Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Podľa čl. 29 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) majú občania právo zakladať politické strany a politické hnutia a združovať sa v nich. Podľa čl. 29 ods. 3 ústavy možno toto právo obmedziť „len v prípadoch ustanovených zákonom, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnuté pre bezpečnosť štátu, na ochranu verejného poriadku, predchádzanie trestným činom alebo na ochranu práv a slobôd iných“.

Právna úprava ústavného práva združovať sa v politických stranách je v súčasnosti obsiahnutá v zákone č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov. Po porážke komunistického režimu v Novembri 1989 bol v období prechodu k demokratickému systému 23. januára 1990 Federálnym zhromaždením Československej socialistickej republiky schválený zákon č. 15/1990 Zb. o politických stranách, ktorý po štyroch desaťročiach mocenského monopolu komunistickej strany a len formálnej existencie satelitných politických strán združených v Národnom fronte vytvoril predpoklady pre vznik plurality politických strán. Táto len stručná a rámcová úprava bola po prvých slobodných voľbách nahradená zákonom č. 424/1991 Zb., ktorý dňa 2. októbra 1991 schválilo Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Kým v Českej republike tento zákon naďalej platí, v Slovenskej republike bol nahradený zákonom č. 85/2005 Z. z..

Zákon ustanovuje podmienky vzniku strany, register strán, podmienky zániku strany, práva a povinnosti strany, hospodárenie a financovanie strany, sankcie za nesplnenie povinností (§ 1). V § 2 ods. 1 uvádza, že „Strana nesmie svojimi stanovami, svojím programom alebo činnosťou porušovať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a medzinárodné zmluvy.“

Predchádzajúca právna úprava z roku 1991 ustanovovala podrobnejšie a konkrétnejšie požiadavky na demokratický charakter politickej strany. Podľa § 4 zákona č. 424/1991 Zb. boli zakázané politické strany a hnutia,

„a) ktoré porušujú ústavu a zákony alebo ktorých cieľom je odstránenie demokratických základov štátu,

b) ktoré nemajú demokratické stanovy alebo nemajú demokraticky ustanovené orgány,

c) ktoré smerujú k uchopeniu a držaniu moci zamedzujúcemu druhým stranám a hnutiam uchádzať sa ústavnými prostriedkami o moc alebo ktoré smerujú k potlačeniu rovnoprávnosti občanov,

d) ktorých program alebo činnosť ohrozujú mravnosť, verejný poriadok alebo práva a slobodu občanov.“

Zákon v § 5 ustanovoval nasledovné:

„(1) Strany a hnutia sú oddelené od štátu. Nesmú vykonávať funkcie štátnych orgánov ani tieto orgány nahrádzať. Nesmú riadiť štátne orgány ani ukladať povinnosti osobám, ktoré nie sú ich členmi.

(2) Strany a hnutia nesmú byť ozbrojené a nesmú zriaďovať ozbrojené zložky.

(3) Nie je povolená činnosť strán a hnutí v ozbrojených silách a ozbrojených zborov. Osobitné zákony ustanovia, v ktorých orgánoch štátu a miestnej samosprávy sa činnosť strán a hnutí takisto nepovoľuje.

(4) Strany a hnutia sa môžu organizovať zásadne na územnom princípe. Zakladať a organizovať činnosť politických strán na pracoviskách je neprípustné.“

V roku 2005 boli tieto konkrétne požiadavky, ktorých účelom bolo po štyroch desaťročiach komunistickej totality zabezpečiť demokratický charakter politických strán,

nahradené len všeobecnou požiadavkou, že strana nesmie porušovať ústavu, zákony a medzinárodné zmluvy.

Demokratický charakter politických strán a ich rešpekt demokratickému právnemu štátu a k základným právam a slobodám sú pritom podmienkami zachovania pluralitného demokratického systému. Z histórie 20. storočia sú známe viaceré príklady, keď extrémistické politické strany využili možnosť fungovať v rámci demokratického politického systému na jeho likvidáciu, dostali sa demokratickou cestou k moci a nastolili na dlhé roky totalitný režim.

V záujme upevnenia demokratického charakteru politických systému a ochrany základných práv a slobôd občanov sa preto navrhuje podrobnejšie a konkrétnejšie v zákone vymedziť požiadavky na demokratický charakter politických strán. Rovnako sa navrhuje obnoviť zákaz ozbrojovania politických strán a vytvárania ich ozbrojených zložiek. Ozbrojené zložky boli v minulosti spájané s extrémistickými a totalitne orientovanými politickými stranami (nacistická NSDAP a jej SS a SA, Hlinkova slovenská ľudová strana a Hlinkova garda, Komunistická strana Československa a Ľudové milície). Tieto politické strany zneužívali svoje ozbrojené zložky na útoky proti demokratickému systému i pri uplatňovaní svojej totalitnej moci po likvidácii demokratického systému. Je evidentné, že ozbrojené zložky politických strán sú nezlučiteľné s demokratickým politickým systémom, a preto sa ich navrhuje zakázať. Rovnako sa navrhuje zakázať, aby politické strany využívali príspevky, ktoré dostávajú zo štátneho rozpočtu na podporu ozbrojených zložiek.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu s právom Európskej únie

1. Predkladateľ návrhu právneho predpisu: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Ondrej Dostál, Peter Osuský, Martin Poliačik, Martin Klus, Juraj Droba

2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskej únie.

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6.

DOLOŽKA VYBRANÝCH VPLYVOV

A.1. Názov materiálu:

Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov

A.2. Vplyvy:

Pozitívne*

Žiadne*

Negatívne*

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

X

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

X

3, Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

-sociálnu exklúziu,

- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

X

4. Vplyvy na životné prostredie

X

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

X

* Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatívny, žiadny), ktorý návrh prináša v každej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bližšie vysvetlenie označených vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, či bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Navrhuje sa stanoviť konkrétnejšie a podrobnejšie požiadavky na zabezpečenie demokratického charakteru politických strán, a to tak z hľadiska ich vnútorného fungovania, ako aj z hľadiska ich pôsobenia smerom navonok, vrátane zákazu vytvárania ozbrojených zložiek. Navrhovaná úprava v § 2 ods. 2 písm. a) až d) a v ods. 3 vychádza z pôvodnej úpravy z októbra 1991 (§ 4 a § 5 ods. 2 zákona č. 424/1991 Zb.).

Nad rámec pôvodnej úpravy z roku 1991 ide navrhovaná úprava v § 2 ods. 2 písm. e), keď zakazuje strany, ktoré podnecujú národnostnú, rasovú a etnickú nenávisť. Toto ustanovenie je inšpirované pozmeňujúcim návrhom vtedajšieho poslanca Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia Michala Kováča, ktorý pri prerokúvaní návrhu zákona navrhol, aby boli zakázané aj strany, ktoré hlásajú národnostnú, rasovú a náboženskú neznášanlivosť.

K bodu 2

Navrhuje sa medzi dôvody odmietnutia registrácie politickej strany doplniť nespĺňanie podmienok na demokratický charakter politickej strany, vrátane zákazu vytvárania ozbrojených zložiek (bod 1).

K bodu 3

Navrhuje sa medzi dôvody rozpustenia politickej strany Najvyšším súdom SR doplniť nespĺňanie požiadaviek na demokratický charakter politickej strany, vrátane zákazu vytvárania ozbrojených zložiek (bod 1) a porušenie zákazu používať príspevky zo štátneho rozpočtu na financovanie ozbrojených zložiek (bod 4).

K bodu 4

Navrhuje sa doplniť účely, na ktoré nemôže politická strana používať príspevky zo štátneho rozpočtu (príspevok za hlasy získané vo voľbách, príspevok na činnosť a príspevok na mandát). Navrhuje sa, aby politické strany nemohli využívať tieto príspevky na financovanie a podporu ozbrojených zložiek alebo iných ozbrojených útvarov a skupín. Týmto obmedzením sa má zamedziť tomu, aby sa politické strany nielenže samé neozbrojovali a nevytvárali ozbrojené zložky ako svoju súčasť, ale aby nemohli zákaz vytvárať ozbrojené zložky obchádzať tým, že by z príspevkov zo štátneho rozpočtu finančne podporovali ozbrojené útvary a skupiny, ktoré by formálne neboli spojené s politickou stranou, napr. formácie typu garda, milície, domobrana a podobne.

K čl. II

Navrhuje sa stanoviť účinnosť zákona.