Zdôvodnenie výšky dlhu a návrh opatrení na jeho  
zníženie  
November 2015  
MINISTERSTVO FINANCIÍ  
SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
Zhrnutie  
Prijaté opatrenia zastavili nárast hrubého dlhu verejnej správy1 a posunuli ho na klesajúcu trajektóriu. Podľa  
októbrovej notifikácie2 Eurostatu kulminoval hrubý dlh v roku 2013 na úrovni 54,6 % HDP a v roku 2014  
medziročne klesol o 1,1 % HDP na 53,5 % HDP. V roku 2015 sa očakáva ďalší pokles dlhu na úroveň 52,5  
% HDP. Ozdravenie verejných financií potvrdzuje aj výrazne nižšia riziková prirážka slovenských dlhopisov oproti  
roku 2012. Prijaté opatrenia sa zároveň premietli aj do postupného znižovania hotovostného schodku štátneho  
rozpočtu, ktoré následne prispieva k poklesu dlhu.  
Vývoj hotovostného deficitu ŠR počas jednotlivých mesiacov roka (mil. eur)  
0
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10  
11  
12  
-500  
-1 000  
-1 500  
-2 000  
-2 500  
-3 000  
-3 500  
-1 205  
-1 972  
-2 023  
-2 124  
-2 923  
2013  
2014  
2015  
Zdroj::MFSR  
Rozpočet verejnej správy na rok 2016 a rozpočtové ciele na roky 2017 a 2018 schválené vládou Slovenskej  
republiky prispievajú k ďalšiemu znižovaniu hrubého dlhu. Prognózovaná úroveň dlhu 48,6 % HDP v roku 2018  
je pod úrovňou sankčných hraníc podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti č. 493/2011 Z.z..  
Alternatívny stochastický prístup k prognóze dlhu signalizuje, že prevažujú riziká na pozitívnej strane (k nižšiemu  
dlhu).  
Vývoj hrubého dlhu (ESA2010, % HDP)  
65  
60  
54,6  
53,5  
52,5  
55  
50  
45  
40  
35  
30  
51,8  
51,9  
51,0  
48,6  
43,3  
40,8  
Hrubý dlh (očistený o EFSF a ESM)  
Čistý dlh  
EFSF a ESM  
50-53% HDP  
57-60% HDP  
Hrubý dlh  
53-55% HDP  
Dlhový strop (nad 60% GDP)  
55-57% HDP  
1
Tzv. hrubý maastrichtský dlh. V ďalších častiach používame pre zjednodušenie „dlh“ alebo „hrubý dlh“.  
2 Eurostat vyhodnocuje dvakrát ročne skutočné výsledky hrubého dlhu za uplynulé roky. Ide o tzv. aprílovú a októbrovú notifikáciu.  
2
MINISTERSTVO FINANCIÍ  
SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
Zdroj: MF SR  
Po prvýkrát od vypuknutia svetovej finančnej krízy klesne v roku 2015 aj čistý dlh, ktorý lepšie vystihuje  
skutočné zadlženie verejnej správy. Po očistení o likvidné zdroje, ktorými verejná správa disponuje, dosiahne  
dlh na konci roka 2015 výšku 48,7 % HDP, čo je približne 3,5 p. b. pod úrovňou hrubého dlhu. V nasledujúcich  
rokoch by mal čistý dlh približne kopírovať vývoj hrubého dlhu a postupne klesať až pod hranicu 45 % HDP  
v roku 2018.  
V prípade, že sa notifikovaný hrubý dlh nachádza nad hranicou 53 % HDP, vláda má podľa ústavného zákona  
o rozpočtovej zodpovednosti povinnosť predložiť na rokovanie národnej rady zdôvodnenie výšky dlhu spolu  
s návrhom opatrení na jeho zníženie. Súčasne platí povinnosť znížiť platy členov vlády na úroveň  
predchádzajúceho roku3.  
Zero-coupon spready Slovensko-Nemecko  
Ukazovateľ likvidity pre slovenské štátne dlhopisy  
Spread_2Y (bázické body)  
Spread_10Y (bázické body)  
500  
400  
300  
200  
100  
0
-100  
Zdroj: Bloomberg, MFSR  
Zdroj: Bloomberg, MFSR  
3 V súlade s ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti (č. 493/2011 Z. z.).  
3
MINISTERSTVO FINANCIÍ  
SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
Výška hrubého dlhu v 2015  
Po vypuknutí krízy v roku 2009 hrubý dlh verejnej správy výrazne narástol. K nárastu hrubého dlhu verejnej správy  
nad úroveň 50 % HDP prispieval hlavne vyšší deficit v kombinácii s nízkou výkonnosťou ekonomiky. Okrem toho  
na výšku dlhu vplýva aj hotovostná rezerva, ktorej výška sa mení v závislosti od situácie na finančných trhoch. Od  
roku 2011 sa Slovenská republika zapojila svojou účasťou do európskych stabilizačných mechanizmov, čo  
spôsobilo dodatočný jednorazový nárast našich verejných záväzkov, a tým hrubého dlhu. V súčasnosti zvyšujú  
medzinárodné záväzky Slovenska v rámci Európskeho nástroja finančnej stability (EFSF) a Európskeho  
mechanizmu pre stabilitu (ESM) hrubý dlh verejnej správy o viac než 3 p. b. Úvery a iné záväzky ostatných zložiek  
verejnej správy predstavujú z celkového hrubého zadlženia približne 2 p. b.  
Tab 1: Hrubý dlh verejnej správy (% HDP, stav k 31.12.)  
2010 S 2011 S 2012 S 2013 S 2014 S 2015OS 2016 N 2017 N 2018 N  
Hrubý dlh verejnej správy  
- štátny dlh (bez vplyvu EFSF a ESM)  
- podiel SR na dlhu EFSF  
- vklad do ESM  
40,8  
35,0  
0,0  
43,3  
38,8  
0,2  
51,9  
46,5  
2,0  
54,6  
48,6  
2,6  
53,5  
48,0  
2,6  
52,5  
47,4  
2,4  
51,8  
47,1  
2,3  
51,0  
46,7  
2,2  
48,6  
44,6  
2,1  
0,0  
0,0  
0,4  
0,7  
0,9  
0,8  
0,8  
0,8  
0,7  
- dlh ostatných zložiek verejnej správy  
Zmena hrubého dlhu  
2,2  
2,2  
2,1  
2,7  
1,9  
1,8  
1,6  
1,4  
1,2  
4,8  
2,5  
8,7  
2,6  
-1,1  
-1,0  
-0,7  
-0,8  
-2,4  
Zdroj: MFSR  
Nepriaznivý vývoj sa podarilo zvrátiť a od roku 2014 je hrubý dlh na klesajúcej trajektórii. Okrem zníženia  
deficitu hospodárenia verejnej správy zo 7,9 % HDP v roku 2010 až na úroveň 2,7 % HDP v roku 2015 k tomu  
prispelo aj výraznejšie využitie hotovostných zdrojov systému štátnej pokladnice pri priaznivejšej situácii na  
finančných trhoch.  
Podľa jesennej notifikácie Eurostatu dosiahol hrubý dlh verejnej správy v roku 2014 výšku 53,5 % HDP.  
Prvýkrát od vypuknutia hospodárskej krízy tak došlo k zníženiu dlhu, ktorý klesol medziročne o 1 p. b.  
Oproti predbežnej úrovni z jarnej notifikácie Eurostatu prezentovanej vo vládou schválenom návrhu rozpočtu  
verejnej správy došlo k zníženiu dlhu o 0,1 % HDP. K zníženiu dlhu v pomere k HDP v revízii Eurostatu prispelo  
najmä zvýšenie HDP za rok 2014.  
V roku 2015 sa očakáva ďalší pokles hrubého dlhu na 52,5 % HDP, teda pod úroveň druhého sankčného pásma  
podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. K poklesu dlhu v roku 2015 prispieva aj využitie výnosu  
z predaja štátneho podielu štátu v Slovak Telekom a transfer úspor vystupujúcich sporiteľov z druhého piliera po  
jeho otvorení. Vzhľadom na výnos z predaja podielu štátu v Slovak Telekome vo výške 800 mil. eur (1 % HDP)  
a transfer úspor vystupujúcich z druhého piliera vo výške 578 mil. eur (0,7% HDP) sa v roku 2015 výrazne znižuje  
potreba emisií štátnych dlhopisov na financovanie splatných záväzkov. Zároveň sa vytvára aj priestor na mierne  
zvýšenie hotovostnej rezervy. Okrem vplyvu jesennej notifikácie4 je v aktuálnej prognóze zahrnutá aj aktualizácia  
údajov o výške záväzkov Slovenska v rámci európskych záchranných mechanizmov EFSF, s pozitívnym vplyvom  
0,2 % HDP.  
4 V rámci jesennej došlo k revízii nominálnej úrovne dlhu a HDP. Notifikovaný údaj HDP za rok 2014 je zohľadnený aj v nasledujúcich rokoch -  
prognózované úrovne nominálneho HDP v rokoch 2015-2018 sú počítané reťazením rastov HDP podľa aktuálnej septembrovej makroekonomickej  
prognózy.  
4
MINISTERSTVO FINANCIÍ  
SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
Pokles hrubého dlhu v rokoch 2016 – 2018  
Výsledky rozpočtových vyjednávaní a rozpočtových opatrení schválených vládou v rozpočte verejnej  
správy na rok 2016 ďalej prispejú k zníženiu dlhu. Na rozdiel od predchádzajúcich rokov už samotný vládou  
schválený rozpočet verejnej správy s deficitom 1,93 % HDP na rok 2016 prispieva pri odhadovanom raste  
ekonomiky k zníženiu dlhu v pomere k HDP. Na stabilizáciu dlhu na úrovni roka 2015 by postačoval aj deficit na  
úrovni 2,1 % HDP.  
Graf 3: Saldo VS stabilizujúce dlh na úrovni predošlého roku (% HDP)  
2007  
2008  
2009  
2,0  
2010  
2011  
2012  
2013  
2014 2015 OS 2016  
2017  
2018  
2,5  
0,5  
0,0  
-0,4  
-0,4  
-1,9  
-2,3  
-7,9  
-7,5  
-4,1  
-4,2  
-2,6  
-2,8  
-2,7  
-1,9  
-0,5  
-1,5  
-3,5  
-5,5  
-7,5  
-9,5  
-1,0  
-1,2  
-1,2  
-1,6  
-1,8  
-1,9  
-2,1  
-2,4  
-2,7  
-2,7  
-3,3  
Saldo VS podľa NRVS 2016 -2018 (% HDP)  
Potreba dodatočných opatrení (% HDP)  
Saldo stabilizujúce dlh na úrovni predošlého roku  
Zdroj: MFSR, ŠÚSR  
Dosiahnutie vládou schválených rozpočtových cieľov na roky 2017 a 2018 bude prispievať k poklesu dlhu  
v pomere k HDP ešte výraznejšie. Pre rok 2017 je schválený cieľový deficit na úrovni 0,42 % HDP, čo zodpovedá  
dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa (MTO), a pre rok 2018 sa plánuje dosiahnutie vyrovnaného  
rozpočtu. Obidva ciele sú výrazne pod úrovňou deficitu vo výške 2,7 % HDP, postačujúceho na stabilizáciu dlhu.  
V rokoch 2017 a 2018 bude pri dosiahnutí rozpočtových cieľov primárne saldo verejnej správy v prebytku.  
Primárne saldo predstavuje rozdiel medzi príjmami a výdavkami verejnej správy týkajúcimi sa aktuálneho roka, bez  
vplyvu úrokových nákladov za existujúci dlh. Pri primárnom prebytku v rokoch 2017 a 2018 už teda hospodárenie  
verejnej správy nebude prispievať ani k nominálnemu rastu dlhu.  
5
MINISTERSTVO FINANCIÍ  
SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
Graf 4: Príspevky faktorov k zmene hrubého dlhu (% HDP)  
5
4
3
2
2,6  
0,8  
1
0,9  
0,9  
-1,0  
0,4  
-0,7  
0
-1,0  
-0,8  
-1,4  
-1  
-2  
-3  
-4  
-5  
-1,1  
-2,4  
2013  
2014  
2015  
2016  
2017  
2018  
Rast nominálneho HDP  
Úroky  
Zmena hrubého dlhu verejnej správy  
Primárne saldo  
Zosúladenie deficitu a dlhu  
Zdroj: MFSR, ŠÚSR  
V súlade s vládou schváleným rozpočtom na 2016 a rozpočtovými cieľmi na roky 2017 a 2018 by mal hrubý dlh  
verejnej správy postupne klesnúť na 48,6 % HDP v roku 2018, pod úroveň sankčných hraníc ústavného zákona  
o rozpočtovej zodpovednosti.  
Graf 5: Stochastická prognóza dlhu verejnej správy (% HDP)  
60  
55  
50  
45  
40  
35  
30  
25  
60  
55  
50  
45  
40  
35  
30  
25  
oficiálna prognóza  
alternatívna prognóza  
Zdroj: MF SR  
Alternatívnym prístupom k predikcii dlhu je prognóza stochastickým modelom5. Podľa tohto prístupu prevažuje  
pozitívne riziko (v pomere 64 % ku 36 %), že dlh dosiahne v 2018 nižšiu úroveň, ako je oficiálna prognóza dlhu na  
úrovni 48,6 % HDP. Podľa mediánovej stochastickej prognózy dlh klesne na úroveň 46,6 % HDP v roku 2018.  
Zároveň vejárový graf potvrdzuje vysokú pravdepodobnosť poklesu dlhu, približne na úrovni 80% v strednodobom  
horizonte. Výhodou takéhoto prístupu je nenáročnosť na vstupné predpoklady. Poskytuje tak nezávislý zdroj  
odhadu dlhu aj kvantifikácie rizika prognózy. Obmedzením tohto prístupu je naopak fakt, že zohľadňuje len  
5
Model je zatiaľ v štádiu prípravy. Dlh je determinovaný svojou minulou hodnotou, úrokovými nákladmi, rastom HDP, primárnym deficitom a nedeficitným  
financovaním. Model pozostáva z vektorovej autoregresie úrokových sadzieb, rastu reálneho HDP, inflácie deflátora HDP, týchto troch premenných pre EU a  
výmenného kurzu. Ďalším prvkom je fiškálna reakčná funkcia, ktorá determinuje úroveň primárneho deficitu vzhľadom na dlh a ekonomickú aktivitu. Veľké  
množstvo náhodných simulácii tohto systému modelov určuje rôzne trajektórie dlhu, z ktorých sa následne vypočíta pravdepodobnostné rozdelenie úrovne  
dlhu v budúcich rokoch.  
6
MINISTERSTVO FINANCIÍ  
SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
obmedzené množstvo ekonomických informácii a predpoklad, že vzájomné vzťahy medzi jednotlivými  
komponentmi modelu budú počas prognózovaného obdobia rovnaké ako v minulosti. Vejárový graf je grafickou  
prezentáciou veľkého počtu6 náhodných simulácií úrovne dlhu na horizonte prognózy generovaných  
v stochastickom modeli.  
Box 2: Čistý dlh  
Z analytického pohľadu je vhodnejšie sledovať reálnu zadlženosť aj prostredníctvom vývoja čistého dlhu. Čistý dlh7 je  
definovaný ako hrubý dlh znížený o likvidné aktíva, najmä o stav hotovosti, ktoré sa dajú v prípade potreby použiť  
na splatenie dlhu. Hoci je čistý dlh analyticky správnejší koncept, pre účely plnenia ústavného zákona o rozpočtovej  
zodpovednosti je smerodajná výška hrubého dlhu.  
Čistý dlh dosiahol na konci roku 2014 hranicu 50 % HDP. Podľa aktuálnej prognózy by mal približne kopírovať trajektóriu  
hrubého dlhu s postupným poklesom až pod úroveň 45 % HDP v roku 2018. Oproti hrubému zadlženiu by mal byť čistý  
dlh na horizonte celej prognózy nižší o takmer 4 p.b.  
Graf: Čistý dlh (% HDP)  
60  
50  
40  
30  
20  
10  
0
54,6  
53,5  
50,0  
52,5  
51,8  
48,4  
51,0  
48,6  
44,9  
48,7  
48,2  
47,3  
2013  
2014  
2015OS  
2016  
2017  
2018  
Čistý verejný dlh  
Hrubý verejný dlh  
Zdroj: MF SR, Eurostat  
6 Simulovalo sa 5000 náhodných trajektórii dlhu.  
7
Čistý (maastrichtský) dlh predstavuje rozdiel medzi hrubým (maastrichtským) dlhom a súčtom zlata a SDR, hotovosti, cenných papierov v trhovej hodnote  
(okrem akcií) a kótovaných akcií v trhovej hodnote. Čistý dlh vyjadruje schopnosť verejnej správy splatiť svoj (maastrichtský) dlh na základe speňaženia  
svojich najlikvidnejších finančných aktív.  
7
MINISTERSTVO FINANCIÍ  
SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
Príloha: Zníženie platov členov vlády na úroveň predchádzajúceho roka  
Podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti pri dlhu nad úrovňou 53 % HDP platí povinnosť znížiť platy  
členov vlády na úroveň predchádzajúceho roku.  
Vláda na svojom rokovaní dňa 1. júla 2015 schválila vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady  
Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky  
v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony. Uvedeným návrhom zákona sa navrhuje aj  
v roku 2016 neuplatniť zvýšenie platov podľa § 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z.z.  
o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov pre  
poslancov NR SR, členov vlády SR, prezidenta SR a predsedu a podpredsedov NKÚ.  
Osobitnými článkami sa v návrhu zákona navrhuje pozastaviť rast platov aj verejnému ochrancovi práv, štátnym  
zamestnancom vo verejnej funkcii, riaditeľovi NBÚ, komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným  
postihnutím, ktorých platy sú naviazané na plat poslanca NR SR. Predmetný návrh zákona predpokladá úsporu  
výdavkov štátneho rozpočtu v sume 3,06 mil. eur, ktorá už je premietnutá vo vládnom Návrhu rozpočtu verejnej  
správy na roky 2016 až 2018 predloženom na rokovanie NR SR.  
8