Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky skupina poslancov.

Cieľom predloženého návrhu zákona je zrušiť povinnosť vykonávať pracovnú zdravotnú službu vo vzťahu k zamestnancom zaradeným do prvej a druhej kategórie. Vo vzťahu k zamestnancom zaradeným do tretej a štvrtej kategórie sa pracovná zdravotná služba navrhuje zachovať.

Súčasná úprava, zakotvujúca povinnosť pracovnej zdravotnej služby vo vzťahu k zamestnancom zaradeným do prvej a druhej kategórie, je príkladom šikanózneho výkonu štátnej moci vo vzťahu k podnikateľom zamestnávajúcim uvedené kategórie zamestnancov a profitujú z nej najmä poskytovatelia pracovnej zdravotnej služby. Uhrádzať ju však musia zamestnávatelia, ktorým táto samoúčelná a zbytočná povinnosť odčerpáva zdroje, ktoré by mohli investovať napr. do rozvoja firmy a zvyšovania jej konkurencieschopnosti, ale napr. aj do prijímania nových zamestnancov, či zvyšovania miezd. Predložený návrh sa netýka zamestnancov zaradených do tretej alebo štvrtej kategórie, keďže u týchto dvoch kategórií má sledovanie zdravotného stavu zamestnancov svoje opodstatnenie.

Podľa názoru predkladateľov je už v súčasnosti učinené zadosť požiadavkám smernice Rady č. 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci (ďalej len „smernica“) samotným zákonom č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako aj zákonom č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, ktorý priznáva každému poistencovi nárok na preventívnu lekársku prehliadku. Pracovná zdravotná služba je tak vo vzťahu k BOZP a k preventívnym lekárskym prehliadkam iba akousi nadstavbou. Napriek tomu, ako už bolo spomenuté vyššie, predkladatelia navrhujú zachovať pracovnú zdravotnú službu vo vzťahu k tretej a štvrtej kategórii.

Predložený návrh je kompatibilný so smernicou, v ktorej je daná problematika obsiahnutá v čl. 7 a 14.

Článok 7 smernice s názvom „Ochranné a preventívne služby“ ustanovuje:

„1. Bez toho, aby boli dotknuté povinnosti uvedené v článkoch 5 a 6, zamestnávateľ určí jedného alebo viacerých pracovníkov, aby vykonávali činnosti súvisiace s ochranou a prevenciou pred ohrozením pri práci v podniku a/alebo v prevádzke.

2. Určení pracovníci nemôžu byť žiadnym spôsobom znevýhodnení z dôvodu ich činností, ktoré súvisia s ochranou a prevenciou pred ohrozením pri práci. Určeným pracovníkom sa povoľuje primeraná doba na umožnenie splnenia ich povinností vyplývajúcich z tejto smernice.

3. Ak sa tieto ochranné a preventívne opatrenia nemôžu zorganizovať z dôvodu nedostatku kvalifikovaného personálu v podniku a/alebo v prevádzke, zamestnávateľ si najíma kvalifikované externé služby alebo osoby.

4. Ak si zamestnávateľ najíma tieto služby alebo osoby, informuje ich o faktoroch, o ktorých je známe, že ovplyvňujú, alebo u ktorých je predpoklad, že budú ovplyvňovať bezpečnosť a zdravie pracovníkov a títo musia mať prístup k informáciám uvedeným v článku 10 ods. (2).

5. Vo všetkých prípadoch:

— určení pracovníci musia mať potrebné schopnosti a potrebné prostriedky,

— externé služby alebo osoby, s ktorými sa konzultuje, musia mať potrebné spôsobilosti a potrebné osobné a profesionálne prostriedky,

— počet určených pracovníkov a externých služieb alebo osôb, s ktorými sa konzultuje, musí byť dostatočný na zabezpečenie organizácie ochranných a preventívnych opatrení, s ohľadom na veľkosť podniku a/alebo prevádzky a/alebo s ohľadom na nebezpečenstvá, ktorým sú pracovníci vystavení a na ich rozloženie v celom podniku a/alebo prevádzke.

6. Za ochranu a prevenciu pred ohrozením bezpečnosti a zdravia, ktoré sú predmetom tohto článku, je zodpovedný jeden alebo viac pracovníkov, jedna služba alebo jednotlivé služby vo vnútri alebo mimo podniku a/alebo prevádzky. Pracovník (pracovníci) a/alebo agentúra (agentúry) musia v prípade potreby spolupracovať.

7. Vzhľadom na charakter činností a veľkosť podnikov, môžu členské štáty definovať kategórie podnikov, v ktorých zamestnávateľ, za predpokladu, že je kvalifikovaný, môže osobne prevziať zodpovednosť za opatrenia uvedené v odseku 1.

8. Členské štáty definujú potrebné schopnosti a spôsobilosti uvedené v odseku 5. Môžu určiť dostatočný počet uvedený v odseku 5.“.

Tak bezpečnostný technik, ako aj autorizovaný bezpečnostný technik, musia spĺňať náročné kvalifikačné kritériá podrobne upravené zákonom č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Článok 14 smernice s názvom „Zdravotný dohľad“ ustanovuje:

„1. V súlade s vnútroštátnym právom a/alebo praxou sa zavedú opatrenia na zabezpečenie zdravotného dohľadu primeraného pre ohrozenie zdravia a bezpečnosti pri práci.

2. Opatrenia uvedené v odseku 1 majú byť také, aby každý pracovník, ak si to želá, mohol byť

v pravidelných intervaloch pod zdravotným dohľadom.

3. Zdravotný dohľad sa môže poskytovať ako súčasť vnútroštátneho zdravotného systému.“.

Ustanovenia § 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti sú pre všetkých poistencov založené na princípe dobrovoľnosti a ako také sú súčasťou vnútroštátneho zdravotného systému. Právo na preventívnu prehliadku má každý občan Slovenskej republiky starší ako 18 rokov raz za dva roky, alebo raz ročne, pokiaľ je evidovaný darca krvi, darca orgánov alebo tkanív.

Zároveň sa zo zákona č. 355/2007 Z. z. navrhuje vypustenie prílohy č. 3b, ktorá ustanovuje minimálny časový rozsah pracovnej zdravotnej služby.

Smernica žiadny minimálny časový rozsah nevyžaduje. Stanovovať minimálny rozsah zdravotníckych postupov nebýva zvykom ani pri omnoho závažnejších medicínskych výkonoch. Tak, ako žiaden zákon ani iný predpis neustanovuje spodnú hranicu pre trvanie

operácie, transplantácie alebo hoci aj štandardnej preventívnej lekárskej prehliadky, predkladatelia nevidia logiku v tom, aby práve pracovná zdravotná služba bola povýšená nad omnoho významnejšie a sofistikovanejšie medicínske úkony.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, ani sociálny vplyv. Návrh zákona má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.

B.Osobitná časť

K článku I

V článku I sa novelizuje zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Článok I obsahuje iba jeden novelizačný bod, v ktorom sú definované preventívne a ochranné služby. Podľa pôvodného znenia boli preventívne a ochranné služby postavené na dvoch pilieroch – na bezpečnostnotechnickej službe a na pracovnej zdravotnej službe, po novom sa povinnosť zabezpečovania pracovnej zdravotnej služby zúži iba vo vzťahu k zamestnancom zaradeným do tretej a štvrtej kategórie a k uvedeným dvom pilierom pribudnú aj preventívne lekárske prehliadky podľa zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.

V druhej vete je bezpečnostnotechnická služba definovaná ako povinná preventívna a ochranná služba pre všetkých zamestnancov bez ohľadu na ich zaradenie do pracovnej kategórie. Pracovná zdravotná služba je definovaná ako povinná preventívna a ochranná služba pre zamestnancov zaradených do 3 a 4. kategórie; vo vzťahu k zamestnancom zaradeným do prvej a druhej kategórie je dobrovoľná. Preventívne lekárskej prehliadky sú definované ako preventívne a ochranné služby pre všetkých zamestnancov, ktorí si preventívnu lekársku prehliadku želajú. Preventívne lekárske prehliadky sú definované odkazom na osobitný predpis, ktorým je zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.

K čl. II

V čl. II sa novelizuje zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodom 1 až 3, 5, 8 až 14 a 16

Ide o legislatívnotechnické úpravy súvisiace so zmenou číslovania odsekov v § 30a (novelizačný bod č. 6).

K bodu 4

Navrhuje sa nové znenie odseku 1 v § 30a, kde je zhrnutý všeobecný popis pracovnej zdravotnej služby, ktorý v zásade kopíruje pôvodné znenie, avšak jej záväzný charakter zužuje iba na zamestnancov zaradených do tretej a štvrtej kategórie (prvá veta), pričom vo vzťahu k zamestnancom zaradeným do prvej a druhej kategórie má pracovná zdravotná služba dobrovoľný charakter (druhá veta).

K bodu 6

V novelizačnom bode 6 sa navrhuje vloženie nového odseku 4 do § 30a, v ktorom je v prvej a druhej vete rozčlenená povinnosť, resp. dobrovoľnosť zabezpečovania pracovnej zdravotnej služby formou outsourcingu pre tých zamestnávateľov, ktorí nemajú vlastných zamestnancov na vykonávanie pracovnej zdravotnej služby; vo vzťahu k zamestnancom

zaradeným do prvej a druhej kategórie je outsourcing pracovnej zdravotnej služby dobrovoľný a vo vzťahu k zamestnancom zaradeným do tretej a štvrtej pracovnej kategórie je outsourcing pracovnej zdravotnej služby povinný. Podmienky outsourcovania pracovnej zdravotnej služby sú riešené odkazom na odsek 5. Dochádza tiež k prečíslovaniu nasledujúcich odsekov.

K bodu 7

V novelizačnom bode 7 sa navrhuje zmena, resp. zjednodušenie predvetia v § 30a ods. 5 (pôvodne odsek 4). Navrhnuté predvetie už neobsahuje označenie subjektu, ani charakter (povinnosť či dobrovoľnosť) poskytovania pracovnej zdravotnej služby formou outsourcingu; tieto skutočnosti sú podrobne vyjadrené v odseku 4.

K bodom 15 a 17

Navrhuje sa vypustenie prílohy č. 3b, ktorá stanovovala minimálny časový rozsah trvania jednotlivých úkonov pracovnej zdravotnej služby .

K článku III

Navrhuje sa účinnosť predkladanej novely od 1. januára 2017.