DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“).

Návrh zákona bol vypracovaný na základe uznesenie Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky č. 460 z 25. novembra 2015 a uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 639 z 25. novembra 2015. Návrh zákona ďalej vychádza z Národného akčného plánu boja proti terorizmu na roky 2015 – 2018 schválený uznesením vlády Slovenskej republiky č. 213 zo dňa 9. apríla 2015.

Cieľom predkladaného návrhu zákona je zefektívniť boj proti terorizmu vytvorením legislatívnych predpokladov v oblasti získavania informácií, rozšírením možnosti využívať opatrenia preventívnej povahy a v neposlednom rade úpravou vyvodzovania trestnej zodpovednosti v prípade stíhania trestných činov terorizmu vrátane s tým súvisiaceho trestného konania.

Právna úprava boja proti terorizmu má prierezový charakter a vychádza z medzinárodných zmlúv, na ktoré nadväzuje vnútroštátna právna úprava.

Vnútroštátna legislatíva týkajúca sa boja proti terorizmu (hrubo sú vyznačené návrhom zákona dotknuté predpisy):

•zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov,

•zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov,

•zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov,

•zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov,

•zákon č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

•zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

•zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov,

•zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

•zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov,

•zákon č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov,

•zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov,

•zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov,

•zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov,

•zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve v znení neskorších predpisov,

•zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

•zákon č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre,

•zákon č. 144/2013 Z. z. o obchodovaní s určenými výrobkami, ktorých držba sa obmedzuje z bezpečnostných dôvodov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov,

•zákon č. 39/2011 Z. z. o položkách s dvojakým použitím a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov,

•zákon č. 58/2014 Z. z. o výbušninách, výbušných predmetoch a munícii a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

•zákon č. 392/2011 Z. z. o obchodovaní s výrobkami obranného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,1)

•zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

•zákon č. 126/2011 Z. z. o vykonávaní medzinárodných sankcií v znení zákona č. 394/2011 Z. z.

•zákon č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) v znení neskorších predpisov.

Najvýznamnejšie multilaterálne medzinárodné zmluvy, ktoré upravujú oblasť boja proti terorizmu, a ktorými je Slovenská republika viazaná:

•Dohovor o potláčaní protiprávneho zmocnenia sa lietadiel podpísaný v Haagu 16. decembra 1970,

•Dohovor o potláčaní protiprávnych činov ohrozujúcich bezpečnosť civilného letectva uzavretý v Montreale 23. septembra 1971,

•Dohovor o zabránení a trestaní trestných činov proti osobám požívajúcim medzinárodnú ochranu vrátane diplomatických zástupcov prijatý v New Yorku 14. decembra 1973,

•Medzinárodný dohovor proti braniu rukojemníkov prijatý v New Yorku 17. decembra 1979,

•Dohovor o fyzickej ochrane jadrových materiálov prijatý vo Viedni 3. marca 1980.

•Protokol o potláčaní násilných činov na letiskách slúžiacich medzinárodnému civilnému letectvu daný v Montreale 24. februára 1988,

•Dohovor o potláčaní protiprávnych činov proti bezpečnosti námornej plavby daný v Ríme 10. marca 1988,

•Rímsky protokol z roku 1988 o potláčaní protiprávnych činov proti bezpečnosti pevných plošín umiestnených na podmorskej plytčine daný v Ríme 10. marca 1988.

•Medzinárodný dohovor o potláčaní bombového terorizmu prijatý v New Yorku 15. decembra 1997,

•Medzinárodný dohovor o potláčaní financovania terorizmu prijatý v New Yorku 9. decembra 1999,

1) V súčasnosti sa v pripomienkovom konaní nachádza návrh nového zákona o obchodovaní s výrobkami obranného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým má dôjsť k nahradeniu pôvodnej právnej úpravy; predkladateľ – Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky.

•Medzinárodný dohovor o potláčaní činov jadrového terorizmu v New Yorku 13. Apríla 2005.

Pre komplexnosť informácie je potrebné uviesť, že Národná rada Slovenskej republiky dňa 13. novembra 2015 schválila niekoľko vládnych návrhov zákonov, ktoré parciálne riešia aj problematiku boja proti najzávažnejším formám trestnej činnosti vrátane terorizmu.

V prvom prípade ide o zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1715), ktorý zavádza trestnú zodpovednosť právnických osôb, a to aj za trestné činy zosnovanie a podporovanie teroristickej skupiny podľa § 297 a trestný čin terorizmus a niektoré formy účasti na terorizme podľa § 419.

V druhom prípade ide o zákon, ktorým sa na účely Trestného zákona ustanovuje zoznam látok s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1714), ktorým sa do právneho poriadku zavádza nová skutková podstata trestného činu účasť na bojovej činnosti organizovanej ozbrojenej skupiny na území iného štátu (§ 419a Trestného zákona), rozširuje sa existujúca skutková podstata v § 419 o postihovanie financovania a podporovania páchateľov trestného činu terorizmu aj na ich aktivity, ktoré nie sú priamo spojené so samotným spáchaním trestného činu terorizmu, myslí sa tým napr. financovanie bežných životných výdajov takýchto páchateľov alebo poskytovanie akýchkoľvek prostriedkov na účely ich bežného fungovania (tzv. „day-to-day activities of individual terrorist“) a v neposlednom sa nanovo upravuje získavanie a využívanie údajov o telekomunikačnej prevádzke na účely trestného konania, ako aj mimo trestného konania, a to v nadväznosti na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 10/2014.

V treťom prípade ide o zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (tlač 1730), ktorým sa vymedzuje generála kompetencia v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ktorá sa zveruje sa do pôsobnosti Národného bezpečnostného úradu ako ústrednému orgánu štátnej správy pre kybernetickú bezpečnosť. Zákon zároveň v rámci spoločných úloh ministerstiev a ústredných orgánov štátnej správy umožňuje vecne príslušným autoritám pre kybernetickú bezpečnosť plnenie úloh v oblasti kybernetickej bezpečnosti v rámci svojej vecnej pôsobnosti.

Vo štvrtom prípade ide o zákon o európskom ochrannom príkaze v trestných veciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1630), ktorým sa okrem iného vykonáva transpozícia smernice 2013/40/EÚ do právneho poriadku Slovenskej republiky a to doplnením a rozšírením existujúcej trestnoprávnej úpravy v oblasti počítačovej kriminality. Smernica reflektuje Dohovor Rady Európy o počítačovej kriminalite z roku 2001 (oznámenie č. 137/2008 Z. z.), ktorý je na medzinárodnej úrovni považovaný za najkomplexnejšiu medzinárodnú normu, keďže poskytuje komplexný a ucelený rámec zahŕňajúci viaceré aspekty počítačovej kriminality. Počítačová kriminalita ako jedna z oblastí modernej kriminálnej činnosti, ktorej rozmach je sledovaný najmä v posledných rokoch v súvislosti s nástupom digitálneho veku, je súborom protiprávnych konaní, ktorých hlavným znakom je využívanie informačných technológií, najmä počítačov, na páchanie trestnej činnosti (skutkové podstaty trestných činov neoprávnený prístup do počítačového systému podľa § 247, neoprávnený zásah do počítačového systému podľa § 247a, neoprávnený zásah do počítačového údaja podľa § 247b, neoprávnené zachytávanie počítačových údajov podľa §

247c, výroba a držba prístupového zariadenia, hesla do počítačového systému alebo iných údajov podľa § 247d).

Z hľadiska zhodnotenia súčasnej právnej úpravy v oblasti boja proti terorizmu je potrebné uviesť, že táto právna úprava zodpovedá historickým okolnostiam jej prijímania, t.j. reflektuje stav a vývoj aktuálny v čase jej prijímania. Tak ako je nezastaviteľný vývoj vo všetkých oblastiach ľudskej činnosti, je nevyhnutné, aby právna úprava vytvárajúca legálne rámce boja proti terorizmu reflektovala aktuálne vývojové trendy, a to najmä v oblasti preventívneho pôsobenia. Z tohto pohľadu možno súčasnú právnu úpravu vyhodnotiť ako nevyhovujúcu.

Vo vzťahu k trestnoprávnej úprave vymedzujúcej skutkové podstaty trestných činov terorizmu (terorizmus a niektoré formy účasti na terorizme podľa § 419 Trestného zákona, založenie, zosnovanie a podporovanie teroristickej skupiny podľa § 297 Trestného zákona) predkladateľ považuje túto úpravu za postačujúcu, nakoľko reflektuje široké spektrum protispoločenskej činnosti a foriem konaní, a to aj v dôsledku vymedzenia osobitného motívu podľa § 140 písm. e). Z hľadiska hroziacej trestnej sankcie patrí právna úprava Slovenskej republiky k najprísnejším v európskom priestore, nakoľko v prípade trestného činu terorizmus a niektoré formy účasti na terorizme základná skutková podstata predpokladá uloženie trestu na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestu odňatia slobody na doživotie.

Návrh zákona vychádza z premisy, že úspešnosť boja proti terorizmu je podmienená včasnou identifikáciou podozrivých aktivít a efektívnou a flexibilnou spoluprácou medzi bezpečnostnými zložkami v krajine, ako aj medzinárodnou spoluprácou spočívajúcou z veľkej časti v rýchlej výmene spravodajských informácií, čomu zodpovedajú zmeny v zákonoch upravujúcich pôsobnosť policajných zložiek a spravodajských služieb. Najdôležitejším nástrojom boja proti terorizmu a radikalizácii je však prevencia a s ňou súvisiace aktivity, do ktorých je potrebné zapojiť široké spektrum spoločnosti a inštitúcií. Represívna a sankčná zložka boja proti terorizmu však nepochybne napomáha napĺňať základný cieľ, ktorým je ochrana jednotlivca a spoločnosti, preto návrh zákona súčasne modifikuje niektoré ustanovenie trestných kódexov.

Okrem vyššie uvedených zákonov sú predkladaným návrhom dotknuté aj ďalšie predpisy, a to zákony upravujúce výkon trestu odňatia slobody a výkon väzby s cieľom zabezpečiť výkon opatrení, ktorých cieľom je odhaľovanie teroristických hrozieb monitorovaním komunikácie odsúdených a obvinených osôb. Súčasne sa vykonáva uprava rozhodovania o väzbe v rámci úpravy európskeho zatýkacieho rozkazu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky (de lege ferenda), ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, nebude mať vplyvy podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie:

- primárnom

Čl. 3 ods. 2, čl. 42 a čl. 43 Zmluvy o Európskej únii

Čl. 26 ods. 2, čl. 67, čl. 75, čl. 77, čl. 83 ods. 1 a čl. 87 Zmluvy o fungovaní o Európskej únie.

- sekundárnom (prijatom po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - po 30. novembri 2009)

1.legislatívne akty,

2.nelegislatívne akty,

- sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - do 30. novembra 2009)

Nariadenie Rady (ES) č. 2580/2001 z 27. decembra 2001 o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu (Ú. v. ES L 344, 28.12.2001, Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 18/ zv. 1) v platnom znení.

Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu (Ú. v. ES L 164, 22.6.2002, Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 19/ zv. 6) v platnom znení.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS (Ú. v. EÚ L 158, 30. 4. 2004, Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/ zv. 5).

Smernica Rady 2004/82/ES z 29. apríla 2004 o povinnosti dopravcov oznamovať údaje o cestujúcich (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 7; Ú. v. EÚ L 261, 6. 8. 2004).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES z 26. októbra 2005 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (Ú. v. EÚ L 309, 25. 11. 2005).

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 z 15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (Ú. v. EÚ L 105, 13. 4. 2006).

Rámcové Rozhodnutie Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu (Ú. v. EÚ L 300, 11.11.2008).

Rozhodnutie Rady 2008/615/SVV z 23. júna 2008 o zintenzívnení cezhraničnej spolupráce, najmä v boji proti terorizmu a cezhraničnej trestnej činnosti (Ú. v. EÚ L 210, 6.8.2008).

Rozhodnutie Rady 2008/617/SVV z 23. júna 2008 o zlepšení spolupráce medzi osobitnými zásahovými jednotkami členských štátov Európskej únie v krízových situáciách (Ú. v. EÚ L 210, 6. 8. 2008).

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia - bezpredmetné

b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov - bezpredmetné

c)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie – konanie nebolo začaté

d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

bezpredmetné, návrhom zákona sa netransponujú žiadne smernice EÚ

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu alebo návrhu legislatívneho zámeru s právom Európskej únie:

úplný

6. Gestor a spolupracujúce rezorty (podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc Európskej únie a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov a podľa návrhu na určenie zodpovednosti ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy za aplikáciu a prijatie opatrení na vnútroštátnej úrovni k nariadeniam a rozhodnutiam Európskej únie):

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☐

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:-

Termín začiatku a ukončenia PPK

bezpredmetné

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

bezpredmetné

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

november 2015

2.Definícia problému

3.Ciele a výsledný stav

Účelom návrhu je vytvorenie zákonných predpokladov pre účinnejší boj proti terorizmu, a to zmenou zákonov upravujúcich trestnoprávnu zodpovednosť, pôsobnosť Policajného zboru a spravodajských služieb

4.Dotknuté subjekty

Štátne orgány, fyzické osoby, právnické osoby

5.Alternatívne riešenia

Alternatívne riešenia neboli posudzované.

6.Vykonávacie predpisy

☐ Áno

☒ Nie

7.Transpozícia práva EÚ

Národná právna úprava nejde nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ.

8.Preskúmanie účelnosti**

Preskúmanie účinnosti a účelnosti navrhovaného predpisu bude vykonávané priebežne po nadobudnutí účinnosti.

9.Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

☐

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Sociálne vplyvy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

Materiál nezakladá vplyvy na sledované oblasti

11.Kontakt na spracovateľa

JUDr. Juraj Palúš, generálny riaditeľ sekcie legislatívy, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

12.Zdroje

Bezpredmetné

13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

Bezpredmetné

B.Osobitná časť

K čl. I

(Trestný zákon)

K bodu 1

Navrhuje sa definičné vymedzenie pojmu „teroristické trestné činy“, v zmysle ktorého sa za trestné činy terorizmu považujú tieto trestné činy:

-založenie, zosnovanie a podporovanie teroristickej skupiny podľa § 297,

-terorizmus a niektoré formy účasti na terorizme podľa § 419,

-zločin spáchaný členom teroristickou skupinou (logicky sa vzťahuje aj na celú teroristickú skupinu), a

-zločin spáchaný z osobitného motívu podľa § 140 písm. e) – t.j. spáchanie trestného činu v úmysle spáchať trestný čin terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme podľa § 419.

Pojem „teroristické trestné činy“ bude použiteľný na základe tohto vymedzenia aj v iných zákonoch – napr. Trestný poriadok, zákona o Policajnom zbore atď.

K bodu 2

Navrhuje sa zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby, a teda aj sprísnenie postihu, pri trestnom čine založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny podľa § 297 z osem na desať rokov trestu odňatia slobody, čím sa tento trestný čin dostáva do kategórie obzvlášť závažných zločinov (k tomu pozri § 11 ods. 3)

K čl. II

(Trestný poriadok)

K bodu 1

Navrhuje sa úprava definície neopakovateľného úkonu, a to tak, že jeho obsah môže byť na inom zákone vymedzený inak. V tomto prípade je to navrhované znenie § 135 ods. 5.

K bodu 2

Navrhuje sa upraviť možnosť, aby pri odhaľovaní, zisťovaní a usvedčovaní páchateľov trestných činov terorizmu mohla byť agentom aj iná osoba ako príslušník Policajného zboru ustanovená prokurátorom na návrh policajta alebo príslušníka Policajného zboru povereného ministrom vnútra Slovenskej republiky (rovnako ako v prípade korupcie). Pri trestných činoch terorizmu je odhaľovanie, zisťovanie a usvedčovanie páchateľa iným spôsobom (dôkazmi) podstatne sťažené, resp. účel trestného konania nemožno dosiahnuť inak. V špecifických prípadoch trestných činoch terorizmu je použitie agenta z externého prostredia veľmi ťažko realizovateľné až nemožné, preto sa navrhuje, aby agentom v týchto prípadoch mohla byť aj iná osoba, ako príslušník Policajného zboru alebo príslušník polície iného štátu.

K bodu 3

Navrhuje sa rozšírenie pôsobnosti Špecializovaného trestného súd aj o všetky trestné činy terorizmu. Podľa platného § 14 písm. i), j) a m) Trestného poriadku sa pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu vzťahuje na trestný čin založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny, obzvlášť závažné zločiny spáchané teroristickou skupinou, ako aj na trestné činy súvisiace s týmito trestnými činmi, nevzťahuje sa však na samotný trestný čin terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme podľa § 419 Trestného zákona.

K pojmu „teroristické trestné činy“ pozri navrhovaný § 140b Trestného zákona.

Nakoľko od pôsobnosti Špecializované trestného súdu sa odvádza aj pôsobnosť Úradu špeciálnej prokuratúry (k tomu pozri § 55b zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov), navrhovanou zmenou dôjde súčasne k rozšíreniu pôsobnosti Úradu špeciálnej prokuratúry aj na trestné činy terorizmu.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že platná právna úprava pôsobnosti okresných súdov v sídle kraja podľa § 16 ods. 1 písm. b) mení svoj význam v spojení s rozšírením pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu o trestní činy terorizmu. Do pôsobnosti okresného súdu v sídle krajského súdu patrí okrem iného aj konať a rozhodovať o skutkoch spáchaných teroristickou skupinou. Podľa navrhovanej právnej úpravy Špecializovaný trestný súd bude rozhodovať o skutkoch, ktoré sú zločinmi a ktoré spáchala teroristická skupina. Podľa § 16 ods. 5 Trestného poriadku „ustanovenia odsekov 1 až 4 sa nevzťahujú na trestné činy, ktoré patria do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu. Špecializovaný trestný súd vykonáva konanie o trestných činoch patriacich do jeho pôsobnosti v prvom stupni“. Trestný poriadok teda už v súčasnosti rieši prípadnú kolíziu právnej úpravy pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu a okresných súdov v sídle kraja. Z uvedeného dôvodu však nie je potrebné meniť § 16 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku. Rozšírením pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu sa tak v dôsledku § 16 ods. 5 Trestného poriadku zužuje rozsah agendy okresných súdov sídle kraja.

K bodom 4 a 5

Vo vzťahu k trestným činom terorizmu sa navrhuje upraviť možnosť súdu rozhodnúť o vzatí obvineného do väzby aj bez splnenia dôvodov väzby upravených v § 71 ods. 1 písm. a) až c) Trestného poriadku. Súd pri rozhodovaní o väzbe obvineného z trestných činov terorizmu overí len základné podmienky väzby, t. j. či doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu a sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený. V bode 5 sa súčasne navrhuje doplnenie zákonných podmienok pre opätovné vzatie obvineného do väzby odkazom na väzbu podľa odseku 2.

K bodu 6

Navrhuje sa určenie osobitnej lehoty pre rozhodnutie predsedu senátu alebo v prípravnom konaní sudcu pre prípravné konanie, o vzatí do väzby obvineného pre trestné činy terorizmu a to na 144 hodín. Ustanovenie nadväzuje na súčasne navrhovanú ústavnú zmenu.

K bodu 7

Navrhuje sa rozšírenie aplikácie § 76a o predĺžení väzby aj na trestné činy terorizmu, následkom čoho v trestnom konaní o trestných činov terorizmu, ktoré nebolo možné pre obťažnosť veci alebo z iných závažných dôvodov skončiť do uplynutia celkovej lehoty väzby v trestnom konaní a prepustením obvineného na slobodu hrozí, že bude zmarené alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného konania, môže súd rozhodnúť o predĺžení celkovej lehoty väzby v trestnom konaní na nevyhnutnú dobu, a to aj opakovane. Celková lehota väzby v trestnom konaní spolu s jej predĺžením však nesmie presiahnuť šesťdesiat mesiacov.

K bodu 8

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s bodmi 4 a 5; nakoľko je potrebná zmena väčšiny vnútorných odkazov, navrhuje sa nové znenie celého ustanovenia.

K bodom 9 a 10

Navrhuje sa osobitný postup v súvislosti s možnosťami nahradenia väzby podľa § 80 a § 81 v prípade trestných činov terorizmu, a to viazaním na podmienku výnimočných okolností prípadu – rovnako ako u ostatných obzvlášť závažných zločinoch.

K bodu 11

Rozširuje sa okruh rozhodnutí kde podaná sťažnosť prokurátora má odkladný účinok aj o sťažnosť proti rozhodnutiu o nevzatí obvineného z trestných činov terorizmu do väzby.

K bodom 12 a 13

Navrhuje sa určenie osobitnej maximálnej doby zadržania pri trestných činoch terorizmu a to na 96 hodín. Ustanovenie nadväzuje na súčasne navrhovanú ústavnú zmenu.

K bodu 14

Navrhuje sa určenie osobitnej lehoty pre rozhodnutie sudcu pre prípravné konanie o väzbe zadržanej osoby pre trestné činy terorizmu, a to na 144 hodín. Ustanovenie nadväzuje na súčasne navrhovanú ústavnú zmenu.

K bodu 15

S ohľadom na špecifické okolnosti trestného konania o trestných činoch terorizmu sa navrhuje vylúčiť možnosť vykonania konfrontácie v trestnom konaní o trestných činoch terorizmu.

K bodu 16

S ohľadom na špecifické okolnosti trestného konania o trestných činoch terorizmu sa navrhuje rozšírenie možnosti vypočutia svedka pomocou technických zariadení určených na prenos zvuku a obrazu aj vo vzťahu k trestným činom terorizmu.

K bodu 17

Navrhuje sa ustanoviť zákonné podmienky, za splnenia ktorých môže byť výsluch svedka vykonaný orgánom činným v trestnom konaní (pre trestné činy terorizmu) považovaný za neopakovateľný úkon. Špecifiká vyšetrovania trestných činov terorizmu spočívajú najmä v množstve úkonov, ktoré je potrebné vykonať a ktoré už nie je možné v ďalšom konaní zopakovať, resp. je možné ich zopakovať iba s veľkými ťažkosťami (teda ide o úkony spravidla neopakovateľné). Takýmito úkonmi sú najmä výsluchy svedkov – cudzincov s bydliskom mimo EÚ, ktorí podľa zistených informácií môžu mať vedomosť o skutku a jeho páchateľovi alebo o skutočnostiach súvisiacich so skutkom alebo mu predchádzajúcich. Tieto je spravidla možné vykonať na začiatku trestného stíhania, pričom informácie získané výpoveďou takéhoto svedka povedú k vzneseniu obvinenia konkrétnej osobe, ale po odchode svedka z územia SR, resp. aj z územia EÚ ho už nie je možné opätovne vypočuť, ani prostredníctvom právnej pomoci. Návrh na úpravu definície neopakovateľného úkonu má osobitný význam v prípade prípravného konania, nakoľko v prípade zachovania plnej kontradiktórnosti prípravného konania, kedy bude napríklad obhajca obvineného môcť žiadať zopakovať všetky úkony vykonané v prípravnom konaní v jeho prítomnosti, sa bude prípravné konanie neprimerane predlžovať, čo môže viesť k prepusteniu obvineného na slobodu (vzhľadom na lehotu väzby v prípravnom konaní), resp. nemusí vôbec viesť k postaveniu obvineného pred súd.

K bodu 18

Navrhuje sa zohľadniť novú úpravu lehôt na rozhodovanie vo väzobných veciach v intenciách navrhovaných ústavných zmien.

K bodu 19

Navrhuje sa, aby o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu o nevzatí obvineného do väzby pre trestné činy terorizmu rozhodoval súd na neverejnom zasadnutí. Postup pri jeho realizácii sa navrhuje upraviť v novom § 302 ods. 3 Trestného poriadku.

K bodom 20 a 21

V prípade odhaľovania trestných činov terorizmu a zisťovania ich páchateľov sa navrhuje použitie inštitútov dočasného odloženia vznesenia obvinenia podľa § 205 Trestného poriadku, zastavenia trestného stíhania podľa § 215 ods. 3 Trestného poriadku, podmienečného zastavenia trestného stíhania spolupracujúceho obvineného podľa § 218 Trestného poriadku a prerušenia trestného stíhania podľa § 228 ods. 3 Trestného poriadku.

K bodu 22

Upravuje sa postup súdu prvého stupňa pri zabezpečovaní podmienok pre konanie nadriadeného súdu o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu o nevzatí obvineného do väzby pre trestné činy terorizmu. V tejto súvislosti sa samozrejme potrebné aplikovať ústavné zmeny, ktoré sa súčasne navrhujú.

K bodu 23

Navrhuje sa určenie osobitnej lehoty pre rozhodnutie súdu o väzbe obvineného pre trestné činy terorizmu vydaného do Slovenskej republiky na základe medzinárodného zatýkacieho rozkazu a to na 144 hodín (v súlade s bodom 14). Ustanovenie nadväzuje na súčasne navrhovanú ústavnú zmenu.

K bodu 24

Navrhuje sa určenie osobitnej maximálnej doby zadržania pri trestných činoch terorizmu v rámci vydávacieho konania do cudziny na základe žiadosti cudzieho orgánu, resp. pátranie vyhláseného cudzím orgánom na účel jej extradície a to na 96 hodín (v súlade s bodmi 12 a 13). Ustanovenie nadväzuje na súčasne navrhovanú ústavnú zmenu.

K bodu 25

Navrhuje sa určenie osobitnej lehoty pre rozhodnutie predsedu senátu krajského súdu o predbežnej väzbe zadržanej osoby pre trestné činy terorizmu, a to na 144 hodín (v súlade s bodom 14). Ustanovenie nadväzuje na súčasne navrhovanú ústavnú zmenu.

K bodu 26

Vzhľadom na navrhovanú zmenu pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu sa navrhuje doplniť právnu úpravu o prechodné ustanovenie, ktoré bude riešiť prípadné kolízie pri posudzovaní pôsobnosti súdov vykonávajúcich trestné konanie o trestných činoch terorizmu.

K čl. III

(zákon NR SR č. 46/1993 Z. z.)

K bodu 1

Ústava Slovenskej republiky ako základný zákon s najvyššou právnou silou predstavujúci legislatívne maximum vo vzťahu k právnej úprave základných práv a slobôd pripúšťa legálnu možnosť obmedzenia či už priamo jednotlivého základného práva alebo slobody, alebo podmienok ich výkonu.

Vychádzajúc z doteraz platnej právnej úpravy, podľa ktorej Slovenská informačná služba ako štátny orgán plniaci úlohy vo veciach ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku, bezpečnosti štátu a ochrany zahraničnopolitických a hospodárskych záujmov štátu disponuje oprávnením obmedziť práva a slobody občanov v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom sa navrhuje precizovanie úpravy uvedenej možnosti obmedzenia základných práv a slobôd, a to ustanovením podmienky zabezpečenia bezpečnosti štátu, ochrany vnútorného poriadku alebo ochrany práv a slobôd iných. Splnenie tejto podmienky je nevyhnutné na to, aby mohol byť zásah do práv a slobôd občanov spočívajúci v ich obmedzení v rozsahu a spôsobom ustanoveným týmto zákonom, uskutočnený.

K bodom 2 a 3

Ustanovenie § 2 ods. 1 s ohľadom na rozsah pôsobnosti Slovenskej informačnej služby vymedzuje vo vzťahu k získavaniu, sústreďovaniu a vyhodnocovaniu informácií jej zameranie na činnosť ohrozujúcu ústavné zriadenie, územnú celistvosť a zvrchovanosť Slovenskej republiky, činnosť smerujúcu proti bezpečnosti Slovenskej republiky, aktivitu cudzích spravodajských služieb, organizovanú trestnú činnosť a terorizmus, ako aj skutočnosti spôsobilé vážne ohroziť alebo poškodiť hospodárske záujmy Slovenskej republiky a ohrozenie alebo únik informácií a vecí chránených podľa osobitného predpisu alebo medzinárodných zmlúv alebo medzinárodných protokolov.

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je precizovať pôsobnosť Slovenskej informačnej služby doplnením úloh, reflektujúc tak na zmenené bezpečnostné prostredie, v ktorom dochádza k vzniku reálnych hrozieb a narušeniu bezpečnosti štátu vyvolanému teroristickými útokmi a trestnou činnosťou páchanou organizovaným spôsobom, ak je táto spôsobilá ohroziť základné záujmy Slovenskej republiky, ako i na súčasnú zvýšenú mieru nelegálnej medzinárodnej prepravy osôb a migrácie osôb, kybernetických útokov, politického a náboženského extrémizmu. V nadväznosti na aktuálnu bezpečnostnú situáciu v Európe a rastúce množstvo teroristických útokov a teroristických hrozieb sa považuje za žiaduce predovšetkým precizovať doterajšie úlohy Slovenskej informačnej služby o získavanie informácií o účasti na terorizme, jeho financovaní alebo podporovaní, a to aj vzhľadom k tomu, že podľa trestnoprávnej úpravy trestný čin terorizmu je považovaný za jeden z najzávažnejších zločinov.

Právna úprava úloh, ktoré sa navrhujú zveriť Slovenskej informačnej službe, vychádza jednak z doterajšej zákonnej úpravy a reflektuje tiež požiadavky, ktoré vznikli v aplikačnej praxi pri výkone spravodajskej činnosti.

K bodu 4

Navrhovaná právna úprava nadväzuje na ustanovenia § 2 ods. 5 a 6, ktoré regulujú notifikačnú povinnosť Slovenskej informačnej služby spočívajúcu v poskytovaní informácií štátnym orgánom a inštitúciám špecifikovaným v uvedených ustanoveniach na presne vymedzený účel, v spojení s ustanovením § 2 ods. 7, ktorý garantuje zákonné obmedzenie tejto povinnosti, ak by ich poskytnutím malo dôjsť k ohrozeniu plnenia konkrétnej úlohy Slovenskej informačnej služby, k odhaleniu jej zdrojov a prostriedkov alebo k odhaleniu totožnosti jej príslušníkov alebo osôb konajúcich v prospech Slovenskej informačnej služby.

V záujme ochrany informácií pred takou manipuláciou, ktorá by mohla spôsobiť ujmu na bezpečnostných záujmoch Slovenskej republiky, sa navrhuje ustanoviť všeobecnú povinnosť informovať, na základe požiadavky, Slovenskú informačnú službu o spôsobe využitia a vyhodnotenia poskytnutej informácie a touto povinnosťou sa navrhuje zaviazať vymedzené subjekty. Zároveň sa navrhuje, aby bola Slovenská informačná služba informovaná o tom, či sa ňou poskytnutá informácia potvrdila, čo predstavuje nevyhnutný nástroj na verifikáciu hodnovernosti zdroja, ktorý takú informáciu poskytol, alebo z ktorého ju Slovenská informačná služba získala.

K bodu 5

Navrhuje sa precizovať ustanovenie o informačno-operatívnych prostriedkoch tak, aby došlo k precizovaniu právnej úpravy administratívno-personálnych opatrení slúžiacich na zabezpečenie utajovaného spôsobu získavania spravodajských informácií.

K bodu 6

Slovenská informačná služba je pri plnení zákonom ustanovených úloh oprávnená používať informačno-operatívne prostriedky, ktorými sa podľa súčasnej právnej úpravy na účely tohto zákona rozumie sledovanie osôb a vecí, legalizačné dokumenty a využívanie osôb konajúcich v prospech Slovenskej informačnej služby.

Predmetnou právnou úpravou sa navrhuje doplnenie špecifikácie informačno-operatívnych prostriedkov ako osobitných prostriedkov o zámenu veci a predstieraný prevod veci.

K bodu 7

V nadväznosti na predchádzajúcu úpravu (body 5. a 6.) sa navrhuje úprava nových inštitútov – zámeny veci, predstieraného prevodu veci a legendy.

Inštitút predstieraného prevodu veci a zámeny veci sa navrhuje s cieľom získať informácie o nedovolenom obchodovaní s vecami, na držanie ktorých sa vyžaduje osobitné povolenie alebo držanie ktorých je zakázané, a ktoré môžu byť použité na spáchanie teroristického činu. Predstieraný prevod veci je jedným zo spravodajských prostriedkov, ktorý spravodajské služby využívajú pri plnení úloh zameraných na terorizmus a ktorého podstata spočíva v predstieraní kúpy, predaja alebo iného spôsobu prevodu veci, na držanie ktorej sa vyžaduje osobitné povolenie alebo držanie ktorej je zakázané. Prostredníctvom tohto inštitútu spravodajské služby získavajú informácie o pohybe predmetných vecí, ako aj o osobách, ktoré majú záujem takéto zakázané veci si zaobstarať a o účele, na ktorý takúto vec chcú použiť.

Inštitút zámeny veci je jedným z prostriedkov využívaných tiež počas sledovania osôb a vecí, ktorý sa využíva, ak počas sledovania je na účel získania informácie alebo zabránenia vzniku závažnej ujmy na bezpečnosti štátu, hospodárskych záujmoch štátu alebo ochrane utajovaných skutočností nevyhnutné sledovanú vec zameniť za inú vec; zámenou veci však nesmie vzniknúť na týchto záujmoch väčšia ujma ako tá, ktorá by hrozila použitím zamieňanej veci. Použitie uvedených inštitútov je podmienené predchádzajúcim súhlasom sudcu súdu príslušného podľa osobitného predpisu (zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním).

Navrhovanou právnou úpravou sa navrhuje tiež zaviesť inštitút legendy ako jedného z informačno-operatívnych prostriedkov, ktoré je Slovenská informačná služba oprávnená používať a zákonom vymedziť podmienky jej používania.

K bodu 8

Vo vzťahu k ustanoveniu § 13 upravujúceho používanie osobitných finančných prostriedkov v pôsobnosti Slovenskej informačnej služby vznikla potreba precizovať súčasné znenie odseku 1 cit. ustanovenia definujúceho osobitné finančné prostriedky.

K bodu 9

Z doterajšej právnej úpravy vyplýva oprávnenie Slovenskej informačnej služby v rozsahu potrebnom na plnenie zákonom ustanovených úloh požiadať orgány verejnej moci o sprístupnenie a poskytnutie informácií a osobných údajov z ich informačných systémov.

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je v nadväznosti na uvedené oprávnenie Slovenskej informačnej služby zákonom zaviazať orgány verejnej moci k povinnosti vyhovieť žiadosti, ktorou Slovenská informačná služba požiadala o sprístupnenie a poskytnutie informácií a osobných údajov z informačných systémov orgánov verejnej moci.

K bodu 10

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zavedenie povinnosti pre právnické osoby a fyzické osoby, ktoré prevádzkujú webové sídlo alebo poskytujú doménové meno zamedziť prevádzku webového sídla alebo prístup na doménové meno, ak prevádzkou takéhoto webového sídla alebo doménového mena dochádza k šíreniu myšlienok podporujúcich alebo propagujúcich terorizmus, politický alebo náboženský extrémizmus, extrémizmus prejavujúci sa násilným spôsobom alebo škodlivé sektárske zoskupenia, čo prispeje k výraznému zníženiu samoradikalizácie prostredníctvom internetu, ktoré v súčasnej dobe predstavuje značné riziko pre mnohé, nielen európske štáty.

Navrhované ustanovenie § 16a vymedzuje podmienky a postup uskutočnenia uvedeného opatrenia, pričom jednou z hlavných podmienok jeho realizácie je vydanie príkazu sudcu.

Doplnením navrhovanej právnej úpravy dôjde k vytvoreniu právneho základu obmedzenia práva na informácie v súlade s čl. 24 ods. 2 a 4 Ústavy Slovenskej republiky, čím dôjde k vytvoreniu jedného z najdôležitejších preventívnych nástrojov v boji proti terorizmu v kybernetickom priestore.

K bodu 11

Súčasne platné znenie ustanovenia § 17 ods. 7 zákona regulujúce použitie záznamu získaného monitorovaním verejne prístupného priestoru sa navrhuje rozšíriť o povinnosť subjektu vykonávajúceho monitorovanie uvedeného priestoru poskytnúť Slovenskej informačnej službe na jej žiadosť vyhotovený videozáznam alebo audiozáznam, a to na presne zákonom vymedzený účel, t. j. na ochranu bezpečnosti štátu.

K čl. IV

(zákon NR SR č. 171/1993 Z. z.)

K bodu 1

Uvedená zmena by zabezpečila policajtom možnosť zákonným spôsobom zaistiť osobu, ktorá by mohla mať súvislosť s hroziacim alebo vykonaným teroristickým útokom.

K bodu 2

Navrhuje sa predĺžiť maximálnu dobu zaistenia v súvislosti s objasňovaním terorizmu na 48 hodín. Dôvodom je skutočnosť, že pri objasňovaní trestnej činnosti terorizmu je potrebná dlhšia doba na získanie relevantných informácií, najmä v súvislosti s identifikáciou potenciálnych páchateľov.

K bodu 3

Nanovo sa formuluje oprávnenie na zastavenie a prehliadku dopravného prostriedku. Ide najmä o doplnenie zakázaných látok a nebezpečných vecí, ktoré môžu byť dôvodom prehliadky a ktoré môžu súvisieť s teroristickým útokom (jadrový alebo iný rádioaktívny materiál, vysoko rizikové chemické látky, vysoko rizikové biologické agensy alebo toxíny), ako aj o explicitnú úpravu prehliadok dopravných prostriedkov pri odhaľovaní nelegálnej migrácie.

K bodom 4 a 5

Zmena ustanovenia vytvára právny rámec, ktorý umožní najmä v prípadoch ohrozenia teroristickým útokom vykonať príslušníkmi Policajného zboru nevyhnutné opatrenia pri zaisťovaní bezpečnosti aj inej hromadnej prepravy osôb ako je civilná letecká doprava.

K bodu 6

Precizuje sa pôvodné ustanovenie. Na verejných podujatiach v súčasnosti dochádza čoraz častejšie k situáciám, kedy policajt musí využiť takéto opatrenie aj voči osobám, ktoré protiprávne nekonajú, nenarušujú verejný poriadok, ale ich život alebo zdravie môže byť ohrozené napríklad aj teroristickým útokom. Súčasne znenie § 27 nie je pri definovaní tohto oprávnenia policajta v takejto situácii jednoznačné.

K bodu 7

Uvedená zmena by zabezpečila policajtom možnosť zákonným spôsobom uzatvoriť verejne prístupné miesto, na ktorom hrozí teroristický útok alebo došlo k teroristickému útoku.

K bodu 8

Pri služobných zákrokoch proti nebezpečným páchateľom je niekedy potrebné použiť zásahovú výbušku na otvorenom priestranstve. Legislatívnou úpravou sa rozširuje možnosť použitia zásahovej výbušky nielen na uzavretý priestor, ale aj na otvorené priestranstvo.

K bodom 9 a 12

V súčasnosti je celosvetovým štandardom používanie doplnkov zbrane pri výkone služobnej činnosti. Takýmto doplnkom zbrane je napríklad svietidlo prichytené na rám zbrane, ktoré policajti využívajú pri služobných zákrokoch pri zníženej viditeľnosti alebo v zatemnených priestoroch, ako sú rôzne opustené haly alebo pivnice. V súčasnosti teda nie je dôvod, aby boli tieto doplnky zbrane vnímané ako špeciálne donucovacie prostriedky

osobitne v situácii, keď prvotné opatrenie pri hrozbe teroristického útoku budú realizovať policajti zaradení na útvaroch v pôsobnosti krajských riaditeľstiev Policajného zboru.

K bodom 10 a 11

Pri odvrátení aj hrozby teroristického útoku je potrebné, aby policajti za určitých okolnosti, napríklad veľký počet nezúčastnených osôb alebo prevádzka zariadení, kde použitie bežných strelných zbraní predstavuje zvýšené riziko ohrozenia chráneného záujmu (atómové elektrárne, chemické továrne, alebo sklady vysokohorľavého materiálu) použili špeciálne strelivo. Takéto strelivo budú môcť teda použiť aj policajti, ktorí nie sú pod jednotným velením alebo priamym velením.

K bodu 13

Z dôvodu odstránenia možných problémov pri aplikačnej praxi sa navrhuje výslovne ustanoviť možnosť používať špeciálne donucovacie prostriedky a špeciálne zbrane nielen pre príslušníkov služby osobitného určenia, ale aj pre príslušníkov iných služieb Policajného zboru za podmienok určených pre použitie ostatných donucovacích prostriedkov.

K bodu 14

Na základe skúseností z aplikačnej praxe je potrebné v zákone upraviť možnosť, aby v prípade potreby, napríklad keď vec neznesie odklad alebo sa prezident Policajného zboru nachádza mimo územia Slovenskej republiky, mohla rozhodnúť o nasadení príslušníkov Policajného zboru zaradených na útvare osobitného určenia iná osoba, ktorú na to poverí prezident Policajného zboru.

K bodu 15

Policajti, zaradení na určených útvaroch, ktorí vykonávajú služobné zákroky proti teroristom alebo nebezpečným páchateľom, vykonávajú aj inú služobnú činnosť, ktorá nemá znaky služobného zákroku. Sú to napríklad bezpečnostné opatrenia pri športovom podujatí, pri ozbrojenom sprevádzaní prevozu rádioaktívneho materiálu alebo pri preprave veľkej finančnej hotovosti. Aj v týchto prípadoch je v záujme ochrany osobnej bezpečnosti policajtov a osôb im blízkych nutné použiť ochrannú kuklu.

K bodu 16 až 18

V informačných systémoch sa pátra po osobách, ktoré môžu byť podozrivé z terorizmu a je nevyhnutné, aby sa informácie poskytovali relevantným rezortom na účely pátrania. Súčasne ale musí existovať ochrana osobitných údajov, ku ktorej nás zaväzujú predpisy vyplývajúce z členstva v medzinárodných organizáciách.

V prípadoch terorizmu nie je možné, aby sme vopred žiadali inú krajinu, aby si vyžiadala od nás údaje o osobách podozrivých z terorizmu. Táto iniciatíva musí byť z našej strany a okamžitá.

K bodom 19 a 20

Vzhľadom na to, že aj colníci tvoria ozbrojený zbor, umožňuje sa ich využitie na plnenie úloh Policajného zboru na základe rozhodnutia vlády (rovnako ako je tomu pri Zbore väzenskej a justičnej stráže).

K bodu 21

Podobne ako je tomu v prípade nezvestných osôb umožňuje sa zisťovanie prevádzkových a lokalizačných údajov aj u hľadaných osôb za podmienky, že pátranie po nich sa vykonáva na základe už právoplatného rozhodnutia súdu. Okrem toho sa zakotvuje diaľkový, nepretržitý a priamy prístup k takýmto údajom, a to na základe už existujúcich technických možností.

K bodom 22 a 23

Platné znenie predmetného zákona svojim rozsahom neupravuje formu policajnej spolupráce medzi členskými štátmi prostredníctvom osobitných zásahových jednotiek v krízových situáciách spôsobených človekom, ktoré predstavujú vážne priame fyzické ohrozenie osôb, tovaru, infraštruktúry alebo inštitúcií, najmä branie rukojemníkov, únosy a podobné situácie.

K bodu 24

Vzhľadom na to, že platný zákon i navrhované zmeny, a to aj v súvislosti s terorizmom, používajú pojmy hľadaná osoba a nezvestná osoba, ktoré nie sú definované, navrhuje sa jednoznačne definovať tieto pojmy.

K čl. V

(zákon NR SR 198/1994 Z. z.)

K bodu 1

Navrhuje sa ustanoviť pôsobnosť Vojenského spravodajstva plniaceho úlohy spravodajského zabezpečenia obrany, obranyschopnosti a bezpečnosti štátu a pri plnení medzinárodných zmlúv a záväzkov vojenskej povahy, ktorými je Slovenská republika viazaná.

K bodu 2

Vychádzajúc z doteraz platnej právnej úpravy, podľa ktorej Vojenské spravodajstvo ako štátny orgán plniaci úlohy vo veciach obrany, obranyschopnosti a bezpečnosti Slovenskej republiky disponuje oprávnením obmedziť práva a slobody občanov v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom sa navrhuje precizovanie úpravy uvedenej možnosti obmedzenia základných práv a slobôd, a to ustanovením podmienky zabezpečenia obrany,

obranyschopnosti a bezpečnosti Slovenskej republiky alebo ochrany práv a slobôd iných. Splnenie tejto podmienky je nevyhnutné na to, aby mohol byť zásah do práv a slobôd občanov spočívajúci v ich obmedzení v rozsahu a spôsobom ustanoveným týmto zákonom, uskutočnený.

K bodu 3

V ustanovení § 2 sa navrhuje doplniť úlohy Vojenského spravodajstva. Navrhované úlohy Vojenského spravodajstva zodpovedajú požiadavkám zaručenia obrany, obranyschopnosti a bezpečnosti Slovenskej republiky s dôrazom na získavanie, sústreďovanie a vyhodnocovanie informácií dôležitých pre zabezpečenie obrany, obranyschopnosti a bezpečnosti štátu na území Slovenskej republiky a v zahraničí. Okrem už existujúcich úloh, ktoré už Vojenské spravodajstvo plní podľa § 2, sa navrhuje doplniť ďalšie úlohy zamerané na boj proti extrémizmu, kybernetickému terorizmu, škodlivým sektárskym zoskupeniam, organizovanej trestnej činnosti, nelegálnej medzinárodnej preprave osôb a s nelegálnym obchodovaním s výrobkami obranného priemyslu.

K bodu 4

Ide o legislatívno-technickú úpravu textu v nadväznosti na navrhované znenie § 2 ods. 1, keďže doterajší text § 2 ods. 2 sa premietol do úvodnej vety § 2 ods. 1.

K bodu 5

Ide o legislatívno-technickú úpravu textu v nadväznosti na zmenu štruktúry § 2 a následne používaných vnútorných odkazov.

K bodu 6

V danom ustanovení ide o zavedenie zákonom uloženej povinnosti pre štátne orgány a inštitúcie poskytnúť Vojenskému spravodajstvu spätnú informáciu o využití informácií poskytnutých im Vojenským spravodajstvom.

K bodu 7

Navrhuje sa, aby na čele Vojenského spravodajstva stál jeho riaditeľ z dôvodu efektívnejšieho zabezpečenia funkčnosti Vojenského spravodajstva pri plnení jeho úloh a aby sa zároveň konštituoval efektívny mechanizmus uplatňovania zodpovednosti za výkon funkcie riaditeľa Vojenského spravodajstva a zároveň za plnenie úloh Vojenského spravodajstva voči ministrovi obrany. Právomoc ministra obrany vymenovať a odvolať riaditeľa Vojenského spravodajstva ostáva zachovaná.

K bodu 8

Vzhľadom k tomu, že nemožno vylúčiť možnosť, že s plnením úloh nebude spojené nebezpečenstvo ujmy na živote alebo zdraví, ustanovuje navrhovaná právna úprava oprávnenie nosiť strelnú zbraň a použiť ju v prípadoch taxatívne uvedených v zákone.

Nebezpečnosť útoku, ktorý ohrozuje chránený objekt, uzavretý strážený priestor alebo chránenú osobu je potrebné odvodiť od intenzity, prostriedkov a okolností za akých je útok vedený.

K bodom 9 a 11

V § 11 ods. 1 sa navrhuje doplniť informačno-operatívne prostriedky o zámenu veci a predstieraný prevod veci. Ide o zavedenie dvoch nových druhov informačno-operatívnych prostriedkov, ktoré bude Vojenské spravodajstvo využívať na plnenie svojich úloh a ktorých vykonanie je podmienené predchádzajúcim písomným súhlasom sudcu príslušného súdu.

K bodu 10

Ide o zmenu vyvolanú zmenou systému riadenia Vojenského spravodajstva, k tomu pozri bod 7.

K bodu 12

Osoby, ktoré sa dopúšťajú protiprávneho konania a ktoré sú zároveň predmetom spravodajského záujmu Vojenského spravodajstva, môže na dosiahnutie svojich cieľov použiť aj nebezpečné látky a zakázané veci. Príslušníci Vojenského spravodajstva, ktorý získavajú vyššie uvedené informácie priamo v prostredí spravodajského záujmu, môžu prísť do styku s nebezpečnými látkami a zakázanými látkami. Je preto nevyhnutné, aby títo príslušníci Vojenského spravodajstva mali oprávnenie manipulovať s nebezpečnými látkami a zakázanými látkami spôsobom, aby im nehrozil za takúto manipuláciu trestnoprávny postih.

K bodu 13

Cieľom doplnenia § 15 o nový odsek je konkretizácia oprávnenia požadovať informácie podľa § 15 ods. 1 vo vzťahu k údajom v informačných systémoch orgánov verejnej moci. Navrhované ustanovenie je nevyhnutné na zabezpečenie riadneho plnenia základných úloh Vojenského spravodajstva, nakoľko v opačnom prípade by bolo plnenie týchto úloh sťažené tým, že Vojenské spravodajstvo by nemalo prístup k informáciám a osobným údajom spracúvaným v informačných systémoch verejnej moci.

K bodu 14

Navrhovaným znením § 17 ods. 5 zákona NR SR č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve v znení neskorších predpisov dôjde k zosúladeniu právnej úpravy so zákonom NR SR č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov na základe záverov rokovania Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky zo dňa 25. novembra 2015.

Navrhovanou právnou úpravou Vojenské spravodajstvo získa oprávnenie využiť záznam získaný monitorovaním priestoru prístupného verejnosti vo vzťahu k plneniu úloh predovšetkým na úseku boja proti terorizmu a extrémizmu.

K čl. VI

(zákon č. 256/1998 Z. z.)

Účelom navrhovanej zmeny zákona o ochrane svedka je rozšíriť pôsobnosť zákona aj na trestné činy terorizmu (§ 140b Trestného zákona). Na tento účel sa upúšťa od používanej terminológie „trestné činy spáchané teroristickou skupinou“, nakoľko tieto sú súčasťou pojmu trestné činy terorizmu. Touto zmenou sa dosiahne sledovaný cieľ, t.j. zvýšiť ochranu svedkov pri odhaľovaní a stíhaní trestných činov terorizmu. Navrhovanú zmenu je potrebné vnímať aj v kontexte novej úpravy využitia inštitútov korunného svedka pri trestných činoch terorizmu.

K čl. VII

(zákon č. 4/2001 Z. z.)

K bodu 1

V súvislosti so spoločenskou potrebou vykonať v legislatívnej oblasti opatrenia v smere boja proti terorizmu, sa navrhuje sa do ustanovení § 4 zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 4/2001 Z. z.“, upraviť pôsobnosť Zboru väzenskej a justičnej stráže v oblasti boja proti terorizmu a organizovanému zločinu.

K bodom 2 a 3

Do ustanovení § 23 a § 26 ods. 3 zákona č. 4/2001 Z. z., upravujúcich oprávnenie zboru pri odhaľovaní pripravovanej trestnej činnosti alebo spáchanej trestnej činnosti obvinených vo výkone väzby a odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody používať informačno-technické prostriedky, sa vkladá rovnaké oprávnenie zboru používať informačno-technické prostriedky i na úseku boja proti terorizmu a organizovanému zločinu.

K bodu 4

Navrhuje sa doplniť ustanovenia ohľadom súčinnosti zboru so štátnymi orgánmi, s obcami, inými právnickými a fyzickými osobami v súvislosti s plnením úloh zboru na úseku boja proti terorizmu a organizovaného zločinu.

K čl. VIII

(zákon č. 387/2002 Z. z.)

Navrhuje sa novelizácia zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov, ktorým sa navrhuje zaviesť nový pojem „základný bezpečnostný záujem štátu“, ktorým sa rozumie najmä zachovanie mieru a bezpečnosti štátu, zabezpečenie demokratického poriadku, ochrany života a zdravia osôb, ochrany majetku vrátane objektov, v ktorých orgány verejnej moci vykonávajú svoju činnosť, riadneho fungovania hospodárstva a orgánov verejnej moci a ochrany životného prostredia.

Zároveň sa navrhuje vložiť § 2a, ktorým sa navrhuje ustanoviť povinnosť orgánom verejnej moci zabezpečiť ochranu základných bezpečnostných záujmov štátu aj mimo krízovej situácie.

K čl. IX

(zákon č. 475/2005 Z. z.)

K bodu 1

Navrhuje sa upraviť nové oprávnenia ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody monitorovať a zaznamenávať obsah telefonického hovoru odsúdeného za účelom plnenia úloh na úseku boja proti terorizmu a organizovaného zločinu, zabrániť mareniu účelu výkonu trestu odňatia slobody, odhaľovania a objasňovania trestných činov a zabezpečenia ochrany verejného poriadku a bezpečnosti v objektoch, ktorých ochranu zbor zabezpečuje podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov.

Pod monitorovaním sa rozumie možnosť počúvať obsah telefonického hovoru už počas jeho priebehu. Záznam obsahu telefonického hovoru bude zbor môcť uchovávať po dobu 12 mesiacov. Pri uvedenom monitorovaní a zaznamenávaní obsahu telefonického hovoru, právna úprava rešpektuje právo odsúdeného na obhajobu, nakoľko ustanovuje, že uvedené oprávnenia sa nebudú vzťahovať na telefonovanie odsúdeného s jeho obhajcom.

K bodu 2

V odseku 4 ide o legislatívnu úpravu vzhľadom na navrhovaný odsek 3. Jedná sa o ponechanie doterajšej právnej úpravy v § 27 ods. 3 zákona č. 475/2005 Z. z., ktorá umožňuje ústavu zaznamenávať elektronicky aj údaje o priebehu hovoru (t. j. údaje o volaných telefónnych číslach, čase a dĺžke hovoru a pretelefonovanej peňažnej sume).

V odseku 5 sa ustanovuje okruh subjektov, ktorým bude ústav povinný poskytnúť na základe ich písomnej žiadosti, záznamy o obsahu a priebehu telefonického hovoru odsúdeného, odkazom na osobitný právny predpis, ktorý uvedený okruh subjektov upravuje. Podľa § 65a ods. 2 zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov, zbor bude poskytovať záznamy Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, súdom, prokuratúre, Policajnému zboru, Slovenskej informačnej službe, Vojenskému spravodajstvu, Národnému bezpečnostnému úradu, Vojenskej polícii, obecnej polícii, Finančnému riaditeľstvu, Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, zdravotnej poisťovni alebo aj iným osobám za podmienok uvedených v odseku 3 v rozsahu nevyhnutnom na plnenie ich úloh podľa osobitného predpisu. O každom prenose osobných údajov sa vyhotoví úradný záznam. Súhlas odsúdeného na poskytnutie záznamov sa nevyžaduje.

K čl. X

(zákon č. 221/2006 Z. z.)

K bodu 1

Navrhuje sa upraviť nové oprávnenia ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody monitorovať a zaznamenávať obsah telefonického hovoru obvineného za účelom plnenia úloh na úseku boja proti terorizmu a organizovaného zločinu, zabrániť mareniu účelu výkonu trestu odňatia slobody, odhaľovania a objasňovania trestných činov a zabezpečenia ochrany verejného poriadku a bezpečnosti v objektoch, ktorých ochranu zbor

zabezpečuje podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov.

Pod monitorovaním sa rozumie možnosť počúvať obsah telefonického hovoru už počas jeho priebehu. Záznam obsahu telefonického hovoru bude zbor môcť uchovávať po dobu 12 mesiacov. Pri uvedenom monitorovaní a zaznamenávaní obsahu telefonického hovoru, právna úprava rešpektuje právo obvineného na obhajobu, nakoľko ustanovuje, že uvedené oprávnenia sa nebudú vzťahovať na telefonovanie obvineného s jeho obhajcom.

K bodu 2

V odseku 4 ide o legislatívnu úpravu vzhľadom na navrhovaný odsek 3. Jedná sa o ponechanie doterajšej právnej úpravy v § 21 ods. 3 zákona č. 221/2006 Z. z., ktorá umožňuje ústavu elektronicky zaznamenávať aj údaje o priebehu hovoru (t. j. údaje o volaných telefónnych číslach, čase a dĺžke hovoru a pretelefonovanej peňažnej sume).

V odseku 5 sa ustanovuje okruh subjektov, ktorým bude ústav povinný poskytnúť, na základe ich písomnej žiadosti, záznamy o obsahu a priebehu telefonického hovoru odsúdeného, odkazom na osobitný právny predpis, ktorý uvedený okruh subjektov upravuje. Podľa § 65a ods. 2 zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov, zbor bude poskytovať záznamy Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, súdom, prokuratúre, Policajnému zboru, Slovenskej informačnej službe, Vojenskému spravodajstvu, Národnému bezpečnostnému úradu, Vojenskej polícii, obecnej polícii, Finančnému riaditeľstvu, Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, zdravotnej poisťovni alebo aj iným osobám za podmienok uvedených v odseku 3 v rozsahu nevyhnutnom na plnenie ich úloh podľa osobitného predpisu. O každom prenose osobných údajov sa vyhotoví úradný záznam. Súhlas obvineného na poskytnutie záznamov sa nevyžaduje.

K čl. XI

(zákon č. 647/2007 Z. z.)

Umožňuje sa predĺženie lehoty na odňatie cestovného dokladu z dôvodu, ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu.

K čl. XII

(zákon č. 297/2008 Z. z.)

Zneužívanie finančného systému na smerovanie tokov peňazí pochádzajúcich z nezákonnej činnosti, resp. zo zákonnej činnosti na teroristické účely, predstavuje veľké riziko pre stabilitu finančného systému. Preventívne opatrenie ustanovené v § 16 ods. 2 zákona je jedným zo spôsobov, ako zabrániť nakladaniu s peňažnými prostriedkami získanými z trestnej činnosti, ktoré môžu byť určené aj na teroristické účely.

Činnosť finančnej spravodajskej jednotky je závislá od získavania informácií od iných povinných osôb, zahraničných partnerov, resp. iných príslušných orgánov. Po prijatí hlásenia o neobvyklej obchodnej operácii je finančná spravodajská jednotka povinná na základe týchto informácií hlásenie analyzovať, vyhodnotiť, spracovať a v prípade zistenia, že skutočnosti nasvedčujú tomu, že bol spáchaný trestný čin, odstúpiť vec orgánu činnému v trestnom konaní. Vzhľadom na to, že pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu sa často

uskutočňuje v medzinárodnom kontexte, je mimoriadne dôležitá spolupráca so zahraničnými FIU, na podnet ktorých sa rovnako využíva inštitút zdržania neobvyklej obchodnej operácie.

Posudzovanie neobvyklej obchodnej operácie a následné vykonanie úkonov nevyhnutných k zdržaniu neobvyklej obchodnej operácie si často pre svoju zložitosť a nezvyčajnú povahu vyžaduje dlhšiu dobu. V takýchto prípadoch je dodržanie zákonných lehôt v praxi v niektorých prípadoch nemožné.

Navrhuje sa preto predĺžiť uvedené lehoty zo „48 hodín“ na „120 hodín“ a z „24 hodín“ na „72 hodín“, v rámci ktorých bude vytvorený dostatočný časový priestor pre finančnú spravodajskú jednotku na preverenie informácií poskytnutých povinnými osobami, medzinárodnú spoluprácu (FIU, Interpol, Europol), ako aj pre orgány činné v trestnom konaní na začatie trestného stíhania, zaistenia veci pochádzajúcej z trestnej činnosti, prípadne peňažných prostriedkov určených alebo použitých na spáchanie trestného činu.

K čl. XIII

(zákon č. 154/2010 Z. z.)

Navrhovaná zmena súvisí s predĺžením lehoty na rozhodovanie o väzbe na 144 hodín. Ide o zmenu vyvolanú súčasne navrhovanou ústavnou zmenou.

K čl. XIV

(zákon č. 39/2011 Z. z.)

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je precizovať doteraz platnú právnu úpravu regulujúcu pôsobnosť Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky na úseku kontroly vývozu, prepravy a sprostredkovania položiek s dvojakým použitím o jeho kompetenciu poskytovať údaje z evidencií a registrov vedených podľa tohto zákona, t. j. z evidencie žiadostí o povolenie na vývoz, prepravu a sprostredkovateľské služby, týkajúcich sa položiek s dvojakým použitím, registra vývozcov položiek s dvojakým použitím, evidencie sprostredkovateľov vývozu položiek s dvojakým použitím, evidencie udelených a zrušených povolení na vývoz, prepravu a vykonávanie sprostredkovateľských služieb týkajúcich sa položiek s dvojakým použitím, Slovenskej informačnej službe ako subjektu týmto zákonom oprávnenému vykonávať kontrolu na uvedenom úseku.

Navrhované precizovanie pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v uvedenom rozsahu považujeme za dôvodné v nadväznosti na efektívne plnenie úloh Slovenskej informačnej služby v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi na úseku ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu, vrátane boja proti terorizmu.

K čl. XV

(zákon č. 351/2011 Z. z.)

Ide o väzbovú zmenu na novonavrhované znenie § 76 ods. 4 a 5 zákona o Policajnom zbore.

V tejto súvislosti volí predkladateľ techniku, ktorou preformuluje celý odsek, nakoľko rovnakou technikou bola vykonaná zmena dotknutého ustanovenia aj v tlači 1714, resp. v zákone, ktorým sa na účely Trestného zákona ustanovuje zoznam látok s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý nateraz

nebol vyhlásený v Zbierke zákonov SR, resp. k dnešnému dňu nie je známa informácia o jeho podpise prezidentom.

K čl. XVI

(zákon č. 404/2011 Z. z.)

K bodom 1 až 3

Pri vycestovaní cez vonkajšiu hranicu sa navrhuje doplnenie povinnosti pre občana Únie mať platný preukaz totožnosti alebo platný cestovný pas a pre rodinného príslušníka občana Únie mať platný cestovný pas. Táto úprava vyplýva aj z článku 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov.

V nadväznosti na doplnenie § 7 sa navrhuje povinnosť policajného útvaru zamietnuť vycestovať cez vonkajšiu hranicu občanovi Únie alebo rodinnému príslušníkovi občana Únie ktorý sa nepreukáže platným preukazom totožnosti alebo platným cestovným pasom alebo rodinnému príslušníkovi občana Únie, ak sa nepreukáže platným cestovným pasom. Domovské krajiny Únie odoberajú cestovné doklady, osobám, u ktorých je podozrenie, že sa v zahraničí zúčastnia bojovej alebo inej činnosti v prospech organizovanej ozbrojenej skupiny, čím sa snažia zabrániť ich vycestovaniu do tretích krajín. Napr. Spolková republika Nemecko začala vydávať nové náhradné identifikačné doklady za účelom zabrániť neoprávnenému cestovaniu takzvaných „zahraničných bojovníkov“. Pôvodné cestovné pasy alebo identifikačné karty sú takýmto osobám odoberané. Náhradný identifikačný doklad slúži len na preukázanie totožnosti na území Spolkovej republiky Nemecko a neoprávňuje jeho držiteľa vycestovať z krajiny.

Navrhovaná právna úprava tiež umožní zabrániť vycestovaniu tzv. zahraničného teroristického bojovníka aj v prípade, ak má cestovný doklad a sú relevantné informácie, že sa táto osoba plánuje zúčastniť bojov pod záštitou zločineckej organizácie konajúcej v rozpore s medzinárodným právom alebo bude inak takéto organizácie podporovať. Policajný útvar týmto osobám tiež zamietne vycestovať, ak je to nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných.

K bodu 4

Navrhuje sa rozšíriť možnosť udeliť trvalý pobyt na neobmedzený čas z dôvodu bezpečnostných záujmov aj na základe žiadosti Vojenského spravodajstva, nielen na základe žiadosti Slovenskej informačnej služby, ako je tomu v súčasnosti.

K bodu 5

Z doteraz platnej právnej úpravy vyplýva povinnosť leteckého dopravcu poskytnúť policajnému útvaru na jeho žiadosť údaje o cestujúcich, ktorých prepravuje na územie Slovenskej republiky cez vonkajšiu hranicu. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je rozšíriť okruh subjektov, ktorým je letecký dopravca povinný predmetné údaje poskytovať, o Slovenskú informačnú službu a zabezpečiť tak podmienky na realizáciu povinnosti každého členského štátu ustanovenú v čl. 4 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii a v čl. 72 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Je nevyhnutné, aby štátny orgán zodpovedný za ochranu ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a zabezpečovanie bezpečnosti Slovenskej republiky disponoval všetkými relevantnými informáciami, u ktorých existuje odôvodnený predpoklad, že prispejú k plneniu jeho zákonom vymedzených úloh. Údaje o cestujúcich, ktorými leteckí dopravcovia disponujú, môžu výraznou mierou pomôcť predovšetkým v boji proti globálnym hrozbám, ktorými sú najmä organizovaný zločin, špionáž a terorizmus, vrátane jeho podpory, nakoľko vo svojej podstate poskytujú informácie o pohybe osôb cez vonkajšiu hranicu Schengenského priestoru. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje ustanoviť povinnosť leteckého dopravcu poskytnúť predmetné údaje aj vo vzťahu k Slovenskej informačnej službe.

K bodu 6

Vychádzajúc z doterajšej právnej úpravy, podľa ktorej má letecký dopravca povinnosť informovať cestujúceho o poskytnutí vyššie uvedených údajov, s prihliadnutím na zabezpečenie efektívnej ochrany Slovenskej republiky a jej občanov sa navrhuje osobitný postup v súvislosti s notifikačnou povinnosťou o poskytovaní údajov vo vzťahu k Slovenskej informačnej službe, a to ustanovením zákonnej výnimky spočívajúcej v tom, že ak ide o poskytnutie údajov Slovenskej informačnej službe, letecký dopravca nebude túto skutočnosť cestujúcemu oznamovať.

K čl. XVII

(účinnosť)

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2016.

V Bratislave, 27. novembra 2015

Robert Fico, v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Tomáš Borec, v.r.

minister spravodlivosti Slovenskej republiky