Výročná správa o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii – hodnotenie a aktuálne priority vyplývajúce z Pracovného programu Európskej komisie na rok 2016

ÚVOD

V roku 2015 sa SR zasadzovala za aktívny prístup pri riešení otázok, ktoré mali v priebehu roka zásadný vplyv na zahraničnú, vnútornú a bezpečnostnú politiku Európskej únie. Ako člen eurozóny sme presadzovali udržanie stability spoločnej meny a snažili sa aktívne prispieť k riešeniu problémov spôsobených hospodárskou situáciou v Grécku, vrátane aktívneho prístupu k príprave správy piatich predsedov o prehlbovaní hospodárskej a menovej únie. Zároveň SR prispela k vzniku Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), ktorého cieľom je opätovné naštartovanie investícií a rastu v EÚ. Migračná otázka poukázala na nutnosť aktívneho prístupu EÚ ku krízovým regiónom na jej hraniciach. Slovenská republika sa v tejto súvislosti zasadzovala za komplexné riešenie migračného problému a presadzovala riešenia nielen následkov migrácie, ale predovšetkým jej príčin. Možno konštatovať, že pozície viacerých členských krajín EÚ sa vo svetle neutíchajúceho prílevu migrantov a silnejúceho náporu na ich prijímajúce kapacity postupne priblížili k východiskovej pozícii SR, ktorá od začiatku krízy zdôrazňovala, že riešiť ju možno výlučne spoločnými silami a komplexným spôsobom, vrátane spolupráce s tretími krajinami a zabezpečením ochrany vonkajších hraníc EÚ.

Koncom roka 2015 sa začalo aktívne diskutovať o návrhoch Spojeného kráľovstva (UK) na reformu EÚ. Britský premiér D. Cameron v liste adresovanom predsedovi Európskej rady D. Tuskovi predstavil štyri oblasti požiadaviek UK zameraných na hospodárske riadenie, globálnu konkurencieschopnosť EÚ, otázky suverenity a sociálnu agendu. SR vo všeobecnosti podporuje viaceré návrhy UK z prvých troch menovaných oblastí, avšak v sociálnej oblasti je proti navrhovaným obmedzeniam voľného pohybu osôb a ich prístupu k nástrojom sociálneho zabezpečenia. SR ďalej (podobne ako mnohé iné členské krajiny EÚ) nepodporuje tie návrhy UK, ktoré by si v krátkodobom a strednodobom horizonte vyžadovali zmenu primárneho práva EÚ. Východiskom slovenskej pozície je, aby prípadné zmeny boli v prospech celej EÚ a prispeli k jej lepšiemu fungovaniu.

Jednou z priorít, ktoré SR v roku 2015 presadzovala, bol projekt energetickej únie, ktorý rieši prioritnú otázku rozvoja energetickej infraštruktúry a dobudovania vnútorného trhu, čím umožní zvýšenie bezpečnosti dodávok energonosičov, diverzifikáciu tokov energií a zníženie ich cien. SR privítala Stratégiu pre digitálny jednotný trh pre Európu, ktorá reflektuje priority SR v tejto oblasti, vrátane eliminácie bariér pre cezhraničný elektronický obchod a rozvoja elektronizácie verejnej správy. SR aktívne prispela k rokovaniam vedúcim k prijatiu medzinárodnej dohody na pôde konferencie zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy v decembri 2015 v Paríži a presadzovala prijatie čo najambicióznejších záväzkov.

V rámci príprav na slovenské predsedníctvo v Rade EÚ (SK PRES) bola vytvorená funkcia splnomocnenca vlády SR pre predsedníctvo SR v Rade EÚ, do ktorej Vláda SR vymenovala štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR I. Korčoka. Zároveň bol na MZVaEZ SR zriadený Sekretariát predsedníctva SR v Rade EÚ. Schválením aktualizácie personálneho obsadenia Stáleho zastúpenia SR pri EÚ sa

definitívne nastavila jeho štruktúra na výkon predsedníctva. Zároveň boli personálne posilnené ministerstvá a ďalšie orgány štátnej správy.

Dôležitou súčasťou prípravy personálnych kapacít bolo vzdelávanie. V rámci národného programu Zvýšenie kvality výkonu zamestnancov štátnej správy v oblasti agendy EÚ - príprava na SK PRES bolo vyškolených 1092 zamestnancov z 27 ústredných orgánov štátnej správy. V oblasti komunikácie boli kľúčovými krokmi vytvorenie konceptu komunikácie a prezentácie predsedníctva a podpísanie memoranda o spolupráci pri príprave kultúrno-spoločenskej prezentácie medzi MZVaEZ SR a Ministerstvom kultúry SR. Zároveň bol finalizovaný kalendár formálnych a neformálnych podujatí na vysokej úrovni počas predsedníctva.

V roku 2015 bola značná pozornosť venovaná obsahovej stránke príprav na výkon SK PRES. Dňa 1. júla 2015 vláda SR schválila materiál Východiská 18-mesačného programu Rady EÚ – príspevok Slovenskej republiky, na základe ktorého SR v spolupráci s partnermi Tria – Holandskom a Maltou – a inštitúciami EÚ vypracovala návrh spoločného 18-mesačného programu Rady na obdobie od 1.1.2016 do 30.6.2017. Spoločný 18-mesačný program Tria schválila Rada pre všeobecné záležitosti na svojom zasadnutí 15.12.2015. Príprava obsahového rámca SK PRES pokračuje aj v roku 2016.

Dňa 27.10.2015 bol v pléne Európskeho parlamentu predstavený Pracovný program

EK na rok 2016. Obsahuje 23 nových iniciatív a 27 iniciatív v rámci programu Regulatory

Fitness and Performance Programme (REFIT), čo je tzv. agenda lepšej regulácie, zoznam 20 návrhov, práca na ktorých by mala byť ukončená alebo ktoré by mali byť pozmenené a 28 aktov, ktoré EK navrhuje zrušiť.

Európska komisia sa sústredí na päť hlavných oblastí:

Riešenie utečeneckej krízy. Návrhy opatrení k „Better Management of EU External Borders“ (lepšie riadenie vonkajších hraníc EÚ); reforma Dublinu; nový prístup k legálnej migrácii.

Podpora zamestnanosti, rastu a investícií. Opatrenia smerujúce k implementácii Stratégie digitálneho jednotného trhu; sektorálne stratégie pre vesmír a obranu.

Energetická únia. Tri balíky týkajúce sa implementácie Energetickej únie, vrátane balíka „Udržateľné obehové hospodárstvo“.

„Agenda nových zručností“. Legislatívne i nelegislatívne opatrenia, vrátane balíka k: „Pracovná mobilita“; „Nový štart pre pracujúcich rodičov“ a „Pilier sociálnych práv ako súčasť prehlbovania Hospodárskej a menovej únie“.

Spravodlivé, efektívne a rast podporujúce zdaňovanie. Opatrenia zamerané na posilnenie transparentnosti zdaňovania podnikov a boj proti daňovým únikom, vrátane VAT Action Plan.

Pracovný program na rok 2016 potvrdzuje 10 priorít agendy EK. Pri všetkých aktivitách bude EK klásť dôraz na agendu lepšej regulácie. Implementácia týchto 10 priorít Pracovného programu EK na rok 2016 je podrobnejšie rozpracovaná v 23 kľúčových iniciatívach:

Ďalšie posilnenie zamestnanosti, rastu a investícií

1.Program pre nové zručnosti pre Európu;

2.Nový začiatok pre pracujúcich rodičov;

3.Súbor opatrení v oblasti obehového hospodárstva;

4.Revízia viacročného finančného rámca (VFR) na roky 2014 – 2020;

5.Ďalšie kroky smerom k udržateľnej európskej budúcnosti.

Prepojený digitálny jednotný trh

6.Vykonávanie stratégie v oblasti digitálneho jednotného trhu.

Odolná energetická únia uplatňujúca výhľadovú politiku v oblasti zmeny klímy

7.Súbor opatrení v oblasti energetickej únie.

Prehĺbený a spravodlivejší vnútorný trh s posilnenou priemyselnou základňou

8.Súbor opatrení v oblasti mobility pracovnej sily;

9.Nadviazanie na stratégiu v oblasti jednotného trhu;

10.Akčný plán v oblasti európskej obrany;

11.Akčný plán v oblasti DPH;

12.Súbor opatrení zameraný na daň z príjmu právnických osôb;

13.Vesmírna stratégia pre Európu.

Hlbšia a spravodlivejšia hospodárska a menová únia

14.Pilier sociálnych práv;

15.Európsky bankový systém ochrany vkladov/dobudovanie bankovej únie.

Obchod: Rozumná a vyvážená dohoda o voľnom obchode s USA

16.Nadviazanie na obchodnú a investičnú stratégiu.

Oblasť spravodlivosti a základných práv založená na vzájomnej dôvere

17.Vykonávanie európskeho programu v oblasti bezpečnosti.

Smerom k novej migračnej politike

18.Lepšie riadenie migrácie;

19.Súbor opatrení v oblasti riadenia hraníc.

Silnejší globálny aktér

20.Rámec po skončení platnosti Dohody z Cotonou;

21.Budovanie kapacít v sektore bezpečnosti;

22.Príspevok Komisie ku globálnej stratégii.

Únia demokratickej zmeny

23.Návrh medziinštitucionálnej dohody o povinnom registri transparentnosti.

Pracovný program EK 2016 dopĺňa 6 príloh (prílohy I-VI sú súčasťou tohto materiálu):

Príloha I. Kľúčové iniciatívy zamerané na implementáciu 10 priorít agendy Komisie.

Príloha II. Nové iniciatívy programu REFIT (zjednodušenie práva EÚ a zníženie regulačných nákladov; jeho výsledkom má byť jasný, stabilný a predvídateľný regulačný rámec).

Príloha III. Zoznam prioritných neuzavretých legislatívnych aktov, ktoré si vyžadujú rýchlu akciu zákonodarcov.

Príloha IV. Zoznam návrhov, práca na ktorých by mala byť ukončená alebo ktoré by mali byť pozmenené (zastarané, nepotrebné alebo nahradené inými aktmi).

Príloha V. Zoznam aktov, ktoré EK navrhuje zrušiť (zastarané, nepotrebné).

Príloha VI. Zoznam aktov, ktoré sa začnú uplatňovať v roku 2016.

V nadväznosti na publikáciu pracovného programu EK na rok 2016 a na schválenie spoločného programu Tria sa zintenzívnili prípravy programu a priorít predsedníctva SR

v Rade EÚ. Vo februári 2016 bol vláde SR predložený materiál Východiská programu predsedníctva SR v Rade EÚ, ktorý predstavuje strategický rámec pre tvorbu programu SK PRES a identifikuje kľúčové tematické oblasti, ktoré budú rezonovať počas SK PRES, ako aj konkrétne legislatívne a nelegislatívne iniciatívy EK s presahom na SK PRES. Tento obsahový rámec SK PRES vychádza z piatich priorít Strategického programu EÚ v časoch zmien, ktorý prijali hlavy štátov a predsedovia vlád členských krajín EÚ na zasadnutí Európskej rady v júni 2014. Program predsedníctva SR v Rade EÚ bude predložený na rokovanie vlády SR v júni 2016.

1. HOSPODÁRSKE A FINANČNÉ ZÁLEŽITOSTI

Banková únia a finančný trh

V oblasti bankovej únie sa rok 2015 niesol v znamení intenzívnej snahy o dopracovanie jej 2. piliera – jednotného mechanizmu pre riešenie krízových situácií (jednotný rezolučný mechanizmus). SR ratifikovala a transponovala všetky schválené opatrenia vyplývajúce z budovania bankovej únie, čím si splnila včas všetky svoje záväzky. Od 1.1.2016 nadobudol účinnosť jednotný rezolučný mechanizmus. EK s členskými štátmi pripravila mechanizmus premosťovacieho financovania, ktorý má zaručiť kredibilitu rezolučného mechanizmu počas prechodného obdobia napĺňania rezolučného fondu. Aj v oblasti 3. piliera bankovej únie nastal v roku 2015 posun. Koncom novembra vydala EK návrh nariadenia o vytvorení jednotného európskeho systému ochrany vkladov, ktorý obsahuje náčrt postupne zavádzaného jednotného rámca poistenia vkladov v troch fázach s jeho plným zavedením v júli 2024. Diskusie k tomuto návrhu budú pokračovať v roku 2016.

V júli 2015 bola na úrovni Rady EÚ dosiahnutá všeobecná dohoda členských štátov o návrhu nariadenia o bankovej štrukturálnej reforme. Táto stanovuje povinnosť tzv. priveľkých bánk oddeliť od základných bankových funkcií činnosti rizikového charakteru, a to najmä obchodovanie s prostriedkami klientov na vlastný účet.

V nadväznosti na Akčný plán EK o vytvorení únie kapitálových trhov boli iniciované diskusie k návrhom týkajúcim sa jednoduchej, transparentnej a štandardizovanej sekuritizácie a prudenciálnych požiadaviek na kapitálovú primeranosť úverových inštitúcií.

Daňové otázky

V roku 2015 pokračovalo úsilie členských štátov ako aj EK v boji proti daňovým únikom a daňovým podvodom. S cieľom zvýšiť daňovú transparentnosť a bojovať proti agresívnemu daňovému plánovaniu prebiehali intenzívne diskusie v oblasti rozšírenia automatickej výmeny informácií o cezhraničných daňových stanoviskách. Diskusie boli úspešne ukončené schválením novely smernice o automatickej výmene informácií v oblasti daní, ktorá ustanovuje povinnú každoročnú výmenu cezhraničných záväzných daňových stanovísk medzi kompetentnými orgánmi členských štátov a Európskou komisiou.

Počas celého roka pokračovali rokovania o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb, ako aj o systéme a nastavení dane z finančných transakcií.

Hospodárska politika a verejné financie

Európska komisia v dokumente Ročný prieskum rastu stanovila tri piliere dôležité pre hospodársku a sociálnu politiku EÚ v roku 2015: 1. koordinovaná podpora investícií, 2. obnovený záväzok realizovať štrukturálne reformy a 3. presadzovanie fiškálnej zodpovednosti. V procese európskeho semestra 2015 nastali viaceré pozitívne zmeny, vrátane zjednodušenia procedúry a zvýšenej orientácie na prioritné oblasti. V súvislosti so snahou zameranou na podporu investícií a vykonávanie štrukturálnych reforiem predstavila EK v januári 2015 flexibilnejší výklad pravidiel Paktu stability a rastu.

SR v apríli 2015 odovzdala EK Program stability a Národný program reforiem. EK zhodnotila Národný program reforiem SR a v máji publikovala špecifické odporúčania, ktoré následne schválila Európska rada. Oproti roku 2014 z odporúčaní pre SR vypadli fiškálna konsolidácia, výdavkové stropy, zdaňovanie nehnuteľností, energetika, súdnictvo a verejná správa. Špecifické odporúčania sú zamerané na: efektívnejšie zdravotníctvo; lepší výber daní; zamestnávanie dlhodobo nezamestnaných a žien; kvalitnejších učiteľov a zapojenie marginalizovaných skupín do vzdelávania; rýchlejšie stavebné povolenia a viac konkurencie vo verejnom obstarávaní.

SR naďalej plnila pravidlá preventívnej časti Paktu stability a rastu. Eurostat potvrdil deficit verejných financií za rok 2014 pod úrovňou 3% HDP a pokles dlhu pod úroveň 54% HDP. Na jeseň 2015 predložili členské štáty eurozóny svoje návrhy rozpočtov na rok 2016. Slovenský návrh bol posúdený v súlade s pravidlami Paktu stability a rastu.

Európsky fond pre strategické investície

V 1. polroku 2015 prebiehali intenzívne rokovania o vytvorení Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), ako aj Európskeho centra investičného poradenstva a Európskeho portálu investičných projektov. Rýchla dohoda medzi členskými štátmi a Európskym parlamentom umožnila zverejnenie finálneho znenia nariadenia v Úradnom vestníku už 1.7.2015. Finálne znenie nariadenia o EFSI zohľadňuje požiadavky SR, podporuje potenciálne ekonomicky životaschopné projekty a zabraňuje nadmernej podpore projektov v rámci jedného odvetvia alebo geografickej oblasti. V júni SR ohlásila príspevok do EFSI na úrovni slovenských projektov v hodnote 400 mil. € prostredníctvom Slovenského investičného holdingu a Slovenskej záručnej a rozvojovej banky. Fond je plne funkčný od začiatku roku 2016. Európske centrum investičného poradenstva, ktoré sa stalo jednotným kontaktom pre všetky poradenské služby Európskej investičnej banky (EIB), bolo sfunkčnené v priebehu októbra. Počas celého roka vyberala EIB životaschopné projekty, ktoré sa môžu uchádzať o financovanie cez EFSI. Prvé z týchto projektov boli schválené Riadiacim výborom EFSI už na jeseň 2015.

Stabilizačné mechanizmy a programové krajiny

Zhoršujúca sa situácia v Grécku v 1. polroku 2015 vyústila do jeho neschopnosti plniť si medzinárodné záväzky a vrátiť sa na finančné trhy. Po zdĺhavých rokovaniach Euroskupina schválila nový trojročný balíček pomoci pre Grécko v hodnote 86 mld. € z trvalého eurovalu (ESM). Uvoľňovanie postupných tranží, ako aj samotné schválenie tretieho programu pre Grécko, je podmienené zavádzaním prísnych reformných opatrení.

Implementácia programu na Cypre počas roka prebiehala bez väčších problémov. Cyprus by mal ukončiť program v 1. polovici 2016.

Dobudovanie hospodárskej a menovej únie

V júni bola zverejnená Správa piatich predsedov, ktorá pomenúva konkrétne kroky, ktoré by mala Únia podstúpiť pre dobudovanie hospodárskej a menovej únie (HMÚ) v troch fázach, najneskôr však do konca roku 2025. V nadväznosti na Správu predstavila EK prvý balík opatrení na začatie realizácie plánu na prehĺbenie HMÚ. Balík predstavuje revidovaný prístup k európskemu semestru, vrátane posilneného demokratického dialógu a ďalšieho zlepšenia správy hospodárskych záležitostí, ako napríklad zavedenie národných rád pre konkurencieschopnosť a poradnej Európskej fiškálnej rady; jednotnejšie zastúpenie eurozóny v medzinárodných finančných inštitúciách, najmä v MMF. Ďalej sa v ňom uvádzajú kroky smerom k dobudovaniu bankovej únie a opatrenia na ďalšie zníženie rizika v bankovom systéme. V rámci dlhodobého horizontu navrhuje správa piatich predsedov vytvorenie makroekonomického stabilizačného nástroja pre eurozónu.

Informačná spoločnosť

Rok 2015 sa v oblasti informačnej spoločnosti niesol v znamení novo predstavenej stratégie digitálneho jednotného trhu (DSM), ktorá bola predložená Európskou komisiou v máji 2015. Stratégia DSM otvorila na európskej úrovni diskusiu ku kľúčovým spoločenským témam, napr. k cezhraničnému elektronickému obchodu, digitalizácii priemyslu, zavedeniu regulačného prístupu k digitálnym platformám, prístupu k legitímne zakúpenému obsahu na internete. EK označila vytvorenie digitálneho jednotného trhu za prioritu. SR ako otvorená a proexportne orientovaná ekonomika privítala túto stratégiu.

Rokovania na úrovni Rady prebiehali k návrhu smernice pre sieťovú a informačnú bezpečnosť. Prijatím návrhu smernice sa má docieliť vysoká úroveň sieťovej a informačnej bezpečnosti, najmä prostriedkov kritickej infraštruktúry. Rokovania pokračovali aj k návrhu smernice o dostupnosti webových stránok orgánov verejného sektora, ktoré majú uľahčiť ich dostupnosť používateľom so zdravotným postihnutím.

Priority na rok 2016 vo finančnej oblasti

V oblasti prehlbovania HMÚ bude prioritou EK presadiť návrhy obsiahnuté v balíčku návrhov z októbra 2015. Ide predovšetkým o návrh odporúčania Rady na vytvorenie národných rád pre konkurencieschopnosť a o návrh rozhodnutia Rady k jednotnému zastúpeniu eurozóny v medzinárodných finančných inštitúciách, najmä v MMF.

EK má predstaviť Akčný plán v oblasti daní z príjmov právnických osôb. EK v ňom plánuje predstaviť sériu opatrení na zvýšenie transparentnosti, vrátane implementácie projektu OECD – BEPS (Zníženie daňových základov a presun ziskov) na úrovni EÚ. V oblasti DPH má EK predstaviť Akčný plán, ktorý bude obsahovať legislatívne a nelegislatívne návrhy, vrátane iniciatív v oblasti sadzieb DPH a návrhu DPH v oblasti elektronického obchodu.

V priebehu roka 2016 predstaví EK všetky relevantné návrhy predstavené v rámci stratégie vytvorenia digitálneho jednotného trhu. Budú pokračovať práce na dobudovaní Únie kapitálových trhov. Kľúčovými opatreniami v tejto oblasti budú revízia Nariadenia

o Prospekte, dohoda o jednotných pravidlách pre sekuritizáciu a väčšia podpora fondov rizikového kapitálu.

Kľúčovou prioritou bude posun v diskusii k návrhu Nariadenia o vytvorení jednotného európskeho systému ochrany vkladov. V priebehu roka preloží EK návrh na strednodobé prehodnotenie Viacročného finančného rámca 2014-2020.

2. VŠEOBECNÉ ZÁLEŽITOSTI

Rozpočtové vzťahy SR s EÚ

Rok 2015 bol druhým rokom viacročného finančného rámca EÚ na roky 2014 až 2020. Rozpočet EÚ na 2015 predpokladal záväzky v objeme 145,3 mld. € a platby 141,2 mld. €. Na reálne rozpočtové potreby EÚ vplývali viaceré faktory, významným bola napríklad potreba riešenia utečeneckej krízy. Pre navýšenie záväzkov rozpočtu EÚ v tejto oblasti bol využitý aj nástroj flexibility.

Členské štáty realizovali v roku 2015 svoje odvody do rozpočtu EÚ podľa v súčasnosti platnej legislatívy, nakoľko nové rozhodnutie o systéme vlastných zdrojov EÚ sa bude uplatňovať až po jeho ratifikácii všetkými členskými štátmi. Ukončenie ratifikačného procesu vo všetkých členských štátoch sa predpokladá v priebehu roku 2016, pričom nové rozhodnutie o systéme vlastných zdrojov EÚ sa bude uplatňovať retroaktívne od 1.1.2014.

Rada EÚ a Európsky parlament dosiahli dohodu o rozpočte EÚ na rok 2016 vychádzajúcu z prvého návrhu Európskej komisie. Rozpočet EÚ na rok 2016 bol schválený vo výške 155 mld. € pre záväzky a 143,9 mld. € pre platby.

SR je od vstupu do EÚ v pozícii čistého prijímateľa prostriedkov. Na základe predbežných údajov, ktorými vláda SR v súčasnosti disponuje, je možné konštatovať, že čistá finančná pozícia SR voči EÚ k 31.12.2014 dosiahla úroveň 7,2 mld. €. Čistá pozícia SR voči rozpočtu EÚ 2015 dosiahla k 31.12.2015 hodnotu 3,6 mld. €.

Rok 2015 predstavoval pre SR zvýšený nápor na vyčerpanie zostávajúcej alokácie programového obdobia 2007-2013 z dôvodu ukončovania oprávneného obdobia čerpania k 31.12.2015. Vláda SR vyvinula maximálne úsilie a vykonala opatrenia na vyčerpanie čo najvyššieho objemu prostriedkov zo zostávajúcej alokácie, ktorá k 31.12.2014 predstavovala sumu 4 254,4 mil. €. SR sa k 31.12.2015 z tejto sumy podarilo vyčerpať 3 031,53 mil. €, čo predstavuje nárast čerpania od začiatku roka o 26,09 p.b. a je to zároveň najvyššie ročné čerpanie za celé programové obdobie 2007-2013. K 31.12.2015 vyčerpala SR v rámci 14 operačných programov 10 394,81 mil. € za zdroj EÚ, t. j. 89,47% z celkovej alokácie. Vzhľadom na nastavenie finančných tokov bude možné predbežné vyhodnotenie úspešnosti čerpania programového obdobia 2007-2013 vykonať až v 2. polovici roka 2016.

Politika súdržnosti

Investície, štrukturálne reformy, hospodársky rast a zamestnanosť predstavujú jednu z hlavných výziev súčasnosti tak na národnej, ako aj na európskej úrovni. SR je od svojho vstupu do EÚ príjemcom značného objemu finančných prostriedkov z fondov EÚ. Takmer 80% všetkých verejných investícií na Slovensku je financovaných z rozpočtu EÚ z fondov politiky súdržnosti a rozvoja vidieka.

Pre tento účel sa priority vlády SR počas roka 2015 sústredili na efektívne a maximálne čerpanie finančných prostriedkov z fondov EÚ alokovaných na programové obdobie 2007-2013, ako aj na ukončenie prípravy nového programového obdobia 2014-2020. Aktivity boli zamerané predovšetkým na finalizáciu dokumentov a pravidiel na národnej úrovni v záujme spustenia výziev v rámci jednotlivých operačných programov. Programy nadväzujúce na hlavný strategický dokument SR pre využívanie európskych štrukturálnych a investičných fondov, ktorým je Partnerská dohoda SR na roky 2014-2020, umožnia SR spustiť novú generáciu opatrení s cieľom realizácie investícií do prioritných oblastí ako zamestnanosť, vzdelávanie, infraštruktúra v oblasti dopravy, životné prostredie, zdravotníctvo, energetika, investície na podporu malých a stredných podnikov, výskum a inovácie, digitálna agenda, priority prispievajúce k zvyšovaniu sociálneho začlenenia, boj proti chudobe, ako aj posilnenie efektivity verejnej správy. V decembri 2015 sa uskutočnilo 1. rokovanie Národného monitorovacieho výboru pre európske štrukturálne a investičné fondy na programové obdobie 2014-2020, na ktorom bol prijatý štatút a rokovací poriadok tohto výboru.

Pracovný program EK 2016 neobsahuje konkrétne iniciatívy ani legislatívne návrhy v oblasti regionálnej politiky EÚ. Európske štrukturálne a investičné fondy sú v pracovnom programe EK spomenuté v kontexte strednodobého prehodnotenia viacročného finančného rámca (VFR) ako príklad nástrojov EÚ, v ktorých je značný priestor pre zjednodušenie, zvýšenie výkonnosti a prepojenie efektívnosti fondov s hospodárskym riadením. Politika súdržnosti EÚ bude jednou z oblastí, na ktoré sa zameria ohlásená stratégia EK s názvom „Rozpočet EÚ zameraný na výsledky“, nakoľko v minulosti bola implementácia projektov poznačená relatívne nízkou efektívnosťou a nová, reformovaná legislatíva politiky súdržnosti EÚ zaviedla koncept výsledkovej orientácie. Prehodnotenie VFR a prvé diskusie o výsledkoch implementácie reformovanej politiky súdržnosti sú vhodným impulzom pre prvé posúdenie nových prvkov politiky súdržnosti v období rokov 2014-2020 a naštartovanie diskusie o jej budúcej podobe po roku 2020.

Harmonizácia práva EÚ

V roku 2015 pokračovala harmonizácia slovenskej legislatívy s právnymi aktmi EÚ. V skladbe právnych aktov EÚ je stále badateľný nárast počtu priamo aplikovateľných právnych aktov EÚ, ako sú nariadenia EÚ a rozhodnutia EÚ. V nedávnom období sme zaznamenali zrušenie 130 smerníc z oblasti vnútorného trhu (čo znamenalo pokles počtu smerníc vnútorného trhu EÚ o 10%). Ku koncu novembra 2015 bola SR v omeškaní s 10 smernicami, z ktorých šesť je už čiastočne notifikovaných.

Aby sa predišlo formálnym konaniam zo strany Európskej komisie z dôvodu porušenia povinností členského štátu, boli zavedené neformálne nástroje výmeny informácií ohľadne sporných otázok a v prípade potreby nápravy situácie (sieť SOLVIT a systém EU Pilot). Komunikácia a spolupráca s Európskou komisiou prostredníctvom systému EU Pilot viedla k včasnej korekcii nesprávnej aplikácie alebo transpozície práva EÚ vo vnútroštátnej právnej praxi. Využitím systému EU Pilot sa vo viacerých prípadoch zamedzilo, aby sa voči SR iniciovalo konanie pre nesplnenie povinnosti, ktoré by mohlo vyvrcholiť podaním žaloby na Súdny dvor EÚ.

Inštitucionálne záležitosti

Medziinštitucionálna dohoda medzi Európskym parlamentom, Radou a Európskou komisiou bola súčasťou návrhov Európskej komisie o lepšej regulácii a lepšej tvorbe právnych predpisov. Luxemburské predsedníctvo v mene Rady vyrokovalo text dohody v decembri, pričom po naplnení formálnych procedúr schvaľovania možno očakávať, že dohoda nadobudne platnosť približne v apríli 2016. Dohoda má za cieľ predovšetkým zefektívniť spoluprácu inštitúcii EÚ v legislatívnom procese a zvýšiť kvalitu legislatívnych návrhov prostredníctvom posilnenia systému posudzovania vplyvov. Implementácia jednotlivých ustanovení bude v priebehu roku 2016 úlohou holandského a najmä slovenského predsedníctva v Rade EÚ.

Diskusia o medziinštitucionálnej dohode o povinnom registri transparentnosti sa presunula na rok 2016. Návrh nadväzuje na záujem Európskej komisie a Európskeho parlamentu o zapojenie Rady do tzv. registra transparentnosti.

V roku 2016 sa očakáva diskusia k návrhu Európskeho parlamentu na reformu európskeho volebného práva. Návrh má ambíciu reformovať volebnú úpravu ešte z roku 1976 s cieľom lepšie ukotviť zmeny, ktoré priniesla predovšetkým Lisabonská zmluva smerom k demokratizácii Únie a posilneniu úlohy Európskeho parlamentu. Cieľom navrhovaných zmien, ktoré vyplývajú z uznesenia Európskeho parlamentu z 11.11.2015 je posilnenie demokratického konceptu volieb do Európskeho parlamentu, ako aj posilnenie konceptu občianstva EÚ a afiliácie európskych politických strán.

Národný konvent o EÚ

K zásadným otázkam európskej integrácie, najmä vo vzťahu k ambicióznym návrhom smerom k jej prehlbovaniu, pokračovala v roku 2015 diskusia na úrovni Národného konventu o EÚ. Národný konvent je otvorenou platformou pre všetky segmenty spoločnosti – politické strany, exekutívu, parlament, mimovládne organizácie, cirkvi, záujmové združenia, predstaviteľov samospráv, hospodárskeho a kultúrneho života.

V roku 2015 pokračovala jeho činnosť v dvoch pracovných skupinách: Súčasné výzvy pre Európu – prehlbovanie integrácie a jej perspektívy a Slovenské predsedníctvo v Rade EÚ. Diskusia smerom k identifikácii priorít SK PRES prebiehala vo forme tematických workshopov za účasti zástupcov inštitúcií EÚ, predstaviteľov neštátneho sektora, ako aj zodpovedných ministerstiev zastrešujúcich témy ako energetika, politika súdržnosti, sociálna politika, digitálna agenda, vzdelávanie, či migrácia.

Činnosť Národného konventu o EÚ bude pokračovať aj v roku 2016. V máji 2016 plánujeme prezentáciu priorít SK PRES na plenárnom zasadnutí Národného konventu o EÚ. Pred konaním Plenárneho zasadnutia predpokladáme sériu diskusií v regiónoch s cieľom zvýšiť povedomie verejnosti a zapojiť do diskusie regionálnych aktérov a médiá.

3. VONKAJŠIE ZÁLEŽITOSTI

Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika

Základným pilierom angažovanosti SR zostal záujem o budovanie a realizáciu efektívnej SZBP EÚ, ktorá je primárnym predpokladom posilňovania pozície a váhy EÚ na

medzinárodnej scéne. SR podporovala prípravu strategických dokumentov, najmä globálnej stratégie EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku, ktorých cieľom je analýza bezpečnostného prostredia a zvyšovanie bezpečnosti v Európe a vo svete.

V súvislosti s bezpečnostnými krízami v susedných regiónoch EÚ (Ukrajina, Blízky východ, severná Afrika) a migráciou utečencov poukazovala SR na potrebu riešiť príčiny kríz v krajinách pôvodu a zdôrazňovala potrebu komplexného prístupu riešenia migračnej krízy s využitím nástrojov reformy bezpečnostného sektora (SSR).

Záujem na stabilizácii susedstva EÚ sa odrazil aj pri spolupráci SR na revízii Európskej susedskej politiky. Medzi hlavnými prioritami zahraničnej politiky SR zostal projekt Východného partnerstva, kde SR zohľadňovala diferenciáciu partnerov a pokračovala v podpore transformačných procesov v partnerských krajinách, osobitne na Ukrajine, Moldavsku a Gruzínsku. SR aktívne prispela k uvoľňovaniu vzťahov medzi EÚ a Bieloruskom. Vo vzťahu k Ukrajine sa SR zasadzovala za politické riešenie konfliktu na východe krajiny, podporovala demokratizačný a reformný proces a pokračovala v presadzovaní politiky rešpektovania medzinárodného práva a územnej celistvosti Ukrajiny. Zároveň sa usilovala o vyvážený vzťah a udržanie dialógu EÚ s Ruskom v oblastiach spoločného záujmu a podporovala prístup hodnotenia reštrikčných opatrení v závislosti od politického vývoja a dodržiavania medzinárodných dohôd. Vo vzťahu k Strednej Ázii slovenská diplomacia obsadila post Osobitného predstaviteľa EÚ pre Strednú Áziu, ktorým sa stal veľvyslanec P. Burian. Dôležitou súčasťou slovenskej zahraničnej politiky bola podpora politiky EÚ v oblasti Južného susedstva. Medzi priority zahraničnej politiky SR patrilo udržanie európskej perspektívy pre krajiny západného Balkánu. SR hľadala prieniky v rozdielnych pohľadoch členských štátov na rozširovanie EÚ i NATO a aktívne napomáhala reformným procesom v regióne západného Balkánu. SR sa aktívne venovala posilňovaniu strategických vzťahov s USA a rozvoju vzťahov s ďalšími strategickými partnermi EÚ v Ázii, Amerike a Afrike. Aktívne prispievala k prehlbovaniu spolupráce EÚ aj s medzinárodnými organizáciami, hlavne s OSN, NATO, OBSE, RE a AÚ.

V roku 2015 sa príslušníci OS SR a civilní experti SR zapájali do vojenských operácií a civilných misií EÚ, vrátane operácií EUFOR ALTHEA v Bosne a Hercegovine a misií EUMM v Gruzínsku, EULEX Kosove a EUPOL Afganistane. SR aktívne podporovala posilnenie misie EUAM Ukrajina, ktorá pôsobí v oblasti SSR.

SR presadzovala rozvoj komplexného prístupu EÚ v medzinárodnom krízovom manažmente. Z iniciatívy SR a Holandska rozhodla májová Rada pre zahraničné veci o poverení pre Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a EK spracovať strategický rámec EÚ pre SSR do polovice roka 2016. V reakcii na stupňujúcu sa migračnú krízu v oblasti Stredozemného mora SR podporila urýchlené spustenie námornej vojenskej operácie EUNAVFOR MED/SOPHIA.

V rámci rozvoja spôsobilostí krízového manažmentu EÚ sa SR zasadzovala o čo najužšiu spoluprácu EÚ-NATO a usilovala sa využiť potenciál regionálnej spolupráce, najmä krajín V4. V roku 2015 prebehla finálna fáza príprav Bojovej skupiny (EUBG) V4 (spolu s Ukrajinou) zavŕšená jej certifikáciou. Bojová skupina je v pohotovosti v 1. polroku 2016. Zavŕšením prípravy EUBG boli certifikačné cvičenia Autumn Challenge 2015 a Common Chalenge 2015, ktorého prepojenie s cvičením Trident Juncture preukázalo kompatibilitu medzi NATO a EÚ v praxi. Úspechom slovenského predsedníctva vo V4 bolo

prijatie Bratislavskej deklarácie predsedov vlád krajín V4, ktorá potvrdila odhodlanie posilniť schopnosť EÚ čeliť bezpečnostným výzvam.

SR pokračovala v zapojení do spoločného programu Európskej obrannej agentúry (EDA) – Vojenská implementácia projektu Spoločné európske nebo zameraného na skoordinovanie postupu participujúcich členských krajín EÚ v tejto oblasti, fóra národných orgánov pre vojenskú letovú spôsobilosť a pracovnej skupiny AHWG C27J programu Európskej vzdušnej transportnej flotily zameranej na spoluprácu užívateľov dopravných lietadiel C-27J.

Zasadnutie Európskej rady v júni 2015 udelilo vysokej predstaviteľke EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a podpredsedníčke EK F. Mogherini mandát predložiť Globálnu stratégiu EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku na rokovanie Európske rady v júni 2016. Z pohľadu SR je podstatné, aby Stratégia predstavovala strategický dokument odrážajúci koherentné prepojenie všetkých dostupných nástrojov EÚ, s ktorým sa budú vedieť stotožniť všetky členské krajiny EÚ a plnohodnotne ho implementovať. Závery ER z júna 2015 taktiež podporili rozvoj civilných a vojenských spôsobilostí a posilnenie európskeho obranného priemyslu.

SR podporí implementáciu Akčného plánu v oblasti európskej obrany Programu práce Európskej komisie na rok 2016 a Akčný plán Európskej komisie, ktorý je súčasťou dokumentu Smerom ku konkurencieschopnejšiemu a efektívnejšiemu odvetviu obrany a bezpečnosti. Rovnako dôležitá bude príprava potenciálneho plnohodnotného výskumného programu pre oblasť spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) realizovaného v rámci viacročného finančného rámca EÚ na roky 2021 a 2027.

Ďalšou prioritou SR v rámci SBOP pre rok 2016 bude, okrem posilňovania spôsobilostí, investovanie do podpory partnerstiev EÚ a to najmä s partnermi, s ktorými zdieľame podobné hodnoty, regionálnu blízkosť, ale aj ktorých medzinárodný či regionálny vplyv narastá. V oblasti SBOP je kľúčová najmä spolupráca s OSN a NATO. Z pohľadu SR je rovnako podstatné sústrediť sa aj na skvalitnenie spolupráce s krajinami Východného partnerstva a západného Balkánu. Je podstatné investovať do ich stability, prosperity a bezpečnosti, s ktorými je nedeliteľne prepojená aj naša bezpečnosť, prosperita a stabilita.

Rozvojová spolupráca

Osobitnú pozornosť venovala SR procesu prijatia cieľov trvalo udržateľného rozvoja po roku 2015, kde sa SR aktívne angažovala pri formulovaní spoločnej pozície EÚ, ako aj priamo v rámci OSN.

V roku 2015 bol tematický „Európsky rok“ prvýkrát venovaný vonkajšej činnosti EÚ a úlohe Európy vo svete – rozvojovej spolupráci. Aktivity v rámci Európskeho roka rozvoja zabezpečovala v SR Platforma mimovládnych rozvojových organizácií. Na príprave podujatí spolupracovali aj Zastúpenie EK v SR, Medzinárodný vyšehradský fond, ZMOS a ďalší aktéri. Aktivity boli financované z projektu EK (120.000€) a zo SlovakAid (30.000€).

Dôležitou súčasťou rozvojovej agendy EÚ sú vzťahy so skupinou krajín Afriky, Karibiku a Tichomoria riadené tzv. Dohodou z Cotonou, ktorá má platnosť do roku 2020. V roku 2015 prebiehala politická diskusia o budúcnosti vzájomnej spolupráce po skončení platnosti Dohody vo svetle súčasných priorít oboch partnerov. SR je prispievateľom do

Európskeho rozvojového fondu, ktorý financuje rozvojové aktivity v rámci Dohody z Cotonou.

Rok 2015 bol dejiskom významných medzinárodných konferencií o rozvojovej spolupráci a pomoci na pôde OSN – 3. medzinárodná konferencia k financovaniu rozvoja (Addis Abeba) a Svetový summit OSN o trvalom udržateľnom rozvoji (New York). SR podporuje novú rozvojovú Agendu 2030 prijatú medzinárodným spoločenstvom na summite v New Yorku v roku 2015 a spolupracuje s inštitúciami EÚ a členskými krajinami EÚ na príprave jej implementácie na európskej úrovni.

SR sa zaviazala prispieť do novovytvorených fondov EÚ na riešenie migračnej krízy, a to do Regionálneho zvereneckého fondu EÚ v reakcii na krízu v Sýrii (MADAD), do Núdzového zvereneckého fondu EÚ pre stabilitu a riešenie príčin nelegálnej migrácie a vysídlených osôb v Afrike a do finančného nástroja pre Turecko na pomoc utečencom.

V roku 2015 SR pokračovala v zapojení sa do spoločného programovania EÚ v Keni, ktorá je jednou z prioritných krajín slovenskej rozvojovej spolupráce.

V roku 2016 budú v EÚ pokračovať rokovania o implementácii novej rozvojovej Agendy 2030, vrátane financovania rozvoja. Prioritami EK vo vzťahu k rozvojovej spolupráci budú zabezpečenie inkluzívneho a udržateľného rozvoja v partnerských krajinách s dôrazom na koherenciu politík pre rozvoj a prepojenie bezpečnosti a rozvoja pri riešení kríz ako súčasná migračná a utečenecká kríza. V tejto súvislosti dôjde s najväčšou pravdepodobnosťou počas SK PRES k revízii 10 rokov starého Európskeho konsenzu o rozvoji („European Consensus on Development“), kde očakávame o. i. aj trialóg s Európskym parlamentom. Osobitná pozornosť bude venovaná budúcnosti partnerstva EÚ so skupinou krajín Afriky, Karibiku a Tichomoria (ACP), kde diskusia na strane EÚ vyústi počas SK PRES predstavením spoločného oznámenia Európskej komisie a ESVČ pre Radu a Európsky parlament k budúcnosti vzťahov s krajinami ACP. EÚ sa bude snažiť o maximalizáciu účinnosti humanitárnej pomoci a reakcie na krízy vo svete, obzvlášť v súvislosti s prípravou spoločnej pozície EÚ k historicky prvému Svetovému humanitárnemu summitu, ktorý sa uskutoční v máji 2016 v Istanbule.

4. KONKURENCIESCHOPNOSŤ

Vonkajší obchod

V rámci príslušných formácií Rady EÚ, predovšetkým Výboru pre obchodnú politiku, presadzovala SR národné záujmy v rokovaniach o bilaterálnych a regionálnych preferenčných dohodách, najmä s Japonskom, Indiou, krajinami ASEAN a MERCOSUR a Čínou (investičná dohoda). Podieľala sa na procese schvaľovania výsledkov už ukončených rokovaní so Singapurom a Kanadou a na dosiahnutí vyváženého výsledku rokovaní o transatlantickom partnerstve v oblasti obchodu a investícií medzi EÚ a USA (TTIP).

SR podporovala pokračovanie multilaterálnych rokovaní DDA (Doha Development Agenda) na pôde Svetovej obchodnej organizácie (WTO) a tiež plurilaterálne rokovania v oblasti informačných technológií, služieb a environmentálnych tovarov. Pre ďalší vývoj rokovaní DDA boli dôležité závery 10. Ministerskej konferencie WTO (Nairobi, december 2015).

Presadzovanie záujmov SR s cieľom zlepšiť prístup na trhy tretích krajín spoločne so snahou o zachovanie férovej súťaže pri otváraní sa trhov EÚ budú naďalej prioritou SR pre rok 2016. Osobitnú pozornosť bude potrebné venovať rokovaniam o DDA vo svetle tzv. post-Nairobi pracovného programu a tiež rokovaniam o TTIP. SR bude spolupracovať s EK na implementácii novej obchodnej a investičnej stratégie EÚ „Obchod pre všetkých“.

Prioritou práce EK v roku 2016 zostávajú rokovania o dohode o TTIP s USA, súčasťou ktorých má byť nový prístup k ochrane investícií. EK ďalej plánuje zintenzívniť spoluprácu s ázijsko-pacifickým regiónom, vrátane Japonska (rokovania o dohode o voľnom obchode), Číny (rokovania o investičnej dohode), Austrálie a Nového Zélandu (žiadosť o mandát na rokovanie o dohodách o voľnom obchode), Filipín a Indonézie (začiatok rokovaní o voľnom obchode). Ide o ambicióznu bilaterálnu agendu zahŕňajúcu 27 negociačných partnerov, ktorá má byť komplementárnou k multilaterálnemu systému WTO. Práca sa má zamerať aj na predbežné uplatňovanie viacerých dohôd, napríklad s Kanadou a skupinou ACP krajín, ako aj na modernizáciu existujúcich dohôd s Tureckom, Mexikom a Čile. Všetky uvedené aktivity budú mať presah na SK PRES.

Vnútorný trh

SR pokračovala v revízii uplatňovania požiadaviek smernice o službách na vnútornom trhu zameranej na správnu implementáciu smernice v osobitných právnych predpisoch, zjednodušovanie postupov v oblasti podnikania so službami v praxi, predovšetkým v prístupe k službe. Revízia sa vykonávala aj v spojení s návrhom novelizácii v rámci medzirezortných pripomienkových konaní, prostredníctvom ktorých MH SR upozorňovalo predkladateľov na nesúlad s požiadavkami smernice. MH SR tiež reagovalo na podnet EK, týkajúci sa jednotných kontaktných miest. SR sa aktívne podieľala na činnosti Informačného systému vnútorného trhu (systém IMI).

V oblasti jednotného trhu predstavuje hlavnú iniciatívu Stratégia jednotného trhu. Implementačný plán obsahuje 22 iniciatív v rôznych oblastiach na zlepšenie fungovania vnútorného trhu EÚ. Predpokladá sa výrazný presah na SK PRES vo väčšine iniciatív – počíta sa s predložením min. 5 legislatívnych návrhov vyplývajúcich zo stratégie počas SK PRES. Stratégia pre jednotný trh sa bude týkať návrhov, ako napr. podnikateľských modelov v oblasti hospodárstva spoločného využívania zdrojov; legislatívnych iniciatív na uľahčenie cezhraničného poskytovania služieb, riešenia regulačných prekážok v kľúčových obchodných službách a službách v oblasti stavebníctva a riešenia diskriminácie na základe štátnej príslušnosti alebo miesta bydliska; opatrení v oblasti harmonizácie, vrátane noriem pre služby; návrhov týkajúcich sa nástrojov na získavanie informácií z trhu a zlepšeného postupu oznamovania podľa smernice o službách.

Priemyselná politika

Prijatím investičného plánu pre Európu bola v nadväznosti na závery Európskej rady z júna 2014 potvrdená potreba investícií a posilnenia konkurencieschopnosti európskych výrobných odvetví a odvetvia služieb. Analýzy zamerané na jednotlivé odvetvia a hodnotové reťazce by mali byť základom pre inteligentnú špecializáciu, kľúčové technológie, clustre a podporu inovačných stratégií.

V snahe posilniť mandát Rady pre konkurencieschopnosť bolo dohodnuté, že Rada bude svoj mandát vykonávať systematickejšie a štruktúrovanejšie. V nadväznosti na tento cieľ

bola sformovaná nová pracovná skupina na vysokej úrovni pre konkurencieschopnosť a rast, ktorá má pomôcť zabezpečiť ciele rozšíreného mandátu Rady.

Z pohľadu konkurencieschopnosti slovenského priemyslu sa javí ako priorita pre rok 2016 zníženie koncových cien energií a zabezpečenie stabilných dodávok energií aj materiálov pre priemysel za primerané ceny. V dodávateľsko-odberateľských vzťahoch majú v európskom priemysle svoje miesto aj energeticky náročné odvetvia, ktorých vyňatie by neprospelo konkurencieschopnosti EÚ. Tieto aspekty je nevyhnutné zohľadniť pri zabezpečovaní podpory inovácií a modernizácii priemyslu, ktorého podiel na HDP je žiaduce zvyšovať z hľadiska stabilizácie hospodárskeho rastu.

Výskum, technológie a inovácie

V roku 2015 bola vládou SR schválená Koncepcia pre podporu start-upov a rozvoja start-upového ekosystému v SR. Koncepcia obsahuje konkrétne opatrenia na podporu start-upov, malých a stredných podnikov (MSP), inovatívnych podnikateľských nápadov a ich prepojenie s vedou a výskumom. Opatrenia tiež vytvárajú príležitosti pre spoluprácu na úrovni EÚ, nakoľko väčšina členských krajín identifikovala MSP, strat-upy a inovácie ako národnú prioritu.

Na základe podnetu SR vytvorila EK nástroj na podporu tvorby politík (Policy Support Facility), ktorý bude poskytovať expertné poradenstvo členským krajinám v oblasti kreovania a úpravy politík určených na podporu podnikateľského prostredia, vedy, výskumu a inovácii. Nástroj tiež poslúži ako platforma na výmenu praktík a skúseností členských krajín.

Na rok 2016 pripravuje MH SR stratégiu Smart Industry na podporu inovácií a digitalizácie priemyslu. Stratégia bude pozostávať z krátkodobých, strednodobých a dlhodobých aktivít a cieľov a bude v súlade s prioritami identifikovanými v rámci Stratégie výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu SR (RIS3). Jej implementácia bude nevyhnutná pre udržateľnosť konkurencieschopnosti slovenských podnikov a priemyslu. Prijatie tejto stratégie bude viesť k budovaniu tzv. „Digitálneho podniku“ s využitím smart data, nastavenia komunikácie a spolupráce inteligentných prvkov. Rovnako bude podporovať budovanie „Digitálneho štátu“ s využitím Data protection, Cloud a Big data. Do Stratégie budú zahrnuté aj školy, vzdelávacie a vedecko-výskumné inštitúcie, aby sa zabezpečila kontinuita inovácií a schopnosť naplno využívať ich potenciál. Stratégia okrem iného reaguje na priority EK a svetové trendy v oblasti digitalizácie. Pomocou navrhnutia legislatívnych zmien, optimalizácie produkčného systému a budovania hodnotového reťazca fungujúceho na princípe jednotných štandardov budú slovenský priemysel a podnikatelia môcť plne využiť potenciál digitálneho jednotného trhu EÚ, ako aj cezhraničného obchodu. Smart Industry bola zaradená aj medzi priority súčasného predsedníckeho Tria EÚ (Holandsko, Slovensko, Malta).

Obchodné právo

V júni 2015 bolo prijaté vykonávacie nariadenie EK, ktorým sa stanovujú technické špecifikácie a postupy potrebné pre systém prepojenia registrov stanovený smernicou Európskeho parlamentu a Rady (projekt BRIS). V súčasnosti sa na pôde EK vyvíja technické riešenie systému prepojenia registrov. SR participuje na tomto vývoji a v rokoch 2016-2017 bude prispôsobovať vnútroštátny systém Obchodného registra navrhnutému technickému riešeniu s cieľom pripojiť sa na európsku centrálnu platformu.

Právo duševného vlastníctva

Do finálnej fázy sa v roku 2015 dostali rokovania o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) pred ich neoprávneným získaním, využitím a sprístupnením. Návrh obsahuje úpravu predbežných prostriedkov a prostriedkov v konaní vo veci samej, ktoré majú byť k dispozícii pre držiteľov obchodného tajomstva v prípade jeho porušenia. Harmonizácia týchto pravidiel má pomôcť spoločnostiam lepšie chrániť ich obchodné tajomstvo, ktoré je v súčasnosti najpoužívanejšou formou ochrany inovatívnych poznatkov, po právnej stránke je však najmenej chránená voči zneužitiu. O návrhu smernice sa v súčasnosti vedú trialógy s Európskym parlamentom.

5. SPRAVODLIVOSŤ A VNÚTORNÉ ZÁLEŽITOSTI

Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd

Medzi prioritné témy EK bude patriť v roku 2016 otázka pristúpenia EÚ k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP), kde EK plánuje pokračovať v procese (pri rešpektovaní stanoviska Súdneho dvora EÚ) vedúcemu k súladu dohody o pristúpení EÚ k EDĽP s právom EÚ. Zaradenie témy do pracovného programu EK bolo očakávané, nakoľko záväzok pristúpenia EÚ k EDĽP vyplýva priamo zo Zmlúv a je preto nevyhnutné ho zrealizovať. Z pohľadu SK PRES pôjde o významnú tému.

Trestné právo

Prioritou v tejto oblasti bol návrh nariadenia o zriadení Úradu európskeho prokurátora. Návrh si zachová dôležitosť aj v roku 2016 a bude predstavovať prioritu pre SK PRES. O jeho politickej citlivosti svedčia aj diskusie na expertnej úrovni – návrh má potenciál zasiahnuť do niektorých aspektov suverenity členských štátov. Preto sa okrem iného uvažuje aj o postupe formou posilnenej spolupráce, pri ktorej by na zriadení tohto nového orgánu participovali len niektoré členské štáty.

So zriadením Úradu európskeho prokurátora súvisí aj návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o boji proti podvodom poškodzujúcich finančné záujmy EÚ. Uzavretie návrhu patrí medzi jednu z priorít slovenského predsedníctva, pokiaľ sa rokovania neskončia počas holandského predsedníctva, a to aj s ohľadom na úzke prepojenie s návrhom na zriadenie Úradu európskeho prokurátora.

V kontexte boja proti terorizmu zaujala EK proaktívny prístup a koncom roku 2015 predložila legislatívny návrh revidujúci existujúci právny rámec, ktorého základom by mal byť Dodatkový protokol k Dohovoru Rady o predchádzaní terorizmu. Dodatkový protokol obsahuje ustanovenie zásady trestnosti činov, akými sú napríklad absolvovanie teroristického výcviku, cestovanie do zahraničia na účely terorizmu, jeho organizovanie či financovanie. S bojom proti terorizmu súvisí aj ďalšia legislatívna iniciatíva EK a to rozšírenie systému ECRIS (Európsky informačný systém registrov trestov) aj na výmenu informácií z registra trestov o občanoch tretích štátov, ktorý má byť predložený začiatkom roka 2016. Téma boja proti terorizmu predstavuje pre SK PRES prioritu; v závislosti od vývoja diskusií počas holandského predsedníctva bude cieľom SK PRES návrhy uzavrieť.

Vo vzťahu k návrhu nariadenia o Agentúre EÚ pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) bolo v marci 2015 v Rade pre spravodlivosť a vnútorné veci prijaté všeobecné smerovanie k návrhu s výnimkou ustanovení týkajúcich sa návrhu nariadenia o zriadení Úradu európskej prokuratúry. Ďalší vývoj návrhu, teda či sa začnú rokovania s Európskym parlamentom, závisia od postoja Európskeho parlamentu, t.j. či bude čakať na prijatie návrhu o zriadení Úradu európskeho prokurátora.

Civilné právo

Z pohľadu SR možno vnímať ako dôležité dosiahnutie politickej dohody o návrhu nariadenia o podporovaní voľného pohybu občanov a podnikov prostredníctvom zjednodušenia prijímania určitých verejných listín v EÚ. Ide o významný nástroj, ktorý má uľahčiť voľný pohyb osôb a spoločností zjednodušením formalít pri predkladaní verejných listín, a to najmä odstránením požiadavky apostilu, zjednodušením predkladania kópií verejných listín a znížením potreby prekladov verejných listín zavedením spoločných tlačív EÚ pre niektoré verejné listiny.

Z pohľadu SK PRES je významnou legislatívnou iniciatívou, ktorú v decembri 2015 predložila EK, návrh dvoch smerníc upravujúcich zmluvné právo pre cezhraničný predaj digitálneho obsahu a internetový cezhraničný predaj hmotného tovaru. Ide o upravený návrh spoločného európskeho kúpneho práva, ktorý nenašiel v Rade EÚ podporu. Tieto iniciatívy sú prioritou SK PRES a ciele v rokovaniach budú závisieť od vývoja, ktorý dosiahne holandské predsedníctvo. V roku 2015 bolo prijatý návrh revízie nariadenia, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a nariadenia, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze.

Vnútorné záležitosti

Migračná a utečenecká kríza bola počas roku 2015 dominantnou témou v oblasti vnútorných záležitostí. Východiskovým dokumentom v tomto smere sa stala Európska migračná agenda, ktorú EK predložila v máji 2015. Migračná politika EÚ má byť podľa tohto dokumentu založená na „štyroch pilieroch“, ktorými sú boj proti nelegálnej migrácii, azylová politika, legálna migrácia a pracovná mobilita a ochrana vonkajších hraníc EÚ.

V priebehu roka vystúpila v téme migrácia do popredia problematika premiestnenia (relokácií) žiadateľov o azyl v rámci EÚ na základe distribučného kľúča. Rada prijala dve rozhodnutia o relokácii spolu 160 000 žiadateľov o azyl z Talianska a Grécka podľa článku 78 ods. 3 Zmluvy o fungovaní EÚ. SR podala voči druhému z týchto rozhodnutí žalobu o platnosť právneho aktu na Súdny dvor EÚ.

Pozícia SR bola špecifikovaná v dokumente „Návrh ďalšieho postupu Slovenskej republiky na riešenie migračnej krízy“, ktorý schválila vláda SR dňa 2.9.2015.V duchu tejto pozície SR deklarovala presvedčenie, že relokácie žiadateľov o azyl neriešia podstatu migračnej krízy. Najskôr je potrebné redukovať nelegálnu migráciu, zodpovedne chrániť vonkajšiu hranicu EÚ a budovať funkčné hotspoty na území EÚ alebo v tretích krajinách. Relokácie sa do tejto chvíle ukazujú ako neúčinné v praxi, okrem iného z dôvodu nefunkčnosti hotspotov, ale aj kvôli neochote spolupracovať zo strany migrantov. SR na pôde EÚ podporila ostatné navrhnuté opatrenia pre boj s utečeneckou krízou (posilnenie ochrany vonkajšej hranice EÚ, podpora budovania funkčných hotspotov na registráciu žiadateľov o azyl v členských štátoch tzv. prvej línie, dôraz na politiku návratov a readmisie neúspešných

žiadateľov o azyl, spolupráca s krajinami pôvodu a tranzitu pri riešení urgentných humanitárnych a operatívnych úloh ako aj pri boji s príčinami nelegálnej migrácie) a na všetkých fórach deklarovala pripravenosť aktívne sa podieľať na riešení vzniknutej situácie prostredníctvom finančnej, humanitárnej, technickej a personálnej pomoci. Tieto pozície korešpondovali s mandátom NR SR v zmysle uznesení NR SR z 24.6.2015 a 17.9.2015.

Pracovný program EK na rok 2016 označuje migračnú krízu za jednu z hlavných výziev, ktorým čelí EÚ a súčasne formuluje ambíciu pristupovať k úlohám inak ako obvykle. EK avizuje najmä návrhy na zásadné zmeny v oblasti azylu a hraníc. Základným rámcom plánov EK je Európska migračná agenda z mája 2015. Hodnotenie už realizovaných bezprostredných aktivít (relokácia 160.000 osôb, záchrana životov na mori, hotspots v Grécku a Taliansku, mobilizácia finančných prostriedkov pre krajiny pôvodu a tranzitu) je optimistické. EK avizuje prehodnotenie niektorých základných prvkov riadenia migrácie, vrátane návrhu na reformu dublinského systému, návrhu na zásadné posilnenie agentúry Európskeho podporného azylového úradu a agentúry Frontex, ktoré má byť základom pre vytvorenie Európskej pobrežnej a pohraničnej stráže. EK ďalej avizuje návrh zmeny súčasnej úpravy legálnej migrácie prostredníctvom revízie smernice o tzv. modrých kartách EÚ. Pripomína, že jej základnou povinnosťou je monitorovanie uplatňovania a presadzovanie európskeho práva a v tejto súvislosti podmieňuje existenciu Schengenu dodržiavaním spoločných azylových pravidiel.

Okrem vyššie uvedených iniciatív navrhuje pracovný program Komisie opatrenia v oblasti migrácie a vnútra zamerané na: zlepšenie právnej úpravy strelných zbraní; rámec post-Cotonou; balík ochrany osobných údajov; nariadenie o Europole; systém EÚ údajov o cestujúcich v leteckej premávke; štruktúrovaný návrh presídlenia utečencov; trvalú relokačnú schému; zoznam bezpečných krajín pôvodu. EK má stiahnuť tri legislatívne návrhy tvoriace balík inteligentných hraníc, ktoré budú nahradené novým návrhom v priebehu roka 2016. Zrušených by malo byť 10 platných právnych aktov týkajúcich sa víz a schengenského acquis, ktoré však už boli buď nahradené inými predpismi alebo sa vzťahujú na už skončené obdobia.

6. DOPRAVA, TELEKOMUNIKÁCIE A ENERGETIKA

Doprava

Pre celú kapitolu majú mimoriadny význam výsledky politických diskusií o príspevku dopravnej politiky k rastu konkurencieschopnosti a zamestnanosti EÚ, o strednodobom vyhodnotení bielej knihy o doprave, o využívaní finančných nástrojov Európskeho fondu pre strategické investície a o udržateľnej mestskej mobilite.

Pokrok bol dosiahnutý v rokovaniach o liberalizácii železničnej dopravy (štvrtý železničný balík) a v rokovaniach o zavádzaní systémov diaľkovo pilotovaných lietadiel (dronov), spoločných pravidlách systému náhrad a pomoci cestujúcim v leteckej doprave, o technických požiadavkách na plavidlá vnútrozemskej plavby. Pozornosť bola venovaná aj problematike testovania emisií z osobných vozidiel a ľahkých terénnych vozidiel.

V roku 2016 je možné očakávať opätovnú snahu EK o zasahovanie do otázok týkajúcich sa subsidiarity, najmä povinnej a neopodstatnenej liberalizácie trhu, ako aj preregulácie v oblasti dohľadu. Pozornosť sa sústredí najmä na nový cestný balík, ktorý sa zameriava na podmienky fungovania vnútorného trhu (dokazovanie finančnej spoľahlivosti a

kabotáž), sociálne aspekty v cestnej doprave a spoplatňovanie cestnej infraštruktúry, vrátane interoperability Európskej služby pre elektronické mýto. Zvyšovanie konkurencieschopnosti v civilnom letectve sa má dosiahnuť prostredníctvom nového leteckého balíka. Jeho cieľom je zvyšovať úroveň ochrany spotrebiteľa, životného prostredia, bezpečnosti, bezpečnostnej ochrany a inovácií, konektivity a vzťahov s tretími štátmi, prehodnotiť otázky týkajúce sa vlastníctva a kontroly, počítačových rezervačných systémov, insolventnosti, sociálnych aspektov, intermodality, zmlúv vo verejnom záujme, pozemnej obsluhy a letiskových poplatkov, fungovania a kapacity letísk. EK tiež plánuje rokovania o revízii smernice o prístavných zberných zariadeniach, smernice o minimálnej úrovni prípravy námorníkov a dokončenie legislatívneho procesu k návrhu nariadenia, ktorým sa stanovuje rámec pre prístup na trh s prístavnými službami a finančná transparentnosť prístavov.

Telekomunikácie

V roku 2015 bola prijatá Stratégia pre digitálny jednotný trh (DSM). Politická diskusia o DSM sa zamerala na najdôležitejšie prvky potrebné na dobudovanie DSM a súlad národných digitálnych politík s opatreniami načrtnutými v stratégii, ako aj na návrhy na zlepšenie koordinácie a zabezpečenie hladkého a účinného vykonávania stratégie. Digitalizácia predstavuje prostriedok na podporu podnikania, predovšetkým malých a stredných podnikov. K DSM sa uskutočnilo prvé stretnutie predstaviteľov EÚ, ministrov členských krajín EÚ a krajín Východného partnerstva, ktorého výsledkom je dohoda o prehlbovaní spolupráce v oblasti elektronických služieb, rozvoji digitálneho hospodárstva, pravidiel a princípoch pre telekomunikácie, správu internetu a implementačných mechanizmov.

V oblasti telekomunikácií dominoval návrh revízie legislatívneho rámca pre elektronické komunikácie a na dosiahnutie prepojeného kontinentu, ktorého cieľom je prekonať fragmentácie trhov elektronických komunikácií, zvýšiť ochranu koncového zákazníka a prijať opatrenia na odstránenie platieb za roamingové služby. Politická diskusia o preskúmaní regulačného rámca EÚ pre elektronické komunikačné siete a služby bola zameraná na spôsob zabezpečenia vysokorýchlostného pripojenia vo vidieckych a riedko osídlených oblastiach; najefektívnejší spôsob ako zabezpečiť, aby porovnateľné služby boli posudzované rovnako pri zabezpečení vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa; a top priority pri revízii regulačného rámca pre elektronické komunikácie, ktoré treba riešiť v rámci DSM.

Energetika

V roku 2015 dominovali témy spojené s budovaním energetickej únie postavené na 5 vzájomne prepojených dimenziách: energetická bezpečnosť, solidarita a dôvera; vnútorný trh s energiou; energetická efektívnosť ako príspevok k optimalizácii spotreby energie; dekarbonizácia hospodárstva a výskum a vývoj. SR vo svojich stanoviskách zdôrazňuje, že energetická únia má byť založená na komplexnom a vyváženom prístupe k cieľom energetickej bezpečnosti, konkurencieschopnosti a udržateľnosti. Mala by plne rešpektovať princípy subsidiarity, suverenity pri definovaní národného energetického mixu a technologickej neutrality. SR koordinovala svoje pozície v rámci V4 a ostatných podobne zmýšľajúcich krajín. Preto sa na novembrovej Rade ministrov pre energetiku presadilo, aby boli zásadné rozhodovacie právomoci v oblasti národných energetických politík ponechané na úrovni členských krajín, najmä definovanie energetického mixu a zodpovedajúcich technológií. Súčasťou budovania energetickej únie je nová štruktúra trhu a nové možnosti pre aktívne pôsobenie spotrebiteľov na trhu s elektrinou. Prioritou SR je, aby nová štruktúra trhu

prispela k posilneniu konkurencieschopnosti priemyslu SR a mala priaznivé dopady pre obyvateľstvo.

Dôležitou témou v roku 2015 bola energetická bezpečnosť ako jeden z pilierov energetickej únie. SR sa zamerala na budovanie energetickej infraštruktúry v rámci V4 prostredníctvom implementácie projektov spoločného záujmu. Dosiahli sme sprevádzkovanie plynárenského prepojenia SR a Maďarska. Realizujú sa kroky potrebné na dokončenie projektu slovensko-poľského plynárenského prepojenia. Intenzívne aktivity sa venovali zabezpečeniu podpory projektu Eastring. Zaradením projektu Eastring do zoznamu projektov spoločného záujmu sa naplnili predpoklady pre kontinuálne posilňovanie energetickej bezpečnosti SR a V4 a pre prepojenie plynárenského trhu medzi Balkánom a západnou Európou.

Na národnej úrovni pokračovala SR v rokovaniach o vytvorení alternatívy administrácie fondu BIDSF pre program Bohunice (Bohunice International Decommissioning Support Fund), ktorý zahŕňa podporu EÚ a ďalších donorov na vyradenie jadrovej elektrárne (JE) V1 v Jaslovských Bohuniciach. Záujmom SR je skorá realizácia prvých projektov prostredníctvom tohto nástroja. V nadväznosti na nový zákon o energetickej efektívnosti sa pripravovali vykonávacie predpisy k zákonu ako aj Ročná správa o pokroku pri dosahovaní národných cieľov energetickej efektívnosti za rok 2015, ktorá má byť odovzdaná do EK v apríli 2016. V oblasti označovania energetickej efektívnosti tzv. štítkovania sa podarilo SR spolu so skupinou rovnako zmýšľajúcich krajín dosiahnuť dohodu, ktorú potvrdila novembrová Rada ministrov pre energetiku. Očakáva sa, že nadväzujúca legislatíva bude predmetom rokovaní počas roku 2016.

EK v roku 2016 zverejní zimný balíček opatrení súvisiacich s bezpečnosťou dodávok plynu. Bude obsahovať revíziu nariadenia o bezpečnosti dodávok plynu a revíziu rozhodnutia o zriadení mechanizmu na výmenu informácií o medzivládnych dohodách v oblasti energetiky. Zámerom EK je pri bezpečnosti dodávok priniesť do aktivít prvok solidarity a posilniť regionálny aspekt spolupráce členských štátov. Pri mechanizme poskytovania informácií bude pre EK mimoriadne dôležité zabezpečiť ex ante posudzovanie medzivládnych dohôd. Zámerom SK PRES je dosiahnuť dohodu na úrovni Rady, v prípade možnosti aj dohodu s EP.

EK pripraví balíček opatrení súvisiacich s trhom pre elektrinu, bezpečnosťou dodávky elektriny a revíziu právomocí Agentúry pre spoluprácu regulátorov v oblasti energetiky. Zámerom EK je pripraviť ambiciózny legislatívny návrh na prepracovanie trhu s elektrinou a prepojenie veľkoobchodu s maloobchodom. Tým sa zvýši bezpečnosť dodávok a zaistí lepšia pripravenosť trhu s elektrinou na zmenu energetického systému, ktorá prinesie vznik množstva nových výrobcov (najmä pokiaľ ide o obnoviteľné zdroje energie). Zároveň to umožní plné angažovanie spotrebiteľov na trhu, najmä formou reakcie na strane spotreby. Oblasť dizajnu trhu s elektrinou bude jednou z priorít SK PRES a témou neformálneho zasadnutia ministrov pre energetiku počas SK PRES.

V oblasti zmeny klímy stanovila EK na rok 2016 ako prioritu ďalšiu fázu implementácie Rámca pre rok 2030 s cieľom znížiť emisie najmenej o 40%. EK na rok 2016 plánuje predložiť letný balíček k energetickej únii, ktorý bude za oblasť zmeny klímy obsahovať legislatívne návrhy týkajúce sa rozhodnutia o spoločnom úsilí a zaradení využívania pôdy, zmeny vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva do rámca politík v oblasti zmeny klímy a energetiky na obdobie do roku 2030. Toto opatrenie sa bude týkať sektorov

mimo Schémy obchodovania s emisnými kvótami (ETS), teda hlavne sektorov budov, poľnohospodárstva a dopravy.

7. POĽNOHOSPODÁRSTVO A RYBNÉ HOSPODÁRSTVO

Medzi najdôležitejšie oblasti spadajúce pod agrárny rezort patrí oblasť geneticky modifikovaných organizmov (GMO), revízia viacročného finančného rámca, zjednodušenia spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), riešenie zavedenia ruského embarga prostredníctvom hľadania nových trhov, vydanie správy o fungovaní trhu s mliekom, zhodnotenie potravinovej legislatívy a oblasť energetiky a životného prostredia s presahom na lesné hospodárstvo.

Revízia viacročného finančného rámca (VFR), simplifikácia SPP a prehodnotenie oblastí ekologického záujmu (EFA)

EK pri VFR počíta so zjednodušovaním existujúcich pravidiel – najmä v oblasti EŠIF (politika súdržnosti a rozvoj vidieka), priamych platieb a Horizontu 2020. V oblasti SPP predpokladá najmä úpravu sekundárnej legislatívy (delegovaných a vykonávacích aktov). SR podporuje iniciatívu EK zjednodušovať pravidlá SPP, nakoľko predstavujú vážnu administratívnu záťaž pre riadiace orgány a farmárov.

GMO – návrh na obmedzenie alebo zakázanie používania GM potravín a krmív

EK návrh identifikuje naďalej ako prioritu, nekorešponduje to však s postojom ostatných inštitúcií – Rada v júli 2015 spochybnila dosiahnutie plánovaného cieľa takýmto nástrojom a považuje ho za ohrozenie fungovania vnútorného trhu. Európsky parlament prijal z podobných dôvodov dňa 28.10.2015 stanovisko, ktorým návrh zamieta. EK napriek tomu neplánuje stiahnuť návrh a nepripúšťa ani iné riešenie. Na základe uvedených informácií nemožno vylúčiť presah diskusie o návrhu na SK PRES.

8. ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

Zmena klímy

Zmena klímy je jednou z najväčších globálnych výziev súčasnej environmentálnej politiky. S cieľom prijať novú dohodu na COP 21 v Paríži preložili strany dohovoru v roku 2015 celkovo 185 zamýšľaných národných príspevkov k znižovaniu emisií a k adaptácii, tzv. INDCs (plánované vnútroštátne stanovené príspevky). EÚ a jej členské štáty deklarovali vo svojom INDC, predloženom v marci 2015, zámer prijať pod novou dohodou záväzok zníženia domácich emisií skleníkových plynov o 40% do roku 2030 oproti ich stavu v roku 1990. S cieľom znížiť celkový nadbytok emisných kvót skleníkových plynov v Európskom systéme obchodovania s emisnými kvótami (EU ETS) bolo 6.10.2015 prijaté rozhodnutie o zriadení a prevádzke trhovej stabilizačnej rezervy s termínom zavedenia od roku 2019. Ide o druhú reformu EU ETS v krátkej dobe, ktorej následkom bude tlak na rast ceny emisných kvót skleníkových plynov (EUA a EUAA) a tlak na zvyšovanie investícií do nízkouhlíkových technológií. EK predstavila 15.7.2015 legislatívny návrh na revíziu smernice o EU ETS, ktorej cieľom je nastavenie podmienok pre štvrté obchodovateľné obdobie od roku 2021 do 2030 a zníženie emisií skleníkových plynov o 43% oproti roku 2005.

V roku 2016 budú v zmysle pracovného plánu EK predložené legislatívne návrhy týkajúce sa spoločného úsilia členských štátov znížiť emisie skleníkových plynov v sektoroch mimo EU ETS o 30% v porovnaní s rokom 2005 a návrh na začlenenie sektora využívania pôdy, zmeny vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva do klimaticko-energetického rámca do roku 2030.

Obehové hospodárstvo

EK predstavila koncom roka 2015 novú ambicióznu stratégiu obehového hospodárstva. Nová stratégia obsahuje legislatívny návrh o odpadových cieľoch s prihliadnutím na vstupy vyplývajúce z verejných konzultácií z Rady a Parlamentu, najmä pripomienky, že je potrebné, aby predchádzajúce návrhy boli viac špecifické podľa jednotlivých krajín. Nový návrh by mal priniesť realistickú perspektívu očakávaného vplyvu zavedenia špecifických opatrení, pričom medzi kľúčové priority patrí predchádzanie vzniku odpadov a významné zníženie skládkovania. Balík obsahuje okrem finančných opatrení aj návrh opatrení pre zníženie objemu potravinového odpadu, vypracovanie noriem kvality druhotných surovín, pracovný plán pre ekodizajn na roky 2015–2017, revidované nariadenie o hnojivách, stratégiu pre plasty v obehovom hospodárstve, vrátane časového plánu pre prijímanie týchto opatrení a monitorovacieho rámca. Samostatnou časťou Akčného plánu je revidovaný legislatívny návrh o odpade.

Biodiverzita

V roku 2015 bola aktualizovaná národná stratégia ochrany biodiverzity (Natura 2000), bol dobudovaný Komplexný informačný a monitorovací systém a zavŕšený proces zonácie NP Slovenský raj. Vláda SR schválila Aktualizovaný Program starostlivosti o mokrade Slovenska na roky 2015-2021 a jeho akčný plán na roky 2015-2018.

V roku 2016 bude SR zabezpečovať koordináciu 7 zasadnutí stálych výborov a konferencií zmluvných strán globálnych a iných medzinárodných dohovorov (Dohovor o biologickej diverzite, Dohovor CITES, Bernský dohovor, Medzinárodný dohovor o regulácii lovu veľrýb, Zmluva o Antarktíde a jej Madridský protokol o ochrane životného prostredia v Antarktíde), ako aj Konferencie OSN o bývaní a udržateľnom rozvoji miest (Habitat III) a Medzivládnej vedecko-politickej platformy pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES).

Vody

V apríli 2015 sa uskutočnilo rokovanie krajín V4 a Rumunska k problematike „Integrovaný manažment povodí a ochrana vodných zdrojov“. Závery z tohto rokovania budú mať presah na SK PRES, a to aj v nadväznosti na ministerskú konferenciu pod názvom „Nedostatok vody a sucho ako vodohospodárska výzva s celospoločenským dosahom“, ktorá sa uskutoční 11.7.2016 v Bratislave ako podujatie SK PRES (pozvané sú ČŠ EÚ, kandidátske krajiny EÚ a medzinárodné organizácie).

Medzinárodná agenda v environmentálnej oblasti

Medzinárodné spoločenstvo vyhodnotilo výsledky 15-ročného úsilia pri napĺňaní Miléniových rozvojových cieľov. Vyvrcholili rokovania o udržateľných rozvojových cieľoch

po roku 2015 prijatím nového rámca s názvom „Transforming the World: Realizing the Post-2015 Development Agenda“ na summite Post-2015 (New York, 25.-27.9.2015).

Životné prostredie

SR vypracovala v roku 2015 Štátny program sanácie environmentálnych záťaží ako prierezový dokument, ktorý má pre obdobie rokov 2016-2021 zabezpečiť komplexné riešenie problematiky environmentálnych záťaží, postupne ich odstraňovať, znižovať riziká z nich vyplývajúce a zabezpečiť monitoring.

V oblasti manažmentu chemických látok sa EÚ v roku 2015 sústredila na ďalšie znižovanie negatívnych dopadov pôsobenia chemických látok na životné prostredie a zdravie populácie. Pre konferenciu zmluvných strán Minamatského dohovoru o ortuti bola na úrovni EÚ analyzovaná platná legislatíva vo väzbe na prípravu ratifikácie dohovoru.

Dňa 28.4.2015 uložila SR v sídle depozitára OSN ratifikačnú listinu k Doplnkovému protokolu z Nagoje a Kuala Lumpur o zodpovednosti a náhrade škôd ku Kartagenskému protokolu o biologickej bezpečnosti. Doplnkový protokol je regulačným rámcom pre nápravu škôd na biodiverzite spôsobených živými GMO v cezhraničnom pohybe.

Zníženie národných emisií – NEC

EK aj v pracovnom programe na rok 2016 považuje túto oblasť za jednu z priorít. V Rade väčšina členských krajín (vrátane SR) vníma kriticky ciele EK navrhované pre rok 2030. Najviac ohrozenými sektormi v podmienkach SR sú sektor živočíšnej výroby (v prípade emisií z amoniaku), domácich kúrenísk, dopravy a priemyslu (v prípade emisií z jemných tuhých častíc). Situácia v Európskom parlamente je odlišná – na plenárnom zasadnutí 28.10.2015 EP schválil uznesenie o zavedení ambicióznych národných stropov pre šesticu látok výrazne sa podieľajúcich na znečisťovaní ovzdušia. Je reálne očakávať finalizáciu rokovaní počas SK PRES. Spis spadá do kompetencie Rady pre životné prostredie.

9. ZAMESTNANOSŤ A SOCIÁLNA POLITIKA

V roku 2015 prijala Rada EPSCO Závery Rady k prechodu k viac inkluzívnym trhom práce, Závery Rady k Strategickému rámcu EÚ pre BOZP na 2014-2020, Rozhodnutie Rady o zriadení EMCO a Rozhodnutie Rady o zriadení SPC. V júni 2015 prijala Rada EPSCO Závery Rady k vyrovnávaniu rodového rozdielu v starobných dôchodkoch a dohodla sa na všeobecnom smerovaní k Rozhodnutiu Rady o usmerneniach politík zamestnanosti členských štátov. Na októbrovej Rade podpísala SR spoločné stanovisko o spolupráci v oblasti vysielania pracovníkov s Dánskom. Poslednému zasadnutiu Rady EPSCO v roku 2015 dominoval návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o zlepšení rodovej vyváženosti medzi riadiacimi pracovníkmi spoločností kótovaných na burze a súvisiacich opatrení. SR, vzhľadom na to, že patrí ku krajinám uprednostňujúcim právne nezáväzné odporúčanie, návrh nepodporila.

SR na decembrovej Rade podpísala Deklaráciu Tria o rodovej rovnosti na podporu významu rodovej rovnosti ako jedného z hlavných cieľov a úloh EÚ a SK PRES.

V roku 2015 predstavila EK balík v oblasti pracovnej mobility, ktorý zahŕňa revíziu koordinačných nariadení, ako aj cielenú revíziu smernice o vysielaní pracovníkov s cieľom

boja proti zneužívaniu, ako aj obmedzenia sociálneho dumpingu, odlivu mozgov a vyjadrenia zásady rovnakej odmeny za rovnakú prácu vykonávanú na rovnakom mieste.

Aktivity EK v roku 2016 sa budú o.i. zameriavať na zvyšovanie zamestnanosti v rámci EÚ a poskytovanie pomoci ľuďom pri návrate na trh práce. Plánuje predstaviť balík opatrení na podporu zručností s cieľom podpory celoživotných investícií do ľudského kapitálu a tým aj nadobudnutia zručností v meniacich sa podmienkach spoločnosti. EK taktiež prestaví balík opatrení na podporu zosúlaďovania rodinného a pracovného života a prehodnotí legislatívu v oblasti Bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. EK taktiež plánuje schválenie smernice o podpore rodovej vyváženosti vo vrcholových orgánoch vybraných podnikov.

Dôležitými prioritami pre SK PRES v tejto oblasti budú: Návrh nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a nariadenie (ES) č. 987/2009; Revízia smernice 2004/37/ES Európskeho parlamentu a Rady z 29. apríla 2004 o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom karcinogénov alebo mutagénov pri práci (šiesta samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice Rady 89/391/EHS); Revízia nariadenia (ES) č. 2062/94, ktorým sa zriaďuje Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci; Revízia nariadenia Rady (EHS) č. 1365/75 z 26. mája 1975 o zriadení Európskej nadácie pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok; Návrh Smernice Európskeho parlamentu a Rady o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, pokiaľ ide o požiadavky na prístupnosť tovarov a služieb (tzv. Európsky akt o prístupnosti).

Zdravotníctvo

V roku 2015 sa uskutočnili rokovania o návrhu „Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zdravotníckych pomôckach“ a návrhu „Nariadenia EP a Rady o diagnostických zdravotníckych pomôckach in vitro“. Obe nariadenia sú pomerne obsiahle a nie je vylúčené, že budú mať dosah na činnosť Rady počas SK PRES. Práca na tomto legislatívnom prvku je obsiahnutá aj v programe Tria; nakoľko pôvodné legislatívne návrhy boli EK predložené už v roku 2012, prioritou nasledujúcich predsedníctiev je obe nariadenia schváliť. V súčasnosti je uvedená legislatíva rozpracovaná na úrovni finálnych rokovaní, resp. trialógov s Európskym parlamentom a Komisiou, avšak niektoré otázky ostávajú naďalej problematické.

Z pohľadu epidemiológie je SR zapojená do systému rýchleho varovania a odpovede – EWRS. Okrem rizika zavlečenia infekčných ochorení do EÚ je problematický aj nedostatok očkovacích látok a ich možné spoločné verejné obstarávanie na európskej úrovni. SR reagovala na výskyt epidémie vírusového ochorenia ebola v západnej Afrike preventívnymi opatreniami krízového manažmentu s cieľom zamedziť jej výskyt na území SR.

V oblasti ochrany zdravia pred žiarením bolo v roku 2015 prioritnou úlohou dokončiť implementáciu Smernice rady 2013/51/Euratom, ktorou sa stanovujú požiadavky na ochranu zdravia obyvateľov vzhľadom na rádioaktívne látky obsiahnuté vo vode určenej na ľudskú spotrebu. V roku 2015 boli začaté práce na implementácií Smernice Rady 2013/59/Euratom, ktorou sa stanovujú základné bezpečnostné normy ochrany pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia.

10. VZDELÁVANIE, MLÁDEŽ, KULTÚRA A ŠPORT

V roku 2015 bola dominantnou tému na úrovni EÚ príprava spoločnej správy Rady a Komisie o vykonávaní strategického rámca pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave. V nadväznosti na prijatie správy budú vytvorené nové technické pracovné skupiny, ktoré sa budú vyznačovať väčšou stabilitou, kontinuitou, zameraním na špecifické otázky definované v správe, ako aj posilnenou synergiou v rámci skupín.

Jednou z najdôležitejších úloh bolo v roku 2015 schválenie Pracovného plánu v oblasti mládeže na roky 2016 – 2018, ktorý reflektuje nové priority, vrátane násilnej radikalizácie mládeže, digitálnych zručností, sociálnej inklúzie a podpory talentu a potenciálu mladých ľudí ako hlavnej témy slovenského predsedníctva v Rade EÚ.

V programe Erasmus+ boli v SR v roku 2015 za oblasť vzdelávania a odbornej prípravy financované projekty vo výške viac ako 19,7 miliónov € a za oblasť mládeže vo výške viac ako 3 milióny €.

Medzi kľúčové témy v oblasti výskumu a vývoja patrila cestovná mapa pre Európsky výskumný priestor na roky 2015 -2020. V súvislosti s pracovným programom EK sa očakáva zapojenie Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) do podpory výskumu. EFSI prinesie väčšiu prioritizáciu investícií do výskumu a inovácií.

V oblasti vesmíru patrili medzi hlavné témy návrh smernice šírenia satelitných dát a obrazu s vysokou rozlíšiteľnosťou pre komerčné využitie a medzinárodná spolupráca EÚ s tretími krajinami v oblasti vesmíru. Dôležitou bola otázka obnovenia Vesmírnej rady, ako rámca pre spoluprácu EÚ a ESA, ktorú bude ďalej rozvíjať NL PRES spolu s prípravou Európskej vesmírnej stratégie.

V oblasti športu patrili medzi hlavné témy maximalizácia úlohy amatérskeho športu pri rozvíjaní prierezových zručností, podpora pohybových aktivít na všetkých úrovniach vzdelávania, a napokon aj vzdelávací potenciál športu v kontexte pomoci znevýhodneným mladým ľuďom.

Kľúčovou úlohou v roku 2016 bude implementácia operačného programu Výskum a inovácie (2014-2020). Hlavným cieľom je vytvorenie stabilného prostredia priaznivého pre inovácie pre všetky relevantné subjekty a podporu zvýšenia efektívnosti a výkonnosti systému výskumu, vývoja a inovácií, ako základného piliera pre zvyšovanie konkurencieschopnosti, udržateľného hospodárskeho rastu a zamestnanosti.

Memorandum medzi MZVaEZ SR a MK SR o spolupráci pri príprave kultúrno-spoločenských podujatí v rámci SK PRES bolo oboma ministrami podpísané 17.7.2015. MZVaEZ SR a MK SR sa dohodli na zozname prezentačných podujatí v zahraničí vo výške 1 072 740 € a na slávnostnom otváracom koncerte v SND vo výške 63 800 €.

Počas SK PRES budú aktuálne revízia súčasného rámca autorského práva smerom k otvoreniu prístupnosti digitálneho obsahu a zachovaniu kultúrnej diverzity, revízia smernice o satelitnom vysielaní a káblovej retransmisii a revízia smernice o audiovizuálnych mediálnych službách.

11. PERSONÁLNE ZASTÚPENIE SR V INŠTITÚCIÁCH EÚ

Všeobecná informácia

V roku 2015 nedošlo v úrovni personálneho zastúpenia SR v európskych inštitúciách k výrazným zmenám. Počet slovenských občanov pracujúcich v štruktúrach EÚ sa pohybuje okolo 650. Slovenskí občania pôsobia v EÚ v kategóriách:

•Poslanci Európskeho parlamentu. SR má 13 poslancov v Európskom parlamente s funkčným obdobím 5 rokov (funkčné obdobie končí roku v 2019).

•Národní nominanti. Zástupcovia členských krajín EÚ vo Výbore regiónov, Európskom hospodárskom a sociálnom výbore a pod., ktorých nominácia v SR podlieha schváleniu vládou.

•Vyslaní zástupcovia. Národní experti, pracovníci agentúr EÚ, stážisti na dobu určitú, ktorí sú nominovaní členským štátom, ale prechádzajú výberom podľa pravidiel príslušnej inštitúcie EÚ.

•„Euroúradníci“. Administrátori (AD) a asistenti (AST) v Európskej komisii, Európskom parlamente, v Generálnom sekretariáte Rady, v Európskej službe pre vonkajšiu službu, vo Výbore regiónov a v Európskom hospodárskom a sociálnom výbore.

•Účastníci stáží. Študenti a absolventi vysokoškolského vzdelávania.

Približný počet občanov SR vo vybraných inštitúciách v pozíciách administrátor, asistent, národný expert (december 2015, zdroj: databázy inštitúcií EÚ):

Európska komisia

337

Európsky parlament

173

GS Rady

81

Výbor regiónov

16

ESVČ

18

Európska komisia

V Európskej komisii pôsobí 337 občanov SR (209 na úrovni AD a 120 na úrovni AST, ostatní AST-SC). Z toho je 213 žien (115 na poste AD a 91 na poste AST, ostatní AST-SC) a 120 mužov (94 na poste AD a 29 na poste AST, ostatní AST-SC).

Zastúpenie občanov SR na jednotlivých generálnych riaditeľstvách Európskej komisie:

Názov generálneho riaditeľstva Európskej komisie

Počet občanov SR

Kabinety komisárov (COLLEGE)

10

Generálny sekretariát (SG)

8

Právny servis (SJ)

5

Komunikácia (COMM)

8

Európske centrum politickej stratégie (EPSC)

1

Hospodárske a finančné záležitosti (ECFIN)

9

Vnútorný trh, priemysel, podnikanie a MSP (GROW)

14

Hospodárska súťaž (COMP)

13

Zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie (EMPL)

9

Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (AGRI)

9

Mobilita a doprava (MOVE)

3

Energetika (ENER)

9

Životné prostredie (ENV)

7

Oblasť klímy (CLIMA)

0

Komunikačné siete, obsah a technológie (CNECT)

7

Výskum a inovácia (RTD)

7

Spoločné výskumné centrum (JRC)

10

Námorné záležitosti a rybárstvo (MARE)

3

Finančná stabilita, finančné služby a únia kapitálových trhov (FISMA)

3

Regionálna a mestská politika (REGIO)

18

Dane a colná únia (TAXUD)

3

Vzdelávanie a kultúra (EAC)

3

Zdravie a bezpečnosť potravín (SANTE)

8

Migrácia a vnútorné záležitosti (HOME)

1

Spravodlivosť a spotrebitelia (JUST)

6

Útvar pre nástroje zahraničnej politiky (FPI)

1

Obchod (TRADE)

9

Európska susedská politika a rokovania o rozšírení (NEAR)

4

Medzinárodná spolupráca a rozvoj (DEVCO)

2

Humanitárna pomoc a civilná ochrana (ECHO)

2

Eurostat (ESTAT)

14

Ľudské zdroje a bezpečnosť (HR)

6

Informatika (DIGIT)

3

Rozpočet (BUDG)

2

Útvar pre vnútorný audit (IAS)

1

Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF)

8

Tlmočenie (SCIC)

14

Preklad (DGT)

79

Úrad pre publikácie (OP)

16

Úrad pre infraštruktúru a logistiku v Bruseli (OIB)

2

Úrad pre správu a úhradu individuálnych nárokov (PMO)

0

Úrad pre infraštruktúru a logistiku v Luxemburgu (OIL)

0

Európsky úrad pre výber pracovníkov (EPSO)

0

Zdroj: EK, január 2016

Porovnanie zastúpenia v pozíciách stredného a vyššieho manažmentu v Európskej komisii, porovnanie vybraných členských štátov:

Krajina

AD 16

AD 15

AD 14

AD 13

AD 12

AD 11

AD 10

AD 9

spolu

Slovensko

0

3

2

5

5

1

10

16

42

Bulharsko

0

2

3

6

5

0

10

7

33

ČR

0

2

1

12

3

3

7

38

66

Zdroj: EK, január 2016

Obsadzovanie pozícií stredného a vyššieho manažmentu v Európskej komisii Slovenskou republikou je v porovnaní s krajinami, s ktorými sme vstupovali do EÚ v roku 2004, pri zohľadnení podielu na počte obyvateľov, porovnateľné a uspokojivé. Pri porovnaní obsadenia týchto pozícií s podobne veľkými členskými krajinami ako Fínsko, Dánsko či Írsko stále pretrváva viditeľný rozdiel zapríčinený hlavne dĺžkou členstva v EÚ. Na pozície v strednom a vyššom manažmente sa málokedy robia priame nominácie. Úspechom pre SR je obsadenie postu generálneho riaditeľa v rámci Európskej komisie (od 1.1.2014) v Spoločnom výskumnom centre slovenským občanom. Toto riaditeľstvo je kľúčové pre budúcnosť európskej vedy a zároveň strategicky dôležité aj pre Slovensko.

Európska služba pre vonkajšiu činnosť

V rámci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť pôsobí 18 občanov SR (5 na úrovni AD z toho 3 diplomati a 2 zamestnanci, 4 na úrovni AST, 4 zástupcovia na kontrakt a 5 vyslaných národných expertov).

Národní experti

V európskych inštitúciách na pozícii vyslaného národného experta Slovensko k 31.12.2015 evidovalo 21 pracovníkov vyslaných národnými orgánmi štátnej správy. Národní experti sú vyslaní z rezortov: MF SR (2), MŠVVaŠ SR (1), MZVaEZ SR (1), NBS (3), MV SR (2), SIS (1), ÚPV (3), MŽP SR (1), UKSUP (1), Národné lesnícke centrum (1), Bratislavský samosprávny kraj (1), MO SR (3).

Stážisti v európskych inštitúciách

Európska komisia pre zamestnancov štátnej a verejnej správy ponúka v rámci vlastných štruktúr tzv. štrukturálne stáže v trvaní od 3 do 5 mesiacov v dvoch termínoch ročne, ktoré sú plne hradené vysielajúcou organizáciou. Záujem o tento typ stáže je nízky z dôvodu finančnej náročnosti.

Program Erasmus pre zamestnancov štátnej správy je krátkodobá stáž informačného charakteru o fungovaní európskych inštitúcií a je určená pre štátnych zamestnancov, ktorí s európskou agendou pracujú od 6 mesiacov do 5 rokov. Od roku 2015 platia upravené podmienky fungovania stáže, skrátila sa doba trvania stáže na 10 dní a počet miest pre každú

Cyprus

0

1

3

5

4

4

0

8

25

Estónsko

0

2

4

1

6

2

5

16

36

Litva

0

1

6

4

1

2

5

27

46

Lotyšsko

0

1

3

6

3

7

4

13

37

Maďarsko

1

6

2

9

6

5

11

43

83

Malta

0

1

1

3

4

3

6

11

29

Poľsko

1

7

8

16

10

9

16

73

140

Rumunsko

0

2

5

7

11

3

13

17

58

Slovinsko

0

2

3

1

5

3

7

12

33

Fínsko

0

2

7

68

97

27

44

30

274

Dánsko

1

3

14

71

38

17

24

17

185

Írsko

0

6

21

72

31

20

15

14

179

Portugalsko

2

4

26

132

77

29

25

28

323

členskú krajinu je pevne daný. Napriek rastúcemu záujmu o tento druh stáže Slovensko na ňu môže nominovať max. 4 kandidátov ročne.

Európska služba pre vonkajšiu činnosť s cieľom posilniť spoluprácu medzi európskymi úradníkmi a zamestnancami národných diplomatických služieb členských štátov EÚ organizuje stáž Diplomatic Exchange and Secondment Programme (DESP). Program umožňuje lepšie pochopenie fungovania Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, ako v ústredí tak aj na delegáciách EÚ, aj fungovanie jednotlivých ministerstiev zahraničných vecí členských krajín EÚ. Uvedeného programu sa MZVaEZ SR v roku 2015 nezúčastnilo z dôvodu finančnej náročnosti. Pre mladých začínajúcich diplomatov Európska služba pre vonkajšiu činnosť organizuje v trvaní 12 mesiacov Diplomatic Training Secondment (DTS). Zamestnancom MZVaEZ SR bude ponúknutá účasť na programe v rozsahu troch mesiacov.

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Výročná správa o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii – hodnotenie a aktuálne priority vyplývajúce z Pracovného programu Európskej komisie

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR

☒

Materiál nelegislatívnej povahy

☐

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☐

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Termín začiatku a ukončenia PPK

-

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

-

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

24.02.2016

2.Definícia problému

Na základe uznesenia vlády SR č. 118 zo 7. marca 2013 predkladá podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Výročnú správu o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii – hodnotenie a aktuálne priority vyplývajúce z Pracovného programu Európskej komisie na rok 2016 na rokovanie vlády SR.

3.Ciele a výsledný stav

Zhodnotenie najdôležitejších aktivít SR v EÚ v roku 2015 v kontexte dlhodobých, ako aj aktuálnych strategických politík a zadefinovať priority Slovenskej republiky v rámci Pracovného programu EK 2016.

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny návrhu dotknú priamo aj nepriamo:

5.Alternatívne riešenia

Nenavrhujú sa

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☐ Áno

☒ Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

7.Transpozícia práva EÚ

Uveďte, v ktorých ustanoveniach ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ spolu s odôvodnením.

8.Preskúmanie účelnosti**

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti navrhovaného predpisu. Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9.Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

☐

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Sociálne vplyvy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k návrhu.

11.Kontakt na spracovateľa

Martin Pangrác, odbor všeobecných záležitostí a vzťahov s inštitúciami EÚ,

martin.pangrac@mzv.sk

, +421 2

5978 3592

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri vypracovávaní doložky, príp. analýz vplyvov vychádzali.

13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

Uveďte stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov, ktoré Vám bolo zaslané v rámci predbežného pripomienkového konania