Príloha č. 4
1
Analýza sociálnych vplyvov
Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.
Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?
Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?
Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?
Popíšte pozitívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:
Vládny návrh zákona pozitívny vplyv na výšku nominálnych hodnôt dôchodkových dávok, príslušných úrazových dávok, vybraných nesystémových dávok a výsluhových a dôchodkových dávok z osobitného systému sociálneho zabezpečenia.
Špecifikujte pozitívne ovplyvnené skupiny:
Poberatelia dôchodkových dávok, úrazových dávok (úrazová renta, pozostalostná úrazová renta, jednorazové odškodnenie, náhrada nákladov spojených s liečením a náhrada nákladov spojených s pohrebom), poberatelia 5 nesystémových dávok resp. príplatkov (sociálny dôchodok, tzv. invalidné dôchodky z mladosti, zvýšenie dôchodku z dôvodu účasti v odboji a rehabilitácie, príplatok k dôchodku politickým väzňom, príplatok k dôchodku za štátnu službu) a poberatelia výsluhových dávok z útvarov sociálneho zabezpečenia. Počet osôb dotknutých valorizáciou k 1. januáru 2017 bude cca 1 370 000 (v prípade systémových dôchodkových dávok), cca 27 000 (v prípade vybraných nesystémových dávok), cca 7 300 (v prípade vybraných úrazových dávok) a cca 46 000 (v prípade výsluhových a dôchodkových dávok z osobitného systému sociálneho zabezpečenia).
Popíšte negatívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:
Vládny návrh zákona nemá negatívny vplyv na hospodárenie domácností.
Špecifikujte negatívne ovplyvnené skupiny:
Vládnym návrhom zákona nevznikajú negatívne ovplyvnené skupiny obyvateľstva.
Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv:
Vládny návrh zákona pozitívny vplyv na príjem skupín poberateľov s nízkymi dôchodkovými dávkami, t. j. skupiny poberateľov, ktorí sa môžu nachádzať v riziku chudoby.
Kvantifikujte rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom.
V prípade vyššieho počtu ovplyvnených skupín doplňte do tabuľky ďalšie riadky.
V prípade, ak neuvádzate kvantifikáciu, uveďte dôvod.
Ovplyvnená skupina č. 1: Poberatelia systémových dôchodkových dávok
Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
Uvedeným vládnym návrhom zákona sa zvýšia príjmy poberateľov dôchodkových dávok v priemere o cca 1,66 p.b. v porovnaní so súčasnou makroekonomickou prognózou IFP.
Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
Vládny návrh zákona nemá negatívny vplyv na uvedenú skupinu poberateľov.
Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):
Počet dotknutých poberateľov dôchodkových dávok sa odhaduje k 1. januáru 2017 na cca 1 370 000.
Ovplyvnená skupina č. 2: Poberatelia úrazových dávok (úrazová renta, pozostalostná úrazová renta, jednorazové odškodnenie, náhrada nákladov spojených s liečením a náhrada nákladov spojených s pohrebom)
Príloha č. 4
2
Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
V porovnaní so súčasnou makroprognózou IFP sa predpokladá pozitívny vplyv a nárast príjmov dotknutých poberateľov úrazových dávok o cca 1,66 p. b.
Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
Vládny návrh zákona nemá negatívny vplyv na uvedenú skupinu poberateľov úrazových dávok.
Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):
Počet dotknutých poberateľov úrazových dávok sa odhaduje k 1. januáru 2017 na cca 7 300.
Ovplyvnená skupina č. 3: Poberatelia nesystémových dávok (resp. príplatkov)
Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
V porovnaní so súčasnou makroprognózou IFP sa predpokladá pozitívny vplyv a nárast príjmov dotknutých poberateľov nesystémových dávok (resp. príplatkov) o 1,66 p. b.
Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
Vládny návrh zákona nemá negatívny vplyv na uvedenú skupinu poberateľov nesystémových dávok.
Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):
Počet dotknutých poberateľov nesystémových dávok (resp. príplatkov) sa odhaduje k 1. januáru 2017 na cca 27 000.
Ovplyvnená skupina č. 4: Poberatelia výsluhových a dôchodkových dávok z osobitného systému sociálneho zabezpečenia.
Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
V porovnaní so súčasnou makroprognózou IFP sa predpokladá pozitívny vplyv a nárast príjmov dotknutých poberateľov výsluhových dávok a dôchodkových dávok z osobitného systému sociálneho zabezpečenia.
Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
Vládny návrh zákona nemá negatívny vplyv na uvedenú skupinu poberateľov výsluhových a dôchodkových dávok z osobitného systému sociálneho zabezpečenia.
Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):
Počet dotknutých poberateľov výsluhových a dôchodkových dávok z osobitného systému sociálneho zabezpečenia sa odhaduje k 1. januáru 2017 na cca 46 000.
Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:
V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky vyššie špecifikovaných domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. mieru rizika chudoby, podiel rastu/poklesu výdavkov na celkových výdavkoch/príjme):
Príloha č. 4
3
4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.
Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám?
Špecifikujete ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.
Rozumie sa najmä na prístup k:
sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),
kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,
pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,
zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,
zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,
k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,
bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,
doprave,
ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,
spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,
informáciám
k iným právam (napr. politickým).
Vládny návrh zákona nemá vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.
návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?
Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.
Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:
domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),
nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,
deti (0 – 17),
mladí ľudia (18 – 25 rokov),
starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,
ľudia so zdravotným postihnutím,
marginalizované rómske komunity
domácnosti s 3 a viac deťmi,
jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),
príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,
iné zraniteľné skupiny, ako napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia
Vládny návrh zákona nemá vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.
Príloha č. 4
4
4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí.
Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rodovú rovnosť.
Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia veku a sexuálnej orientácie? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Podporuje návrh rovnosť príležitostí?
Vládny návrh zákona dodržiava povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia a sexuálnej orientácie. Vládny návrh zákona nemôže viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva. Vládny návrh zákona nemá vplyv na rovnosť príležitostí.
Môže mať návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Podporuje návrh rovnosť medzi ženami a mužmi alebo naopak bude viesť k zväčšovaniu rodových nerovností? Popíšte vplyvy.
Pri identifikovaní rodových vplyvov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi mužmi a ženami, ktoré relevantné k danej politike. Podpora rodovej rovnosti spočíva v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti, ktoré súvisia s rodovými rolami či pohlavím. Hlavné oblasti podpory rodovej rovnosti:
podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti,
zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života,
podpora rovnej participácie na rozhodovaní,
boj proti rodovo podmienenému násiliu a obchodovaniu s ľuďmi,
eliminácia rodových stereotypov.
Vládny návrh zákona nemá vplyv na rodovú rovnosť a rovnosť príležitostí.
4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce.
V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov.
Príloha č. 4
5
Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.
Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod.
Vládny návrh zákona nemá vplyv na zamestnanosť a na trh práce.
Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.
Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky, skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené a rozsah vplyvu.
Vládny návrh zákona nemá vplyv na zamestnanosť a na trh práce.
Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako?
Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce.
Vládny návrh zákona nemá vplyv na zamestnanosť a na trh práce.
Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký?
Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility).
Vládny návrh zákona nemá vplyv na zamestnanosť a na trh práce.
Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny?
Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či technológií.
Vládny ávrh zákona nemá vplyv na zamestnanosť a na trh práce.
Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom?
Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov.“
Vládny návrh zákona nemá vplyv na zamestnanosť a na trh práce.