poslancov. Naopak, bez ohľadu na počet navrhovateľov, môže Národná rada fakultatívne zriadiť vyšetrovací výbor kedykoľvek, ak sú splnené ďalšie podmienky na zriadenie takéhoto výboru. Predmetom vyšetrovania je vždy vec verejného záujmu. Vymedzenie pojmu „vec verejného záujmu“ v legislatíve absentuje. Možno však usúdiť, že ide o vec, ktorá sa dotýka verejných záležitostí a má vzťah k verejnému priestoru, t. j. je možné zriaďovať výbory zaoberajúce sa napríklad súkromnoprávnymi alebo samosprávnymi subjektmi, pokiaľ má ich činnosť dopad na spoločnosť (pozri napr. Zbíral, Robert. Vyšetřovací komise jako nástroj parlamentní kontroly veřejné správy. IN: Kontrolní mechanismy veřejné správy. Olomouc: Periplum, 2009, s. 121.).
Vymedzenie jednotlivých práv a povinností vyšetrovacieho výboru a úpravu samotného konania pred ním deleguje Ústava Slovenskej republiky na zákon, konkrétne na rokovací poriadok NR SR. Činnosť výboru v otázkach právomocí obdobných právomociam vyplývajúcich z Trestného poriadku je viazaná na všetky procesné záruky vyšetrovaných osôb. Nedochádza tak k porušeniu ústavných práv týchto osôb a k rozporu s Ústavou Slovenskej republiky. O vine a treste osôb rozhoduje vždy súd. Medzi práva vyšetrovacieho výboru patrí najmä kompetencia zaobstarávať potrebné podklady, vyžadovať potrebné vysvetlenia, vypočúvať svedkov a podľa povahy pribrať znalca alebo tlmočníka. Na zabezpečenie riadneho výkonu uvedených kompetencii je potrebné upraviť súčinnosť všetkých orgánov verejnej moci aj na ústavnej úrovni. Práva vyšetrovacieho výboru vyvodzované voči iným osobám vyplývajú z ustanovení rokovacieho poriadku NR SR a Trestného poriadku, a tak napĺňajú dikciu čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, keď štátne orgány konajú iba na základe Ústavy Slovenskej republiky, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Členom vyšetrovacieho výboru môže byť len poslanec Národnej rady. Počet členov výboru je párny, a to z dôvodu, aby rovnaký počet členov obsadili poslanci, ktorých politické strany alebo politické hnutia vytvorili v príslušnom volebnom období vládnu koalíciu a rovnaký počet členov je volený spomedzi poslancov zastupujúcich ostatné politické strany alebo politické hnutia. Vyšetrovací výbor má 10 členov a skladá sa z predsedu, podpredsedu, overovateľov a ďalších členov. Spôsob voľby predsedu vyšetrovacej komisie je zakotvený priamo v Ústave Slovenskej republiky a bližšie podrobnosti o voľbe upravuje volebný poriadok o podrobnostiach o hlasovaní a o voľbách na ustanovujúcej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky VII. volebného obdobia, ktorý sa uplatňuje aj počas volebného obdobia NR SR.
Všetky orgány verejnej moci sú povinné vyšetrovaciemu výboru poskytnúť potrebnú súčinnosť. Iné osoby sú povinné konať v zmysle povinností vyplývajúcich im z ustanovení Trestného poriadku, ktoré sa na rokovanie komisie použijú primerane, napr. povinnosť svedka dostaviť sa na rokovanie výboru. Ústavný súd Slovenskej republiky v odôvodnení nálezu zo dňa 29. novembra 1995 (sp. zn. PL. ÚS 29/95) judikoval, že povinnosť dostaviť sa pred štátny orgán, bez ohľadu na to, či ide o orgán zákonodarnej, výkonnej alebo súdnej moci, vyčkať v priestore na to určenom, dokiaľ tento orgán nevyzve občana, aby urobil výpoveď, ako aj samotné poskytnutie svedeckej výpovede obmedzuje človeka s intenzitou a v trvaní, ktoré netrvajú tak dlho, aby ich bolo možné hodnotiť ako zásah do osobnej slobody, ktorý nie je v súlade s podstatou a zmyslom práva na osobnú slobodu.
V demokratických krajinách sú vyšetrovacie výbory zriaďované najmä za účelom kontroly výkonnej moci v záujme prešetrenia vecí verejného záujmu v rozsahu právomocí obdobným právomociam orgánom činným v trestnom konaní. Pri zlyhaní orgánov činných v trestnom konaní a v závažných prípadoch s dosahom na verejnosť by vyšetrovacie výbory mali zohrávať dôležitú úlohu pri objasnení daných káuz verejnosti, vyvodenia zodpovednosti a následkov (i keď len politických) a prípadnému znovuzískaniu dôvery verejnosti v tieto orgány.