Dôvodová správa

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá poslanec Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „NR SR“) Jozef Viskupič.

Hlavným cieľom návrhu zákona je umožniť udelenie viacerých licencií jednej fyzickej osobe alebo právnickej osobe na vysielanie rozhlasovej programovej služby. Na slovenskom rozhlasovom trhu v súčasnosti nefungujú súkromné rádiá so zameraním na jazz, hip-hop, pôvodnú tvorbu alebo vážnu hudbu, čo je nesporne na škodu plurality a kvality mediálneho priestoru. Navrhovanou liberalizáciou sa podporí vznik alternatívnych rádií, vytvoria sa podmienky pre ich rast a reálne zotrvanie na slovenskom mediálnom trhu. Tieto rádiá budú môcť ponúknuť bohatšiu programovú štruktúru a informácie zamerané na daný typ diváka, čím sa zvýši rozmanitosť na trhu, ktorú plánoval zákonodarca pri prijímaní zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vysielaní a retransmisii“), avšak nebola realizovaná. Model umožňujúci udelenie viacerých licencií na rozhlasovú programovú službu jednej osobe funguje s úspechom napríklad v Českej republike.

Pluralitu informácií a kvalitu mediálneho priestoru nezabezpečuje len liberalizácia udeľovania licencií na rozhlasovú programovú službu, ale tiež väčšia priehľadnosť majetkových a personálnych vzťahov vo vysielaní. Cieľom návrhu zákona je preto upraviť aj túto otázku, ktorá s pluralitou informácií a kvalitou mediálneho priestoru bezprostredne súvisí, a to podrobnejšou špecifikáciou niektorých požiadaviek spojených s udeľovaním licencie na rozhlasovú programovú službu, pokiaľ ide o preukazovanie majetkových vzťahov a prepojení žiadateľa o licenciu.

Predkladaný návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na štátny rozpočet, rozpočet verejnej správy, nevyvoláva sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona však predpokladá pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie aj za cenu minimálnych administratívnych a finančných nákladov v procese udeľovania licencie na strane dotknutých podnikateľských subjektov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Zákon o vysielaní a retransmisii v súčasnosti obmedzuje počet licencií, ktoré môže mať v držbe jedna právnická osoba alebo jedna fyzická osoba. Táto zákonná úprava obmedzujúca držbu viacerých licencií (tzv. license cross-holding) na rozhlasovú programovú službu bola prijatá v roku 2000 za účelom zabezpečenia rozmanitosti programovej štruktúry a plurality informácií. Zámer zákonodarcu však nebol naplnený, keďže charakteristickou črtou slovenského trhu rozhlasových programových služieb je jeho malý rozmer a z toho vyplývajúca potreba zamerať sa na oslovenie čo najširšieho poslucháčskeho spektra.

Negatívnym následkom súčasnej právnej úpravy ostáva neschopnosť vytvorenia multiregionálneho alebo celoplošného vysielania rozhlasovej programovej služby s inou ako mainstreamovou programovou štruktúrou. Táto neschopnosť vychádza najmä z ekonomickej neudržateľnosti alternatívnej rozhlasovej programovej služby, ako to uvádzajú samotní prevádzkovatelia rozhlasových služieb. Daný faktor navyše negatívne ovplyvňuje pluralitu informácii, keďže informácie šité na mieru mainstreamového diváka sú takpovediac „na jedno kopyto“.

Zákon o vysielaní a retransmisii v platnom znení uvádza, že jedna fyzická osoba alebo jedna právnická osoba môže mať v držbe len jednu licenciu na rozhlasovú programovú službu. Ako potvrdzuje prax, toto obmedzenie v spojení s ekonomickou neudržateľnosťou iného ako mainstreamového rádia na Slovensku zabraňuje vzniku alternatívnych súkromných rádií zameraných na odlišné hudobné štýly ako jazz, hip-hop a vážnu hudbu alebo napríklad na pôvodnú tvorbu.

S cieľom umožniť vznik alternatívnych rádií je potrebné vypustiť zo zákona o vysielaní a retransmisii obmedzenie doposiaľ zakotvené v § 45 ods. 1 týkajúce sa držby výlučne jednej licencie na vysielanie rozhlasovej programovej služby. Umožnenie držby viacerých licencií jednou právnickou osobou alebo fyzickou osobou úpravou znenia § 45 ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisii je dôležitým nástrojom umožňujúcim tak vznik alternatívnych rádií, ako aj ich financovanie. Z ekonomického pohľadu je umožnenie držby viacerých licencií na rozhlasovú programovú službu jednou osobou nevyhnutným nástrojom na vytvorenie finančného mosta pre peňažné toky z mainstreamových rádií do alternatívnych rádií, čím sa umožní ich fungovanie. Liberalizácia trhu vytvorí predpoklady, aby vznikali aj mainstreamové rádiá, ku ktorým licencie bude mať v držbe jedna osoba. Je však proti logike podnikateľskej výhodnosti, aby si jedna osoba vytvárala tematickú konkurenciu v podobe rádia vysielajúceho tie isté hudobné žánre a hudobné štýly.

Držba viacerých licencií (tzv. licence cross-holding) umožní vlastnícku štruktúru, kde je mainstreamové rádio živiteľom alternatívneho rádia, ktoré čiastočne financuje, a tým pádom alternatívnemu rádiu nehrozí predčasný koniec z nedostatku finančných zdrojov na prevádzku. Naopak, vlastnícka skupina profituje z dobrej povesti („good will“), ktoré vytvára alternatívne rádio a zo synergickej spolupráce medzi rádiami napríklad v podobe spoločnej poslucháčskej základne. Model umožňujúci udelenie viacerých licencií na vysielanie rozhlasovej programovej služby jednej osobe funguje s úspechom napríklad v Českej republike.

K bodom 2 až 4

Pluralitu informácií a kvalitu mediálneho priestoru nemožno zabezpečiť bez prehľadných majetkových a personálnych vzťahov vo vysielaní, ktorú už aj v súčasnosti v obmedzenej miere zabezpečuje zákon o vysielaní a retransmisii. Na jednej strane sa obmedzujú majetkové a personálne prepojenia medzi držiteľmi licencií na rozhlasové programové vysielanie a televízne programové vysielanie, ako aj vydavateľmi celoštátnej periodickej tlače (§ 42 až 44 zákona

o vysielaní a retransmisii) a na druhej strane sa ukladajú podmienky žiadateľom o licenciu v procese udeľovania licencie (§ 45 až 49 zákona o vysielaní a retransmisii).

Zatiaľ, čo zákonná úprava týkajúca sa obmedzení medzi rôznymi druhmi vysielateľov nevykazuje vážnejšie nedostatky (aj keď nie je ideálna), zákonná úprava povinností žiadateľov o licencie poskytujúca určité údaje o majetkových a personálnych prepojeniach v procese udeľovania licencie sa nejaví byť dostatočná. Táto úprava, tak pokiaľ ide o údaje uvádzané v žiadosti o licenciu, ako aj údaje uvádzané v prílohách k tejto žiadosti, zahŕňa len prvú a v niektorých prípadoch druhú úroveň majetkových a personálnych prepojení, t.j. požadujú sa údaje o držiteľovi licencie a ak je právnickou osobou aj o spoločníkoch a akcionároch tejto právnickej osoby. Zabezpečenie prehľadnosti majetkových a personálnych vzťahov vo vysielaní je pritom kľúčové aj z hľadiska uplatňovania iných ustanovení zákona o vysielaní a retransmisii, predovšetkým z hľadiska zabezpečenia plurality informácií a v konečnom dôsledku aj charakteru rádia a vyváženosti typov rádií v mediálnom priestore.

Návrh zákona zavádza povinnú identifikáciu majoritných vlastníkov žiadateľa o licenciu a posúva hranicu zisťovania informácií o majetkových a personálnych prepojeniach až na tretiu úroveň, t.j. na úroveň spoločníka alebo akcionára spoločníka alebo akcionára, ktorý je spoločníkom alebo akcionárom právnickej osoby, ktorá je držiteľom licencie. Takýto posun zabezpečí Rade pre vysielanie a retransmisiu pri rozhodovaní o udelení licenciu väčšiu slobodu rozhodovania, ktorej výsledkom by malo byť kvalifikovanejšie a objektívnejšie rozhodnutie o udelení licencie tak, aby pluralita informácií zostala zachovaná.

Tento krok prispeje k transparentnosti majetkových a personálnych prepojení osôb uchádzajúcich sa o licenciu a celkovo zlepší transparentnosť konania o licenciu. V navrhovanom upravenom licenčnom konaní bude od počiatku jasné, kto stojí za osobou, ktorá sa uchádza o licenciu na vysielanie. Takéto opatrenia nie sú neznáme ani v zahraničí, otázkou je zväčša stanovenie hraničného prahu pri definovaní kontrolujúcej a kontrolovanej osoby. Návrh zákona zavádza tento hraničný prah na úrovni 30 % ako je tomu napr. vo Veľkej Británii a podobne ako to je upravené aj vo vnútroštátnom práve [aktuálne 34% podľa § 26 ods. 1 písm. h) zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov].

Navrhovaná úprava znamená sprísnenie požiadaviek na žiadateľa o licenciu na vysielanie rozhlasovej programovej služby týkajúcich sa údajov uvádzaných v žiadosti o licenciu (bod 2 tohto návrhu zákona) a údajov uvádzaných v prílohe k žiadosti o licenciu, ak ide o akcionárov (bod 3 tohto návrhu zákona), spoločníkov a spoločníkov, ktorí sú zahraničnou právnickou osobou (bod 4 tohto návrhu zákona). Zmena niektorého z týchto údajov znamená zmenu licencie v zmysle § 51 zákona o vysielaní a retransmisii, čo je proces, ktorý reguluje Rada pre vysielanie a retransmisiu.

K bodu 5

S cieľom zamedziť retroaktívnemu pôsobeniu navrhovanej právnej úpravy je potrebné upraviť prechodné ustanovenia spôsobom, akým sa to navrhuje v tomto bode.

K Čl. II

Navrhuje sa účinnosť predkladaného zákona so zohľadnením legisvakančnej lehoty, a to od 1. augusta 2016.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Jozef Viskupič

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov

3. Predmet návrhu zákona:

a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,

b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

3. Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

– sociálnu exklúziu,

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4. Vplyvy na životné prostredie

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

A.3. Poznámky

Pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie sa dosiahne nielen samotnou liberalizáciou udeľovania licencií na rozhlasovú programovú službu, t.j. znížením regulačného zaťaženia, ale aj realizáciou držby viacerých licencií v praxi, čo bude mať pozitívny finančný dopad na podnikateľskú sféru. Na druhej strane možno očakávať minimálne, takmer zanedbateľné negatívne dopady na podnikateľskú sféru z dôvodu zvýšených finančných a administratívnych nákladov spojených s podrobnejšou špecifikáciou niektorých požiadaviek na udelenie licencie (prílohy k žiadosti o licenciu).

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov