1
Návrh
Vyhláška
Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky
z ................ 2016,
ktorou sa ustanovujú podrobnosti o vymedzení správneho územia povodia, environmentálnych cieľoch, ekonomickej analýze a o vodnom plánovaní
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky podľa § 81 ods. 2 písm. b) zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení zákona č. 384/2009 Z. z. (ďalej len „zákon“) ustanovuje:
§ 1
Správne územie povodia
(1) Vymedzenie správnych území povodí čiastkovými povodiami a k nim priradenými hydrogeologickými rajónmi je uvedené v prílohe č. 1.
(2) Hranice čiastkových povodí a čísla hydrologického poradia sa určujú podľa Základnej vodohospodárskej mapy Slovenskej republiky v mierke 1:50 000.
(3) Hranice hydrogeologických rajónov a označenie hydrogeologických rajónov sa určujú podľa Hydrogeologickej rajonizácie Slovenska a príslušných máp v mierke 1:50 000.
(4) Správne územia povodí, hranice čiastkových povodí, hranice hydrogeologických rajónov, administratívne hranice krajov Slovenskej republiky, klad listov základných máp v mierke 1:200 000, klad listov základnej tematickej mapy povodí v mierke 1 : 200 000 a klad listov základnej mapy v mierke 1:50 000 sa vyznačujú do prehľadného kartogramu.
§ 2
Environmentálny cieľ
(1) Z hľadiska dosiahnutia environmentálnych cieľov sú rizikové také útvary povrchových vôd, ktoré nespĺňajú požiadavky dobrého ekologického stavu, dobrého ekologického potenciálu a dobrého chemického stavu.
(2) Z hľadiska dosiahnutia environmentálnych cieľov sú rizikové také útvary podzemnej vody, ktoré nespĺňajú požiadavky dobrého chemického stavu a dobrého kvantitatívneho stavu.
§ 3
Ekonomická analýza využívania vôd
Ekonomická analýza využívania vôd podľa § 78a ods. 2 zákona obsahuje najmä
a)ekonomickú analýzu využívania vôd, ktorou sa určí dôležitosť vody pre hospodársky rozvoj a sociálno-ekonomický rozvoj správneho územia povodia,
2
b)zhodnotenie dynamiky povodia na základe vyhodnotenia prognóz kľúčových sociálno-ekonomických faktorov, ktoré pravdepodobne budú pôsobiť na vplyvy a prostredníctvom nich na stav útvarov povrchovej vody a na stav útvarov podzemnej vody a prípravu a vypracovanie základného scenára pravdepodobného budúceho vývoja správneho územia povodia na základe schválených politík jednotlivých sektorov národného hospodárstva,
c)zhodnotenie úrovne návratnosti nákladov za vodohospodárske služby, ktoré zahŕňa najmä
1.hodnotenie stavu vodohospodárskych služieb, pri zohľadnení dlhodobej prognózy dodávky a potreby vody v správnom území povodia a tam, kde je to potrebné aj odhady objemu, cien a nákladov spojených s vodohospodárskymi službami a odhady investícií,
2.úhradu nákladov za vodohospodárske služby, vrátane finančných nákladov, environmentálnych nákladov a nákladov na zdroje,
3.inštitucionálnu štruktúru návratnosti nákladov, ktorú tvorí štruktúra cien a sadzieb, dotácie a krížové dotácie a
4.hodnotenie príspevkov na využívanie vody rozčlenených aspoň na priemysel, poľnohospodárstvo a domácnosti k nákladom za vodohospodárske služby,
d)analýzu nákladovej efektívnosti, pri ktorej sa zhromažďujú a porovnávajú údaje o potenciálnych nákladoch na rozhodujúce opatrenia týkajúce sa využívania vôd, ktoré sa zahrnú do programu opatrení na dosiahnutie environmentálnych cieľov (ďalej len „program opatrení“); na základe zistených potenciálnych nákladov na takéto opatrenia, sa určí nákladovo najefektívnejšia kombinácia opatrení,
e)návrh postupu a opatrení na doplnenie chýbajúcich informácií a poznatkov na prípravu a vypracovanie ekonomickej analýzy, ktoré sa zistili pri charakterizovaní správneho územia povodia alebo ktoré sa môžu objaviť pri vykonávaní analýzy nákladovej efektívnosti.
§ 4
Plánovanie v povodiach a v správnom území povodia
(1)Plánovanie v povodiach a v správnom území povodia (ďalej len „vodné plánovanie“) sa zabezpečuje prostredníctvom plánov manažmentu povodia a Vodného plánu Slovenska.
(2) Plán manažmentu povodia vychádza
a)zo stavu útvarov povrchovej vody a stavu útvarov podzemnej vody,
b)zo zhodnotenia vplyvov a dopadov ľudskej činnosti na stav útvarov povrchovej vody
a stav útvarov podzemnej vody,
c)z identifikovaných vodohospodárskych problémov,
d)z ekonomických analýz využívania vôd.
(3) Plán manažmentu povodia určuje opatrenia na
a)využívanie povrchových vôd a podzemných vôd s cieľom zabezpečiť ich trvalo udržateľné využívanie,
b)zlepšovanie stavu útvarov povrchovej vody a stavu útvarov podzemnej vody vrátane vodných ekosystémov,
c)zabránenie ďalšieho zhoršovania stavu vôd a zabezpečenie ich dobrého stavu,
d)zabránenie škodlivých účinkov vôd.
(4) Analýzy, zistenia a závery plánu manažmentu povodia sa spracúvajú pre
a) útvary povrchovej vody vymedzené na
1. riekach s plochou povodia väčšou ako 10 km2,
2. jazerách s plochou povrchu väčšou ako 0,5 km2,
3
b) útvary podzemnej vody.
(5) Základný obsah plánu manažmentu povodia je uvedený v prílohe č. 2.
(6) Pri vypracúvaní plánu manažmentu povodia sa využívajú
a)analýzy podľa § 13 ods. 3 písm. a) a c) zákona,
b)koncepcia vodohospodárskej politiky Slovenskej republiky na príslušné časové obdobie,
c)koncepcie vodného hospodárstva, najmä koncepcia zásobovania obyvateľstva pitnou vodou, koncepcia odkanalizovania a čistenia odpadových vôd, koncepcia starostlivosti o vodné toky, koncepcia využívania hydroenergetického potenciálu vodných tokov, koncepcia ochrany pred extrémnymi hydrologickými situáciami,
d)rozvojové programy vodného hospodárstva, napríklad program protieróznych opatrení na zvyšovanie retenčnej schopnosti čiastkových povodí, plán rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií pre územie Slovenskej republiky,
e)územné plány veľkých územných celkov,
f)sektorové koncepčné dokumenty súvisiace s využívaním vôd,
g)medzinárodné dohovory a medzinárodné programy, ktoré vymedzujú úlohy a stratégiu v oblasti vôd.
(7) Plán manažmentu povodia možno doplniť podrobnejšími programami a plánmi vypracovanými pre sektor, problém alebo pre určitý typ vôd, ktoré sa budú zaoberať jednotlivými aspektmi využívania vôd.
(8) Plán manažmentu povodia sa spracúva podľa štruktúry uvedenej v prílohe č. 2.
(9) Vodný plán Slovenska tvorí súhrn plánov manažmentu čiastkových povodí správneho územia povodia Dunaja a plánov manažmentu čiastkových povodí správneho územia povodia Visly.
§ 5
Zhodnotenie súčasného stavu povrchových vôd a stavu
podzemných vôd a identifikácia predbežných vodohospodárskych problémov
(1) Záväznými podkladmi na zhodnotenie vplyvov a dopadov ľudskej činnosti na stav útvarov povrchovej vody a na stav útvarov podzemnej vody a identifikáciu predbežných vodohospodárskych problémov sú najmä
a)informácie z informačných systémov orgánov štátnej správy podľa § 4, 4b, 6 a 29 zákona a zo štátneho monitorovacieho systému a informačného systému,1)
b)údaje a výstupy bilancovania množstva povrchových vôd a množstva podzemných vôd,
c)klimatické údaje,
d)prírodné pomery najmä geografické údaje,
e)údaje o využití krajiny, napríklad podľa databázy CORINE landcover,
f)údaje o oblastných špecifikách, napríklad o ťažbe nerastných surovín a o rašeliniskách,
g)demografické údaje a hospodárske údaje Štatistického úradu Slovenskej republiky,
h)územnoplánovacia dokumentácia a územnoplánovacie podklady,
i)výsledky hydrogeologického prieskumu,
j)akčné plány alebo programy prijaté na implementáciu právne záväzných aktov Európskej únie v oblasti kvality vôd,
k)register chránených území,
1) § 36 ods. 3 písm. d) zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach.
4
l)štátne mapové diela určené na verejné použitie, napríklad základná vodohospodárska mapa v mierke 1 : 50 000,
m)programy rozvoja,
n)sektorové plány a ich programy,
o)plány rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií.
(2) Na zhodnotenie súčasného stavu povrchových vôd a stavu podzemných vôd a na identifikáciu predbežných vodohospodárskych problémov možno využiť už skôr spracované podkladové štúdie.
(3) Ak správne územie povodia presahuje na územie susedného štátu, na vypracovanie plánu manažmentu správneho územia povodia sa vyžiadajú podklady a údaje od susedného štátu.
(4) Na zhodnotenie súčasného stavu povrchových vôd a stavu podzemných vôd a na identifikáciu predbežných vodohospodárskych problémov sa vypracúvajú tieto východiskové dokumenty:
a)analýza charakteristík správneho územia povodia,
b)hodnotenie dopadov vplyvu ľudskej činnosti na stav povrchových vôd a stav podzemných vôd,
c)ekonomická analýza využívania vôd.
(5) Analýza charakteristík správneho územia povodia obsahuje popis správneho územia povodia podľa štruktúry uvedenej v prvom bode prílohy č. 2.
(6) Ak sa útvar povrchovej vody určí za výrazne zmenený vodný útvar alebo umelý vodný útvar, dôvody jeho určenia sa uvedú v pláne manažmentu povodia.
(7) Hodnotenie dopadov vplyvu ľudskej činnosti na stav povrchových vôd a na stav podzemných vôd sa vykonáva prostredníctvom analýzy vplyvov a dopadov, ktorá obsahuje
a)odhad a identifikáciu významných vplyvov ľudskej činnosti na útvary povrchovej vody,
b)odhad a identifikáciu významných vplyvov ľudskej činnosti na útvary podzemnej vody,
c)vyhodnotenie dopadov významných vplyvov ľudskej činnosti, pričom sa hodnotí citlivosť stavu útvarov povrchovej vody a útvarov podzemnej vody voči identifikovaným vplyvom; ak ide o útvar podzemnej vody, okrem vplyvov ľudskej činnosti na podzemnú vodu sa vyhodnocujú aj dopady zmien úrovne hladiny podzemnej vody a dopad vplyvu znečistenia na kvalitu podzemnej vody.
(8) Významným vplyvom ľudskej činnosti je vplyv, ktorý môže sám alebo spolu s inými vplyvmi spôsobiť nedosiahnutie niektorého z environmentálnych cieľov.
(9) Významnými vplyvmi ľudskej činnosti na útvary povrchovej vody sú
a) významné znečistenie z bodových zdrojov najmä látkami uvedenými v prílohe č. 1 zákona, z mestských, priemyselných, poľnohospodárskych a iných zariadení a činností,
b) významné znečistenie z difúznych zdrojov najmä látkami uvedenými v prílohe č. 1 zákona, z mestských, priemyselných, poľnohospodárskych a iných zariadení a činností,
c) významný odber vody pre mestské, priemyselné, poľnohospodárske a pre iné použitie vrátane sezónnej premenlivosti, celkovej ročnej potreby vody a strát vody v rozvodných systémoch,
d)dopad výraznej regulácie vodného toku vrátane prevodu vody a odvedenia vody na celkové prietokové charakteristiky a na bilancovanie množstva povrchových vôd a podzemných vôd,
e)identifikácia výrazných morfologických zmien útvarov povrchovej vody,
5
f)identifikácia iných významných dopadov vplyvu ľudskej činnosti na stav povrchových vôd,
g)odhad spôsobu využívania územia vrátane identifikácie hlavných mestských, priemyselných a poľnohospodárskych oblastí, ak je to potrebné, aj rybárskych oblastí a lesov.
(10) Významnými vplyvmi ľudskej činnosti na útvary podzemnej vody sú difúzne zdroje znečistenia, bodové zdroje znečistenia, odbery vody a umelé zvyšovanie ich množstva povrchovou vodou.
(11) Výsledky analýzy vplyvov ľudskej činnosti a ich dopadov poskytujú informácie najmä na
a)hodnotenie rizík z nedosiahnutia environmentálnych cieľov,
b)monitorovacie programy,
c)identifikáciu predbežných vodohospodárskych problémov,
d)programy opatrení.
(12) Pre útvary podzemnej vody alebo skupinu útvarov podzemnej vody, ktoré boli identifikované ako rizikové z hľadiska nedosiahnutia environmentálnych cieľov, sa vykonáva ďalšie hodnotenie, ktorým sa presnejšie vyhodnotí význam daného rizika na účely optimalizácie programov monitorovania a programov opatrení.
(13) Ak pre útvar podzemnej vody alebo skupinu útvarov podzemnej vody identifikovaných ako rizikové hrozí nedosiahnutie dobrého chemického stavu podzemnej vody, plán manažmentu povodia musí obsahovať
a) informáciu o spôsobe, akým sa dodržiaval postup určenia prahových hodnôt pre všetky znečisťujúce látky a pre indikátory znečistenia, ktoré obsahujú najmä
1. informácie o každom útvare alebo skupine útvarov podzemných vôd, ktoré sú charakterizované ako rizikové, vrátane
1.1. veľkosti útvarov podzemných vôd,
1.2. každej znečisťujúcej látky alebo indikátora znečistenia, na základe ktorých sa útvary podzemných vôd charakterizovali ako rizikové,
1.3. cieľov kvality životného prostredia, s ktorými riziko súvisí, vrátane skutočného alebo možného použitia alebo funkcií útvaru podzemnej vody, ako aj vzťahu medzi útvarmi podzemnej vody a súvisiacimi povrchovými vodami a priamo závislými suchozemskými ekosystémami,
1.4. prirodzených pozaďových úrovní v útvaroch podzemných vôd, ak ide o prirodzene sa vyskytujúce látky,
1.5. informácií o prekročení prahových hodnôt, ak sa prahové hodnoty prekročili,
2. prahové hodnoty, ktoré platia na celoštátnej úrovni, na úrovni správneho územia povodia alebo časti medzinárodnej správneho územia povodia, ktoré leží na území členského štátu alebo na úrovni jednotlivých útvarov alebo skupiny útvarov podzemných vôd,
3. vzťah medzi prahovými hodnotami a
3.1. pozaďovými úrovňami, ak ide o prirodzene sa vyskytujúce látky,
3.2. súvisiacimi povrchovými vodami a priamo závislými suchozemskými
ekosystémami,
3.3. cieľmi kvality životného prostredia a ďalšími normami na ochranu vody, ktoré existujú na vnútroštátnej úrovni alebo medzinárodnej úrovni alebo na úrovni Európskej Únie,
3.4. akýmikoľvek významnými informáciami z hľadiska toxikológie, ekotoxikológie, stálosti, bioakumulačného potenciálu a tendencie rozptylu znečisťujúcich látok,
6
4. metodiku určenia pozaďových úrovní podľa zásad uvedených v odseku 15,
5. dôvody neurčenia prahových hodnôt pre akékoľvek znečisťujúce látky a indikátory identifikované podľa prílohy 1b zákona,
6. kľúčové prvky posúdenia chemického stavu podzemných vôd vrátane úrovne, metódy a obdobia zhromažďovania výsledkov z monitorovania, vymedzenia prijateľnej miery prekročenia a metódy jeho výpočtu podľa osobitného predpisu,2)
b) súhrn hodnotenia chemického stavu podzemných vôd spracovaný na úrovni čiastkového povodia, správneho územia povodia alebo časti medzinárodného správneho územia povodia, ktoré leží na území členského štátu Európskej únie, ktorý obsahuje vysvetlenie, akým spôsobom sa pri konečnom hodnotení zohľadnili presiahnutia noriem kvality podzemných vôd alebo prahových hodnôt v jednotlivých monitorovacích bodoch,
c) spôsob, akým hodnotenie trendu z jednotlivých monitorovacích bodov v rámci útvaru alebo skupiny útvarov podzemných vôd prispelo k zisteniu, že tieto útvary podliehajú významnému a trvalo vzostupnému trendu obsahu akejkoľvek znečisťujúcej látky alebo došlo k zvráteniu tohto trendu a dôvody na určenie počiatočných bodov tohto zvrátenia.
(14) Ak nie sú v plánoch manažmentu povodia uvedené údaje podľa odseku 13 písm. a), táto skutočnosť sa odôvodní v plánoch manažmentu povodia.
(15) Pri určovaní pozaďových úrovní podľa odseku 13 písm. a) štvrtého bodu sa zohľadňujú tieto zásady:
a) určovanie pozaďových úrovní by malo byť založené na charakterizácii útvarov podzemných vôd podľa osobitného predpisu3) a výsledkov monitorovania podzemných vôd podľa osobitného predpisu;4) pri stratégii monitorovania a interpretácii údajov sa zohľadňuje skutočnosť, že podmienky prúdenia a chemického zloženia podzemných vôd sa menia laterálne a horizontálne,
b) ak sú k dispozícii len obmedzené údaje z monitorovania, mali by sa získať ďalšie údaje a dovtedy by sa pozaďové úrovne mali stanoviť na základe obmedzených údajov z monitorovania alebo prostredníctvom zjednodušeného postupu použitia čiastkových vzoriek, pri ktorom indikátory nevykazujú žiadny vplyv ľudskej činnosti; ak sú k dispozícii informácie o geochemických prenosoch a procesoch, mali by sa zohľadniť ,
c) ak sú k dispozícii nedostatočné údaje z monitorovania podzemných vôd a informácie o geochemických prenosoch a procesoch nie sú vyhovujúce, mali by sa získať ďalšie údaje a dovtedy by sa pozaďové úrovne mali odhadnúť, prípadne na základe štatistických referenčných výsledkov pre rovnaký typ zvodnených vrstiev v iných oblastiach, z ktorých je k dispozícii viac údajov z monitorovania.
(16) Pri hodnotení rizík, ktoré majú za následok nedosiahnutie dobrého stavu povrchových vôd a dobrého stavu podzemných vôd k 22. decembru 2015, sa porovnáva súčasný stav útvarov povrchovej vody a útvarov podzemnej vody a prognóza zmien vplyvov k 22. decembru 2015, spracovaná na základe schválených strategických dokumentov, plánov a projektov týkajúcich sa najmä rozvoja poľnohospodárstva, priemyslu, energetiky a prognózy časového vývoja rozhodujúcich ekonomických faktorov ovplyvňujúcich využívanie
2 ) § 1 ods. 2 písm. c) prvý bod a § 1 ods. 8 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 416/2011 Z. z. o hodnotení chemického útvaru podzemných vôd.
3 ) § 2 a príloha 1 bod A, príloha 2 a príloha 9 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 418/2010 Z. z. o vykonaní niektorých ustanovení vodného zákona.
4 ) § 6 vyhlášky č. 418/2010 Z. z.
7
vôd a vplyvu týchto zmien na vodné prostredie; prognózu poskytuje ekonomická analýza využívania vôd.
(17) Predbežné vodohospodárske problémy podliehajú analýzam, ktorými sa identifikujú príčiny, ktoré ich spôsobujú. Výsledky analýz poskytujú výstupy na vypracovanie prehľadu významných vodohospodárskych problémov v správnom území povodia.
(18) Poradie naliehavosti riešenia vodohospodárskych problémov sa určuje na základe ekonomického hodnotenia.
§ 6
Program opatrení
(1) Program opatrení obsahuje základné opatrenia a doplnkové opatrenia. Základné opatrenia sú uvedené v prílohe č. 3. Doplnkové opatrenia sú uvedené v prílohe č. 4.
(2) Opatrenia zahrnuté do programu opatrení musia byť nákladovo efektívne. Na zabezpečenie nákladovej efektívnosti sa návrh opatrení vypracúva variantne.
(3) Program opatrení možno podľa § 16 ods. 2 zákona uskutočňovať z dôvodu rozloženia nákladov v etapách. Súhrn opatrení, ktoré sa považujú za potrebné pre postupné dosiahnutie požadovaného stavu vodných útvarov do uplynutia predĺženého termínu, dôvody pre podstatné oneskorenie pri realizácii týchto opatrení a predpokladaný časový harmonogram na ich zavádzanie sa uvádzajú v pláne manažmentu povodia. Prehľad o zavádzaní týchto opatrení a súhrn všetkých doplnkových opatrení sa zahŕňa do aktualizácie plánu manažmentu povodia.
(4) Program opatrení, ktorý zahŕňa opatrenia vyžadujúce riešenie podľa osobitného predpisu5) sa poskytuje orgánom územného plánovania ako podklad na spracovanie územno- plánovacej dokumentácie alebo jej zmeny.
(5) Súhrn programu opatrení je uvedený v siedmom bode prílohy č. 2.
§ 7
Aktualizácia vodného plánovania
(1) Vodné plánovanie sa vykonáva v etapách. Výsledky hodnotenia každej etapy tvoria podklad na prípravu ďalšej etapy a zverejňujú sa v aktualizovanom pláne manažmentu povodia.
(2) Prvá aktualizácia plánu manažmentu povodia a ďalšie aktualizácie musia okrem základného obsahu plánu manažmentu povodia obsahovať aj
a)súhrn všetkých zmien alebo aktualizácií uskutočnených od uverejnenia predchádzajúceho plánu manažmentu povodia vrátane súhrnu vyhodnotení, ktoré sa majú vykonať podľa
§ 16 ods. 8 zákona,
b)hodnotenie pokroku dosiahnutého pri plnení environmentálnych cieľov vrátane prezentácie výsledkov monitorovania za obdobie predchádzajúceho plánu manažmentu povodia v mapovej forme a objasnenie príčin pri všetkých environmentálnych cieľoch, ktoré sa nedosiahli,
c)súhrn a objasnenie nezrealizovaných opatrení predpokladaných v predchádzajúcom pláne manažmentu povodia,
5) § 7 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
8
d)súhrn všetkých dodatočných predbežných opatrení prijatých podľa § 16 ods. 7 zákona od uverejnenia predchádzajúceho plánu manažmentu povodia.
§ 8
Transpozičné ustanovenie
Touto vyhláškou sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 5.
§ 9
Zrušovacie ustanovenie
Zrušuje sa výnos Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky zo 16. septembra 2010 č. 2/2010, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o vymedzení správneho územia povodia, environmentálnych cieľoch, ekonomickej analýze a o vodnom plánovaní (oznámenie č. 396/2010 Z.z.).
§ 10
Účinnosť
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. novembra 2016.
9
Príloha č. 1
k vyhláške č..../2016 Z. z.
VYMEDZENIE SPRÁVNYCH ÚZEMÍ POVODÍ ČIASTKOVÝMI POVODIAMI
I.Správne územie povodia Dunaja
Povodie
Číslo hydrologického poradia
Medzinárodné povodie Dunaja (úmorie Čierne more)
4-00-00
Čiastkové povodie Moravy
4-13,17
Morava od Radejovky po Myjavu
4-13-02
Myjava a Morava po Dyje
4-13-03
Morava od Dyje po ústie
4-17-02
Hydrogeologický rajón alebo subrajón
Označenie
Hydrogeologického rajónu alebo subrajónu
Kvartér Moravy po Brodské
Q 001
Neogén Chvojnickej pahorkatiny
N 002
Kvartér Myjavy
Q 003
Kvartér Moravy od Brodského po Vysokú pri Morave
Q 004
Neogén centrálnej časti Borskej nížiny
NQ 005
Kvartér a neogén severovýchodnej časti Borskej nížiny
QN 006
Kvartér a neogén južnej a juhovýchodnej časti Borskej nížiny
QN 007
Kryštalinikum a mezozoikum juhozápadnej časti Malých Karpát
- subrajón povodia Moravy
MG 008MA00
Paleogén a mezozoikum bradlového pásma východnej časti Bielych Karpát a severnej časti Myjavskej pahorkatiny
PM 042
Paleogén a mezozoikum bradlového pásma západnej časti Bielych Karpát
PM 043
Neogén až krieda Myjavskej pahorkatiny juhozápadne od bradlového pásma
MN 044
Mezozoikum severnej časti Pezinských Karpát a Brezovských Karpát – subrajón povodia Moravy
MN 053 MA
Mezozoikum krížňanského príkrovu Malých Karpát - subrajón povodia Moravy
M 054 MA
Čiastkové povodie Moravy zasahuje do územia krajov
Bratislavský kraj
10
Trnavský kraj
Trenčiansky kraj
Čiastkové povodie Dunaja
4-20
Dunaj od ústia Moravy po ústie Váhu
4-20-01
Dunaj od ústia Váhu po ústie Ipľa
4-20-02
Hydrogeologický rajón alebo subrajón
Označenie
Hydrogeologického rajónu alebo subrajónu
Kvartér západného okraja Podunajskej roviny - subrajón povodia Dunaja
Q 051 DN
Kvartér juhozápadnej časti Podunajskej roviny - subrajón povodia Dunaja
Q 052 DN
Kryštalinikum a mezozoikum juhovýchodnej časti Pezinských Karpát – subrajón povodia Dunaja
MG 055 DN00
Kvartér Dunaja v úseku Komárno - Chľaba
Q 056
Kvartér dunajských terás na úpätí Hronskej pahorkatiny
Q 057
Neogén Hronskej pahorkatiny subrajón povodia Dunaja
N 058 DN
Kvartér medziriečia Podunajskej roviny - subrajón povodia Dunaja
Q 074 DN
Neovulkanity Burdy – subrajón povodia Dunaja
V 096 DN00
Čiastkové povodie Dunaja zasahuje do územia krajov
Trnavský kraj
Bratislavský kraj
Nitriansky kraj
Čiastkové povodie Váhu
4-21
Váh pod Belú
4-21-01
Váh od ústia Belej po Oravu
4-21-02
Orava po priehradný profil Oravskej vodnej nádrže
4-21-03
Orava od priehradného profilu Oravskej vodnej nádrže po ústie
4-21-04
Váh od Oravy pod Varínku
4-21-05
Váh od Varínky pod Rajčanku
4-21-06
Váh od Rajčanky po odbočenie Nosického kanála
4-21-07
Váh od odbočenia Nosického kanála po jeho zaústenie v Trenčíne
4-21-08
11
Váh od zaústenia Nosického kanála pod zaústenie Biskupického kanála
4-21-09
Váh od zaústenia Biskupického kanála po ústie Nitry
4-21-10
Nitra pod Bebravu
4-21-11
Nitra od Bebravy po Žitavu a pod Malú Nitru
4-21-12
Žitava po ústie
4-21-13
Nitra od Žitavy a Malej Nitry po ústie do Váhu a Váh od Nitry po Malý Dunaj
4-21-14
Malý Dunaj pod Čiernu vodu
4-21-15
Dolný Dudváh po ústie
4-21-16
Malý Dunaj od Čiernej vody po ústie
4-21-17
Váh od Malého Dunaja po ústie do Dunaja (vrátane Starej Nitry a Starej Žitavy)
4-21-18
Hydrogeologický rajón alebo subrajón
Označenie
Hydrogeologického rajónu alebo subrajónu
Kryštalinikum a mezozoikum juhozápadnej časti Malých Karpát - subrajón povodia Váhu
MG 008 VH00
Kryštalinikum Západných Tatier a kvartér východnej časti Liptovskej kotliny
Q-G 009
Mezozoikum chočského príkrovu severovýchodných svahov Nízkych Tatier a Kozích chrbtov
M 010
Paleozoikum a mezozoikum – melafýrová séria severovýchodných svahov Nízkych Tatier a Kozích chrbtov
M 011
Mezozoikum série Veľkého boku – západná a stredná časť a priľahlé kryštalinikum severovýchodných svahov Nízkych Tatier
MG 012
Mezozoikum série Veľkého boku – východná časť a priľahlé kryštalinikum severovýchodných svahov Nízkych Tatier
MG 013
Mezozoikum a priľahlé kryštalinikum Západných Tatier v povodí Oravy
MG 014
Mezozoikum východnej časti Chočských vrchov
M 015
Paleogén a kvartér západnej a strednej časti Liptovskej kotliny
QP 016
Mezozoikum a kryštalinikum severozápadných svahov Nízkych Tatier
MG 017
Paleogén Oravskej vrchoviny, Skorušiny a časti Oravskej Magury
PQ 018
Mezozoikum západnej časti Chočských vrchov
M 019
Mezozoikum severnej časti Veľkej Fatry
M 020
Kryštalinikum Veľkej Fatry
G 021
Mezozoikum Veľkej Fatry v oblasti medzi Smrekovicou a Ploskou
M 022
Mezozoikum chočského príkrovu juhozápadnej časti Veľkej Fatry – subrajón povodia Váhu
M 023 VH
12
Mezozoikum Veľkej Fatry a Nízkych Tatier medzi Ploskou a v okolí Donovalov – subrajón povodia Váhu
M 024 VH
Paleogén povodia Bielej Oravy a neogén Oravskej kotliny
PN 025
Mezozoikum bradlového pásma a paleogén v povodí Varínky
MP 026
Mezozoikum a kryštalinikum Krivánskej Fatry
MG 027
Paleogén a kvartér povodia Kysuce
PQ 028
Paleogén a kvartér časti Žilinskej kotliny a východného okraja Súľovských vrchov
QP 029
Kryštalinikum a mezozoikum severozápadných svahov Lúčanskej Fatry
MG 030
Kryštalinikum a mezozoikum severovýchodnej časti Lúčanskej Fatry
MG 031
Mezozoikum južnej časti Lúčanskej Fatry
M 032
Paleogén, neogén a kvartér Turčianskej kotliny
QP 033
Paleogén a mezozoikum bradlového pásma Súľovských vrchov a Podmanínskej pahorkatiny
MP 034
Mezozoikum severnej časti Strážovských vrchov
M 035
Mezozoikum severozapadnej časti Strážovských vrchov
M 036
Kvartér a neogén Ilavskej kotliny
QN 037
Kvartér Trenčianskej kotliny a priľahlé mezozoikum Trenčianskej vrchoviny
QM 038
Kvartér Bytčianskej kotliny
Q 039
Paleogén a mezozoikum bradlového pásma Javorníkov a severovýchodnej časti Bielych Karpát
PM 040
Paleogén a mezozoikum bradlového pásma povodia Vláry
PM 041
Paleogén a mezozoikum bradlového pásma východnej časti Bielych Karpát a severnej časti Myjavskej pahorkatiny
PM 042
Paleogén a mezozoikum bradlového pásma západnej časti Bielych Karpát
PM 043
Neogén až krieda Myjavskej pahorkatiny juhozápadne od bradlového pásma
NM 044
Mezozoikum Čachtických Karpát a časti Bielokarpatského podhoria
M 045
Mezozoikum a paleozoikum severozápadnej časti Považského Inovca
MG 046
Mezozoikum strednej a južnej časti Považského Inovca
MG 047
Kvartér Váhu v Podunajskej nížine severne od čiary Šaľa – Galanta
Q 048
Neogén Trnavskej pahorkatiny
N 049
Kvartér Trnavskej pahorkatiny
Q 050
Kvartér západného okraja Podunajskej roviny – subrajón povodia Váhu
Q 051 VH
Kvartér juhozápadnej časti Podunajskej roviny – subrajón povodia Váhu
Q 052 VH
Mezozoikum severnej časti Pezinských Karpát a Brezovských Karpát – subrajón povodia Váhu
MN 053 VH
Mezozoikum krížňanského príkrovu Malých Karpát – subrajón povodia Váhu
M 054 VH
13
Kryštalinikum a mezozoikum juhovýchodnej časti Pezinských Karpát – subrajón povodia Váhu
MG 055VH00
Neogén Hronskej pahorkatiny – subrajón povodia Váhu a subrajón povodia Nitry
N 058 VH, N 058 NA
Kryštalinikum, mezozoikum a paleogén juhozápadnej časti pohoria Žiar a Handlovskej kotliny
P-G 063
Mezozoikum severnej časti pohoria Žiar
M 064
Mezozoikum a paleogén východnej časti Strážovských vrchov
P-G 065
Mezozoikum a paleogén južnej časti Strážovských vrchov
MP 066
Neogén a kvartér Hornonitrianskej kotliny
QN 067
Kryštalinikum a mezozoikum východnej časti Považského Inovca
MG 068
Mezozoikum a paleozoikum severovýchodnej časti Tribeča- subrajón povodia Váhu
MG 069 VH
Kryštalinikum a mezozoikum južnej a strednej časti Tribeča
MG 070
Neogén Nitrianskej pahorkatiny
NQ 071
Kvartér Nitry od mesta Nitra po Nové Zámky
Q 072
Neogén Žitavskej pahorkatiny
NQ 073
Kvartér medziriečia Podunajskej roviny – subrajón povodia Váhu a subrajón povodia Nitry
Q 074 VH, Q 074 NA
Neovulkanity Kremnických vrchov – subrajón povodia Váhu a subrajón povodia Nitry
V 082 VH, V 082 NA
Neovulkanity pohorí Vtáčnik a Pohronský Inovec- subrajón povodia Nitry
V 086 NA
Čiastkové povodie Váhu zasahuje do územia krajov
Žilinský kraj
Trenčiansky kraj
Nitriansky kraj
Trnavský kraj
Bratislavský kraj
Prešovský kraj
Banskobystrický kraj
Čiastkové povodie Hrona
4-23
Hron pod Čierny Hron
4-23-01
Hron od Čierneho Hrona po Slatinu
4-23-02
Slatina
4-23-03
Hron od Slatiny po hať vo Veľkých Kozmálovciach (odbočenie potoka Perec)
4-23-04
Hron od hate Veľké Kozmálovce po ústie do Dunaja
4-23-05
14
Hydrogeologický rajón alebo subrajón
Označenie
hydrogeologického rajónu alebo subrajónu
Mezozoikum chočského príkrovu juhozápadnej časti Veľkej Fatry – subrajón povodia Hrona
M 023 HN
Mezozoikum Veľkej Fatry a Nízkych Tatier medzi Ploskou a v okolí Donovalov– subrajón povodia Hrona
M 024 HN
Neogén Hronskej pahorkatiny– subrajón povodia Hrona
N 058 HN
Kvartér hronských terás v Podunajskej nížine
QN 059
Kvartér nivy Hrona v Podunajskej nížine
Q 060
Neogén strednej a južnej časti Ipeľskej pahorkatiny
N 061 HN00
Neogén Bátovskej pahorkatiny a Čajkovskej zníženiny
N 062
Mezozoikum a paleozoikum severovýchodnej časti Tribeča – subrajón povodia Hrona
MG 069 HN
Paleozoikum a mladšie útvary časti povodia horného Hrona po Piesok
QG 075
Kryštalinikum a mezozoikum juhozápadných svahov Nízkych Tatier
MG 076
Mezozoikum a paleozoikum Starohorských vrchov a severnej časti Zvolenskej kotliny
MG 077
Mezozoikum a predmezozoické útvary severovýchodnej časti Zvolenskej kotliny a severozápadnej časti Veporských vrchov
MG 078
Mezozoikum Kremnických vrchov a západnej časti Zvolenskej kotliny
MP 079
Kvartér nivy Hrona a Slatiny od Slovenskej Ľupče po Tlmače
Q 080
Neogén Zvolenskej kotliny – západná časť
NQ 081
Neovulkanity Kremnických vrchov – subrajón povodia Hrona
V 082 HN
Neovulkanity Poľany a časti Zvolenskej kotliny
V 083
Neogén Zvolenskej kotliny – východná časť
NV 084
Kryštalinikum Detvianskej kotliny a Sihlianskej planiny v povodí Slatiny
G 085
Neovulkanity pohorí Vtáčnik a Pohronský Inovec – subrajón povodia Hrona
V 086 HN
Neogén Žiarskej kotliny
N 087
Neovulkanity severných svahov Štiavnických vrchov a Javoria – subrajón povodia Hrona
V 088 HN
Neovulkanity Burdy – subrajón povodia Hrona
V 096 HN00
Mezozoikum Muránskej planiny a východnej časti Heľpianskeho podolia a priľahlé kryštalinikum – subrajón povodia Hrona
M 126 HN00
Čiastkové povodie Hrona zasahuje do územia krajov
Banskobystrický kraj
Nitriansky kraj
15
Trenčiansky kraj
Čiastkové povodie Ipľa
4-24
Ipeľ po Babský potok a Krivánsky potok
4-24-01
Ipeľ od Babského potoka a Krivánskeho potoka pod Krtíš
4-24-02
Ipeľ od Krtíša po ústie do Dunaja
4-24-03
Hydrogeologický rajón alebo subrajón
Označenie
hydrogeologického rajónu alebo subrajónu
Neogén strednej a južnej časti Ipeľskej pahorkatiny – subrajón povodia Ipľa
N 061 IL00
Neovulkanity severných svahov Štiavnických vrchov a Javoria – subrajón povodia Ipľa
V 088 IL00
Kryštalinikum Revúckej vrchoviny a Stolických vrchov v povodí Ipľa
GN 089
Neogén Lučenskej kotliny
NQ 090
Kvartér Ipľa
Q 091
Neogén západnej časti Cerovej vrchoviny
NV 092
Neovulkanity južných svahov Štiavnických vrchov a Javoria
V 093
Neovulkanity Krupinskej planiny, Ostrôžok a Pôtorskej pahorkatiny
V 094
Neogén Ipeľskej kotliny
NQ 095
Neovulkanity Burdy – subrajón povodia Ipľa
V 096 IL00
Čiastkové povodie Ipľa zasahuje do územia krajov
Banskobystrický kraj
Nitriansky kraj
Čiastkové povodie Slanej
4-31
Slaná pod Štítnikom
4-31-01
Slaná od Štítnika po Rimavu
4-31-02
Rimava a časť povodia Slanej od Rimavy po štátnu hranicu
4-31-03
Hydrogeologický rajón alebo subrajón
Označenie
hydrogeologického rajónu alebo subrajónu
Mezozoikum Muránskej planiny a východnej časti Heľpianskeho podolia a priľahlé kryštalinikum – subrajón povodia Slanej
M 126 SA00
Kryštalinikum Stolických vrchov a Revúckej vrchoviny v povodí Slanej
G 127
Paleozoikum Revúckej vrchoviny a Volovských vrchov v povodí
G 128
16
Slanej
Mezozoikum centrálnej a východnej časti Slovenského krasu
MQ 129
Mezozoikum západnej časti Slovenského krasu, Železníckeho predhoria a časti Licinskej pahorkatiny
M 130
Neogén Gemerskej pahorkatiny
NM 131
Kvartér Rimavskej kotliny
Q 132
Neogén východnej časti Rimavskej kotliny a Blžskej tabule
NV 133
Neogén západnej časti Rimavskej kotliny a Pokoradzkej tabule
NV 134
Neogén východnej časti Cerovej vrchoviny
NV 135
Neogén východnej časti Oždianskej pahorkatiny
N 136
Čiastkové povodie Slanej zasahuje do územia krajov
Banskobystrický kraj
Košický kraj
Čiastkové povodie Bodrogu
4-30
Slovenské povodie Tisy
4-30-01
Slovenské povodie Latorice po ústie Laborca
4-30-02
Laborec pod Cirochou
4-30-03
Laborec od Cirochy po Uh
4-30-04
Slovenské povodie horného Uhu po štátnu hranicu
4-30-05
Slovenské povodie dolného Uhu po ústie do Laborca
4-30-06
Laborec od ústia Uhu po ústie do Latorice a Latorica od ústia Laborca po sútok s Ondavou
4-30-07
Ondava po sútok s Topľou
4-30-08
Topľa po sútok s Ondavou
4-30-09
Ondava od sútoku s Topľou po sútok s Latoricou
4-30-10
Bodrog pod sútokom Latorice s Ondavou
4-30-11
Hydrogeologický rajón alebo subrajón
Označenie
hydrogeologického rajónu alebo subrajónu
Paleogén a kvartér povodia Laborca po Brekov a mezozoikum Humenských vrchov
QPM 097
Paleogén povodia Uhu
P 098
Neovulkanity Vihorlatských vrchov
VNP 100
Neogén Východoslovenskej nížiny medzi Laborcom a Čiernou vodou
NQ 101
Kvartér severovýchodnej časti Východoslovenskej nížiny pod
QN 102
17
Vihorlatom a Popriečnym
Kvartér dolnej časti tokov Uh, Laborec, Ondava a pravej strany Latorice
QN 103
Kvartér juhovýchodnej časti Východoslovenskej nížiny
QN 104
Paleogén povodia Ondavy po Kučín
PQ 105
Kvartér Ondavy a Tople od Slovenskej Kajne po Trebišov
QN 106
Neogén Pozdišovského chrbta a Malčickej tabule
N 107
Kvartér Laborca od Strážskeho po Stretavu
Q 108
Paleogén Čergova – subrajón povodia Bodrogu
P 109 BG
Paleogén Nízkych Beskýd v povodí Tople
PQ 110
Neovulkanity Slanských vrchov - subrajón povodia Bodrogu
VN 111 BG
Neogén západnej časti Východoslovenskej nížiny
N 112
Paleozoikum a mladšie horniny Zemplínskych vrchov
NG 113
Kvartér dolného toku Roňavy
Q 114
Čiastkové povodie Bodrogu zasahuje do územia krajov
Prešovský kraj
Košický kraj
Čiastkové povodie Hornádu
4-32
Hornád po Hnilec
4-32-01
Hnilec
4-32-02
Hornád od Hnilca po Torysu
4-32-03
Torysa
4-32-04
Hornád pod Torysou
4-32-05
Hydrogeologický rajón alebo subrajón
Označenie
hydrogeologického rajónu alebo subrajónu
Paleogén Čergova – subrajón povodia Hornádu
P 109 HD
Neovulkanity Slanských vrchov – subrajón povodia Hornádu
VN 111 HD
Paleogén Hornádskej kotliny a časti Popradskej kotliny – subrajón povodia Hornádu
PQ 115 HD
Mezozoikum Slovenského raja a Havraních vrchov s priľahlým paleozoikom
MG 116
Mezozoikum Galmusa s priľahlým paleozoikom
MG 117
Paleozoikum Slovenského rudohoria v povodí Hornádu
G 118
Paleogén Levočských vrchov – subrajón povodia Hornádu
P 119 HD
18
Paleogén Spišsko-šarišského medzihoria, Bachurne a Šarišskej vrchoviny v povodí Torysy
QP 120
Mezozoikum a paleozoikum Braniska
MG 121
Paleogén povodia Svinky
P 122
Neogén východnej časti Košickej kotliny
NQ 123
Mezozoikum a kryštalinikum Čiernej hory
MG 124
Kvartér Hornádu v Košickej kotline
Q 125
Čiastkové povodie Hornádu zasahuje do územia krajov
Košický kraj
Prešovský kraj
Banskobystrický kraj
Čiastkové povodie Bodvy
4-33
Bodva
4-33-01
Hydrogeologický rajón alebo subrajón
Označenie
hydrogeologického rajónu alebo subrajónu
Paleozoikum Volovských vrchov v povodí Bodvy
G 137
Neogén a kvartér Košickej kotliny a Abovskej pahorkatiny v povodí Bodvy
NQ 138
Čiastkové povodie Bodvy zasahuje do územia krajov
Košický kraj
II.Správne územie povodia Visly
Povodie
Číslo hydrologického poradia
Medzinárodné povodie Visly (úmorie Baltské more)
3-00-00
Čiastkové povodie Dunajca a Popradu
3-01
Dunajec po štátnu hranicu
3-01-01
Poprad pod Ľubicou
3-01-02
Poprad od Ľubice po štátnu hranicu
3-01-03
19
Hydrogeologický rajón alebo subrajón
Označenie
hydrogeologického rajónu alebo subrajónu
Paleogén Čergova – subrajón povodia Popradu
P 109 PD
Paleogén Hornádskej kotliny a časti Popradskej kotliny – subrajón povodia Popradu
PQ 115 PD
Paleogén Levočských vrchov– subrajón povodia Popradu
P 119 PD
Kryštalinikum Vysokých Tatier a kvartér ich predpolia
QG 139
Mezozoikum časti Kozích chrbtov
M 140
Paleogén Spišskej Magury, Ľubovianskej vrchoviny, severozápadnej časti Spišsko-Šarišského medzihoria a Pienin
PQ 141
Mezozoikum a priľahlé kryštalinikum Vysokých Tatier a Belianskych Tatier
MG 142
Čiastkové povodie Dunajca a Popradu zasahuje do územia krajov
Prešovský kraj
Vysvetlivky:
Číslo hydrologického poradia povodí je uvedené podľa v súčasnosti platnej klasifikácie územia Slovenskej republiky na povodia, čiastkové povodia a základné povodia. Hydrologické členenie a číslovanie povodí vychádzajúce z „Hydrologických pomerov ČSSR, diel I-III, HMÚ Praha, 1967-70“, bolo upravené „Smerným vodohospodárskym plánom Slovenskej republiky, Ministerstvo lesného a vodného hospodárstva SSR, 1975“ a ďalej spresňované a upravované. V súčasnosti platné hydrologické členenie a číslovanie je uvedené a zakreslené v „Základnej vodohospodárskej mape SR v mierke 1:50 000“, 2. vydanie.
Označenie hydrogeologického rajónu a subrajónu je uvedené podľa „Hydrogeologickej rajonizácii Slovenska z roku 1995“ a zakreslené v mapách v mierke 1:50 000.
Územie Slovenska je rozčlenené na 141 hydrogeologických rajónov, ktoré sú uvedené v prílohe č. 2. Hydrogeologické rajóny sú číslované od 001 do 142 (na základe reambulácie rajónov v roku 1992 bol hydrogeologický rajón MN 099 pričlenený k hydrogeologickému rajónu QP 097). K číslu hydrogeologického rajónu je priradený stratigrafický index, ktorý charakterizuje jeho stratigrafickú príslušnosť:
Q-Rajóny budované kvartérnymi sedimentmi.
QN-Rajóny budované prevažne kvartérnymi sedimentmi, menej neogénnymi.
N-Rajóny budované neogénnymi sedimentmi.
NQ-Rajóny budované prevažne neogénnymi sedimentmi, menej kvartérnymi.
NV-Rajóny budované sčasti horninami sedimentárneho neogénu, sčasti neovulkanickými
horninami.
V-Rajóny budované neovulkanickými horninami.
P-Rajóny budované horninami paleogénneho veku.
PQ-Rajóny budované horninami paleogénneho veku s rozsiahlejšími územiami kvartérneho pokryvu.
PM-Rajóny budované paleogénnymi a mezozoickými horninami - bradlové pásmo.
M-Rajóny budované horninami mezozoického veku.
MP (MN) - Rajóny budované horninami mezozoika, paleogénu alebo neogénu.
MG-Rajóny budované horninami mezozoického a predmezozoického veku.
G-Rajóny budované horninami predmezozoického veku.
20
Zvyšok tvoria rajóny, ktoré nemožno zaradiť do uvedených skupín. Na ich označenie sa použili adekvátne stratigrafické indexy.
Označenie subrajónu je vyjadrené pripojením skratky názvu príslušného povodia, ku ktorému prináleží časť hydrogeologického rajónu za označenie hydrogeologického rajónu (MA – Morava, DN – Dunaj, VH – Váh, NA – Nitra, HN – Hron, IL – Ipeľ, SA – Slaná, BG – Bodrog, HD – Hornád, PD – Poprad a Dunajec).
OBSAH KARTOGRAMU
Kartogram obsahuje zobrazenie
1.správneho územia povodí,
2.hraníc čiastkových povodí,
3.hraníc hydrogeologických rajónov,
4.administratívnych hraníc krajov Slovenskej republiky,
5.kladu listov základnej mapy v mierke 1 : 200 000,
6.kladu listov základnej mapy v mierke 1 : 50 000.
21
Príloha č. 2
k vyhláške č. ...../2016 Z.z.
ZÁKLADNÝ OBSAH PLÁNU MANAŽMENTU POVODIA
1. Všeobecné charakteristiky povodia
1.1. Charakterizácia povodia
1.1.1. Geografická charakteristika povodia.
1.2. Charakterizácia útvarov povrchových vôd
1.2.1. Útvary povrchovej vody (prirodzené, výrazne zmenené, umelé) a ich mapové zobrazenie,
1.2.2. Ekoregióny a typy útvarov povrchovej vody v povodí a ich mapové zobrazenie,
1.2.3. Referenčné podmienky pre typy útvarov povrchovej vody,
1.3. Charakterizácia útvarov podzemných vôd
1.3.1. Útvary podzemnej vody a ich mapového zobrazenia.
2.Súhrn významných vplyvov a dopadov ľudskej činnosti na stav povrchovej a podzemnej vody
2.1. Odhad znečistenia z bodových zdrojov,
2.2. Odhad znečistenie z difúznych zdrojov, vrátane popisu využívania územia,
2.3. Odhad vplyvov pôsobiacich na kvantitatívny stav vody, vrátane odberov,
2.4. Analýzy iných dopadov ľudskej činnosti na stav vody.
3.Register chránených území
Register chránených území zahŕňa mapy chránených oblastí a popis právne záväzných aktov Európskej únie a všeobecne záväzných právnych predpisov Slovenskej republiky, podľa ktorých sa tieto oblasti určili, v členení na:
3.1 Chránené oblasti určené na odbery vôd pre pitnú vodu,
3.2 Chránené oblasti určené pre ochranu hospodársky významných vodných druhov,
3.3 Chránené oblasti s vodou vhodnou na kúpanie,
3.4 Chránené oblasti citlivé na nutrienty,
3.5 Chránené oblasti určené pre ochranu živočíšnych druhov a ich biotopov.
4. Hodnotenie stavu vôd
Súčasťou hodnotenia stavu vôd je mapové zobrazenie monitorovacích sietí a mapové zobrazenie výsledkov hodnotenia stavu vôd v členení na
4.1. Povrchové vody (ekologický stav/potenciál a chemický stav),
4.2. Podzemné vody (chemický stav a kvantitatívny stav),
22
4.3. Chránené územia.
5. Zoznam environmentálnych cieľov a výnimiek
Zoznam environmentálnych cieľov určených na dosiahnutie dobrého stavu vôd do roku 2015 alebo do roku 2021 alebo najneskôr do roku 2027 obsahuje najmä prípady,
5.1predĺženia termínov za účelom postupného dosahovania cieľov a vysvetlenie dôvodov,
5.2určenia menej prísnych environmentálnych cieľov s vysvetlením dôvodov,
5.3dočasného zhoršenia stavu vôd v dôsledku výnimočných okolností podľa § 16 ods. 6 písm. a) a b) zákona vrátane podmienok, za ktorých môžu byť okolnosti označené za výnimočné, vrátane ukazovateľov, ktoré ich popisujú,
5.4neúspechov, pri ktorých nedôjde k porušeniu v dosiahnutí dobrého stavu podzemných vôd, dobrého ekologického stavu alebo dobrého ekologického potenciálu pre povrchové vody,
5.5zoznam environmentálnych cieľov určených na dosiahnutie dobrého stavu vôd sa člení na zoznam pre povrchové vody, podzemné vody a chránené územia.
6. Ekonomická analýza využitia vôd
Ekonomická analýza so zreteľom na náklady spojené so zberom príslušných údajov obsahuje dostatočne podrobné informácie na
6.1 spracovanie výpočtov potrebných na zohľadnenie princípu návratnosti nákladov za vodohospodárske služby podľa § 78a zákona pri zohľadnení dlhodobých prognóz dodávky a spotreby vody v správnom území povodia a tam, kde je to potrebné
6.1.1 odhady objemu, cien a nákladov spojených s vodohospodárskymi službami a
6.1.2 odhady príslušných investícií, vrátane prognóz takýchto investícií,
6.2 posúdenie nákladovo najefektívnejšej kombinácie opatrení týkajúcich sa využívania vody, ktoré majú zahrnúť do programu opatrení na základe odhadov potenciálnych nákladov na takéto opatrenia.
7. Súhrn programu opatrení
Súhrn programu alebo programov opatrení zahŕňa aj spôsoby, pomocou ktorých sa majú dosiahnuť určené environmentálne ciele.
Program opatrení obsahuje
7.1.súhrn opatrení potrebných na implementáciu právne záväzných aktov Európskej únie v oblasti ochrany vôd transponovaných do všeobecne záväzných právnych predpisov Slovenskej republiky,
7.2.správu o praktických krokoch a opatreniach prijatých za účelom uplatnenia princípu úhrady nákladov za využívanie vôd,
7.3. súhrn opatrení prijatých na splnenie požiadaviek na vodné útvary využívané na odber pitnej vody alebo s ktorými sa uvažuje s využitím na tento účel a na ochranu vodárenských zdrojov,
7.4.súhrn opatrení na reguláciu odberov a vzdúvania vôd, vrátane odkazov na ich registre a identifikácia prípadov, v ktorých sa urobili výnimky podľa prílohy č.3 piateho bodu ,
7.5.súhrn opatrení na obmedzenie znečistenia vypúšťaného z bodových zdrojov a iných činností, ktoré majú dopad na stav vôd podľa prílohy č. 3 siedmeho a deviateho bodu,
7.6.identifikáciu prípadov, keď bolo povolené priame vypúšťanie do podzemnej vody podľa prílohy č.3 desiateho bodu,
7.7.súhrn opatrení prijatých v súlade so stratégiou na zabránenie znečisťovania vôd prioritnými látkami podľa prílohy č. 3 pätnásteho bodu,
23
7.8.súhrn opatrení prijatých na prevenciu alebo zníženie dôsledkov prípadov havarijného znečistenia,
7.9.súhrn opatrení prijatých pre vodné útvary, pre ktoré výsledky monitorovania alebo iné údaje naznačujú, že pravdepodobne nedosiahnu stanovené environmentálne ciele,
7.10.podrobnosti o doplnkových opatreniach, ktoré sú identifikované ako potrebné na splnenie stanovených environmentálnych cieľov,
7.11.podrobnosti o opatreniach prijatých na zabránenie zvýšenia znečistenia povrchových vôd podľa § 15 ods. 3 zákona.
8. Register ďalších podrobnejších programov a plánov pre dané správne územie povodia, týkajúcich sa najmä čiastkových povodí, sektorov, problémov alebo typov vodných útvarov vrátane zhrnutia ich obsahu
9.Opatrenia prijaté na informovanie verejnosti a konzultácie s verejnosťou, ich výsledky a zmeny uskutočnené na ich základe v pláne
10. Zoznam oprávnených orgánov
V zozname oprávnených orgánov sa uvedie
10.1Názov a adresa oprávneného orgánu.
10.2Právna forma oprávneného orgánu
10.3Oblasť pôsobnosti oprávneného orgánu – popis určených úloh oprávneného orgánu v každom správnom území povodia.
10.4Členstvo – ak oprávnený orgán vykonáva koordináciu s inými orgánmi, vyžaduje sa zoznam týchto orgánov a určenie vzťahu k týmto orgánom,
10.5Medzinárodné vzťahy – ak správne územie povodia zaberá územie viac ako jedného členského štátu Európskej únie alebo zahŕňa územie nečlenských štátov, vyžaduje sa súhrn inštitucionálnych vzťahov určených na zabezpečenie koordinácie.
11.Kontaktné miesta a postupy na získanie podkladovej dokumentácie a informácií použitých pri spracovaní návrhu plánu manažmentu povodia a najmä podrobností o regulačných opatreniach prijatých podľa siedmeho a deviateho bodu prílohy č. 3 a o aktuálnych údajoch z monitorovania stavu vôd.
24
Príloha č. 3
k vyhláške č..../2016 Z. z.
ZÁKLADNÉ OPATRENIA
1. Opatrenia podľa právne záväzných aktov Európskej únie v oblasti životného prostredia transponovaných do všeobecne záväzných právnych predpisov Slovenskej republiky1.1 Smernica 76/160/EHS o kvalite vody určenej na kúpanie v platnom znení.
1.2 Smernica 79/409/EHS o ochrane voľne žijúceho vtáctva v platnom znení.
1.3 Smernica 80/778/EHS týkajúca sa vody určenej na ľudskú spotrebu v platnom znení.
1.4 Smernica 96/82/EC o kontrole nebezpečenstiev veľkých havárií vrátane nebezpečných látok (Seveso) v platnom znení.
1.5 Smernica 85/337/EHS o vyhodnocovaní efektov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie v platnom znení.
1.6 Smernica 86/278/EHS o ochrane životného prostredia, predovšetkým pôdy v prípade, ak sa používajú kanalizačné kaly v poľnohospodárstve v platnom znení.
1.7 Smernica 91/271/EHS o čistení komunálnych odpadových vôd v platnom znení.
1.8 Smernica 91/414/EHS o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh v platnom znení.
1.9 Smernica 91/676/EHS o ochrane vodných zdrojov pred znečistením dusičnanmi pochádzajúcimi z poľnohospodárstva v platnom znení.
1.10 Smernica 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov v platnom znení.
1.11 Smernica 96/61/ES o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia v platnom znení.
2.Opatrenia na zabezpečenie návratnosti nákladov za vodohospodárske služby, ktoré zodpovedajú účelom podľa § 78a zákona.
3.Opatrenia na podporu efektívneho a trvalo udržateľného využívania vôd, aby sa zabránilo ohrozeniu dosiahnutia environmentálnych cieľov.
4.Opatrenia na ochranu vodárenských zdrojov a na splnenie požiadaviek na odber pitnej vody, vrátane opatrení na zabezpečenie jej kvality, aby sa znížila miera úpravy potrebnej pri výrobe pitnej vody.
5.Regulácie odberov povrchovej vody a podzemnej vody a vzdúvania sladkej povrchovej vody, vrátane registra alebo registrov odberov vody a požiadavky predchádzajúceho povolenia odberu a vzdúvania. Tieto regulácie sa budú pravidelne preverovať a podľa potreby aktualizovať. Z týchto regulácií možno vyňať tie odbery alebo vzdúvania, ktoré nemajú významný vplyv na stav vody.
6.Regulácie, vrátane požiadavky na predchádzajúce povolenie na umelé dopĺňanie alebo nadlepšovanie útvarov podzemnej vody. Využívaná voda sa môže získavať z akejkoľvek povrchovej vody alebo podzemnej vody za predpokladu, že využívanie zdroja neohrozí dosiahnutie jeho environmentálnych cieľov alebo cieľov ustanovených pre doplňovaný alebo nadlepšovaný útvar podzemnej vody. Tieto regulačné opatrenia budú pravidelne revidované a podľa potreby aktualizované.
7.Požiadavky predchádzajúcej regulácie vypúšťaní z bodových zdrojov, ktoré môžu spôsobiť znečistenie vôd, ako je zákaz vypúšťania znečisťujúcich látok do vôd, alebo predchádzajúceho povolenia alebo registrácie založenej na všeobecne záväzných pravidlách stanovujúcich reguláciu emisií pre príslušné znečisťujúce látky, vrátane regulácií v súlade s kombinovaným prístupom k bodovým a difúznym zdrojom
25
znečistenia a so stratégiami zabraňujúcimi znečisťovaniu vôd. Tieto regulačné opatrenia budú pravidelne preverované a podľa potreby aktualizované.
8.Opatrenia na prevenciu alebo reguláciu vstupu znečisťujúcich látok z difúznych zdrojov, ktoré môžu spôsobiť znečistenie vôd. Tieto opatrenia môžu mať formu požiadavky na predchádzajúcu reguláciu, napríklad zákaz vypúšťania znečisťujúcich látok do vôd, predchádzajúceho povolenia alebo registrácie založenej na všeobecne záväzných pravidlách, ak takáto požiadavka nie je zabezpečená iným spôsobom v súlade s právnou úpravou Európskej únie a všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky. Tieto opatrenia budú pravidelne prehodnocované a podľa potreby aktualizované.
9.Opatrenia pre akékoľvek iné významné negatívne dopady na zabezpečenie hydromorfologických podmienok útvarov povrchových vôd v súlade s dosiahnutím požadovaného ekologického stavu alebo dobrého ekologického potenciálu v útvaroch povrchových vôd označených ako umelé alebo výrazne zmenené. Regulačné opatrenia na tento účel môžu mať formu požiadavky na predchádzajúce povolenie alebo registráciu založenú na všeobecne záväzných pravidlách, ak takáto požiadavka nie je zabezpečená iným spôsobom v súlade právne záväznými aktmi Európskej únie a všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky. Takéto opatrenia budú pravidelne prehodnocované a podľa potreby aktualizované.
10. Opatrenia na zabránenie alebo obmedzenie vstupu znečisťujúcich látok do podzemnej vody. Ak je to technicky možné, vezmú sa do úvahy aj vstupy znečisťujúcich látok z difúznych zdrojov znečistenia, ktoré majú vplyv na chemický stav podzemných vôd.
10.1 Opatrenia na zabránenie vstupom akýchkoľvek nebezpečných látok do podzemných vôd. Pri identifikácii takýchto látok sa berú do úvahy najmä nebezpečné látky, ktoré patria medzi druhy alebo skupiny znečisťujúcich látok uvedených v prvom až šiestom bode ZOZNAMU I prílohy č. 1 zákona, a látky, ktoré patria medzi druhy alebo skupiny znečisťujúcich látok uvedených v siedmom až deviatom bode ZOZNAMU I prílohy č. 1 zákona, ak sa považujú za nebezpečné.
10.2 Opatrenia na obmedzenie vstupu znečisťujúcich látok do podzemných vôd, uvedených v prílohe č. 1 zákona, ktoré sa nepovažujú za nebezpečné a akýchkoľvek iných znečisťujúcich látok, ktoré nie sú nebezpečné a nie sú uvedené v prílohe č. 1 zákona, ale ktoré predstavujú existujúce alebo možné riziko znečistenia podzemných vôd. Opatreniami sa má zabezpečiť, že takéto vstupy nespôsobia zhoršenie alebo významný a trvalo vzostupný trend obsahu znečisťujúcich látok v podzemných vodách. Takéto opatrenia zohľadnia aspoň najlepšie osvedčené postupy, vrátane najlepších environmentálnych postupov a najlepších dostupných techník, ktoré sú uvedené v príslušných právne záväzných aktoch Európskej únie a všeobecne záväzných právnych predpisoch Slovenskej republiky.
10.3 Na účely stanovenia opatrení podľa bodov 10.1 a 10.2 možno ako prvý krok určiť okolnosti, pri ktorých sa znečisťujúce látky uvedené v prílohe č. 1 zákona a najmä základné kovy a ich zlúčeniny považujú za nebezpečné alebo nie nebezpečné.
11. Opatrenia na zabránenie alebo obmedzenie priameho vypúšťania znečisťujúcich látok do útvaru podzemnej vody
11.1 Povolenie spätnej injektáže vody využívanej na geotermálne účely do toho istého kolektora podzemnej vody.
26
11.2 Povolenie s určením podmienok na
11.2.1.injektáž vody obsahujúcej látky pochádzajúce z výkonu prieskumu a ťažby ropných geologických štruktúr, z ktorých boli vyťažené ropné alebo iné látky, alebo do geologických štruktúr, ktoré sú vzhľadom na prírodné pomery trvalo nevhodné na iné účely; tieto injektáže nesmú obsahovať iné látky, ako sú látky vznikajúce pri uvedených činnostiach,
11.2.2. spätnú injektáž podzemnej vody odčerpávanej z baní a lomov, alebo v súvislosti s výstavbou alebo údržbou stavebných diel,
11.2.3 injektáž zemného plynu alebo skvapalneného propán-butánu (LPG) na účely skladovania do geologických štruktúr, ktoré sú pre prírodné pomery trvalo nevhodné na iné účely,
11.2.4 injektáž zemného plynu alebo skvapalneného propan-butanu (LPG) na účely skladovania do iných geologických štruktúr, ak je potreba zaistiť bezpečnosť zásobovania plynom nadradeným záujmom a ak je injektáž vykonaná spôsobom, ktorý zabráni akémukoľvek nebezpečenstvu zhoršenia kvality akejkoľvek prijímajúcej podzemnej vody v súčasnosti aj v budúcnosti,
11.2.5 povrchovú alebo podpovrchovú výstavbu, inžinierske práce, stavebnú alebo inú podobnú činnosť prichádzajúcu do styku s podzemnou vodou: také činnosti sa považujú za schválené, ak sa uskutočňujú v súlade so všeobecne záväznými pravidlami ustanovenými na tieto činnosti,
11.2.6 vypúšťanie malých množstiev látok na vedecké účely pre charakterizovanie, ochranu alebo zlepšenie stavu vodných útvarov v obmedzenom, striktne nevyhnutnom množstve na dané účely.
11.3 Vypúšťania podľa bodov 11.1 a 11.2 možno povoliť keď takéto vypúšťania nebudú ústupkom vzhľadom k dosiahnutiu environmentálnych cieľov stanovených pre príslušný útvar podzemnej vody.
12. Opatrenia v súlade s činnosťou uskutočňovanou na odstránenie znečistenia povrchových vôd látkami špecifikovanými v zozname prioritných látok a na postupné znižovanie znečistenia inými látkami, ktoré by zabránilo dosiahnuť environmentálne ciele pre útvary povrchových vôd.
13. Opatrenia potrebné na predchádzanie významným únikom znečisťujúcich látok z technických zariadení a na zabránenie alebo zníženie mimoriadneho zhoršenia vôd, napríklad v dôsledku povodní, vrátane dôkladných detekčných alebo výstražných systémov takých udalostí, pri nepredvídateľných mimoriadnych zhoršeniach vôd všetky vhodné opatrenia na zníženie rizika, ktoré pre vodné ekosystémy predstavujú.
27
Príloha č. 4
k vyhláške č. ..../2016 Z.z.
DOPLNKOVÉ OPATRENIA
Doplnkovými opatreniami sú
1.Legislatívne nástroje.
2.Administratívne nástroje.
3.Ekonomické nástroje alebo finančné nástroje.
4.Uzavreté environmentálne dohody.
5.Regulácia vypúšťaných látok/emisií.
6.Kódexy správnej praxe.
7.Obnova a revitalizácia mokradí.
8.Regulácia odberov vody.
9.Opatrenia na riadenie spotreby a potreby vody, zamerané okrem iného na podporu poľnohospodárskej výroby prispôsobenej daným pomerom, napríklad pestovanie plodín s nízkymi požiadavkami na vodu v oblastiach postihnutých suchom.
10.Opatrenia zamerané na zvýšenie účinnosti a opätovné využitie vody, okrem iného tiež na podporu priemyselných technológií s efektívnou spotrebou vody a úsporných metód zavlažovania.
11.Stavebné projekty.
12.Sanačné projekty.
13.Umelé dopĺňanie kolektora podzemnej vody.
14.Vzdelávacie projekty.
15.Výskumné, vývojové a demonštračné projekty.
16.Iné opatrenia.
28
Príloha č. 5
k vyhláške č. ..../2016 Z.z.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE
1.Smernica 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 05) v znení rozhodnutia č. 2455/2001/ES Európskeho parlamentu a Rady z 20. novembra 2001 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/ zv. 06), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/32/ES z 11. marca 2008 (Ú. v. EÚ L 81, 20.3.2008), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/105/ES zo 16. decembra 2008 (Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES z 23. apríla 2009 (Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009).
2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/118/ES z 12. decembra 2006 o ochrane podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality (Ú. v. EÚ L 372, 27.12.2006).
3. Smernica Komisie 2014/80/EÚ z 20. júna 2014 , ktorou sa mení príloha II k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/118/ES o ochrane podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality (Ú. v. EÚ L 182, 21.6.2014).