PREDKLADACIA SPRÁVA

Rozvojová banka Rady Európy (ďalej len „RB RE“) je multilaterálnou finančnou inštitúciou, ktorá má charakter multilaterálnej rozvojovej banky so sídlom v Paríži. Vznikla v roku 1956 ako Fond Rady Európy pre opätovné usídlenie migrujúcich národov a preľudnenie. Následne zmenila názov na Fond sociálneho rozvoja Rady Európy, ktorý niesla do roku 1999. Zo 47 členských štátov Rady Európy vstúpilo do RB RE zatiaľ 41 krajín. Slovenská republika je členom RB RE od 22. decembra 1998, s podielom 0,346 % na základnom imaní.

Poslaním banky je spolufinancovanie sociálne zameraných projektov formou zvýhodnených úverov so splatnosťou 10 – 15 rokov (maximálne 20 rokov). Medzi prioritné oblasti financované z prostriedkov RB RE patrí:

•posilnenie sociálnej integrácie (sociálne bývanie pre ľudí s nízkymi príjmami, tvorba a udržiavanie pracovných miest, zlepšenie životných podmienok v mestských a vidieckych oblastiach);

•správa životného prostredia (pomoc pri prírodných katastrofách, ochrana životného prostredia, ochrana a budovanie historického a kultúrneho dedičstva);

•podpora verejnej infraštruktúry so sociálnym určením (zdravotníctvo, vzdelávanie, infraštruktúra administratívy a služieb verejného súdnictva);

•podpora mikro, malých a stredne veľkých podnikov.

V roku 2015 RB RE schválila operácie pre Slovenskú republiku vo výške 464,5 mil. eur, z toho:

•300 mil. eur na spolufinancovanie projektov v rámci operačného programu Kvalita životného prostredia a Integrovaného regionálneho operačného programu pre programové obdobie 2014 – 2020;

•64,5 mil. eur pre vyššie územné celky (VÚC Žilina vo výške 49,5 mil. eur a VÚC Trnava vo výške 15 mil. eur);

•100 mil. eur pre komerčné banky.

V minulosti Slovenská republika využila finančné prostriedky od RB RE na financovanie nasledovných projektov: „Povodne na území Slovenska v rokoch 1997-1999, odstránenie následkov a preventívne opatrenia“ (úverová zmluva vo výške 30 mil. eur podpísaná 30. júna 2000), „Obnova a revitalizácia historických budov Univerzitnej knižnice v Bratislave“ (úverová zmluva vo výške 3,343 eur podpísaná 28. decembra 2001), „Transformácia existujúcich zariadení sociálnych služieb“ (úverová zmluva vo výške 5,15 mil. eur podpísaná 5. decembra 2003), a na spolufinancovanie projektov z oblasti bytovej a vzdelávacej infraštruktúry (úverová zmluva vo výške 150 mil. eur podpísaná 17. decembra 2014). Okrem toho RB RE poskytla úvery aj slovenským komerčným bankám.

RB RE ako najstaršia európska finančná inštitúcia zohľadňuje doplnkovosť pri svojej činnosti v regióne a jej hlavná pridaná hodnota je v jej sociálnom mandáte. Z uvedeného dôvodu budúca spolupráca medzi SR a RB RE bude založená na podpore projektov, ktoré prispejú k hospodárskemu rastu našej ekonomiky, zamestnanosti a regionálnemu rozvoju.

Slovenská republika sa pri vstupe do RB RE v roku 1998 zaviazala pristúpiť k Tretiemu protokolu k Všeobecnej dohode o výsadách a imunitách Rady Európy (ďalej len „tretí protokol“). Prístup k tretiemu protokolu sa však realizuje až v súčasnosti, keď sa pozícia Slovenskej republiky vo vzťahu k RB RE mení z prijímateľského štátu na štát donorský.

Účelom tretieho protokolu je upraviť právne postavenie a spôsobilosť RB RE ako aj právne postavenie jej orgánov a úradníkov. Protokol stanovuje výsady a imunity banky, jej orgánov a úradníkov. Pri riešení sporov vymedzuje rozhodcovské konanie.

Súčasťou tretieho protokolu je aj Štatút RB RE. V zmysle Štatútu RB RE najvyšším orgánom banky je Riadiaca rada, zložená zo zástupcov členských štátov, ktorými sú obvykle stáli predstavitelia pri Rade Európy v Štrasburgu. Výkonným orgánom RB RE je Administratívna rada, ktorá je zložená zo zástupcov členských štátov obvykle z ministerstva financií alebo centrálnej banky. Právnym zástupcom banky je guvernér, riadi jej finančnú politiku a zastupuje ju navonok. Rada audítorov je zložená z 3 členov menovaných Riadiacou radou.

Tretí protokol bol podpísaný v Štrasburgu 6. marca 1959 a nadobudol platnosť 15. marca 1963. K dnešnému dňu je zmluvnou stranou tretieho protokolu 26 krajín Rady Európy. Protokol pre Slovenskú republiku nadobudne platnosť v deň uloženia listiny o prístupe u generálneho tajomníka Rady Európy. Tretí protokol je podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodnou zmluvou, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a teda podlieha vysloveniu súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky (ide o tzv. prezidentskú zmluvu). Zároveň je tretí protokol medzinárodnou zmluvou, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 ústavy prednosť pred zákonmi.

Predkladaný materiál nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, životné prostredie, sociálny vplyv, ani vplyv na podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti. Materiál bol predmetom medzirezortného pripomienkového konania, následne bol predmetom rokovania Legislatívnej rady Slovenskej republiky dňa 24. mája 2016 a tento materiál schválila vláda Slovenskej republiky svojim uznesením číslo 207 dňa 8. júna 2016.