1
Podľa § 55d ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) špeciálny prokurátor podáva Národnej rade Slovenskej republiky raz za rok správu o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „úrad špeciálnej prokuratúry“), z ktorej vyplývajú jeho poznatky o stave zákonnosti.
Časť I.
Základné informácie
a)História úradu špeciálnej prokuratúry.
Úrad špeciálnej prokuratúry začal svoju činnosť 1. septembra 2004 na základe zákona č. 458/2003 Z. z. o zriadení Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Bol konštituovaný ako samostatná organizačná súčasť Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) na čele so špeciálnym prokurátorom. Na úrad špeciálnej prokuratúry bolo k 1. septembru 2004 postúpených zo všeobecných prokuratúr viac ako 400 najzávažnejších trestných vecí, v ktorých boli vo väzbe desiatky páchateľov. Vzhľadom na to bolo zaťaženie prokurátorov úradu špeciálnej prokuratúry v tom čase enormné.
Na nedostatočné personálne obsadenie úradu špeciálnej prokuratúry aj Špeciálneho súdu bolo reagované prijatím zákona č. 122/2005 Z. z., ktorým bol zmenený Trestný poriadok v tom smere, že veci, v ktorých bolo začaté trestné stíhanie pred 1. septembrom 2004, boli vrátené na okresné alebo krajské prokuratúry, ktoré v nich pôvodne konali, ak o príslušnosti úradu špeciálnej prokuratúry nerozhodol generálny prokurátor. Táto právna úprava však platila len do 31. decembra 2005, pretože 1. januára 2006 nadobudol účinnosť zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok, na základe ktorého sa všetky veci patriace do príslušnosti úradu špeciálnej prokuratúry opäť vrátili na tento úrad bez ohľadu na to, kedy v nich bolo začaté trestné stíhanie.
Zákonom č. 291/2009 Z. z. o Špecializovanom trestnom súde a o zmene a doplnení niektorých zákonov bola rozšírená pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu a tým aj príslušnosť úradu špeciálnej prokuratúry. Týmto zákonom bol do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu okrem iných zaradený aj trestný čin úkladnej vraždy.
2
b)Príslušnosť úradu špeciálnej prokuratúry.
Príslušnosť úradu špeciálnej prokuratúry je stanovená v § 55b ods. 1 zákona o prokuratúre, podľa ktorého vykonáva dozor nad zachovávaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní, trestne stíha osoby podozrivé zo spáchania trestných činov a uplatňuje oprávnenia prokurátora v konaní pred súdom, a to vo veciach, ktoré patria do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu.
Podľa § 14 Trestného poriadku sa pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu (a teda aj príslušnosť úradu špeciálnej prokuratúry) vzťahuje na
a)trestný čin úkladnej vraždy,
b)trestný čin machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 ods. 3 Trestného zákona,
c)trestný čin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 4 Trestného zákona,
d) trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 3 a ods. 4 Trestného zákona v súbehu s trestnými činmi podľa písmen b), c), e), f), g), h), i), l) alebo m),
e)trestné činy prijímania úplatku podľa § 328 až 330 Trestného zákona,
f)trestné činy podplácania podľa § 332 až 334 Trestného zákona,
g)trestný čin nepriamej korupcie podľa § 336 Trestného zákona,
h)trestný čin volebnej korupcie podľa § 336a Trestného zákona,
i)trestný čin športovej korupcie podľa § 336b Trestného zákona,
j)trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a obzvlášť závažné zločiny spáchané zločineckou skupinou,
k)trestné činy terorizmu,
l)trestné činy proti majetku podľa štvrtej hlavy osobitnej časti Trestného zákona alebo trestné činy hospodárske podľa piatej hlavy osobitnej časti Trestného zákona, ak takým trestným činom bola spôsobená škoda alebo získaný prospech dosahujúci najmenej dvadsaťpäťtisícnásobok malej škody podľa Trestného zákona, alebo ak taký čin bol spáchaný v rozsahu dosahujúcom výšku najmenej dvadsaťpäťtisícnásobku malej škody podľa Trestného zákona,
m)trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev,
3
n)trestné činy súvisiace s trestnými činmi uvedenými v písmenách a) až l) alebo m), ak sú splnené podmienky na spoločné konanie.
Doterajšie praktické skúsenosti potvrdzujú efektívnosť takto stanovenej pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu a príslušnosti úradu špeciálnej prokuratúry, pretože dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní pri vyšetrovaní najzávažnejších foriem kriminality je sústredený na jednom justičnom orgáne.
c)Ciele a priority činnosti úradu špeciálnej prokuratúry.
Cieľom vytvorenia úradu špeciálnej prokuratúry bolo sústrediť boj proti najzávažnejším formám kriminality na jeden centrálny orgán, na ktorom by pracovali vybratí prokurátori a ktorý by bol imúnny voči miestnym vplyvom. Tento cieľ bol za takmer dvanásť rokov existencie úradu špeciálnej prokuratúry dosiahnutý.
Priority činnosti prokurátorov úradu špeciálnej prokuratúry sú dané zákonnou právnou úpravou, teda vykonávať dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v priebehu prípravného konania vo veciach patriacich do príslušnosti úradu špeciálnej prokuratúry.
Je potrebné poznamenať, že orgány prokuratúry a teda aj úrad špeciálnej prokuratúry sú represívne orgány, ktoré vstupujú do konania až vtedy, ak je odhalené podozrenie z trestného činu, kedy začína prokurátorský dozor. Prokuratúra nemá ani oprávnenie, ani procesné, personálne a materiálne podmienky na odhaľovanie trestnej činnosti. Úloha odhaľovať trestnú činnosť je výlučne v kompetencii Policajného zboru, predovšetkým jeho operatívnych zložiek.
d)Charakteristika činnosti jednotlivých organizačných súčastí úradu špeciálnej prokuratúry.
Prokurátori odboru všeobecnej kriminality konajú predovšetkým v prípadoch úkladných vrážd, korupčných trestných činov a kriminality páchanej zločineckými skupinami.
Prokurátori odboru ekonomickej kriminality sa zameriavajú najmä na hospodárske trestné činy a trestné činy proti majetku, ak nimi bola spôsobená škoda alebo bol získaný prospech vo výške najmenej 6.650.000,- eur a trestné činy poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev.
4
Prokurátori oddelenia korupčnej trestnej činnosti ústavných činiteľov a prokurátorov plnia úlohy vo vzťahu k uvedeným funkcionárom, pokiaľ spáchali korupčné trestné činy.
e)Personálna informácia.
Od svojho vzniku v roku 2004 sa musel úrad špeciálnej prokuratúry dlhé roky boriť s nedostatkom prokurátorov. V septembri 2004, keď úrad špeciálnej prokuratúry začal svoju činnosť, boli na ňom činní 6 prokurátori. V priebehu rokov 2004 a 2005 postupne pribudlo 7 prokurátorov, ale dvaja z nich po dvoch mesiacoch odišli, nakoľko nezvládali enormný nápad spisov a pracovné tempo. Počty prokurátorov úradu špeciálnej prokuratúry sa zvyšovali len veľmi pomaly a tak prvé tri - štyri roky existencie úradu špeciálnej prokuratúry boli doslova bojom o prežitie. Plný počet 25 prokurátorov sa podarilo naplniť až k 1. januáru 2013.
Príčiny pomerne nízkeho záujmu prokurátorov o prácu na úrade špeciálnej prokuratúry sú viaceré. Predovšetkým ide o náročnú širokospektrálnu činnosť, pretože prokurátori úradu špeciálnej prokuratúry sú tzv. „prvostupňovými“ prokurátormi (teda vykonávajú dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní a vystupujú ako verejní žalobcovia na súdnom konaní na Špecializovanom trestnom súde), ale zároveň sú aj prokurátormi generálnej prokuratúry (teda zastupujú obžalobu v odvolacom konaní na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) alebo v dovolacom konaní).
Mnohých záujemcov o funkciu prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry nepochybne odradil aj pomerne vysoký počet neúspešných adeptov. Každý prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry musel prejsť neobyčajne komplikovaným výberovým konaním, pretože záujemca o funkciu prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry musí mať previerku Národného bezpečnostného úradu (ďalej len „NBÚ“) na stupeň prísne tajné, musí absolvovať psychotesty a musí ho odporučiť výberová komisia. Návrh na ustanovenie do funkcie predkladá špeciálny prokurátor generálnemu prokurátorovi, pričom s ustanovením musí vyjadriť súhlas Rada prokurátorov. Popísaný spôsob výberu svedčí o tom, že na úrade špeciálnej prokuratúry pôsobia vybraní, odborne zdatní prokurátori. O ich odbornosti svedčí aj to, že viacerí externe učia na vysokých školách, sú členmi rôznych vládnych
5
a medzirezortných komisií a zastupujú Slovenskú republiku v mnohých medzinárodných inštitúciách.
f)Plnenie iných úloh.
Vzhľadom na charakter trestnej činnosti, ktorá patrí do príslušnosti úradu špeciálnej prokuratúry, sa prokurátori pravidelne zapájajú do medzinárodných aktivít, ktoré boli väčšinou realizované v rámci činnosti rôznych medzinárodných organizácií, ktorých je Slovenská republika členom, najmä OLAF, OECD EUROJUST, GRECO a CARIN. Ďalej sa periodicky zúčastňujú na medzinárodných konferenciách a seminároch zameraných na boj proti terorizmu, organizovanému zločinu a korupcii a na ochranu finančných záujmov Európskej únie. V posledných rokoch sa začala rozvíjať aj medzinárodná spolupráca v rámci spoločných vyšetrovacích tímov.
Prokurátori úradu špeciálnej prokuratúry sa podieľajú na činnosti vládnej komisie zameranej na vytvorenie Strategického plánu boja proti korupcii v Slovenskej republike a na činnosti multidisciplinárnej komisie zameranej na obchodovanie s ľuďmi.
Časť II.
Stav kriminality
a)Stručný prehľad o vývoji kriminality vo veciach patriacich do príslušnosti úradu špeciálnej prokuratúry od roku 2005.
Pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona (prípadne pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a ods.1 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005) bolo v období rokov 2005 – 2015 vznesené obvinenie 627 osobám, obžaloba bola podaná na 308 osôb a odsúdených bolo 128 osôb. Rozdiely medzi počtom trestne stíhaných a počtom odsúdených páchateľov boli spôsobené v prvých rokoch existencie úradu špeciálnej prokuratúry problémami v aplikačnej praxi v súvislosti s posudzovaním, či možno určitú skupinu páchateľov a spôsob páchania trestnej činnosti posudzovať ako trestný čin spáchaný zločineckou skupinou alebo „len“ organizovanou skupinou.
6
Po zavedení tejto skutkovej podstaty do Trestného zákona nemali orgány činné v trestnom konaní žiadne praktické skúsenosti s jej aplikáciou a neexistovala ani žiadna judikatúra, ktorá by rozhodovaciu činnosť uľahčovala. Prokurátori úradu špeciálnej prokuratúry sa v podstate učili za pochodu a svojou činnosťou vytvárali predpoklady pre rozhodovaciu činnosť Špeciálneho súdu a neskôr Špecializovaného trestného súdu. Nebolo ničím výnimočným, že policajné zložky sa snažili presvedčiť prokurátora, že skupina páchateľov páchajúca akúkoľvek majetkovú, ekonomickú alebo násilnú trestnú činnosť je zločineckou skupinou a vznášali obvinenie pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny v podstate v každej skupinovej veci bez ohľadu na spôsob páchania trestnej činnosti, formu organizovanosti páchateľov a bez ohľadu na ostatné skutočnosti podmieňujúce použitie tejto právnej kvalifikácie.
Až prax súdov postupne priniesla do tejto problematiky jasno a slúži ku cti prokurátorom úradu špeciálnej prokuratúry, že svojimi skúsenosťami a odbornými stanoviskami prispeli k vyjasneniu celej problematiky.
Najmä po roku 2010 sa rozkladnou činnosťou polície podarilo rozložiť viacero zločineckých skupín operujúcich na území Slovenskej republiky. Za všetky možno spomenúť zločineckú skupinu tzv. „Piťovcov“ a zločineckú skupinu tzv. „Sýkorovcov“. V posledných rokoch sa organizovaný zločin poučil a svoje aktivity preniesol z tzv. výpalníctva, násilnej a drogovej trestnej činnosti do sofistikovanejších a výnosnejších foriem, ktoré sú komplikovanejšie na odhalenie a usvedčenie páchateľa. V prevažnej miere ide o také zločinecké skupiny, ktoré sa dopúšťajú ekonomickej trestnej činnosti zameranej na podvody proti eurofondom a daňové trestné činy.
V priamej súvislosti s objasňovaním trestnej činnosti zločineckých skupín je od roku 2014 badateľný nárast počtu odhalených vrážd, ktoré spáchali členovia týchto zločineckých skupín v minulosti pred rokom 2005. Keďže vtedy platný Trestný zákon nepoznal trestný čin úkladnej vraždy, sú tieto skutky kvalifikované ako trestný čin vraždy podľa § 219 Trestného zákona č. 140/1961 Zb.
Obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 Tr. zák. bol ako nový druh trestného činu zavedený do Trestného zákona účinného od 1. januára 2006. Len za posledných päť rokov bolo pre tento trestný čin stíhaných 77 obvinených, obžaloba bola podaná na 46 osôb a s 9 obvinenými bola uzavretá dohoda o vine a treste.
V období rokov 2005 - 2015 bolo stíhaných pre niektorý z trestných činov
7
korupcie spolu 2072 páchateľov, bolo podaných 1 047 obžalôb, dohôd o vine a treste bolo uzavretých 555. Podľa štatistických údajov bolo odsúdených za toto obdobie pre korupčný trestný čin 1 151 osôb.
Problematika korupcie tak na Slovensku, ako aj z celosvetového hľadiska, je v súčasnosti vnímaná ako vysoko aktuálny problém. Korupcia narušuje základy právneho štátu a demokracie tým, že oslabuje dôveru v ich efektívne fungovanie a tak spôsobuje množstvo politických, morálnych a najmä ekonomických škôd.
Pohnútky, ktoré vedú ku korupčnému správaniu, sú veľmi rôznorodé. Nie je to vždy ziskuchtivosť, ale môže to byť aj stav núdze, napr. u pacientov, ktorí podplácajú lekárov, aby si zaistili náležité lekárske ošetrenie. Korupciou sa môžu kupovať nielen zhodnotiteľné informácie, ale napríklad i mlčanie. Motívom nie je len zisk, ale i škoda spôsobená inej osobe. Tieto prípady spolu súvisia. Jedna osoba je zvýhodnená, druhá poškodená. Odmena, výhoda alebo recipročná služba sa prisľúbi, resp. ponúka nielen za určité konanie zo strany jedného subjektu, ale aj za nekonanie, či nečinnosť v konkrétnej veci (napríklad za neudeľovanie sankcie a podobne).
Veľakrát motívom korupčného správania nie je len získanie určitej výhody, ale aj odstránenie nevýhod. Ak chce napríklad podnikateľ obstáť v konkurencii, kde je prostredie deformované korupciou, núti ho to prispôsobiť sa daným pravidlám hry, teda okolnosťami je nútený dávať úplatky.
Aj z odbornej literatúry je zrejmé, že jednoznačne definovať pojem korupcia nie je vôbec jednoduché. Preto je tu snaha k vymedzeniu pojmu korupcia pristupovať dvomi spôsobmi. Prvý sa snaží tento pojem definovať širšie a druhý definuje jej jednotlivé podoby.
Preto korupciu je možné vyjadriť aj ako dobrým mravom odporujúci a princíp nestrannosti porušujúci dvojstranný vzťah, ktorý spočíva vo výmene nejakého neoprávneného prospechu pre obmedzený okruh osôb za poskytnutie protiplnenia z určitých pohnútok.
Boj s korupciou nie je len vecou orgánov činných v trestnom konaní (polícia, prokuratúra). Tieto zložky sú represívnymi orgánmi, ktoré nastupujú vtedy, keď už je korupcia spáchaná. Táto represívna časť boja proti korupcii je veľmi dôležitá, avšak na strane druhej nemožno opomínať možno ešte dôležitejšiu časť, ktorou nesporne je časť preventívna. A práve tu musí celá spoločnosť vytvárať tlak aj na politikov, aby títo prijali čo najdôraznejšie a najúčinnejšie opatrenia v boji s korupciou.
8
Korupcia má v rámci trestných činov osobitné postavenie, ktoré spočíva v tom, že pri jej páchaní sa dopúšťa protiprávneho konania tak poskytovateľ úplatku, ako aj jeho prijímateľ.
V súvislosti s odhaľovaním korupcie je potrebné poukázať na skutočnosť, že v prvých rokoch po vzniku úradu špeciálnej prokuratúry bol evidentný nárast oznámených ale aj odhalených korupčných trestných činov. Bolo to reakcia verejnosti na aktuálnu korupčnú situáciu v slovenskej spoločnosti a na skutočnosť, že vznikla nová inštitúcia poverená predovšetkým bojom s korupciou a s najzávažnejšími formami trestnej činnosti. Počet oznámených korupčných trestných činov sa však postupne znižoval. Domnievame sa, že to mohlo byť podmienené určitou skepsou verejnosti, potom, čo neboli vyšetrené niektoré mediálne prezentované korupčné trestné činy. Za to však nemôžu niesť zodpovednosť prokurátori úradu špeciálnej prokuratúry, pretože za správne zistenie dôkazného stavu nesú zodpovednosť predovšetkým policajti vykonávajúci vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie. Zadovážiť dôkazy a procesne ich zdokumentovať tak, aby obstáli na súde, je úlohou polície a nie prokurátora. Prokurátor je síce dominus litis prípravného konania v tom smere, že len on môže meritórne rozhodnúť, ale na druhej strane, môže pracovať len s takými dôkazmi, ktoré mu zadováži policajt.
Najčastejšie páchaným hospodárskym trestným činom bol trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 Trestného zákona, pre ktorý bolo spolu stíhaných 338 osôb. Nasleduje trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 276 Trestného zákona (prípadne podľa § 148 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005), pre ktorý bolo stíhaných 258 osôb a trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 Trestného zákona (prípadne podľa § 148a Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005), pre ktorý bolo stíhaných 175 osôb.
Z trestných činov proti majetku bol najviac páchaný trestný čin podvodu podľa § 212 Trestného zákona (prípadne podľa § 250 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005), pre ktorý bolo trestne stíhaných 346 osôb. Tento trestný čin páchali predovšetkým obvinení konajúci za rôzne nebankové subjekty, ktoré sa zamerali na vylákanie finančných prostriedkov vkladateľov za účelom ich nereálneho zhodnotenia, čím poškodeným spôsobili škody presahujúce 6.650.000,- eur.
9
b)Skladba kriminality v roku 2015.
V roku 2015 napadlo do trestného registra 343 vecí, čo je podstatný pokles v porovnaní s rokom 2014, kedy to bolo 401 vecí a aj v porovnaní s rokom 2013, kedy to bolo 442 vecí. Vybavených však bolo 520 vecí, pretože v priebehu roka bolo skončených veľa starých vecí z predchádzajúcich rokov.
Z celkového počtu 520 skončených vecí bolo 174 vecí neznámych páchateľov, ktoré boli vybavené spôsobom uvedeným v tabuľke:
spôsob skončenia
počet vecí
prerušené
32
postúpené
2
zastavené
121
Inak
19
Spolu
174
Trestné stíhanie vo veciach známych páchateľov bolo skončené v 346 veciach proti 469 známym páchateľom, z ktorých bolo 397 mužov a 72 žien. Štyria obvinení boli v čase spáchania trestnej činnosti mladiství. Do väzby bolo vzatých 27 obvinených.
Spôsob skončenia vecí známych páchateľov vyplýva z nasledujúcej tabuľky:
spôsob skončenia trestných stíhaní
Počet osôb
podaná obžaloba
112
dohoda o vine a treste
80
zastavené
32
podmienečne zastavené
3
podmienečne zastavené spolupracujúceho obvineného
7
prerušené trestné stíhanie
spolupracujúceho obvineného
7
prerušené
8
Inak
97
Spolu
346
10
Cudzincov bolo stíhaných 18, z toho 10 občanov Ukrajiny, 3 občania Českej republiky, 2 občania Vietnamu a po jednom občanovi Maďarskej republiky, Talianska a Turecka.
Organizovaný zločin
Organizovaný zločin – trestné činy podľa Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005:
§
stíhané osoby
obžalované osoby
dohoda o vine a treste
odsúdené
osoby
185a
16
1
0
0
235a
0
0
0
1
252
1
0
0
5
spolu
17
1
0
6
Organizovaný zločin – trestné činy podľa Trestného zákona účinného od 1. januára 2006:
§
stíhané osoby
obžalované osoby
dohoda o vine a treste
podmienečne zastavené trestné stíhanie
odsúdené
osoby
172
15
1
13
0
13
173
1
1
0
0
0
179
0
0
0
0
5
188/3
5
5
0
0
0
188/4
3
0
0
0
0
189/4
13
12
0
0
0
212/5
4
0
0
0
0
213/4
5
5
0
0
0
221/4
31
27
0
1
0
233
16
14
0
0
0
11
237/4
1
1
0
0
0
270
2
0
0
2
0
276/4
24
6
2
15
0
277/4
40
20
3
2
0
295
14
3
2
0
1
296
62
40
14
1
22
spolu
236
135
34
21
41
Ako vyplýva zo štatistických prehľadov, spolu bolo v roku 2015 vybavených 253 trestných činov charakteru organizovaného zločinu, pre tieto trestné činy bola podaná obžaloba na 136 obvinených, dohoda o vine a treste bola uzavretá s 34 obvinenými.
Najpočetnejší bol trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona (prípadne pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a ods.1 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005), pre ktorý bolo skončené trestné stíhanie 78 osôb.
V roku 2015 nebola rozložená žiadna zločinecká skupina páchajúca rôzne formy násilnej trestnej činnosti. Pokračovalo však trestné stíhanie osôb, ktoré zo zločineckých skupín rozložených v minulosti zostali ešte na slobode, pretože boli na úteku a boli vypátraní a zadržaní alebo bolo vznesené obvinenie páchateľom, ktorým bolo v predchádzajúcich obdobiach dočasne odložené vznesenie obvinenia alebo ktorých trestná činnosť bola odhalená dodatočne.
Treba konštatovať, že organizovaný zločin sa poučil a svoje aktivity preniesol z tzv. výpalníctva, násilnej a drogovej trestnej činnosti do sofistikovanejších a výnosnejších foriem, ktoré sú komplikovanejšie na odhalenie a usvedčenie páchateľa. V prevažnej miere išlo zločinecké skupiny, ktoré sa dopúšťali ekonomickej trestnej činnosti.
Prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry podal obžalobu na 17 obvinených pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, pre obzvlášť závažný zločin podvodu, pre obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti a pre zločin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky na tom skutkovom základe, že
12
ako členovia zločineckej skupiny s cieľom páchať trestnú činnosť zameranú na podvodné prevody nehnuteľností, organizovane a koordinovane v rôznych štruktúrach, od objednávateľa a organizátora až po tzv. biele kone, v priebehu roka 2008 trikrát podvodne previedli nehnuteľnosti a pozemky po zomretých vlastníkoch bez oprávnených, resp. dlhodobo neprihlásených dedičov, postupne prostredníctvom fiktívnych osôb na konečných spriaznených vlastníkov na základe kúpno-predajnej alebo darovacej zmluvy, v ktorých deklarované kúpne ceny v skutočnosti zaplatené nikdy neboli, čím oprávneným dedičom pôvodných vlastníkov nehnuteľností a pozemkov spôsobili škodu viac ako 1 milión eur.
Prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry podal obžalobu pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a pre zločin neodvedenia dane a poistného na 6 obvinených na tom skutkovom základe, že vyhotovením fiktívnych faktúr na dodávku drevnej hmoty a parkiet vytvorili fakturačný reťazec, v ktorom prostredníctvom tzv. bielych koní zabezpečovali potrebné podklady a simuláciou vzniku zákonných podmienok si neoprávnene uplatnili nadmerný odpočet DPH v celkovej výške 795.448,63 eur.
Je tiež potrebné poznamenať, že po rozložení tradičných zločineckých skupín pôsobiacich na území Slovenska na ich miesto nastúpili a pokúšajú sa infiltrovať do prostredia zločinecké skupiny zložené z občanov iných štátov, ktorých existencia a činnosť je založená na etnickom a rodovom základe, takže je problém získať relevantné informácie o ich zložení, organizačnej štruktúre a spôsoboch páchania trestnej činnosti.
Korupčná kriminalita
Korupčná kriminalita – trestné činy podľa Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005:
§
stíhané osoby
obžalované osoby
dohoda o vine a treste
podmienečne zastavené trestné stíhanie
odsúdené osoby
160
3
0
0
0
0
160a
8
7
1
0
2
161a
2
2
0
0
1
spolu
13
9
1
0
3
13
Korupčná kriminalita – trestné činy podľa Trestného zákona účinného od 1. januára 2006:
§
stíhané osoby
obžalované osoby
dohoda o vine a treste
podmienečne zastavené trestné stíhanie
odsúdené osoby
328
4
1
2
0
1
329
43
9
30
1
48
332
5
1
3
0
3
333
69
24
30
0
61
336
23
8
13
0
10
336a
16
8
6
0
12
spolu
160
51
84
1
135
Pre korupčné trestné činy bolo v roku 2015 stíhaných 173 páchateľov, čo bol pokles v porovnaní s rokom 2014, kedy bolo pre korupčné trestné činy stíhaných 209 páchateľov (v roku 2013 ich bolo 236). Obžalovaných bolo 60 osôb, uzavretých bolo 85 dohôd o vine a treste, podmienečné zastavenie trestného stíhania bolo aplikované v 1 prípade, odsúdených bolo 138 osôb. Najčastejšie sa vyskytujúcim korupčným trestným činom bol trestný čin podplácania, pre ktorý bolo stíhaných 76 osôb, obžaloba bola podaná na 27 osôb, dohoda o vine a treste bola uzatvorená s 33 osobami a odsúdených bolo 64 osôb. Nasleduje trestný čin prijímania úplatku, pre ktorý bolo stíhaných 58 páchateľov, obžaloba bola podaná na 14 osôb, dohoda o vine a treste bola uzatvorená s 33 osobami, podmienečné
zastavenie trestného stíhania sa týkalo 1 osoby a odsúdených bolo 51 osôb. Páchateľmi boli spravidla policajti, lekári, štátni úradníci pôsobiaci na úradoch cestnej dopravy, technici staníc technickej kontroly a starostovia obcí.
Ing. Sergej S. a Alexandr S. boli uznaní vinnými zo spáchania obzvlášť závažného zločinu podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 Trestného zákona, pretože prisľúbili riaditeľke daňového úradu úplatok vo výške 10 % zo sumy ňou zabezpečených vyplatených nadmerných odpočtov dane z pridanej hodnoty a za bezproblémové vrátenie a vyplatenie uplatnených nadmerných odpočtov tejto dane
14
rôznym nimi kontrolovaným spoločnostiam, pričom časť ponúknutého úplatku vo výške 50.000,- eur riaditeľke daňového úradu aj odovzdali. Súd za to uložil obžalovanému Ing. Sergejovi S. trest odňatia slobody na 7 rokov a obžalovanému Alexandrovi S. trest odňatia slobody na 6 rokov.
Ing. Dušan K. bol uznaný vinným zo spáchania zločinu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, pretože si ako riaditeľ daňového úradu dal opakovane sľúbiť od Sergeja S. a Alexandra S. úplatok vo výške 10 % z celkovej sumy nadmerných odpočtov dane z pridanej hodnoty a za bezproblémové vrátenie a vyplatenie uplatnených nadmerných odpočtov tejto dane rôznym nimi kontrolovaným spoločnostiam, pričom sľúbený úplatok v bližšie nezistenej výške aj prijal. Súd za to uložil obžalovanému Ing. Dušanovi K. trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov a peňažný trest vo výške 30.000,- eur.
Ing. Ladislav H. bol uznaný vinným zo spáchania prečinu podplácania podľa § 333 ods. 1 Trestného zákona, kedy ako konateľ spoločnosti N. s.r.o. Bratislava ponúkol predsedovi burzovej komory úplatok vo výške 50.000,- eur a 25.000,- eur za zrušenie sekcie minerálov, následkom čoho by došlo k dosiahnutiu vyšších ziskov spoločnosti N. s.r.o. Bratislava, resp. za zabezpečenie uzatvorenia kontraktov v určitej výške za tonu posypovej soli. Súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov s podmienečným odkladom jeho výkonu sa skúšobnú dobu v trvaní 4 rokov, peňažný trest vo výške 50.000,- eur a trest zákazu činnosti, a to účasti na obchodoch na burze a na obchodoch vo verejnom obstarávaní vo výmere 8 rokov a trest prepadnutia veci - peňažnej čiastky v sume 25.000,- eur.
MUDr. Viliam F. bol uznaný vinným zo zločinu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 Trestného zákona, pretože ako lekár prevzal úplatky v peňažnej aj nepeňažnej forme v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti pacientke. Súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov s podmienečným odkladom jeho výkonu sa skúšobnú dobu v trvaní 4 rokov, peňažný trest vo výške 15.000,- eur a trest zákazu činnosti vykonávať lekárske povolanie na dobu 3 rokov.
Ing. Václav K. bol uznaným vinným zo spáchania zločinu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a iné, pretože ako rektor prevzal úplatky v celkovej výške 5.000,- eur v súvislosti so zabezpečením prijatia osôb na štúdium. Súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov s podmienečným odkladom jeho výkonu sa skúšobnú dobu v trvaní 4 rokov, peňažný trest vo výške 5.000,- eur, trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze vykonávať
15
riadiace alebo vedúce funkcie v oblasti verejnej správy na dobu 5 rokov a trest prepadnutia veci - peňažnej čiastky v sume 5.000,- eur.
Pre trestný čin nepriamej korupcie bolo stíhaných 23 osôb, obžaloba bola podaná na 8 osôb, dohoda o vine a treste bola uzatvorená s 13 osobami a odsúdených bolo 10 osôb.
Mgr. Martin N. a Ing. Igor L. boli uznaní vinnými pre prečin nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 1 Trestného zákona, a to v súvislosti s prideľovaním dotácie z Úradu Vlády Slovenskej republiky vo výške 300.000,- eur a so zabezpečením pridelenia ďalšej dotácie vo výške 1.300.000,- eur na ten istý účel. Súd za obžalovanému Mgr. Martinovi N. uložil trest odňatia slobody v výmere 1,5 roka a obžalovanému Ing. Igorovi L. vo výmere 15 mesiacov a taktiež obom obžalovaným uložil aj peňažný trest vo výške po 15.000,- eur.
Pre trestný čin volebnej korupcie bolo stíhaných 16 osôb, obžaloba bola podaná na 8 osôb, dohoda o vine a treste bola uzatvorená so 6 osobami a odsúdených bolo 12 osôb.
Štefan F. a Slávka F. boli uznaní vinnými zo spáchania prečinu volebnej korupcie podľa § 336a ods. 2 Trestného zákona, pretože žiadali od členky volebného tímu politickej strany finančnú hotovosť vo výške 20.000,- eur ako úplatok za to, že zabezpečia najmenej 4 000 až 5 000 oprávnených voličských hlasov vo voľbách do Európskeho parlamentu v prospech kandidátov za túto politickú stranu. Súd obom obžalovaným uložil nepodmienečné tresty odňatia slobody - Štefanovi F. v trvaní 8 mesiacov a Slávke F. v trvaní 4 mesiace.
Vo vzťahu ku korupčnej trestnej činnosti je potrebné poznamenať, že jej formy sú stále viac sofistikované. Páchatelia nekomunikujú prostredníctvom bežnej telekomunikačnej prevádzky, ale napr. prostredníctvom internetu. Na poskytovanie, žiadanie, prípadne preberanie úplatkov často používajú sprostredkovateľov alebo sľúbený úplatok je vyplatený až vo vzdialenejšej budúcnosti vo forme napr. služby, zvýhodnenia a pod. Na získanie dôkazov sú takmer vždy využívané informačno-technické prostriedky alebo prostriedky operatívno-pátracej činnosti. V tejto súvislosti by bolo potrebné, aby Policajný zbor disponoval kvalitným technickým vybavením, pretože súčasné technické vybavenie už nevyhovuje požiadavkám na získanie dôkazov, najmä z hľadiska kvality výstupov - obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov, ktoré sú niekedy na úrovni spred 10 rokov.
16
Vyhľadávanie korupčnej trestnej činnosti a zisťovanie jej páchateľov patrí do výlučnej pôsobnosti príslušníkov Policajného zboru. Nedostatočná činnosť polície pri odhaľovaní a zisťovaní tohto druhu trestnej činnosti má priamy dopad na prácu prokurátorov úradu špeciálnej prokuratúry, ktorí sa zaoberajú bojom proti korupcii. Klesajúci trend v tejto oblasti je spôsobený tým, že polícia nevyvíja dostatočnú aktivitu, a to najmä v operatívnych zložkách. Odhaľovaniu korupčnej trestnej činnosti neprospieva ani nízka dôvera občanov vo vzťahu k justícii, prokuratúre a polícii.
Hospodárska kriminalita
Hospodárska kriminalita – trestné činy podľa Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005:
§
stíhané osoby
obžalované osoby
dohoda o vine a treste
podmienečne zastavené trestné stíhanie
odsúdené osoby
124
9
9
0
0
0
148
25
10
4
0
0
148a
10
4
3
0
0
spolu
44
23
7
0
0
Hospodárska kriminalita – trestné činy podľa Trestného zákona účinného od 1. januára 2006:
§
stíhané osoby
obžalované osoby
dohoda o vine a treste
podmienečne zastavené trestné stíhanie
odsúdené
osoby
254
1
0
0
0
0
259
3
2
0
1
0
261
64
44
8
2
34
266
21
6
12
0
12
276
42
16
6
15
0
277
46
22
4
3
5
17
279
1
0
0
0
0
spolu
178
90
30
21
51
Ako vyplýva zo štatistických prehľadov, spolu bolo vybavených 222 hospodárskych trestných činov, pre ktoré bola podaná obžaloba na 113 osôb, s 37 obvinenými bola uzavretá dohoda o vine a treste. Z hospodárskych trestných činov bol najpočetnejší trestný čin skrátenia dane a poistného, pre ktorý bolo skončené trestné stíhanie 67 osôb.
Pre trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 Trestného zákona bolo skončené trestné stíhanie 64 osôb. Podstata konania páchateľov pri tomto trestnom čine spočívala predovšetkým v predkladaní nepravdivých dokladov príslušnému orgánu a taktiež v následnom použití finančných prostriedkov, poskytnutých z fondov Európskej únie, na iný účel, ako boli určené. Hovoriac o fondoch, máme na zreteli najmä Európsky sociálny fond, Európsky fond regionálneho rozvoja a Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka. Trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev bol často spáchaný najmä v súbehu s iným trestným činom, prioritne s trestným činom subvenčného podvodu, pretože finančné prostriedky sú spravidla poskytované v percentuálnom pomere z príslušného fondu Európskej únie a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.
Prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry podal obžalobu na Ing. V. K. pre pokus pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu subvenčného podvodu (§ 14 ods. 1, § 225 ods. 1, ods. 6 písm. a) Trestného zákona) a pokus pokračovacieho zločinu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev (§ 14 ods. 1, § 261 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona) na tom skutkovom základe, že ako štatutárny orgán na základe fiktívnych dokladov vytvoril podmienky na uzavretie zmlúv o poskytnutí nenávratného finančného príspevku (ďalej len „NFP“) s Pôdohospodárskou platobnou agentúrou (ďalej len „PPA“) a následne v marci 2013 požiadal PPA o schválenie a refundáciu predstieraných výdavkov na stavebné práce a dodávky, ktoré mali byť vykonané na stavbách bioplynových staníc (ďalej len „BPS“) v N. a vo V. S., hoci deklarované stavebné práce a dodávky v skutočnosti zrealizované neboli, pretože s výstavbou BPS sa ani len nezačalo, k čomu priložil fiktívne doklady s falšovanými podpismi oprávnených osôb. Od PPA sa tak pokúsil vylákať vyplatenie
18
NFP v celkovej výške 1.563.335,- eur, z ktorej pomerná časť poskytnutá z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka predstavovala 1.172.501,24 eur a pomerná časť poskytnutá zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky predstavovala 390.833,76 eur, k vyplateniu ktorého v dôsledku zániku zmlúv o poskytnutí NFP nedošlo.
Pre trestný čin neodvedenia dane a poistného bolo skončené trestné stíhanie 56 osôb. Za zmienku ešte stojí trestný čin machinácie pri verejnom obstarávaní a dražbe, pre ktorý skončilo trestné stíhanie 21 osôb. Ostatné druhy hospodárskych trestných činov boli menej časté.
Hospodárske trestné činy páchajú spravidla osoby s vyšším vzdelaním, neraz aj vysokoškolským, ktoré realizujú riadiacu činnosť vo vzťahu k tzv. vykonávateľom. Páchatelia trestných činov daňových za účelom znižovania prehľadnosti o protiprávnych konaniach a utajovania činnosti využívajú prvok priamo z prostredia správcu dane, ktorým je najmä osoba zodpovedná za výkon kontroly. Pre tento druh trestnej činnosti je typické aj využívanie osôb, tzv. „bielych koní“, ktoré často nie sú, vzhľadom na svoju nízku inteligenciu, spôsobilé rozoznať protiprávnosť svojho konania. Takéto subjekty v daňovej sfére požívajú status „zmiznutých obchodníkov“, takzvaných Missing Trader Intra–Community (ďalej len „MTIC“). Obdobne sú pri trestných deliktoch využívané zahraničné osoby z dôvodu vytvorenia prekážok v dokazovaní v rámci medzinárodnej spolupráce.
Hlavnými dôkazmi v hospodárskych trestných činoch spravidla nebývajú výpovede svedkov, ale listinné dôkazy (účtovné doklady, daňové doklady, daňové priznania, rôzne povolenia, licencie a pod.), ako i odborné vyjadrenia a znalecké posudky. Trestné konanie je závislé na zabezpečení a vyhodnotení uvedených dôkazov, pričom nezriedka účtovná a daňová evidencia býva neúplná, prípadne pre orgány činné v trestnom konaní nedostupná.
Napriek tomu, že v prípadoch finančnej kriminality ide o jednu z najzávažnejších foriem trestnej činnosti, je zaznamenaná pomerne nízka zainteresovanosť daňových úradov a orgánov Finančnej správy Slovenskej republiky (ďalej len „finančná správa“) na ich oznámení. Dôsledkom tohto prístupu je fakt, že tento druh trestnej činnosti je spravidla odhalený na pri vykonávaní operatívno–pátracej činnosti polície.
Majetková kriminalita
19
Majetková kriminalita – trestné činy podľa Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005:
§
stíhané osoby
obžalované osoby
dohoda o vine a treste
podmienečne zastavené trestné stíhanie
odsúdené osoby
248
9
9
0
0
5
250
15
10
0
0
0
250a
4
4
0
0
0
250c
1
0
0
0
0
spolu
29
23
0
0
5
Majetková kriminalita – trestné činy podľa Trestného zákona účinného od 1. januára 2006:
§
stíhané osoby
obžalované osoby
dohoda o vine a treste
podmienečne zastavené trestné stíhanie
odsúdené osoby
212
8
5
0
0
0
213
8
5
0
0
0
221
31
27
0
1
1
spolu
47
37
0
1
1
Najpočetnejším trestným činom proti majetku bol trestný čin podvodu, za ktorý bolo skončené trestné stíhanie 36 páchateľov. Ostatné majetkové trestné činy sa vyskytovali menej často.
Násilná kriminalita
Násilná kriminalita – trestné činy podľa Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005:
§
stíhané osoby
obžalované osoby
dohoda o vine a treste
podmienečne zastavené trestné stíhanie
odsúdené osoby
219
16
7
0
0
3
20
235
1
1
0
0
3
spolu
17
8
0
0
6
Násilná kriminalita – trestné činy podľa Trestného zákona účinného od 1. januára 2006:
§
stíhané osoby
obžalované osoby
dohoda o vine a treste
podmienečne zastavené trestné stíhanie
odsúdené osoby
144
22
11
1
0
6
155
0
0
0
0
1
156
1
0
0
0
0
183
4
3
0
1
0
188
11
8
0
0
2
189
24
23
0
0
10
194
9
8
1
0
1
spolu
71
53
2
1
20
Najčastejšie sa vyskytujúcim násilným trestným činom bol trestný čin vydierania, pre ktorý bolo skončené trestné stíhanie 24 obvinených. Išlo predovšetkým o členov zločineckých skupín, pretože vydieranie je jedným zo spôsobov, akým sa dostávajú k nelegálnym ziskom. Osobitne závažný je však vysoký počet úkladných vrážd, pre ktoré bolo skončené trestné stíhanie 22 páchateľov.
Typickým príkladom úkladných vrážd so zištným motívom je prípad dvoch vrážd spáchaných odsúdeným Š. S., ktorý zavraždil dvoch svojich veriteľov, aby im nemusel vrátiť požičané peniaze. K zadržaniu obvineného políciou došlo krátko po spáchaní druhej vraždy, pričom telo prvej obete našli rodinní príslušníci páchateľa asi mesiac po druhej vražde. Bolo voľne uložené v chate páchateľa v garáži na podlahe a prikryté papiermi a handrami, pričom podľa stavu, v ktorom bolo nájdené, tam ležalo asi 2 roky.
Odlišným je prípad vraždy poškodeného M. H., ktorého telo bolo nájdené rozkúskované v lesíku pri Bratislave v júni 2015. Hoci sa spočiatku javilo, že ide o mafiánsku vraždu, nakoniec sa potvrdilo, že šlo o úkladnú vraždu, ktorú
21
zorganizovala a na ktorej sa podieľala partnerka poškodeného, ktorá sa ho chcela zbaviť, pretože údajne týral ju a aj jej matku.
Pre trestný čin vraždy podľa § 219 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005 bolo skončené trestné stíhanie 16 osôb. Išlo o dodatočne objasnené mafiánske vraždy z 90. rokov minulého storočia.
Kriminalita proti poriadku vo verejných veciach
Kriminalita proti poriadku vo verejných veciach – trestné činy podľa Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005:
§
stíhané osoby
obžalované osoby
dohoda o vine a treste
podmienečne zastavené trestné stíhanie
odsúdené osoby
158
12
8
0
0
1
171
1
0
0
0
0
171a
15
0
3
0
3
176
3
3
0
0
0
spolu
31
11
3
0
4
Kriminalita proti poriadku vo verejných veciach – trestné činy podľa Trestného zákona účinného od 1. januára 2006:
§
stíhané osoby
obžalované osoby
dohoda o vine a treste
podmienečne zastavené trestné stíhanie
odsúdené osoby
326
19
6
12
0
17
327
0
0
0
0
1
345
2
1
0
0
0
346
2
1
0
0
0
352
26
19
3
0
4
355
10
0
3
0
1
spolu
59
27
18
0
23
22
Najčastejším trestným činom proti poriadku vo verejných veciach bol trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa, pre ktorý bolo stíhaných 31 osôb. Ďalej nasledoval trestný čin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky, pre ktorý bolo stíhaných 26 osôb.
Všeobecne nebezpečné trestné činy
Všeobecne nebezpečné trestné činy – podľa Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005.
§
stíhané osoby
obžalované osoby
dohoda o vine a treste
podmienečne zastavené trestné stíhanie
odsúdené osoby
185
1
1
0
0
2
spolu
1
1
0
0
2
Všeobecne nebezpečné trestné činy – podľa Trestného zákona účinného od 1. januára 2006:
§
stíhané osoby
obžalované osoby
dohoda o vine a treste
podmienečne zastavené trestné stíhanie
odsúdené osoby
284
2
1
0
0
0
295
14
3
2
0
1
spolu
16
4
2
0
1
Z trestných činov všeobecne nebezpečných bol vo vyššom počte spáchaný len trestný čin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami, pre ktorý bolo stíhaných 14 osôb.
Orgány činné v trestnom konaní nemuseli v roku 2015 riešiť žiadny prípad konkrétnych teroristických útokov. Vykonávané boli iba niektoré preverovacie úkony na požiadanie zo strany zahraničných partnerov po teroristickom útoku v novembri 2015 v Paríži. V oblasti boja proti terorizmu však úrad špeciálnej prokuratúry úzko spolupracuje s ostatnými zložkami zameranými na túto problematiku. Prokurátori
23
úradu špeciálnej prokuratúry sa v tejto oblasti zúčastňujú tak domácich, ako aj zahraničných aktivít.
Časť III.
Činnosť úradu špeciálnej prokuratúry pred začatím trestného
stíhania.
V zmysle § 230 ods. 1 Trestného poriadku vykonávajú prokurátori úradu špeciálnej prokuratúry dozor aj pred začatím trestného stíhania vo veciach patriacich do jeho príslušnosti. Ide v podstate o vybavovanie trestných oznámení, ktorých počty vyplývajú z nasledujúcej tabuľky:
nápad
vybavené
2011
569
658
2012
797
773
2013
642
654
2014
708
699
2015
731
782
Od roku 2011 napadlo na úrad špeciálnej prokuratúry spolu 3 447 trestných oznámení a vybavených bolo 3 566 oznámení. Rozdiely medzi nápadom a vybavenosťou sú spôsobené prechodom medzi jednotlivými rokmi a skutočnosťou, že preverovanie mnohých oznámení si vyžadovalo dlhšie časové obdobie vzhľadom na ich rozsah.
Trestné oznámenia prokurátori úradu špeciálnej prokuratúry v súlade s ustanovením § 198 ods. 1 Trestného poriadku odovzdávali na vybavenie príslušným policajtom často s pokynom na ďalší postup. Policajti takmer vo všetkých prípadoch vykonávali doplnenie trestného oznámenia výsluchom oznamovateľa a často aj poškodeného a osoby, proti ktorej trestné oznámenie smerovalo. Najmä u podozrení na ekonomickú kriminalitu zadovažovali aj písomné doklady. Policajti mali snahu dodržať poriadkovú lehotu na doplnenie trestného oznámenia v dĺžke 30 dní, ale jej prekročenie bolo pomerne bežné a často aj dôvodné, najmä ak v rámci doplnenia trestného oznámenia boli zadovažované rozsiahle účtovné doklady alebo údaje, ktoré sú predmetom obchodného, bankového, či daňového tajomstva.
24
Trestné oznámenia, na podklade ktorých nebolo začaté trestné stíhanie, policajti väčšinou vybavili vydaním uznesenia o odmietnutí veci podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku. V roku 2015 bolo takto vybavených 333 trestných oznámení. Veľkú časť takýchto oznámení predstavovali podania fyzických osôb nespokojných s činnosťou štátnych orgánov, policajtov, sudcov a prokurátorov, prípadne predstaviteľov samosprávy. Oznamovatelia veľmi často ani nevedeli, aký trestný čin mali napadnuté osoby spáchať, avšak subjektívne boli presvedčení, že išlo o nezákonné konanie. Argumentovali tým, že nedôverujú príslušným orgánom na okresnej alebo krajskej úrovni. Nie nepodstatnú časť tvorili oznámenia večných nespokojencov a kverulantov, ktorí svoje podania neustále dopĺňali o nové skutočnosti, ktorých preverovanie si vyžiadalo dlhší čas.
Časť neopodstatnených oznámení tvorili podania podnikateľských subjektov (právnických aj fyzických osôb), ktoré sa cestou trestného konania snažili riešiť nevyriešené obchodnoprávne a občianskoprávne vzťahy.
K začatiu trestného stíhania viedlo celkom 90 trestných oznámení, a to buď priamo alebo po ich doplnení postupom podľa § 196 ods. 2 Trestného poriadku. Dôvodné trestné oznámenia podávali najmä úrady práce, sociálnych vecí a rodiny oznamujúce podozrenia z trestných činov poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev.
Prokurátori úradu špeciálnej prokuratúry venovali veľkú pozornosť dozoru nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania, pričom aktívne využívali procesné oprávnenia vyplývajúce z ustanovenia § 198 ods. 2 a § 230 ods. 2 Trestného poriadku. V opodstatnených prípadoch konzultovali s policajtmi ich postup pri doplnení trestných oznámení, najmä v tých prípadoch, v ktorých bol predpoklad, že v nich bude začaté trestné stíhanie. Táto činnosť prokurátorov je dôležitá, pretože prokurátor už v štádiu pred začatím trestného stíhania mal možnosť vyhodnotiť závažnosť a relevantnosť získaných informácii a dôvodnosť prípadného začatia trestného stíhania alebo odmietnutia oznámenia v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku. Policajti zo špecializovaných zložiek Národnej kriminálnej agentúry možnosť konzultácií s prokurátormi úradu špeciálnej prokuratúry vítajú a táto spolupráca je efektívna. Vo viacerých prípadoch to umožnilo dohodnúť taktické postupy v úvodných fázach trestného stíhania, najmä pri stíhaní členov a vedúcich predstaviteľov zločineckých skupín a na druhej strane to zabránilo vzniesť obvinenie osobám, ktoré sa trestnej činnosti nedopustili, čím boli uchránené ich občianske
25
práva pred nezákonným trestným stíhaním a s tým spojenými následkami a obmedzeniami.
Spolupráca s policajtmi v štádiu pred začatím trestného konania je korektná, nezriedka však v činnosti policajtov absentuje samostatnosť postupu, správne zameranie zisťovania skutkového stavu veci a schopnosť posúdiť ho podľa ustanovení Trestného zákona. Aj keď sa tieto negatívne javy pomerne úspešne darilo eliminovať spomínanými konzultáciami, vyskytovali sa prípady, keď policajti rozhodli o odmietnutí veci bez náležitého zistenia skutkového stavu alebo na základe nedôsledného vyhodnotenia skutočností vyplývajúcich z trestného oznámenia a jeho doplnenia, hoci boli splnené zákonné podmienky na začatie trestného stíhania. Na tieto prípady prokurátori reagovali uplatnením oprávnenia zrušiť rozhodnutie policajta, prípadne dať pokyn na doplnenie trestného oznámenia alebo začatie trestného stíhania.
Ako príklad možno uviesť prípad, v ktorom prokurátor zrušil uznesenie vyšetrovateľa Národnej kriminálnej agentúry o odmietnutí veci podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku vo veci podozrenia z pokusu zločinu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev v súbehu s pokusom zločinu subvenčného podvodu, ku ktorému malo dôjsť tým, že konateľ obchodnej spoločnosti na základe nesprávnych (fiktívnych) dokladov sa pokúsil od PPA bez splnenia zákonných podmienok vylákať jednotnú platbu na plochu a doplnkovú platbu v celkovej výške 145.284,36 eur, z ktorej časť vo výške 136.979,37 eur bola poskytnutá z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a časť vo výške 8.304,99 eur zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Vyšetrovateľ v tomto prípade doplnil trestné oznámenie správnym spôsobom a zadovážil aj potrebné písomné doklady, ale ich nesprávne právne posúdil. Prokurátor po zrušení uznesenia o odmietnutí veci uložil vyšetrovateľovi vydať uznesenie o začatí trestného stíhania podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku.
Časť IV.
Činnosť úradu špeciálnej prokuratúry v prípravnom konaní
V roku 2015 napadlo do prípravného konania 343 vecí a vybavených bolo 520 vecí proti 889 osobám. V roku 2014 napadlo 401 a vybavených bolo 537 vecí proti
26
615 osobám, v roku 2013 napadlo 442 vecí a vybavených bolo 480 vecí proti 647 obvineným. Rozdiel medzi počtom napadnutých a skončených vecí predstavujú skončené veci, ktoré napadli v predchádzajúcich rokoch.
Pokles nápadu trestnej agendy za posledné tri roky je negatívnym signálom, pretože s vysokou pravdepodobnosťou nie je výsledkom zníženia kriminality, ale možno dôvodne predpokladať, že je dôsledkom nižšej úrovne jej odhaľovania. Na druhej strane znížený nápad trestnej agendy využili prokurátori úradu špeciálnej prokuratúry na úspešné skončenie značného počtu starších vecí, najmä ekonomickej kriminality. Tým bola vytvorená dobrá štartovacia pozícia do ďalších rokov, pretože k 31. decembru 2015 ostalo nevybavených len 323 vecí.
Spôsob skončenia vecí z trestného registra v roku 2015 vyplýva z nasledujúcej tabuľky:
spôsob skončenia
počet vecí
počet osôb
zastavené trestné stíhanie (§ 215) - známi
32
59
prerušené trestné stíhanie (§ 228 ods. 2) - známi
8
20
prerušené trestné stíhanie spolupracujúceho obvineného (§ 228 ods.3 )
7
20
podmienečne zastavené trestné stíhanie
3
4
podmienečne zastavené trestné stíhanie
spolupracujúceho obvineného (§ 218)
7
19
podaná obžaloba
112
234
zastavené trestné stíhanie (§ 215) - neznámi
121
0
prerušené trestné stíhanie (§ 228 ods. 1) - neznámi
29
0
prerušené trestné stíhanie (§ 228 ods. 2) - neznámi
3
0
prerušené trestné stíhanie (§ 228 ods. 4) - neznámi
0
0
dohoda o vine a treste
- počet výziev prokurátora
7
15
- počet návrhov obvinených a obhajcov
59
82
- počet konaní o dohode o vine a treste
84
120
- počet uzavretých dohôd o vine a treste
80
113
-na základe podnetu súdu
15
18
27
- počet dohôd uzavretých súdom
77
105
Štatisticky najčastejším spôsobom skončenia veci bolo zastavenie trestného stíhania podľa § 215 Trestného poriadku. Išlo väčšinou o prípady korupcie, ktoré boli odhalené operatívnou činnosťou policajtov a v ktorých boli v rámci dokazovania využité informačno-technické prostriedky a prostriedky operatívno-pátracej činnosti, avšak bez úspešného výsledku. Zastavenie trestného stíhania však v žiadnom prípade nemožno považovať za uspokojujúci spôsob skončenia veci.
Z tabuľky vyplýva aj to, že v roku 2015 boli veľmi intenzívne využívané ustanovenia Trestného poriadku týkajúce sa spolupracujúceho obvineného (tzv. korunného svedka). Konkrétne ide o podmienečné zastavenie trestného stíhania spolupracujúceho obvineného podľa § 218 Trestného poriadku a prerušenie trestného stíhania podľa § 228 ods. 3 Trestného poriadku. Je to dôsledok toho, že v tomto roku sa podarilo podať obžalobu na viacero členov zločineckých skupín, pričom pri ich usvedčovaní sa intenzívne využívajú práve spolupracujúci obvinení, väčšinou menej významní členovia zločineckých skupín, ktorým je za spoluprácu s orgánmi činnými v trestnom konaní poskytnutý určitý benefit v zmysle Trestného poriadku. Ide o prípady, kedy spolupracujúci páchateľ sám a dobrovoľne poskytne informácie o trestnej činnosti zločineckej skupiny, jej zložení, organizačnej štruktúre, formách páchania trestnej činnosti a o spôsobe delenia zisku. Použitie benefitov je veľmi starostlivo zvažované v každej jednej trestnej veci. Obhajcovia v rámci konania na súde toto oprávnenie prokurátora niekedy znevažujú a démonizujú s tým, že ide o obyčajný komplot prokurátora s jedným páchateľom, aby sa dosiahlo odsúdenie ich nevinných klientov. Treba osobitne podotknúť, že aplikácia benefitov voči spolupracujúcim páchateľom umožnila odhalenie najzávažnejších trestných činov spáchaných zločineckými skupinami, akými boli tzv. Sýkorovci a Piťovci a v predchádzajúcich rokoch napr. Okoličányovci, Adamčovci, atď. Výpovede spolupracujúcich obvinených musia vždy korešpondovať s ďalšími objektívnymi dôkazmi a so skutkovými okolnosťami, ktoré boli zistené v rámci vyšetrovania inými spôsobmi.
Súdy akceptujú výpovede spolupracujúcich obvinených ako relevantný dôkaz, ak tieto výpovede korešpondujú s ďalšími zadováženými dôkazmi. Napriek úsiliu obhajcov, v praxi súdov nie je spochybňovaná dôkazná hodnota takýchto výpovedí a výpovede aj naďalej slúžia ako jeden z podstatných dôkazov usvedčujúcich
28
organizátorov trestnej činnosti a vedúcich páchateľov pôsobiacich na vyšších stupňoch riadenia zločineckých štruktúr.
Počet uzavretých dohôd o vine a treste oproti roku 2014 vzrástol, pretože vtedy bola dohoda o vine a treste uzatvorená a následne schválená Špecializovaným trestným súdom v 63 veciach so 102 obvinenými. Dohody o vine a treste boli uzatvárané predovšetkým s páchateľmi korupčných trestných činov, najmä trestného činu podplácania. V odôvodnených prípadoch však boli uzatvárané dohody aj s páchateľmi iných druhov kriminality. Navrhované tresty sú Špecializovaným trestným súdom akceptované a k výhradám zo strany súdu k právnej kvalifikácií a k navrhovaným trestom došlo iba veľmi ojedinele. V súvislosti s týmto inštitútom treba jednoznačne konštatovať jeho nesporný význam pre odbremenenie jednak prokurátorov úradu špeciálnej prokuratúry ako aj sudcov Špecializovaného trestného súdu. Medzi hlavné pozitíva treba zaradiť absenciu potreby vykonávania dokazovania v konaní pred súdom a v neposlednom rade aj možnosť uloženia miernejšieho trestu v rámci zákonných trestných sadzieb.
Dozor prokurátorov úradu špeciálnej prokuratúry nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní bol vykonávaný dôsledne podľa ustanovení § 230 ods. 2 Trestného poriadku, pričom boli využívané všetky zákonné formy tohto dozoru.
Prokurátori úradu špeciálnej prokuratúry v roku 2015 vykonali 413 previerok vyšetrovacích spisov, pri ktorých vydali 86 písomných pokynov. Štatisticky vykázaný nízky počet písomných pokynov je dôsledkom toho, že prokurátori úradu špeciálnej prokuratúry väčšinou preferujú neformálny spôsob spolupráce s policajtmi a nimi vykonávaný dozor nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní bol väčšinou realizovaný formou pravidelných konzultácií s vyšetrovateľmi. Takýto spôsob práce je akceptovaný a vítaný aj zo strany vyšetrovateľov.
Prokurátori úradu špeciálnej prokuratúry sa aktívne zapojovali do vykonávania konkrétnych vyšetrovacích úkonov. Osobne vykonali 23 výsluchov svedkov a 8 výsluchov obvinených a ďalej sa zúčastnili na 10 výsluchoch svedkov a 1 výsluchu obvineného.
Obvinení podali 265 sťažností proti uzneseniam policajtov, čo je síce vysoký počet, ale bol podstatne nižší ako v roku 2014, kedy podali dokonca 390 sťažností. Prokurátori podľa § 194 ods. 1 Trestného poriadku sťažnosti vyhoveli a napadnuté uznesenie zrušili len v 4 prípadoch.
29
Prokurátori podali návrh na vzatie do väzby 28 obvinených, pričom Špecializovaný trestný súd návrh akceptoval u 17 obvinených. Proti rozhodnutiu sudcu pre prípravné konanie o nevzatí obvineného do väzby podali prokurátori úradu špeciálnej prokuratúry 6 sťažností. Najvyšší súd Slovenskej republiky 5 sťažností zamietol, v jednom príde sťažnosti vyhovel a obvineného vzal do väzby.
Činnosť úradu špeciálnej prokuratúry bola charakteristická pomerne bohatým využívaním prostriedkov na zaistenie vecí podľa štvrtého až šiesteho oddielu IV. hlavy Trestného poriadku a prostriedkov na zabezpečenie informácií podľa V. hlavy Trestného poriadku.
Prokurátori vydali 48 príkazov na vykonanie prehliadok iných priestorov a pozemkov, 5 príkazov na predstieraný prevod a 44 príkazov na sledovanie osôb a vecí. Podali 68 návrhov na vykonanie domovej prehliadky, z ktorých bolo súdom akceptovaných 67.
Najviac využívaným informačno-technickým prostriedkom bolo odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky podľa § 115 Trestného poriadku. Prokurátori podali návrh na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky v 348 prípadoch, z ktorých bolo sudcom pre prípravné konanie akceptovaných 260. Prokurátori podali 116 návrhov na vyhotovovanie obrazových, zvukových a obrazovo-zvukových záznamov, sudca vydal príkaz v 92 prípadoch.
Najviac diskutovaným prostriedkom operatívno-pátracej činnosti využívaným úradom špeciálnej prokuratúry je inštitút agenta podľa § 117 Trestného poriadku. Prokurátori navrhli využitie agenta v 69 prípadoch, sudca akceptoval 61 návrhov. Je to podstatný nárast oproti roku 2014, kedy sudca vydal len 30 príkazov na použitie agenta. Napriek tomu možno konštatovať, že prokurátori úradu špeciálnej prokuratúry využívali tento inštitút len v nevyhnutných prípadoch, kedy by objasnenie trestnej činnosti bez použitia agenta bolo nemožné. Agent ani v jednom prípade nebol využitý na provokovanie trestnej činnosti podľa § 117 ods. 2, alinea druhá Trestného poriadku. Vždy vystupoval ako tzv. „agent kontrolór“, ktorý neiniciuje spáchanie trestnej činnosti, len ju sleduje a dokumentuje činnosť páchateľa. Vo všetkých prípadoch bol tento agent vypočutý výlučne prokurátorom úradu špeciálnej prokuratúry.
Prokurátori pri výkone dozoru nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní spolupracujú väčšinou s príslušníkmi Národnej kriminálnej agentúry.
30
Spolupráca s touto zložkou je možné charakterizovať ako korektnú, u policajtov však často absentuje samostatnosť v postupe a rozhodovaní.
Medzi najčastejšie sa vyskytujúce pochybenia v činnosti policajtov vykonávajúcich vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie patria:
- nereagovanie na pokyny prokurátorov vyžadujúcich predloženie správ o stave
vyšetrovania v stanovených lehotách,
- neplnenie pokynov prokurátorov v stanovených lehotách,
- nesprávna formulácia skutkov v uzneseniach o začatí trestného stíhania alebo
v uzneseniach o vznesení obvinenia,
- nesprávne právne posúdenie skutku,
- nedôsledná analýza dôkazov získaných z informačno-technických prostriedkov
a z prostriedkov operatívno-pátracej činnosti,
- doslovná totožnosť zápisnice o trestnom oznámení s nasledovnou zápisnicou
o výsluchu svedka,
- nízka kvalita obrazových, zvukových, resp. obrazovo-zvukových záznamov,
- nevyhodnocovanie obrazových, zvukových, resp. obrazovo-zvukových záznamov
priebežne.
V prípadoch závažnej hospodárskej a majetkovej trestnej činnosti je problémom dĺžka prípravného konania, ktoré bežne trvá aj niekoľko rokov. Tento stav je čiastočne daný objektívne, a to rozsiahlosťou dokazovania tejto trestnej činnosti. K dĺžke prípravného konania v týchto veciach však značnou mierou prispeli časté zmeny vyšetrovateľov v konkrétnych trestných veciach a v neposlednom rade aj absentujúca odbornosť najmä služobne mladších vyšetrovateľov. Do budúcnosti je nevyhnutnosťou špecializácia vyšetrovateľov, a to nielen na tzv. ekonomickú trestnú činnosť, ale ešte užšie, najmä na daňovú kriminalitu, trestnú činnosť zameranú na spreneveru eurofondov, na tzv. úpadkové delikty, počítačovú kriminalitu, trestnú činnosť poškodzujúcu bankový systém, oblasť obchodovania s cennými papiermi a iné.
Postup vo vyšetrovaní je mnohokrát závislý od obsahu a záverov znaleckého skúmania. V tomto smere však orgány činné v trestnom konaní narážajú na problém
včasnosti vypracovania posudkov Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru.
Časť V.
31
Činnosť úradu špeciálnej prokuratúry v súdnom konaní.
V roku 2015 bolo odsúdených 202 obvinených, na ktorých bola podaná obžaloba prokurátorom úradu špeciálnej prokuratúry. Väčšinou išlo o rozhodnutia Špecializovaného trestného súdu, ale aj všeobecných súdov, ak prokurátor podal obžalobu na miestne príslušný okresný súd vo veciach, ktoré nepatrili do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu.
Oslobodených bolo 35 osôb, čo vzhľadom na zložitosť žalovaných vecí nie je vysoký počet. Zastavené bolo trestné stíhanie 8 osôb.
Súdy schválili uzavreté dohody o vine a treste so 105 obvinenými. Okrem toho súdy vrátili prokurátorovi na konanie o dohode o vine a treste 17 vecí proti 22 obvineným. Takmer bez výnimky išlo o prípady, kedy obvinení v prípravnom konaní odmietali uzavretie dohody o vine a treste dúfajúc, že ich trestná činnosť nebude dokázaná a až po podaní obžaloby si uvedomili bezvýchodnosť svojej situácie a na súdnom konaní oznámili, že súhlasia s uzavretím dohody o vine a treste.
Súdy vrátili prokurátorom úradu špeciálnej prokuratúry na došetrenie 8 vecí.
Prokurátori podali v roku 2015 proti rozsudkom 65 odvolaní, z ktorých v 58 prípadoch nebolo do konca roku rozhodnuté. V dvoch prípadoch bolo odvolanie úspešné, v štyroch bolo zamietnuté ako nedôvodné a v jednom prípade vzal prokurátor svoje odvolanie späť.
Prokurátori úradu špeciálnej prokuratúry v roku 2015 podali 19 sťažností proti rôznym rozhodnutiam Špecializovaného trestného súdu a všeobecných súdov. Štyri sťažnosti boli úspešné, 5 bolo neúspešných a o 10 sťažnostiach nebolo do konca roku rozhodnuté.
Proti trestným rozkazom podali prokurátori úradu špeciálnej prokuratúry 2 odpory.
Časť VI.
Aplikačné, organizačné, personálne problémy a návrhy opatrení.
a)Aplikačné problémy
Predovšetkým je potrebné poukázať, že aplikačná činnosť prokurátorov úradu špeciálnej prokuratúry je úzko prepojená s činnosťou policajtov a s činnosťou sudcov Špecializovaného trestného súdu a prípadne aj všeobecných súdov. Preto všetky
32
aplikačné problémy, ktoré prokurátori pociťujú, sú viac alebo menej spojené aj s činnosťou policajtov a sudcov.
Činnosť prokurátorov úradu špeciálnej prokuratúry často komplikujú niektoré preformalizované ustanovenia Trestného poriadku, ktoré sú súdmi rozdielne vykladané. Nie je výnimkou, že to isté ustanovenie Trestného poriadku vysvetľujú a aplikujú rozlične aj jednotlivé senáty najvyššieho súdu. Osobitne poukazujeme napr. na rozhodnutia najvyššieho súdu týkajúce sa zákonnosti postavenia a fungovania Úradu inšpekčnej služby Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pri vyšetrovaní trestných činov spáchaných príslušníkmi Policajného zboru, ako aj pri posudzovaní zákonnosti použitia niektorých informačno-technických prostriedkov. Tento stav prináša neistotu do právnej praxe a sťažuje prácu prokurátorov. Vyriešenie tohto problému nie je v rukách prokurátorov úradu špeciálnej prokuratúry, pretože ho možno riešiť len legislatívne.
Osobitne treba spomenúť rozhodovaciu činnosť jednotlivých senátov Špecializovaného trestného súdu a najvyššieho súdu. Prokurátori úradu špeciálnej prokuratúry sa stretávajú s praxou, keď jeden senát uznal výpoveď svedka, ktorý bol vypočutý pred vznesením obvinenia v časti, v ktorej bola táto rozporná so svedkovou neskoršou výpoveďou prednesenou po vznesení obvinenia. Tento postup akceptoval aj najvyšší súd v rámci odvolacieho konania. Ďalší senát Špecializovaného trestného súdu však v rozpore s touto praxou všeobecne neuznáva výpovede svedkov prednesené v štádiu pred vznesením obvinenia, a to aj napriek skutočnosti, že to v konkrétnej trestnej veci najvyšší súd tomuto senátu výslovne prikázal. Senát svoj postup odôvodnil strohým konštatovaním, že „je to neprocesné“, bez akýchkoľvek ďalších argumentov alebo zdôvodnení. Obdobné problémy sú pri aplikovaní ustanovenia Trestného poriadku upravujúceho možnosť použiť odposluchy telefonických hovorov v inej trestnej veci, než v ktorej bol súdom vydaný príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky.
b)Organizačné problémy
Z hľadiska organizačného je najväčším problémom existencia pracoviska Špecializovaného trestného súdu v Banskej Bystrici, kde sú realizované všetky úkony sudcu pre prípravné konanie a veľká časť hlavných pojednávaní. Vzhľadom na to musia prokurátori úradu špeciálnej prokuratúry prakticky každodenne cestovať do
33
Banskej Bystrice a v prípade viacdenných hlavných pojednávaní sa tam musia aj ubytovať. Ide o zjavne nehospodárne nakladanie so štátnymi finančnými prostriedkami a zároveň dochádza aj k veľkým časovým stratám, pretože prokurátori presedia v autách veľa času, ktorý nemôžu venovať svojej práci. Pritom treba jednoznačne poukázať na to, že existencia tohto pracoviska nemá žiadne rozumné opodstatnenie.
Prokurátori úradu špeciálnej prokuratúry vykonávajú prokurátorský dozor aj vo viacerých veciach, ktoré nepatria do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu. Ide o prípady, v ktorých generálny prokurátor využil svoje oprávnenie podľa § 51 zákona o prokuratúre a určil, aby vo veci, ktorá by inak patrila do príslušnosti všeobecnej prokuratúry, vykonával prokurátorský dozor prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry. Nakoľko v týchto veciach sa nezmenila pôsobnosť súdov, prokurátori úradu špeciálnej prokuratúry sa musia zúčastňovať i veľkého množstva hlavných pojednávaní na všeobecných súdoch po celom Slovensku. Nevýhodnosť takejto praxe sa prejavuje najmä v prípadoch, ak sa nakoniec hlavné pojednávanie na príslušnom súde z rozličných objektívnych alebo subjektívnych dôvodov nevykoná.
Celkom špecifickým problémom v činnosti úradu špeciálnej prokuratúry je existencia značného počtu skupinových vecí, kedy je podaná obžaloba na viacero obvinených. Dochádza potom k situácii, že na hlavnom pojednávaní proti jednému prokurátorovi stojí veľký počet obžalovaných (aj viac ako desať) a ich obhajcov. Prokurátor musí vykonávať dôkazy, ktoré navrhol (napríklad vyslúchať svedka), zároveň reagovať na prípadné zmeny v dôkaznom stave. Pre jedného prokurátora je to niekedy nadľudský výkon, zvlášť v situácii, že v takýchto veciach bývajú hlavné pojednávania obvykle organizované v 3-4 dňových blokoch niekoľko týždňov po sebe. Prax si vynútila, aby na takéto pojednávanie chodili dvaja prokurátori. Nejedná sa o ideálne riešenie, pretože vypomáhajúci prokurátor musí taktiež naštudovať relevantné časti spisu a v priebehu súdneho konania nemôže pracovať na svojich prípadoch.
c)Personálne problémy
Medzi špecifiká práce prokurátorov úradu špeciálnej prokuratúry patrí skutočnosť, že úrad špeciálnej prokuratúry ako súčasť generálnej prokuratúry vo svojej práci spája dva druhy činnosti, ktoré inak vykonávajú dva stupne prokuratúry.
34
K tomuto organizačnému riešeniu bolo v roku 2004 pristúpené preto, lebo personálna situácia pri vzniku úradu špeciálnej prokuratúry neumožňovala vytvorenie akejkoľvek druhostupňovej súčasti.
Tento stav nie je v rozpore so žiadnym právnym predpisom a nikdy nebol napadnutý zo strany obvinených a obhajcov, avšak ide o netypickú úpravu, pretože trestné konanie v Slovenskej republike je postavené na dvojinstančnom princípe. Skutočnosť, že prokurátori úradu špeciálnej prokuratúry vybavujú trestné veci v prvej aj druhej inštancii je pre nich nadmieru zaťažujúca. Vzhľadom na to sa javí veľmi potrebné oddeliť prvostupňovú agendu od druhostupňovej, a to vytvorením samostatnej organizačnej zložky úradu špeciálnej prokuratúry pre druhostupňovú agendu. Táto zložka by zabezpečovala aj plnenie úloh vo vzťahu k rozhodovaniu o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam prokurátorov vydaných v trestnom konaní.
Prokurátori úradu špeciálnej prokuratúry sú často zaťažovaní plnením administratívnych a organizačných úloh, ktoré ich oberajú o čas. Na ich odbremenenie od týchto prác by pomohlo vytvorenie tabuľkových miest asistentov prokurátorov v zmysle § 228 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov.
d)Návrhy opatrení na zefektívnenie činnosti úradu špeciálnej prokuratúry
Na zefektívnenie činnosti úradu špeciálnej prokuratúry navrhujeme:
1. Zrušiť pracovisko Špecializovaného trestného súdu v Banskej Bystrici.
2.Vytvoriť na úrade špeciálnej prokuratúry 5 nových tabuľkových miest prokurátorov a zároveň vytvoriť nové samostatné oddelenie, ktorého by plnilo úlohy prokuratúry druhej inštancie.
3.Vytvoriť na úrade špeciálnej prokuratúry päť miest asistentov.
4.Vzhľadom na spochybňovanie nezávislosti Úradu inšpekčnej služby Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky navrhujeme vytvorenie nezávislého vyšetrovacieho úradu, ktorý by vyšetroval trestné činy príslušníkov a zamestnancov ozbrojených zborov pre trestné činy súvisiace s výkonom ich práce.
Záver
35
Za takmer dvanásť rokov existencie sa úrad špeciálnej prokuratúry osvedčil a má svoje opodstatnenie v právnom systéme Slovenskej republiky. Prokurátori úradu špeciálnej prokuratúry úspešne skončili stovky vecí, počínajúc korupciou a končiac závažnou ekonomickou kriminalitou a zločineckými skupinami. V súčasnosti vykonáva tresty odňatia slobody na doživotie alebo tresty presahujúce dvadsať rokov niekoľko desiatok členov zločineckých skupín. Do roku 2004 nebol obžalovaný a odsúdený ani jeden člen zločineckej skupiny. Už len táto skutočnosť potvrdzuje opodstatnenosť úradu špeciálnej prokuratúry (samozrejme aj Špecializovaného trestného súdu), pretože títo veľmi nebezpeční zločinci by pri neexistencii úradu špeciálnej prokuratúry doteraz chodili po slobode a páchali by trestnú činnosť. Rovnako pred vznikom úradu špeciálnej prokuratúry bolo odsúdených len niekoľko málo páchateľov korupčnej trestnej činnosti. Vznik úradu špeciálnej prokuratúry nepochybne prispel k väčšej bezpečnosti občanov Slovenskej republiky.
Prokurátori v roku 2015 a aj v rokoch predchádzajúcich splnili svoje úlohy vyplývajúce im z Trestného poriadku ako aj zo zákona o prokuratúre. Úrad špeciálnej prokuratúry je stabilizovanou súčasťou generálnej prokuratúry, ktorého personálne obsadenie zaručuje aj do budúcnosti úspešné splnenie všetkých úloh.