Dôvodová správa
Podľa čl. 29 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) majú občania právo zakladať politické strany a politické hnutia a združovať sa v nich. Podľa čl. 29 ods. 3 ústavy možno toto právo obmedziť „len v prípadoch ustanovených zákonom, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnuté pre bezpečnosť štátu, na ochranu verejného poriadku, predchádzanie trestným činom alebo na ochranu práv a slobôd iných“.
Právna úprava ústavného práva združovať sa v politických stranách je v súčasnosti obsiahnutá v zákone č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov. Po porážke komunistického režimu v Novembri 1989 bol v období prechodu k demokratickému systému 23. januára 1990 Federálnym zhromaždením Československej socialistickej republiky schválený zákon č. 15/1990 Zb. o politických stranách, ktorý po štyroch desaťročiach mocenského monopolu komunistickej strany a len formálnej existencie satelitných politických strán združených v Národnom fronte vytvoril predpoklady pre vznik plurality politických strán. Táto len stručná a rámcová úprava bola po prvých slobodných voľbách nahradená zákonom č. 424/1991 Zb., ktorý dňa 2. októbra 1991 schválilo Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Kým v Českej republike tento zákon naďalej platí, v Slovenskej republike bol nahradený zákonom č. 85/2005 Z. z..
Zákon ustanovuje podmienky vzniku strany, register strán, podmienky zániku strany, práva a povinnosti strany, hospodárenie a financovanie strany, sankcie za nesplnenie povinností (§ 1). V § 2 ods. 1 uvádza, že „Strana nesmie svojimi stanovami, svojím programom alebo činnosťou porušovať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a medzinárodné zmluvy.“
Predchádzajúca právna úprava z roku 1991 ustanovovala podrobnejšie a konkrétnejšie požiadavky na demokratický charakter politickej strany. Podľa § 4 zákona č. 424/1991 Zb. boli zakázané politické strany a hnutia,
„a) ktoré porušujú ústavu a zákony alebo ktorých cieľom je odstránenie demokratických základov štátu,
b) ktoré nemajú demokratické stanovy alebo nemajú demokraticky ustanovené orgány,
c) ktoré smerujú k uchopeniu a držaniu moci zamedzujúcemu druhým stranám a hnutiam uchádzať sa ústavnými prostriedkami o moc alebo ktoré smerujú k potlačeniu rovnoprávnosti občanov,
d) ktorých program alebo činnosť ohrozujú mravnosť, verejný poriadok alebo práva a slobodu občanov.“
Zákon v § 5 ustanovoval nasledovné:
„(1) Strany a hnutia sú oddelené od štátu. Nesmú vykonávať funkcie štátnych orgánov ani tieto orgány nahrádzať. Nesmú riadiť štátne orgány ani ukladať povinnosti osobám, ktoré nie sú ich členmi.
(2) Strany a hnutia nesmú byť ozbrojené a nesmú zriaďovať ozbrojené zložky.
(3) Nie je povolená činnosť strán a hnutí v ozbrojených silách a ozbrojených zborov. Osobitné zákony ustanovia, v ktorých orgánoch štátu a miestnej samosprávy sa činnosť strán a hnutí takisto nepovoľuje.
(4) Strany a hnutia sa môžu organizovať zásadne na územnom princípe. Zakladať a organizovať činnosť politických strán na pracoviskách je neprípustné.“
V roku 2005 boli tieto konkrétne požiadavky, ktorých účelom bolo po štyroch desaťročiach komunistickej totality zabezpečiť demokratický charakter politických strán,