Zhrnutie

▪Schodok verejnej správy podľa metodiky ESA 2010 dosiahol v roku 2015 úroveň 2 318 236 tis. eur (2,97 % HDP). Schodok bol vyšší oproti rozpočtovanej hodnote na rok 2015 o 0,48 % HDP a oproti predchádzajúcemu roku 2014 bol vyšší o 0,27 % HDP.

▪Rozpočet verejnej správy bol v roku 2015 ovplyvnený viacerými faktormi. Na príjmy rozpočtu pozitívne vplýval rast ekonomiky SR s tým súvisiaci rast zamestnanosti, lepší výber daní a čerpanie EÚ fondov. Daňové príjmy boli lepšie oproti rozpočtovanej hodnote o 590 554 tis. eur a odvody boli lepšie o 384 161 tis. eur. Celkové nedaňové príjmy boli vyššie o 1 255 936 tis. eur, niektoré nedaňové príjmy však nedosiahli rozpočtovanú hodnotu. Ide napríklad o dividendy a kapitálové príjmy štátneho rozpočtu, ktoré boli nižšie o 221 653 tis. eur. Historicky najvyššie čerpanie EÚ prostriedkov sa odrazilo aj na dosiahnutých príjmoch z grantov a transferov, ktoré boli vyššie o 3 324 784 tis. eur. Na strane výdavkov boli vyššie ako bežné tak aj kapitálové výdavky, a to najmä v ústrednej správe z dôvodu čerpania EÚ prostriedkov, ktoré smerovali do dopravnej infraštruktúry, nákupu nových strojov a zariadení. Vyšší deficit rozpočtu verejnej správy oproti jeho rozpočtovanej hodnote je výsledkom aj rozhodnutia Eurostatu, ktorý napriek konzultáciám neuznal príjmy splátok návratnej finančnej výpomoci od Železničnej spoločnosti Cargo, a.s. a príjmy ŠFRB pochádzajúce z prostriedkov EÚ.

▪Dlh verejnej správy podľa metodiky ESA 2010 dosiahol k 31.12.2015 výšku 41 305 732 tis. eur (52,91 % HDP). Dlh verejnej správy sa v roku 2015 oproti predchádzajúcemu roku 2014 znížil o 0,99 % HDP. V rámci Európskej únie (28 krajín) v roku 2015 dosiahlo 6 krajín vyšší schodok a 17 krajín dosiahlo vyšší dlh verejnej správy ako Slovenská republika. Priemerný schodok EÚ 28 bol 2,4 % HDP (Slovensko 2,97 % HDP) a priemerný dlh verejnej správy EÚ 28 bol 85,2 % HDP (Slovensko 52,91 % HDP) v roku 2015.

▪Na dosiahnutie nižšieho dlhu oproti rozpočtovanému mal pozitívny vplyv nižší hotovostný schodok štátneho rozpočtu o 1 051 041 tis. eur a tým aj nižšia potreba jeho refinancovania. Ďalším pozitívnym vplyvom bolo prehodnotenie výšky podielu SR na EFSF, ktorý sa medziročne znížil o 116 367 tis. eur a zníženie dlhu u niektorých subjektov verejnej správy ako napríklad Exportno-importnej banky, a.s. Negatívny vplyv na výšku dlhu malo zaradenie ďalších subjektov do verejnej správy napríklad Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s., ktorej dlh ku koncu roka 2015 predstavoval 311 792 tis. eur.

▪Hotovostné príjmy štátneho rozpočtu dosiahli v roku 2015 výšku 16 233 795 tis. eur, čo znamená medziročný rast takmer 30 %. Hotovostné výdavky boli vo výške 18 166 391 tis. eur, čo predstavuje medziročný nárast 17,8 %. Hotovostný schodok štátneho rozpočtu dosiahol výšku 1 932 596 tis. eur, a oproti minulému roku, kedy schodok štátneho rozpočtu dosiahol 2 923 371 tis. eur tak poklesol takmer o 34 %.

1.Ekonomický rámec rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky

Rast ekonomiky Slovenska v roku 2015 zrýchlil na 3,6 % (v roku 2014 bol 2,5 %), čo predstavuje najvyšší rast za posledných päť rokov. Druhý rok po sebe dominoval štruktúre rastu domáci dopyt. Hlavným ťahúňom boli investície, najmä vo verejnom sektore, na ktoré vplývalo zrýchlené čerpania EÚ fondov. Pod zhoršenie zahraničného obchodu sa podpísali investičné dovozy. Spotreba domácností benefitovala z priaznivého vývoja na trhu práce a nízkoinflačného prostredia. Z pohľadu makroekonomických základní pre daňové a odvodové príjmy makroekonomický vývoj v roku 2015 predbehol očakávania rozpočtovej prognózy MF SR.

1.1.Vonkajšie ekonomické prostredie

Rozvinutým krajinám sa napriek ekonomicko-politickým výzvam v minulom roku darilo. Kondícia americkej ekonomiky je natoľko uspokojivá, že Americká centrálna banka (Fed), sa po siedmich rokoch rozhodla ukončiť politiku nulových úrokov, keď v závere roka zdvihla úrokovú sadzbu o 0,25 p.b. Pretrvávajúce problémy súvisiace s dedičstvom dlhovej krízy, makroekonomickými nerovnováhami a prílevom migrantov nemali výraznejší vplyv na dynamiku rastu eurozóny v minulom roku. Rovnako ani hospodárske spomalenie Číny a postupujúca recesia v Rusku a Brazílii sa nepreniesli do globálnej ekonomiky.

Ekonomika Eurozóny zaznamenala vlani najlepší hospodársky výsledok od roku 2011, keď rástla o 1,6 %. Ekonomikám našich najvýznamnejších obchodných partnerov sa darilo. Nemecko si udržalo rast pod úrovňou 2 %. Rasty v krajinách V4 do veľkej miery podporilo urýchlené čerpanie eurofondov. Rast HDP v ČR pokoril hranicu 4 %, poľská ekonomika rástla o 3,5 % a Maďarsko o 2,6 %. Pozitívnym faktom je presun ťažiska rastu zo zahraničného obchodu do domáceho dopytu. Európske krajiny ťahá nahor najmä rastúca spotreba domácností. V porovnaní s minulosťou je preto eurozóna ako celok menej zraniteľná voči vývoju v svetovej ekonomike. Potenciálny priestor pre ďalšiu akceleráciu rastu sa však nateraz vyčerpal. Nevyriešené makroekonomické a štrukturálne otázky spolu s pretrvávajúcou politickou neistotou zostávajú hlavnou brzdou mohutnejšej akcelerácie hospodárskeho rastu na starom kontinente.

Inflácia sa do Eurozóny nevrátila ani v minulom roku. Cenová hladina sa oproti roku 2014 nezmenila. Európska centrálna banka (ECB) v marci odštartovala program kvantitatívneho uvoľňovania (QE), ktorý sa však doposiaľ do reálnej ekonomiky nepreniesol. QE je nákup dlhopisov členských štátov eurozóny centrálnou bankou, Inflačné očakávania v Eurozóne sa zatiaľ nestabilizovali. Dokonca ani európske akciové trhy nezaznamenali výraznejší rast. Určitý efekt sme pozorovali v prípade výnosov vládnych dlhopisov. Ich pokles v priebehu roka bol však tlmený obavami z bankrotu Grécka a politickou nestabilitou na pozadí migračnej krízy. Tie ostávajú na mimoriadne nízkych hodnotách. Podľa prepočtov MF SR program QE znížil výnosy slovenských dlhopisov o približne 0,60 p.b. Vzhľadom na neuspokojivý vývoj inflácie ECB v závere roka pristúpila k predĺženiu programu QE až do marca 2017.

Na finančné trhy sa v minulom roku vrátila volatilita pod vplyvom viacerých faktorov. Hlavnými príčinami bol prepad cien ropy a spomalenie čínskej ekonomiky. Cena ropy pokorila sedem ročné

minimum, keď sa na konci roka 2015 pohybovala okolo 28 USD/bl. Nízke ceny ropy sú podporené spomalením dopytu z rozvíjajúcich sa krajín a pretrvávajúcim prebytkom na strane ponuky. Obavy z výrazného spomalenia čínskej ekonomiky, ktorá rástla len o 6,9 %, čo je najpomalší rast od roku 1990 vyústili do negatívneho vývoja na akciových trhoch. Jeho trvanie na amerických a európskych burzách bolo časovo obmedzené a akcie tak vzhľadom na fundamenty zostávajú naďalej nadhodnotené. Polarizácia menových politík hlavných centrálnych bánk ECB a Fedu, sa vo vlaňajšom roku začala zvýrazňovať. Fed v závere roka pristúpil k dlho očakávanému zvýšeniu referenčnej úrokovej sadzby o 0,25 p.b. Výmenný kurz eura voči doláru kontinuálne však oslaboval už počas celého roku.

Vývoj vybraných ukazovateľov za eurozónu

2013

2014

2015

Hrubý domáci produkt (% rast)

-0,3

0,9

1,6

Zamestnanosť (ESA, % rast)

-0,7

0,5

1,0

Miera nezamestnanosti (VZPS, %)

12,0

11,6

10,9

Kompenzácie na zamestnanca (% rast)

0,9

2,2

2,8

Miera inflácie (HICP, %)

1,4

0,4

0,0

10 ročný nemecký dlhopis (% výnos)

1,63

1,24

0,53

Kurz USD/EUR

1,33

1,11

Cena ropy Brent (USD/bl)

108,76

99,5

53,6

Zdroj: Eurostat, Bloomberg

1.2.Makroekonomický vývoj SR

1.2.1.Hrubý domáci produkt

Rast hrubého domáceho produktu (HDP) v roku 2015 zrýchlil na 3,6 %, čo predstavuje najrýchlejší rast za posledných päť rokov. Rovnako ako v predchádzajúcom roku, aj v roku 2015 potiahol rast HDP výlučne domáci dopyt. Hlavný príspevok k rastu HDP tvorili investície, na ktoré vplývalo zrýchlené čerpanie EÚ fondov z konca programového obdobia 2007 – 2013. Zlepšujúci sa trh práce a pokles cenovej hladiny podporili rast reálnych príjmov domácností. Spotreba domácností tak zaznamenala priaznivý vývoj už druhý rok po sebe a rástla vyše 2 %. Príspevok zahraničného obchodu k rastu HDP bol opäť záporný. Rast dovozne náročných investícií podporených EÚ fondmi znamenal, že rast importu predbehol rast exportu.

Zo sektorového pohľadu k reálnemu rastu HDP v roku 2015 najviac prispela pridaná hodnota v priemysle s rastom o 6,8 % (príspevok k rastu HDP 1,7 p.b.). Na tomto vývoji mal jednoznačne najvýznamnejšiu zásluhu automobilový priemysel. Pridaná hodnota v stavebníctve stúpla až o 9,3 % (príspevok 0,7 p.b.), k čomu prispel predovšetkým rast investícií podporený čerpaním EÚ fondov. Pridaná hodnota v službách vzrástla o 1,1 %. V rámci služieb najviac rástla pridaná hodnota v informáciách a komunikáciách nasledovaná vnútorným obchodom.

Vývoj HDP a jeho hlavných zložiek

reálny rast v %

2013

2014

2015

HDP

1,4

2,5

3,6

z toho:

Konečná spotreba domácností

-0,8

2,4

Konečná spotreba ver. správy

2,2

5,9

3,4

Tvorba hrubého fixného kapitálu

-1,1

3,5

Vývoz výrobkov a služieb

6,2

3,6

7,0

Dovoz výrobkov a služieb

5,1

4,3

8,2

Zdroj: ŠÚ SR

1.2.2.Trh práce

V roku 2015 pokračoval významný rast trhu práce. Zamestnanosť rástla vysokým tempom 2 % a bolo tak vytvorených približne 44 tisíc nových pracovných miest (podľa metodiky ESA). Vývoj na trhu práce bol zo sektorového hľadiska rovnomerný. K rastu zamestnanosti prispeli všetky sektory s výnimkou stavebníctva, ktoré kontinuálne klesá už šesť rokov. Najvyšší príspevok k rastu zamestnanosti zaznamenali trhové služby.

Vďaka tomuto priaznivému vývoju výrazne poklesla miera nezamestnanosti na 11,5 % (podľa metodiky VZPS). Vďaka viacerým aktívnym opatreniam na trhu práce profitovali z poklesu nezamestnanosti aj dlhodobo nezamestnaní. Miera dlhodobej nezamestnanosti však naďalej zostáva jednou z najväčších výziev slovenskej ekonomiky.

Prudký rast zaznamenali reálne mzdy, ktoré vzrástli o 3,2 %. Priemerná nominálna mesačná mzda sa dostala v roku 2015 na úroveň 883 eur. Bolo to spôsobené nielen rastom nominálnych miezd (2,9 %) ale aj poklesom cenovej hladiny. Rast reálnych miezd tak už druhý rok po sebe predbehol produktivitu práce. Najvyšším tempom rástli mzdy v stavebníctve, ktoré ťažilo z výrazného nárastu produktivity. Ostatné sektory zaznamenali vyrovnaný rast miezd.

Príspevky sektorov k vývoju zamestnanosti (ESA, v p. b.)

Rast nominálnej produktivity práce a mzdy (v %)

Zdroj: ŠÚ SR, MF SR

1.2.3.Vývoj cien

Spotrebiteľská inflácia počas celého roka 2015 dosahovala záporné hodnoty. Pod pokles cenovej hladiny o 0,3 % sa podpísal najmä prepad cien energetických surovín na svetových komoditných trhoch. Ceny na globálnych trhoch klesali aj v oblasti poľnohospodárskych produktov. Vzhľadom na utlmený vývoj inflácie v eurozóne a u ostatných obchodných partnerov, minimálne rástli aj ceny obchodovateľných tovarov. Rast cien služieb podobne ako v roku 2014 zotrval pod 1 % kvôli ochromenej väzbe rastu miezd a cien. Zvrátiť tento vývoj nedokázal ani program nákupu aktív ECB.

1.2.4.Platobná bilancia

Saldo bežného účtu platobnej bilancie (BÚ PB) sa v roku 2015 dostalo do deficitu na úrovni 1,1 % HDP. Hlavnou príčinou bolo zníženie prebytku bilancie tovarov. Zvýšené čerpanie EÚ fondov viedlo k rastu dovozne náročných investícií, a rast dovozu v bežných cenách tak zrýchlil na 7,4 %. Rast vonkajšieho prostredia podporil rast exportu, predovšetkým v automobilovom priemysle, ktorý rástol o 5,5 %. Reálny rast exportu aj importu bol pre klesajúce ceny ešte vyšší. Prebytok bilancie tovarov sa v roku 2015 znížil na 2,4 % HDP.

Ostatné zložky BÚ PB sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom zmenili len minimálne. Mierne sa zvýšil prebytok bilancie služieb, kým deficit primárnych výnosov sa mierne prehĺbil. Deficit sekundárnych výnosov zostal zachovaný. Od revízie manuálu platobnej bilancie (Balance of Payments Manual 6) v roku 2014 sa bilancia výnosov a bilancia transferov nazývajú bilancia primárnych a bilancia sekundárnych výnosov.

Štruktúra spotrebiteľskej inflácie – medziročné príspevky zložiek CPI (p. b.)

Vývoj bežného účtu platobnej bilancie podľa jeho zložiek (% HDP)

Zdroj: ŠÚ SR, MF SR

Zdroj: NBS, MF SR

1.2.5.Porovnanie makroekonomických predpokladov rozpočtu a skutočnosti

Reálny rast ekonomiky prekonal prognózu Ministerstva financií SR použitú pri zostavovaní rozpočtu verejnej správy pre rok 2015. Vývoj zahraničného dopytu mierne predbehol očakávania, k čomu prispel najmä vývoj v okolitých krajinách. Ich rasty boli podporené zrýchleným čerpaním EÚ fondov, podobne ako na Slovensku. V domácej ekonomike k lepšiemu než očakávanému vývoju najvýraznejšie prispel robustný rast vládnych investícií. Štruktúra rastu bola viac priaznivá vo väzbe na trh práce a tvorbu pracovných miest. Na druhej strane však rozpočet na rok 2015 počítal s postupným návratom inflácie do kladných čísel, kým v skutočnosti cenová hladina pokračovala v poklese.

Vývoj v roku 2015 bol lepší oproti rozpočtu aj z pohľadu makroekonomických základní pre dane a odvody. Pozitívnou správou bol najmä vývoj mzdovej bázy, ktorá je najvýznamnejšou základňou pre daň z príjmu fyzických osôb a odvodov. Mierne pomalší rast nominálnych miezd bol viac než vykompenzovaný rýchlejším rastom zamestnanosti. Tak ako v predchádzajúcom roku, aj v roku 2015 pôsobil negatívne pokles cenovej hladiny, ktorý ovplyvňuje nominálnu spotrebu domácností a HDP, čo sú základne pre DPH a daň z príjmu právnických osôb. Celkovo však makroekonomický vývoj vytvoril pozitívne riziká pre rozpočtované príjmy verejnej správy v 2015.

Porovnanie skutočnosti za rok 2015 s predpokladmi pre tvorbu rozpočtu na roky 2015-2018

v %, ak nie je uvedené inak

Rozpočet 2015

Skutočnosť

Rozdiel v p.b.

Hrubý domáci produkt, reálny rast

2,6

3,6

+1,0

Hrubý domáci produkt v bežných cenách mld. eur

76,4

78,1

+1,7

Konečná spotreba domácností a NISD, reálny rast

2,4

0,0

Konečná spotreba domácností a NISD, nominálny rast

3,4

2,3

-1,1

Priemerná mesačná mzda, reálny rast

2,1

3,2

+1,1

Priemerná mesačná mzda, nominálny rast

3,3

2,9

-0,4

Zamestnanosť (ESA)

0,4

2,0

+1,6

Miera nezamestnanosti (VZPS)

13,0

11,5

-1,5

Index spotrebiteľských cien, priemerný rast

1,0

-0,3

-1,3

Saldo bežného účtu platobnej bilancie (% HDP)*

1,2

-1,1

-2,4

Zdroj: MF SR, ŠÚ SR

2.Hospodárenie verejnej správy v metodike ESA 2010

Výsledky hospodárenia verejnej správy sa predkladajú Eurostatu dvakrát ročne na základe nariadenia o nadmernom schodku prvýkrát do 1. apríla bežného roka a druhýkrát do 1. októbra bežného roka. Do 1. apríla bežného roka sa predkladá odhad schodku za predchádzajúci rozpočtový rok a do 1. októbra bežného roka sa predkladá aktuálny schodok za predchádzajúci rozpočtový rok. V zmysle uvedeného pravidla je potrebné všetky údaje v nasledujúcom texte chápať ako predbežné, ktoré môžu byť v období do 1. októbra tohto roka revidované. Základnou databázou o hospodárení jednotlivých subjektov verejnej správy sú údaje z finančných výkazov za rok 2015, avšak nie všetky boli verifikované schvaľovacím procesom. Definitívne údaje o hospodárení verejnej správy za rok 2015 budú prezentované po skončení schvaľovacieho procesu, na základe vykonaných auditov finančných výkazov a po získaní definitívnych údajov pre časové rozlíšenie daní a poistného z Finančnej správy SR, Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní. Preto bude, z hľadiska definitívnych výsledkov hospodárenia verejnej správy za rok 2015, rozhodujúce stanovisko Eurostatu pri notifikácii predložených výsledkov do 1. októbra 2016.

2.1.Saldo verejnej správy

Rozpočet verejnej správy na rok 2015, ktorý bol schválený vládou SR, uznesením č. 508/2014 a uznesením NR SR č. 1442/2014, predpokladal podiel schodku k HDP vo výške 2,49 %. Slovenská republika odoslala do Eurostatu dňa 31.3.2016 predbežné výsledky hospodárenia verejných financií za rok 2015, pričom deficit bol deklarovaný vo výške 2,56 % HDP. Ten už obsahoval aj nevyhnutné korekcie EÚ fondov, ktoré boli mimo dosahu rozpočtovej politiky vlády.

V roku 2015 dosiahlo celkové hospodárenie s verejnými financiami podľa metodiky ESA 2010 schodok vo výške 2 318 236 tis. eur (2,97 % z HDP). Schodok verejnej správy bol vyšší oproti rozpočtovanej hodnote na rok 2015 o 378 128 tis. eur (0,48 % HDP). Prekročenie rozpočtovaného schodku je dôsledkom najmä toho, že zo strany Eurostatu nedošlo k uznaniu niektorých transakcií v celkovom objeme 0,4 % HDP medzi akruálne príjmy v metodike ESA 2010. Ide hlavne o príjmy zo splátok návratnej finančnej výpomoci od Železničnej spoločnosti Cargo, a.s. a príjmy Štátneho fondu rozvoja bývania z prostriedkov EÚ.

Plnenie príjmov a výdavkov verejnej správy (ESA 2010)

v tis. eur

2013

2014

2015

Skutočnosť

Rozpočet

(S –R)

Príjmy spolu, v tom1):

30 147 800

31 430 886

34 707 640

28 421 772

6 285 868

Daňové a poistné príjmy

23 824 700

23 140 935

25 174 315

23 469 167

1 705 148

Nedaňové príjmy

5 137 174

5 809 824

4 427 878

3 171 942

1 255 936

Granty a transfery

1 185 926

2 480 127

5 105 447

1 780 663

3 324 784

Výdavky spolu, v tom1):

32 101 607

33 440 610

37 027 993

30 361 880

6 666 113

Bežné výdavky

29 581 301

30 661 444

31 228 930

27 215 768

4 013 162

Kapitálové výdavky

2 520 306

2 779 166

5 799 063

3 146 112

2 652 951

Saldo podľa ESA 2010

-1 991 386

-2 036 115

-2 318 236

-1 940 108

-378 128

% z HDP

-2,70

-2,69

-2,97

-2,49

-0,48

1) Údaje nezahŕňajú príjmy a výdavky Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s.

Zdroj: MF SR

Príjmy verejnej správy boli oproti rozpočtovanej hodnote v roku 2015 vyššie o 6 285 868 tis. eur, z toho najvyšší nárast oproti rozpočtovaným príjmom mali granty a transfery 3 324 784 tis. eur. V roku 2015 boli výdavky verejnej správy vyššie oproti rozpočtovanej hodnote o 6 666 113 tis. eur, z toho najvyšší nárast oproti rozpočtovaným výdavkom mali bežné výdavky 4 013 162 tis. eur.

Zvyšok tejto kapitoly je organizovaný nasledovne. Kľúčová je tabuľka s názvom „Saldo verejnej správy v roku 2015 podľa ESA 2010“, pričom sprievodné texty v tejto kapitole bližšie popisujú jednotlivé položky uvedené v nej. Uvedená tabuľka a text majú za cieľ informovať o najdôležitejších vplyvoch na príjmovej a výdavkovej strane bilancie verejnej správy, ktoré zapríčinili rozdiel medzi rozpočtovaným saldom verejnej správy a skutočnosťou za rok 2015. Primárnym cieľom tejto kapitoly je informovať o najdôležitejších vecných položkách, ktoré uvedený rozdiel zapríčinili. Tabuľka teda nie je zostavená vyčerpávajúcim spôsobom z pohľadu úplnosti vysvetlenia rozdielu medzi rozpočtovaným a skutočným saldom. Postupnosť položiek v tabuľke sleduje logiku bilancie rozpočtu, špecifiká rozpočtového procesu a analytické ciele tejto kapitoly. Najskôr sú vysvetlené príjmové a potom výdavkové položky, pričom zvlášť sú zdôraznené položky štátneho rozpočtu, za ktorý priamo zodpovedá Ministerstvo financií SR. Potom je v tabuľke uvedená položka, ktorá má v posledných rokoch, popri prenesených výdavkoch štátneho rozpočtu, pravidelne podstatný vplyv na saldo verejnej správy - vybrané transakcie súvisiace s rozpočtom Európskej únie. Tabuľku uzatvárajú ostatné vybrané vplyvy na schodok rozpočtu verejnej správy, pri ktorých nie je tak relevantný pohľad cez príjmy či výdavky verejnej správy ale majú lepšiu interpretačnú hodnotu z pohľadu vysvetlenia samotného salda. Všetky položky v tabuľke sú uvedené na akruálnej báze, ak nie je uvedené inak (vybrané hotovostné výdavky štátneho rozpočtu) a sú navzájom konsolidované (čistý vplyv jednotlivých položiek na saldo verejnej správy).

Daňové a odvodové príjmy verejnej správy mali pozitívny vplyv na rozpočet vo výške 974 715 tis. eur1. Vyšší výnos daňových a odvodových príjmov bol spôsobený lepším ako odhadovaným vývojom ekonomiky SR a vyššou úspešnosťou ich výberu. Ekonomický rast na úrovni 3,6 % bol vyšší o 1,1 p.b. než s akým sa uvažovalo pri tvorbe rozpočtu (2,6 %). Ekonomika zrýchlila najmä v závere roka vďaka výraznému čerpaniu EÚ fondov, ktoré sa prejavilo v zrýchlení rastu spotreby verejnej správy, ale najmä vládnych investícií. Z pohľadu daňových príjmov bol dôležitý rast domáceho dopytu a pozitívny vývoj na trhu práce. V roku 2015 nadobudli účinnosť aj viaceré legislatívne zmeny, ktoré mali významný vplyv na vývoj daňových príjmov. Aktuálne však ešte nie je možné vplyv jednotlivých opatrení vyhodnotiť.

Z jednotlivých príjmov sa oproti pôvodným odhadom v rozpočte lepšie vyvíjali najmä príjmy zo sociálnych a zdravotných odvodov (o 384 161 tis. eur), daň z príjmov právnických osôb (o 221 725 tis. eur), daň z pridanej hodnoty (o 216 934 tis. eur) a daň z príjmov fyzických osôb (o 77 002 tis. eur).

1 Rozpočet verejnej správy (RVS) na roky 2015 až 2017 nad rámec prognózy schválenej Výborom pre daňové prognózy (VpDP) uvažoval so zvýšením úspešnosti výberu daní v roku 2015 o 300 mil. eur. Konkrétne 150 mil. eur na DPPO, 100 mil. eur na DPH a 50 mil. eur na spotrebných daniach.

Daňové a odvodové príjmy verejnej správy v roku 2015 podľa ESA 2010 v tis. eur

kód ESA 2010

2015

Skutočnosť

2015

Rozpočet

2015 (S - R)

Rozdiel (% HDP)

Daňové príjmy

D.2+D.5+D.91

14 145 072

13 554 518

590 554

0,76

Dane z produkcie a dovozu

D.2

8 499 235

8 227 617

271 618

0,35

- Daň z pridanej hodnoty

D.211

5 416 019

5 199 085

216 934

0,28

- Spotrebné dane

D.214A + D.2122C

2 108 224

2 092 687

15 537

0,02

- z toho: minerálny olej

1 139 491

1 130 378

9 113

0,01

- z toho: tabak a tabakové výrobky

664 901

653 510

11 391

0,01

- Dane z majetku a iné

D.29A

227 134

233 551

-6 417

-0,01

- Ostatné dane a poplatky

D.214 (B-L) + D29 (B,E,F,H)

747 859

702 294

45 565

0,06

- z toho: OO z finančných inštitúcií

D29H

110 289

104 588

5 701

0,01

Bežné dane z dôchodkov, majetku

D.5

5 645 843

5 326 901

318 942

0,41

- Daň z príjmov fyzických osôb

D.51A

2 470 653

2 393 651

77 002

0,10

- zo závislej činnosti

2 319 126

2 248 649

70 477

0,09

- z podnikania a inej samostatnej zár. činnosti

151 527

145 002

6 525

0,01

- Daň z príjmov právnických osôb

D.51B

2 684 142

2 462 417

221 725

0,28

- z toho: OO z regulovaných odvetví

75 597

74 722

875

0,00

- Daň z príjmov vyberaná zrážkou - rozp. klasif.

D.51E

162 005

145 616

16 389

0,02

- Dane z majetku a iné

D.59A

108 015

107 894

121

0,00

- Ostatné dane a poplatky

D.59D

221 029

217 323

3 706

0,00

Dane z kapitálu

D.91

-6

0,00

Príspevky na sociálne zabezpečenie (odvody)

D.61

9 056 781

8 672 620

384 161

0,49

Sociálne odvody1)

6 167 636

5 964 521

203 115

0,26

Zdravotné odvody

2 889 145

2 708 099

181 046

0,23

Spolu daňové a odvodové príjmy

23 201 853

22 227 138

974 715

1,25

VPÚ + daňové kredity

319 884

311 884

7 408

1)Príspevky na sociálne zabezpečenie, neobsahujú okrem štátom plateného poistného aj príjmy z odvodov za ozbrojené zložky, penále a imputované poistné. Zdroj: IFP, MF SR

Prekvapivo pozitívny vývoj bol v prípade sociálnych a zdravotných odvodov, ktoré v roku 2015 rástli rýchlejšie ako mzdová báza. Výnos sociálnych odvodov z poistného za ekonomicky aktívne osoby oproti rozpočtu vzrástol o 203 115 tis. eur. Z toho pozitívny vývoj na trhu práce tvoril 45% a zvyšok pripadá na vyššiu úspešnosť výberu. V prípade zdravotných odvodov je lepší ako rozpočtovaný výnos poistného od ekonomicky aktívnych osôb o 181 046 tis. eur. Vyšší výnos je výsledkom pozitívneho vývoja na trhu práce, vyššej efektívnosti výberu, ale aj nenaplnenia legislatívneho vplyvu. Od roku 2015 je v platnosti odvodová odpočítateľná položka (OOP) zo zdravotných odvodov. Jej mesačné uplatňovanie je však výrazne nižšie oproti pôvodným predpokladom, čo malo pozitívny vplyv na výnos zdravotných odvodov v roku 2015 a negatívne sa prejaví v ročnom zúčtovaní v roku 2016. V súčasnosti ešte nie je možné vyhodnotiť finálny vplyv OOP na výnos zdravotných odvodov v roku 2015.

V prípade dane z pridanej hodnoty (DPH) vyšší výnos možno pripísať silnému domácemu dopytu a pokračujúcemu rastu úspešnosti výberu dane. Okrem pozitívneho príspevku konečnej spotreby domácností v druhej polovici roka výrazne rástli aj výdavky verejnej správy z dôvodu zvýšeného

čerpania eurofondov. Vyššia úspešnosť výberu DPH sa prejavila aj vo výnose dane z príjmov právnických osôb (DPPO). Takmer celé zlepšenie DPPO možno pripísať vyššej úspešnosti výberu. V prípade DPPO však ide o odhad, pretože daňové priznania za rok 2015 podávajú podnikateľské subjekty v roku 2016 a skutočný výnos dane bude známy až na začiatku roka 2017. V roku 2015 vstúpilo do platnosti viacero opatrení zameraných na zvýšenie úspešnosti výberu dane ako napríklad zmeny v odpisovaní dlhodobého majetku a zavedenie pravidiel nízkej kapitalizácie.

V prípade dane z príjmov fyzických osôb (DPFO) sa na celkovom rozdiele oproti rozpočtu vo výške 77 002 tis. eur podieľal najmä výber dane zo závislej činnosti v sume 70 477 tis. eur. Vplyv pozitívneho vývoja na trhu práce a vyššej úspešnosti výberu dane bol takmer identický. Zvyšných 6 525 tis. eur rozdielu tvoril vyšší výnos DPFO z podnikania.

Saldo verejnej správy v roku 2015 podľa ESA2010

v tis. eur

2015

(S - R)

Rozdiel(% HDP)

1. Saldo verejnej správy - rozpočet

-1 940 108

-2,49

1. Daňové a odvodové príjmy verejnej správy

974 715

1,25

2. Vybrané nedaňové príjmy verejnej správy

-257 877

-0,33

- Príjmy z dividend a z odvodov zo zisku

-158 416

-0,20

- Kapitálové príjmy štátneho rozpočtu

-63 237

-0,08

- Príjmy z predaja emisných kvót

-68 979

-0,09

- Príjmy z odvodu z hazardných hier

32 755

0,04

3. Vybrané hotovostné výdavky štátneho rozpočtu

225 752

0,29

- Prenesené výdavky štátneho rozpočtu

190 102

0,24

- Výdavky na obsluhu štátneho dlhu (akruál)

34 101

0,04

- Výdavky na všeobecné služby

55 594

0,07

- Nákup dopravných lietadiel a vrtuľníkov

-54 045

-0,07

4. Ostatné vybrané výdavky verejnej správy

-259 614

-0,33

- Výdavky sociálneho poistenia

1 275

0,00

- Výdavky verejného zdravotného poistenia

-260 889

-0,33

5. Vybrané transakcie súvisiace s EÚ

-229 962

-0,29

- Odvody do rozpočtu EÚ

100 491

0,13

- Spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu

-87 166

-0,11

- Korekcie k fondom EÚ

-226 134

-0,29

- Korekcia k fondom EÚ z ukončenia I. programového obdobia

-17 153

-0,02

6. Ostatné vybrané vplyvy na schodok rozpočtu verejnej správy

-809 271

-1,04

- Zmena stavu pohľadávok a záväzkov štátneho rozpočtu

-22 834

-0,03

- Zmena stavu pohľadávok

164 714

0,21

- Zmena stavu záväzkov

-187 548

-0,24

- Zaradenie príjmov Národného rezolučného fondu

33 510

0,04

- Zhoršenie hospodárenia zdravotníckych zariadení

-19 371

-0,02

- Zhoršenie hospodárenia ostatných subjektov verejnej správy

-12 596

-0,02

- Zhoršenie hospodárenia Železníc SR

-16 044

-0,02

- Zlepšenie hospodárenia Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s.

2 117

0,00

- Zlepšenie hospodárenia Slovenskej reštrukturalizačnej, s.r.o.

14 494

0,02

- Zlepšenie hospodárenia MH Invest, s.r.o.

40 619

0,05

- Vylúčenie príjmu z II. piliera Sociálnej poisťovne

-579 356

-0,74

- Nezaradenie NFV od Cargo, a.s. do príjmov ŠR

-97 720

-0,13

- Zhoršenie hospodárenia územnej samosprávy

-152 090

-0,19

2. Saldo verejnej správy - skutočnosť

-2 318 236

-2,97

Pozn.: (+) znamená pozitívny vplyv a (-) negatívny vplyv na saldo VS

Skutočný objem prijatých dividend bol v porovnaní s predpokladaným výnosom z dividend nižší o 158 416 tis. eur. Dôvodom vzniku rozdielov v prekročení, prípadne neplnení rozpočtovaného objemu dividend, boli odlišné výsledky hospodárenia dosiahnuté obchodnými spoločnosťami za rok 2014. Ostatné významné rozdiely boli zaznamenané najmä z pôsobenia zmien interného podnikateľského prostredia spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, a. s. (zavŕšenie reorganizácie skupiny SPP) a zmien externého podnikateľského prostredia (regulácia) Slovak Telekomu, a. s., Východoslovenskej energetiky holding, a.s. a Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy, a. s. (cezhraničná spolupráca).

Najväčší rozdiel skutočnosti oproti rozpočtovanej čiastke kapitálových príjmov štátneho rozpočtu bol zaznamenaný v kapitole Ministerstva vnútra SR a to až o 32 820 tis. eur, z dôvodu neplnenia príjmov z predaja prebytočného majetku. V kapitole Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR bol schválený rozpočet vo výške 10 000 tis. eur. Tieto príjmy mali plynúť z predaja budov v správe rezortu školstva, ktorý sa však neuskutočnil a príjmy tak neboli naplnené.

V roku 2015 došlo k zhoršeniu hospodárenia Envirofondu o 88 284 tis. eur. Rozpočtovaný príjem z emisných kvót bol 116 659 tis. eur, skutočné príjmy boli 47 680 tis. eur, čo predstavuje rozdiel 68 979 tis. eur, z toho vplyv akruálneho zaznamenania príjmov z emisných kvót má negatívny vplyv v sume 36 745 tis. eur. Podľa metodiky ESA 2010 sú príjmom len tie príjmy z predaja emisií, ktoré sú spotrebované v ekonomike.

Rozpočet na rok 2015 predpokladal príjem z odvodu z hazardných hier v sume 137 436 tis. eur, v dôsledku zmeny podielu jednotlivých druhov hazardných hier na hlavných ukazovateľoch (nárast počtu zariadení s vyššou odvodovou povinnosťou a nárast tržieb vybraného segmentu) nárast príjmov predstavoval 32 755 tis. eur.

Pri komentovaní vybraných výdavkov štátneho rozpočtu sa abstrahuje od presunov v rámci štátneho rozpočtu.

Prenesené výdavky štátneho rozpočtu. Podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy je možné kapitálové výdavky a vybrané bežné výdavky štátneho rozpočtu použiť na určený účel aj v nasledujúcich dvoch rozpočtových rokoch po rozpočtovom roku, na ktorý boli rozpočtované. Prostriedky Európskej únie, prostriedky štátneho rozpočtu určené na financovanie spoločných programov SR a EÚ a prostriedky štátneho rozpočtu určené na financovanie účelov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv o poskytnutí grantu uzatvorených medzi SR a inými štátmi možno použiť aj v nasledujúcich rozpočtových rokoch až do ich vyčerpania. Toto pravidlo na jednej strane

zefektívňuje použitie verejných prostriedkov tým, že kapitoly rozpočtu nie sú motivované čerpať prostriedky v danom roku „za každú cenu“, na druhej strane vytvára neistotu pri vyhodnocovaní salda v súlade so schváleným štátnym rozpočtom. Viazané a prenášané výdavky do ďalšieho rozpočtového roka pôsobia v smere zníženia skutočného salda oproti schválenému rozpočtu v danom rozpočtovom roku; prenesené a zároveň použité výdavky z predchádzajúceho rozpočtového roka naopak saldo v danom rozpočtovom roku zvyšujú. Čistý dopad na saldo verejnej správy závisí od výsledného efektu presunov. Ak sú prenesené výdavky do ďalšieho rozpočtového roka vyššie ako použité z predchádzajúceho rozpočtového roka, saldo sa oproti schválenému rozpočtu zníži, v opačnom prípade sa zvýši.

Do roku 2015 boli prenesené bežné a kapitálové výdavky štátneho rozpočtu s výnimkou prostriedkov Európskej únie a prostriedkov štátneho rozpočtu určených na financovanie spoločných programov SR a EÚ z roku 2014 celkovo v sume 504 563 tis. eur, pričom z toho v skutočnosti v roku 2015 bolo použitých 380 446 tis. eur. V roku 2015 boli zaviazané prostriedky s predpokladaným presunom do roku 2016 v sume 691 261 tis. eur, z toho rozpočtované prostriedky na rok 2015 boli 570 548 tis. eur.

Pre analytický odhad vplyvu prenášaných výdavkov štátneho rozpočtu na saldo verejnej správy v danom roku sú dôležité len reálne použité výdavky z prenesených prostriedkov predchádzajúcich období (380 446 tis. eur) a na druhej strane len tá časť prenesených výdavkov do nasledujúcich období, ktorá bola súčasťou rozpočtovaných výdavkov roku 2015 (570 548 tis. eur). Takto odhadnutý vplyv prenesených výdavkov štátneho rozpočtu znížil saldo verejnej správy o 190 102 tis. eur.

Príkladom prenesených výdavkov štátneho rozpočtu sú výdavky Ministerstva vnútra SR na nákup špeciálnych automobilov v hodnote 85 738 tis. eur, čo je v porovnaní s plánovaným rozpočtom prekročenie o 70 869 tis. eur. Prostriedky sa použili na obstaranie cisternových automobilových striekačiek, kombinovaných hasičských automobilov a rekonštrukciu striekačiek. Nákup bol realizovaný z prostriedkov z predchádzajúcich rokov presunutých podľa §8 zákona č. 523/2004 Z. z., ako aj z prostriedkov EÚ a spolufinancovania zo ŠR v rámci regionálneho operačného programu.

Akruálne náklady na financovanie štátneho dlhu (rozdiel medzi rozpočtovaným a skutočným akruálnym transferom zo štátneho rozpočtu na saldo účet kapitoly štátny dlh) boli rozpočtované v sume 1 303 258 tis. eur, skutočné náklady boli nižšie o 34 101 tis. eur. Úspora bola dosiahnutá vplyvom viacerých faktorov. Najväčší pozitívny účinok mali klesajúce úrokové sadzby pod vplyvom monetárnej politiky Európskej centrálnej banky. Nižšie sadzby oproti predpokladom rozpočtu znížili úrokové náklady o 22 576 tis. eur. Druhý najväčší pozitívny vplyv vo výške 6 069 tis. eur mali poplatky, ktoré súvisia s emitovaním cenných papierov. Úsporu priniesla aj emisná politika Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) a to v objeme 5 455 tis. eur. Oproti uvažovanému emisnému kalendáru v čase zostavovania rozpočtu emitoval ARDAL v roku 2015 výrazne menší objem celkového dlhu (o približne 820 400 tis. eur). Emisná politika v roku 2015 predĺžila dobu splatnosti dlhu, pri ktorom dochádza k zvýšeniu refinančného rizika dlhu.

Úsporu výdavkov na všeobecné služby zaznamenala kapitola Ministerstva zdravotníctva SR v sume 50 000 tis. eur, ktoré boli účelovo určené ako rezerva na krytie prípadných strát zdravotníckych zariadení vo verejnej správe.

V rámci kapitálových výdavkov na dopravné lietadlá a vrtuľníky v rámci schválených limitov rozpočtu verejnej správy je potrebné, aby Ministerstvo obrany SR zabezpečilo v súlade s uznesením vlády SR č. 225/2015 k návrhu obmeny viacúčelových vrtuľníkov v rokoch 2015–2024 financovanie obmeny viacúčelových vrtuľníkov vo výške 261 745 tis. USD, v súlade so splátkovým kalendárom uvedeným v „Dohode o podmienkach predaja“ navýšené o súvisiace dane, clá a poplatky. Prekročenie rozpočtu bolo realizované z uvedeného dôvodu s negatívnym vplyvom v roku 2015 vo výške 54 045 tis. eur.

Schválený rozpočet výdavkov na sociálne poistenie bol vo výške 6 979 326 tis. eur, dosiahnutá skutočnosť predstavovala sumu 6 978 051 tis. eur, výsledkom čoho bola úspora 1 275 tis. eur.

Výdavky verejného zdravotného poistenia boli rozpočtované v sume 3 731 975 tis. eur, skutočnosť však bola o 260 889 tis. eur vyššia. Výdavky na verejné zdravotné poistenie boli kompenzované vyššími príjmami a celkový prebytok bol oproti rozpočtu vyšší o 20 408 tis. eur.

Odvody do rozpočtu EÚ dosiahli úsporu v sume 100 491 tis. eur. Časové rozlíšenie odvodov SR do rozpočtu EÚ predstavuje rozdiel medzi odvodmi SR do rozpočtu EÚ na hotovostnom princípe a na akruálnom princípe. Tento faktor zvýšil saldo verejnej správy o 38 025 tis. eur. Negatívny vplyv vznikol v dôsledku noviel rozpočtu EÚ, ktoré akruálne prislúchajú danému rozpočtovému roku avšak na hotovostnom princípe sa premietli do zníženia odvodov SR v nasledujúcom rozpočtovom roku resp. predchádzajúcom rozpočtovom roku.

Vyšší objem výdavkov na spolufinancovanie projektov EU zo štátneho rozpočtu o 87 166 tis. eur bol v hlavnej miere spôsobený využitím finančných prostriedkov viazaných v zmysle § 8 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy.

Pod finančnou korekciou k fondom EÚ sa rozumie porušenie uplatniteľného práva Únie alebo vnútroštátneho práva v súvislosti s výdavkami, ktoré boli vykázané Európskej komisii alebo v súvislosti s výdavkami schvaľovanými na národnej úrovni, v dôsledku čoho Slovenskej republike nie sú preplatené výdavky, ktoré potom musí pokryť štátny rozpočet. Negatívny vplyv na saldo verejnej správy 2015 mali finančné korekcie vo výške 226 134 tis. eur, z toho v dôsledku zníženia pohľadávky voči EU z dôvodu systémových korekcií v sume 189 587 tis. eur a individuálnych korekcií v sume 36 547 tis. eur. Systémová korekcia vzniká v dôsledku opakujúceho sa nedostatku zisteného v rámci viacerých projektov, je dôsledkom závažného nedostatku účinného fungovania systémov riadenia a kontroly, a to vrátane nestanovenia vhodných postupov. Individuálna nezrovnalosť je zistený nedostatok (jednorazová chyba), ktorý sa viaže k jednej operácii, resp. k jednému projektu a je nezávislý od iných chýb alebo nedostatkov v systéme riadenia a kontroly.

Negatívny vplyv mala korekcia - vyrovnanie k fondom EÚ z ukončenia I. programového obdobia v sume 17 153 tis. eur, o túto položku bolo potrebné upraviť zmenu stavu pohľadávky ako upravujúcej položky z dôvodu ukončenia I. programového obdobia. Pri jej výpočte boli

sumarizované všetky príjmy a výdavky prostriedkov EÚ I. programového obdobia (2004-2006), ktoré bolo definitívne ukončené v roku 2015. Na základe rozdielu príjmov a výdavkov sa následne vypočítala upravujúca položka (štatistická pohľadávka) tak, aby bol zabezpečený neutrálny dopad finančných tokov EÚ na saldo verejnej správy. Táto pohľadávka bola následne znížená o výšku systémových korekcií za I. programové obdobie, ako aj o dopočet zmeny stavu pohľadávky, o ktorú sa upravoval schodok v minulosti.

Na zmenu stavu pohľadávok vplývali poskytnuté preddavky na dlhodobý hmotný majetok v rámci Ministerstva obrany SR na nákup vojenskej techniky v sume 74 000 tis. eur, odvody z prevádzky lotérií a hier na verejnoprospešný účel (príjem bol zaznamenaný na Finančnej správe SR) v sume 20 800 tis. eur a nárast pohľadávok voči Slovenskej pošte, a.s. z elektronických kolkov v sume 15 000 tis. eur.

Zdravotnícke zariadenia zaradené do verejnej správy dosiahli schodok 69 371 tis. eur. Na jeseň 2014 podľa metodiky ESA 2010 boli do sektora verejnej správy zaradené ďalšie zdravotnícke zariadenia, ktorých rozpočty neboli však súčasťou schváleného rozpočtu na rok 2015. Z tohto dôvodu bola vytvorená rezerva vo výške 50 000 tis. eur, ktorá súvisela s predpokladaným hospodárením týchto zariadení a prevzatím ich záväzkov. Výsledný negatívny vplyv na saldo bol 19 371 tis. eur. Dá sa očakávať, že po systémových organizačných a personálnych reformách budú tieto zariadenia hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom.

Schodok v sume 12 596 tis. eur dosiahli ostatné subjekty verejnej správy, ktorými sú hlavne obecné obchodné spoločnosti, neziskové organizácie a záujmové združenia s minimálnym počtom zamestnancov. Ide najmä o tie organizácie územnej samosprávy, ktoré boli štatisticky zaradené do sektora verejnej správy koncom roku 2014 a v priebehu roka 2015, pričom úroveň poskytovania dát o ich hospodárení podľa požiadaviek medzinárodnej štatistiky je zatiaľ nedostatočná.

Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. nebola rozpočtovaná pre rok 2015 v dôsledku nejasného postoja Eurostatu k jej zaradeniu resp. nezaradeniu do sektora verejnej správy. Pri jesennej notifikácii v roku 2015 Eurostat preveroval trhovosť jednotky najmä pri posudzovaní dotácií na výkony vo verejnom záujme (osobná preprava). Pre rok 2015 hospodárenie spoločnosti skončilo sumou 2 117 tis. eur.

MH Invest, s.r.o. zlepšil saldo schodku v dôsledku nevyčerpania výdavkov v sume 40 619 tis. eur určených na výstavbu priemyselnej zóny Nitra Mlynárce, ktoré získali zo štátnych finančných aktív.

Rozpočet nepočítal s príjmami z II. piliera Sociálnej poisťovne, ich vylúčenie z akruálnych príjmov verejnej správy negatívne vplývalo na schodok verejnej správy sumou 579 356 tis. eur.

Eurostat neuznal príjmy splátok návratnej finančnej výpomoci od spoločnosti Cargo, a.s. vo výške viac ako 117 220 tis. eur. Rozpočtovaná suma bola 97 720 tis. eur, čo sa rovná negatívnemu vplyvu na schodok verejnej správy.

Zhoršenie hospodárenia územnej samosprávy negatívne vplývalo na schodok sumou 152 090 tis. eur, z čoho obce sumou 80 479 tis. eur a VUC sumou 65 715 tis. eur. Za územnú

samosprávu sa v tomto prípade považujú samotné obce, vyššie územné celky a ich rozpočtové organizácie a dopravné podniky samosprávy.

Saldo verejnej správy podľa jednotlivých subjektov v roku 2015 obsahuje nasledovná tabuľka.

Schodok verejnej správy podľa jednotlivých subjektov v metodike ESA2010

v tis. eur

2013

2014

2015

Skutočnosť

Rozpočet

(S – R)

Štátny rozpočet1)

-2 247 424

-1 857 506

-1 651 005

-2 623 829

972 824

Štátne fondy

250 641

209 094

232 156

314 422

-82 266

Verejné vysoké školy

47 938

-15 602

-1 390

100

-1 490

Neziskové organizácie štátu

3 315

-3 459

-8 688

268

-8 956

Fond národného majetku SR

-147 325

-216 769

-849 458

-11 417

-838 041

Slovenský pozemkový fond

9 931

16 657

4 725

6 407

-1 682

Národný rezolučný fond

33 510

Rozhlas a televízia Slovenska

3 469

-1 467

5 775

1 050

4 725

Národná diaľničná spoločnosť, a.s.

147 160

3 677

5 827

37 177

-31 350

Agentúra pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov

-41 352

29 135

-6 229

-3 247

-2 982

Sociálna poisťovňa

-198 705

-38 573

-224 034

33 900

-257 934

Verejné zdravotné poistenie

5 167

-70 068

53 664

33 256

20 408

Vyššie územné celky

53 741

16 604

58 123

123 838

-65 715

Obce

115 951

-11 099

64 558

145 037

-80 479

Príspevkové organizácie zaradené do verejnej správy

22 175

-9 687

10 176

-1 129

11 305

Zdravotnícke zariadenia zaradené do verejnej správy

-30 198

-61 935

-69 371

Ostatné subjekty verejnej správy 2)

192

-7 314

-12 596

Železnice Slovenskej republiky

58 251

36 050

-16 044

Železničná spoločnosť Slovensko, a.s.

-37 579

-26 391

2 117

Eximbanka SR

-2 845

19 644

-766

395

-1 161

Slovenská konsolidačná, a.s.

-3 889

-919

-330

1 837

-2 167

Slovenská reštrukturalizačná, s.r.o.

14 494

MH Invest, s.r.o.

n.a.3)

40 619

Dopravné podniky

-46 100

-4 069

1 827

-5 896

Schodok verejnej správy spolu

-1 991 386

-2 036 028

-2 318 236

-1 940 108

-378 128

% z HDP

-2,70

-2,69

-2,97

-2,49

-0,48

Zdroj: MF SR

1) Vrátane štátnych finančných aktív, mimorozpočtových účtov a salda účtu štátneho dlhu

2) Vrátane neziskových organizácií obcí zaradených do sektora verejnej správy

3) V roku 2014 vykázaný v ostatných subjektoch ústrednej správy

2.2.Dlh verejnej správy

K 31.12.2015 dosiahol dlh verejnej správy hodnotu 41 305 732 tis. eur, čo predstavuje 52,91 % HDP. Dlh verejnej správy je konsolidovaný ukazovateľ, čo znamená, že pôžičky medzi jednotlivými subjektmi verejnej správy sú vylúčené. Podiel dlhu na HDP sa medziročne znížil o 0,99 %.

Hrubý dlh verejnej správy(stav k 31.12.) v tis. eur

2013

2014

2015 Skutočnosť

2015 Rozpočet

2015 (S – R)

Hrubý dlh verejnej správy (v tis. eur)

40 600 008

40 725 018

41 305 732

42 374 161

-1 068 429

Štátny dlh (bez medzinárodných záväzkov)

36 220 388

36 593 676

37 307 456

38 458 143

-1 150 687

Medzinárodné záväzky SR v EFSF a ESM

2 422 163

2 656 207

2 539 840

2 675 062

-135 222

Verejné podniky zaradené do sektora verejnej správy

850 207

897 168

778 900

309 850

469 050

Ostatné subjekty verejnej správy

1 107 250

577 967

679 536

931 106

-251 570

- medziročná zmena dlhu

2 674 300

125 010

580 714

1 649 143

-1 068 429

Hrubý dlh verejnej správy (v % HDP)

54,99

53,90

52,91

54,38

-1,48

Štátny dlh (bez medzinárodných záväzkov)

49,06

48,43

47,79

49,36

-1,57

Medzinárodné záväzky

3,28

3,52

3,25

3,43

-0,18

Podniky štátnej správy zaradené do verejnej správy

1,15

1,19

1,00

0,40

0,60

Ostatné subjekty verejnej správy

1,50

0,76

0,87

1,20

-0,32

- medziročná zmena dlhu

3,62

0,17

0,74

2,12

-1,37

S - skutočnosť, R – rozpočet

Zdroj: MF SR

Rast hrubého dlhu verejnej správy bol v roku 2015 o vyše 1 mld. eur nižší oproti predpokladom z rozpočtu. Slovensko hospodárilo v roku 2015 s najmä výrazne nižším hotovostným schodkom, čo umožnilo Agentúre pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) znížiť potrebu nových emisií na financovanie dlhu.

Na základe rozhodnutia Eurostatu zo začiatku roku 2016 došlo k zaradeniu Železničnej spoločnosti Slovenska, a. s. (ZSSK) do sektora verejnej správy. Toto rozhodnutie malo za následok nárast dlhu verejnej správy o sumu celkového dlhu ZSSK, ktorý predstavoval ku koncu roka 2015 výšku 311 792 tis. eur (0,4 % HDP).

Významným vplyvom na dlh bola zmena výšky záruky, ktorou Slovensko ručí v európskom záchrannom mechanizme EFSF. Dňa 27. 02. 2015 Grécko využilo pôvodne určené prostriedky na rekapitalizáciu gréckych bánk (Helénsky fond finančnej stability (HFSF) v sume 10 900 000 tis. eur na splatenie dlhopisov vydaných EFSF – plné splatenie tranže z 30. 5. 2013 v sume 7 200 000 tis. eur a čiastočné splatenie tranže z 19. 2. 2012 v sume 3 700 000 tis. eur. Podiel SR na EFSF predstavuje 1,067 %, čo v tomto prípade znamenalo zníženie záväzku SR o 116 367 tis. eur.

Národná diaľničná spoločnosť (NDS) splatila v roku 2015 okrem bankových úverov aj svoj dlhový záväzok za poskytnuté služby firme Sky Toll vo výške 40 000 tis. eur.

V rozpočte pre rok 2015 sa v súvislosti s hospodárením zdravotníckych zariadení pôvodne rátalo s prevzatím záväzkov zdravotníckych zariadení v sume 50 000 tis. eur. Z dôvodu opatrnosti a predpokladu ich oddlžovania sa ich rastúce záväzky zaznamenali aj do úrovne dlhu bez ohľadu na ich charakter (záväzky z obchodných vzťahov, ktoré tvoria väčšinu súčasných záväzkov zdravotníckych zariadení, nie sú súčasťou dlhu). Na základe predložených finančných výkazov zdravotníckych zariadení sa do dlhu zaznamenali iba záväzky z úverov, čo prispelo k celkovému poklesu úrovne dlhu verejnej správy.

Ďalším pozitívnym príspevkom k zmene dlhu bolo hospodárenie Eximbanky, ktorej výnosy z finančných operácii a nárast vkladov pozitívne ovplyvnili výšku záväzkov.

Vyšší rast nominálneho HDP oproti predpokladu v rozpočte spôsobil zníženie dlhu verejnej správy medziročne o 1,8 p.b.

Medziročná zmena hrubého dlhu verejnej správy

v tis. eur

2 013

2014

2015 Skutočnosť

2015 Rozpočet

2015 (S – R)

Celková medziročná zmena hrubého dlhu VS

2 674 300

125 010

580 714

1 649 143

-1 068 429

1. Štátny dlh

2 706 089

607 332

597 413

1 814 129

-1 216 716

- deficit štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe

2 023 259

2 923 371

1 932 596

2 983 637

-1 051 041

- prostriedky Štátnej pokladnice využité na financovanie dlhu

-463 069

-2 376 697

-1 262 265

-1 086 930

-175 335

- vklady klientov v Štátnej pokladnici nepatriacich do VS

16 734

-4 525

87 190

- podiel SR na dlhu EFSF

400 795

102 204

-116 367

- vklady SR do ESM

263 680

131 840

- emisný diskont

50 684

6 057

11 177

1 448

9 729

- splatenie dlhopisov (diskont)

-68 295

-113 335

-87 349

-83 754

-3 595

- pôžička Agentúry pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov

465 208

-38 626

-7 289

- kurzové zmeny

-12 657

4 136

- zábezpeky

29 622

- ostatné

29 750

-22 995

5 962

-273

6 234

2. Saldo prijatých a splatených úverov ostatných subjektov VS, z toho:

-32 312

-473 861

-15 599

-102 009

86 410

Železnice Slovenskej republiky

-130 503

-611

148

Železničná spoločnosť Slovensko, a.s.

3 673

5 514

-9 439

Národná diaľničná spoločnosť, a.s.

22 857

-53 882

-77 164

-37 177

-39 987

Exportno-importná banka Slovenskej republiky

74 472

11 209

-64 656

Agentúra pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov

520 000

3. Hospodárenie nemocníc

523

-8 461

-1 100

50 000

-51 100

Hrubý dlh verejnej správy (k 31.12.)

40 600 008

40 725 018

41 305 732

42 374 161

-1 068 429

S - skutočnosť, R - rozpočet

Zdroj: MF SR

2.3.Vybrané vplyvy na saldo a dlh verejnej správy

V roku 2015 bol schodok verejnej správy vo výške 2,97 % HDP ovplyvnený niekoľkými vybranými vplyvmi.

Po prvé, úpravy na základe rozhodnutia Eurostatu prispeli k zhoršeniu schodku verejnej správy v roku 2015 o 0,4 % HDP. Eurostat aj napriek konzultáciám a vysvetleniu transakcií neuznal príjmy splátok návratnej finančnej výpomoci od spoločnosti Cargo vo výške viac ako 117 220 tis. eur. Rozhodnutie Eurostatu o preklasifikovaní tejto splátky na kategóriu

neovplyvňujúcu príjmy spôsobilo, že jedna transakcia dvakrát negatívne ovplyvnila hospodárenie verejnej správy. Okrem toho Eurostat neuznal ani príjmy Štátneho fondu rozvoja bývania vo výške takmer 198 509 tis. eur, ktoré pochádzajú z prostriedkov EÚ a sú určené na poskytovanie návratných zdrojov financovania.

Po druhé, k zlepšeniu schodku verejnej správy o 0,06 % HDP prispelo zaradenie troch nových subjektov do sektora verejnej správy. Išlo o zaradenie Národného rezolučného fondu, Slovenskej reštrukturalizačnej, s. r. o. a Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. V čase prípravy rozpočtu na rok 2015 sa o týchto subjektoch neuvažovalo ako o subjektoch patriacich do sektora verejnej správy.

V prípade, že by nenastali úpravy schodku na základe rozhodnutia Eurostatu v roku 2015 by schodok verejnej správy dosiahol úroveň 2,56 % HDP. Ak by zároveň neboli do sektora verejnej správy zaradené nové subjekty, schodok verejnej správy v roku 2015 by dosiahol úroveň 2,63 % HDP.

Vybrané vplyvy na saldo verejnej správy

% z HDP

2015

Schodok verejnej správy

-2,97

Úpravy na základe rozhodnutia Eurostatu:

0,404

-Príjem splátok návratnej finančnej výpomoci do spoločnosti Cargo

0,150

-Neuznanie príjmov ŠFRB z EÚ na poskytovanie návratných zdrojov financovania

0,254

Novozaradené subjekty do verejnej správy:

-0,064

-Národný rezolučný fond

-0,043

-Slovenská reštrukturalizačná, s.r.o.

-0,019

-Železničná spoločnosť Slovensko, a.s.

-0,003

Schodok verejnej správy – očistený o vybrané vplyvy

-2,63

Zdroj: MF SR

Dlh verejnej správy ovplyvnilo zaradenie Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. do sektora verejnej správy. Zaradenie spoločnosti zvýšilo dlh o 311 231 tis. eur (0,4 % HDP). Zaradenie Národného rezolučného fondu a Slovenskej reštrukturalizačnej, s. r. o. výšku dlhu verejnej správy neovplyvnilo, vzhľadom na to, že výška ich dlhových záväzkov bola v roku 2015 nulová.

2.4.Porovnanie salda a dlhu verejnej správy v Európskej únii

V rámci Európskej únie (28 krajín) v roku 2015 dosiahlo 6 krajín vyšší schodok a 17 krajín dosiahlo vyšší dlh verejnej správy ako Slovenská republika. Priemerný schodok EÚ 28 bol 2,4 % HDP (Slovensko 2,97 % HDP) a priemerný dlh verejnej správy EÚ 28 bol 85,2 % HDP (Slovensko 52,91 % HDP) v roku 2015.

Najvyššie schodky verejnej správy v rámci EÚ 28 v roku 2015 vykázali podobne ako v predchádzajúcich rokoch krajiny najviac postihnuté ekonomickou a finančnou krízou. Španielsko dosiahlo schodok 5,1 % HDP, Portugalsko 4,4 % HDP. Úplne najvyšší schodok v roku 2015 vykázalo Grécko vo výške 7,2 % HDP. Medzi krajiny s najnižším schodkom patrili tradične severské a pobaltské krajiny. Švédsko spolu s Estónskom, Nemeckom a Luxemburskom boli

krajinami v rámci EÚ 28, ktoré za rok 2015 vykázali prebytok. Najväčší prebytok vykázalo Luxembursko vo výške 1,2 % HDP. Pohľad na najvyšší dlh verejnej správy ukazuje podobný výsledok ako pohľad na schodky, teda najvyššie dlhy vykázali krajiny najviac postihnuté ekonomickou a finančnou krízou, pričom sa medzi nimi nachádzajú aj krajiny s dlhodobo vysokými dlhmi ako Taliansko a Belgicko.

Najvyšší dlh verejnej správy v roku 2015 vykázalo Grécko 176,9 % HDP, Taliansko 132,7 % HDP a Portugalsko 129,0 % HDP. Najnižší dlh vykázalo Estónsko vo výške 9,7 % HDP. Slovensko so svojím dlhom 52,9 % HDP patrí stále medzi krajiny s nižším dlhom, čo je dôležité z pohľadu dlhodobej udržateľnosti verejných financií.

Saldo a dlh verejnej správy v EÚ 28 (% HDP)

Saldo verejnej správy

Hrubý dlh verejnej správy

2013

2014

2015

2013

2014

2015

EÚ (28 krajín)

-3,3

-3,0

-2,4

85,5

86,8

85,2

Euro zóna

-3,0

-2,6

-2,1

91,1

92,0

90,7

Belgicko

-3,0

-3,1

-2,6

105,2

106,5

106,0

Bulharsko

-0,4

-5,4

-2,1

17,1

27,0

26,7

Česká republika

-1,3

-1,9

-0,4

45,1

42,7

41,1

Dánsko

-1,1

1,5

-2,1

44,7

44,8

40,2

Nemecko

-0,1

0,3

0,7

77,2

74,7

71,2

Estónsko

-0,2

0,8

0,4

9,9

10,4

9,7

Írsko

-5,7

-3,8

-2,3

120,0

107,5

93,8

Grécko

-13,0

-3,6

-7,2

177,7

180,1

176,9

Španielsko

-6,9

-5,9

-5,1

93,7

99,3

99,2

Francúzsko

-4,0

-3,5

92,4

95,4

95,8

Chorvátsko

-5,3

-5,5

-3,2

82,2

86,5

86,7

Taliansko

-2,9

-3,0

-2,6

129,0

132,5

132,7

Cyprus

-4,9

-8,9

-1,0

102,5

108,2

108,9

Lotyšsko

-0,9

-1,6

-1,3

39,1

40,8

36,4

Litva

-2,6

-0,7

-0,2

38,8

40,7

42,7

Luxembursko

0,8

1,7

1,2

23,3

22,9

21,4

Maďarsko

-2,6

-2,3

-2,0

76,8

76,2

75,3

Malta

-2,6

-2,0

-1,5

68,6

67,1

63,9

Holandsko

-2,4

-1,8

67,9

68,2

65,1

Rakúsko

-1,3

-2,7

-1,2

80,8

84,3

86,2

Poľsko

-4,0

-3,3

-2,6

56,0

50,5

51,3

Portugalsko

-4,8

-7,2

-4,4

129,0

130,2

129,0

Rumunsko

-2,1

-0,9

-0,7

38,0

39,8

38,4

Slovinsko

-15,0

-5,0

-2,9

71,0

81,0

83,2

Slovensko

-2,7

-3,0

55,0

53,9

52,9

Fínsko

-2,6

-3,2

-2,7

55,5

59,3

63,1

Švédsko

-1,4

-1,6

0,0

39,8

44,8

43,4

Veľká Británia

-5,6

-4,4

86,2

88,2

89,2

Zdroj: Eurostat

3.Hospodárenie štátneho rozpočtu na hotovostnej báze

Rozpočet verejnej správy na roky 2015 až 2017 bol vypracovaný v intenciách Programového vyhlásenia vlády SR. Po tom, ako Rada Európskej únie pre ekonomické a finančné záležitosti schválila v priebehu roku 2014 ukončenie procedúry nadmerného deficitu pre Slovensko sa rozpočet verejnej správy na roky 2015 až 2017 aj naďalej zostavoval v súlade so základným cieľom fiškálnej politiky, ktorým je zabezpečenie efektívnych a dlhodobo udržateľných verejných financií. Splnenie uvedeného cieľa si vyžadovalo pokračovanie v konsolidácii aj v ďalších rokoch, a to takým spôsobom, aby konsolidácia verejných financií čo najmenej negatívne pôsobila na ekonomickú aktivitu a hospodársky rast Slovenska. Stratégia rozpočtovej politiky bola pri zostavovaní rozpočtu verejnej správy zameraná na zlepšovanie rozpočtovej pozície verejnej správy, ktoré smeruje k strednodobému rozpočtovému cieľu verejných financií, a to vyrovnanému štrukturálnemu deficitu.

Rozpočet verejnej správy na roky 2015 až 2017 vychádzal z aktuálnej prognózy makroekonomického vývoja a vývoja daňových a odvodových príjmov do roku 2017.

Hlavný rozpočtový cieľ vlády SR v roku 2015 bol stanovený v podobe deficitu verejnej správy vo výške 2,49 % HDP. Slovensko tak pokračovalo v rešpektovaní európskych fiškálnych pravidiel a ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ako aj záväzkov vyplývajúcich z Paktu stability a rastu. Udržanie cieleného deficitu pod 3 % HDP bolo nevyhnutné aj z dôvodu udržania dôveryhodnosti Slovenska na finančných trhoch.

Po dočasnom miernom uvoľnení štrukturálnej konsolidácie v roku 2014, ktoré malo prijatím určitých opatrení opätovne naštartovať hospodársky rast a po využití tzv. investičnej klauzuly, ktorá umožňovala Slovensku po splnení stanovených podmienok odchýliť sa dočasne od konsolidačného úsilia vyplývajúceho z Paktu stability a rastu, došlo v roku 2015 k opätovnému naštartovaniu konsolidácie so zámerom znižovania štrukturálneho schodku s pokračovaním aj v nasledujúcich rokoch.

Rozpočet verejnej správy na roky 2015 až 2017 predpokladal mierne zvýšenie hospodárskeho rastu v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. Oproti rozpočtovým predpokladom bol jeho vývoj v priebehu roka 2015 ešte pozitívnejší a medziročný rast HDP sa pohyboval nad úrovňou 3 %. Hlavným faktorom rastu bol domáci dopyt, ktorý bol najviac ovplyvnený spotrebou domácností. Rast podporili aj verejné investície, najmä vďaka infraštruktúrnym projektom financovaných z prostriedkov EÚ. Vplyvom zrýchlenia rastu dovozu, ktorý bol vyšší ako export, sa čistý export podieľal na raste HDP negatívne.

Rozpočet verejnej správy na roky 2015 až 2017 plne reflektoval novú metodiku vykazovania európskych štatistických štandardov ESA 2010, ktorá nadobudla účinnosť v septembri 2014 a ktorá spôsobila zmeny vo vykazovaní niektorých príjmov a výdavkov rozpočtu verejnej správy. V priebehu roku 2015 boli do sektora verejnej správy v súlade s platnou metodikou preklasifikované ďalšie subjekty.

Pre splnenie rozpočtového cieľa stanoveného v schválenom rozpočte verejnej správy na roky 2015 až 2017 bolo potrebné aj v priebehu roku 2015 prijať určité opatrenia na strane príjmov aj výdavkov. Pokračovanie v konsolidácii verejnej správy si vyžadovalo zapojenie subjektov štátnej správy aj subjektov územnej samosprávy. Jedným z opatrení na strane výdavkov bola aj pokračujúca reforma verejnej správy ESO, ktorej cieľom je zvyšovať efektívnosť ústrednej štátnej správy so zámerom zracionalizovať činnosti verejnej správy a s nimi súvisiace výdavky. Na strane príjmov naďalej pokračovalo zavádzanie opatrení na zefektívnenie výberu daní a boj proti daňovým únikom. Dôležitým aspektom, s ktorým sa bolo potrebné v roku 2015 vysporiadať, bolo dočerpanie prostriedkov EÚ z 2. programového obdobia, ktoré do veľkej miery ovplyvnilo výšku investícií verejnej správy. Zároveň sa pripravovalo využitie prostriedkov 3. programového obdobia.

V priebehu roka 2015 prebiehalo pravidelné monitorovanie a sledovanie vývoja plnenia zámerov schváleného rozpočtu verejnej správy. Na základe aktuálne dostupných údajov o dosiahnutej skutočnosti a predpokladanom vývoji príjmov a výdavkov rozpočtu verejnej správy ku koncu rozpočtového roka sa priebežne kvantifikovali očakávané zmeny v hospodárení jednotlivých subjektov rozpočtu verejnej správy oproti schválenému rozpočtu na rok 2015.

Predpoklady vývoja verejných financií vychádzali z najnovších analýz a prognóz makroekonomického vývoja a vývoja daňových a odvodových príjmov a ich výsledky sa využívali na hodnotenie možných rizík plnenia rozpočtu v roku 2015. Zameriavali sa najmä na monitoring a analýzu faktorov, ktoré mohli potenciálne spôsobiť najväčší odklon hospodárenia jednotlivých subjektov verejnej správy od schváleného rozpočtu, a tak najviac ovplyvniť úspešnosť dosiahnutia plánovaného rozpočtového cieľa vlády pre rok 2015.

Analýza predpokladu vývoja rozpočtu verejnej správy v roku 2015, ktorej cieľom bolo posúdiť skutočný vývoj s cieľmi v oblasti rozpočtu verejnej správy, bola súčasťou rozpočtu verejnej správy na roky 2016 až 2018, ktorý Ministerstvo financií SR predložilo na rokovanie vlády SR a NR SR.

Základné rozpočtové ukazovatele štátneho rozpočtu pre rok 2015 boli stanovené zákonom č. 385/2014 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2015, ktorý určil celkové príjmy štátneho rozpočtu v hotovostnom vyjadrení 14 494 921 tis. eur a celkové výdavky sumou 17 478 558 tis. eur. Schodok štátneho rozpočtu sa určil vo výške 2 983 637 tis. eur.

V porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2014 sa celkové rozpočtované príjmy na rok 2015 predpokladali vyššie o 386 609 tis. eur a rozpočtované výdavky vyššie o 86 641 tis. eur. Schodok štátneho rozpočtu na hotovostnej báze sa v medziročnom porovnaní schválil nižší o 299 968 tis. eur.

Súhrnný prehľad o rozpočtovaných a skutočne dosiahnutých základných rozpočtových ukazovateľoch v roku 2015 a za predchádzajúce dva roky na hotovostnej báze poskytujú nasledovné údaje:

Základné rozpočtové ukazovatele v tis. eur

Skutočnosť

Rozpočet 2015

Skutočnosť

Rozdiel

2013

2014

Schválený

Upravený

2015

6=5-3

Príjmy spolu

12 796 444

12 496 866

14 494 921

15 468 310

16 233 795

1 738 874

v tom: daňové príjmy

9 134 432

9 293 066

10 037 549

10 612 712

575 163

nedaňové príjmy

1 262 480

1 635 552

1 144 220

1 118 203

1 278 721

134 501

granty a transfery

2 399 532

1 568 248

3 313 152

4 312 558

4 342 362

1 029 210

Výdavky spolu

14 819 702

15 420 238

17 478 558

18 353 775

18 166 391

687 833

v tom: bežné výdavky

12 964 260

13 441 150

14 931 725

13 765 092

13 498 303

-1 433 422

kapitálové výdavky

1 855 442

1 979 088

2 546 833

4 588 683

4 668 088

2 121 255

Schodok (-)

-2 023 258

-2 923 372

-2 983 637

-2 885 465

-1 932 596

1 051 041

Zdroj: MF SR

Schválené príjmy štátneho rozpočtu na rok 2015 boli oproti schváleným príjmom na rok 2014 vyššie o 386 609 tis. eur, a to vplyvom vyšších daňových príjmov o 1 347 011 tis. eur, nižších nedaňových príjmov o 253 548 tis. eur a nižších grantov a transferov o 706 852 tis. eur. Z daňových príjmov bola medziročne rozpočtovaná vyššia daň z príjmov právnickej osoby (o 870 086 tis. eur), daň z pridanej hodnoty (o 352 879 tis. eur), spotrebné dane (o 154 030 tis. eur), ako aj daň z motorových vozidiel (150 550 tis. eur), ktorá od 1.1.2015 bola zahrnutá do príjmov štátneho rozpočtu.

V medziročnom porovnaní schválených výdavkov štátneho rozpočtu na roky 2015 a 2014 sa predpokladalo ich zvýšenie o 86 641 tis. eur. Bežné výdavky sa rozpočtovali medziročne vyššie o 68 477 tis. eur a kapitálové výdavky o 18 164 tis. eur vyššie. Z bežných výdavkov boli predpokladané vyššie mzdy, platy, služobné príjmy, poistné a príspevky do poisťovní (o 21 756 tis. eur), bežné transfery (o 108 690 tis. eur). Naopak, tovary a služby sa rozpočtovali medziročne nižšie o 61 885 tis. eur. Z kapitálových výdavkov sa medziročne vyššie rozpočtoval napr. nákup softvéru (48 958 tis. eur), dopravných prostriedkov (o 31 347 tis. eur), rekonštrukcie a modernizácia dlhodobého majetku (o 25 553 tis. eur). Naopak nižšie sa z kapitálových výdavkov rozpočtovala realizácia nových stavieb a ich technické zhodnotenie (o 55 800 tis. eur) a kapitálové transfery boli rozpočtované úhrnom nižšie ako pre rok 2014, a to o 26 050 tis. eur.

V priebehu rozpočtového roka 2015 sa vykonali v súlade s rozpočtovými pravidlami rozpočtové opatrenia, ktoré zvýšili celkové schválené príjmy na rok 2015 o 973 389 tis. eur a celkové schválené výdavky o 875 217 tis. eur. Plánovaný schodok štátneho rozpočtu po úpravách počas roka 2015 mal byť tak nižší o 98 172 tis. eur.

Úpravy rozpočtu sa realizujú na základe aktualizovaných informácií o plnení úloh a požiadaviek jednotlivých kapitol ŠR počas rozpočtového roku, legislatívnych zmien, ktoré môžu priniesť zmenu v príjmoch alebo výdavkoch, ako aj na základe aktuálneho vývoja ekonomiky a verejných financií. V roku 2015 vykonalo Ministerstvo financií SR spolu 3 442 rozpočtových opatrení.

V rámci príjmov bolo upravené najmä vyššie plnenie príjmov zo zahraničných transferov, a to konkrétne prostriedkov z rozpočtu Európskej únie (o 999 406 tis. eur). Nedaňové príjmy sa znížili

úpravami o 26 017 tis. eur. Bežné výdavky sa znížili úpravami o 1 166 632 tis. eur a kapitálové výdavky sa zvýšili o 2 041 849 tis. eur. Z bežných výdavkov tvorili zníženie najmä služby, v rámci ktorých sa rozpočtujú zálohové platby na projekty EÚ a prostriedky štátneho rozpočtu na spolufinancovanie projektov v súlade s koncepciou finančného riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu (962 008 tis. eur). Po schválení projektov investičného charakteru sa príslušné prostriedky vykazujú v čerpaní kapitálových výdavkov jednotlivých kapitol ŠR.

Úpravy rozpočtovaných príjmov a rozpočtovaných výdavkov, tak ako v minulom roku, boli vykonané najmä v súlade s §8 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na základe ktorého sa môžu kapitálové výdavky a niektoré bežné výdavky štátneho rozpočtu použiť na určený účel aj v nasledujúcich rozpočtových rokoch až do ich vyčerpania na určený účel (vybrané bežné výdavky v nasledujúcich dvoch rozpočtových rokoch). Týka sa to najmä prostriedkov z EÚ fondov a tým aj prostriedkov určených na ich spolufinancovanie. Skutočne dosiahnuté príjmy štátneho rozpočtu vo výške 16 233 795 tis. eur boli oproti schválenému rozpočtu vyššie o 1 738 874 tis. eur a oproti skutočnosti roku 2014 boli vyššie o 3 736 929 tis. eur. Po roku 2014 boli príjmy výrazne vyššie, a to najmä vyššími grantmi a transfermi o 2 774 114 tis. eur a daňovými príjmami o 1 319 646 tis. eur.

Aj skutočne dosiahnuté výdavky štátneho rozpočtu vo výške 18 166 391 tis. eur boli vyššie ako v schválenom rozpočte, a to o 687 833 tis. eur. Medziročne sa zvýšili o 2 746 153 tis. eur, pričom ich nárast bol plne krytý vyššími príjmami.

Schodok štátneho rozpočtu na hotovostnej báze vo výške 1 932 596 tis. eur je vo vzťahu k pôvodne schválenému rozpočtu nižší o 1 051 041 tis. eur a vo vzťahu k upravenému rozpočtu je vykázaný schodok nižší o 952 869 tis. eur. Skutočne dosiahnuté saldo rozpočtu sa po roku 2014 opäť medziročne znížilo, a to o 990 776 tis. eur.

Denný stav štátneho rozpočtu v priebehu roka bol riadený v súlade so zákonom č. 386/2002 Z. z. o štátnom dlhu a štátnych zárukách a v súlade so zákonom č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pri priebežnom prebytku štátneho rozpočtu zhodnocovala Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity v mene Ministerstva financií SR finančné zdroje na finančnom trhu v súlade so schválenými kreditnými limitmi, naopak, v prípade priebežného schodku zabezpečovala jeho krytie finančnými zdrojmi získanými z emisií štátnych dlhopisov a voľnými finančnými zdrojmi Štátnej pokladnice.

Schodok štátneho rozpočtu vykázaný k 31. 12. 2015 v sume 1 932 596 tis. eur bol krytý finančnými prostriedkami získanými z predaja štátnych dlhopisov v hodnote 1 537 596 tis. eur a finančnými zdrojmi z čerpania vládnych úverov v celkovej hodnote 395 000 tis. eur.

Nasledujúce informácie o príjmoch a výdavkoch štátneho rozpočtu popisujú ich hotovostné plnenie tak, ako sa prejavili na príjmových a výdavkových účtoch štátnych rozpočtových organizácií v priebehu roka 2015. Komentár k jednotlivým položkám príjmov a výdavkov sa sústredí na opis faktorov majúcich vplyv na ich hotovostné plnenie, pričom porovnanie sa realizuje voči schválenému rozpočtu.

Prípadné číselné rozdiely medzi tabuľkovou prílohou a údajmi v textovej časti záverečného účtu sú spôsobené automatickým zaokrúhľovaním.

Podrobnejšie informácie o príjmoch a výdavkoch jednotlivých kapitol ŠR sú uvedené v záverečných účtoch kapitol, ktoré sú zverejnené na ich webovom sídle.

Súhrnná bilancia príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu za rok 2015 je uvedená v tabuľke č. 1 a údaje o plnení príjmov a čerpaní výdavkov štátneho rozpočtu v rokoch 2015 a 2014 sú v tabuľke č. 19 tabuľkovej prílohy štátneho záverečného účtu.

3.1.Príjmy štátneho rozpočtu

3.1.1.Daňové príjmy

Pre rok 2015 boli daňové príjmy rozpočtované vo výške 10 037 549 tis. eur. Daňové príjmy za rok 2015 dosiahli skutočnú hodnotu 10 612 712 tis. eur, čo predstavuje plnenie rozpočtu na 105,7 %. Celkový rozdiel skutočnosti oproti rozpočtu v sume 575 163 tis. eur bol spôsobený najmä vyššími výnosmi dane z príjmov právnických osôb o 298 850 tis. eur a vyšším výnosom dane z pridanej hodnoty o 246 868 tis. eur. Nižší ako rozpočtovaný výnos bol zaznamenaný pri daniach z medzinárodného obchodu a transakcií a zo sankcií uložených v daňovom konaní, ktoré však nepredstavujú významnejšie daňové príjmy. V porovnaní so skutočnosťou v roku 2014 boli celkové daňové príjmy vyššie o 1 319 646 tis. eur, čo zodpovedá medziročnému rastu na úrovni 14,2 %. Najvyšší medziročný nárast bol zaznamenaný na dani z pridanej hodnoty, a to 598 686 tis. eur a na dani z príjmov právnických osôb o 692 658 tis. eur.

Prehľad o plnení daňových príjmov štátneho rozpočtu poskytujú nasledovné údaje:

Daňové príjmy štátneho rozpočtu v tis. eur

Skutočnosť

Rozpočet

Skutočnosť

Rozdiel

2013

2014

2015

v tis. eur

v %

5=4-3

6=4-3

Dane za tovary a služby

6 699 582

6 912 218

7 496 284

7 739 273

242 989

3,2

z toho: DPH

4 722 853

4 902 813

5 254 631

5 501 499

246 868

4,7

spotrebné dane

1 976 667

2 009 327

2 090 987

2 096 600

5 613

0,3

dane z použív. tovarov a z povolenia na výkon činnosti

150 666

141 173

-9 493

-6,3

Dane z príjmov a kapitálového majetku

2 384 094

2 318 952

2 491 141

2 826 349

335 208

13,5

z toho: daň z príjmov FO

208 583

232 618

40 444

60 413

19 969

49,4

daň z príjmov PO

1 997 725

1 911 273

2 305 081

2 603 931

298 850

13,0

Dane z medzinárodného obchodu a transakcií

27 553

31 512

30 363

28 893

-1 470

-4,8

Sankcie uložené v daňovom konaní a ostatné dane

23 203

30 384

19 761

18 197

-1 564

-7,9

Spolu

9 134 432

9 293 066

10 037 549

10 612 712

575 163

5,7

Zdroj: MF SR

Tak ako v predchádzajúcich rokoch najvyšší podiel z daňových príjmov pripadá na dane za tovary a služby (72,9 %) a na dane z príjmov a kapitálového majetku (26,6 %).

▪Dane za tovary a služby majú na celkových daňových príjmoch najvyšší podiel. Rozpočtovali sa vo výške 7 496 284 tis. eur. Skutočný výnos vo výške 7 739 273 tis. eur je oproti rozpočtu o 242 989 tis. eur vyšší, čo predstavuje plnenie rozpočtu na 103,2 %. V porovnaní s rokom 2014 (6 912 218 tis. eur) došlo k nárastu ich hotovostného výnosu o 827 055 tis. eur, čo zodpovedá medziročnému rastu na úrovni 11,9 %.

Daň z pridanej hodnoty sa rozpočtovala sumou 5 254 631 tis. eur a jej skutočný výber vo výške 5 501 499 tis. eur predstavuje plnenie rozpočtu na úrovni 104,7 %. Skutočný výnos tejto dane prekročil rozpočtovanú hodnotu o 246 868 tis. eur a v porovnaní s výnosom v roku 2014 bol vyšší o 598 686 tis. eur, t.j. o 12,2 %.

Rozpočtovaný hotovostný výnos DPH na rok 2015 zahŕňal aj očakávané zvýšenie príjmov ŠR na DPH o 100 000 tis. eur, ktoré bolo prijaté v súvislosti so zavedením opatrení na boj proti daňovým únikom. Vyšší ako rozpočtovaný výnos DPH je výsledkom lepšieho ekonomického vývoja a vyššej efektivity výberu dane.

Spotrebné dane sa rozpočtovali sumou 2 090 987 tis. eur. Skutočný výnos bol len o 5 613 tis. eur vyšší a dosiahol 2 096 600 tis. eur, čo znamená plnenie rozpočtu na úrovni 100,2 %. V porovnaní s rokom 2014 bol výnos spotrebných daní vplyvom lepšieho ekonomického vývoja a vyššej efektivity výberu vyšší o 87 273 tis. eur, t.j. o 4,3 %.

Dane z používania tovarov a z povolenia na výkon činnosti boli rozpočtované vo výške 150 666 tis. eur. V skutočnosti dosiahol výnos daní z používania tovarov a povolenia na výkon činnosti hodnotu 141 173 tis. eur. Medziročný rozdiel skutočnosti, ktorý predstavoval sumu 141 096 tis. eur bol spôsobený prechodom správy dane z motorových vozidiel od vyšších územných celkov pod štátny rozpočet, a to od 1. januára 2015. Súčasťou dane z motorových vozidiel bol aj výnos z dobiehajúcej cestnej dane (18 tis. eur). Daň z úhrad za dobývací priestor tvorila 98 tis. eur.

▪Dane z príjmov a kapitálového majetku sa rozpočtovali sumou 2 491 141 tis. eur, skutočný výnos dosiahol 2 826 349 tis. eur, resp. 2 829 825 tis. eur po premietnutí 3 476 tis. eur zo sankcií a vyššie boli oproti rozpočtu o 335 208 tis. eur (resp. o 338 684 tis. eur).

Od roku 2005 je daň z príjmov fyzických osôb podielovou daňou. V zmysle zákona č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa výnos dane prerozdeľuje stanoveným mechanizmom medzi obce a vyššie územné celky. V roku 2015 sa zvýšil podiel obcí na výnose dane z príjmov fyzických osôb na 68,5 % z dôvodu kompenzácie vyšších výdavkov obcí. Vyšším územným celkom pripadá 29,2 % z výnosu, čo predstavuje nárast oproti predchádzajúcemu roku o 7,3 p.b. Zvýšenie sa udialo z dôvodu kompenzácie straty príjmov z motorových vozidiel, ktoré sa stali príjmom štátneho rozpočtu. Štátnemu rozpočtu prináležalo z dani z príjmov fyzických osôb za rok 2015 zostávajúcich 2,3 %.

Príjem štátneho rozpočtu z dane z príjmov fyzických osôb sa s ohľadom na uvedené pravidlá fiškálnej decentralizácie rozpočtoval sumou 40 444 tis. eur a skutočné plnenie dosiahlo

hodnotu 60 413 tis. eur, resp. 63 889 tis. eur po presune časti sankcií, čo predstavuje plnenie rozpočtu na 149,4 %, resp. 158,0 %.

Celkový výnos podielovej dane z príjmov fyzických osôb, vrátane prevodov do obcí a VÚC sa rozpočtoval vo výške 2 089 755 tis. eur. Skutočný výnos dane z príjmov fyzických osôb vrátane prevodov do obcí a VÚC dosiahol 2 158 508 tis. eur. Z toho výnos dane zo závislej činnosti predstavuje 2 082 049 tis. eur a výnos dane z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu 100 689 tis. eur. Prevod do obcí a VÚC predstavoval za rok 2015 spolu 2 098 095 tis. eur (2014: 1 732 097 tis. eur). Prevod prostriedkov v zmysle § 50 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorý znižuje celkový výnos dane z príjmov fyzických osôb dosiahol sumu 24 230 tis. eur.

Daň z príjmov právnických osôb sa rozpočtovala vo výške 2 305 081 tis. eur. Skutočný výnos dosiahol 2 603 931 tis. eur, čo predstavuje plnenie rozpočtu na 113,0 %. Plnenie prevýšilo rozpočtovanú sumu o 298 850 tis. eur. Medziročne vzrástol výnos tejto dane o 692 658 tis. eur.

V roku 2015 mali fyzické a právnické osoby možnosť poukázať 2 % (v špecifických prípadoch právnické osoby len 1,5 % a fyzické osoby až 3 %) z odvedenej dane na verejnoprospešný účel. V priebehu roka bolo týmto spôsobom prevedených 56 948 tis. eur, čo je v porovnaní s predchádzajúcim rokom nárast o 4 744 tis. eur (9,1 %). Fyzické osoby previedli 24 230 tis. eur a právnické osoby 32 718 tis. eur.

Zdroj: MF SR

Daň z príjmov vyberaná zrážkou sa rozpočtovala sumou 145 616 tis. eur a v skutočnosti dosiahla výnos 162 004 tis. eur. Rozpočtovaný výnos sa naplnil na 111,2 %. Plnenie tejto dane je v porovnaní s rokom 2014 nižšie o 29 444 tis. eur. Výnos dane pozitívne ovplyvnili zaplatené jednorazové licenčné poplatky v celkovej sume 19 003 tis. eur. Negatívny vplyv na výnos dane mal vývoj úrokovej miery, ktorý vplýval na výšku pripísaných úrokov z vkladov.

▪Výnos daní z medzinárodného obchodu a transakcií sa rozpočtoval v celkovej výške 30 363 tis. eur. V skutočnosti dosiahol 28 893 tis. eur, čo predstavuje plnenie štátneho rozpočtu na 95,2 %. V porovnaní s rokom 2014 bol výnos o 2 619 tis. eur nižší.

Najväčšiu časť na daniach z medzinárodného obchodu a transakcií tvorí výnos z podielu na vybratých finančných prostriedkoch. Ide o 25 % podiel na výbere cla, ako kompenzácie za náklady na jeho výber. Skutočný výnos bol vo výške 28 872 tis. eur. Súčasťou daní z medzinárodného obchodu a transakcií je aj výnos z dovozného cla, ktoré bolo vymerané pred 1. 5. 2004. Dobeh dovozného cla dosiahol v roku 2015 hodnotu 20 tis. eur, dobeh zrušenej dovoznej prirážky dosiahol sumu 2 tis. eur.

Prevod podielu dane v tis. eur

Skutočnosť

2013

2014

2015

Prevod podielu dane z príjmov FO na osobitný účel

20 944

21 739

24 230

Prevod podielu dane z príjmov PO na osobitný účel

25 762

30 466

32 718

Spolu

46 706

52 205

56 948

▪Sankcie uložené v daňovom konaní a sankcie súvisiace s úhradou dane sa rozpočtovali v sume 19 761 tis. eur. Ich skutočná výška dosiahla sumu 18 205 tis. eur, resp. 14 728 tis. eur po presune podielu sankcií do dane z príjmov fyzických osôb, z ktorých bol poukázaný výnos územnej samospráve. Plnenie rozpočtu tak dosiahlo 92,1 % (resp.74,5 %).

Finančné orgány v sledovanom roku 2015 na žiadosť daňového subjektu povolili úľavu na dani alebo odpustili daňový nedoplatok na dani v zmysle § 70 daňového poriadku v 2 prípadoch v celkovej výške 1 tis. eur. Úľavy zo sankcie alebo odpustenie sankcie v zmysle § 157 daňového poriadku boli povolené v 1 083 prípadoch v celkovej výške 802 tis. eur. V roku 2014 bolo povolených 2 107 prípadov v úhrnnej výške 1 471 tis. eur.

Povolené úľavy na dani alebo odpustenie daňového nedoplatku na dani a úľavy zo sankcie alebo odpustenie sankcie v tis. eur

Úľavy na dani alebo odpustenie daňového nedoplatku na dani

Úľavy zo sankcie alebo odpustenie sankcie

Finančný orgán

počet

suma

počet

suma

Daňové úrady

1 080

783

Colné úrady /*

FR SR

Spolu

1 083

802

*Colná správa neposkytuje úľavy a odpustenie dane v zmysle § 70 daňového poriadku Zdroj: FR SR

▪Ostatné dane sú tvorené daňou z emisných kvót a daňami z majetku. Daň z emisných kvót bola na základe iniciatívy Ministerstva financií SR zrušená s účinnosťou od 30. júna 2012 z dôvodu konania Európskej komisie a Ústavného súdu voči Slovenskej republike za porušenie európskej legislatívy. Pokým dobeh zrušenej emisnej dane v roku 2014 predstavoval 6 tis. eur, v roku 2015 už nebol žiadny výnos z tejto dane.

Podrobné údaje o plnení daňových príjmov štátneho rozpočtu v roku 2015 sú uvedené v tab. č. 2 tabuľkovej prílohy štátneho záverečného účtu.

3.1.2.Nedaňové príjmy

Nedaňové príjmy do štátneho rozpočtu plynú najmä z vlastníctva majetku, poplatkov a platieb, kapitálových príjmov a úrokov. Tieto príjmy dosiahli za rok 2015 sumu 1 278 722 tis. eur, čo bolo 7,9 % z celkovo dosiahnutých príjmov štátneho rozpočtu. V porovnaní s rokom 2014 sa skutočne vyinkasovaná suma nedaňových príjmov znížila o 356 830 tis. eur.

Súhrnný prehľad o plnení nedaňových príjmov poskytuje nasledovná tabuľka:

Nedaňové príjmy

v tis. eur

Skutočnosť

Rozpočet

Skutočnosť

Rozdiel

2013

2014

2015

v tis. eur

v %

5=4-3

6=4-3

Príjmy z podnikania a z vlastníctva majetku

50 221

625 684

476 318

493 085

16 767

3,5

Administrat. poplatky a iné poplatky a platby

317 042

497 678

327 163

323 534

-3 629

-1,1

Kapitálové príjmy

530 954

152 666

75 816

12 580

-63 236

-83,4

Úroky z tuzemských a zahraničných úverov, pôžičiek, NFV

18 806

9 591

2 647

14 927

12 280

463,9

Iné nedaňové príjmy

345 457

349 933

262 276

434 596

172 320

65,7

Spolu

1 262 480

1 635 552

1 144 220

1 278 722

134 502

11,8

Zdroj: MF SR

▪Príjmy z podnikania a z vlastníctva majetku, ktoré dosiahli sumu 493 085 tis. eur sú svojou výškou najdôležitejšou časťou nedaňových príjmov. Z tejto sumy najpodstatnejšiu časť tvorili prijaté dividendy z obchodných spoločností štátu (rozdelené v prechádzajúcom období) v objeme 479 663 tis. eur, ktoré vyinkasovali vybrané kapitoly štátneho rozpočtu v roku 2015. Najvyšší príjem z dividend bol v kapitole Všeobecná pokladničná správa v sume 377 349 tis. eur od jednotlivých energetických spoločností. V súlade s § 47da zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov prešli dňom 1. augusta 2014 majetkové účasti Fondu národného majetku SR v spoločnostiach Západoslovenská energetika, a.s. Bratislava, Stredoslovenská energetika, a.s. Žilina, Východoslovenská energetika Holding, a.s. Košice, Slovenské elektrárne, a.s. Bratislava a Slovenský plynárenský priemysel, a.s. Bratislava do vlastníctva Slovenskej republiky, v mene ktorej koná Ministerstvo hospodárstva SR. Príjmy z dividend z vyššie uvedených spoločností boli poukázané na účet kapitoly Všeobecná pokladničná správa. Druhý najvyšší príjem z dividend dosiahlo Ministerstvo financií SR, ktoré získalo od Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy, a.s. čiastku 66 135 tis. eur.

V rámci príjmov z podnikania prijalo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR čiastku 5 320 tis. eur ako osobitný odvod zo zisku od štátnych podnikov (LESY SR, š.p. 5 300 tis. eur a Plemenárske služby SR, š.p. 20 tis. eur), Ministerstvo financií SR čiastku 250 tis. eur ako osobitný odvod zo zisku od Exportno-importnej banky SR a Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR sumu 127 tis. eur, ktorú tvorili príjmy z prenájmu diaľničných odpočívadiel.

Príjmy z vlastníctva prenajatých budov, priestorov a objektov dosiahli v roku 2015 sumu 7 725 tis. eur, z toho najviac Ministerstvo vnútra SR 1 733 tis. eur, Ministerstvo zdravotníctva SR 1 248 tis. eur a Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR 1 227 tis. eur.

Súhrnný prehľad prijatých dividend podľa kapitol ŠR poskytuje nasledujúca tabuľka:

Príjem dividend podľa kapitol ŠR v tis. eur

Skutočnosť

Rozpočet

Skutočnosť

Rozdiel

2013

2014

2015

v tis. eur

v %

5=4-3

6=4-3

Ministerstvo zahr. vecí a európskych záležitostí SR

178

194

202

0,0

Správa služieb diplomatickému zboru, a.s.

178

194

202

0,0

Ministerstvo financií SR

4 175

151 067

20 910

78 279

57 369

274,4

Tipos, národná lotériová spoločnosť, a.s.

3 000

8 500

5 500

183,3

Slovenská konsolidačná, a.s.

1 175

1 477

2 485

2 644

159

6,4

Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s.

500

1 000

500

100,0

Slov. elektrizačná prenosová sústava, a.s.

146 090

14 925

66 135

51 210

343,1

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR

100,0

Technická inšpekcia, a.s.

100,0

Ministerstvo hospodárstva SR

31 854

14 200

41 770

23 065

-18 705

-44,8

Transpetrol, a.s.

7 861

7 000

0,00

Slovak Telekom, a.s.

23 993

5 576

31 582

11 065

-20 517

-65,0

JAVYS, a.s.

1 624

3 188

5 000

1 812

56,8

Ministerstvo dopravy, výstavby a reg. rozvoja SR

650

717

519

736

217

41,8

Letisko Sliač, a.s.

235

0,0

Letisko Poprad - Tatry, a.s.

150

0,0

Letisko Košice - Airport Košice, a.s.

415

226

250

458

208

83,2

Verejné prístavy, a.s.

341

269

0,0

Poštová banka, a.s.

0,0

Všeobecná pokladničná správa

446 594

398 705

377 349

-21 356

-5,4

Slovenský plynárenský priemysel, a.s.

446 594

300 000

288 547

-11 453

-3,8

Západoslovenská energetika, a. s.

34 415

31 089

-3 326

-9,7

Stredoslovenská energetika, a s.

27 774

26 413

-1 361

-4,9

Východoslovenská energetika HOLDING, a.s.

36 516

31 300

-5 216

-14,3

Spolu

36 892

612 804

462 122

479 663

17 541

3,8

Zdroj: MF SR

▪Príjem z administratívnych poplatkov a iných poplatkov a platieb závisí od počtu jednotlivých konaní v priebehu roka. Schválený rozpočet vo výške 327 163 tis. eur dosiahol k 31. 12. 2015 plnenie v sume 323 534 tis. eur, čo je 25,3 % z celkových nedaňových príjmov.

V rámci tejto kategórie príjmov dosiahli administratívne poplatky čiastku 203 095 tis. eur, z ktorej suma 189 916 tis. eur bola príjmom kapitoly Všeobecná pokladničná správa a táto položka príjmov bola ovplyvnená zavedením systému e-kolok. Ide o nový elektronický platobný systém v rámci projektu elektronizácie verejnej správy, ktorým sa od apríla 2014 postupne nahrádza platenie papierovými kolkami a orgány štátnej správy sa tak povinne zapájajú do centrálneho systému výberu, evidencie, zúčtovania a vrátenia správnych a súdnych poplatkov. Tržby z predaja kolkových známok prostredníctvom systému e-kolok dosiahli v kapitole Všeobecná pokladničná

správa sumu 161 007 tis. eur, pričom v schválenom rozpočte boli rozpočtované v položke ostatných poplatkoch v čiastke 162 000 tis. eur. Ostatné poplatky tak dosiahli v kapitole VPS sumu 21 509 tis. eur a predstavujú objem súdnych a správnych poplatkov od orgánov zatiaľ nezapojených do centrálneho platobného systému.

Ďalšie príjmy v rámci administratívnych poplatkov a platieb tvoria licencie v zmysle zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ich skutočné plnenie v roku 2015 dosiahlo 197 tis. eur.

Okrem administratívnych poplatkov patria do tejto kategórie príjmov aj pokuty, penále a iné sankcie. Tieto dosiahli k 31. 12. 2015 sumu 53 944 tis eur a boli vyinkasované za porušenie predpisov. Najväčší podiel pripadol na kapitolu Ministerstva vnútra SR (34 549 tis. eur), kde išlo o príjmy za pokuty uložené v konaniach.

Poplatky a platby z nepriemyselného a náhodného predaja predstavujú napr. predaj tovarov, služieb, stravné a predaj prebytočného materiálu. Z celkovej čiastky 66 495 tis. eur Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR získalo sumu 16 588 tis. eur zo správy frekvencií, technickej regulácie, z výnosov z mýta na koncesných cestách NDS, a. s., z údržby a opravy vozoviek a iné. Ministerstvo spravodlivosti SR prijalo sumu 13 355 tis. eur a išlo najmä o príjmy za lekárske výkony Zboru justičnej a väzenskej stráže, príjmy súvisiace s výkonom súdnictva – náhrady právnych služieb a trov preddavkovaných zo štátneho rozpočtu a príjmy súvisiace s poskytovanými službami na ministerstve – ústrednom orgáne. Ministerstvo vnútra SR prijalo čiastku 10 685 tis. eur za stravné. Išlo o prostriedky za stravu poskytovanú zamestnávateľom a hradenú zamestnancami alebo bývalými zamestnancami Ministerstva vnútra SR (v zmysle Zákonníka práce alebo kolektívnej zmluvy) a taktiež sú tu vedené príspevky na stravovanie zamestnancov zo sociálneho fondu.

▪Kapitálové príjmy predstavujú príjmy z predaja hnuteľného aj nehnuteľného majetku v správe jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu, napr. predaj pozemkov, budov, hmotných rezerv a pod. Tieto príjmy dosiahli za rok 2015 skutočné plnenie 12 580 tis. eur a stali sa tak objemovo najmenšou časťou celkových nedaňových príjmov a zároveň zaznamenali výpadok oproti rozpočtu až 83,4 %. Už schválený rozpočet kapitálových príjmov na rok 2015 vo výške 75 816 tis. eur bol výrazne znížený oproti predchádzajúcim rokom. Súviselo to najmä so znížením príjmov v kapitole Správa štátnych hmotných rezerv SR z dôvodu zmeny financovania núdzových zásob ropy a ropných produktov, a preto príjmy z ich predaja už nie sú súčasťou príjmov štátneho rozpočtu. V kapitole Ministerstva životného prostredia SR sa nerozpočtovali príjmy z obchodovania s emisnými kvótami, ktoré sú z dôvodu novely zákona č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami už v plnej miere súčasťou príjmov Environmentálneho fondu. Neplnenie ročného rozpočtu bolo vo všetkých položkách kapitálových príjmov, najviac v príjmoch z predaja kapitálových aktív a z predaja pozemkov. Z celkovej vyinkasovanej sumy 12 580 tis. eur vykázali najviac Ministerstvo vnútra SR čiastku 3 028 tis. eur, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR sumu 2 907 tis. eur, Ministerstvo financií SR 1 984 tis. eur a Ministerstvo hospodárstva SR 1 082 tis. eur. Najväčší rozdiel skutočnosti oproti rozpočtovanej čiastke bol

zaznamenaný v kapitole Ministerstva vnútra SR, a to až o 32 820 tis. eur, kde bol upravený rozpočet z dôvodu neuskutočneného odpredaja prebytočných nehnuteľností a majetku. V kapitole Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR bol schválený rozpočet vo výške 10 000 tis. eur a tieto príjmy mali plynúť z predaja budov v správe rezortu školstva, ktoré nebudú potrebné vzhľadom na pripravované racionalizačné opatrenia. Nakoľko sa budovy odpredať nepodarilo, bola urobená úprava rozpočtu a skutočné plnenie k 31. 12. 2015 bolo vo výške 1 tis. eur.

▪Úroky z tuzemských a zahraničných úverov, pôžičiek a návratných finančných výpomocí dosiahli v roku 2015 sumu 14 927 tis. eur, čo predstavuje prekročenie ročného rozpočtu o 12 280 tis. eur. Takmer celá suma (14 922 tis. eur) bola príjmom kapitoly Všeobecná pokladničná správa, z toho čiastka 12 091 tis. eur predstavovala úroky z návratných finančných výpomocí a štátnych záruk od Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a. s., Agentúry pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov, Ministerstva zdravotníctva SR a od obce Ľubotice. Rozpočtované boli pôvodne len úroky v sume 683 tis. eur za Železničnú spoločnosť Cargo Slovakia, a. s. v zmysle splátkových kalendárov, no v skutočnosti tieto príjmy boli prijaté od všetkých vyššie spomínaných spoločností, pričom v prípade spoločnosti Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a. s. išlo o predčasné splatenie všetkých úrokov.

▪Iné nedaňové príjmy tvoria najmä príjmy z výťažkov lotérií a iných podobných hier, z odvodu časti poistného z povinného zmluvného poistenia a príjmy z vrátených, neoprávnene použitých alebo zo zadržaných finančných prostriedkov. Za rok 2015 dosiahla táto kategória nedaňových príjmov sumu 434 596 tis. eur, čo predstavuje prekročenie rozpočtu až o 65,7 %.

Najväčší objem z týchto prostriedkov tvorili príjmy v kapitole Všeobecná pokladničná správa v celkovej výške 188 428 tis. eur, z ktorej 170 191 tis. eur boli príjmy z hazardných hier. Tieto v medziročnom porovnaní vzrástli o vyše 24 000 tis. eur z dôvodu zmeny podielu jednotlivých druhov hazardných hier (nárast počtu zariadení s vyššou odvodovou povinnosťou – videohry a nárast tržieb vybraného segmentu – kurzové stávky).

Ministerstvo vnútra SR získalo iné nedaňové príjmy v čiastke 82 622 tis. eur, z ktorých suma 75 121 tis. eur predstavuje príjmy z odvodu časti poistného z povinného zmluvného poistenia v zmysle zákona č. 8/2008 Z. z. (v súčasnosti zákon č. 39/2015 Z. z.) o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom rozpočet predpokladal plnenie vo výške 2 171 tis. eur.

Ministerstvo hospodárstva SR dosiahlo iné nedaňové príjmy v sume 73 536 tis. eur, z ktorých 72 886 tis. eur predstavovali prostriedky od prevádzkovateľov distribučných sústav a prenosovej sústavy, ktorí sú povinní odvádzať do štátneho rozpočtu odvod z množstva elektriny dodanej koncovým odberateľom elektriny. V kapitole Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR z celkovo dosiahnutej sumy 30 258 tis. eur predstavovali prostriedky z auditu a finančných kontrol z projektov spolufinancovaných z EÚ čiastku 24 368 tis. eur. Tieto prostriedky neboli rozpočtované vzhľadom na to, že pri tvorbe rozpočtu na rok 2015 neboli predpokladané.

Podrobné údaje o plnení nedaňových príjmov štátneho rozpočtu v roku 2015 sú uvedené v tab. č. 3 tabuľkovej prílohy štátneho záverečného účtu.

3.1.3.Granty a transfery

Granty a transfery boli na rok 2015 rozpočtované v celkovej výške 3 313152 tis. eur, z toho zahraničné v čiastke 3 272 393 tis. eur a tuzemské 40 759 tis. eur. Rozpočtovali sa iba transfery, nakoľko výšku grantov, ktoré tvoria príspevky od dobrovoľných poskytovateľov nie je možné vopred odhadnúť. Skutočné príjmy štátneho rozpočtu z grantov a transferov dosiahli sumu 4 342 362 tis. eur, z toho transfery 4 326 597 tis. eur a granty 15 765 tis. eur, čo predstavuje prekročenie schváleného rozpočtu o 31,1 %.

Súhrnný prehľad o plnení grantov a transferov poskytuje nasledovná tabuľka:

Granty a transfery v tis. eur

Skutočnosť

Rozpočet

Skutočnosť

Rozdiel

2013

2014

2015

v tis. eur

v %

5=4-3

6=4-3

Tuzemské granty a transfery

212 902

300 501

40 759

49 027

8 268

20,3

Zahraničné granty a transfery

2 186 630

1 267 747

3 272 393

4 293 335

1 020 942

31,2

z toho: transfery z rozpočtu EÚ

2 174 997

1 257 505

3 272 393

4 280 041

1 007 648

30,8

Spolu

2 399 532

1 568 248

3 313 152

4 342 362

1 029 210

31,1

Zdroj: MF SR

▪Tuzemské granty a transfery svojim skutočným plnením v sume 49 027 tis. eur tvorili len 1,1 % z celkovo dosiahnutých grantov a transferov. Objemovo najdôležitejšou časťou týchto príjmov boli v predchádzajúcich rokoch prostriedky na posilnenie štátnych finančných aktív z rozpočtu Fondu národného majetku SR (ďalej „fond“), ktoré fond získal ako dividendy v spoločnostiach s majetkovou účasťou fondu. Tieto boli v roku 2015 rozpočtované v objeme iba 15 424 tis. eur, čo predstavuje oproti roku 2014 pokles o 808 340 tis. eur, t. j. o 98,1 %, a to z dôvodu prijatia novely zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, na základe ktorej prešli majetkové účasti fondu vo vybraných (a z pohľadu možných dividend rozhodujúcich) spoločnostiach do výlučného vlastníctva štátu, pod správou Ministerstva hospodárstva SR. Ide o Slovenský plynárenský priemysel, a.s., Západoslovenskú energetiku, a.s., Stredoslovenskú energetiku, a.s., Východoslovenskú energetiku. a.s. a Slovenské elektrárne, a.s. Skutočný objem prostriedkov, ktoré boli prevedené z účtu štátnych finančných aktív do kapitoly Všeobecná pokladničná správa bol 8 872 tis. eur. Najpodstatnejší rozdiel medzi rozpočtovanou a uhradenou výškou dividend tvorili dividendy od Slovak Telekom, a.s., nakoľko na základe rozhodnutia valného zhromaždenia tejto spoločnosti bola pôvodne rozpočtovaná výška dividend v sume 15 157 tis. eur znížená na čiastku 4 882 tis. eur. Snahou fondu bolo pokryť tento pokles príjmami z dividend od spoločností, od ktorých dividendy pôvodne plánované neboli. Podstatnú časť týchto príjmov tvorili najmä dividendy od spoločnosti SAD Trenčín, a. s. v objeme 1 762 tis. eur a od SAD Žilina, a.s. v čiastke 1 700 tis. eur.

Ďalšie príjmy v rámci tejto kategórie tvorili najmä príjmy z príspevkov zdravotných poisťovní na činnosť operačných stredísk záchrannej zdravotnej služby a na činnosť Národného centra

zdravotníckych informácií vo výške 28 990 tis. eur v kapitole Ministerstva zdravotníctva SR (2014: 23 161 tis. eur).

▪Zahraničné transfery boli rozpočtované na rok 2015 vo výške 3 272 393 tis. eur a tvorili ich prostriedky z rozpočtu Európskej únie za programy 2. a 3. programového obdobia, a to za prostriedky štrukturálnych fondov, Kohézneho fondu a poľnohospodárskych fondov. Skutočné plnenie týchto príjmov bolo vo výške 4 280 041 tis. eur. Tieto prostriedky prijali Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR (1 397 317 tis. eur), Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (711 747 tis. eur), Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (705 676 tis. eur), Ministerstvo životného prostredia SR (533 381 tis. eur), Ministerstvo financií SR (373 518 tis. eur), Ministerstvo hospodárstva SR (268 551 tis. eur), Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SR (246 772 tis. eur), Ministerstvo zdravotníctva SR (25 792 tis. eur) a Úrad vlády SR (17 287 tis. eur).

Bližšie informácie o príjmoch z rozpočtu EÚ sú uvedené v samostatnej kapitole 3.4. vzťahy štátneho rozpočtu k Európskej únii.

Príjmy zo zahraničných grantov dosiahli za rok 2015 sumu 13 294 tis. eur. Išlo o príjmy poskytnuté z rozpočtu Európske únie a o príjmy poskytnuté zo zahraničia na základe medzinárodných zmlúv medzi Slovenskou republikou a inými štátmi, ktoré predstavujú prostriedky Finančného mechanizmu EHP, Nórskeho finančného mechanizmu a Švajčiarskeho finančného mechanizmu.

Podrobné údaje o príjmoch štátneho rozpočtu podľa kapitol, kategórií rozpočtovej klasifikácie a podľa zdrojov za rok 2015 sú uvedené v tab. č. 4 až 6 tabuľkovej prílohy štátneho záverečného účtu.

3.2.Výdavky štátneho rozpočtu

Schválený rozpočet výdavkov bol vo výraznej miere ovplyvnený opatreniami vyplývajúcimi z ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti a zabezpečovaním efektívnych a dlhodobo udržateľných verejných financií. Pri rozpočtovaní výdavkov na rok 2015 sa taktiež zohľadnili aktuálne legislatívne zmeny a dodržali sa pravidlá rozpočtového hospodárenia v zmysle zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy“):

▪možnosť použitia kapitálových výdavkov na určený účel aj v nasledujúcich dvoch rozpočtových rokoch po rozpočtovom roku, na ktorý boli rozpočtované,

▪možnosť použitia prostriedkov Európskej únie vrátane spolufinancovania zo štátneho rozpočtu aj v nasledujúcich rozpočtových rokoch až do ich vyčerpania na určený účel,

▪pri bežných transferoch s výnimkou miezd, poskytnutých príjemcom po 1. októbri rozpočtového roka, možnosť ich použitia do konca prvého štvrťroka nasledujúceho roka,

▪viacročné rozpočtovanie na tri rozpočtové roky,

▪rozpočtovanie formou bežných a kapitálových výdavkov pri uplatňovaní rozpočtovej klasifikácie,

▪využívanie programového rozpočtovania, aby bolo možné transparentné hodnotenie formulovaných zámerov,

▪poskytovanie dotácií v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok,

Podrobný prehľad o výdavkoch štátneho rozpočtu v roku 2015 podľa kategórií rozpočtovej klasifikácie a kapitol štátneho rozpočtu, o bežných transferoch a kapitálových výdavkoch je uvedený v tab. 7 až 9 tabuľkovej prílohy štátneho záverečného účtu

3.2.1.Výdavky štátneho rozpočtu podľa ekonomickej klasifikácie

Pre rok 2015 boli celkové výdavky štátneho rozpočtu plánované vo výške 17 478 558 tis. eur, čo v porovnaní so schváleným rozpočtom pre rok 2014 predstavovalo nárast 0,5 %. Skutočne bolo vynaložených 18 166 391 tis. eur, na čom sa bežné výdavky podieľali objemom 13 498 303 tis. eur a kapitálové výdavky objemom 4 668 088 tis. eur.

3.2.1.1.Bežné výdavky

Schváleným rozpočtom boli stanovené bežné výdavky vo výške 14 931 725 tis. eur. V ich skutočnom čerpaní 13 498 303 tis. eur (2014: 13 441 150 tis. eur) sa odráža aj pokračujúca optimalizácia činností ústrednej správy v rámci vládneho Programu ESO. Celková úspora z plánovaných výdavkov dosiahla 9,6 % a prejavila sa najmä v kategórii tovarov a služieb a v kategórii bežných transferov.

Prehľad bežných výdavkov v štruktúre rozpočtovej klasifikácie je uvedený v nasledovnej tabuľke:

Bežné výdavky podľa ekonomickej klasifikácie v tis. eur

Skutočnosť

Rozpočet

Skutočnosť

Rozdiel

2013

2014

2015

v tis. eur

v %

5=4-3

6=4-3

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania

1 548 405

1 626 366

1 545 754

1 677 390

131 636

8,5

Poistné a príspevok do poisťovní

544 941

579 308

540 556

604 645

64 089

11,9

Tovary a služby

1 282 033

1 443 262

2 446 363

1 590 167

-856 196

-35

Bežné transfery

9 588 528

9 791 940

10 398 782

9 625 831

-772 951

-7,4

v tom:

v rámci verejnej správy

3 986 090

4 699 535

4 556 941

4 405 975

-150 966

-3,3

jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám

3 590 752

3 510 557

3 917 505

3 691 591

-225 914

-5,8

nefin. subjektom a transfery PO nezaradeným vo verejnej správe

1 216 911

847 188

1 066 751

859 603

-207 148

-19,4

do tuzemských finančných inštitúcií

855

1 565

2 700

2 023

-677

-25,1

do zahraničia

793 920

733 095

854 885

666 639

-188 246

-22

Splácanie úrokov a platby súvisiace s úverom

353

274

270

Bežné výdavky spolu

12 964 260

13 441 150

14 931 725

13 498 303

-1 433 422

-9,6

Zdroj: MF SR

▪Výdavky na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania

Zákon č. 385 zo 4. decembra 2014 o štátnom rozpočte na rok 2015 stanovil pre zamestnancov rozpočtových organizácií kapitol štátneho rozpočtu limit výdavkov na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania ako záväzný ukazovateľ zo zdroja štátneho rozpočtu v sume 1 545 754 tis. eur. V priebehu roka bol tento limit rozpočtovými opatreniami zvýšený na 1 614 124 tis. eur. Z upraveného limitu výdavkov na mzdy a platy na tomto zdroji sa skutočne použilo 1 611 837 tis. eur, čo je o 37 519 tis. eur viac než v predchádzajúcom kalendárnom roku. Medziročný nárast výdavkov na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania ovplyvnilo predovšetkým zvýšenie platov štátnych zamestnancov a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme s výnimkou pedagogických a odborných zamestnancov o 1,5 % s účinnosťou od 1. januára 2015 a o ďalšie 1 % od 1. júla 2015, ďalej zvýšenie platových taríf pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov o 5 % od 1. januára 2015. Okrem tejto úpravy boli na dofinancovanie odmeňovania použité finančné prostriedky získané z presunu v rámci ostatných výdavkov kapitol. Súčasne sa na zvýšenom čerpaní výdavkov na mzdy a platy podieľalo zabezpečenie predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie a tiež doplatenie platov za rok 2015 sudcom v kapitole Ministerstva spravodlivosti SR na základe nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky. Saldo medziročného zvýšenia výdavkov na mzdy a platy bolo v značnej miere ovplyvnené aj viazaním výdavkov na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania v kapitole Ministerstva obrany SR, ktoré boli použité v rámci ostatných výdavkov kapitoly na modernizáciu Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Upravený rozpočet výdavkov na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania na všetkých zdrojoch súhrnne dosiahol sumu 1 671 238 tis. eur. V skutočnosti bolo na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania zamestnancov rozpočtových organizácií kapitol štátneho rozpočtu za všetky zdroje vynaložených 1 677 390 tis. eur, čo je o 51 024 tis. eur viac než v roku 2014 (3,1 %). Okrem prostriedkov štátneho rozpočtu boli na mzdy a platy zamestnancov použité aj finančné prostriedky získané z rozpočtu EÚ a prostriedky spolufinancovania zo štátneho rozpočtu súhrnne v sume 52 576 tis. eur, čo je medziročne o 8 552 tis. eur viac. Okrem toho boli v súlade s ustanovením § 23 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy na mzdy a platy čerpané prostriedky z mimorozpočtových zdrojov v sume 12 977 tis. eur, čo je v porovnaní s rokom 2014 o 4 954 tis. eur viac. Limit výdavkov na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania bol ako záväzný ukazovateľ rozpočtových prostriedkov kapitoly dodržaný vo všetkých kapitolách štátneho rozpočtu.

Limit počtu zamestnancov rozpočtových organizácií kapitol štátneho rozpočtu bol schválený uznesením vlády SR č. 508/2014 k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2015 až 2017 v počte 127 260 osôb (2014: 126 912). Rokovaním Národnej rady Slovenskej republiky bol upravený na 127 266 osôb a v priebehu roka bol rozpočtovými opatreniami zvýšený o 1 829 osôb na 129 095 osôb. Na upravenom limite počtu zamestnancov sa najvýraznejšou mierou (61,5 %) podieľali úpravy vykonané za účelom realizácie projektov financovaných z prostriedkov EÚ a spolufinancovania zo štátneho rozpočtu v počte 1 125 osôb. Z toho najviac v kapitole Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR zamestnanci (533 osôb) v rámci projektov

financovaných z EÚ vykonávali podporné riadenie projektov, odborné vzdelávacie činnosti v oblastiach pre marginalizované rómske komunity, odbornú podporu profesijnej orientácie žiakov základnej školy na odborné vzdelávanie, patentovú ochranu, prístupy k elektronickým databázam, zabezpečenie prevádzky dátového centra, tvorbu obsahu digitálnych vzdelávacích objektov, činnosť školiteľov a pod. V kapitole Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR (463 osôb) pracovné pozície zahŕňajú sociálnych pracovníkov, psychológov, terénnych sociálnych pracovníkov, regionálnych koordinátorov a pod. Zvýšenými kapacitami v kapitole Ministerstva kultúry SR (121 osôb) sa riešila implementácia projektov Operačného programu Informatizácia spoločnosti, predmetné pracovné pozície zahŕňali v prevažnej miere digitalizačných pracovníkov, počítačových grafikov, servisných technikov, knihovníkov a pod.

Pozmeňovací návrh poslancov pri schvaľovaní štátneho rozpočtu na rok 2015 v Národnej rade SR zvýšil vládou schválený limit počtu zamestnancov v kapitole Slovenskej akadémie vied o 266 osôb. K zvýšeniu limitu počtu zamestnancov došlo v kapitole Ministerstva zdravotníctva SR (150 osôb), ktoré súviselo so zabezpečením činnosti Úradu verejného zdravotníctva SR a regionálnych úradov verejného zdravotníctva a v kapitole Ministerstva vnútra SR (138 osôb) v súvislosti zo zvýšením počtu asistentov učiteľa na úseku školstva. V súvislosti s prípravou a zabezpečením predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie boli v kapitolách štátneho rozpočtu upravené limity v celkovom počte 117 osôb.

Pri porovnaní skutočného stavu zamestnancov za rok 2015 a plánovaného počtu v návrhu rozpočtu dosiahlo z 32 rozpočtových kapitol nižší stav 26 kapitol, 5 kapitol vyšší stav a jedna kapitola bola bez zmeny oproti návrhu rozpočtu. Skutočné plnenie počtu zamestnancov rozpočtových organizácií kapitol štátneho rozpočtu dosiahlo úroveň 124 199 osôb, čo je v porovnaní s pôvodným návrhom rozpočtu menej o 3 067 osôb, ale so skutočnosťou v roku 2014 viac o 494 osôb. Najvyššie medziročné zníženie zaznamenala kapitola Slovenská akadémia vied (-103 zamestnancov), kapitola Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR (-53 zamestnancov) a kapitola Ministerstva spravodlivosti SR (-52 zamestnancov). Najvyššie zvýšenie počtu zamestnancov medzi rokmi 2014 a 2015 bolo v kapitole Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR (424 zamestnancov), v kapitole Ministerstva vnútra SR (155 zamestnancov) a v kapitole Ministerstva obrany SR (99 zamestnancov). Okrem požiadaviek na zabezpečenie realizácie EÚ projektov bola dôvodom týchto zmien aj prirodzená fluktuácia zamestnancov, prípadne zmena formy hospodárenia rozpočtových organizácií na príspevkové.

Pre samotné aparáty ústredných orgánov boli po rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky schválené výdavky na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania v sume 183 769 tis. eur. V priebehu roka bol tento limit rozpočtovými opatreniami zvýšený na 199 173 tis. eur. Zamestnancom aparátov ústredných orgánov boli spolu vyplatené mzdy a platy v sume 226 348 tis. eur vrátane zdrojov Európskej únie, spolufinancovania zo štátneho rozpočtu a mimorozpočtových zdrojov. Výdavky na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania zamestnancov aparátu ústredného orgánu medziročne vzrástli o 13 721 tis. eur. Medziročný rast osobných výdavkov súvisí najmä s dohodnutou valorizáciou na rok 2015 a s finančným zabezpečením zamestnancov v rámci SKPRESS. Záväzný limit miezd, platov,

služobných príjmov a ostatných osobných vyrovnaní aparátov ústredných orgánov zo štátneho rozpočtu bol dodržaný.

Pre aparáty ústredných orgánov bol po rokovaní Národnej rady SR na rok 2015 schválený záväzný limit počtu zamestnancov 11 580 osôb. Tento limit bol v priebehu roka zvýšený úpravami o 459 osôb na 12 039 osôb. V skutočnosti aparáty ústredných orgánov v roku 2015 zamestnávali 11 039 osôb, čo v porovnaní s rokom 2014 je viac o 199 zamestnancov predovšetkým z dôvodu prípravy a zabezpečenia predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie

Uznesením vlády SR č. 508/2014 bola v prílohe č. 2 na rok 2015 schválená systemizácia colníkov v štátnej službe, systemizácia policajtov v štátnej službe a systemizácia príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a príslušníkov Horskej záchrannej služby v štátnej službe. Záväzné ukazovatele systemizácie boli vo všetkých kapitolách dodržané.

Prehľad o plnení limitu počtu zamestnancov, miezd, platov, služobných príjmov a ostatných osobných vyrovnaní v kapitolách štátneho rozpočtu na rok 2015 vrátane vyhodnotenia systemizácie je uvedený v tabuľkách 22, 24 – 26 tabuľkovej časti štátneho záverečného účtu.

▪Poistné a príspevok do poisťovní

Kapitoly štátneho rozpočtu rozpísali v roku 2015 výdavky na poistné a príspevok do poisťovní v sume 540 556 tis. eur. V priebehu roka bola táto suma upravená na 601 903 tis. eur. Skutočné výdavky na poistné a príspevok do poisťovní dosiahli sumu 604 645 tis. eur pri medziročnom náraste 4,4 %. Dosiahnutá skutočnosť v poistnom zohľadňuje čerpanie výdavkov za všetky zdroje, t. j. nielen za kód zdroja 111. Vyššie čerpanie súvisí s valorizáciou miezd a platov, vyšším počtom zamestnancov prijatých na realizáciu projektov EÚ a zabezpečenie predsedníctva SR v rade EÚ Výdavky boli čerpané v tejto štruktúre:

Výdavky na poistné do Sociálnej poisťovne v sume 237 241 tis. eur dosiahli medziročný nárast 6,2 % (2014: 223 484 tis. eur); z toho najvyšší objem tvorilo poistné na starobné poistenie 135 588 tis. eur, poistné do rezervného fondu solidarity predstavovalo 45 830 tis. eur a poistné na invalidné poistenie sumu 26 887 tis. eur.

Poistné na osobitné účty v kapitolách štátneho rozpočtu, do pôsobnosti ktorých patrí riadenie ozbrojených, bezpečnostných a záchranných zložiek medziročne vzrástlo o 2,2 % a dosiahlo sumu 182 182 tis. eur (2014: 178 205 tis. eur); z toho rozhodujúci podiel predstavovalo poistné na výsluhový dôchodok v sume 141 669 tis. eur, poistné na invalidný výsluhový dôchodok 21 165 tis. eur a na nemocenské zabezpečenie 9 875 tis. eur.

Poistné do zdravotných poisťovní medziročne vzrástlo o 3,5 % a dosiahlo sumu 174 575 tis. eur (2014: 168 666 tis. eur); v tom do Všeobecnej zdravotnej poisťovne bolo odvedených 137 527 tis. eur a do ostatných zdravotných poisťovní 37 048 tis. eur.

Príspevok do doplnkových dôchodkových poisťovní bol odvedený v sume 10 489 tis. eur (2014: 8 812 tis. eur) a medziročne vzrástol o 19,0 %.

Príspevky na starobné dôchodkové sporenie boli odvedené v sume 158 tis. eur a medziročne vzrástli o 12,1 %.

▪Tovary a služby

V štátnom rozpočte boli formou tovarov a služieb rozpočtované výdavky v sume 2 446 363 tis. eur. V skutočnom čerpaní 1 590 167 tis. eur, ktoré vo vzťahu k schválenému rozpočtu predstavuje úsporu 35 % sa pozitívne odrazili úsporné opatrenia, pokračovanie reformy ESO a zefektívnenie použitia zdrojov. Vykázanú úsporu ovplyvnila najmä skutočnosť, že v rámci služieb sa rozpočtujú aj zálohové platby na projekty EÚ a prostriedky štátneho rozpočtu na spolufinancovanie projektov v súlade s koncepciou finančného riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu. Zúčtovanie poskytnutých zálohových platieb sa však vykonáva na príslušných položkách rozpočtovej klasifikácie podľa skutočne realizovaných výdavkov. Úprava rozpočtových výdavkov súvisí s celkovým očakávaným príjmom z prostriedkov EÚ v konkrétnom roku.

Z úhrad vyčlenených na tovary a služby sa financovali nákupy štandardných tovarov a služieb, ktoré si vyžaduje prevádzka jednotlivých úradov (energie, cestovné, dopravné, údržba a opravy, prenájom hnuteľných a nehnuteľných vecí, poštové a telekomunikačné služby a pod). Ich štruktúra je obsiahnutá v nasledovnom prehľade:

Tovary a služby v tis. eur

Skutočnosť

Rozpočet

Skutočnosť

Rozdiel

2013

2014

2015

v tis. eur

v %

5=4-3

6=4-3

Cestovné náhrady

29 385

29 969

51 504

33 449

-18 055

-35,1

Energie, voda a komunikácie

184 085

185 019

180 374

183 302

2 928

1,6

Materiál

234 923

304 384

143 320

186 366

43 046

Dopravné

82 320

49 944

64 426

61 810

-2 616

-4,1

Rutinná a štandardná údržba

171 434

183 475

145 031

233 025

87 994

60,7

Nájomné za nájom nehnuteľných a hnuteľných vecí

153 193

155 811

157 089

163 946

6 857

4,4

Služby

426 693

534 660

1 704 619

728 269

-976 350

-57,3

Tovary a služby spolu

1 282 033

1 443 262

2 446 363

1 590 167

-856 196

-35,0

Zdroj: MF SR

Z cestovných náhrad boli uhradené výdavky súvisiace s pracovnými cestami zamestnancov. Viac ako 61 % v tejto výdavkovej kategórii (20 554 tis. eur) bolo vynaložených na zahraničné náhrady (z toho najvyšší objem pripadá na kapitolu Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR 6 464 tis. eur, Ministerstva obrany SR 3 549 tis. eur a Ministerstva vnútra SR 2 516 tis. eur). Náhrady pri tuzemských pracovných cestách boli vyčerpané v objeme 10 609 tis. eur (predovšetkým v kapitole Ministerstva obrany SR 2 861 tis. eur a Ministerstva vnútra SR 2 373 tis. eur). Vyplatenie ostatných náhrad si vyžiadalo 2 286 tis. eur (napr. pri dočasnom pridelení na výkon práce a pod.).

V položke energie, voda a komunikácie sú skumulované výdavky na všetky druhy energií, poštové a telekomunikačné služby a taktiež na komunikačnú infraštruktúru. V rozhodujúcej miere sa na

nich podieľajú úhrady energií 81 926 tis. eur (z toho najviac Ministerstvo vnútra SR 29 101 tis. eur a Ministerstvo obrany SR 17 506 tis. eur). Na poštové a telekomunikačné služby sa vynaložilo 42 717 tis. eur (z toho najmä kapitola Ministerstva spravodlivosti SR 9 589 tis. eur, Ministerstva vnútra SR 8 717 tis. eur, Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR 8 328 tis. eur). Z výdavkov na komunikačnú infraštruktúru 46 923 tis. sa v prevažnej miere uhrádzali služby týkajúce sa diaľkových telekomunikačných okruhov, dátových sietí, pevných sietí, server housingu, online podpory a pod. a to predovšetkým v kapitole Ministerstva vnútra SR (12 975 tis. eur) a v kapitole Ministerstva financií SR (11 948 tis. eur). Platby za vodné, stočné predstavovali 11 736 tis. eur.

V položke materiál bolo najviac rozpočtových zdrojov použitých na všeobecný materiál 52 359 tis. eur (z toho najmä kapitola Ministerstva vnútra SR 21 448 tis. eur okrem bežných kancelárskych potrieb napr. aj na nákup tabuliek EČ vozidiel, chemikálií pre expertíznu činnosť, očkovacích sér, náustkov k alkotesterom). Významné boli aj náklady na pracovné odevy, obuv a pracovné pomôcky 20 248 tis. eur realizované predovšetkým v rezortoch Ministerstva vnútra SR 9 784 tis. eur a Ministerstva obrany SR 6 352 tis. eur. Výdavky spojené s obstaraním výpočtovej techniky si vyžiadali 19 863 tis. eur, z toho najviac kapitola Ministerstva spravodlivosti SR 6 805 tis. eur najmä v súvislosti s konceptom e-Justice na realizáciu Informačného systému aplikačnej architektúry a bezpečnostnej infraštruktúry. Na výdavky za potraviny sa vynaložilo 18 586 tis. eur (predovšetkým kapitola Ministerstva spravodlivosti SR 9 368) a za tlač, knihy, učebnice a učebné pomôcky 18 555 tis. eur (rozhodujúci podiel Ministerstvo školstva SR 15 175 tis. eur).

V tejto kategórii najvyšší nárast oproti schválenému rozpočtu bol v položkách výpočtová technika 14 647 tis. eur, (z toho Ministerstvo spravodlivosti 6 409 tis. eur, Ministerstvo financií SR 1 992 tis. eur, Generálna prokuratúra SR 1 333 tis eur a Ministerstvo vnútra SR 1 849 tis. eur), prevádzkové prístroje a zariadenia 12 549 tis. eur (z toho Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR 8 144 tis. eur), knihy, učebnice, učebné pomôcky 9 303 tis. eur (z toho Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR 8 559 tis. eur).

V dopravnom sú zahrnuté výdavky na dopravu ľudí a tovaru za prevádzkovým účelom, vrátane služobných a prenajatých dopravných prostriedkov, ďalej výdavky na servis, údržbu a opravy služobných dopravných prostriedkov. Za rok 2015 pripadlo najviac na platby za pohonné hmoty, mazivá a oleje 30 815 tis. eur a boli čerpané najmä v rozpočtovej kapitole Ministerstva vnútra SR 14 861 tis. eur. Na zabezpečenie servisu, údržby a opráv služobných dopravných prostriedkov boli vynaložené rozpočtové prostriedky 21 255 tis. eur (z toho rozhodujúci podiel v kapitole Ministerstve vnútra SR 14 289 tis. eur), ďalej na poistenie 5 555 tis. eur a na ostatné dopravné výdavky 4 185 tis. eur.

Rutinná a štandardná údržba zahŕňa výdavky na práce a služby, ktorými sa zabezpečuje bežné fungovanie majetku, napr. budov, prevádzkového zariadenia, kancelárskeho vybavenia, softvéru a pod. Objemovo najväčšie čerpanie si vyžiadala údržba softvéru 87 240 tis. eur, predovšetkým v nadväznosti na informatizáciu spoločnosti, informačnú bezpečnosť, poradenskú činnosť, analýzy,

zavádzanie a update systémov. Táto položka zároveň tvorila rozhodujúcu sumu na medziročnom zvýšení týchto výdavkov. Rozhodujúci podiel mala kapitola Ministerstva financií SR so sumou 53 483 tis. eur. Na financovanie údržby budov a objektov sa použilo 66 876 tis. eur, z toho najviac v kapitole Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR 37 142 tis. eur na údržbu, modernizáciu a budovanie ciest I. triedy. Vyššie výdavky boli spojené aj s údržbou špeciálnych strojov a prístrojov 40 098 tis. eur, z toho najvyššie výdavky malo Ministerstvo obrany SR 34 270 tis. eur na zabezpečenie prevádzkyschopnosti lietadiel MiG 29. Na údržbu ostatného majetku vyčerpali kapitoly ŠR spolu 38 811 tis. eur. najvyšší nárast v porovnaní so schválených rozpočtom bol zaznamenaný v položkách údržba softvéru 52 378 tis. eur (z toho Ministerstvo financií SR 41 018 tis. eur, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR 3 960 tis. eur, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR 3 3367 tis. eur) a údržba budov a objektov 26 424 tis. eur 26 424 tis. eur (z toho Ministerstvo vnútra SR 11 916 tis. eur, Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR 9 391 tis. eur).

Z položky nájomné bolo na úhrady za prenájom budov, objektov alebo ich častí vynaložených 161 614 tis. eur, na čom sa v rozhodujúcej miere podieľala čiastkou 124 123 tis. eur kapitola Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR predovšetkým v súvislosti s platbami spoločnosti Granvia, a. s. (123 776 tis. eur) za dostupnosť infraštruktúry v rámci 2. balíka PPP projektu (R1).

V oblasti služieb boli najvyššie výdavky 269 455 tis. eur orientované na špeciálne služby, v čom sú premietnuté dodávateľské služby súvisiace napr. s ochranou objektov, výkonmi informačných technológií, projektovými prácami, geologickými projektmi, právnymi, audítorskými, komerčnými a poradenskými službami, servisnou podporou, registrami obnovenej evidencie pozemkov a pod. Najviac prostriedkov na tento účel vyčerpali Ministerstvo obrany SR 52 907 tis. eur, najmä na zabezpečenie obrany štátu a sanáciu environmentálnych záťaží po sovietskej armáde, výdavky Ministerstva životného prostredia SR 48 955 tis. eur sa týkali v rozhodujúcej miere financovania geologických projektov, ďalej Ministerstvo financií SR 44 277 tis. eur a Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR 30 837 tis. eur. Vyššie náklady si vyžiadali aj všeobecné služby 75 827 tis. eur, ďalej stravné za zamestnancov podľa platných predpisov 55 177 tis. eur a výdavky kapitoly Slovenská informačná služba 44 530 tis. eur.

Na nezrovnalosti a iné vratky za prostriedky EÚ zaradené do štátneho rozpočtu sa použilo 53 051 tis. eur, z toho 44 672 tis. eur z kapitoly Všeobecná pokladničná správa - hlavne na OP výskum a vývoj a OP životné prostredie.

Schválený rozpočet a následné plnenie výdavkov v kategórii služby sú ovplyvnené očakávanými platbami prostriedkov z rozpočtu EÚ ako je uvedené na začiatku opisu tovarov a služieb.

▪Bežné transfery

Najväčšiu časť bežných výdavkov tvoria transfery. Tieto výdavky sú uskutočňované bez toho, aby za ne ich príjemcovia poskytovali nejaké protislužby alebo tovary. Transferová platba všeobecného charakteru určená pre rôzne alebo neurčené ciele sa považuje vždy za bežný transfer.

Triedia sa podľa príjemcu alebo druhu poskytovanej platby. Transfer môže byť len finančný vo forme príspevkov, dotácií a iných finančných vzťahov.

Rozpočet v danej výdavkovej kategórii bol schválený vo výške 10 398 782 tis. eur, čo zodpovedalo 69,6 % podielu z celkových bežných výdavkov. Skutočné výdavky dosiahli 9 625 831 tis. eur, (2014: 9 791 940 tis. eur) a boli nižšie oproti rozpočtu o 772 951 tis. eur. Ich čerpanie bolo nasledovné:

V položke transferov v rámci verejnej správy boli vynaložené finančné prostriedky vo výške 4 405 975 tis. eur (2014: 4 699 535 tis. eur) pre tieto okruhy príjemcov:

Príspevkovým organizáciám zaradeným štatistickým úradom do verejnej správy sa poukázali rozpočtové prostriedky vo výške 315 873 tis. eur (2014: 291 201 tis. eur), na čom sa podieľali najmä kapitoly Ministerstva kultúry SR (65 077 tis. eur), Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR (58 076 tis. eur) a Ministerstva životného prostredia SR (50 345 tis. eur).

Na transfery štátnym účelovým fondom sa vyčerpalo 332 682 tis. eur (2014: 125 256 tis. eur). Medziročný nárast a navýšenie oproti schválenému rozpočtu 2015 ovplyvnila skutočnosť, že v rámci čerpania prostriedkov z iniciatívy JESSICA2 boli voľné zdroje 174 174 tis. eur poskytnuté Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR na financovanie komplexnej obnovy bytových domov Štátnemu fondu rozvoja bývania. Transfer 32 027 tis. eur pre Štátny fond rozvoja bývania bol realizovaný aj kapitolou Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR a kapitolou Ministerstva hospodárstva SR sumou 50 150 tis eur. Ministerstvo hospodárstva SR poukázalo z odvodov od prevádzkovateľov prenosových a distribučných sústav sumu 67 334 tis. eur pre Národný jadrový fond na úhradu nákladov vynaložených na nakladanie s jadrovým materiálom.

Výdavky na transfery Sociálnej poisťovni a zdravotným poisťovniam predstavovali 453 015 tis. eur (2014: 900 914 tis. eur), na ich zabezpečení sa podieľala predovšetkým Všeobecná pokladničná správa čiastkou 452 983 tis. eur v súvislosti s krytím deficitov základného fondu starobného poistenia.

Významnú položku predstavujú transferové platby na vyrovnanie mimorozpočtového účtu štátneho dlhu, ktoré boli uhradené v objeme 1 159 664 tis. eur z kapitoly Všeobecná pokladničná správa. Ide o účet s povoleným debetným zostatkom, prostredníctvom ktorého Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity od roku 2012 realizuje transakcie súvisiace s uhrádzanými úrokmi a poplatkami, a na ktorý ARDAL priebežne prevádza a smeruje prijaté úroky a poplatky súvisiace s finančnými operáciami vykonávanými v mene a na účet Ministerstva financií SR. Vzniknuté saldo prijatých a uhrádzaných úrokov a poplatkov je mesačne vyrovnané z výdavkového rozpočtového účtu kapitoly VPS a ku koncu roka má nulový zostatok.

2 Inovatívny finančný nástroj JESSICA sa zakladá na využití návratných a foriem financovania a je v rámci Regionálneho operačného programu a Operačného programu Bratislavský kraj nasmerovaný najmä na zlepšenie infraštruktúry bývania, energetickej efektívnosti a komplexnej obnovy existujúcich bytových domov v mestských oblastiach.

Zo zdrojov kapitoly Všeobecnej pokladničnej správy boli čerpané aj výdavky na financovanie nezrovnalostí Nórskeho finančného mechanizmu 2 759 tis. eur, Operačného programu cezhraničnej spolupráce SR-ČR 1 809 tis. eur a Finančného mechanizmu EHP 1 007 tis. eur.

Transfery verejným vysokým školám boli poskytnuté v sume 498 154 tis. eur (2014: 484 607 tis. eur). Ich financovanie bolo realizované predovšetkým rezortom Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR (495 289 tis. eur) na podporu a rozvoj vysokoškolského vzdelávania, zabezpečenie prevádzky vysokých škôl, základný výskum, ubytovacie zariadenia, stravovanie a sociálnu podporu študentov. Najvyššie platby boli poskytnuté Univerzite Komenského v Bratislave (107 959 tis. eur), Slovenskej technickej univerzite v Bratislave (68 096 tis. eur), Technickej univerzite v Košiciach (47 846 tis. eur), Žilinskej univerzite (40 831 tis. eur) a Univerzite P. J. Šafárika (30 314 tis. eur).

Na transfery obciam na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy sa vyčerpalo 756 305 tis. eur (2014: 719 679 tis. eur), finančné toky boli v rozhodujúcej miere 749 876 tis. eur poskytnuté kapitolou Ministerstva vnútra SR a to na činnosť základných škôl, matričných úradov, evidenciu a register obyvateľov. Prostredníctvom Ministerstva vnútra SR boli dofinancované školy v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a školy neštátnych zriaďovateľov (cirkevné a súkromné). Táto oblasť bežných výdavkov zahŕňa okrem osobných výdavkov a prevádzky škôl aj nenormatívne výdavky - bezplatná výchova detí od 5 rokov v materských školách, vzdelávacie poukazy, výdavky na zvýšený počet asistentov učiteľa, dopravné žiakom, výdavky na učebnice, výdavky pre žiakov zo znevýhodneného prostredia, prevádzku projektu Infovek a pod.

Ostatné transfery obciam okrem transferu na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy dosiahli 99 330 tis. eur (2014: 114 361 tis. eur), na čom sa podieľala v rozhodujúcej miere kapitola Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR (68 373 tis. eur). Výdavky boli smerované, tak ako v minulom období, predovšetkým na spolufinancovanie sociálnych služieb pre verejných poskytovateľov týchto služieb (39 559 tis. eur), na nenávratné finančné príspevky v rámci OP zamestnanosť a sociálna inklúzia (16 157 tis. eur) a na zabezpečenie výkonu osobitného príjemcu, podporu výchovy k stravovacím návykom a plnenie školských povinností detí ohrozených sociálnym vylúčením v súlade so zákonom č. 544/2010 Z. z. (12 513 tis. eur). Transferové platby obciam boli realizované aj Ministerstvom vnútra SR (8 526 tis. eur), Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (7 861 tis. eur), z iných kapitol (14 570 tis. eur).

Rezortom Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR bolo financované regionálne školstvo, stredné školy v zriaďovateľskej pôsobnosti vyšších územných celkov, ktorým na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy boli poskytnuté transfery vo výške 400 881 tis. eur (2014: 392 407 tis. eur) nasledovne: Bratislavský 38 992 tis. eur, Trnavský 38 123 tis. eur, Trenčiansky 44 249 tis. eur, Nitriansky 49 088 tis. eur, Žilinský 58 606 tis. eur, Banskobystrický 44 092 tis. eur, Prešovský 62 835 tis. eur a Košický 64 896 tis. eur.

Na transferových platbách vyšším územným celkom okrem transferu na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy v objeme 32 691 tis. eur (2014: 25 929 tis. eur) sa v rozhodujúcej miere podieľali Ministerstva školstvo, vedy, výskumu a športu SR (15 541 tis. eur napr. na zabezpečenie medzinárodnej spolupráce pre vrcholové riadenie programov, usmerňovanie

a transformácia regionálneho školstva, podpora vzdelávania osôb s osobitnými vzdelávacími potrebami), Všeobecná pokladničná správa (5 452 tis. eur napr. na úhradu výdavkov na vykonávanie povodňových zabezpečovacích prác pri ochrane dopravnej infraštruktúry) a Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (4 958 tis. eur).

Ostatným subjektom verejnej správy boli poskytnuté rozpočtové prostriedky v celkovej výške 335 046 tis. eur (2014: 341 391 tis. eur). Hradené boli predovšetkým kapitolou Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR (291 115 tis. eur), z čoho Železnice SR obdržali 272 484 tis. eur na zabezpečenie zmluvy o prevádzkovaní železničnej infraštruktúry a Národná diaľničná spoločnosť, a. s. 18 218 tis. eur na opravy diaľnic a rýchlostných ciest. Od roku 2014 sa transfery týmto subjektom vykazujú v súvislosti s ich zaradením do verejnej správy na tejto rozpočtovej položke (do roku 2013 boli zahrnuté v transferoch právnickým osobám založeným štátom, obcou alebo vyšším územným celkom).

Pre položku transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám bolo rozpočtovaných 3 917 505 tis. eur a to napr. na platby vo forme príspevkov, dávok, dôchodkov, odstupného, členského, štipendií. Ich skutočné čerpanie sa na celkovej výške bežných transferov podieľalo 38,4 %, čo v absolútnom vyjadrení predstavovalo 3 691 591 tis. eur (2014: 3 510 557 tis. eur). Predmetné transfery boli smerované na tieto účely:

Transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám v tis. eur

Skutočnosť

Rozpočet

Skutočnosť

Rozdiel

2013

2014

2015

v tis. eur

v %

5=4-3

6=4-3

Sociálne dávky

1 368 410

1 359 617

1 376 311

1 334 336

-41 975

-3,0

Transfery na platené poistné za skupiny osôb ustanovené zákonom

1 538 858

1 444 444

1 531 474

1 579 384

47 910

3,1

Transfery obč. združeniam, nadáciám, neziskovým organizáciám, polit. stranám a hnutiam, odborovým organizáciám, cirkev. a súkrom. školám, cirkvám, náboženským spoločnostiam a cirkevnej charite

256 650

303 915

376 977

352 183

-24 794

-6,6

Príspevok na osobitný účet

123 493

94 601

115 373

96 074

-19 299

-16,7

Jednotlivcom

76 451

83 793

79 145

88 186

9 041

11,4

Na aktívne opatrenia trhu práce

127 042

128 467

219 378

134 371

-85 007

-38,7

Ostatné transfery

99 848

95 720

218 847

107 057

-111 790

-51,1

Spolu

3 590 752

3 510 557

3 917 505

3 691 591

-225 914

-5,8

Zdroj: MF SR

Transfery nefinančným subjektom a transfery príspevkovým organizáciám nezaradeným vo verejnej správe SR boli rozpočtované 1 066 751 tis. eur a ich realizované čerpanie dosiahlo úroveň 859 603 tis. eur, pričom použitie poskytuje nasledovný prehľad:

Transfery nefinančným subjektom a transfery príspevkovým organizáciám nezaradeným vo verejnej správe SR

v tis. eur

Skutočnosť

Rozpočet

Skutočnosť

Rozdiel

2013

2014

2015

v tis. eur

v %

5=4-3

6=4-3

Právnickej osobe založenej štátom, obcou alebo vyšším územným celkom

629 355

276 474

227 879

293 303

65 424

28,7

Ostatnej právnickej osobe

488 443

476 815

816 317

471 279

-345 038

-42,3

Fyzickej osobe podnikateľovi

89 884

91 129

19 556

85 975

66 419

339,6

Príspevkovej organizácii nezaradenej do VS

9 229

2 770

2 999

9 046

6 047

201,6

Spolu

1 216 911

847 188

1 066 751

859 603

-207 148

-19,4

Zdroj: MF SR

Najvyšší podiel tvorili transfery ostatným právnickým osobám, ktoré boli v rozhodujúcej miere hradené Pôdohospodárskou platobnou agentúrou (403 297 tis. eur), začlenenou pod rezort Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Platby súviseli s podpornými opatreniami na zachovanie poľnohospodárskej produkcie a posilnenie pozície farmárov. Vyššie transfery ostatným právnickým osobám poskytlo aj Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR na podporou výskumu, vývoja a inovácií, reformu systému vzdelávania a odbornej prípravy v školstve a ďalšieho vzdelávania ľudských zdrojov, koordináciu prierezových aktivít štátnej vednej a technickej politiky.

Na transferoch právnickým osobám založeným štátom, obcou alebo vyšším územným celkom sa podieľala najvyššími výdavkami 216 785 tis. eur kapitola Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, z toho Železničnej spoločnosti Slovensko, a. s. v zmysle zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme pri prevádzkovaní osobnej dopravy na dráhe vrátane úhrady časti straty za rok 2014 poskytla 210 617 tis. eur.

Ako bolo už spomenuté, do roku 2013 sa na tejto rozpočtovej položke vykazovali aj transfery Železniciam SR a Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s., od roku 2014 boli zahrnuté do rozpočtovej položky transfery ostatným subjektom verejnej správy.

Transfery fyzickej osobe podnikateľovi boli poskytnuté v rozhodujúcej miere Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR v sume 84 670 tis. eur (na čom sa Pôdohospodárska platobná agentúra podieľala čiastkou 84 659 tis. eur). Jednalo sa o priame platby vrátane prechodnej vnútroštátnej pomoci, ďalej kompenzačné platby a dotácie v rámci Programu rozvoja vidieka a v rámci štátnej pomoci a trhovo orientovaných výdavkov dotovaných zo ŠR.

Rozpočtované príspevky organizáciám nezaradeným do verejnej správy v registri organizácií vedenom ŠÚ SR boli transferované Ministerstvom obrany SR (7 810 tis. eur) a Ministerstvom vnútra SR (1 236 tis. eur).

Schválený rozpočet pre transfery do tuzemských finančných inštitúcií predstavoval 2 700 tis. eur. Skutočne vynaložené výdavky boli použité na činnosť Kancelárie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť 916 tis. eur (poskytla kapitola Ministerstva financií SR), na úhradu majetkovej ujmy 658 tis. eur a bonifikáciu úrokov 449 tis. eur (poskytla kapitola Všeobecná pokladničná správa na úhradu rozdielu medzi diskontnou sadzbou a zvýhodneným úrokom v prípadoch záujmu štátu na zvýhodnení poskytovaných úverov Slovenskou záručnou a rozvojovou bankou, a.s.).

Do výdavkovej položky transfery do zahraničia sa zahŕňajú platby iným vládam, medzinárodným organizáciám, neziskovým právnickým osobám a iným subjektom do zahraničia. V schválenom rozpočte boli na ne vyčlenené zdroje 854 885 tis. eur, skutočne realizované výdavky predstavovali 666 639 tis. eur (2014: 733 095 tis. eur). Rozhodujúcou položkou boli odvody Slovenskej republiky do rozpočtu Európskej únie najmä zo zdroja založeného na dani z pridanej hodnoty a zdroja založeného na hrubom národnom produkte, ktorých výška dosiahla 599 458 tis. eur.

Medzinárodným organizáciám sa poukázalo 65 121 tis. eur, na čom sa podieľali najmä kapitoly Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR 21 489 tis. eur, Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR 11 446 tis. eur, Všeobecnej pokladničnej správy 10 176 tis. eur a Ministerstva obrany SR 9 126 tis. eur. Platby boli určené na príspevky súvisiace s členstvom SR v NATO, rekonštrukciu sídla NATO, príspevok do OSN vrátane nárastu príspevku na mierové operácie, príspevok do Medzinárodného vyšehradského fondu, do Rady Európy, do OECD, do UNESCO, príspevok na výstavbu sídla ICC v Haagu a pod. Na ostatné transferové platby do zahraničia sa vynaložilo 2 060 tis. eur.

▪Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami, návratnými finančnými výpomocami a finančným prenájmom

Schválený rozpočet v tejto kategórii bol vyčerpaný v plnom rozsahu 270 tis. eur (2014: 274 tis. eur) na manipulačné poplatky v kapitole Všeobecná pokladničná správa (saldo príjmových a výdavkových transakcií vzťahujúcich sa k finančným operáciám Ardalu je od roku 2012 presunuté do výdavkovej rozpočtovej položky transfer rozpočtovej organizácii).

Na celkové výdavky spojené so správou štátneho dlhu vrátane vyššie uvedených manipulačných poplatkov boli v rozpočte vyčlenené zdroje 1 292 833 tis. eur, skutočne realizované výdavky dosiahli 1 159 664 tis. eur.

Výdavky štátneho dlhu v tis. eur

Skutočnosť

Rozpočet

Skutočnosť

Rozdiel

2013

2014

2015

v tis. eur

v %

5=4-3

6=4-3

dlhová služba - transfer

1 165 339

1 280 660

1 292 583

1 159 664

-132 919

-10,3

manipulačné poplatky

353

274

270

0,0

Celkom štátny dlh

1 165 692

1 280 934

1 292 853

1 159 934

-132 919

-10,3

Zdroj: MF SR

▪Mimorozpočtové prostriedky

V roku 2012 sa v zmysle zákona č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení v znení neskorších predpisov pre efektívne fungovanie obsluhy Štátneho dlhu zriadil samostatný mimorozpočtový účet (tzv. saldo účet Štátneho dlhu). Uvedený mimorozpočtový účet slúži pre príjmové aj výdavkové transakcie vykonávané ARDALom v mene MF SR. Stav mimorozpočtového účtu sa vyrovnáva transferom z výdavkového rozpočtového účtu Štátneho dlhu mesačne a ku koncu roka na nulový zostatok.

Príjmové operácie saldo účtu Štátneho dlhu tvoria príjmy Štátneho dlhu (ARDAL) zo zhodnocovania dočasne voľných finančných prostriedkov na peňažnom trhu formou medzibankových depozít, repo-obchodov a iných finančných nástrojov. Ostatné príjmy sú transfery zo štátneho rozpočtu.

Výdavkové operácie pozostávajú hlavne z výplaty výnosov z kupónov majiteľom štátnych dlhopisov vydaných na domácom aj zahraničnom finančnom trhu, úhrada AÚV a prémií pri spätnom nákupe štátnych cenných papierov, úhrada diskontu splatných štátnych cenných papierov, splácanie úrokov v rámci refinančného systému Ministerstva financií SR Štátnej pokladnici, náklady spojené s finančnými operáciami súvisiace s peňažnými transakciami, splátky úrokov z úverov a poplatky spojené so správou Štátneho dlhu.

Čerpanie výdavkov v priebehu roka prebiehalo podľa splátkových kalendárov a medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Prehľad príjmov a výdavkov na saldo účte Štátneho dlhu v tis. eur

Skutočnosť

2013

2014

2015

Príjmy

241 784

311 236

421 486

Výdavky spolu

1 407 122

1 591 896

1 581 150

v tom:

úroky zo štátnych dlhopisov + obchodov +úverov

1 286 774

1 423 384

1 442 417

úroky z refinančného systému - ŠP

40 328

45 029

46 916

disážio (diskont CP)

69 705

114 180

87 349

poplatky

10 315

9 303

4 468

Spolu saldo

1 165 338

1 280 660

1 159 664

Zdroj: MF SR

V hotovostnom rozpočte štátneho dlhu v roku 2015 sa podarilo ušetriť 132 919 tis. eur. Pozitívnym vplyvom bol pokles úrokových sadzieb, ku ktorému významnou mierou prispeli nákupy slovenských štátnych dlhopisov zo strany ECB (NBS) v rámci kvantitatívneho uvoľňovania (program PSPP – the public sector purchase programme). Pokles úrokových sadzieb v situácii, kedy sa predávajú dlhopisy s veľkými úrokovými sadzbami kupónov v porovnaní s výnosom do splatnosti, spôsobil veľké prijaté prémie a teda zodpovedajúce úspory na nákladoch dlhu. Vývoj úrokových sadzieb a aktívna správa portfólia sa prejavili v poklese priemernej váženej úrokovej sadzby záväzkov štátu z úrovne 3,35 % p. a. v roku 2014 na úroveň 2,84 % p. a. na konci roka 2015. Na správu Štátneho dlhu výrazne vplýval aj vývoj štátneho rozpočtu v priebehu roka.

Zákonom bol schválený hotovostný deficit na rok 2015 v hodnote 2 983 636 tis. eur, v skutočnosti dosiahol k 31.12.2015 hodnotu 1 932 596,4 tis. eur, t. j. 65 % schváleného rozpočtového deficitu pre rok 2015. Priaznivý vplyv na vývoj výdavkov mal aj fungujúci systém Štátnej pokladnice, ktorý zabezpečil okrem centralizácie finančných zdrojov verejného sektora aj zlepšenú pozíciu štátu voči medzibankovému trhu.

3.2.1.2.Kapitálové výdavky

Kapitálové výdavky zahrňujú výdavky na obstaranie hmotného a nehmotného majetku, vrátane výdavkov súvisiacich s obstaraním tohto majetku (napr. montážne práce, dopravné) v zmysle zákona o dani z príjmov. Rozpočet kapitálových výdavkov na rok 2015 predstavoval sumu 2 546 833 tis. eur, ktorá sa rozpočtovými opatreniami zvýšila na 4 588 683 tis. eur. V skutočnosti sa čerpalo 4 668 088 tis. eur (2014: 1 979 088 tis. eur). Podstatné zmeny v upravenom rozpočte vznikli v dôsledku realizácie paragrafu 8 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. V zmysle uvedeného paragrafu môže Ministerstvo financií SR na konci bežného rozpočtového roka viazať výdavky (znížiť upravený rozpočet) o nevyčerpané prostriedky, ktoré budú v nasledujúcom rozpočtovom roku použité a týmto spôsobom navýšia upravený rozpočet nasledujúceho rozpočtového roka. O sumu viazaných prostriedkov Ministerstvo financií SR povolí prekročenie limitu výdavkov v nasledujúcom rozpočtovom roku.

Prehľad o kapitálových výdavkoch poskytuje nasledovná tabuľka:

Kapitálové výdavky v základnej ekonomickej štruktúre v tis. eur

Skutočnosť

Rozpočet

Skutočnosť

Rozdiel

2013

2014

2015

v tis. eur

v %

5=4-3

6=4-3

Obstarávanie kapitálových aktív

441 796

510 435

363 674

1 289 260

925 586

254,5

v tom:

realizácia stavieb a ich technického zhodnotenia

101 585

150 377

125 721

415 862

290 141

230,8

nákup strojov, prístrojov, zariadení, techniky

102 316

117 008

103 771

286 033

182 262

175,6

nákup pozemkov a nehmotných aktív

159 569

133 165

58 142

272 243

214 101

368,2

nákup dopr. prostriedkov

39 693

54 814

38 811

236 566

197 755

509,5

ost. kapitálové výdavky

19 531

55 026

36 429

74 017

37 588

103,2

nákup budov, objektov a ich častí

19 102

800

4 539

3 739

467,4

Kapitálové transfery

1 413 646

1 468 653

2 183 159

3 378 828

1 195 669

54,8

v tom:

v rámci verejnej správy

518 087

1 142 183

1 318 174

2 321 559

1 003 385

76,1

nefin. subjektom a PO, nezaradeným vo verejnej správe

852 426

303 272

804 510

987 438

182 928

22,7

jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám

38 856

22 303

57 752

31 684

-26 068

-45,1

transfery finančným inštitúciám

35 000

do zahraničia

4 277

895

2 723

3 147

424

15,6

Spolu

1 855 442

1 979 088

2 546 833

4 668 088

2 121 255

83,3

Zdroj: MF SR

▪Obstarávanie kapitálových aktív

Táto kategória je tvorená výdavkami na obstarávanie kapitálových aktív, t. j. hmotného a nehmotného majetku. Schválený rozpočet pre rok 2015 bol stanovený sumou 363 674 tis. eur, ktorá sa rozpočtovými opatreniami zvýšila na 1 210 467 tis. eur. Skutočné čerpanie predstavovalo sumu 1 289 260 tis. eur (2014: 510 435 tis. eur).

Realizácia stavieb a ich technického zhodnotenia predstavovala výdavky v hodnote 415 862 tis. eur, v porovnaní s rokom 2014 došlo k zvýšeniu výdavkov o 265 485 tis. eur. Najvyšší podiel na výdavkoch mala kapitola Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR (288 368 tis. eur). V rámci tejto kategórie ďalej vykazuje výdavky Ministerstvo vnútra SR v hodnote 33 891 tis. eur a Ministerstvo obrany SR v hodnote 18 412 tis. eur.

Obstaranie kapitálových aktív Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR predstavuje hlavne výdavky v programe Cestná infraštruktúra (ide o výdavky Slovenskej správy ciest), Modernizácia a výstavba ciest I. triedy, Výstavba diaľnic (Transeurópska dopravná sieť TEN-T), výdavky na dofinancovanie projektov financovaných z Operačného programu Doprava a projekty Výstavby cestnej siete.

Výdavky kapitoly Ministerstva vnútra SR na rekonštrukciu a modernizáciu boli v skutočnej hodnote 26 785 tis. eur. Finančné prostriedky vo výške 25 525 tis. eur boli použité na Ministerstve vnútra SR najmä zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja a štátneho rozpočtu na rekonštrukciu objektov Policajného zboru, hasičských staníc a škôl. Výdavky v sume 5 616 tis. eur boli vynaložené na klientske centrum v Bratislave v zmysle zmluvy o osobitnom plnení, na úpravu nebytových priestorov.

Výdavky Ministerstva obrany SR v položke Realizácia stavieb a ich technické zhodnotenie vo výške 18 412 tis. eur boli použité najmä na modernizáciu infraštruktúry v nadväznosti na plnenie úloh obrany štátu (napr.: modernizácia leteckej základne Sliač 1 943 tis. eur).

Nákup strojov, prístrojov, zariadení a techniky dosiahol skutočnosť 286 033 tis. eur, čo predstavovalo nárast výdavkov o 182 262 tis. eur oproti schválenému rozpočtu. Najvyššou mierou sa na prekročení schváleného rozpočtu podieľalo Ministerstvo vnútra SR (46 107 tis. eur), Ministerstvo financií SR (45 678 tis. eur) a Slovenská akadémia vied (36 111 tis. eur). Najväčší podiel na výdavkoch mala kapitola Ministerstva obrany SR (77 100 tis. eur), kapitola Ministerstva vnútra SR (67 953 tis. eur), kapitola Ministerstva financií SR (47 292 tis. eur) a Slovenská akadémia vied (36 111 tis. eur).

Ministerstvo obrany SR čerpalo prostriedky na nákup špeciálnych strojov, prístrojov, techniky sumu 70 444 tis. eur, ktorú použila na zabezpečenie plnenia úloh obrany štátu.

Ministerstvo vnútra SR použilo najviac finančných prostriedkov na nákup špeciálnych strojov, prístrojov, zariadení, techniky a náradia (34 168 tis. eur). Z uvedenej sumy bolo najviac prostriedkov čerpaných v rámci projektu Aktívne protipovodňové opatrenia zo zdrojov Kohézneho fondu. Výdavky na nákup výpočtovej techniky (25 187 tis. eur) boli použité na obstaranie a inštaláciu HW aplikačných serverov, databázových serverov, dodanie HW komponentov

a prípravu technického prostredia pre projekty Elektronický archív MV SR, Identifikátor fyzických osôb, Elektronické služby národnej evidencie vozidiel a iné.

Ministerstvo financií SR v tejto položke kapitálových výdavkov najviac čerpalo výdavky na nákup výpočtovej techniky v skutočnej hodnote 34 867 tis. eur. Úrad Ministerstva financií financoval projekt Informačné a komunikačné technológie v celkovej výške 24 305 tis. eur. Výdavky DataCentra na nákup výpočtovej techniky boli vo výške 7 298 tis. eur.

Slovenská akadémia vied čerpala výdavky v celkovej výške 24 883 tis. eur na nákup interiérového vybavenia, strojov, prístrojov a zariadení najmä na projekty PROMATECH, Centrum aplikovaného výskumu nových materiálov a transferu technológií Bratislava, Univerzitný vedecký park pre biomedicínu Bratislava, Výskumné centrum ALLEGRO a Centrum výskumu a vývoja imunologicky aktívnych látok IMUNA. Univerzitný vedecký park pre biomedicínu v Bratislave čerpal výdavky v hodnote 2 355 tis. eur (celkové kapitálové výdavky boli 2 584 tis. eur).

Nákup pozemkov a nehmotných aktív predstavoval 272 243 tis. eur (2014: 133 165 tis. eur), z ktorého najväčšia časť výdavkov prislúchala kapitole Ministerstva financií SR (75 465 tis. eur), kapitole Ministerstva vnútra SR (43 931 tis. eur) a kapitole Ministerstva spravodlivosti SR (36 740 tis. eur). Z uvedenej kategórie boli najvyššie výdavky na nákup softvéru 256 947 tis. eur, licencií 10 502 tis. eur a pozemkov 4 549 tis. Schválený rozpočet na tejto položke bol prekročený o 214 101 tis. eur. Najväčšou mierou sa na prekročení schváleného rozpočtu podieľalo Ministerstvo financií SR (73 808 tis. eur), Ministerstvo vnútra SR (43 931 tis. eur) a Ministerstvo spravodlivosti SR (36 310 tis. eur).

Ministerstvo financií SR čerpalo v uvedenej položke kapitálových výdavkov najviac prostriedkov na nákup softvéru. Úrad Ministerstva financií SR podporil nákupom softvéru projekty Informačného systému centrálnej správy referenčných údajov verejnej správy, Metainformačného systému a Informačné a komunikačné technológie infraštruktúry pre IaaS (Infrastructure as a service), programu UNITAS a na nákup softvéru pre Integrované obslužné miesta v celkovej výške 52 739 tis. eur. Finančné riaditeľstvo SR v rámci kapitoly Ministerstva financií SR čerpalo prostriedky na softvér zameraný na boj proti daňovým a colným únikom (6 250 tis. eur).

Ministerstvo vnútra SR použilo najviac prostriedkov takisto na nákup softvéru (46 688 tis. eur). Z uvedenej sumy bolo najviac prostriedkov použitých v rámci projektu Elektronické služby informačných systémov vo výške 14 351 tis. eur. Ďalšie prostriedky boli použité v rámci projektov Identifikátor fyzických osôb, Upgrade informačného systému evidencie vozidiel, Elektronické služby národnej evidencie vozidiel, Elektronické služby na úseku verejnej správy, Elektronický archív, Policajné informačné systémy, Centrálny informačný systém matrík.

Ministerstvo spravodlivosti SR čerpalo kapitálové výdavky najmä na Rozvoj elektronických služieb súdnictva (RESS) a na Elektronické služby monitoringu obvinených a odsúdených osôb (ESMO) v celkovej čiastke 23 212 tis. eur. Obidva projekty boli ukončené v roku 2015 s celkovou výškou schváleného rozpočtu 54 183 tis. eur počas obdobia 2013–2015. V tomto roku bol financovaný aj rozvoj projektu Elektronická zbierka zákonov IS SLOV-LEX, Informačný systém registra úpadcov a Register a identifikátor právnických osôb a podnikateľov.

Nákup dopravných prostriedkov všetkých druhov dosiahol 236 566 tis. eur, z toho najväčší podiel výdavkov tvorila kapitola Ministerstva vnútra SR s výdavkami vo výške 148 338 tis. eur a Ministerstvo obrany SR vo výške 80 367 tis. eur. V porovnaní s rokom 2014 (54 814 tis. eur) bol v tejto kategórii zaznamenaný výrazný nárast výdavkov o 181 752 tis. eur.

Výdavky Ministerstva vnútra SR tvorili v prevažnej miere výdavky na nákup špeciálnych automobilov v hodnote 85 738 tis. eur. Prostriedky sa použili na obstaranie 450 ks malých cisternových automobilových striekačiek pre obecné hasičské zbory (51 666 tis. eur), 83 ks pre lesné požiare (22 798 tis. eur), na repasáciu hasičskej techniky pre obce (5 903 tis. eur). Výdavky na nákup nákladných vozidiel, ťahačov a prípojných vozidiel boli použité v kapitole Ministerstva vnútra SR vo výške 24 501 tis. eur, v podiele 99 % z Kohézneho fondu. Z uvedenej sumy bolo najviac prostriedkov čerpaných v rámci projektu Aktívne protipovodňové opatrenia.

Ministerstvo obrany SR čerpalo v rámci tejto položky výdavky v hodnote 54 124 tis. eur na obstaranie viacúčelových vrtuľníkov UH-60M Black Hawk prostredníctvom amerického vládneho programu FMS a 18 509 tis. eur na obstaranie nákladných terénnych ťažkých automobilov TATRA 815.

Ostatné kapitálové výdavky v hodnote 74 107 tis. eur boli použité najmä na rekonštrukciu a modernizáciu strojov a zariadení v hodnote 58 848 tis. eur, pričom výdavky Ministerstva financií SR na finančné krytie projektu zabezpečenia externej a internej komunikácie a integrácie systémov Finančnej správy SR tvorili 40 494 tis. eur.

Pri obstaraní budov, objektov a ich častí došlo v roku 2015 oproti predchádzajúcemu obdobiu k zvýšeniu výdavkov o 4 494 tis. eur (2014: 45 tis. eur). Najväčšiu časť výdavkov realizovalo Ministerstvo vnútra SR (2 303 tis. eur) a Správa štátnych hmotných rezerv SR (1 628 tis. eur). Výdavky Ministerstva vnútra SR boli použité v plnej výške na obstaranie budovy v rámci programu Efektívna a spoľahlivá štátna správa – Kontaktné administratívne miesto občana v Bratislave.

▪Kapitálové transfery

Kapitálové transfery zahŕňajú platby vykonávané s cieľom umožniť príjemcovi nadobudnúť kapitálové aktíva alebo kompenzovať ich poškodenie alebo zničenie. Schválený rozpočet pre rok 2015 bol stanovený sumou 2 183 159 tis. eur. V skutočnosti kapitálové transfery boli vo výške 3 378 828 tis. eur (2014: 1 468 653 tis. eur), a tvoria takmer 72,4 % z celkových kapitálových výdavkov.

Transfery v rámci verejnej správy tvorili 2 321 559 tis. eur, čo predstavuje 68,7 % transferov v rámci kapitálových transferov. Najviac kapitálových transferov v rámci verejnej správy bolo poskytnutých ostatným subjektom verejnej správy (1 321 586 tis. eur), najviac prostredníctvom Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR (1 297 561 tis. eur).

Obciam bolo poskytnutých 455 943 tis. eur (2014: 221 702 tis eur), najvyššou sumou sa na transferoch obciam podieľalo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR

(126 540 tis. eur), Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR (125 416 tis. eur) a Ministerstvo životného prostredia SR (124 896 tis. eur).

Verejným vysokým školám bolo poskytnutých 274 835 tis. eur (2014: 83 100 tis. eur), a to ako aj za minulé roky najviac z kapitoly Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR v sume 269 402 tis. eur.

Príspevkovým organizáciám bolo poskytnutých 219 178 tis. eur, najviac poskytlo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (84 511 tis. eur) a Ministerstvo financií SR (44 834 tis. eur).

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR poskytlo najviac kapitálových transferov v rámci verejnej správy Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. v hodnote 810 414 tis. eur, ktorá ich použila na projekty Výstavba diaľnic (408 174 tis. eur), Výstavba rýchlostných ciest (143 708 tis. eur) a na zabezpečenie úloh v oblasti prípravy a realizácie opráv, údržby a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest (258 532 tis. eur). Poskytnutý transfer Železniciam SR (282 884 tis. eur) bol použitý na projekty Modernizácia a rozvoj železničnej infraštruktúry (154 681 tis. eur), Výstavba verejných terminálov intermodálnej prepravy (6 537 tis. eur), Výstavba infraštruktúry integrovaného dopravného systému (5 963 tis. eur) a na ďalšie projekty modernizácie a rozvoja železničnej dopravnej cesty (115 683 tis. eur). Ďalšie transfery boli poskytnuté aj Dopravnému podniku hl. mesta Bratislava a Dopravnému podniku mesta Košice.

Výdavky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR boli poskytnuté na čerpanie eurofondov v rámci programu Regionálny rozvoj – Operačný program Bratislavský kraj, Regionálny operačný program (ROP), cezhraničnej spolupráce (napr. projekt Po Kronerovej ceste) a programu Rozvoj vidieka (PRV). Najviac bolo poskytnutých finančných prostriedkov v programe ROP 2007-2013 v celkovej výške 67 753 tis. eur a v programe Rozvoja vidieka v sume 39 129 tis. eur.

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR poskytlo príspevkovým organizáciám finančné prostriedky na základe žiadosti o platbu v súlade so zmluvou o poskytnutí nenávratného finančného príspevku za účelom realizácie aktivít projektu, napr.: Národná teleprezentačná infraštruktúra pre podporu výskumu, vývoja a transferu technológií (13 718 tis. eur), Vybudovanie infraštruktúry pre zálohovú prenosovú sieť, Popularizácia vedy a techniky na Slovensku, Národné podnikateľské centrum. Najviac finančných prostriedkov išlo pre Centrum vedecko-technických informácií (36 687 tis. eur) a pre Chemický ústav SAV (20 458 tis. eur).

Transfery nefinančným subjektom a príspevkovým organizáciám nezaradeným vo verejnej správe tvorili 987 438 tis. eur, čo predstavuje 29,2 % z celkovej výšky kapitálových transferov.

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR poskytlo transfery Železničnej spoločnosti Slovensko, a. s. v sume 222 171 tis. eur (z toho Kohézny fond 188 845 tis. eur). Železničná spoločnosť Slovensko, a. s. prijala finančné prostriedky z Operačného programu Doprava na obnovu parku mobilných prostriedkov integrovaných dopravných systémov (212 326 tis. eur) a na technicko – hygienickú údržbu železničných koľajových vozidiel (9 845 tis. eur).

Transfery z Ministerstva životného prostredia SR boli poskytnuté prijímateľom na základe žiadosti o platbu v rámci schválených projektov v oblasti integrovanej ochrany a racionálneho využívania vôd, ochrany pred povodňami, ochrany ovzdušia a minimalizácie nepriaznivých vplyvov zmeny klímy a v oblasti odpadového hospodárstva. Najviac boli poskytnuté Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a. s. (63 458 tis. eur) a Slovenskému vodohospodárskemu podniku, š. p. (48 562 tis. eur). V rámci transferu Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a. s. išlo najviac finančných prostriedkov na zásobovanie pitnou vodu a odkanalizovanie obcí v mikroregióne Bodva (33 542 tis. eur). Slovenský vodohospodársky podnik, š. p. financoval aj projekty Mapy povodňového ohrozenia a Mapy povodňového rizika vodných tokov Slovenska (7 739 tis. eur), úpravu toku rieky Bystrica (3 161 tis. eur).

Transfery finančným inštitúciám poskytlo Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR vo výške 35 000 tis. eur, spoločnosti SZRB Asset Management, a. s., ktorá predstavuje finančný nástroj pre implementáciu projektov prioritnej osi 2 Operačného programu Integrovaná infraštruktúra.

Transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám boli poskytnuté vo výške 31 684 tis. eur (2014: 22 303 tis. eur), z toho neziskovým právnickým osobám 25 589 tis. eur (2014: 16 363 tis. eur). Občianskym združeniam, nadáciám a neinvestičným fondom sa poskytlo 3 207 tis. eur. Do tejto skupiny subjektov patria aj cirkvi, ktorým bolo poskytnutých spolu 2 684 tis. eur (2014: 3 010 tis. eur).

Transfery do zahraničia tvorili 3 147 tis. eur (2014: 895 tis. eur), z toho 2 378 tis. eur predstavoval príspevok Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR do spoločného rozpočtu na výstavbu nového sídla NATO v Bruseli, 759 tis. eur tvorili transfery Ministerstva vnútra SR a 10 tis. eur transfery Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.

3.2.2.Výdavky podľa funkčnej klasifikácie

Výdavky štátneho rozpočtu podľa funkčnej klasifikácie sa triedia v súlade s vyhláškou Štatistického úradu SR č. 257/2014 Z. z. (tzv. COFOG). Táto klasifikácia predstavuje rozdelenie výdavkov podľa funkcie, na ktorú boli v danom rozpočtovom roku určené, pričom funkciou sa rozumie určitá oblasť činností, v ktorej daná štátna organizácia pôsobí napr. oblasť školstva, zdravotníctva a podobne. Výdavky sa triedia do tej funkcie, s ktorou súvisia, bez ohľadu na štatistické zaradenie samotného subjektu.

Celkové výdavky podľa funkčnej klasifikácie sú zhodné s výdavkami podľa ekonomickej klasifikácie, len sú opisované z pohľadu funkcií, ktoré plnia rozpočtové organizácie štátnej správy. V prípade metodicky správneho uplatňovania tejto klasifikácie sú prípadné zdôvodnenia prekročenia schváleného rozpočtu alebo jeho nenaplnenia totožné z kapitoly 3.2.1.

Výdavky štátneho rozpočtu podľa funkčnej klasifikácie

v tis. eur

Skutočnosť

Rozpočet

Skutočnosť

Rozdiel

2013

2014

2015

v tis. eur

v %

5=4-3

6=4-3

Ekonomická oblasť

2 920 052

3 047 896

3 888 792

4 889 969

1 001 177

25,7

Sociálne zabezpečenie

3 951 592

4 115 741

4 277 469

3 793 281

-484 188

-11,3

Všeobecné verejné služby

3 160 157

3 346 439

3 861 834

3 611 678

-250 156

-6,5

Vzdelávanie

1 908 417

1 977 559

2 121 977

2 082 010

-39 967

-1,9

Verejný poriadok a bezpečnosť

1 405 405

1 462 222

1 430 934

1 773 727

342 793

24,0

Obrana

624 924

659 274

694 567

757 132

62 565

9,0

Ochrana životného prostredia

274 835

222 890

620 384

621 309

925

0,1

Rekreácia, kultúra a náboženstvo

279 136

300 786

282 270

336 886

54 616

19,3

Bývanie a občianska vybavenosť

163 309

186 721

226 147

173 317

-52 830

-23,4

Zdravotníctvo

131 875

100 710

74 184

127 082

52 898

71,3

Spolu

14 819 702

15 420 238

17 478 558

18 166 391

687 833

3,9

Zdroj: MF SR

▪Ekonomická oblasť

Výdavky v tomto oddiele tvorili 26,9 % z celkových výdavkov. V rámci ekonomickej oblasti sa triedia výdavky súvisiace s rôznymi druhmi dopravy a budovaním dopravnej infraštruktúry, s poľnohospodárstvom, lesníctvom, odvetviami palív a energií, ťažbou nerastných surovín a pod. Schválený rozpočet bol vo výške 3 888 792 tis. eur, skutočnosť bola vyššia o 1 001 177 tis. eur. Najvyššie výdavky v tejto oblasti malo Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR (2 757 229 tis. eur) a Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (1 245 362 tis. eur).

V skupine Doprava dosiahli skutočné výdavky 2 674 382 tis. eur (2014: 1 690 302 tis. eur), a v porovnaní so chváleným rozpočtom došlo k nárastu o 850 184 tis. eur. Navýšenie výdavkov na Ministerstve dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR ovplyvnilo najmä uvoľnenie viazaných finančných prostriedkov v zmysle § 8 zákona 523/2004 Z. z., išlo o uvoľnenie nevyčerpaných prostriedkov ŠR z rokov 2013 a 2014, ako aj o uvoľnenie prostriedkov EÚ a príslušného spolufinancovania.

V skupine Poľnohospodárstvo, lesníctvo, rybárstvo a poľovníctvo bola dosiahnutá skutočnosť 1 068 788 tis. eur (2014: 720 116 tis. eur).

V skupine Všeobecná ekonomická, obchodná a pracovná oblasť došlo k zvýšeniu skutočnosti (796 658 tis. eur) v porovnaní so schváleným rozpočtom o 112 616 tis. eur. Najväčšie zvýšenie nastalo v kapitole Ministerstva hospodárstva SR vo výške 106 835 tis. eur.

V skupine Palivá a energia bolo zaznamenané zvýšenie skutočnosti oproti schválenému rozpočtu o 46 468 tis. eur, z toho podiel na zvýšení Ministerstva hospodárstva SR bol 98,9 %, kde išlo o klasické uvoľnenie §8 na platobnej jednotke.

▪Sociálne zabezpečenie

Výdavky v oddiele sociálne zabezpečenie tvorili 20,9 % z celkových výdavkov. Ide o prostriedky štátneho rozpočtu, ktoré sa vynakladajú na poskytovanie sociálnej ochrany v starobe, na podporu

rodiny a detí, na sociálnu pomoc občanom v hmotnej a sociálnej núdzi, na chorobu, invaliditu a ťažké zdravotné postihnutie a pod. Schválený rozpočet bol vo výške 4 277 469 tis. eur, skutočnosť bola o 484 188 tis. eur nižšia. Oproti minulému roku došlo k zníženiu výdavkov o 322 460 tis. eur. Najväčšia úspora vo výške 428 979 tis. eur bola v skupine Staroba (zariadenia sociálnych služieb, ďalšie sociálne služby, príspevky neštátnym subjektom), na ktorej sa kapitola Všeobecná pokladničná správa podieľala sumou 452 655 tis. eur, kde k predmetnej úspore došlo z dôvodu zlepšeného výberu poistného od ekonomicky aktívneho obyvateľstva oproti plánovaným predpokladom a z vplyvu otvorenia druhého piliera.

Druhou najvyššou úsporou v sume 54 125 tis. eur boli výdavky v skupine Sociálna pomoc občanom v hmotnej a sociálnej núdzi, kde najvyššiu úsporu vykázalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (55 339 tis. eur). Nižšie výdavky ako plánované sa týkali dávky v hmotnej núdzi a to najmä z dôvodu poklesu počtu poberateľov dávky, implementáciou zákona o pomoci v hmotnej núdzi, kde sa zaviedla povinnosť odpracovať 32 hodín bez nároku na príjem z tejto činnosti pre získanie dávky. V rámci kapitoly bol schválený rozpočet vo výške 10 142 tis. eur na projekt prostredníctvom Operačného programu FEAD zameraný pre pomoc najodkázanejším osobám, kde k čerpaniu výdavkov nedošlo v roku 2015, ale budú sa čerpať v roku 2016.

▪Všeobecné verejné služby

Výdavky na všeobecné verejné služby tvorili 19,9 % podiel z celkových výdavkov štátneho rozpočtu. Tieto výdavky zahrňujú prostriedky verejnej správy na činnosť vymedzeného okruhu ústredných orgánov štátnej správy, výdavky na správu štátneho dlhu, na základný výskum, na zahraničnú hospodársku pomoc rozvojovým krajinám a krajinám v procese transformácie a pod. Schválený štátny rozpočet bol vo výške 3 861 834 tis. eur, skutočné výdavky boli vo výške 3 611 678 tis. eur. V porovnaní s minulým rokom došlo k navýšeniu výdavkov o 265 239 tis. eur. Najvýraznejšiu úsporu v porovnaní so schváleným rozpočtom v roku 2015 zaznamenala kapitola Všeobecná pokladničná správa v sume 882 825 tis. eur, z toho 746 542 tis. eur v skupine Výkonné a zákonodarné orgány, finančné a rozpočtové záležitosti a zahraničné vzťahy. Prekročenie upraveného rozpočtu zaznamenala skupina Základný výskum o 336 751 tis. eur, na ktorom sa sumou 245 085 tis. eur podieľalo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR.

Najviac finančných prostriedkov bolo čerpaných v oblasti Výkonné a zákonodarné orgány, finančné a rozpočtové záležitosti, zahraničné vzťahy (1 524 339 tis. eur), kde odvody do rozpočtu Európskej únie založené na dani z pridanej hodnoty a hrubom národnom produkte dosiahli v kapitole Všeobecná pokladničná správa 599 165 tis. eur. Výdavky Ministerstva financií SR predstavovali 493 958 tis. eur. z toho výdavky na nákup, rekonštrukciu a modernizáciu softvéru boli bo výške 110 864 tis. eur, výdavky na rutinnú a štandardnú údržbu majetku boli 60 999 tis. eur, výdavky na nákup strojov, prístrojov, zariadení a náradia boli vo výške 41 720 tis. eur.

V oblasti Transakcie verejného dlhu došlo v kapitole Všeobecná pokladničná správa k čerpaniu výdavkov v hodnote 1 159 664 tis. eur.

▪Vzdelávanie

Výdavky na vzdelávanie v roku 2015 predstavovali 11,5 % z celkových výdavkov. Okrem financovania všetkých stupňov vzdelávania sa výdavky vynaložili aj na služby v školstve, napr. v oblasti stravovania, dopravy, lekárskej starostlivosti a na činnosť orgánov a organizácií, ktoré vzdelávanie zabezpečujú. Schválený rozpočet bol vo výške 2 121 977 tis. eur, skutočné výdavky v porovnaní so schváleným rozpočtom poklesli o 39 967 tis. eur. Oproti minulému roku výdavky vzrástli o 104 451 tis. eur. Najvyššie výdavky boli na kapitole Ministerstva vnútra SR (1 080 748 tis. eur) a kapitole Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR (982 203 tis. eur). Najvyššie výdavky boli v oblasti Vzdelávanie inde neklasifikované boli vo výške 1 101 684 tis. eur, Sekundárne vzdelávanie vo výške 485 624 tis. eur a Terciárne vzdelávanie vo výške 324 568 tis. eur.

Výdavky Ministerstva vnútra SR boli oproti schválenému rozpočtu o 94 275 tis. eur vyššie v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy o prostriedky prijaté od zákonných zástupcov žiakov z čiastočných úhrad nákladov na stravu a boli použité na zabezpečenie stravovacích prevádzok. Ďalší rozpočtový limit výdavkov bol prekročený v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy o prostriedky prijaté na základe darovacej zmluvy, grantu, dotácie na učebné pomôcky, školenia, prípadne o prostriedky získané z podnikateľskej činnosti, ktoré boli použité na úhradu energií, poistného, na mzdy a nákup interiérového vybavenia.

▪Verejný poriadok a bezpečnosť

Výdavky predstavovali 9,8 % z celkových výdavkov. Ide o oblasť činností štátnej polície, súdov, potreby väzenstva, ochranu pred požiarmi ako aj financovanie ústredných orgánov, ktoré tieto činnosti kompetenčne zabezpečujú. Schválený rozpočet bol vo výške 1 430 934 tis. eur, skutočnosť o 342 793 tis. eur vyššia. Výdavky oproti minulému roku vzrástli o 311 505 tis. eur. Podstatnú časť prekročených výdavkov tvoria výdavky na verejný poriadok a bezpečnosť v sume 182 772 tis. eur a na ochranu pred požiarmi v sume 95 759 tis. eur. Na prekročení týchto výdavkov sa podieľala najmä kapitola Ministerstva vnútra SR najmä výdavkami na obstaranie techniky.

▪Obrana

Výdavky v oddiele Obrana tvoria 4,2 % z celkových výdavkov. Ide hlavne o výdavky na vojenskú a civilnú ochranu a zahraničnú vojenskú pomoc. Schválený rozpočet bol vo výške 694 567 tis. eur, skutočnosť bola o 62 565 tis. eur vyššia. Výdavky na vojenskú obranu dosiahli 720 104 tis. eur, z toho výdavky Ministerstva obrany SR boli v celkovej hodnote 714 905 tis. eur a z toho na mzdové prostriedky sa použilo 225 512 tis. eur a na obstaranie tovarov a služieb 176 489 tis. eur.

▪Ochrana životného prostredia

Výdavky v tomto oddiele tvoria 3,4 % z celkových výdavkov. V tomto odvetví boli výdavky v hodnote 621 309 tis. eur rovnako ako v predchádzajúcich rozpočtových obdobiach vynaložené najmä na nakladanie s odpadovými vodami (311 340 tis. eur) a nakladanie s odpadmi (161 005 tis. eur). Výdavky vzrástli oproti minulému roku o 398 419 tis. eur.

▪Rekreácia, kultúra a náboženstvo

Výdavky na rekreáciu, kultúru a náboženstvo boli realizované vo výške 336 886 tis. eur, čo predstavovalo nárast skutočnosti o 54 616 tis. eur v porovnaní so schváleným rozpočtom. Najväčšia časť výdavkov bola v kapitole Ministerstva kultúry SR (232 149 tis. eur). Najvyššie výdavky boli v oblasti kultúrnych služieb v celkovej výške 178 405 tis. eur.

▪Bývanie a občianska vybavenosť

Výdavky v tomto oddiele dosiahli výšku 173 317 tis. eur a v rozhodujúcej miere sa na nich podieľalo Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR (137 561 tis. eur). Výdavky boli použité na výstavbu a obnovu bytového fondu, pre Štátny fond rozvoja bývania, na štátnu prémiu k stavebnému sporeniu, na štátny príspevok k hypotekárnemu úveru, na náhradné nájomné byty a na výskum a vývoj v oblasti bývania a občianskej vybavenosti. Výdavky na rozvoj bývania predstavovali výšku 136 708 tis. eur a výdavky na rozvoj obcí predstavovali 35 364 tis. eur.

▪Zdravotníctvo

Výdavky v tomto oddiele tvorili len 0,7 % z celkových výdavkov. Do tohto oddielu patria výdavky, ktoré zahŕňajú činnosti ako je ústavná a ambulantná zdravotná starostlivosť, verejné zdravotné služby (prevádzka krvnej banky, zisťovanie chorôb, zber epidemiologických údajov). Na výdavkoch sa najväčšou mierou podieľalo Ministerstvo zdravotníctva SR (110 421 tis. eur), ktoré v skupine Zdravotníctvo inde neklasifikované realizovalo výdavky vo výške 67 825 tis. eur najmä v oblasti drogovej problematiky, farmácie, informatiky (e-Health), na činnosť Inšpektorátu kúpeľov a žriediel, ako aj Národného centra zdravotníckych informácií, Národnej transplantačnej organizácie a Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv. V skupine Ochrana, podpora a rozvoj verejného zdravia čerpalo Ministerstvo zdravotníctva SR výdavky vo výške 29 815 tis. eur určené pre regionálne úrady verejného zdravotníctva a Úrad verejného zdravotníctva SR.

Podrobný prehľad o výdavkov štátneho rozpočtu podľa funkčnej klasifikácie je uvedený v tab. č. 11 tabuľkovej prílohy štátneho záverečného účtu.

3.2.3.Vzťahy štátneho rozpočtu k obciam

V roku 2015 bolo z rozpočtov jednotlivých kapitol do rozpočtov obcí poskytnutých 1 311 577 tis. eur vo forme bežných a kapitálových grantov a transferov, z toho bežné granty a transfery tvorili sumu 855 634 tis. eur a kapitálové granty a transfery čiastku 455 943 tis. eur. V porovnaní so skutočnosťou 2014 je to v úhrne za všetky zdroje výdavkov (vrátane EÚ a mimorozpočtových zdrojov) viac o 255 834 tis. eur, zo štátneho rozpočtu o 28 466 tis. eur viac.

Granty a transfery zo štátneho rozpočtu boli poskytnuté v sume 891 978 tis. eur. Z toho bežné granty a transfery tvorili čiastku 828 645 tis. eur a kapitálové granty a transfery sumu 63 333 tis. eur. Na financovanie kompetencií preneseného výkonu štátnej správy bolo poskytnutých 756 305 tis. eur len v rámci bežných transferov, a to v kapitolách Ministerstva vnútra SR (749 876 tis. eur) a Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR (6 429 tis. eur). Z tejto sumy najviac prostriedkov smerovalo do oblasti školstva (738 506 tis. eur), ostatné na

všeobecné verejné služby (matrika, register obyvateľov) a do ekonomickej oblasti na výstavbu a cestnú dopravu. Na ostatné činnosti zabezpečované obcami v rámci ich samosprávnej pôsobnosti, napr. na podporu regionálneho rozvoja, cestovného ruchu, rozvoja bývania, obnovy infraštruktúry a podobne sa vynaložilo 135 673 tis. eur. V tejto sume sú zahrnuté aj finančné prostriedky poskytnuté z jednotlivých kapitol na financovanie spoločných projektov v rámci EÚ.

Súhrnný prehľad grantov a transferov poskytnutých obciam podľa jednotlivých oddielov funkčnej klasifikácie poskytujú údaje v nasledujúcej tabuľke:

Granty a transfery poskytnuté obciam podľa oddielov funkčnej klasifikácie v tis. eur

Skutočnosť

Rozpočet

Skutočnosť

Rozdiel

2013

2014

2015

z toho: zdroj 111*

v tis. eur

v %

6=4-3

7=4-3

Všeobecné verejné služby

23 230

35 523

11 626

31 643

27 435

20 017

172,2

Verejný poriadok a bezpečnosť

5 189

3 896

192

3 200

3 186

3 008

1 566,7

Ekonomická oblasť

190 345

114 993

237 813

292 166

9 161

54 353

22,9

Ochrana životného prostredia

106 013

72 543

78 050

107 704

130

29 654

38,0

Bývanie a občianska vybavenosť

26 717

54 856

47 285

53 858

33 494

6 573

13,9

Zdravotníctvo

1 770

734

3 340

Rekreácia, kultúra a náboženstvo

2 856

6 285

3 524

6 410

6 359

2 886

81,9

Vzdelávanie

704 492

714 735

692 354

760 683

759 614

68 329

9,9

Sociálne zabezpečenie

65 072

52 178

53 618

52 573

-1 045

-1,9

Spolu

1 125 684

1 055 743

1 124 462

1 311 577

891 978

187 115

16,6

Poznámka: * len prostriedky štátneho rozpočtu Zdroj: MF SR

Do rozpočtov obcí boli poskytnuté granty a transfery z jednotlivých rozpočtových kapitol v nasledovnom členení:

Granty a transfery poskytnuté obciam podľa kapitol ŠR v tis. eur

Skutočnosť

Rozpočet

Skutočnosť

Rozdiel

2013

2014

2015

z toho: zdroj 111*

v tis. eur

v %

6=4-3

7=4-3

Ministerstvo vnútra SR

697 982

744 498

687 780

771 199

770 895

83 419

12,1

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR

141 917

72 482

115 669

134 400

2 052

18 731

16,2

Ministerstvo dopravy, výstavby a region.rozvoja SR

34 040

56 976

32 184

133 883

27 905

101 699

316,0

Ministerstvo životného prostredia SR

121 793

76 720

183 311

127 089

-56 222

-30,7

Ministerstvo práce, soc. vecí a rodiny SR

72 856

63 196

53 614

68 692

52 523

15 078

28,1

Ministerstvo hospodárstva SR

14 043

11 554

29 284

28 917

-367

-1,3

Všeobecná pokladničná správa

22 271

16 322

4 700

17 293

16 850

12 593

267,9

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR

10 978

6 825

16 346

11 231

10 162

-5 115

-31,3

Úrad vlády SR

5 063

2 848

8 477

8 461

8 427

16 854,0

Ministerstvo financií SR

3 902

Ministerstvo zdravotníctva SR

1 770

734

3 340

Ministerstvo kultúry SR

2 629

3 583

1 524

3 154

3 104

1 630

107,0

Ministerstvo zahr. vecí a európ. záležitostí

Úrad geodézie, kartografie a katastra SR

342

Spolu

1 125 684

1 055 743

1 124 462

1 311 577

891 978

187 115

16,6

Poznámka: * len prostriedky štátneho rozpočtu Zdroj: MF SR

Na celkovom objeme poskytnutých grantov a transferov obciam sa najväčšou sumou podieľalo Ministerstvo vnútra SR, ktoré na tento účel vynaložilo 771 199 tis. eur, z toho sumu 749 876 tis. eur na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy na úseku školstva. Tieto prostriedky boli určené najmä na zvýšenie platov pre pedagogických, odborných a nepedagogických zamestnancov škôl a školských zariadení, na vyplatenie mimoriadnych odmien zamestnancom škôl a na dofinancovanie normatívnych a nenormatívnych finančných prostriedkov pre školy a školské zariadenia.

Z kapitoly Ministerstva životného prostredia SR smerovala obciam suma 127 089 tis. eur, z toho najmä na nakladanie s odpadovými vodami 69 862 tis. eur a na nakladanie s odpadmi 30 077 tis. eur.

V rozpočtovej kapitole Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR z celkovej sumy 134 400 tis. eur bolo určených 83 584 tis. eur do všeobecnej pracovnej oblasti, čo zahŕňa ochranu kultúrneho a prírodného dedičstva, podporu mikroprojektov, výstavbu maloplošných komunikácií, cyklistických trás, rozvoj cezhraničného turizmu a iné. Zostatok prostriedkov smeroval do oblasti poľnohospodárstva a lesníctva.

V kapitole Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR boli prostriedky pre obce v sume 133 883 tis. eur vynaložené najmä na železničnú dopravu, rozvoj bývania a výstavbu.

Podľa zákona č. 385/2014 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2015 boli obciam schválené dotácie z kapitoly Všeobecná pokladničná správa v sume 4 700 tis. eur. V skutočnosti boli obciam poskytnuté finančné prostriedky v celkovej sume 17 302 tis. eur. Dotácie obciam boli poskytnuté predovšetkým na aktivity zlepšujúce sociálno-ekonomickú situáciu obcí a na záchranné a zabezpečovacie práce a ďalšie výdavky súvisiace s odstraňovaním následkov spôsobených živelnou pohromou.

Podľa zákona č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve bolo v roku 2015 z celkového výnosu dane z príjmov fyzických osôb príjmom rozpočtov obcí 68,5 % (67 % v roku 2014). Skutočný prevod dane z príjmov fyzických osôb do rozpočtov obcí daňovými úradmi bol vykonaný vo výške 1 471 699 tis. eur vrátane zúčtovania za predchádzajúci rok (2014: 1 305 439 tis. eur).

Prehľad záväzných limitov dotácií obciam za rok 2015 je uvedený v tabuľkovej časti štátneho záverečného účtu SR, v tabuľke č. 20.

3.2.4.Vzťahy štátneho rozpočtu k vyšším územným celkom

V roku 2015 bolo z rozpočtov jednotlivých kapitol do rozpočtov vyšších územných celkov poskytnutých 482 760 tis. eur vo forme bežných a kapitálových grantov a transferov, z toho bežné granty a transfery tvorili sumu 433 572 tis. eur a kapitálové granty a transfery čiastku 49 188 tis. eur. V porovnaní s rokom 2014 je to v úhrne za všetky zdroje výdavkov viac o 19 246 tis. eur.

Granty a transfery zo štátneho rozpočtu boli poskytnuté z jednotlivých kapitol v celkovej sume 413 574 tis. eur, z toho bežné granty a transfery v čiastke 410 894 tis. eur a kapitálové granty a transfery v čiastke 2 680 tis. eur. Takmer celá suma zo zdroja štátny rozpočet (400 881 tis. eur) bola určená na financovanie kompetencií preneseného výkonu štátnej správy v rámci bežných transferov, a to v kapitole Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR. Tieto prostriedky boli určené na financovanie kompetencií preneseného výkonu štátnej správy na úseku školstva a na niektoré činnosti zabezpečované VÚC v rámci ich samosprávnej pôsobnosti. Zároveň boli poskytnuté VÚC z jednotlivých kapitol aj finančné prostriedky na financovanie spoločných projektov v rámci EÚ.

Súhrnný prehľad grantov a transferov poskytnutých VÚC podľa jednotlivých oddielov funkčnej klasifikácie poskytujú údaje v nasledujúcej tabuľke:

Granty a transfery poskytnuté VÚC podľa oddielov funkčnej klasifikácie v tis. eur

Skutočnosť

Rozpočet

Skutočnosť

Rozdiel

2013

2014

2015

z toho: zdroj 111*

v tis. eur

v %

6=4-3

7=4-3

Všeobecné verejné služby

15 052

5 751

1 860

310

1 850

18 500,0

Verejný poriadok a bezpečnosť

Ekonomická oblasť

41 349

40 988

55 997

5 741

55 997

Ochrana životného prostredia

137

2 048

Bývanie a občianska vybavenosť

Zdravotníctvo

500

Rekreácia, kultúra a náboženstvo

2 392

3 072

5 204

3 170

5 204

Vzdelávanie

395 326

409 874

421 149

417 266

401 920

-3 883

-0,9

Sociálne zabezpečenie

1 665

1 780

1 925

Spolu

455 934

463 514

421 159

482 760

413 574

61 601

14,6

Poznámka: * len prostriedky štátneho rozpočtu Zdroj: MF SR

Do rozpočtov VÚC boli poskytnuté granty a transfery z jednotlivých rozpočtových kapitol v nasledovnom členení:

Granty a transfery poskytnuté VÚC podľa kapitol ŠR v tis. eur

Skutočnosť

Rozpočet

Skutočnosť

Rozdiel

2013

2014

2015

z toho: zdroj 111*

v tis. eur

v %

6=4-3

7=4-3

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR

392 796

409 654

421 149

416 767

401 421

-4 382

-1,0

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR

33 012

40 754

49 833

Ministerstvo financií SR

14 214

4 068

3 546

Všeobecná pokladničná správa

9 906

3 804

6 850

Ministerstvo kultúry SR

2 392

2 837

3 045

Ministerstvo práce, soc.vecí a rodiny SR

1 989

1 798

2 224

1 801

2 224

Úrad vlády SR

187

260

333

296

323

3 230,0

Ministerstvo dopravy, výstavby a region.rozvoja SR

147

Ministerstvo vnútra SR

229

Ministerstvo zahranič. vecí a európskych záležitostí SR

Ministerstvo zdravotníctva SR

1 093

227

Ministerstvo životného prostredia SR

Ministerstvo hospodárstva SR

Spolu

455 934

463 514

421 159

482 760

413 574

61 601

14,6

Poznámka: * len prostriedky štátneho rozpočtu Zdroj: MF SR

Na celkovom objeme poskytnutých grantov a transferov VÚC sa najväčšou sumou podieľalo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, ktoré na tento účel vynaložilo 416 767 tis. eur, čo je za posledné tri sledované roky najvyššia čiastka. Z tejto sumy smerovala čiastka 400 881 tis. eur na financovanie kompetencií preneseného výkonu štátnej správy pre všetky samosprávne kraje (starostlivosť o pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca, poskytovanie výchovy a vzdelávania v základných a stredných školách a zabezpečenie ich prevádzky). Ďalší transfer vo výške 11 145 tis. eur bol určený pre VÚC Prešov, VÚC Košice a VÚC Banská Bystrica na zabezpečenie medzinárodnej spolupráce pre vrcholové riadenie programov, usmerňovanie a transformáciu regionálneho školstva, reformu systému vzdelávania a odbornej prípravy v školstve a iné. Suma 344 tis. eur bola poskytnutá na riešenie havarijných situácií škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávnych krajov.

Z kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR bola pre vyššie územné celky vyčlenená čiastka 49 833 tis. eur, z toho 48 360 tis. eur smerovalo do všeobecnej pracovnej oblasti (rozvoj cezhraničného turizmu, výstavba maloplošných komunikácií, cyklistických trás, regionálne komunikácie zabezpečujúce dopravnú obslužnosť regiónov, posilnenie kultúrneho potenciálu regiónov a iné) a suma 1 473 tis. eur bola použitá v poľnohospodárstve.

V kapitole Všeobecná pokladničná správa na rok 2015 neboli schválené žiadne dotácie pre vyššie územné celky. V skutočnosti boli vyšším územným celkom poskytnuté finančné prostriedky v celkovej sume 6 859 tis. eur vrátane 9 tis. eur vrátených ako nepoužité prostriedky v roku, v ktorom boli poskytnuté. Dotácie boli určené predovšetkým na aktivity zlepšujúce sociálno-ekonomickú situáciu, na úhradu výdavkov vynaložených na vykonávanie povodňových zabezpečovacích prác a na záchranné a zabezpečovacie práce a ďalšie výdavky súvisiace s odstraňovaním následkov spôsobených živelnou pohromou.

Podľa zákona č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve bolo v roku 2015 z celkového výnosu dane z príjmov fyzických osôb príjmom rozpočtov vyšších územných celkov 29,2 % (21,9 % v roku 2014). Skutočný prevod dane z príjmov fyzických osôb do rozpočtov vyšších územných celkov daňovými úradmi bol vykonaný vo výške 626 394 tis. eur vrátane zúčtovania za predchádzajúci rok (2014: 426 658 tis. eur).

Pri výnose dane z motorových vozidiel sa zákonom č. 361/2014 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2015 zmenilo rozpočtové určenie tejto dane a stala sa príjmom štátneho rozpočtu. Výpadok tejto dane bol kompenzovaný navýšením podielu VÚC na výnose dane z príjmov fyzických osôb. Posledný prevod tejto dane bol uskutočnený v januári 2015 (za december 2014) vo výške 13 786 tis. eur.

Prehľad záväzných limitov dotácií VÚC za rok 2015 je uvedený v tabuľkovej časti štátneho záverečného účtu SR, v tabuľke č. 21.

3.2.5.Čerpanie rezerv štátneho rozpočtu

V zmysle § 10 zákona č.523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy sa na krytie nepredvídaných výdavkov nevyhnutných na zabezpečenie rozpočtového hospodárenia alebo na krytie zníženia rozpočtovaných príjmov vytvárajú v štátnom rozpočte rozpočtové rezervy.

Národná rada SR zákonom o štátnom rozpočte na rok 2015 schválila výšku zákonných rezerv nasledovne:

Zákonné rezervy uvoľnené platobným príkazom v tis. eur

Skutočnosť

Rozpočet

Skutočnosť

Rozdiel

2013

2014

2015

v tis. eur

v %

5=4-3

6=4-3

Rezerva vlády SR

2 450

2 050

Rezerva predsedu vlády SR

7 014

2 388

5 620

Rezerva na prostriedky Európskej únie a odvody EÚ

64 921

1 809

-63 112

-97,2

Spolu

9 464

4 438

64 921

7 429

-57 492

-88,6

Zdroj: MF SR

▪Čerpanie prostriedkov rezervy vlády Slovenskej republiky

Rezerva vlády SR je rozpočtovaná na krytie nepredvídaných a mimoriadnych potrieb súvisiacich so zabezpečením plnenia vnútorných a zahraničných úloh Slovenskej republiky. O jej použití

rozhoduje vláda SR na návrh ministra financií. Rezerva vlády SR nebola na rok 2015 rozpočtovaná.

▪Rezerva predsedu vlády Slovenskej republiky

Rezerva predsedu vlády SR sa v súlade s § 10 odsek 3 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy rozpočtuje a vykazuje v rozpočtovej kapitole Úradu vlády SR. O použití prostriedkov rozhoduje predseda vlády. Rezerva nebola na rok 2015 rozpočtovaná v zmysle Ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti, kedy podľa čl. 10, ak výška dlhu dosiahne 55 % podielu na hrubom domácom produkte a zároveň nedosiahne 57 % podielu na hrubom domácom produkte, nemožno poskytovať prostriedky z rezervy predsedu vlády a z rezervy vlády. Na základe vývoja dlhu v priebehu rozpočtového roka 2015 bolo možné čerpať obe rezervy.

▪Rezerva na prostriedky EÚ a odvody EÚ

Rezerva na prostriedky EÚ a odvody EÚ bola rozpočtovaná na rok 2015 vo výške 64 921 tis. eur. Formou rozpočtových opatrení sa v priebehu roka 2015 uvoľnili finančné prostriedky vo výške 52 961 tis. eur a prostredníctvom platobných príkazov v objeme 1 809 tis. eur. Po vykonaných rozpočtových opatreniach a čerpaní platobnými príkazmi bol zostatok rezervy z roku 2015 vo výške 10 151 tis. eur spolu s rozviazanými finančnými prostriedkami z predchádzajúcich rokov vo výške 44 005 tis. eur v zmysle zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov viazaný na použitie v nasledujúcich rokoch, v celkovej výške 54 156 tis. eur.

3.3.Štátne finančné aktíva

Štátne finančné aktíva resp. štátne finančné pasíva sú súčasťou návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rok. Finančné operácie so štátnymi finančnými aktívami a iné operácie, ktoré ovplyvňujú stav štátnych finančných aktív, nie sú súčasťou príjmov štátneho rozpočtu a výdavkov štátneho rozpočtu. Správu štátnych finančných aktív a štátnych finančných pasív vykonáva Ministerstvo financií SR, v rozsahu zákona o rozpočtových pravidlách, pričom na niektoré transakcie sa vyžaduje súhlas vlády a na niektoré dokonca súhlas národnej rady SR3.

Podľa zákona o rozpočtových pravidlách sú štátnymi finančnými aktívami:

-peňažné prostriedky štátu vytvorené z výsledkov rozpočtového hospodárenia štátneho rozpočtu z minulých rokov,

-peňažné prostriedky štátu zo splácania istín poskytnutých návratných výpomocí a úverov a pôžičiek,

-majetkové účasti štátu,

-peňažné prostriedky v pokladnici a na bežných účtoch štátnych rozpočtových organizácií a štátnych príspevkových organizácií a odvod za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní so štátnymi finančnými aktívami,

-cenné papiere vo vlastníctve štátu,

3 § 13 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

-pohľadávky štátu z poskytnutých návratných finančných výpomocí a úverov a pôžičiek,

-ďalšie peňažné prostriedky na základe rozhodnutia vlády alebo národnej rady.

Štátne finančné pasíva tvoria:

-záväzky z vydaných štátnych cenných papierov (dlhopisy, pokladničné poukážky),

-záväzky z prijatých úverov vlády,

-záväzky štátnych príspevkových organizácií vzniknuté z úverových vzťahov.

Štátne finančné aktíva sú vedené na samostatných mimorozpočtových účtoch v Štátnej pokladnici a ich zostatok prechádza vždy do nasledujúceho rozpočtového roka. Okrem prostriedkov, ktoré vznikajú z operácií súvisiacich so správou štátneho dlhu, sú rozhodujúcimi položkami dividendy od obchodných spoločností štátu prevedené z bývalého Fondu národného majetku, príjem z predaja majetkových podielov v obchodných spoločnostiach štátu, splátky istín z poskytnutých návratných finančných výpomocí, a od roku 2012 osobitný odvod vybraných finančných inštitúcií4 a osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach5. Naopak, výdavky predstavujú poskytnuté návratné finančné výpomoci, prevod prostriedkov do príjmov štátneho rozpočtu na realizáciu rozpočtových výdavkov, úhrada podielov na základnom imaní zahraničných finančných inštitúcií (napríklad Európska investičná banka) a ďalšie transakcie.

V roku 2015 tvorili príjmy vybraných účtov štátnych finančných aktív najmä prostriedky z predaja 49% podielu štátu v spoločnosti Slovak Telekom, a. s. v hodnote 800 000 tis. eur. Vláda SR schválila 19. mája 2015 návrh na vydanie rozhodnutia o prevode majetkovej účasti Fondu národného majetku SR na podnikaní tejto spoločnosti formou priameho predaja podielu spoločnosti

4 Zákon č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov.

5 Zákon č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vybrané účty štátnych finančných aktív v tis. eur

Skutočnosť

2013

2014

2015

Stav k 1.1.

372 686

1 023 082

1 006 865

Príjmy

1 445 968

1 199 267

1 320 393

z toho:

účelové prostriedky z FNM

787 085

267 361

808 872

splátky istín návratných finančných výpomocí

54 962

488 199

117 372

osobitný odvod finančných inštitúcií

204 138

153 191

110 289

osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach

98 988

158 082

283 713

anonymné vklady

106

113

ostatné

300 795

132 328

Výdavky

795 572

1 215 484

204 196

z toho:

účelové prostriedky z FNM

529 612

548 734

134 490

poskytnutie návratných finančných výpomocí

890

534 400

49 700

osobitný odvod finančných inštitúcií

20 000

osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach

anonymné vklady

766

509

ostatné

264 304

131 841

Stav k 31.12.

1 023 082

1 006 865

2 123 062

Deutsche Telekom Europe B.V. Z účtu prostriedkov z FNM sa použilo 134 490 tis. eur hlavne na kapitálové posilnenie štátnych obchodných spoločností v úhrnnej výške 110 717 tis. eur a na úhradu podielov v medzinárodných finančných inštitúciách vo výške 14 569 tis. eur.

Príjmy z osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach dosiahli medziročný nárast o 125 631 tis. eur z dôvodu vplyvu jednorazovej platby a tým aj vyšším preddavkom jedného z energetických subjektov. Po abstrahovaní tohto jednorazového vplyvu bol hotovostný príjem z odvodu do ŠFA medziročne vyšší o 25 900 tis. eur. Naopak, príjmy z osobitného odvodu finančných inštitúcií dosiahli medziročný pokles o 42 902 tis. eur z dôvodu zákonom stanovenej degresie výšky odvodu. V roku 2015 bola sadzba 0,2 % zo základu pre výpočet odvodu, pričom pred rokom 2015 bola sadzba na úrovni 0,4 %. Z tohto účtu štátnych finančných aktív sa použilo 20 000 tis. eur ako vklad do osobitného kapitálového fondu Slovenskej reštrukturalizačnej, s. r. o. pre účely financovania odkupovania pohľadávok od nezabezpečených veriteľov.

Účet návratných finančných výpomocí zaznamenal ročné príjmy vo výške 117 732 tis. eur, pričom išlo najmä o mimoriadnu splátku istiny zo strany Železničnej spoločnosti Cargo, a.s. v hodnote 117 220 tis. eur. Na strane výdavkov sa z účtu návratných finančných výpomocí financovalo zvýšenie základného imania štátnej spoločnosti Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s. v hodnote 23 167 tis. eur, ďalšia časť návratnej výpomoci Mestu Košice v hodnote 14 300 tis. eur na modernizáciu cestnej infraštruktúry a návratná výpomoc Hlavnému mestu SR Bratislavy vo výške 7 500 tis. eur na spolufinancovanie rozvojových projektov a podporu plnenia funkcií hlavného mesta SR.

3.4.Vzťahy štátneho rozpočtu k Európskej únii

Príjmy Slovenskej republiky z rozpočtu EÚ tvoria zahraničné transfery a zahraničné granty poskytnuté z rozpočtu EÚ. Príjmy zo zahraničných transferov boli rozpočtované na rok 2015 vo výške 3 272 393 tis. eur. Po úprave sa rozpočet zahraničných transferov zvýšil na úroveň 4 271 799 tis. eur. Skutočné plnenie príjmov SR z rozpočtu EÚ bolo vo výške 4 288 873 tis. eur, z toho príjmy za zahraničné transfery sú vo výške 4 280 041 tis. eur a príjmy za zahraničné granty poskytnuté z rozpočtu EÚ sú vo výške 8 832 tis. eur. Príjem SR z rozpočtu EÚ v roku 2015 dosiahol v porovnaní s predošlým obdobím viac ako 3 násobnú úroveň a je historicky najvyšším ročným príjmom z rozpočtu EÚ. Podrobnejšie zhodnotenie príjmov je uvedené v časti 3.4.1 Príjmy z rozpočtu Európskej únie.

Odvody a príspevky do všeobecného rozpočtu EÚ tvoria odvody do rozpočtu EÚ a príspevky do Európskeho rozvojového fondu. Odvody a príspevky do všeobecného rozpočtu EÚ boli rozpočtované na rok 2015 v sume 843 734 tis. eur.

Odvody za tradičné vlastné zdroje (75 % z výberu cla a odvodov a poplatkov v sektore cukru) boli rozpočtované v sume 98 200 tis. eur. V priebehu roka 2015 Slovenská republika odviedla sumu vo výške 88 910 tis. eur.

Ostatné odvody do rozpočtu EÚ boli rozpočtované v štátnom rozpočte v kapitole Všeobecná pokladničná správa (zdroj založený na DPH, zdroj založený na HND a podiel SR na korekcii

Veľkej Británie) v sume 737 974 tis. eur. Tieto boli v priebehu roka 2015 znížené rozpočtovými opatreniami na sumu 599 464 tis. eur. Konečný odvod vlastných zdrojov rozpočtovaných v kapitole VPS predstavuje sumu 599 458 tis. eur.

Príspevky Slovenskej republiky do Európskeho rozvojového fondu (ERF) boli rozpočtované v sume 7 560 tis. eur, pričom realizácia dosiahla sumu 7 140 tis. eur. Skutočná výška príspevku SR závisí od absorpčnej kapacity rozvojovej pomoci EÚ v oprávnených štátoch Afriky, Karibiku a Tichomoria, zámorských štátov a území.

Prehľad o odvodoch a príspevkoch SR do všeobecného rozpočtu EÚ za rok 2015 je uvedený v nasledovnej tabuľke:

Príjmy z rozpočtu EÚ a odvody a príspevky do všeobecného rozpočtu EÚ v tis. eur

Skutočnosť

Rozpočet

Skutočnosť

Rozdiel

2013

2014

2015

v tis. eur

v %

5=4-3

6=4-3

Tradičné vlastné zdroje

85 940

95 499

98 200

88 910

-9 290

-9,5

Odvody SR do rozpočtu EÚ bez tradičných vlastných zdrojov

732 963

683 264

737 974

599 458

-138 516

-18,8

Odvody do rozpočtu EÚ spolu

818 903

778 763

836 174

688 368

-147 806

-17,7

Príspevky SR do Európskeho rozvojového fondu

6 195

6 603

7 560

7 140

-420

-5,6

Odvody a príspevky SR spolu

825 098

785 366

843 734

695 508

-148 226

-17,6

Zahraničné transfery

2 174 997

1 257 505

3 272 393

4 280 041

1 007 648

30,8

Zahraničné granty z rozpočtu EÚ

10 361

7 586

8 832

Spolu príjmy z rozpočtu EÚ

2 185 358

1 265 091

3 272 393

4 288 873

1 016 480

31,1

Čistá finančná pozícia

1 360 260

479 725

2 428 659

3 593 365

1 164 706

48,0

Zdroj: MF SR

Na základe realizovaných príjmov z rozpočtu EÚ v roku 2015 vo výške 4 288 873 tis. eur a odvodov a príspevkov do všeobecného rozpočtu EÚ vo výške 695 508 tis. eur predstavuje čistá finančná pozícia Slovenskej republiky voči rozpočtu EÚ za rok 2015 sumu 3 593 365 tis. eur, čo predstavuje medziročný nárast o 3 113 640 tis. eur.

Prehľad o ročných príjmoch z rozpočtu EÚ a odvodoch a príspevkoch Slovenskej republiky do všeobecného rozpočtu EÚ je uvedený v nasledovnej tabuľke:

Prehľad o ročných príjmoch z rozpočtu EÚ a odvodoch a príspevkoch Slovenskej republiky do všeobecného rozpočtu EÚ

v tis. eur

Rok

Celkové príjmy

Celkové odvody a príspevky

Čistá finančná pozícia

2004

303 990

290 689

13 301

2005

704 993

485 614

219 379

2006

893 623

526 326

367 297

2007

910 838

589 800

321 038

2008

893 497

643 374

250 123

2009

1 119 659

695 726

423 933

2010

1 672 483

627 529

1 044 954

2011

2 041 093

704 656

1 336 437

2012

2 137 849

722 831

1 415 018

2013

2 185 358

825 098

1 360 260

2014

1 265 091

785 366

479 725

2015

4 288 873

695 508

3 593 365

Spolu

18 417 347

7 592 517

10 824 830

Zdroj: MF SR

Za obdobie od vstupu Slovenskej republiky do EÚ boli celkovo do rozpočtu Slovenskej republiky prijaté príjmy z EÚ vo výške 18 417 347 tis. eur a Slovenská republika odviedla do všeobecného rozpočtu EÚ sumu vo výške 7 592 517 tis. eur, na základe čoho čistá finančná pozícia voči EÚ dosiahla 10 824 830 tis. eur. Od roku 2004 Slovenská republika prijala z rozpočtu EÚ 2,4 násobok prostriedkov, ktoré do rozpočtu odviedla.

3.4.1.Príjmy z rozpočtu Európskej únie

Skutočné plnenie príjmov SR z rozpočtu EÚ je vo výške 4 288 873 tis. eur, z toho príjmy zo zahraničných transferov sú vo výške 4 280 041 tis. eur a príjmy zo zahraničných grantov poskytnutých z rozpočtu EÚ sú vo výške 8 832 tis. eur.

Príjmy zo zahraničných transferov boli rozpočtované na rok 2015 vo výške 3 272 393 tis. eur v rámci jednotlivých kapitol na úrovni platobných jednotiek, Pôdohospodárskej platobnej agentúry a Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR za Fond pre najodkázanejšie osoby. Prostriedky boli rozpočtované za programy 2. a 3. programového obdobia, a to za prostriedky štrukturálnych fondov, Kohézneho fondu a poľnohospodárskych fondov.

Rozpočet príjmov zahraničných transferov bol v roku 2015 upravený na úroveň 4 271 799 tis. eur o výšku zaviazaných prostriedkov z titulu nenaplnených príjmov z predchádzajúcich rokov, vysporiadania finančných prostriedkov za finančné opravy (nezrovnalosti) z titulu viazania prostriedkov kapitoly a následného zabezpečenia prostriedkov EÚ v rozpočte PJ na ďalšie použitie vrátane prechodu rokov v zmysle § 18 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a z titulu vrátených prostriedkov Európskej únie do štátneho rozpočtu v zmysle § 15 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy.

Plnenie príjmov zo zahraničných transferov vo výške 4 280 041 tis. eur predstavuje plnenie na úrovni 100,19 % z upraveného rozpočtu. Príjmy zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu sú vo výške 3 656 269 tis. eur, čo predstavuje plnenie na úrovni 85,43 % dosiahnutých príjmov zahraničných transferov. Príjmy z poľnohospodárskych fondov boli vo výške 623 772 tis. eur, čo predstavuje plnenie na úrovni 14,57 % dosiahnutých príjmov zahraničných transferov.

Plnenie príjmov nad rámec upraveného rozpočtu v roku 2015 ovplyvnili príjmy za prostriedky Kohézneho fondu 1. programového obdobia vo výške 9 209 tis. eur, a to v kapitole Ministerstva životného prostredia SR.

Skutočné plnenie príjmov zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu bolo pozitívne ovplyvnené objemom uhradených súhrnných žiadostí o platbu z roku 2014. Dôvodom bolo pozastavenie platieb z EÚ ku koncu roka 2014 pri štyroch operačných programoch (Operačný program Informatizácia

spoločnosti, Regionálny operačný program, Operačný program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast a Operačný program Výskum a vývoj), na základe čoho nebolo možné predkladať žiadosti o platbu na EK, čo spôsobilo nedostatočnú likviditu na účtoch certifikačného orgánu a negatívnu bilanciu príjmov a výdavkov. Z uvedeného dôvodu neboli naplnené príjmy platobných jednotiek v roku 2014 vo výške 784 137 tis. eur. V roku 2015 došlo k odblokovaniu týchto operačných programov, spusteniu platieb zo strany EK a následnému doplneniu likvidity certifikačného orgánu, na základe čoho boli naplnené príjmy platobných jednotiek za súhrnné žiadosti o platbu z roku 2014 vo výške 738 229 tis. eur.

Rok 2015 bol historicky najnáročnejší z pohľadu najvyššieho počtu spracovaných a zaslaných žiadostí o platbu na EK zo strany certifikačného orgánu, aj vďaka čomu sa podarilo eliminovať riziko prepadu prostriedkov, ktoré začiatkom roka hrozilo v rámci 7 operačných programov.

Príjmy zo zahraničných grantov sa nerozpočtujú, nakoľko nie je možné predpokladať ich výšku od jednotlivých poskytovateľov. V rámci zahraničných grantov sú uvedené výlučne zahraničné granty poskytnuté z rozpočtu EÚ, ktorých poskytovanie riadi EÚ centralizovaným spôsobom. Skutočné plnenie príjmov zahraničných grantov poskytnutých z rozpočtu EÚ v roku 2015 bolo vo výške 8 832 tis. eur. Tieto príjmy zo zahraničných grantov z prostriedkov EÚ boli použité najmä na programy cezhraničnej spolupráce, programy v oblasti vzdelávania, výskumu, na realizáciu projektov v dopravnej infraštruktúre a v oblasti bezpečnosti, migrácie osôb a ochrany hraníc.

Prehľad je uvedený v nasledovnej tabuľke:

Plnenie príjmov z rozpočtu EÚ v tis. eur

Skutočnosť

Rozpočet

Skutočnosť

Rozdiel

2013

2014

2015

v tis. eur

v %

5=4-3

6=4-3

Poľnohospodárske fondy 2. programové obdobie

509 825

127 513

132 374

196 217

63 843

48,2

Poľnohospodárske fondy 3. programové obdobie

378 241

601 490

427 555

-173 935

-28,9

Poľnohospodárske fondy spolu

509 825

505 754

733 864

623 772

-110 092

-15,0

Štrukturálne fondy 1. programové obdobie

16 919

Štrukturálne fondy 2. programové obdobie

978 337

447 149

823 882

2 042 872

1 218 990

148,0

Štrukturálne fondy 3. programové obdobie

690 837

-690 837

-100,0

Kohézny fond 1. programové obdobie

5 471

56 036

9 209

Kohézny fond 2. programové obdobie

664 445

248 566

705 048

1 604 188

899 140

127,5

Kohézny fond 3. programové obdobie

318 762

-318 732

-100,0

Štrukturálne operácie spolu

1 665 172

751 751

2 538 529

3 656 269

1 117 740

44,0

Spolu zahraničné transfery

2 174 997

1 257 505

3 272 393

4 280 041

1 007 648

30,8

Zahraničné granty z rozpočtu EÚ

10 361

7 586

8 832

Spolu príjmy z rozpočtu EÚ

2 185 358

1 265 091

3 272 393

4 288 873

1 016 480

31,1

Zdroj: MF SR

3.4.2.Výdavky štátneho rozpočtu rozpočtované vo väzbe na príjmy z Európskej únie

Výdavky z prijatých prostriedkov EÚ boli rozpočtované na rok 2015 vo výške 3 272 393 tis. eur, teda v rovnakej výške ako príjmy z rozpočtu EÚ.

Výdavky na spolufinancovanie zo ŠR boli rozpočtované vo výške 678 145 tis. eur, z toho prostriedky na spolufinancovanie zo ŠR k prostriedkom EÚ vo výške 653 829 tis. eur a prostriedky na spolufinancovanie k zahraničným grantom a prostriedkom poskytnutým na základe medzinárodných zmlúv vo výške 19 006 tis. eur.

Na rozdiel od schváleného rozpočtu výdavkov z prostriedkov EÚ, ktoré boli zákonom o štátnom rozpočte na rok 2015 vyčlenené pre kapitoly, v ktorých sa nachádzajú platobné jednotky, Pôdohospodárska platobná agentúra a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR za Fond pre najodkázanejšie osoby, skutočné čerpanie výdavkov sa prejavuje tiež v rozpočtových kapitolách, v ktorých sa realizujú projekty na úrovni konečných prijímateľov. Na základe uvedeného sa v niektorých kapitolách prejavuje negatívne saldo príjmov a výdavkov za prostriedky EÚ a spolufinancovania zo ŠR.

▪Výdavky za prostriedky EÚ

Rozpočet výdavkov za prostriedky EÚ bol v roku 2015 upravený z dôvodu viazania prostriedkov v zmysle § 8 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ako aj v dôsledku vysporiadania finančných prostriedkov za finančné opravy (nezrovnalosti) z titulu viazania prostriedkov kapitoly a následného zabezpečenia prostriedkov EÚ v rozpočte PJ na ďalšie použitie vrátane prechodu rokov v zmysle § 18 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a z titulu vrátených prostriedkov Európskej únie do štátneho rozpočtu v zmysle § 15 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy.

Po úpravách dosiahol rozpočet úroveň 4 318 602 tis. eur, pričom celkové čerpanie výdavkov za prostriedky EÚ v roku 2015 je mierne vyššie a to vo výške 4 320 366 tis. eur.

Čerpanie výdavkov za prostriedky EÚ v roku 2015 za štrukturálne operácie 2. programového obdobia je mierne vyššie ako upravený rozpočet a predstavuje sumu 3 610 987 tis. eur. Vyššie čerpanie oproti upravenému rozpočtu sa prejavilo v kapitolách Ministerstva kultúry SR, Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR a Slovenskej akadémie vied vzhľadom k tomu, že jednotlivé rozpočtové organizácie prijali finančné prostriedky od hlavných partnerov projektov na mimorozpočtový účet v zmysle § 23 ods.1 písm. c) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Výdavky za prostriedky EÚ

v tis. eur

Skutočnosť

Rozpočet

Skutočnosť

Rozdiel

2013

2014

2015

v tis. eur

v %

5=4-3

6=4-3

Poľnohospodárske fondy 2. programové obdobie

510 311

127 536

132 374

238 439

106 065

80,1

Poľnohospodárske fondy 3. programové obdobie

378 240

601 490

431 864

-169 626

-28,2

Poľnohospodárske fondy spolu

510 311

505 776

733 864

670 303

-63 561

-8,7

Štrukturálne fondy 1. programové obdobie

Štrukturálne fondy 2. programové obdobie

977 591

975 191

823 882

2 111 069

1 287 187

156,2

Štrukturálne fondy 3. programové obdobie

690 837

9 326

-681 511

-98,7

Kohézny fond 1. programové obdobie

Kohézny fond 2. programové obdobie

547 874

532 547

705 048

1 499 918

794 870

112,7

Kohézny fond 3. programové obdobie

318 762

29 750

-289 012

-90,7

Štrukturálne operácie spolu

1 525 465

1 507 738

2 538 529

3 650 063

1 111 534

43,8

Spolu výdavky za prostriedky EÚ

2 035 776

2 013 514

3 272 393

4 320 366

1 047 973

32,0

Zdroj: MF SR

▪Spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu k prostriedkom EÚ

Spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu k prostriedkom EÚ bolo rozpočtované pre rok 2015 v objeme 653 829 tis. eur. Rozpočet spolufinancovania zo štátneho rozpočtu k prostriedkom EÚ bol v roku 2015 upravený z dôvodu viazania prostriedkov v zmysle § 8 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ako aj v dôsledku vysporiadania finančných prostriedkov za finančné opravy (nezrovnalosti) z titulu viazania prostriedkov kapitoly a následného zabezpečenia prostriedkov spolufinancovania zo ŠR v rozpočte PJ na ďalšie použitie vrátane prechodu rokov v zmysle § 18 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a z titulu vrátených prostriedkov Európskej únie a prostriedkov štátneho rozpočtu určených na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a EÚ do štátneho rozpočtu v zmysle § 15 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy.

Z rovnakého dôvodu ako pri úprave výdavkov z prostriedkov EÚ došlo k úprave rozpočtu na spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu na sumu vo výške 747 563 tis. eur.

Čerpanie výdavkov na spolufinancovanie zo ŠR k prostriedkom EÚ v roku 2015 za štrukturálne operácie 2. programového obdobia je mierne vyššie ako upravený rozpočet a predstavuje sumu 636 039 tis. eur, a to z rovnakého dôvodu ako pri výdavkoch EÚ.

Výdavky spolufinancovania zo ŠR k prostriedkom EÚ

v tis. eur

Skutočnosť

Rozpočet

Skutočnosť

Rozdiel

2013

2014

2015

v tis. eur

v %

5=4-3

6=4-3

Poľnohospodárske fondy 2. programové obdobie

92 538

29 366

44 747

77 933

33 186

74,2

Poľnohospodárske fondy 3. programové obdobie

72 216

78 232

26 830

-51 402

-65,7

Poľnohospodárske fondy spolu

92 538

101 582

122 979

104 763

-18 216

-14,8

Štrukturálne fondy 1. programové obdobie

Štrukturálne fondy 2. programové obdobie

184 751

181 673

152 367

383 487

231 120

151,7

Štrukturálne fondy 3. programové obdobie

208 376

1 852

-206 524

-99,1

Kohézny fond 1. programové obdobie

Kohézny fond 2. programové obdobie

90 069

89 035

114 192

252 552

138 360

121,2

Kohézny fond 3. programové obdobie

55 915

5 250

-50 665

-90,6

Štrukturálne operácie spolu

274 871

270 708

530 850

643 141

112 291

21,2

Spolu výdavky za prostriedky EÚ

367 409

372 290

653 829

747 904

94 075

14,4

Zdroj: MF SR

Z dôvodu ukončovania obdobia oprávnenosti k 31.12.2015 vyvíjali rezorty v priebehu celého roka maximálne úsilie z pohľadu plnenia výdavkov za prostriedky EÚ a výdavkov na spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu k prostriedkom EÚ. Celkovo možno skonštatovať, že údaje za skutočnosť predstavujú historicky najvyššiu ročnú úroveň čerpania a v porovnaní s predošlým obdobím došlo k 200% nárastu.

V rámci 3. programového obdobia 2014 – 2020 došlo v roku 2015 k spusteniu čerpania výdavkov za prostriedky EÚ a výdavkov na spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu k prostriedkom EÚ, a to v rámci dvoch operačných programov (Operačný program Kvalita životného prostredia a Operačný program Integrovaná infraštruktúra) vo výške 39 076 tis. eur za prostriedky EÚ a vo výške 7 102 tis. eur za spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu k prostriedkom EÚ.

▪Spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu k zahraničným grantom z EÚ a k prostriedkom poskytnutým na základe medzinárodných zmlúv

Spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu k zahraničným grantom (finančný nástroj pre životné prostredie LIFE+ a programy európskej územnej spolupráce) a k prostriedkom poskytnutým na základe medzinárodných zmlúv (Finančný mechanizmus EHP a Nórsky finančný mechanizmus) bolo rozpočtované pre rok 2015 v objeme 19 006 tis. eur, z toho k zahraničným grantom vo výške 15 241 tis. eur a k prostriedkom poskytnutým na základe medzinárodných zmlúv vo výške 3 765 tis. eur.

V priebehu roka 2015 došlo k zníženiu limitu výdavku v rámci programov LIFE 2007 - 2013 o 2 418 tis. eur a LIFE 2014-2020 o 3 500 tis. eur z dôvodu presunu prostriedkov na zabezpečenie plnenia úloh vybraných organizácií v pôsobnosti Ministerstva životného prostredia SR a úloh samotného ústredného orgánu. Spätné vrátenie týchto prostriedkov bolo realizované iba v rámci

LIFE 2007 - 2013. V prípade LIFE 2014-2020 predstavovala suma nevrátených prostriedkov určených na financovanie programu 3 500 tis. eur.

Zároveň boli v rámci rozpočtu na rok 2015 rozpočtované prostriedky na spolufinancovanie programu Solidarity a riadenia migračných tokov na roky 2007 - 2013 vo výške 587 tis. eur a na roky 2014 - 2020 vo výške 4 723 tis. eur.

Čerpanie výdavkov na spolufinancovanie k zahraničným grantom z prostriedkov EÚ v roku 2015 predstavovalo sumu 8 258 tis. eur. Čerpanie výdavkov k prostriedkom poskytnutým na základe medzinárodných zmlúv v roku 2015 predstavovalo sumu 3 839 tis. eur.

Prehľad výdavkov na spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu k zahraničným grantom z EÚ a k prostriedkom poskytnutým na základe medzinárodných zmlúv je uvedený v nasledovnej tabuľke:

Spolufinancovanie zo ŠR k zahraničným grantom/k prostriedkom poskytnutým na základe medzinárodných zmlúv v tis. eur

Skutočnosť

Rozpočet

Skutočnosť

Rozdiel

2013

2014

2015

v tis. eur

v %

5=4-3

6=4-3

Finančný nástroj pre životné prostredie LIFE + (2. a 3. programové obdobie)

141

2 273

5 648

2 576

-3 072

-54,4

Programy európskej územnej spolupráce (2. a 3. programové obdobie)

5 508

5 193

9 593

5 682

-3 911

-40,8

Spolu spolufinancovanie k zahraničným grantom z prostriedkov EÚ

5 649

7 466

15 241

8 258

-6 983

-45,8

Finančný mechanizmus EHP

1 346

1 243

1 007

0,0

Nórsky finančný mechanizmus

1 193

1 836

2 758

2 832

2,7

Švajčiarsky finančný mechanizmus

2 909

Spolu spolufinancovanie k prostriedkom poskytnutým na základe medzinárodných zmlúv

5 448

3 079

3 765

3 839

2,0

Spolu

11 097

10 545

19 006

12 097

-6 909

-36,4

Zdroj: MF SR

Celkový prehľad výdavkov na spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu k prostriedkom EÚ, k zahraničným grantom z prostriedkov EÚ a k prostriedkom poskytnutým na základe medzinárodných zmlúv vrátane vnútorných politík EÚ je uvedený v nasledovnej tabuľke:

Celkový prehľad spolufinancovania zo ŠR vrátane vnútorných politík EÚ

v tis. eur

Skutočnosť

Rozpočet

Skutočnosť

Rozdiel

2013

2014

2015

v tis. eur

v %

5=4-3

6=4-3

Spolufinancovanie k prostriedkom EÚ (štrukturálne operácie, poľnohospodárske fondy)

367 409

372 290

653 829

747 904

94 075

14,4

Spolufinancovanie k zahraničným grantom z prostriedkov EÚ (ETC, LIFE+)

5 649

7 466

15 241

8 258

-6 983

-45,8

Spolufinancovanie k prostriedkom poskytnutým na základe medzinárodných zmlúv (EHP, NFM, ŠFM)

5 448

3 079

3 765

3 839

2,0

Spolu

378 506

382 835

672 835

760 001

87 166

13,0

Vnútorné politiky EÚ

923

1 099

5 310

2 236

-3 074

-57,9

Spolu (vrátane vnútorných politík EÚ)

379 429

383 934

678 145

762 237

84 092

12,4

Zdroj: MF SR

Plnenie príjmov z prostriedkov EÚ a čerpanie výdavkov z prostriedkov EÚ je uvedené v tabuľke č. 16. Čerpanie výdavkov na spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu k prostriedkom EÚ, k zahraničným grantom z prostriedkov EÚ a k prostriedkom poskytnutým na základe medzinárodných zmlúv bez vnútorných politík EÚ je uvedené v tabuľke č. 17.

Časť finančných prostriedkov z rozpočtu EÚ, uvádzaných vyššie a finančné prostriedky poskytované Slovenskej republike na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, používajú štátne rozpočtové organizácie prostredníctvom mimorozpočtových účtov:

-Z Úradu pre finančné mechanizmy v Bruseli boli Slovenskej republike v rámci programového obdobia 2009 - 2014 poukázané prostriedky z Finančného mechanizmu EHP a Nórskeho finančného mechanizmu vo výške 19 447 tis. eur. Správcom programu boli prevedené prostriedky vo výške 19 447 tis. eur.

-Slovenskej republike boli v roku 2014 v rámci finančnej obálky poskytnuté prostriedky na úhradu cestovných výdavkov, súvisiacich s účasťou zástupcov Slovenskej republiky na zasadaniach výborov a pracovných skupín Rady EÚ vo výške 1 073 tis. eur, finančné prostriedky na finančnú obálku, vrátane zdrojov z predchádzajúcich rokov, boli z mimorozpočtového účtu Ministerstva financií SR použité vo výške 696 tis. eur na úhradu oprávnených výdavkov zamestnancov ústredných orgánov štátnej správy a iných oprávnených inštitúcií.

-V rámci programov Európskej územnej spolupráce prijala Slovenská republika prostredníctvom certifikačného orgánu MF SR príspevky EÚ vo výške 3 741 tis. eur a prispievajúcich štátov vo výške 1 877 tis. eur na financovanie Operačného programu INTERACT II 2007 - 2013. Na financovanie programu bolo použitých 1 694 tis. eur za prostriedky EÚ a 299 tis. eur za spolufinancovanie z členských príspevkov. Na účet OP INTERACT III boli prijaté finančné prostriedky z Európskej komisie vo výške 788 tis. eur.

3.4.3.Zhrnutie čerpania záväzkov programových období po vstupe SR do Európskej únie

Slovenská republika je oprávnená čerpať prostriedky z rozpočtu EÚ v rámci troch programových období:

V rámci 1. programového obdobia 2004 - 2006 sa osobitnými programovými dokumentmi realizovali programy štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu. V roku 2015 bola s EK odsúhlasená záverečná kalkulácia na posledný otvorený Sektorový operačný program Priemysel a služby. Celkovo za všetky programy štrukturálnych fondov vyčerpala SR k 31.12.2015 prostriedky vo výške 1 164 053 tis. eur, čo predstavuje čerpanie na úrovni 99,6 % zo záväzku 2004 – 2006. V roku 2015 došlo zo strany EK aj k uzatvoreniu posledného projektu Kohézneho fondu. Celkovo vyčerpala SR zo záväzku Kohézneho fondu prostriedky vo výške 405 035 tis. eur, čo predstavuje čerpanie na úrovni 100% záväzku. Z pohľadu čerpania výdavkov a plnenia príjmov štátneho rozpočtu sa dané programové obdobie považuje za uzatvorené.

V rámci 2. programového obdobia 2007 – 2013 pokračovala v roku 2015 finančná realizácia programov a k 31.12.2015 bolo ukončené oprávnené obdobie pre realizáciu výdavkov na úrovni prijímateľov. Dočerpanie prostriedkov 2. programového obdobia 2007 – 2013 bude prebiehať aj v nasledujúcich rokoch a zaslaním záverečnej dokumentácie k 31. marcu 2017 začne s EK proces uzatvárania tohto programového obdobia. Z celkového záväzku 2. programového obdobia 2007 - 2013 v rámci 14 operačných programov vyčerpala SR k 31.12.2015 prostriedky vo výške 10 394 811 tis. eur, čo predstavuje čerpanie na úrovni 89,5 % záväzku, pričom výsledné čerpanie bude známe po uzavretí obdobia zo strany EK v roku 2017.

V roku 2015 začala implementácia 3. programového obdobia 2014 – 2020 na úrovni čerpania výdavkov. K 31.12.2015 boli na úrovni PJ čerpané výdavky EÚ v objeme 39 076 tis. eur a výdavky ŠR v objeme 7 102 tis. eur.

4.Tabuľková príloha

Návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2015

Tab. 1

Bilancia príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu za rok 2015

Tab. 2

Daňové príjmy štátneho rozpočtu za rok 2015

Tab. 3

Nedaňové príjmy štátneho rozpočtu, granty a transfery za rok 2015

Tab. 4

Príjmy kapitol ŠR za rok 2015 – záväzné ukazovatele

Tab. 5

Príjmy štátneho rozpočtu podľa kategórií a kapitol ŠR za rok 2015

Tab. 6

Príjmy štátneho rozpočtu podľa zdrojov v roku 2015

Tab. 7

Výdavky štátneho rozpočtu podľa kategórií a kapitol ŠR za rok 2015

Tab. 8

Bežné transfery za rok 2015

Tab. 9

Kapitálové výdavky za rok 2015

Tab. 10

Finančné operácie na mimorozpočtových účtoch štátnych rozpočtových organizácií za rok 2015

Tab. 11

Výdavky štátneho rozpočtu podľa funkčnej klasifikácie za rok 2015

Tab. 12

Výdavky štátneho rozpočtu podľa kapitol ŠR a zdrojov v roku 2015

Tab. 13

Výdavky štátneho rozpočtu na vedu a techniku podľa kapitol ŠR za rok 2015

Tab. 14

Výdavky štátneho rozpočtu na vedu a techniku podľa funkčnej klasifikácie za rok 2015

Tab. 15

Prehľad výdavkov štátneho rozpočtu na realizáciu programov za rok 2015

Tab. 16

Prehľad príjmov a výdavkov z rozpočtu Európskej únie zaradených do príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu podľa kapitol ŠR

Tab. 17

Prostriedky štátneho rozpočtu na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a EÚ podľa kapitol ŠR

Tab. 18

Prehľad vzťahu jednotlivých kapitol ŠR k štátnemu rozpočtu za rok 2015

Tab. 19

Vývoj príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu v rokoch 2014 a 2015

Tab. 20

Záväzné limity dotácií zo ŠR obciam za rok 2015

Tab. 21

Záväzné limity dotácií zo ŠR vyšším územným celkom za rok 2015

Tab. 22

Prehľad o plnení limitu počtu zamestnancov, miezd, platov, služobných príjmov a ostatných osobných vyrovnaní v kapitolách ŠR za rok 2015

Tab. 23

Prehľad o čerpaní miezd, platov, služobných príjmov a ostatných osobných vyrovnaní v kapitolách ŠR za rok 2015

Tab. 24

Systemizácia colníkov v štátnej službe za rok 2015

Tab. 25

Systemizácia príslušníkov Hasičského záchranného zboru a príslušníkov Hasičskej záchrannej služby v štátnej službe za rok 2015

Tab. 26

Systemizácia policajtov v štátnej službe za rok 2015

Tab. 27

Príjmy štátnych príspevkových organizácií podľa kategórií a kapitol ŠR za rok 2015

Tab. 28

Výdavky štátnych príspevkových organizácií podľa kategórií a kapitol ŠR za rok 2015

Tab. 29

Výdavky štátnych príspevkových organizácií podľa funkčnej klasifikácie za rok 2015

Tab. 30

Finančné operácie štátnych príspevkových organizácií za rok 2015