DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „NR SR“) Jozef Viskupič, Veronika Remišová a Martin Klus.
časťou kontrolnej činnosti NR SR, vymedzenej Ústavou SR, zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „rokovací poriadok“) a osobitnými predpismi, je aj právo vykonať poslanecký prieskum (súčasné znenie rokovacieho poriadku síce priznáva túto právomoc poslancom NR SR, ale iba v tom prípade, ak poverenie NR SR alebo výboru), a právo požadovať správy od členov vlády, vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy a verejných funkcionárov (časné znenie rokovacieho poriadku priznáva túto právomoc len NR SR a jej výborom).
Cieľom predkladaného návrhu zákona je zakotvenie práva poslanca NR SR na vykonanie individuálneho poslaneckého prieskumu bez toho, aby poslanec najskôr musel obrdžať poverenie NR SR alebo výboru, a na vyžiadanie si správ od členov vlády, vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy a verejných funkcionárov priamo v rokovacom poriadku.
Predkladaný návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy, nemá vplyv na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Jozef Viskupič, Veronika Remišová a Martin Klus
2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov
3. Predmet návrhu zákona:
a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,
b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,
c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.
DOLOŽKA
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov
Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
3. Sociálne vplyvy
x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
x
– sociálnu exklúziu,
x
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
x
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
A.3. Poznámky
bezpredmetné
A.4. Alternatívne riešenia
bezpredmetné
A.5. Stanovisko gestorov
Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí časť predkladaného materiálu.
B. Osobitná časť
K Čl. I
K bodom 1 až 3
Zákon o rokovacom poriadku po svojej poslednej novele formálne zakotvuje kontrolný aspekt výkonu poslaneckého mandátu, t.j. skutočnosť, že základným právom poslanca NR SR je aj vykonávanie individuálneho poslaneckého prieskumu. Navrhovaná právna úprava však reaguje na problémy odvodzované z aplikačnej praxe, ktorá preukázala, že práve potreba poverenia, resp. schválenia poslaneckého prieskumu výborom NR SR či samotnou NR SR predstavuje často neprekonateľ prekážku v iniciatíve poslanca pri uskutočňovaní poslaneckého prieskumu. Poslanci, ktorí sa rozhodnú uskutočniť individuálny poslanecký prieskum, ktorý možno považovať za imanentnú časť výkonu ich funkcie, sa neraz stretávajú s neochotou verejných funkcionárov práve z dôvodu chýbajúcej zákonnej legitimácie poslanca na takýto individuálny poslanecký prieskum, ktorý podlieha schváleniu výborom NR SR či NR SR ako takej.
Právo vykonávať poslanecký prieskum upravuje na úrovni miestnej samosprávy aj § 25 ods. 4 písm. c) a d) zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Je logické, aby sa obdobné oprávnenie priznalo aj poslancom NR SR.
Na základe uvedeného sa navrhuje, aby poslanec mohol vykonávať poslanecký prieskum bez poverenia NR SR alebo výboru NR SR. Zavádza sa, aby poslanec doručil žiadosť o vykonanie poslaneckého prieskumu príslušnému subjektu podľa odseku 1 až 3 najneskôr 24 hodín pred vykonaním poslaneckého prieskumu. Zároveň sa spresňuje, že informáciu o vykonaní poslaneckého prieskumu predloží poslanec výboru, ktorý ju schvaľuje uznesením.
K bodu 4
Právo vyžadovať správy sa v zmysle § 128 ods. 1 a 2 rokovacieho poriadku považuje za jednu z foriem, akou že NR SR a jej výbory kontrolovať činnosť vlády, vedúcich ústredných orgánov štátnej správy a verejných funkcionárov. Výsledkom kontrolnej činnosti je správa, ktorú musí takouto formou kontrolovaný subjekt zaslať NR SR do 30 dní, resp. v inej lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako 15 dní. Ak svoje právo vyžiadať si správu využije výbor NR SR, je táto lehota 30 dní.
Pojem „správa“ nie je v rokovacom poriadku definovaný, v princípe sa však možno zhodnúť na tom, že správou sa rozumie tak informácia, ako aj vysvetlenie, či podklady, čo písomné výstupy, na ktoré by mal mať právo kaž poslanec. Navrhovaná právna úprava za cieľ priznať právo nielen NR SR a jej výborom, ale aj jednotlivým poslancom, a to priamo v rokovacom poriadku, čo sa javí ako legitímna a z legislatívno-technického hľadiska aj logická a korektná forma.
V súlade s prijatím ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení zákona č. 545/2005 Z. z. používa tento návrh zákona v § 128 ods. 3 pojem „verejný funkcionár“, namiesto už zastaraného pojmu „vyšší štátny funkcionár“, ktorý sa stále vyskytuje v § 128 ods. 1 a 2 rokovacieho poriadku.
K Čl. II
Navrhuje sa účinnosť predkladaného zákona so zohľadnením legisvakančnej lehoty, a to od 1. novembra 2016.