcim objemom spotrebiteľských úverov.
Pri porovnaní s krajinami strednej a východnej Európy je zrejmé, že slovenské domácnosti patria medzi najviac zadlžené, pričom medziročný rast ich dlhu je v tejto skupine najvyšší. Dlh je v rámci sektora domácností z hľadiska porovnania s inými krajinami navyše pomerne koncentrovaný, Hlavným faktorom je predovšetkým pokračujúci pokles úrokových mier. Klienti však často nevyužívajú pokles úrokovej sadzby na zníženie splátok, ale na ďalšie zvýšenie svojho dlhu a znižovanie svojej finančnej rezervy. Tieto trendy vytvárajú zvýšenú potrebu legislatívnej implementácie obozretných pravidiel poskytovania spotrebiteľských úverov, a to pre všetkých poskytovateľov týchto úverov.
Predkladaný návrh navyše nadväzuje na Zákon č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie, ktorý podobné zásady obozretného poskytovania ustanovil pre úvery na bývanie.
Špecifikujte pozitívne ovplyvnené skupiny:
Pozitívny vplyv sa predpokladá najmä pri tých skupinách domácností, ktoré najviac zadlžené, najmä prostredníctvom spotrebiteľských úverov. Štúdia Národnej banky Slovenska preukázala negatívny vplyv príliš veľkého zadlženia domácností prostredníctvom
11
spotrebiteľských úverov na čisté bohatstvo zadlžených domácností, keďže domácností tieto úvery používajú najmä na okamžitú spotrebu a nie na investície do svojho majetku (zdroj: Zavadil, T. a Messner, T., 2015: Are indebted households poorer? Evidence from Slovakia, NBS WP 2/2015).
Popíšte negatívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:
Žiadne negatívne vplyvy sa nepredpokladajú.
Špecifikujte negatívne ovplyvnené skupiny:
Žiadne negatívne vplyvy sa nepredpokladajú.
Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv:
Najvýznamnejší pozitívny vplyv návrhu sa očakáva na nízkopríjmové domácnosti, ktoré si chcú zobrať spotrebiteľský úver. Ako uvádza Národná banka Slovenska v Správe o finančnej stabilite k novembru 2015 (s. 44-45), tretina slovenských domácností je zadlžená. Zadlženosť naviazaná na bankové aj nebankové spotrebiteľské úvery je rizikom najmä pre klientov s horšou finančnou situáciou. Riziko vysokého zadlženia teda môže mať svoj zdroj aj v príliš jednoduchom procese poskytovania úverov, ktorý klientom nedáva dostatočný priestor na dôsledné zváženie vlastného finančného potenciálu. Z dôležitého rozhodnutia, ktoré môže mať dopad na pomerne dlhú dobu, sa tak stáva spontánne rozhodnutie. Prispieva k tomu aj snaha dosiahnuť určitý spoločenský status, nižšia vzdelanosť, prípadne neschopnosť porozumieť ustanoveniam v zmluvách a rizikám, ktoré s úvermi spojené. Tieto riziká v predmetnom návrhu výrazným spôsobom zmiernené.
Zadlženosť spotrebiteľskými úvermi je vyššia v skupinách s nižším vzdelaním. Približne každá šiesta slovenská domácnosť obsluhuje spotrebiteľský dlh s priemernou výškou 4 000 €. Percento domácností, ktoré majú spotrebiteľský úver, pritom príliš nezávisí od hodnoty ich majetku, t. j. aj pri menej majetných domácnostiach dosahuje približne 20 %.
Pri každom zadlžení platí, že najzraniteľnejší spotrebitelia, ktorí podceňujú riziko a preceňujú vlastné finančné kapacity. Obdobie rastu makroekonomických ukazovateľov, či HDP, reálna mzda, zamestnanosť, alebo aj pokles úrokových sadzieb, môžu viesť k obidvom vyššie uvedeným fenoménom. Približne 5 % zadlžených domácností podiel splátky dlhu na príjme viac ako 40 %, pri nižších príjmových kategóriách je to takmer 30 %. Pätina z týchto domácností uvádza, že možnosť finančnej pomoci od priateľov a rodiny, takmer polovica disponuje nejakou formou finančných aktív okrem bežných účtov. Tieto možnosti klesajú s klesajúcimi príjmami aj klesajúcim majetkom, čím sa práve nízkopríjmové a chudobnejšie domácnosti stávajú ešte citlivejšími na negatívny vývoj.
Zdroj údajov:
Prieskum o finančných podmienkach domácností ( Household Finance and Consumption Survey), 2014
Správa o finančnej stabilite k novembru 2015, NBS.
12
Kvantifikujte rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom.
V prípade vyššieho počtu ovplyvnených skupín doplňte do tabuľky ďalšie riadky.
V prípade, ak neuvádzate kvantifikáciu, uveďte dôvod.
Ovplyvnená skupina č. 1:
Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
Vplyv na výšku príjmov alebo výdavkov sa nepredpokladá.
Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
Vplyv na výšku príjmov alebo výdavkov sa nepredpokladá.
Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):
Ovplyvnená skupina č. 2:
Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
Vplyv na výšku príjmov alebo výdavkov sa nepredpokladá.
Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
Vplyv na výšku príjmov alebo výdavkov sa nepredpokladá.
Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):
Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:
V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky vyššie špecifikovaných domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. mieru rizika chudoby, podiel rastu/poklesu výdavkov na celkových výdavkoch/príjme):
13
4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.
Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám?
Špecifikujete ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.
Rozumie sa najmä na prístup k:
sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),
kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,
pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,
zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,
zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,
k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,
bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,
doprave,
ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,
spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,
informáciám
k iným právam (napr. politickým).
Návrh nebude mať žiaden vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám.
návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?
Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.
14
Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:
domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),
nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,
deti (0 – 17),
mladí ľudia (18 – 25 rokov),
starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,
ľudia so zdravotným postihnutím,
marginalizované rómske komunity
domácnosti s 3 a viac deťmi,
jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),
príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,
iné zraniteľné skupiny, ako napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia
Návrh nebude mať žiaden vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám.
4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí.
Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rodovú rovnosť.
Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia veku a sexuálnej orientácie? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Podporuje návrh rovnosť príležitostí?
Návrh nebude mať žiaden vplyv na rovnosť príležitostí ani rodovú rovnosť.
Môže mať návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Podporuje návrh rovnosť medzi ženami a mužmi alebo naopak bude viesť k zväčšovaniu rodových nerovností? Popíšte vplyvy.
Pri identifikovaní rodových vplyvov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi mužmi a ženami, ktoré relevantné k danej politike. Podpora rodovej rovnosti spočíva v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti, ktoré súvisia s rodovými rolami či pohlavím. Hlavné oblasti podpory rodovej rovnosti:
podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti,
zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života,
podpora rovnej participácie na rozhodovaní,
boj proti rodovo podmienenému násiliu a obchodovaniu s ľuďmi,
eliminácia rodových stereotypov.
Návrh nebude mať žiaden vplyv na rovnosť príležitostí ani rodovú rovnosť.
15
4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce.
V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov.
Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.
Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod.
Návrh nebude mať žiaden vplyv na zamestnanosť a trh práce.
Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.
Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky, skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené a rozsah vplyvu.
Návrh nebude mať žiaden vplyv na zamestnanosť a trh práce.
Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako?
Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce.
Návrh nebude mať žiaden vplyv na zamestnanosť a trh práce.
Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký?
Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility).
Návrh nebude mať žiaden vplyv na zamestnanosť a trh práce.
Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny?
Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či technológií.
Návrh nebude mať žiaden vplyv na zamestnanosť a trh práce.
Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom?
Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov.“
16
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
s právom Európskej únie
1.Predkladateľ návrhu zákona:
Vláda Slovenskej republiky.
2.Názov návrhu zákona:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
3.Problematika návrhu zákona:
a)je upravená v práve Európskej únie:
Primárne právo:
-čl. 114 a 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v platnom znení (Ú. v. C 202, 7. 6. 2016)
-čl. 4, 12, čl. 26 ods. 2, čl. 56 až 66, čl. 114 a čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
-čl.12 Protokolu (č.4) o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky.
Sekundárne právo (prijaté po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - po 30. novembri 2009):
1. legislatívne akty:
-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o
prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013) v platnom znení.
-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/17/EÚ zo 4. februára 2014 o zmluvách o úvere pre spotrebiteľov týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie a o zmene smerníc 2008/48/ES a 2013/36/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. L 60, 28.2.2014).
Sekundárne právo (prijaté pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - do 30. novembra 2009):
-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú. v. L 133, 22.5. 2008) v platnom znení.
b)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie:
-rozsudok Súdneho dvora vo veci C - 264/02, Cofinoga Mérignac SA v. Sylvain Sachithanathan, [2004],
-rozsudok Súdneho dvora vo veci C - 238/05, ASNEF-EQUIFAX, Servicios de Información sobre Solvencia y Crédito, SL a Administración del Estado v. Asociación de Usuarios de Servicios Bancarios (AUSBANC), [2006],
-rozsudok Súdneho dvora vo veci C - 509/07, Luigi Scarpelli v. NEOS Banca SpA, [2009],
17
-rozsudok Súdneho dvora vo veci C - 602/10, SC Volksbank România SA v. Autoritatea Naţională pentru Protecţia Consumatorilor Comisariatul Judeţean pentru Protecţia Consumatorilor Călăraşi (CJPC), [2012].
4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a)Lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia: bezpredmetné.
b)Lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov: bezpredmetné.
c)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie:
-konanie začaté proti slovenskej republike č. 2012/4165 (nesplnenie niektorých povinností vyplývajúcich zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS).
d)Informácia o právnych predpisoch, v ktorých preberané smernice prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia: bezpredmetné.
5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:
Úplný.
6.Gestor a spolupracujúce rezorty:
Ministerstvo financií Slovenskej republiky.
18
B. Osobitná časť
K Čl. I
K bodu 1
Zapracovanie legislatívnej zmeny umožní vyplácanie spotrebiteľských úverov taktiež na účty stavebných sporiteľov založených na základe zmluvy o stavebnom sporení.
K bodu 2
Ide o legislatívno-technickú úpravu. Zároveň sa dopĺňa povinnosť vkladať do registra údajov o spotrebiteľských úveroch údaje o úveroch poskytnutých podľa § 1 ods. 6 zákona. Spresňuje sa rozsah použitia ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. na novú zmluvu o spotrebiteľskom úvere o ustanovenie § 17 zákona č. 129/2010 Z. z.
K bodu 3
Spresňuje sa rozsah použitia výnimky z ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. pri nahradení pôvodného záväzku novým záväzkom aj na pohľadávky z pôvodnej spotrebiteľskej zmluvy v prípadoch, keď došlo ku zmene v osobe veriteľa v súlade so zákonom č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 23. decembra 2015 a nový veriteľ pri vymáhaní svojich práv nepostupoval podľa § 1 ods. 3 písm. n) zákona č. 129/2010 Z. z.
K bodu 4
Navrhovanou úpravou sa zohľadní, aby subjekty vymedzené v § 7 ods. 3 neboli povinné poskytovať údaje do registra v prípade iných úverov a pôžičiek, ktoré nie spotrebiteľskými úvermi, keďže sa uvedené nevyžaduje ani pri iných veriteľoch.
K bodu 5
Legislatívno- technická úprava.
K bodu 6
Úpravou sa odstráni pochybnosť ak ide o spracúvanie osobných údajov na ten istý účel na základe odlišných právnych základov (t. j. zmiešavanie súhlasu dotknutej osoby so spracúvaním osobných údajov a spracúvania bez takéhoto súhlasu).
K bodu 7
Podstatou nediskriminačného prístupu prevádzkovateľa registra voči veriteľom je dať každému subjektu rovnaké príležitosti (to sa nepochybne vzťahuje aj na oblasť cien alebo skutočnosti, či daný veriteľ prispieva do registra údajmi alebo nie). Prevádzkovateľ registra konajúci na základe splnomocnenia a samotný veriteľ preto musia mať rovnaké postavenie voči inému registru.
K bodu 8
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na bod 9.
K bodu 9
Dopĺňajú sa body uplatnenia práva veriteľa na splatenie celého úveru ako aj dôvod tohto uplatnenia.
K bodu 10
Cieľom predmetného ustanovenia je vymedziť rozsah zverejňovaných údajov za účelom konzistentnosti ustanovenia § 36 zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s týmto osobitným predpisom, ktorý
19
upravuje iný register vedený Národnou bankou Slovenska. Podľa § 7 ods. 9 zákona o spotrebiteľských úveroch Národná banka Slovenska zverejňuje a aktualizuje zoznam registrov. Zákon o spotrebiteľských úveroch však nešpecifikuje, aké údaje majú byť v predmetnom zozname uvedené a zverejnené.
K bodu 11
Je zrejmé, že ustanovenie vychádza z ustanovenia § 91 ods. 4 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorého sa pridŕža, avšak práve toto ustanovenie spôsobuje problémy v civilných konaniach,