DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predkladá na rokovanie vlády Slovenskej republiky návrh ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

Návrh bol vypracovaný na základe Legislatívneho zámeru opatrení v oblasti boja proti terorizmu, ktorý Bezpečnostná rada Slovenskej republiky vzala na vedomie na svojom rokovaní dňa 25. novembra 2015.

Účelom návrhu je vytvorenie ústavných predpokladov pre účinnejší boj proti terorizmu, a to predĺžením lehôt zaistenia osoby, ako aj predĺžením lehôt na rozhodovanie súdov o zadržaných osobách alebo zatknutých osobách pri trestných činoch terorizmu. Návrh teda zasahuje do druhého oddielu druhej hlavy Ústavy Slovenskej republiky, ktorý upravuje dotknuté základné práva a slobody, a to osobnú slobodu jednotlivca a nedotknuteľnosť obydlia.

Mieru zásahov štátu do práv a slobôd jedinca treba vždy posudzovať v súvislosti s ostatnými chránenými záujmami, ktoré vymenúva Ústava Slovenskej republiky na viacerých miestach. Sú nimi napríklad verejný záujem, ochrana života, zdravia, alebo majetku osôb, ochrana práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, udržanie, resp. ochrana verejného poriadku a predchádzanie trestným činom. Predložený návrh sa preto snaží nájsť v prípade stretu správnu vyváženosť medzi označenými chránenými záujmami spoločnosti a osobnou slobodou jedinca majúc pri tom na zreteli tú skutočnosť, že trestné činy terorizmu, resp. terorizmus ako taký, predstavujú jednu z najzávažnejších bezpečnostných hrozieb, ktorým v súčasnosti čelí celý civilizovaný svet. Je preto žiaduce, aby právny poriadok vytváral účinné nástroje pri odhaľovaní, potieraní alebo stíhaní trestných činov terorizmu a poskytoval tak účinnú ochranu ústavou chránených záujmov, a to aj zmenou ústavného textu.

Vzhľadom na úzku previazanosť dotknutých ustanovení Ústavy Slovenskej republiky s normami trestného práva, bude potrebné vykonať aj súvisiace zmeny a doplnenie trestných kódexov, resp. tých zákonov, ktoré „vykonávajú“ čl. 17 ods. 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky.

Návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky (de lege ferenda), ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Návrh nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, nebude mať vplyvy na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Možno však bez ďalších pochybností skonštatovať, že návrh je prostriedkom ochrany záujmov vymedzených Ústavou Slovenskej republiky (ochrana života a zdravia, bezpečnosti štátu, verejného poriadku).

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu: návrh ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskej únie,

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6.

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☐

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:-

Termín začiatku a ukončenia PPK

bezpredmetné

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

bezpredmetné

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

november 2015

2.Definícia problému

3.Ciele a výsledný stav

Účelom návrhu je vytvorenie ústavných predpokladov pre účinnejší boj proti terorizmu, a to predĺžením lehôt zaistenia osoby, ako aj predĺžením lehôt na rozhodovanie súdov o zadržaných alebo zatknutých osobách pri trestných činoch terorizmu. Návrh ďalej dopĺňa aktuálnu právnu úpravu domových prehliadok tak, že ju umožňuje vykonať v prípade trestných činov terorizmu aj na základe dodatočného potvrdenia tohto úkonu súdom

4.Dotknuté subjekty

Štátne orgány, fyzické osoby

5.Alternatívne riešenia

Alternatívne riešenia neboli posudzované.

6.Vykonávacie predpisy

☐ Áno

☒ Nie

7.Transpozícia práva EÚ

Národná právna úprava nejde nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ.

8.Preskúmanie účelnosti**

Preskúmanie účinnosti a účelnosti navrhovaného predpisu bude vykonávané priebežne po nadobudnutí účinnosti.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9.Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

☐

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Sociálne vplyvy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

Materiál nezakladá vplyvy na sledované oblasti

11.Kontakt na spracovateľa

JUDr. Juraj Palúš, generálny riaditeľ sekcie legislatívy, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

12.Zdroje

Bezpredmetné

13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

Bezpredmetné

B.Osobitná časť

K čl. I

K bodom 1 a 2

Ústavné predpoklady obmedzenia osobnej slobody v súvislosti so zadržaním a zatknutím fyzickej osoby podozrivej alebo obvinenej z trestného činu sú v súčasnosti upravené v čl. 17 ods. 3 a 4.

Na základe skúseností a oprávnených požiadaviek orgánov činných v trestnom konaní návrh predlžuje lehotu, počas ktorej môže byť osoba podozrivá zo spáchania trestných činov terorizmu zadržaná zo 48 na 96 hodín (bod 1) a rovnako predlžuje aj lehotu, v rámci ktorej musí sudca zadržanú osobu od prevzatia vypočuť a rozhodnúť o väzbe alebo ju prepustiť na slobodu, a to zo 72 hodín na 144 hodín (bod 2). Tzv. sudcovská lehota na rozhodnutie o väzbe predvedenej osoby sa predlžuje ako v prípade osoby podozrivej, tak aj u osoby obvinenej zo spáchania trestného činu terorizmu.

Vzhľadom na závažnosť trestných činov terorizmu sú súčasné lehoty podľa čl. 17 ods. 3 a 4 nevyhovujúce pre náležité objasnenie veci a zadováženie potrebných dôkazov zo strany kompetentných orgánov štátu (v konečnom dôsledku aj pre prípravu a výkon obhajoby). Vzhľadom na uvedené je navrhovaná právna úprava spoločensky žiaduca a potrebná, a to najmä s prihliadnutím na ústavne požiadavky na ochranu určených záujmov štátu. Vytvárajú sa tak lepšie predpoklady pre boj s najzávažnejšími formami kriminality.

K použitému pojmu „teroristické trestné činy“ je potrebné uviesť, že tieto budú vymedzené zákonom, a to Trestným zákonom. Ide o rovnakú konštrukciu, ktorú používa už platné znenie čl. 17 ods. 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré používa pojem „obzvlášť závažný trestný čin“, ktorý vymedzuje § 11 ods. 3 Trestného zákona. Analogicky sa doplní právna úprava Trestného zákona o vymedzenie trestných činov terorizmu.

V nadväznosti na túto zmenu bude potrebné vykonať zmenu príslušných ustanovení Trestného zákona, Trestného poriadku a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.

V súvislosti s právnou úpravou obmedzenia osobnej slobody v súvislosti s odhaľovaním a stíhaním trestných činov je potrebné poukázať na právnu úpravu čl. 5 Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Táto právna úprava neustanovuje lehoty vyjadrené presným časovým úsekom na predvedenie zadržanej osoby pred sudcu; Dohovor v tomto prípade používa slovo „ihneď“, čím zvýrazňuje požiadavku na výrazné obmedzenie zásahu do práva na osobnú slobodu. Výklad tohto pojmu ponúka ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, pričom za akceptovateľné sa považuje, ak je osoba prevedená pred sudcu do štyroch dní.