K Čl. I
Zákon o rokovacom poriadku po svojej poslednej novele formálne zakotvuje kontrolný aspekt výkonu poslaneckého mandátu, t.j. skutočnosť, že základným právom poslanca NR SR je aj vykonávanie individuálneho poslaneckého prieskumu. Navrhovaná právna úprava však reaguje na problémy odvodzované z aplikačnej praxe, ktorá preukázala, že práve potreba poverenia, resp. schválenia poslaneckého prieskumu výborom NR SR či samotnou NR SR predstavuje často neprekonateľnú prekážku v iniciatíve poslanca pri uskutočňovaní poslaneckého prieskumu. Poslanci, ktorí sa rozhodnú uskutočniť individuálny poslanecký prieskum, ktorý možno považovať za imanentnú súčasť výkonu ich funkcie, sa neraz stretávajú s neochotou verejných funkcionárov práve z dôvodu chýbajúcej zákonnej legitimácie poslanca na takýto individuálny poslanecký prieskum, ktorý podlieha schváleniu výborom NR SR či NR SR ako takej.
Právo vykonávať poslanecký prieskum upravuje na úrovni miestnej samosprávy aj § 25 ods. 4 písm. c) a d) zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Je logické, aby sa obdobné oprávnenie priznalo aj poslancom NR SR.
Na základe uvedeného sa navrhuje, aby poslanec mohol vykonávať poslanecký prieskum bez poverenia NR SR alebo výboru NR SR. Zavádza sa, aby poslanec doručil žiadosť o vykonanie poslaneckého prieskumu príslušnému subjektu podľa odseku 1 až 3 najneskôr 24 hodín pred vykonaním poslaneckého prieskumu. Zároveň sa spresňuje, že informáciu o vykonaní poslaneckého prieskumu predloží poslanec výboru, ktorý ju schvaľuje uznesením.
Právo vyžadovať správy sa v zmysle § 128 ods. 1 a 2 rokovacieho poriadku považuje za jednu z foriem, akou môže NR SR a jej výbory kontrolovať činnosť vlády, vedúcich ústredných orgánov štátnej správy a verejných funkcionárov. Výsledkom kontrolnej činnosti je správa, ktorú musí takouto formou kontrolovaný subjekt zaslať NR SR do 30 dní, resp. v inej lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako 15 dní. Ak svoje právo vyžiadať si správu využije výbor NR SR, je táto lehota 30 dní.
Pojem „správa“ nie je v rokovacom poriadku definovaný, v princípe sa však možno zhodnúť na tom, že správou sa rozumie tak informácia, ako aj vysvetlenie, či podklady, čo sú písomné výstupy, na ktoré by mal mať právo každý poslanec. Navrhovaná právna úprava má za cieľ priznať právo nielen NR SR a jej výborom, ale aj jednotlivým poslancom, a to priamo v rokovacom poriadku, čo sa javí ako legitímna a z legislatívno-technického hľadiska aj logická a korektná forma.
V súlade s prijatím ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení zákona č. 545/2005 Z. z. používa tento návrh zákona v § 128 ods. 3 pojem „verejný funkcionár“, namiesto už zastaraného pojmu „vyšší štátny funkcionár“, ktorý sa stále vyskytuje v § 128 ods. 1 a 2 rokovacieho poriadku.
K Čl. II
Navrhuje sa účinnosť predkladaného zákona so zohľadnením legisvakančnej lehoty, a to od 1. novembra 2016.