Súhrnná výročná správa
Slovenskej republiky
za rok 2014
október 2015
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
Vážené dámy a páni,
z hľadiska vývoja verejných financií môžeme rok 2014 charakterizovať ako obdobie stabilizácie.Po odznení globálnej finančnej a hospodárskej krízy bolo nevyhnutné stabilizovať verejné financie. Slovenská republika odvtedy neustále znižovala schodok verejných financií. Konsolidáciou v roku 2013 sme dosiahli historicky najnižší štrukturálny deficit, pričom na základe týchto výsledkov bola Slovenská republika vyradená z procedúry nadmerného deficitu. Vytvorili sme tak priestor pre fiškálny nádych. Našim zámerom v roku 2014 bolo prostredníctvom mierneho uvoľnenia fiškálnej politiky pomôcť ekonomike. Limity však boli jasne dané, v žiadnom prípade sme nechceli spochybniť náš strednodobý cieľ dosiahnutia vyrovnaného rozpočtu a takisto sme si nemohli dovoliť hazardovať s dôverou finančných trhov.
Ciele sa nám podarilo úspešne naplniť. V roku 2014 ekonomika rástla rýchlejším tempom ako v predchádzajúcom roku a jeho štruktúra začala byť vyváženejšia. Trh práce sa oživil, zamestnanosť stúpla a miera nezamestnanosti poklesla. Reálne mzdy zaznamenali najvýraznejší rast od začiatku krízy. Slovenskej republike sa tiež darilo emitovať dlhopisy s dlhšou splatnosťou za rekordne nízke úrokové sadzby. Mierna fiškálna expanzia neporušila ani prísne pravidlo o vyrovnanom rozpočte, ktoré bolo do slovenskej legislatívy zavedené implementovaním európskeho fiškálneho kompaktu. Ministerstvo financií SR a Rada pre rozpočtovú zodpovednosť ako poverený nezávislý orgán konštatovali za rok 2014 plnenie pravidla o vyrovnanom rozpočte bez výraznej odchýlky. V podobnom duchu hodnotila Slovensko aj Európska komisia pri plnení pravidiel Paktu stability a rastu. Inými slovami, verejné financie dodali ekonomike vítaný impulz v čase pretrvávajúcich globálnych rizík a neistoty do tej miery, aby nebolo ohrozené plnenie zahraničných a domácich záväzkov.
K splneniu fiškálnych cieľov v roku 2014 výrazne prispel aj boj proti daňovým únikom.Vďaka tomu, spolu s lepším vývojom hospodárstva, boli skutočné daňové a odvodové príjmy v porovnaní s plánovanými vyššie o 858 mil. eur. Aj v tomto roku sme teda boli svedkami toho, že ťaženie proti daňovým únikom výrazne vylepšilo príjmy štátu a zároveň viedlo k zdravšiemu podnikateľskému prostrediu, v ktorom neplatenie daní prestáva byť konkurenčnou výhodou.
Peter Kažimír
podpredseda vlády a minister financií
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
1
Obsah
Príloha č. 1 Prehľad hospodárenia podnikov štátnej správy a Fondu národného majetku SR
Príloha č. 2 Súhrnná účtovná závierka verejnej správy SR za rok 2014
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
2
Zhrnutie
Verejná správa Slovenskej republiky hospodárila podľa metodiky ESA 2010 v roku 2014 so schodkom 2 097 552 tis. eur (2,8 % HDP). Schodok verejnej správy na HDP sa oproti roku 2013 zvýšil o 0,2 p.b. Celkové príjmy verejnej správy za rok 2014 boli 29 363 974 tis. eur (38,9 % HDP) a celkové výdavky 31 461 528 tis. eur (41,6 % HDP).
Hrubý dlh verejnej správy podľa metodiky ESA 2010 dosiahol k 31.12.2014 výšku 40 403 787 tis. eur (53,5 % HDP). Hrubý dlh v pomere k HDP prvýkrát v pokrízovom období klesol, a to o 1,1 p.b. K medziročnému nárastu dlhu prispeli najviac hotovostný schodok štátneho rozpočtu (3,9 % HDP) a záväzky Slovenskej republiky z účasti na záchranných finančných mechanizmoch eurozóny EFSF a ESM (0,3 % HDP). K poklesu dlhu prispelo vyššie použitie prostriedkov systému štátnej pokladnice na financovanie dlhu (3,1 % HDP) a splatenie pôžičky Agentúry pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov (0,7 % HDP). Rast nominálneho HDP prispel k medziročnému zníženiu podielu dlhu na HDP o 1,2 p.b.
V roku 2014 bolo z dôvodu implementácie európskeho fiškálneho kompaktu premietnuté do slovenskej legislatívy pravidlo o vyrovnanom rozpočte. Ministerstvo financií SR a Rada rozpočtovej zodpovednosti ako poverený nezávislý orgán vo svojich prvých hodnoteniach konštatovali, že v roku 2014 nedošlo k výraznej odchýlke od plnenia pravidla o vyrovnanom rozpočte.
V rámci Európskej únie (28 krajín) v roku 2014 dosiahlo 14 krajín vyšší schodok a 17 krajín dosiahlo vyšší dlh verejnej správy ako Slovenská republika. Priemerný schodok 28 bol 3,0 % HDP (Slovensko 2,8 % HDP) a priemerný dlh verejnej správy 28 bol 86,8 % HDP (Slovensko 53,5 % HDP) v roku 2014.
V roku 2014 boli zaznamenané jednorazové vplyvy zlepšujúce saldo verejnej správy o 0,3 % HDP. Fiškálna politika bola v roku 2014 mierne expanzívna, štrukturálny schodok medziročne vzrástol o 0,5 % HDP.
Čisté bohatstvo verejného sektora dosiahlo k 31.12.2014 zápornú hodnotu 141 154 876 tis. eur (-186,8 % HDP). Oproti predchádzajúcemu roku sa znížil negatívny podiel na HDP o 42,2 p.b. Výrazná zmena nebola spôsobená hospodárením alebo zmenami politík verejného sektora ale skvalitňovaním uplatňovania metodiky (prvý krát vykázané rezervy na zamestnanecké požitky v ústrednej správe s negatívnym vplyvom 21,8 % HDP) a aktualizáciou dlhodobých makroekonomických, demografických a modelových predpokladov implicitných záväzkov starnutia obyvateľstva s pozitívnym vplyvom 64,5 % HDP.
Hodnota aktív ako aj pasív súhrnného celku verejnej správy k 31.12.2014 bola 60 836 159 tis. eur (80,5 % HDP) a medziročne vzrástla o 2 184 100 tis. eur (2,9 % HDP). Z aktív vzrástli najmä dlhodobý finančný majetok a dlhodobý hmotný majetok. Na strane pasív došlo najmä k zvýšeniu rezerv a zároveň k zvýšeniu záporného vlastného imania kvôli vykázaniu rezerv na zamestnanecké požitky v ústrednej správe.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
3
Úvod
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky (ďalej aj „súhrnná správa“ alebo „správa“) je súhrnný dokument o hospodárení verejných financií Slovenska za predchádzajúci rok. Súhrnná správa aktualizuje a dopĺňa údaje obsiahnuté v Štátnom záverečnom účte SR (ďalej len „ŠZÚ“). Hlavným cieľom ŠZÚ je prezentácia údajov o hospodárení verejnej správy v metodike ESA 2010 v najskoršom možnom termíne (apríl). V čase zostavovania súhrnnej správy (október) je dostupný väčší rozsah údajov a informácií, preto je súhrnná správa oveľa komplexnejší dokument. Okrem údajov o hospodárení verejnej správy v metodike ESA 2010 prináša informácie o čistom bohatstve, hospodárení podnikov štátnej správy, čistom dlhu, jednorazových efektoch, štrukturálnom salde a vyhodnotení stratégie riadenia štátneho dlhu. Druhý podstatný rozdiel spočíva v tom, že správa sa zameriava na analýzu vývoja verejných financií oproti predchádzajúcemu roku (medziročné zmeny) a ŠZÚ sa sústreďuje najmä na porovnanie plánu rozpočtu verejnej správy s dosiahnutou skutočnosťou.
Obsah správy je definovaný prostredníctvom troch legislatívnych noriem. Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy vymedzuje základný rozsah súhrnnej výročnej správy, termíny jej spracovania a predloženia vláde a Národnej rade Slovenskej republiky. Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti ustanovuje nad rámec zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy ďalšie údaje a informácie, ktoré súhrnná správa obsahovať. Zákon o účtovníctve ustanovuje pre účtovné jednotky verejnej správy povinnosť zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku a pre Ministerstvo financií Slovenskej republiky povinnosť zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku ústrednej správy a súhrnnú účtovnú závierku verejnej správy.
Súhrnná správa za rok 2014 prináša podstatné rozšírenie a skvalitnenie informácií o čistom bohatstve za oblasť podnikov štátnej správy. Oproti minulému roku sa rozšíril obsah a počet jednotlivých podnikov, pri ktorých detailne popísané príspevky k zmene vlastného imania z 9 na 24. Popísané podniky sa podieľajú 88,3 % na celkovom vlastnom imaní všetkých podnikov štátnej správy prepočítaným na vlastnícke podiely štátu. Rozšírený pohľad na podniky je v súlade s plánom, aby sa informácie o čistom bohatstve stávali nosnou časťou súhrnnej správy.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014 je členená nasledovne:
Zhrnutie prezentuje najdôležitejšie údaje o hospodárení verejných financií Slovenskej republiky za rok 2014. Detailnejšie informácie možno nájsť v jednotlivých kapitolách správy.
Prvá kapitola prezentuje verejné financie z pohľadu sektorového členenia verejnej správy podľa metodiky ESA 2010. Dôraz sa kladie na príspevok jednotlivých skupín subjektov verejnej správy k výsledku rozpočtového hospodárenia verejnej správy. Hlavnými údajmi tejto časti saldo a dlh verejnej správy.
Druhá kapitola nadväzuje na predchádzajúcu v hodnotení verejných financií z pohľadu sektora verejnej správy. Pokiaľ sa však prvá kapitola zameriava striktne na údaje v metodike ESA 2010, ktoré obsahom októbrovej notifikácie, druhá kapitola hodnotí vývoj verejnej správy najmä z pohľadu údajov, ktoré obsahovať súhrnná správa na základe ústavného zákona
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
4
o rozpočtovej zodpovednosti. Tieto údaje prehlbujú analytický pohľad na hospodárenie verejnej správy.
Tretia kapitola rozširuje pohľad na verejné financie z verejnej správy na verejný sektor a jeho hlavný ukazovateľ čisté bohatstvo. V tejto časti je popísaná štruktúra a medziročné zmeny čistého bohatstva, v súlade s ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti je dôraz kladený na popis hospodárenia podnikov štátnej správy.
Štvrtá kapitola obsahuje komentár k súhrnnej účtovnej závierke verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2014, ktorá sa zostavuje za súhrnný celok verejnej správy. Komentované najvýznamnejšie položky súvahy a výkazu ziskov a strát. Podobne ako pri čistom bohatstve sa analytická časť zameriava na najvýznamnejšie zmeny oproti predchádzajúcemu roku.
Príloha č. 1 tabuľkovú podobu a viaže sa k tretej kapitole. Obsahuje zoznam podnikov štátnej správy s údajmi o ich výsledku hospodárenia a výške vlastného imania za posledné tri roky. Tabuľka obsahuje aj informácie o výške vlastníckeho podielu štátu v podnikoch a účtovných štandardoch, ktoré podniky použili pri zostavovaní svojich účtovných závierok.
Príloha č. 2 sa viaže k štvrtej kapitole a obsahuje súhrnnú účtovnú závierku verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2014.
Súčasťou správy je slovník odborných pojmov, ktorý detailne ale zároveň zrozumiteľne vysvetľuje hlavné pojmy obsiahnuté v správe. V dokumente sa uvádza množstvo názvov a viacero zákonov v skrátenej podobe, preto je priložený aj zoznam skratiek.
K správe je priložená aj elektronická príloha, ktorá sa viaže k prvej kapitole a je zverejnená len na internetovej stránke MF SR spolu s hlavným dokumentom. Elektronická príloha obsahuje štruktúru schodku verejnej správy a jeho financovanie v roku 2014 podľa jednotlivých skupín subjektov v metodike ESA 2010 (prechod od hotovostného schodku ku schodku v metodike ESA 2010).
Pri výpočte podielových ukazovateľov verejných financií boli použité údaje o HDP v bežných cenách, ktoré boli notifikované v rámci októbrovej notifikácie: 2014 75 560 457 tis. eur, 2013 73 835 088 tis. eur, 2012 72 420 003 tis. eur. Oproti minuloročnej správe sa zmenili hodnoty HDP za roky 2012 aj 2013, čo mohlo mať dopad na zmenu veľkosti podielových ukazovateľov na HDP v týchto rokoch.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
5
1.Hospodárenie verejnej správy v metodike ESA 2010
V tejto časti prezentované verejné financie z pohľadu verejnej správy podľa metodiky ESA 2010. Kapitola obsahuje údaje, ktoré predmetom októbrovej notifikácie. Ide najmä o saldo a hrubý dlh verejnej správy. Pri analýze salda sa kladie dôraz na príspevok jednotlivých skupín subjektov verejnej správy k výslednému saldu verejnej správy. Analýza dlhu sa zameriava na príspevok faktorov, ktoré vysvetľujú jeho medziročnú zmenu. Kapitola tiež obsahuje porovnanie notifikovaných údajov o salde a dlhu verejnej správy za všetky krajiny Európskej únie. V samostatnej podkapitole uvedené rozdiely medzi októbrovou a aprílovou notifikáciou údajov.
1.1.Saldo verejnej správy
Verejná správa Slovenskej republiky hospodárila v roku 2014 so schodkom 2 097 552 tis. eur(2,8 % HDP) podľa metodiky ESA 2010. Oproti roku 2013 sa schodok zvýšil na HDP o 0,2 p.b.
Saldo verejnej správy podľa podsektorov verejnej správy (ESA 2010)
2012
2013
2014
2014
ESA kód
% HDP
% HDP
% HDP
tis. eur
1. Verejná správa
S.13
-4,2
-2,6
-2,8
-2 097 552
2. Ústredná štátna správa
S.1311
-4,6
-2,6
-2,6
-1 946 019
3. Miestna štátna správa
S.1313
0,1
0,2
-0,1
-42 892
4. Fondy sociálneho zabezpečenia
S.1314
0,3
-0,3
-0,1
-108 641
Zdroj: Štatistický úrad SR
Po výraznej konsolidácii v roku 2013 a ukončení procedúry nadmerného deficitu v rámci európskych fiškálnych pravidiel došlo v roku 2014 k miernemu uvoľneniu fiškálnej politiky. Napriek tomu Európska komisia, Ministerstvo financií SR a Rada rozpočtovej zodpovednosti vo svojich hodnoteniach hospodárenia verejnej správy za rok 2014 konštatovali neporušenie európskych a slovenských pravidiel fiškálnej disciplíny. Slovenská republika si v roku 2014 zároveň v súlade s podmienkami Európskej komisie uplatnila tzv. investičnú klauzulu, ktorá umožňuje dočasne sa odchýliť od požiadaviek definovaných v Pakte stability a rastu v rámci preventívnej časti. Na základe pravidla dlhovej brzdy v ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti sa po výsledkoch aprílovej notifikácie muselo v priebehu roka 2014 aktivovať viazanie 3 % upravených výdavkov štátneho rozpočtu. Po výsledkoch októbrovej notifikácie, kedy dlh verejnej správy za rok 2013 klesol pod hranicu 55 % HDP, už nebolo potrebné túto sankciu ďalej uplatňovať.
Z pohľadu sektorového členenia sa na schodku najviac podieľala ústredná správa a v rámci nej štátny rozpočet so schodkom 1 945 420 tis. eur. Miestna samospráva hospodárila v roku 2013 s prebytkom 162 583 tis. eur ale v roku 2014 vykázala schodok 42 892 tis. eur (medziročné zhoršenie na HDP o 0,3 p.b.).
Z jednotlivých subjektov verejnej správy (okrem štátneho rozpočtu) prispel najvýraznejšie ku schodku Fond národného majetku SR so schodkom 216 769 tis. eur. Výrazný schodok a jeho medziročné
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
6
zhoršenie o 69 444 tis. eur bolo spôsobené výrazným nárastom príjmov zo superdividend v roku 2014. Superdividendy nie sú príjmom podľa metodiky ESA 2010, a preto zhoršujú saldo.
V sektore zdravotníctva v roku 2014 subjekty verejného zdravotného poistenia a nemocníc vykázali spolu schodok 132 003 tis. eur. Výdavky zdravotných poisťovní rástli rýchlejšie ako príjmy z odvodov, nemocniciam a iným zdravotníckym zariadeniam napriek vyšším zdrojom od poisťovní o viac ako 5 % narástli najmä záväzky z neuhradených faktúr.
Na schodok Sociálnej poisťovne vo výške 38 573 tis. eur pôsobil negatívne v roku 2014 jednorazový faktor spätného priznania výsluhových dôchodkov zamestnancom ozbrojených zložiek, ktorý jednorazovo zvýšil výdavky Sociálnej poisťovne o 58 452 tis. eur. Novo zaradené dopravné podniky a iné subjekty do okruhu sektora verejnej správy podľa metodiky ESA 2010 v roku 2014 prispeli spolu k zvýšeniu schodku verejnej správy o 53 415 tis. eur (0,1 % HDP).
Subjekty, ktoré pomohli schodok verejnej správy v roku 2014 najviac znížiť, boli štátne fondy s prebytkom 209 094 tis. eur. Pomerne vysoké kladné saldo štátnych fondov je spôsobené najmä Národným jadrovým fondom, ktorý v súčasnom období kumuluje prostriedky určené na skladovanie a budúcu likvidáciu jadrového odpadu.
Schodok verejnej správy podľa jednotlivých subjektov (ESA2010, tis. eur)
2012
2013
2014
Štátny rozpočet *
-3 686 206
-2 247 424
-1 945 420
Štátne fondy spolu
230 345
250 641
209 094
Fond národného majetku SR
-12 845
-147 325
-216 769
Slovenský pozemkový fond
13 752
9 931
16 657
Slovenská konsolidačná, a.s.
-20 246
-3 889
-919
Verejné vysoké školy
24 190
47 938
-15 602
Rozhlas a televízia Slovenska
-325
3326
-1 467
RTVS, s. r. o.
185
143
Neziskové organizácie štátu
8 901
3 315
-3 459
Železnice Slovenskej republiky
46 600
58 251
36 050
Národná diaľničná spoločnosť
64 806
147 160
3 677
Agentúra pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov
-41 352
29 135
Eximbanka
66 753
-2 845
19 644
Nemocnice
-72 367
-30 198
-61 935
Dopravné podniky
-46 100
Vyššie územné celky
-5 181
53 741
16 604
Obce
82 282
115 951
-11 099
Neziskové org. obcí zaradené do sektora
-1 714
192
Ostatné subjekty verejnej správy
-7 315
Sociálna poisťovňa
50 821
-198 705
-38 573
Verejné zdravotné poistenie
153 591
5 167
-70 068
Príspevkové organ. zaradené do sektora spolu
17 452
22 174
-9 687
z toho: štátne
3 142
25 697
-14 890
obecné
6 902
1 505
1 859
vyšších územných celkov
7 408
-5 028
3 344
Schodok verejnej správy spolu
-3 039 206
-1 953 808
-2 097 552
% z HDP
-4,2
-2,6
-2,8
* Vrátane účtov štátnych finančných aktív, salda účtu a ostatných mimorozpočtových účtov.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
7
1.2.Dlh verejnej správy
Hrubý dlh verejnej správy (maastrichtský dlh) dosiahol k 31.12.2014 výšku 40 403 787 tis. eur (53,5 % HDP).
Dlh verejnej správy je konsolidovaný ukazovateľ, čo znamená, že pôžičky medzi jednotlivými subjektmi verejnej správy eliminované. Samotné subjekty verejnej správy uvedené nižšie v tabuľke skonsolidované, uvedená hodnota konsolidácie predstavuje len pôžičky medzi týmito subjektmi. Celková výška konsolidácie v roku 2014 bola 1 634 645 tis. eur a pozostávala z imputovanej pôžičky Agentúry pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov štátu za predaj ropy (465 208 tis. eur), návratnej finančnej výpomoci Agentúre pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov zo štátnych finančných aktív (520 000 tis. eur), návratných finančných výpomocí poskytnutých zo štátnych finančných aktív mestu Žilina (11 733 tis. eur) a ostatným obciam (3 164 tis. eur), pôžičky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Agentúre pre rozvoj vidieka (610 tis. eur), návratných finančných výpomocí nemocniciam (4 402 tis. eur), návratných finančných výpomocí príspevkovým organizáciám obcí (25 tis. eur), návratnej finančnej výpomoci spoločnosti MH Invest,s. r. o. (2 720 tis. eur) a pôžičiek zo Štátneho fondu rozvoja bývania obciam (626 783 tis. eur).
Dlh verejnej správy podľa jednotlivých subjektov (tis. eur)
k 31.12.2012
k 31.12.2013
k 31.12.2014
Zmena
1
2
3
4=(3-2)
Ústredné rozpočtové organizácie 1)
35 936 462
38 642 551
39 288 509
645 958
Fond národného majetku SR
15 693
15 543
15 415
-128
Verejné vysoké školy
3
1
0
-1
Rozhlas a televízia Slovenska
36
0
0
0
Príspevkové organizácie štátne
1 256
1 091
1 038
-53
Neziskové organizácie štátu
0
2
3
1
Železnice Slovenskej republiky
194 188
63 685
63 074
-611
Národná diaľničná spoločnosť
371 776
394 633
340 751
-53 882
Agentúra pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov
520 000
520 000
0
Exportno-importná banka Slovenskej republiky
1 700
76 172
87 381
11 209
Dopravné podniky
84 731
84 731
Nemocnice
35 950
36 473
28 012
-8 461
Vyššie územné celky
423 381
401 982
363 586
-38 396
Príspevkové organizácie VÚC
82
32
12
-20
Obce
1 258 627
1 233 831
1 236 742
2 911
Príspevkové organizácie obcí
1 228
906
661
-245
Neziskové organizácie obcí
34
47
0
-47
Ostatné subjekty verejnej správy
8 517
8 517
Verejná správa spolu
38 240 416
41 386 949
42 038 432
651 483
Konsolidácia 2)
626 752
1 102 658
1 634 645
531 987
Verejná správa spolu konsolidovaná
37 613 664
40 284 291
40 403 787
119 496
v % HDP
51,9
54,6
53,5
-1,1
Dlh verejnej správy sa v roku 2014 oproti roku 2013 zvýšil o 651 483 tis. eur, čo však zodpovedá poklesu jeho podielu na HDP o 1,1 p. b. Na konsolidovanej báze došlo v roku 2014 v absolútnom vyjadrení k jednému z najnižších prírastkov verejného dlhu v histórii SR v objeme 119 496 tis. eur. V roku 2014 prispel k nárastu dlhu najviac hotovostný schodok štátneho rozpočtu vo výške 2 923 371 tis. eur (3,9 % HDP).
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
8
Záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z účasti na záchranných finančných mechanizmoch eurozóny prispeli k nárastu dlhu v súhrnnej výške 234 044 tis. eur (0,3 % HDP). Podiel Slovenska na pôžičkách Európskeho nástroja finančnej stability (EFSF) vzrástol v roku 2014 o 102 204 tis. eur a bol spôsobený poskytnutím troch tranží finančnej stabilizačnej pomoci pre Grécko. Posledná splátka Slovenska za splatný kapitál Európskeho mechanizmu pre stabilitu (ESM) zvýšila dlh o 131 840 tis. eur. Svoj podiel na splatnom kapitáli ESM splácalo Slovensko v piatich splátkach počas troch rokov 2012-2014 v celkovej výške 659 200 tis. eur. Tieto splátky znižovali disponibilné prostriedky využiteľné pre financovanie iných potrieb štátu, čím prispievali k nárastu hrubého dlhu.
Naopak, k poklesu dlhu o 3,1 % HDP prispelo vyššie použitie prostriedkov systému štátnej pokladnice na financovanie dlhu, čo znížilo hotovostnú rezervu štátu o 2 376 697 tis. eur. Ministerstvo financií SR v zastúpení Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) zefektívňuje riadenie štátneho dlhu aktívnym využívaním prostriedkov systému štátnej pokladnice.
V roku 2013 bol na základe rozhodnutia Eurostatu bankový úver Agentúry pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov vykázaný ako súčasť verejného dlhu vo výške 520 000 tis. eur. V roku 2014 bol úver splatený, čo znížilo verejný dlh k 31.12.2014 o 0,7 % HDP. Zdrojom úhrady úveru bola návratná finančná výpomoc zo štátnych finančných aktív v rovnakej výške, ktorá sa v rámci dlhu verejnej správy konsoliduje.
Rast nominálneho HDP prispel k medziročnému zníženiu podielu dlhu na HDP o 1,2 p. b.
Štruktúra dlhu verejnej správy k 31.12.2014 bola nasledovná:
Z hľadiska zdrojov financovania bol dlh financovaný predovšetkým cennými papiermi (87,1 %) a bankovými úvermi a inými záväzkami (12,7 %), z ktorých 39,0 % predstavuje záväzok Slovenska z EFSF. Zostávajúcich 0,3 % tvorili záväzky, ktoré vyplývajú z vkladov peňažných prostriedkov v Štátnej pokladnici tých klientov, ktorí nie sú súčasťou verejnej správy.
Z hľadiska meny bol dlh verejnej správy v roku 2014 tvorený z 92,0 % dlhom v eurách a 8,0 % dlhu pripadlo na iné meny (japonské jeny, americké doláre, švajčiarske franky, české koruny).
Z hľadiska pôvodnej splatnosti dlh pozostával z dlhodobého dlhu so splatnosťou dlhšou ako jeden rok vo výške 99,5 % a z krátkodobého dlhu vo výške 0,5 %.
Z hľadiska teritoriálnej štruktúry pripadalo na tuzemských veriteľov 39,2 % a na zahraničných veriteľov 60,8 % z celkového dlhu. Tuzemskými veriteľmi predovšetkým finančné korporácie, ktorých podiel na celkovom dlhu predstavuje 38,6 %.
1.3.Porovnanie salda a dlhu verejnej správy v rámci Európskej únie
V rámci Európskej únie (28 krajín) v roku 2014 dosiahlo 14 krajín vyšší schodok a 17 krajín dosiahlo vyšší dlh verejnej správy ako Slovenská republika. Priemerný schodok EÚ 28 bol 3,0 % HDP (Slovensko 2,8 % HDP) a priemerný dlh verejnej správy EÚ 28 bol 86,8 % HDP (Slovensko 53,5 % HDP) v roku 2014.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
9
Najvyššie schodky verejnej správy v rámci EÚ 28 v roku 2014 vykázali rovnako ako v predchádzajúcom roku krajiny najviac postihnuté ekonomickou a finančnou krízou, hoci podobne ako Slovensku sa im podarilo schodky pomerne výrazne znížiť. Grécko dosiahlo schodok 3,6 % HDP, Španielsko 5,9 % HDP, Írsko 3,9 % HDP. Úplne najvyšší schodok v roku 2014 vykázal Cyprus vo výške 8,9 % HDP. Medzi krajiny s najnižším schodkom patrili tradične severské a pobaltské krajiny. Dánsko, Luxembursko, Estónsko a Nemecko boli jedinými krajinami v rámci EÚ 28, ktoré za rok 2014 vykázali prebytok. Dánsko vo výške 1,5 % HDP, Luxembursko vo výške 1,4% HDP, Estónsko vo výške 0,7 % HDP a Nemecko vo výške 0,3 % HDP.
Pohľad na najvyšší dlh verejnej správy ukazuje podobný výsledok ako pohľad na schodky, teda najvyššie dlhy vykázali krajiny najviac postihnuté ekonomickou a finančnou krízou, pričom sa medzi nimi nachádzajú aj krajiny s dlhodobo vysokými dlhmi ako Taliansko a Belgicko. Najvyšší dlh verejnej správy v roku 2014 vykázalo Grécko 178,6 % HDP, Taliansko 132,3 % HDP a Portugalsko 130,2 % HDP. Najnižší dlh vykázalo Estónsko vo výške 10,4 % HDP. Slovensko so svojím dlhom 53,5 % HDP patrí naďalej medzi krajiny s nižším dlhom, čo je dôležité z pohľadu dlhodobej udržateľnosti verejných financií.
Saldo a dlh verejnej správy v EÚ 28 (% HDP)
Saldo verejnej správy
Hrubý dlh verejnej správy
2012
2013
2014
2012
2013
2014
EÚ (28 krajín)
-4,3
-3,3
-3,0
83,8
85,5
86,8
Euro zóna
-3,7
-3,0
-2,6
89,3
91,1
92,1
Belgicko
-4,1
-2,9
-3,1
104,1
105,1
106,7
Bulharsko
-0,6
-0,8
-5,8
17,6
18,0
27,0
Česká republika
-4,0
-1,3
-1,9
44,7
45,2
42,7
Dánsko
-3,6
-1,3
1,5
45,6
45,0
45,1
Nemecko
-0,1
-0,1
0,3
79,7
77,4
74,9
Estónsko
-0,3
-0,1
0,7
9,5
9,9
10,4
Írsko
-8,0
-5,7
-3,9
120,2
120,0
107,5
Grécko
-8,8
-12,4
-3,6
159,4
177,0
178,6
Španielsko
-10,4
-6,9
-5,9
85,4
93,7
99,3
Francúzsko
-4,8
-4,1
-3,9
89,6
92,3
95,6
Chorvátsko
-5,3
-5,4
-5,6
69,2
80,8
85,1
Taliansko
-3,0
-2,9
-3,0
123,2
128,8
132,3
Cyprus
-5,8
-4,9
-8,9
79,3
102,5
108,2
Lotyšsko
-0,8
-0,9
-1,5
41,4
39,1
40,6
Litva
-3,1
-2,6
-0,7
39,8
38,8
40,7
Luxembursko
0,2
0,7
1,4
22,1
23,4
23,0
Maďarsko
-2,3
-2,5
-2,5
78,3
76,8
76,2
Malta
-3,6
-2,6
-2,1
67,6
69,6
68,3
Holandsko
-3,9
-2,4
-2,4
66,4
67,9
68,2
Rakúsko
-2,2
-1,3
-2,7
81,6
80,8
84,2
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
10
Poľsko
-3,7
-4,0
-3,3
54,0
55,9
50,4
Portugalsko
-5,7
-4,8
-7,2
126,2
129,0
130,2
Rumunsko
-3,2
-2,2
-1,4
37,4
38,0
39,9
Slovinsko
-4,1
-15,0
-5,0
53,7
70,8
80,8
Slovensko
-4,2
-2,6
-2,8
51,9
54,6
53,5
Fínsko
-2,1
-2,5
-3,3
52,9
55,6
59,3
Švédsko
-0,9
-1,4
-1,7
37,2
39,8
44,9
Veľká Británia
-8,3
-5,7
-5,7
85,3
86,2
88,2
Zdroj: Eurostat
1.4.Rozdiely medzi októbrovou a aprílovou notifikáciou údajov
Nariadenie Rady (ES) o uplatňovaní Protokolu o postupe pri nadmernom schodku stanovuje podrobné pravidlá pre organizovanie rýchleho a pravidelného vykazovania plánovaných a skutočných výsledkov hospodárenia s financiami verejnej správy. Podľa tohto nariadenia sa Európskej komisii (Eurostatu) predkladajú výsledky hospodárenia verejnej správy za uplynulé obdobie dvakrát ročne, prvýkrát do 1. apríla bežného roka (tzv. aprílová notifikácia) a aktualizované údaje druhýkrát do 1. októbra bežného roka (tzv. októbrová notifikácia).
Schodok hospodárenia, ktorý bol vykázaný k 1. aprílu 2015 sa znížil o 0,1 % HDP. Jednotlivé položky aktualizácie ukazuje nasledovná tabuľka.
Úpravy schodku za rok 2014 pri októbrovej notifikácii v metodike ESA 2010
Upravené položky
tis. €
% HDP
Zdôvodnenie úprav
Schodok VS - apríl 2015
-2 156 870
-2,868
Slovenská konsolidačná, a.s.
-4 564
-0,006
aktualizácia z účtovných závierok
Verejné vysoké školy
-689
-0,001
aktualizácia z účtovných závierok
Rozhlas a televízia Slovenska
123
0,000
aktualizácia z účtovných závierok
Železnice SR
5 052
0,007
aktualizácia z účtovných závierok
Národná diaľničná spoločnosť, a.s.
-19 844
-0,026
aktualizácia z účtovných závierok
Sociálna poisťovňa
-4
0,000
aktualizácia z účtovných závierok
Neziskové organizácie štátu
-3
0,000
aktualizácia z účtovných závierok
Eximbanka
-625
-0,001
aktualizácia z účtovných závierok
Zmena stavu pohľadávky voči EÚ
0
0,000
aktualizácia z účtovných závierok
Zníženie pohľadávky voči EÚ
-97 743
-0,129
aktualizácia údajov z dôvodu korekcií
Daňové a odvodové príjmy
151 483
0,200
aktualizácia z daňových priznaní
Fond na podporu vzdelávania
202
0,000
zahrnutie subjektu do verejnej správy
Recyklačný fond
301
0,000
zahrnutie subjektu do verejnej správy
Príspevkové organizácie mimo sektora VS
76
0,000
zahrnutie subjektov do verejnej správy
Zábezpeky Eximbanky
12 815
0,017
preradenie záväzkov zo zábezpek
Výdavok Národnej diaľničnej spoločnosti
16 667
0,022
preklasifik. výdavku na splátku úveru
Emisné kvóty Ministerstva životného prostredia
-3 143
-0,004
revízia zaznamenávania emisných kvót
Emisné kvóty Environfondu
-786
-0,001
revízia zaznamenávania emisných kvót
Schodok VS - september 2015
-2 097 552
-2,776
Okrem aktualizácie údajov z účtovných závierok malo vplyv na schodok verejnej správy:
zníženie pohľadávky voči EU z dôvodu aktualizácie výšky korekcií (zvýšenie schodku o 97 743 tis. eur);
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
11
aktualizované údaje o výške akruálnych daňových a odvodových príjmov (zníženie schodku o 151 483 tis. eur);
zahrnutie Fondu na podporu vzdelávania do sektora verejnej správy (zníženie schodku o 202 tis. eur);
zahrnutie Recyklačného fondu do sektora verejnej správy (zníženie schodku o 301 tis. eur);
zahrnutie príspevkových organizácií do sektora verejnej správy (zníženie schodku o 76 tis, eur);
preradenie záväzkov zo zábezpek z finančného nástroja „ostatné záväzky“ Eximbanky do dlhu (zníženie schodku o 12 815 tis, eur);
preradenie záväzku Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. voči dodávateľovi (SkyToll) z finančného nástroja „ostatné záväzky“ do dlhu (zvýšenie schodku o 16 667 tis. eur) a zároveň preklasifikovanie výdavku za služby na splátku úveru (zníženie schodku o 16 667 tis. eur);
revízia zaznamenávania emisných kvót Ministerstva životného prostredia SR (zvýšenie schodku o 3 143 tis. eur);
revízia zaznamenávania emisných kvót Environfondu (zvýšenie schodku o 786 tis. eur).
Zníženie dlhu verejnej správy pri októbrovej notifikácii oproti aprílu o 0,1 % HDP spôsobili nasledovné faktory:
zvýšenie dlhu Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. z dôvodu postúpenia záväzku voči spoločnosti SkyToll, a.s. na banku vo výške 43 333 tis. eur;
navýšenie dlhu Exportno-importnej banky o 63 581 tis. eur z dôvodu reklasifikácie záväzkov voči klientom.
Úpravy dlhu za rok 2014 pri októbrovej notifikácii v metodike ESA 2010
Upravené položky
tis. €
% HDP
Zdôvodnenie úprav
Dlh verejnej správy - apríl 2015
40 296 873
53,58
Národná diaľničná spoločnosť, a.s.
43 333
0,057
preklasifikovanie záväzku na bankový úver
Zábezpeky Eximbanky
63 581
0,084
preklasifikovanie záväzku zo zábezpek
Dlh verejnej správy - október 2015
40 403 787
53,47
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
12
2.Hospodárenie verejnej správy – požiadavky ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti
Táto kapitola hodnotí vývoj verejnej správy najmä z pohľadu informácií, ktoré obsahovať súhrnná správa na základe ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti (bilancia rozpočtu verejnej správy, jednorazové vplyvy a vyhodnotenie stratégie riadenia štátneho dlhu). Špecifikom týchto údajov a informácií je fakt, že z väčšej časti1 nie založené na štandardnej metodike ESA 2010 a v niektorých prípadoch postavené na odhadoch a metodike Ministerstva financií SR (jednorazové vplyvy, cyklická zložka, štrukturálne saldo), rozširujú však analytický pohľad na hospodárenie verejnej správy nad rámec salda a dlhu.
2.1.Bilancia rozpočtu verejnej správy
Bilancia rozpočtu verejnej správy poskytuje analytický pohľad na vývoj hlavných príjmových a výdavkových položiek verejnej správy ako celku za daný rok. Bilancia je konsolidovaná, teda vylúčené transakcie medzi jednotlivými subjektmi verejnej správy. Štruktúra prezentovanej bilancie pozostáva z kombinácie klasifikácie kódov ESA 2010 a rozpočtovej klasifikácie. Kombinácia metodík bola zvolená z dôvodu prezentovania analytických a zároveň medzinárodne porovnateľných údajov. Rozpočtová klasifikácia umožňuje vecný pohľad na jednotlivé kategórie príjmov a výdavkov a metodika ESA 2010 umožňuje medzinárodné porovnania a je konzistentná s makroekonomickými kategóriami národných účtov (HDP, spotreba verejnej správy).
2.1.1.Príjmy verejnej správy
Celkové príjmy rozpočtu verejnej správy v metodike ESA 2010 dosiahli v roku 2014 výšku 29 363 974 tis. eur (38,9 % HDP), medziročne sa celkové príjmy zvýšili o 3,6 %. Pozitívny rast dosiahli daňové príjmy a odvody, naopak nedaňové príjmy, granty a transfery medziročne poklesli.
Daňové a odvodové príjmy v roku 2014 tvorili spolu 79,9 % všetkých príjmov verejnej správy a zaznamenali medziročný rast o 5,2 %. Priaznivý ekonomický vývoj, najmä zlepšenie na trhu práce ale aj rast konečnej spotreby domácností, prispel k uvedenému rastu 3,2 p.b. Zo všetkých makroekonomických základní bol zaznamenaný pokles iba v prípade úrokovej bázy (pokles úrokových sadzieb), ktorá negatívne ovplyvnila výnos dane z príjmov vyberanej zrážkou. Príspevok vyššej úspešnosti výberu k rastu daňových a odvodových príjmov bol 2,4 p.b. Vyššia efektívnosť výberu bola zaznamenaná najmä v prípade dane z pridanej hodnoty (DPH) a dane z príjmov právnických osôb. Legislatívne opatrenia a jednorazové efekty (najmä rýchlejšie uzatváranie kontrol a následné vyplácanie nadmerných odpočtov DPH) mali mierne negatívny vplyv na medziročný rast príjmov.
1 Výnimkou sú hlavné príjmové a výdavkové položky v bilancii rozpočtu verejnej správy, ktoré sú v metodike ESA 2010.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
13
Príjmy verejnej správy (ESA 2010, v tis. eur)
2012
2013
2014
2014/2013 v %
Daňové príjmy
11 391 065
12 346 804
13 165 380
6,6
Dane z produkcie a dovozu
7 163 223
7 632 281
8 045 257
5,4
- Daň z pridanej hodnoty
4 327 702
4 696 120
5 021 131
6,9
- Spotrebné dane
1 973 341
1 984 783
2 014 994
1,5
- Dovozné clo
83
58
-7
-112,1
- Dane z majetku a iné
215 346
222 652
224 873
1,0
Bežné dane z dôchodkov, majetku
4 227 830
4 714 516
5 120 119
8,6
- Daň z príjmov fyzických osôb
2 122 776
2 175 025
2 294 765
5,5
- zo závislej činnosti
1 763 433
1 788 044
1 903 784
6,5
- z podnikania a inej samostatnej činnosti
85 807
79 712
82 671
3,7
- Daň z príjmov právnických osôb
1 714 779
2 117 833
2 398 158
13,2
- Daň z príjmov vyberaná zrážkou
167 144
177 784
175 061
-1,5
- Dane z majetku a iné
100 535
104 579
105 777
1,1
Dane z kapitálu
12
7
4
-42,9
Príspevky na sociálne zabezpečenie
9 046 956
9 940 102
10 289 231
3,5
Skutočné príspevky na sociálne zabezpečenie
8 928 930
9 800 578
10 138 042
3,4
- Príspevky zamestnávateľov
4 810 000
5 491 614
5 762 860
4,9
- Príspevky zamestnancov
2 159 192
2 254 846
2 289 497
1,5
- Príspevky SZČO a nepracujúcich osôb
1 959 738
2 054 118
2 085 685
1,5
Imputované príspevky na sociálne zabezpečenie
118 026
139 524
151 189
8,4
Nedaňové príjmy
3 582 596
3 685 865
3 605 199
-2,2
Tržby
2 751 009
3 012 740
2 956 760
-1,9
- Produkcia trhová + pre vlastné konečné použitie
2 725 058
2 985 212
2 927 493
-1,9
- Platby za ostatnú netrhovú produkciu
25 951
27 528
29 267
6,3
Dôchodky z majetku
831 587
673 125
648 439
-3,7
- Dividendy
634 422
460 009
396 975
-13,7
- Úroky
148 754
159 819
194 744
21,9
Granty a transfery
2 016 777
2 357 329
2 304 164
-2,3
z toho: z EÚ
805 406
808 674
1 194 671
47,7
Ostatné bežné transfery
1 347 222
1 487 514
1 509 573
1,5
Kapitálové transfery
669 555
869 815
794 591
-8,6
Príjmy spolu
26 037 394
28 330 100
29 363 974
3,6
% z HDP
36,0
38,4
38,9
0,5
Z pohľadu výnosu bola najvýznamnejším daňovým príjmom daň z pridanej hodnoty (DPH), ktorá tvorila viac ako pätinu všetkých daňových príjmov. Rast výnosu DPH o 6,9 % v roku 2014 bol spôsobený zvýšenou efektivitou výberu dane a lepším ekonomickým vývojom. Vďaka prijatým opatreniam v boji proti daňovým únikom pokračoval rast efektívnej daňovej sadzby DPH. Vyššia úspešnosť prispela k rastu dane vo výške 303 879 tis. eur. Na výnos DPH v roku 2014 pôsobila aj činnosť Finančnej správy SR v oblasti ukončovania kontrol nadmerných odpočtov z predchádzajúcich rokov.
Spotrebné dane zaznamenali medziročný nárast o 1,5 %. Najviac sa darilo spotrebnej dani z minerálnych olejov, ktorá vzrástla o 3,0 %. Vyšší ekonomický rast sa prejavil najmä na výnose dane z nafty.
Daň z príjmu fyzických osôb (DPFO) vzrástla o 6,1 %. Výnos dane sa zvýšil najmä vďaka DPFO zo závislej činnosti s medziročným rastom 6,4 %, zatiaľ čo DPFO z podnikania vzrástla len o 3,1 %.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
14
Dôvodom pozitívneho vývoja DPFO zo závislej činnosti bol najmä zlepšený vývoj mzdovej bázy, keď spoločne rástli mzdy i zamestnanosť.
Daň z príjmu právnických osôb (DPPO) medziročne vzrástla o 13,2 %. Spolu s pozitívnym vplyvom ekonomického rastu prispela k nárastu výnosu aj efektívnosť výberu dane. K vyššej efektívnosti výberu dane pravdepodobne prispel aj boj proti daňovým únikom na DPH. Súčasťou DPPO podľa ESA metodiky je aj osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach, ktorého výnos medziročne poklesol o 36,1 % z dôvodu poklesu ziskovosti v regulovaných odvetviach. Samotná DPPO bez osobitného odvodu vzrástla až o 15,4 %.
Daň z príjmov vyberaná zrážkou oproti predchádzajúcemu roku poklesla o 1,5 %. Hlavným dôvodom je medziročný pokles úrokovej bázy o 18,3 %, ktorý bol do veľkej miery kompenzovaný jednorazovým neočakávaným plnením zrážkovej dane z licenčného poplatku v sumárnej výške 18 900 tis. eur.
Medziročný nárast skutočných príspevkov na sociálne zabezpečenie (odvodov) o 3,5 % možno pripísať výlučne pozitívnemu vplyvu rastu mzdovej bázy, ktorý len minimálne korigovala nižšia efektivita výberu.
V rámci nedaňových príjmov klesol v roku 2014 výnos z tržieb o 1,9 %. V uplynulých dvoch rokoch mala zásadný vplyv na túto položku implementácia novej metodiky ESA 2010. Do sektora verejnej správy boli preradené pôvodne nefinančné a finančné korporácie (napr. v roku 2013 Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Eximbanka a v roku 2014 dopravné podniky Bratislavy, Košíc a Žiliny). Hlavným zdrojom príjmov týchto účtovných jednotiek sú tržby.
Dividendy a odvody zo zisku zaznamenali v roku 2014 výrazný pokles o 13,7 %. Pod pokles sa v najväčšej miere podpísali dividendy od Slovenského plynárenského priemyslu, a.s., ktorý v roku 2014 odviedol dividendy vo výške 125 856 tis. eur (medziročný pokles o 32,0 %) a dividendy od troch energetických podnikov vo výške 60 890 tis. eur (medziročný pokles o 52,5 %).
2.1.2.Výdavky verejnej správy
Celkové výdavky verejnej správy v roku 2014 v metodike ESA 2010 dosiahli 31 461 528 tis. eur (41,6 % HDP), medziročne sa celkové výdavky zvýšili o 3,9 %.
Kompenzácie zamestnancov vzrástli v roku 2014 o 5,4 %. Na medziročný rast vplývalo zvýšenie platov štátnych zamestnancov a zamestnancov pri výkone prác vo verejnom záujme s výnimkou pedagogických a odborných zamestnancov o 16 eur mesačne a zvýšenie platových taríf pedagogických a odborných zamestnancov o 5 %.
Relatívne nižší rast o 3,4 % zaznamenala medzispotreba (spotreba tovarov a služieb v rámci verejnej správy) a ku konsolidácii najviac prispeli subvencie s medziročným poklesom o 7,0 % najmä kvôli poklesu dotácií do poľnohospodárstva a cestnej dopravy.
Sociálne transfery obyvateľstvu najvýraznejšou položkou rozpočtu verejnej správy, v roku 2014 mali podiel na celkových výdavkoch 45,6 % a oproti predchádzajúcemu roku vzrástli o 3,0 %.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
15
Zlepšený ekonomický vývoj a najmä oživenie na trhu práce sa podpísali pod medziročný pokles dávok v nezamestnanosti o 11,2 % a dávok v hmotnej núdzi o 10,7 %. Na rast dôchodkových dávok starobného poistenia o 5,9 % malo vplyv spätné vyplatenie výsluhových dôchodkov silovým zložkám. Rast kapitálových výdavkov o 8,6 % súvisel s lepším čerpaním EÚ fondov.
Pokračoval trend znižovania rastu úrokových nákladov verejného dlhu, keď v roku 2014 vzrástli o 4,1 % (v roku 2013 o 8,2 % a v roku 2012 o 19,1%). Hlavným dôvodom bol podstatne menší nárast verejného dlhu oproti predchádzajúcim rokom. Pretrvávajúci pokles úrokových sadzieb sa neprejavil do takej miery, pretože v roku 2014 boli emitované len dlhopisy s dlhšou dobou splatnosti v súlade s cieľom zlepšenia parametrov refinančného a úrokového rizika dlhu.
Výdavky verejnej správy (ESA 2010, v tis. eur)
2012
2013
2014
2014/2013 v %
Bežné výdavky
26 442 134
27 566 408
28 511 391
3,4
Kompenzácie zamestnancov
5 876 076
6 242 606
6 579 962
5,4
- Mzdy a platy
4 357 315
4 587 882
4 813 174
4,9
- Sociálne príspevky zamestnávateľov
1 518 761
1 654 724
1 766 788
6,8
Medzispotreba
3 786 724
3 853 151
3 983 685
3,4
Dane
75 969
98 804
84 228
-14,8
- Iné dane z produkcie
56 095
77 638
64 761
-16,6
- Bežné dane z majetku, atď.
19 874
21 166
19 467
-8,0
Subvencie
689 858
771 560
717 377
-7,0
- Dotácie do poľnohospodárstva
120 155
138 037
91 730
-33,5
- Dotácie do dopravy
331 884
425 186
436 439
2,6
- železničná doprava
110 562
205 000
265 108
29,3
- cestná doprava
214 190
214 188
163 781
-23,5
- Ostatné
237 819
208 337
189 208
-9,2
Dôchodky z majetku (Úrokové náklady)
1 280 307
1 383 786
1 440 967
4,1
Celkové sociálne transfery
13 578 774
13 933 775
14 354 082
3,0
- Sociálne dávky okrem naturálnych soc. transf.
10 077 264
10 269 322
10 507 708
2,3
- Aktívne opatrenia trhu práce
57 134
38 022
50 675
33,3
- Nemocenské dávky
428 458
399 742
381 109
-4,7
- Dôchodkové dávky zo starob. a inv. poistenia
5 639 503
5 893 823
6 240 862
5,9
- Dávky v nezamestnanosti
175 773
174 308
154 721
-11,2
- Štátne sociálne dávky a podpora
1 381 508
1 374 616
1 362 794
-0,9
- na prídavok na dieťa
316 463
318 494
319 094
0,2
- pri narodení dieťaťa a prísp. rodičom
8 883
8 982
35 102
290,8
- na rodičovský príspevok
343 543
349 316
356 002
1,9
- na dávku v hmotnej núdzi
308 989
273 644
244 457
-10,7
- na peňažné príspevky na kompenzáciu
225 487
232 521
235 774
1,4
- ostatné
178 143
191 659
172 365
-10,1
- Platené poistné za skupiny osôb ust. zákonom
1 599 291
1 541 466
1 447 056
-6,1
- sociálne poistenie
238 774
262 148
232 909
-11,2
- zdravotné poistenie
1 358 204
1 276 828
1 211 535
-5,1
- Naturálne sociálne transfery (zdr. zariadenia)
3 501 510
3 664 453
3 846 374
5,0
Ostatné bežné transfery
1 154 426
1 282 726
1 351 090
5,3
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
16
z toho: Odvody do rozpočtu EÚ
640 311
713 413
595 965
-16,5
z toho: 2% z daní na verejnoprospešný účel
44 695
46 707
52 193
11,7
Kapitálové výdavky
2 634 465
2 717 500
2 950 137
8,6
Kapitálové investície
2 231 631
2 337 772
2 564 658
9,7
- Tvorba hrubého fixného kapitálu
2 193 131
2 255 314
2 748 507
21,9
- Zmena st. zásob+Nadobudnutie - Úbytok cenností
15 189
60 236
44 866
-25,5
- Nadobud. mínus úbytok nef. neproduk. aktív
23 311
22 222
-228 715
-1 129,2
Kapitálové transfery
402 834
379 728
385 479
1,5
- Investičné dotácie a ostatné kapit. transf.
402 834
379 728
385 479
1,5
Výdavky spolu
29 076 599
30 283 908
31 461 528
3,9
% z HDP
40,1
41,0
41,6
0,6
2.2.Jednorazové vplyvy, cyklická zložka a štrukturálne saldo
Jednorazové vplyvy možno všeobecne definovať ako príjem alebo výdavok, ktorý nemá trvalý alebo opakujúci sa charakter a časovo obmedzený vplyv na saldo verejnej správy. Úprava salda verejnej správy o jednorazové vplyvy spolu s vplyvom hospodárskeho cyklu umožňuje analyticky vyhodnotiť charakter fiškálnej politiky. Jednorazové vplyvy súčasťou fiškálneho dohľadu Európskej únie a používajú sa pri hodnotení súladu hospodárenia verejných financií krajiny s európskymi fiškálnymi pravidlami.
V slovenskej legislatíve jednorazové vplyvy zakotvené v zákone o rozpočtových pravidlách verejnej správy a v ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti. Ministerstvo financií SR zverejnilo v roku 2013 metodický manuál určujúci podrobné pravidlá pre ich identifikáciu. Vzhľadom na mierne odlišnosti medzi európskou a národnou metodikou používa MF SR dva druhy výpočtov v závislosti od účelu použitia. V tejto správe bola pri identifikácii jednorazových opatrení a odhade cyklickej zložky použitá metodika Európskej komisie a aktuálna makroekonomická prognóza MF SR zo dňa 21.9.2015.
V nasledujúcej tabuľke uvedené jednorazové vplyvy v rokoch 2012 2014. Metodika zohľadňuje kritérium veľkosti vplyvu daného opatrenia minimálne vo výške 0,05 % HDP aspoň v jednom roku zo série bezprostredne nasledujúcich rokov, kedy dané opatrenie malo vplyv na príjmy či výdavky verejnej správy.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
17
Jednorazové vplyvy, štrukturálne saldo, konsolidačné úsilie (ESA 2010)
tis. eur
% HDP
2014
2012
2013
2014
1. Saldo verejnej správy podľa ESA 2010
-2 097 552
-4,2
-2,6
-2,8
2. Jednorazové vplyvy spolu
237 536
0,1
0,0
0,3
- predaj telekomunikačných licencií
(P)*
163 887
-
-
0,22
- pokuta protimonopolného úradu za stavebný kartel
(P)*
44 657
-
-
0,06
- mimoriadny odvod v bankovom sektore (vrátane DPPO)
(P)*
-
0,06
-
-
- nižší odvod do EÚ rozpočtu
(V)*
87 444
-
-
0,12
- jednorazové vyplatenie starobných dôchodkov silovým zložkám
(V)*
-58 452
-
-
-0,08
3. Cyklická zložka
-
-0,6
-0,8
-0,7
4. Štrukturálne saldo verejnej správy (1-2-3)
-
-3,7
-1,9
-2,4
5. Konsolidačné úsilie (medziročná zmena 4)**
-
-
1,8
-0,5
* P - príjmová položka, V - výdavková položka; ** (+) reštrikcia (-) expanzia
V roku 2014 boli identifikované jednorazové opatrenia vo výške 237 536 tis. eur (0,3 % HDP):
Predaj telekomunikačných licencií - Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb uskutočnil aukciu na predaj voľných frekvencií na prevádzku mobilných sietí štvrtej generácie. V roku 2014 sa tak jednorazovo zvýšili nedaňové príjmy o 163 887 tis. eur.
Pokuta Protimonopolného úradu SR - Začiatkom roka 2014 došlo k právoplatnému uzavretiu súdneho sporu protimonopolného úradu voči stavebným firmám podozrivým z kartelu. Výška pokuty bola stanovená na 44 657 tis. eur.
Nižší odvod do Európskej únie Revízia odvodov do rozpočtu zo zdrojov založených na DPH a HND vyplynula z úpravy časových radov DPH a HND za obdobie 1995 2013. Podľa usmernenia Eurostatu sa mala revízia odvodov do zaúčtovať akruálne do roku 2014 bez ohľadu na hotovostné vysporiadanie, ktoré malo čiastočne prebiehať aj v roku 2015. Zároveň došlo z dôvodu noviel rozpočtu k zníženiu národných odvodov na rok 2014. Celková revízia odvodov jednorazovo znížila výdavky v sume 87 444 tis. eur.
Jednorazové starobné dôchodky silovým zložkám Sociálna poisťovňa v minulosti zamietala vyplácanie dôchodkov pre príslušníkov silových zložiek, ktorí nemali odpracované minimálne obdobie potrebné na priznanie dôchodku vo všeobecnom systéme. Na základe rozsudkov Najvyššieho súdu SR v rokoch 2013 a 2014 Sociálna poisťovňa spätne priznala výsluhové dôchodky zamestnancom ozbrojených zložiek, ktorí si ich nárokovali. Vyplácaná suma prekročila kritérium na zaradenie medzi jednorazové vplyvy 0,05 % HDP len v roku 2014, kedy jednorazovo zvýšila výdavky v sume 58 452 tis. eur.
Cyklická zložka vyjadruje reakciu príjmov a výdavkov verejnej správy na zmeny v produkčnej medzere, ktoré vyplývajú z fluktuácie ekonomiky okolo svojho potenciálu. Veľkosť cyklickej zložky závisí od veľkosti produkčnej medzery a od elasticít vybraných príjmových a výdavkových kategórií, ktoré reagujú na výkyvy v ekonomickej aktivite. V roku 2014 sa slovenská ekonomika nachádzala naďalej pod svojím potenciálom. Odhadnutá cyklická zložka znížila štrukturálne saldo o 0,7 % HDP.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
18
Štrukturálne saldo je definované ako saldo verejnej správy upravené o jednorazové vplyvy a vplyv hospodárskeho cyklu (cyklickú zložku). Štrukturálny deficit dosiahol v roku 2014 výšku 2,4 % HDP. Fiškálna politika bola vzhľadom na medziročný rast štrukturálneho deficitu o 0,5 % HDP mierne expanzívna.
Počnúc rokom 2014 nadobúda štrukturálne saldo zásadný význam z hľadiska hodnotenia slovenských verejných financií a národných fiškálnych pravidiel. Z dôvodu implementácie európskeho fiškálneho kompaktu bolo do zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy premietnuté pravidlo o vyrovnanom rozpočte s účinnosťou od 1.1.2014. Podľa tohto pravidla je rozpočet vyrovnaný, ak je štrukturálny deficit verejnej správy vo výške maximálne 0,5 % HDP. Ak rozpočet nie je vyrovnaný alebo sa verejné financie nekonsolidujú dostatočným tempom k naplneniu tohto cieľa (znižovaním štrukturálneho deficitu a primeraným vývojom upravených výdavkov), uplatní sa tzv. korekčný mechanizmus. Korekčný mechanizmus obsahuje limit verejných výdavkov a konsolidačné opatrenia zamerané na korekciu výraznej odchýlky medzi skutočným a predpísaným stavom rozpočtu. Podľa zákona je Ministerstvo financií SR povinné dvakrát ročne (do 30. júna a 30. novembra) zverejniť hodnotenie, či došlo k výraznej odchýlke od pravidla vyrovnaného rozpočtu. Následne po MF SR svoje hodnotenie zverejňuje Rada rozpočtovej zodpovednosti ako poverený nezávislý orgán.
Obe inštitúcie vo svojich prvých hodnoteniach konštatovali, že v roku 2014 nedošlo k výraznej odchýlke od plnenia pravidla o vyrovnanom rozpočte, a preto sa nenavrhuje spustenie korekčného mechanizmu. Podobne Európska komisia vo svojom hodnotení pravidiel Paktu stability a rastu, ktoré stanovujú tempo znižovania štrukturálneho deficitu a upravených výdavkov, nekonštatovala v roku 2014 výraznú odchýlku.
2.3.Čistý dlh verejnej správy
Čistý dlh ukazuje schopnosť štátu splatiť svoj hrubý dlh na základe speňaženia svojich najlikvidnejších finančných aktív. Pokiaľ hrubý dlh verejnej správy prezentovaný v prvej kapitole je presne vymedzený v metodike ESA 2010, metodiku čistého dlhu zatiaľ upravuje len definícia v usmernení Európskej komisie. Podľa tejto definície čistý dlh verejnej správy predstavuje rozdiel medzi hrubým maastrichtským dlhom a súčtom zlata a SDR, hotovosti, cenných papierov v trhovej hodnote (okrem akcií) a kótovaných akcií v trhovej hodnote.
Čistý dlh verejnej správy je analyticky vhodnejší ukazovateľ ako hrubý dlh pri pohľade na medziročnú dynamiku dlhu, pretože na rozdiel od ukazovateľa hrubého dlhu eliminuje rozdiely vzniknuté nárastom alebo poklesom finančných aktív a tým vernejšie zobrazuje skutočný nárast zadlženosti štátu. Pokým hrubý dlh dosiahol k 31.12.2014 na HDP hodnotu 53,5 % HDP a medziročne poklesol o 1,1 p.b., čistý dlh Slovenskej republiky dosiahol k 31.12.2014 výšku 37 742 995 tis. eur (50,0 % HDP) a oproti roku 2013 vzrástol o 1,9 p.b. Rozdielny trend vývoja hrubého a čistého dlhu bol zapríčinený použitím hotovostných rezerv verejnej správy na financovanie dlhu.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
19
Čistý dlh verejnej správy
tis. eur
% HDP
2012
2013
2014
2012
2013
2014
Hrubý dlh verejnej správy
(1)
37 613 664
40 284 291
40 403 787
51,9
54,6
53,5
Likvidné finančné aktíva:
(2)
4 527 680
4 781 654
2 660 792
6,3
6,5
3,5
- menové zlato a SDR
0
0
0
0
0
0,0
- hotovosť na účtoch VS
4 321 353
4 761 196
2 610 790
6,0
6,4
3,5
- cenné papiere
206 327
20 458
50 002
0,3
0
0,1
- kótované akcie
0
0
0
0
0
0,0
Čistý dlh verejnej správy
(1-2)
33 085 984
35 502 637
37 742 995
45,7
48,1
50,0
2.4.Vyhodnotenie stratégie riadenia štátneho dlhu za rok 2014
Situácia na finančných trhoch bola počas roka 2014 pozitívna. Nízke a v prípade niektorých krajín aj negatívne úrokové sadzby zvýšili aktivitu bánk pri splácaní trojročných repo operácií (LTRO) z predošlých rokov. Akciové trhy boli počas celého roku 2014 na vzostupe, s niekoľkými korekciami najmä pod vplyvom geopolitickej destabilizácie. Rast bol podporený nízkymi úrokovými sadzbami a pozitívnymi makroekonomickými správami. Euro počas celého roku 2014 relatívne kontinuálne oslabovalo voči americkému doláru, ako aj väčšine ostatných mien okrem japonského jenu. Kurz EUR/USD sa posunul z úrovne 1,36 na začiatku 2014 na 1,23 v závere roka. Výnosy dlhopisov Španielska a Talianska, ktoré predstavovali najvážnejšie riziká pre osud eurozóny, pokračovali v trende prudkého poklesu a dostali sa stabilne pod hranicu 2 %. Výnos na gréckych 10-ročných štátnych dlhopisoch naopak v druhej polovici roka 2014 prudko vzrástol, hlavne kvôli politickej situácii a pochybnostiam ohľadom udržateľnosti verejného dlhu tejto krajiny.
Financovanie slovenského štátneho dlhu v roku 2014 zabezpečovala Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity v mene MF SR v relatívne stabilných podmienkach bez nutnosti použitia menej tradičných foriem financovania. Koncom roka sa znížila hotovostná rezerva systému štátnej pokladnice v priemere o 2 mld. eur na 1,4 mld. eur oproti roku 2013. Zníženie hotovostnej rezervy bolo aj dôsledkom predčasného odkúpenia časti štátnych dlhopisov pred splatnosťou, čo prinieslo komfortnejšie splácanie veľkých emisií štátnych dlhopisov a redukciu nákladov spojených s držbou hotovostnej rezervy. Konsolidácia na kapitálových trhoch priniesla postupne výhodné podmienky pre „bezpečné“ krajiny v podobe úrokových sadzieb na úrovni historických miním a pre Slovensko navyše aj dopyt tých investorov, ktorí považujú Slovensko za jadrovú krajinu eurozóny. Priaznivé podmienky na finančných trhoch využilo Slovensko na podstatné zlepšenie rizikového profilu portfólia štátneho dlhu smerom k väčšej priemernej splatnosti a menšieho rizika negatívneho precenenia portfólia. Vďaka tomu priemerná vážená doba splatnosti portfólia stúpla na 6,8 roka a priemerná vážená durácia na 6,2 roka. Ide o historicky najlepšie parametre portfólia.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
20
Zdroj: Bloomberg, MF SR
Domáci bankový sektor je stabilný, vklady obyvateľstva a podnikov prevyšovali ku koncu roka 2014 poskytnuté úvery o 10,7 %. Súkromné zadlženie obyvateľov a firiem je nižšie ako by zodpovedalo ekonomickej vyspelosti Slovenska v porovnaní s krajinami EÚ. Podiel nesplatených úverov na celkovo poskytnutých úveroch vzrástol medziročne o 4 %, ale stále sa pohybuje na nízkej úrovni 5,3 %.
Vyhodnotenie plnenia cieľov stratégie riadenia štátneho dlhu
V rámci stratégie riadenia štátneho dlhu stanovené kvantitatívne limity pre refinančné a úrokové riziko. Cieľom riadenia dlhu je dosiahnutie tesného priblíženia sa k stanoveným hodnotám, resp. udržanie parametrov dlhu čo najbližšie k stanoveným hodnotám.
Hodnota refinančného rizika kumulatívnej splatnosti do jedného roka bola stanovená na úrovni 25 % záväzkov splatných do jedného roka k celkovým záväzkom. Hodnota tohto kritéria ku koncu roka 2014 sa medziročne zvýšila z hodnoty 9,6 % vykázanej ku koncu roka 2013 na úroveň 12,3 % celkových záväzkov. Hodnota refinančného rizika kumulatívnej splatnosti do piatich rokov bola stanovená na úrovni 65 % záväzkov splatných do piatich rokov k celkovým záväzkom. Hodnota tohto kritéria dosiahla úroveň 45,5 % na konci roka 2014. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka došlo k poklesu z hodnoty 47,6 % z celkových záväzkov.
Hodnota úrokového rizika kumulatívnej refixácie do jedného roka bola stanovená taktiež na úrovni 25 % záväzkov refixovaných do jedného roka k celkovým záväzkom. Hodnota tohto kritéria bola na úrovni 16,5% ku koncu roka 2014 (16,6 % ku koncu roka 2013). Hodnota úrokového rizika kumulatívnej refixácie do piatich rokov bola stanovená na úrovni 65 % záväzkov refixovaných do piatich rokov k celkovým záväzkom. Hodnota tohto kritéria bola na úrovni 45,5 % ku koncu roka 2014 (47,7 % ku koncu roka 2013). Vo všetkých uvedených ukazovateľoch portfólia štátneho dlhu sa pozitívne premietla emisná politika, cieľom ktorej bolo využívanie možností emitovania štátnych dlhopisov s dlhšou splatnosťou na úkor využívania krátkodobých lacnejších zdrojov financovania.
Výnosy vybraných slovenských vládnych dlhopisov a riziková prirážka voči nemeckým
10-ročným štátnym dlhopisom (v % a p.b.)
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
21
V rámci cieľa diverzifikácie investorskej základne v roku 2014 boli emitované dva dlhopisy v nórskej korune v súhrnnej hodnote 407 967 tis. eur a priemernou splatnosťou 11 rokov. Predaj slovenských dlhopisov mimo eurozóny prináša väčšiu stabilitu financovania slovenského štátneho dlhu najmä v obdobiach náhlych zmien trhových podmienok na kapitálovom a bankovom trhu. Podiel nerezidentov na vlastníctve štátnych cenných papierov dosiahol 49,9 % ku koncu roka 2014.
Od začiatku roka 2011 vydávané benchmarkové emisie štátnych dlhopisov v štandardnej veľkosti 3 mld. eur, ostatné emisie štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok vydávané v štandardnej veľkosti emisie 1,5 mld. eur. Výnimku tvoria niektoré špeciálne emisie štátnych dlhopisov, ktoré boli vydané na základe špeciálneho dopytu buď formou „private placement“ alebo ako cudzo menové dlhopisy. V rokoch 2013 a 2014 boli vydané dlhopisy zo splatnosťou 20 rokov (jedna emisia ako „private placement“). Od roku 2012 sa vo väčšom rozsahu realizujú spätné nákupy štátnych dlhopisov (1,5 mld. eur za rok 2014) s cieľom efektívnejšieho riadenia dlhu a likvidity a zníženia veľkosti dlhu ku koncu roka.
Riadenie štátneho dlhu v roku 2014
Nasledujúca tabuľka ukazuje základné kvantitatívne parametre riadenia štátneho dlhu v roku 2014. V tabuľke vidno priemernú úrokovú sadzbu a splatnosť pri novom vydanom (emitovanom) dlhu. Agentúra pre riadene dlhu a likvidity emitovala v mene MF SR v roku 2014 cenné papiere v celkovej hodnote 4 880 767 tis. eur (6,5 % HDP). Okrem štátnych dlhopisov neboli na krytie dlhu použité v roku 2014 žiadne iné finančné nástroje (štátne pokladničné poukážky, úvery).
Štátny dlh realizovaný v roku 2014 (tis. eur)
Typ cenného papiera
Nominálna hodnota
Priemerný úrok / prirážka (ŠD float)
Priemerná splatnosť (rok)
Typ kupónovej sadzby
ŠD fix
4 553 167
2,55%
11,8
fixná
ŠD float
327 600
1,00%
2,7
6M Euribor
Hrubý dlh
4 880 767
-
-
-
ŠD spätný odkup fix
-836 380
0,02%
0,25
fixná
ŠD spätný odkup float
-674 839
-0,03%
0,1
6M Euribor
Čistá pozícia
3 369 548
-
-
-
Štruktúra prezentovaných priemerných úrokov (nákladov) a splatností zodpovedá jednotlivým druhom cenných papierov, ktoré boli v rámci svojej kategórie agregované. „ŠD fix“ označuje dlhopis s pevnou úrokovou sadzbou; „ŠD float“ dlhopis s plávajúcou úrokovou sadzbou, kde náklad tvorí meniaca sa sadzba (6M EURIBOR) a prirážka. V prípade zahraničných dlhopisov, ktoré boli zabezpečené prostredníctvom derivátneho obchodu, je do výpočtu zahrnutý aj vplyv týchto transakcií. „ŠD fix a float spätné odkupy“ označujú predčasné umorenie štátnych dlhopisov s fixnou, resp. plávajúcou sadzbou pôvodne splatných v neskoršom období. Tieto transakcie fakticky znížili dlh v roku 2014, a preto je v tabuľke uvedený dlh v hrubom vyjadrení aj ako čistá pozícia.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
22
Vážená priemerná úroková sadzba všetkých emitovaných cenných papierov ku koncu roka 2014 ostala približne rovnaká ako v roku 2013, a to na úrovni 3,6 %. Na jednej strane klesol priemerný úrok emitovaných dlhopisov, keď z portfólia vypadli staršie dlhopisy s vyšším úrokom so splatnosťou v roku 2014 a zároveň boli v tomto roku emitované dlhopisy s nižším výnosom. Na druhej strane však na rozdiel od roku 2013 neboli v roku 2014 emitované žiadne štátne pokladničné poukážky, ktoré sa vyznačujú kvôli kratšej dobe splatnosti do jedného roka nižším úrokovým výnosom ako dlhopisy. Priemerná úroková sadzba sa teda neznížila, ale priaznivé podmienky na finančných trhoch boli využité na emisiu dlhopisov s dlhšou priemernou splatnosťou, čo zlepšilo parametre dlhu z hľadiska refinančného a úrokového rizika.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
23
3.Čisté bohatstvo
Prvé dve kapitoly súhrnnej výročnej správy hodnotili hospodárenie verejných financií z pohľadu sektora verejnej správy tak, ako ho definuje Eurostat v metodike ESA. Tento pohľad je v podmienkach krajín najviac zaužívaný kvôli tomu, že európske fiškálne pravidlá2 formulované pre verejnú správu a národné rozpočty väčšiny krajín zostavované v súčasnosti tiež za okruh verejnej správy a v tejto metodike. Táto kapitola rozširuje pohľad na verejné financie z verejnej správy na verejný sektor a jeho hlavný ukazovateľ čisté bohatstvo. Povinnosť prezentovať v súhrnnej výročnej správe čisté bohatstvo a tiež informácie o hospodárení podnikov štátnej správy vyplýva z ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Dôraz je kladený na vysvetlenie medziročných zmien položiek čistého bohatstva.
3.1.Koncept čistého bohatstva
Verejný sektor a čisté bohatstvo relatívne nové pojmy, ktoré možno najlepšie definovať prostredníctvom ich porovnania s verejnou správou:
Verejnú správu vymedzuje medzinárodná metodika národných účtov ESA. Sektor verejnej správy tvoria subjekty ústrednej správy, územnej samosprávy a fondy sociálneho a zdravotného poistenia. Hospodárenie verejnej správy sa sleduje najmä prostredníctvom tokových veličín, ako sú príjmy, výdavky a saldo, ktoré popisujú hospodárenie za daný rok.
Verejný sektor je širší pojem ako verejná správa, nad rámec sektora verejnej správy zahŕňa aj podniky verejnej správy a Národnú banku Slovenska. V podmienkach Slovenska je verejný sektor definovaný ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti pre potrebu vyčíslenia čistého bohatstva SR.
Čisté bohatstvo, ako hlavný ukazovateľ verejného sektora, je stavový ukazovateľ, ktorý popisuje stav hospodárenia verejného sektora ku koncu roka. Podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti sa pod čistým bohatstvom rozumie súčet vlastného imania subjektov verejnej správy, vlastného imania Národnej banky Slovenska, vlastného imania podnikov štátnej správy a podnikov územnej samosprávy, upravený o implicitné záväzky, iné aktíva a iné pasíva vrátane podmienených záväzkov. Informácie získané vyčíslením čistého bohatstva pomáhajú lepšie porozumieť procesom a transakciám vo verejných financiách, čím sa jednoduchšie identifikujú politiky vedúce k zvyšovaniu alebo znižovaniu bohatstva (majetku) krajiny.
Čisté bohatstvo veľmi špecifickú štruktúru, a preto je veľmi dôležitá jeho správna interpretácia. Spravidla najväčšou položkou čistého bohatstva bývajú v krajinách s priebežným systémom financovania starobných dôchodkov implicitné záväzky tohto systému. Keďže systém vytvára záväzky, ktoré nie v danom čase ešte kryté aktívami (príjmami), do čistého bohatstva takéto záväzky zaznamenané v podobe implicitných záväzkov. Takéto implicitné záväzky majú v krajinách s relatívne štedrým sociálnym systémom spravidla významnú sumu (na Slovensku tvoril implicitný
2 Ide najmä o pravidlá Paktu stability a rastu, ktoré stanovujú hranicu deficitu verejnej správy 3 % HDP a dlhu verejnej správy 60 % HDP (bližšie o európskych fiškálnych pravidlách pozri slovník základných pojmov).
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
24
dlh dôchodkového systému a zdravotníctva 157,2 % HDP k 31.12.2014). Tieto záväzky však reálne nepredstavujú pre finančnú stabilitu štátu taký problém ako napríklad hrubý dlh verejnej správy, ktorý je väčšinou rádovo menší (na Slovensku 53,5 % HDP k 31.12.2014). Tento dlh je totiž explicitný a je potrebné ho v danom čase splatiť, resp. financovať na kapitálových trhoch.
Implicitný dlh dôchodkového systému majú krajiny možnosť riešiť postupne v čase zvyšovaním príjmov (rast sadzieb dôchodkového poistenia) alebo parametrickými úpravami výdavkov systému (zvyšovanie veku odchodu do dôchodku). Navyše, odhadnutá veľkosť implicitného dlhu v rámci sociálneho systému býva citlivá na prijaté dlhodobé predpoklady o makroekonomickom a demografickom vývoji.
Súhrnná výška čistého bohatstva preto nemá veľkú vypovedaciu hodnotu a nemala by byť používaná v analytickom kontexte. Pri veľkosti čistého bohatstva význam analyzovať len jednotlivé zložky jeho štruktúry, ako napríklad vlastné imanie podnikov, podmienené záväzky či implicitné záväzky, pretože tie majú z ekonomického hľadiska vypovedaciu schopnosť. Čisté bohatstvo treba vnímať ako komplex všetkých typov ukazovateľov, ktoré podstatné z hľadiska finančnej stability a bohatstva štátu.
Význam čistého bohatstva spočíva v sledovaní jeho medziročných zmien. Práve analýza a vysvetlenie týchto zmien poskytuje dôležité informácie o hospodárení štátu, ktoré nemusí zachytiť tradičný pohľad na saldo a dlh verejnej správy. Existujú totiž politiky a transakcie, ktoré sa z metodických dôvodov nemusia prejaviť na salde a dlhu verejnej správy, ale majú negatívny alebo naopak pozitívny vplyv na čisté bohatstvo štátu. Koncept čistého bohatstva teda umožňuje predovšetkým kvalitnejšie zhodnotenie hospodárskej politiky štátu z pohľadu verejných financií.
3.2.Odhad čistého bohatstva za rok 2014
Odhadnutá výška čistého bohatstva Slovenskej republiky dosiahla k 31.12.2014 zápornú hodnotu 141 154 876 tis. eur (-186,8 % HDP). Oproti predchádzajúcemu roku sa zlepšila hodnota čistého bohatstva o 27 956 520 tis. eur, čím sa znížil negatívny podiel na HDP o 42,2 p.b.
Čisté bohatstvo Slovenskej republiky k 31.12.2014 (tis. eur)
31.12.2013
31.12.2014
2014-2013
Vlastné imanie verejného sektora (1)
2 195 667
-17 153 233
-19 348 900
VI súhrnného celku verejnej správy
672 141
-14 039 738
-14 711 879
VI podnikov pod Fondom národného majetku SR
5 194 733
303 726
-4 891 007
VI Národnej banky Slovenska
-3 671 207
-3 417 221
253 986
Implicitné záväzky (2)
159 932 386
111 466 637
-48 465 749
Podmienené záväzky (3)
12 063 322
13 401 059
1 337 737
Iné aktíva (4)
688 645
866 053
177 408
Čisté bohatstvo SR (1-2-3+4)
-169 111 396
-141 154 876
27 956 520
v % HDP
-229,0
-186,8
42,2
Medzi hlavné faktory zmeny čistého bohatstva patrilo vykázanie rezerv na zamestnanecké požitky v ústrednej správe (v roku 2013 tieto rezervy vykázala len kapitola Ministerstva financií SR)
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
25
s negatívnym vplyvom 16 497 044 tis. eur (21,8 % HDP); prevedenie majetkových účastí najväčších podnikov FNM SR na MH SR a následná konsolidácia ich vlastného imania v rámci súhrnného celku s čistým negatívnym vplyvom 2 636 699 tis. eur (3,5 % HDP) a aktualizácia dlhodobých makroekonomických, demografických a modelových predpokladov s pozitívnym vplyvom na výšku implicitných záväzkov starnutia obyvateľstva 48 721 660 tis. eur (64,5 % HDP). Podrobnému vysvetleniu zmien v súhrnnom celku sa venuje kapitola č. 4 správy (komentár k súhrnnej účtovnej závierke SR za rok 2014) a príloha č. 2 (súhrnná účtovná závierka SR za rok 2014). Zmeny ostatných položiek čistého bohatstva sú popísané v tejto kapitole.
Vlastné imanie podnikov Fondu národného majetku SR tvorí podmnožinu podnikov štátnej správy, ale pre účely vyčíslenia čistého bohatstva je jeho hodnota uvedená osobitne, pretože táto skupina podnikov nie je súčasťou súhrnného celku, a preto nie je predmetom účtovnej konsolidácie. Vlastné imanie podnikov FNM SR tvorí súčet vlastných imaní jednotlivých podnikov z individuálnych účtovných závierok, pričom veľkosť vlastného imania je prepočítaná vlastníckym podielom štátu v týchto podnikoch.
Vlastné imanie podnikov FNM SR kleslo ku koncu roka 2014 oproti predchádzajúcemu roku o 4 961 599 tis. eur. Tento veľký prepad o 94,2 % bol spôsobený takmer výlučne prevodom majetkových účastí najväčších podnikov FNM SR na MH SR (Slovenský plynárenský priemysel, a.s., Slovenské elektrárne, a.s., Západoslovenská energetika, a.s., Stredoslovenská energetika, a.s., Východoslovenská energetika, a.s.) a na MDVRR SR (Letisko M. R. Štefánika - Airport Bratislava, a.s. (BTS)) od 1.8.2014. Vlastné imanie týchto podnikov je tak od roku 2014 súčasťou vlastného imania súhrnného celku verejnej správy, čím sa súhrnný celok výrazne priblížil k definícii verejného sektora.
3.2.1.Vlastné imanie podnikov štátnej správy
Vlastné imanie podnikov štátnej správy dosiahlo k 31.12.2014 hodnotu 16 818 505 tis. eur (22,3 % HDP). Uvedený údaj je nekonsolidovaný a predstavuje súčet vlastných imaní jednotlivých podnikov z individuálnych účtovných závierok prepočítaný na veľkosť vlastníckych podielov štátu. Tento údaj nemožno dávať do súvislosti s údajom o celkovom čistom bohatstve v časti 3.2., pretože v rámci čistého bohatstva všetky podniky okrem podnikov FNM SR zaradené do súhrnného celku a údaje o vlastnom imaní sú konsolidované.
Vlastné imanie podnikov štátnej správy oproti predchádzajúcemu roku vzrástlo o 182 580 tis. eur. V nasledujúcej časti podrobnejšie komentované zmeny vlastného imania za vybrané podniky. Príloha č. 1 obsahuje tabuľkový prehľad všetkých podnikov štátnej správy, výšku ich vlastných imaní, výsledky hospodárenia, výšku vlastníckych podielov štátu a použité účtovné štandardy pri zostavovaní účtovných závierok. V poznámkach pod tabuľkou uvedené zmeny ku koncu roka 2014 oproti predchádzajúcemu roku u podnikov, kde sa zmenil vlastnícky podiel štátu a kde došlo k zlúčeniu, zániku či zmene názvu účtovnej jednotky. Príloha č. 1 obsahuje zoznam všetkých podnikov patriacich priamo pod kapitoly štátneho rozpočtu alebo FNM SR bez ohľadu na veľkosť vlastníckeho podielu
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
26
štátu, ale do výpočtu čistého bohatstva a súhrnného celku zaradené len podniky s vlastníckym podielom štátu 20 % a viac.
Na hospodárenie a vlastné imanie podnikov malo v roku 2014 vplyv ekonomické prostredie a daňová politika štátu:
Lepší ekonomický vývoj (ekonomický rast na úrovni 2,4 % v roku 2014 oproti 1,4 % v roku 2013), spojený s oživením domáceho dopytu, rastom zamestnanosti a disponibilných príjmov domácností, vytvoril vhodné podmienky pre rast výkonov podnikov pôsobiacich najmä v oblasti dopravy a prepravy (železničné prepravné spoločnosti, autobusová doprava, letiská, Národná diaľničná spoločnosť, a.s.).
Vývoj cien bol mimoriadne nízky, keď spotrebiteľská inflácia v roku 2014 medziročne klesla o 0,1 %. Hlavným faktorom nízkych cien bol výrazný pokles cien energií (svetová cena ropy Brent v eurách v roku 2014 medziročne klesla o 8,9 % a európske ceny elektriny na burze v Nemecku o 15 %). Nízke ceny energií síce znižujú náklady podnikov pôsobiacich najmä v oblasti dopravy, na druhej strane však negatívne pôsobia na podniky, ktoré energiu generujú a prepravujú (Slovenské elektrárne, a.s., SPP, a.s.), pričom tieto podniky majú veľkú váhu na hospodárskom výsledku a vlastnom imaní všetkých podnikov štátnej správy. Navyše, pokračujúci pokles spotreby elektrickej energie na Slovensku mal nepriaznivý vplyv na hospodárenie distribučných energetických podnikov.
Prostredie rekordne nízkych úrokových sadzieb priaznivý vplyv na náklady dlhovej služby podnikov (priemerná úroková sadzba na úvery nefinančným spoločnostiam bola v roku 2014 na úrovni 2,1 %).
Zníženie sadzby dane z príjmov právnických osôb z 23 % v roku 2013 na 22 % v roku 2014, znížilo splatnú a odloženú daň s pozitívnym dopadom na zisk po zdanení a vlastné imanie.
Pri komentovaní medziročných zmien vlastného imania vybraných podnikov sa pre účely tejto správy zameriavame najmä na päť hlavných položiek, ktoré spôsobujú prírastok alebo úbytok vlastného imania, a to na výsledok hospodárenia bežného účtovného obdobia, dividendy, priame vklady spoločníkov do vlastného imania, preceňovacie zmeny majetku a záväzkov a ostatné zmeny:
Výsledok hospodárenia bežného účtovného obdobia predstavuje čistý zisk (prírastok VI) alebo stratu (úbytok VI) za sledovaný rok. Táto položka je najvýznamnejšia, pretože výsledky hospodárenia poukazujú priamo na pridanú hodnotu podniku k čistému bohatstvu. Ak podnik zostavuje účtovnú závierku podľa IFRS, pod výsledkom hospodárenia sa v tejto správe uvádza čistý zisk alebo strata a nie komplexný výsledok hospodárenia po zdanení.
Dividendy položkou, ktorá sa zvyčajne vypláca zo zisku minulého účtovného obdobia a spôsobuje úbytok vlastného imania. Dividendy môžu byť v danom roku vyplatené, alebo len schválené na rozdelenie a následne vyplatené v neskoršom období. Cieľom analýzy zmien vlastného imania je kvantifikácia vplyvu na zmeny čistého bohatstva. Pri dividendách osobitne sledované superdividendy, pretože majú priamy vplyv na znižovanie čistého bohatstva.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
27
Superdividendy všeobecne definované podľa metodiky národných účtov ESA 2010 ako dividendy presahujúce poslednú, respektíve nedávnu úroveň dividend a ziskov.
Priame vklady spoločníkov do vlastného imania zvyšujú vlastné imanie spoločnosti. Pod priamymi vkladmi sa rozumejú peňažné a nepeňažné vklady do základného imania, do kapitálových fondov alebo vklady použité na úhradu straty.
Preceňovacie zmeny majetku a záväzkov môžu znižovať aj zvyšovať vlastné imanie na základe rozdielu medzi účtovným a reálnym ocenením určitých položiek majetku a záväzkov. Konkrétne prípady sú bližšie vysvetlené pri jednotlivých spoločnostiach.
Pod ostatné zmeny zaraďujeme opravy významných chýb minulých účtovných období a rozdiely zo zmien použitých účtovných metód a účtovných zásad, ktoré sa účtujú priamo do vlastného imania (do výsledku hospodárenia minulých období), a ktoré môžu spôsobiť úbytok alebo prírastok vlastného imania podniku. Patria sem taktiež zmeny rezerv zo zabezpečovacích derivátov, prípadne zmeny iných rezerv, ktoré nesúvisia s preceňovaním.
Nasledujúca tabuľka predstavuje prehľad zmien vlastného imania vybraných štátnych podnikov a NBS. Uvedené podniky sa podieľajú 88,3 % na celkovom vlastnom imaní všetkých podnikov štátnej správy prepočítaným na vlastnícke podiely štátu.
Zmena vlastného imania podnikov štátnej správy a NBS 2014-2013 (v tis. eur)
Podnik
VI Δ2014-2013
Výsledok hospodárenia
Dividendy
Precenenie
Vklady spoločníkov
Ostatné
Slov.plynár.priem., a.s.
-2 900 891
288 547
-267 585
0
0
-2 921 853
Železnice SR3
7 321
4 832
0
-1 832
4 580
-259
ŽS Cargo Slovakia, a.s.
-5 492
-5 492
0
0
0
0
ŽS Slovensko, a.s.
-6 450
-6 379
0
-768
0
697
Slov.elek. a pren.súst., a.s.
-418
67 464
-67 913
31
0
0
Slov. elektrárne, a.s.
294 667
169 756
0
160 696
0
-35 785
Západosl. energetika, a.s.
9 273
61 361
-52 213
123
0
2
Stredosl. energetika, a.s.
-157
51 791
-52 000
52
0
0
Východosl. energetika, a.s.
110 649
157 158
-46 553
51
0
-7
Sl.vodoh.podnik, š.p.
83 516
-21 307
0
0
0
104 823
Národ.diaľ.spoloč., a.s.3
32 992
32 992
0
0
0
0
Lesy SR, š.p.
3 443
9 096
-5 000
0
0
-653
Tipos, nár.lot.spol., a.s.
5 143
9 494
-3 078
0
0
-1 273
EXIMBANKA3
142
342
-200
0
0
0
Slov.záruč.a rozv.banka, a.s.
3 276
1 893
-500
1 883
0
0
Let.M.R.Štefánika BA, a.s.
-7 078
-6 724
0
-354
0
0
Bratisl. teplárenská, a.s.
175
175
0
0
0
0
Hydromeliorácie, š.p.3
-6 242
-6 242
0
0
0
0
Let. opravov. Trenčín, a.s.
14 120
-1 337
0
0
6 218
9 239
Vodohosp. výstavba, š.p.
5 452
2 175
0
-88
0
3 365
Slovak Telekom, a.s.4
20 562
40 682
-16 400
-1 329
0
-2 391
Let. prevádz. služby SR, š.p.
4 146
5 112
-16
0
0
-950
3Subjekty verejnej správy definované Štatistickým úradom SR nasledovne: „Subjekty verejnej správy právnické osoby zapísané v štatistickom registri organizácií a zaradené vo verejnej správe v súlade s európskou metodikou ESA 2010 ustanovenou Nariadením EP a Rady (EÚ) č. 549/2013 z 21. mája 2013 o európskom systéme národných a regionálnych účtov v Európskej únii.“
4 K 31.12.2014 vlastnil štát 49 % balík akcií Slovak Telekomu, a.s. Počas roka 2015 sa však zrealizoval predaj štátneho podielu spoločnosti Deutsche Telekom.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
28
Transpetrol, a.s.
-876
6 958
-7 000
-622
0
-212
Všeob.zdrav.poisť., a.s.3
40 078
12 084
0
4 601
0
23 393
Národná banka Slovenska
253 986
102 193
0
151 793
0
0
Slovenský plynárenský priemysel, a.s. (ďalej „SPP“) so sídlom Mlynské nivy 44/a, Bratislava, bol pôvodne založený zakladateľskou listinou 21. decembra 1988 ako š.p. v SR, ktorý sa 1. júla 2001 transformoval na akciovú spoločnosť. S účinnosťou od 11. júla 2002 vstúpil do SPP strategický investor Slovak Gas Holding, B. V. (konzorcium spoločností GDF SUEZ SA a E.ON Ruhrgas, ďalej „SGH“), 49 % vlastník vrátane manažérskej kontroly. V SPP ako aj v skupine SPP, sa počas sledovaného obdobia (roky 2013 a 2014) zrealizovalo niekoľko významných zmien. V januári 2013 sa zmenil minoritný akcionár SPP. Energetický a průmyslový holding, a.s. (ďalej „EPH“) získal 49 % podiel v SPP prostredníctvom kúpy SGH. Následne sa vo februári 2013 ukončil proces právneho oddelenia prepravnej a obchodnej činnosti v súlade s 3. energetickým balíčkom, ktorého výsledkom bol prevod majetku súvisiaceho s prepravou plynu do spoločnosti eustream, a.s., ktorá ako jediná na Slovensku licenciu na prepravu zemného plynu. Súčasne prebehla aj zásadná reorganizácia skupiny SPP a vlastníckych podielov, ktorá začala v decembri 2013 podpisom rámcovej zmluvy medzi EPH, Fondom národného majetku SR a Ministerstvom hospodárstva SR o predaji a kúpe akcií, ktorej súčasťou bol vklad vlastníckych podielov SPP vo vybraných dcérskych spoločnostiach do novozaloženej dcérskej spoločnosti SPP Infrastructure, a.s. Reorganizácia sa zavŕšila v júni 2014, kedy SPP predal 49 % vlastnícky podiel vrátane manažérskej kontroly v spoločnosti SPP Infrastructure, a.s. SGH a zároveň obstaral vlastné akcie od SGH. Výsledná zmena vlastníckych podielov skupiny zahŕňa SPP, kde je 100 % vlastníkom štát, pričom práva štátu ako akcionára vykonáva Ministerstvo hospodárstva SR. SPP Infrastructure, a.s. je vlastnená 51 % SPP a 49 % SGH.
Informácie prezentované nižšie čerpané z výročnej správy, individuálnej účtovnej závierky spoločnosti zostavenej za obdobie od 1. januára do 31. decembra 2014 vypracovanej v súlade s Medzinárodnými štandardmi finančného výkazníctva tak, ako boli schválené na použitie v EÚ a z verejne dostupných zdrojov. SPP je z dôvodu vlastníctva majetkových podielov v dcérskych spoločnostiach, v spoločných a pridružených podnikoch, povinný zostavovať konsolidovanú účtovnú závierku za skupinu SPP. SPP vlastní majetkové podiely v nasledujúcich dcérskych spoločnostiach, spoločných a pridružených podnikoch: SPP CZ, a.s. so sídlom v ČR zaoberajúca sa nákupom a predajom zemného plynu (100,00 % vlastník), SPP CNG, s.r.o. so sídlom na území SR zaoberajúca sa predajom stlačeného zemného plynu (100,00 % vlastník), SPP Infrastructure, a.s. so sídlom na území SR, majetkový holding (51,00 % vlastník), Nadácia SPP so sídlom na území SR (100,00 % vlastník) a EkoFond, n.f. so sídlom na území SR, neinvestičný fond (100,00 % vlastník).
Priemerný počet zamestnancov SPP za rok končiaci k 31. decembru 2014 bol 789.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
29
Slovenský plynárenský priemysel, a.s. - zmena VI 2013/2014 (v tis. eur)
Stav na začiatku obdobia
Prírastky
Úbytky
Presuny
Stav na konci obdobia
Vlastné imanie
5 345 703
288 547
-3 189 438
0
2 444 812
Základné imanie
1 735 416
-850 354
885 062
Zákonný rezervný fond
347 329
850 354
1 197 683
Rezervy
-1 996
-5 504
-7 500
Nerozdelený zisk/neuhradená strata
3 264 954
-3 183 934
81 020
Výsledok bežného obdobia
288 547
288 547
Zdroj: IÚZ
Vlastné imanie SPP sa v roku 2014 znížilo o 2 900 891 tis. eur najmä vplyvom reorganizácie skupiny SPP, ktorej vplyv bol vo výške 2 916 349 tis. eur. Negatívny vplyv mala aj zmena stavu rezervy na zabezpečovacie deriváty vo výške 5 504 tis. eur a vyplatenie dividend vo výške 267 585 tis. eur, z nej superdividenda, vzťahujúca sa na vlastnícky podiel štátu, bola v roku 2014 zaznamenaná vo výške 141 729 tis. eur a ESA dividenda, vzťahujúca sa na vlastnícky podiel štátu, bola za rok 2014 vykázaná vo výške 125 856 tis. eur. Negatívne dopady čiastočne eliminoval dosiahnutý zisk za bežné obdobie vo výške 288 547 tis. eur.
Zisk bežného obdobia vzrástol o 7,8 % vplyvom zisku z predaja investícií k dispozícii na predaj (7,7 násobný medziročný rast) a vplyvom poklesu prevádzkových nákladov. Najväčší pokles bol vykázaný na položke nákladov na nákup zemného plynu, elektriny a spotrebe materiálu a energie (o 16,4 %), ktorý mal protistranu v poklese výnosov z predaja zemného plynu a elektriny o 14,4 % (nižší objem predaja zemného plynu spôsobený nižšou spotrebou plynu na Slovensku o 14,0 % najmä vplyvom miernejšej zimy a pretrvávajúceho trendu úspor energií na strane spotrebiteľov). Pozitívny vplyv mali aj nižšie odpisy a amortizácia, ktoré boli výsledkom prevodu plynárenského majetku vloženého vo forme nepeňažného vkladu do spoločnosti eustream, a.s. zrealizovaného k 28. 2. 2013 (v roku 2013 SPP odpisovalo plynárenský majetok dva mesiace). Významná úspora bola zaznamenaná aj na osobných nákladoch o 13,1 % (medziročný pokles skutočného evidenčného počtu zamestnancov o 140 ľudí).
Negatívny vývoj nebol zaznamenaný iba vo výnosoch z predaja zemného plynu a elektriny, ale aj v tržbách za prenájom plynárenského majetku a ostatných výnosov (pokles o 75,1 % vplyvom nižších výnosov z prenájmu plynárenského majetku vzhľadom na prevod majetku do spoločnosti eustream, a.s., v roku 2013 boli výnosy zúčtované za obdobie do prevodu). Negatívny vplyv na zisk bežného obdobia mali aj rezervy a straty zo znehodnotenia majetku z dôvodu absencie rozpustenia rezervy na nevýhodné zmluvy zúčtovaného v roku 2013. Negatívny dopad na zisk mal aj vyšší osobitný odvod regulovaných odvetví.
Schválená dividenda za rok 2013 bola vo výške 267 585 tis. eur, no reálne sa počas roku 2014 vyplatili dividendy vo výške 632 910 tis. eur vzhľadom na skutočnosť, že v priebehu roka 2013 nebolo zrealizované vyplatenie dividend za rok 2012.
Železnice Slovenskej republiky (ďalej „ŽSR“) so sídlom Klemensova 8, Bratislava, vznikli 10. novembra 1993 na základe zákona NR SR č. 258/1993 Z. z. o ŽSR z 30. septembra 1993 (v znení
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
30
zákona č. 152/1997 Z. z. zo 14. mája 1997 a zákona č. 259/2001 Z. z. zo 14. júna 2001). ŽSR je zákonným nástupcom Železníc Slovenskej republiky, š.p., ktoré boli zriadené 1. januára 1993, v čase rozdelenia bývalého Československa na Českú a Slovenskú republiku.
Vlastnícku štruktúru ŽSR tvoril k 31. 12. 2014 jediný vlastník štát, pričom práva štátu ako akcionára vykonávalo Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. Informácie prezentované nižšie čerpané z výročnej správy a z individuálnej účtovnej závierky spoločnosti zostavenej za obdobie od 1. januára do 31. decembra 2014 vypracovanej v súlade s Medzinárodnými štandardmi finančného výkazníctva tak, ako boli schválené na použitie v EÚ. ŽSR napriek vlastníctvu majetkových podielov v dcérskych spoločnostiach, v spoločných a pridružených podnikoch, nie povinné zostavovať konsolidovanú účtovnú závierku, a to z titulu splnenia podmienok v § 22 ods. 12 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. ŽSR vlastní majetkové podiely v nasledujúcich dcérskych a pridružených spoločnostiach: Stabilita, d.d.s. so sídlom na územní SR, zaoberajúca sa správou doplnkových dôchodkových fondov (55,26 % vlastník), ŽPVS, a.s. so sídlom na územní SR, zaoberajúca sa výrobou betónových výrobkov, prefabrikátov a konštrukcií na stavebné účely (41,06 % vlastník), Breitspur Planungs GmbH, so sídlom v Rakúsku, zaoberajúca sa plánovaním a pokračovaním železničnej infraštruktúry rozchodom 1520 mm od hraníc s Ukrajinou cez územie SR do Rakúska a na jeho území (25,00 % vlastník), Betamat, a.s. so sídlom na území SR, zaoberajúca sa montážou, údržbou a opravou telekomunikačných zariadení (10,00 % vlastník) a HIT RAIL, b.v. so sídlom v Holandsku, zaoberajúca sa realizáciou prepojenia informačných systémov železníc v rámci UIC, vývojom aplikácií medzinárodného prenosu dát HERMES VPN.
Priemerný prepočítaný počet zamestnancov ŽSR za účtovné obdobie k 31. decembru 2014 bol 14 109.
Železnice Slovenskej republiky - zmena VI 2013/2014 (v tis. eur)
Stav na začiatku obdobia
Prírastky
Úbytky
Presuny
Stav na konci obdobia
Vlastné imanie
1 618 998
9 412
-2 091
0
1 626 319
Základné imanie
760 337
-103
760 234
Zákonný rezervný fond
21 904
21 904
Kapitálové fondy
484 814
4 580
-156
489 238
Nerozdelený zisk/neuhradená strata
351 943
-1 832
350 111
Výsledok bežného obdobia
4 832
4 832
Zdroj: IÚZ
Vlastné imanie ŽSR sa v roku 2014 zvýšilo oproti predchádzajúcemu roku o 7 321 tis. eur najmä vplyvom čistého zisku vo výške 4 832 tis. eur a nepeňažného vkladu vo výške 4 580 tis. eur.
Čistý zisk medziročne výrazne klesol o 40 362 tis. eur (pokles o 89,3 %) z dôvodu rastu prevádzkových nákladov o 7,8 % a poklesu výnosov o 4,5 %. Hlavný vplyv na pokles prevádzkových výnosov malo nižšie zúčtovanie opravných položiek k pohľadávkam v porovnaní s rokom 2013(v roku 2013 bola zúčtovaná časť opravných položiek k pohľadávkam voči spoločnosti Cargo Slovakia, a.s., ich zrušenie súviselo s prijatím opatrení na konsolidáciu a oddlženie železničnej nákladnej dopravy). Nárast bol zaznamenaný aj v nákladových položkách odpisov a amortizácie
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
31
(obstarania dlhodobého hmotného majetku) a osobných nákladov (vplyvom novej Kolektívnej zmluvy pre rok 2014).
Napriek rastu poplatkov za prístup do železničnej infraštruktúry, ktoré predstavujú 20,9 % z celkových výnosov, celkové výnosy klesli o 4,5 %. Negatívny dopad mali hlavne nižšie dotácie zo strany štátu na prevádzkovanie železničnej infraštruktúry (pokles o 3,8 %, realizácia úsporných opatrení znížila fixné ekonomicky oprávnené náklady, na úhradu ktorých dotácie slúžia) a nižšie výnosy z predaja trakčnej energie (nižší dopyt po energii zo strany odberateľov, bol kompenzovaný nižšími nákladmi na nákup elektrickej energie).
Na strane výnosov vzrástli tržby z poplatku za prístup do železničnej infraštruktúry vrátane kompenzácie za zníženie poplatku o 4,1 % vďaka miernemu rastu výkonov v oblasti nákladnej dopravy (väčší objem prepraveného tovaru). Mierny rast bol zaznamenaný aj v oblasti osobnej dopravy vplyvom vstupu dvoch nových prepravcov na trh (Leo Express a Regio Jet na trati Bratislava Košice a Praha Košice) a zvýšenej potrebe vlakov pre osobnú prepravu z dôvodu realizácie opatrenia v zmysle rozhodnutia vlády SR o bezplatnej preprave žiakov, študentov a dôchodcov vo vlakoch od 17. novembra 2014. Výšku tržieb za prístup do železničnej infraštruktúry ovplyvnila kompenzácia, ktorú štát poskytuje ŽSR za zníženie poplatkov za prístup do železničnej infraštruktúry nákladným prepravcom. Kompenzácie sa poskytujú na základe Uznesenia vlády SR č. 390/2013 prijatého 10. júla 2013 s účinnosťou do 31. 12. 2016.
Okrem zisku pozitívne ovplyvnil výšku vlastného imania aj nepeňažný vklad do kapitálových fondov vo výške 4 580 tis. eur (vplyv vysporiadania pozemkov). Negatívny dopad na konečný stav vlastného imania malo precenenie rezervy na zamestnanecké požitky vo výške 1 832 tis. eur.
Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s. (ďalej „ŽS Cargo“), so sídlom Drieňová 24, Bratislava, vznikla dňa 1. januára 2005 ako jedna z dvoch následníckych spoločností Železničnej spoločnosti, a.s. Železničná spoločnosť, a.s. ako predchodkyňa bola založená 1. januára 2002 vyňatím a vložením časti podniku Železníc Slovenskej republiky, ktorá prevzala zodpovednosť za poskytovanie osobnej a nákladnej železničnej prepravy a dopravné služby v rámci SR. Železničná spoločnosť, a.s. bola 31. decembra 2014 zrušená bez likvidácie a nahradili ju po rozdelení dve novozaložené následnícke spoločnosti: ŽS Cargo pre nákladnú prepravu a dopravné služby a Železničná spoločnosť Slovensko pre osobnú prepravu a dopravné služby.
Vlastnícku štruktúru ŽS Cargo tvoril k 31. 12. 2014 jediný vlastník štát, pričom práva štátu ako akcionára vykonávalo Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. Informácie prezentované nižšie čerpané z výročnej správy a z individuálnej účtovnej závierky spoločnosti zostavenej za obdobie od 1. januára do 31. decembra 2014 vypracovanej v súlade s Medzinárodnými štandardmi finančného výkazníctva tak, ako boli schválené na použitie v EÚ. ŽS Cargo vlastní majetkové podiely v nasledujúcich dcérskej spoločnosti a v spoločnom podniku: Cargo Wagon, a.s. so sídlom na území SR (100,00 % vlastník), ZSSK CARGO Intermodal, a.s. so sídlom na území SR (100,00 % vlastník) a BULK TRANSSHIPMENT SLOVAKIA, a.s. so sídlom na území SR, zaoberajúca sa prekládkou železnej rudy v Čiernej nad Tisou (40,00 % vlastník).
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
32
Evidenčný počet zamestnancov ŽS Cargo k 31. decembru 2014 bol 6 103.
Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s. - zmena VI 2013/2014 (v tis. eur)
Stav na začiatku obdobia
Prírastky
Úbytky
Presuny
Stav na konci obdobia
Vlastné imanie
119 630
-5 492
0
0
114 138
Základné imanie
401 646
401 646
Zákonný rezervný fond
0
26
26
Ostatné fondy
1 228
1 228
Nerozdelený zisk/neuhradená strata
-283 244
-26
-283 270
Výsledok bežného obdobia
-5 492
-5 492
Zdroj: IÚZ
Vlastné imanie ŽS Cargo sa v roku 2014 znížilo vplyvom dosiahnutej straty za rok 2014o 5 492 tis. eur.
Generovanie straty zapríčinil pokles výnosov o 19,8 % vplyvom absencie kompenzácie nákladných prepravcov zo strany štátu zúčtovanej v roku 2013 a poklesu poskytovaných výkonov najmä v medzinárodnej preprave. Negatívny vplyv výnosov z časti eliminovali úspory nákladov v položkách odpisov a amortizácie (nižšia strata zo zníženia hodnoty majetku ako v roku 2013), spotreby a služieb (pokles poplatku za použitie železničnej dopravnej cesty, trakčnej elektriny a motorovej nafty).
Stav finančnej výpomoci, poskytnutej Ministerstvom financií SR na podporu operatívneho fungovania spoločnosti, je k 31. decembru 2014 vo výške 97 720 tis. eur5. Stav sa počas sledovaného obdobia znížil vplyvom úhrady splátok vo výške 19 500 tis. eur (v roku 2013 aj 2014). Úrok z finančnej výpomoci sa z dôvodu poklesu záväzku znížil v roku 2014 o 745 tis. eur.
Dňa 5. marca 2015 ZS Cargo podpísalo s víťazom medzinárodného tendra, spoločnosťou AAE, Zmluvu o predaji a kúpe 66 % balíka akcií dcérskej spoločnosti Cargo Wagon, a.s.
Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. (ďalej „ŽS Slovensko“), so sídlom Rožňavská 1, Bratislava, vznikla dňa 1. januára 2005 ako jedna z dvoch nástupníckych spoločností Železničnej spoločnosti, a.s.
Vlastnícku štruktúru ŽS Slovensko tvoril k 31. 12. 2014 jediný vlastník štát, pričom práva štátu ako akcionára vykonávalo Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. Informácie prezentované nižšie čerpané z výročnej správy a z individuálnej účtovnej závierky spoločnosti zostavenej za obdobie od 1. januára do 31. decembra 2014 vypracovanej v súlade s Medzinárodnými štandardmi finančného výkazníctva tak, ako boli schválené na použitie v EÚ. ŽS Slovensko napriek vlastníctvu majetkových podielov nie je povinná zostavovať konsolidovanú účtovnú závierku, a to z titulu splnenia podmienok v § 22a zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. ŽS Slovensko vlastní majetkové podiely s nepodstatným vplyvom v spoločnostiach: EUROFIRMA 0,50 % vlastník a Bureau Central de Clearing, s. c.r.I. Brusel 0,68 % vlastník.
Počet zamestnancov ŽS Slovensko k 31. decembru 2014 bol 5 841.
5 Pôvodná výška finančnej výpomoci bola 165 970 tis. eur. V zmysle Dodatku č. 6 k Zmluve o návratnej finančnej výpomoci zo dňa 22. augusta 2012 bola prvá splátka istiny splatná a uhradená v auguste 2012 a finančná výpomoc je splatná do augusta 2020.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
33
Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. - zmena VI 2013/2014 (v tis. eur)
Stav na začiatku obdobia
Prírastky
Úbytky
Presuny
Stav na konci obdobia
Vlastné imanie
160 854
-5 682
-768
0
154 404
Základné imanie
212 441
212 441
Zákonný rezervný fond
24 118
24 118
Ostatné fondy
-33 777
-768
-34 545
Nerozdelený zisk/neuhradená strata
-41 928
697
-41 231
Výsledok bežného obdobia
-6 379
-6 379
Zdroj: IÚZ
Vlastné imanie ŽS Slovensko sa v roku 2014 znížilo o 6 450 tis. eur najmä vplyvom dosiahnutej straty vo výške 6 379 tis. eur.
Generovanie straty, ktorá sa medziročne zmiernila o 10,2 %, spôsobil hlavne pokles dotácií vyplývajúcich zo Zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme o 6,3 % a pokles výnosov z prepravy osôb o 2,2 %. Napriek vstupu konkurencie na trh spoločnosť zaznamenala celkový rast počtu cestujúcich o 6,8 % (vo vnútroštátnej aj medzinárodnej preprave), výpadok tržieb možno pripisovať od 17.11.2014 realizácii finančného, ekonomického a sociálneho balíčka vlády v železničnej osobnej doprave, na základe ktorého poskytuje spoločnosť bezplatné cestovné pre vybrané kategórie cestujúcich (deti, študenti a dôchodcovia). Negatívny vývoj výnosov čiastočne eliminovala úspora nákladov. Výrazné úspory boli hlavne na položkách ostatných nákladov a spotrebe elektrickej energie. Pozitívny vplyv mala aj položka dane z príjmov vďaka zúčtovaniu odloženej dane s pozitívnym dopadom.
Slovenská elektrizačná a prenosová sústava, a.s. (ďalej „SEPS“), so sídlom Mlynské nivy 59/a, Bratislava, vznikla dňa 21. januára 2002 ako jedna z troch spoločností v rámci procesu rozdelenia predchodcu spoločnosti Slovenské elektrárne, a.s. (ďalšími novovzniknutými spoločnosťami boli Slovenské elektrárne, a.s. a Tepláreň Košice).
Vlastnícku štruktúru SEPS tvoril k 31. 12. 2014 jediný vlastník štát, pričom práva štátu ako akcionára vykonávalo Ministerstvo financií SR. Informácie prezentované nižšie čerpané z výročnej správy a z individuálnej účtovnej závierky spoločnosti zostavenej za obdobie od 1. januára do 31. decembra 2014 vypracovanej v súlade s Medzinárodnými štandardmi finančného výkazníctva tak, ako boli schválené na použitie v EÚ. SEPS z dôvodu vlastníctva majetkových podielov je povinná zostavovať konsolidovanú účtovnú závierku. SEPS vlastní majetkové podiely v dcérskej spoločnosti OKTE, a.s. so sídlom na území SR, zaoberajúcej sa organizáciou krátkodobého trhu s elektrinou (100 % vlastník). Zároveň vlastní SEPS 11,11 % podiel v Spoločnej aukčnej kancelárii so sídlom v Nemecku, zaberajúcej sa koordináciou riadenia preťaženia na regionálnej úrovni (kancelária ďalších 8 spoluvlastníkov – prevádzkovateľov prenosových sústav okolitých štátov).
Priemerný počet zamestnancov SEPS k 31. decembru 2014 bol 518.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
34
Slovenská elektrizačná a prenosová sústava, a.s. - zmena VI 2013/2014 (v tis. eur)
Stav na začiatku obdobia
Prírastky
Úbytky
Presuny
Stav na konci obdobia
Vlastné imanie
570 636
92 825
-93 243
0
570 218
Základné imanie
81 833
81 833
Zákonný rezervný fond
16 366
16 366
Ostatné fondy
145 151
145 151
Fond z precenenia
174 222
-25 330
148 892
Nerozdelený zisk/neuhradená strata
153 064
25 361
-67 913
110 512
Výsledok bežného obdobia
67 464
67 464
Zdroj: IÚZ
Vlastné imanie SEPS sa v roku 2014 znížilo oproti predchádzajúcemu roku o 418 tis. eur vplyvom schválenia výplaty dividend z nerozdeleného zisku predchádzajúceho roka vo výške 67 913 tis. eur (zodpovedá výške dividendy podľa ESA). Vplyv dividend na výšku vlastného imania čiastočne eliminoval čistý zisk dosiahnutý za bežné obdobie vo výške 67 464 tis. eur.
Čistý zisk klesol oproti predchádzajúcemu roku o 2,5 %. Medziročne znížený objem výroby elektrickej energie zo zdrojov SR spôsobený nižšou spotrebou elektriny na Slovensku, sa preniesol do poklesu výnosov o 14,0 % prostredníctvom nižších tržieb za prístup do prenosovej sústavy a nižších tržieb z prevádzkovania systému. Tento negatívny vplyv bol kompenzovaný nižšími nákladmi na prevádzkovanie sústavy. Zisk bol pozitívne ovplyvnený rastom tržieb zo zmluvných pokút, výnosov za pripojenie a vyšším rozpustením dotácií do výnosov. Na znížení zisku sa mierne spolupodieľal aj pokles výnosových úrokov spôsobený nižším stavom peňažných prostriedkov na bankových účtoch.
Dôležitou nákladovou položkou boli odpisy majetku, ktoré vzrástli o 7,0 % vplyvom prírastku dlhodobého hmotné majetku. Spoločnosť v roku 2014 zrealizovala investície vo výške takmer 90 000 tis. eur jednou z nosných investícií bola realizácia súboru stavieb Transformácia 400/110 kV Voľa, pričom investícia bola zameraná na rast spoľahlivosti zásobovania elektrinou, a to najmä oceliarne Strážske. Ďalšou významnou investíciou bola výstavba diaľkovodného riadenia a výmena transformátorov T401 a T403 v elektrickej stanici Levice. Obe investičné akcie boli ukončené v roku 2014.
V roku 2014 bola schválená výplata dividend za rok 2013 vo výške 67 913 tis. eur, no výška vyplatených dividend v roku 2014 bola 146 090 tis. eur vzhľadom na skutočnosť, že v roku 2013 sa nezrealizovala výplata schválených dividend za rok 2012 vo výške 78 177 tis. eur.
Slovenské elektrárne, a.s. (ďalej „SE“), so sídlom Mlynské nivy 47, Bratislava, vznikli dňa 21. januára 2002 ako jedna z troch spoločností v rámci procesu rozdelenia predchodcu spoločnosti Slovenské elektrárne, a.s.
Vlastnícku štruktúru SE tvorili k 31. 12. 2014 dvaja vlastníci, a to ENEL PRODUZIONE S.p.A., so sídlom v Taliansku, ktorý vlastní 66 % akcií, a štát, ktorý vlastní 34 %, pričom práva štátu ako akcionára vykonávalo Ministerstvo hospodárstva SR. Informácie prezentované nižšie čerpané z výročnej správy a z individuálnej účtovnej závierky spoločnosti zostavenej za obdobie od 1. januára do 31. decembra 2014 vypracovanej v súlade s Medzinárodnými štandardmi finančného výkazníctva
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
35
tak, ako boli schválené na použitie v EÚ a verejne dostupných zdrojov. SE z dôvodu vlastníctva majetkových podielov je povinná zostavovať konsolidovanú účtovnú závierku. SE vlastnia majetkové podiely v nasledujúcich dcérskych spoločnostiach: Ochrana a bezpečnosť SE, a.s. so sídlom na území SR, zaoberajúca sa službami v oblastiach ochrany a bezpečnosti SE (100,00 % vlastník), SE Predaj, s. r. o. so sídlom na území SR, zaoberajúca sa dodávkou elektriny konečným spotrebiteľom (100,00 % vlastník) a Centrum pre vedu a výskum, s. r. o. so sídlom na území SR zaoberajúca sa výskumom a vývojom v oblasti prírodných a technických vied (100,00 % vlastník). Zároveň vlastnia SE podiely v týchto pridružených spoločnostiach: REAKTORTEST, s.r.o., so sídlom na území SR (49,00 % vlastník), Chladiace veže Bohunice, s.r.o. so sídlom na území SR (35,00 % vlastník), Ústav jaderného výzkumu Řež, a.s. so sídlom na území ČR (27,77 % vlastník) a Energotel, a.s. so sídlom na území SR (20,00 % vlastník).
Priemerný prepočítaný počet zamestnancov SE k 31. decembru 2014 bol 4 256.
Slovenské elektrárne, a.s. - zmena VI 2013/2014 (v tis. eur)
Stav na začiatku obdobia
Prírastky
Úbytky
Presuny
Stav na konci obdobia
Vlastné imanie
3 768 341
384 422
-89 755
0
4 063 008
Základné imanie
1 269 296
1 269 296
Rezervy
3 251 220
214 666
-89 755
3 376 131
Nerozdelený zisk/neuhradená strata
-752 175
-752 175
Výsledok bežného obdobia
169 756
169 756
Zdroj: IÚZ
Vlastné imanie SE sa v roku 2014 zvýšilo oproti predchádzajúcemu roku o 294 667 tis. eur vplyvom čistého zisku vo výške 169 756 tis. eur a zmenou v precenení majetku a záväzkov vo výške 160 696 tis. eur.
Na medziročný pokles zisku o 52,1 % vo všeobecnosti vplývalo zníženie výnosov z predaja elektrickej a tepelnej energie vplyvom poklesu výroby energie o 10 % a trhových cien elektriny o 20 %. Výnosy z ostatných prevádzkových aktivít vzrástli (predaj emisných práv, zisk z predaja dlhodobého hmotného majetku), celkovo však výnosy klesli o 15,7 %. Celkové náklady klesli o 12,5 % prostredníctvom nižších nákladov na elektrickú energiu kúpenú za účelom ďalšieho predaja, nákladov na opravy a údržbu, na fosílne a iné palivo a nižších osobných nákladov vplyvom optimalizácie organizačnej štruktúry. Na druhej strane vzrástli náklady na jadrové palivo, klesli výnosy z jadrových rezerv, vytvorila sa rezerva na emisné kvóty. Negatívny vplyv v ostatných položkách čistého zisku zmiernil výsledný výnos z predčasného ukončenia Zmluvy o prevádzke vodnej elektrárne Gabčíkovo vo výške 51 414 tis. eur (výsledok viacerých transakcií, a to zníženia zostatkovej hodnoty majetku, vplyvu prehodnotenia záväzku z finančného lízingu a odloženého výnosu z transakcie spätného prenájmu - časovo rozlišovaná položka od roku 2006, kedy sa zrealizoval predaj a spätný prenájom vodnej elektrárne Gabčíkovo). Zmluva bola predčasne ukončená doručením oznámenia spoločnosti Slovenské elektrárne, a.s. dňa 4. decembra 2014 zo strany Vodohospodárskej výstavby, š. p. ako vlastníka vodnej elektrárne. Dňa 9. marca 2015 doručil podnik Vodohospodárska výstavba spoločnosti
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
36
Slovenské elektrárne, a. s. Odstúpenie od Zmluvy o prevádzke vodnej elektrárne Gabčíkovo, na základe ktorého malo prísť k okamžitému zániku Zmluvy.
Najväčší pozitívny vplyv zmeny precenenia malo precenenie dlhodobého hmotného majetku a zmena výšky rezervy na vyraďovanie a likvidáciu tepelných elektrární. Negatívny dopad malo precenenie hodnoty majetku z dôvodu predčasného ukončenia Zmluvy o prevádzke vodnej elektrárne Gabčíkovo, precenenie zamestnaneckých požitkov a čistá zmena zabezpečenia peňažných tokov proti vplyvom zmien výmenných kurzov a úrokových sadzieb.
Kľúčový projekt spoločnosti, dostavba tretieho a štvrtého bloku Jadrových elektrární Mochovce, zaznamenal počas roku 2014 posun pri treťom bloku, kde bolo dosiahnuté 80 % dokončenie a definitívne ukončenie sa očakáva v novembri 2016. Dokončenie štvrtého bloku sa následne očakáva v roku 2017. Zároveň obaja akcionári potvrdili záväzok na dokončenie projektu a schválili revidovaný rozpočet na 4 630 tis. eur, pričom k 31. decembru bola vyčerpaná suma 2 911 tis. eur a zostávajúca suma je vo výške 1 719 tis. eur.
Počas roka 2015 bol avizovaný predaj 66 % balíka akcií spoločnosťou Enel.
Západoslovenská energetika, a.s. (ďalej „ZSE“), so sídlom Čulenova 6, Bratislava, vznikla 1. novembra 2001 ako jedna z troch právnych nástupcov Západoslovenských energetických závodov, štátny podnik. K 31. októbru 2001 bol tento štátny podnik zrušený bez likvidácie. Aktíva a pasíva štátneho podniku boli od 1. novembra 2001 rozdelené medzi Západoslovenskú energetiku, a.s., Bratislavskú teplárenskú, a.s. a Trnavskú teplárenskú a.s. 5. septembra 2002 predal Fond národného majetku SR 49 % balík akcií ZSE spoločnosti E.ON Energie, AG, so sídlom v Nemecku. Počas roku 2008 previedla spoločnosť E.ON Energie, AG časť svojho podielu v ZSE na svoju dcérsku spoločnosť E.ON Slovensko, a.s.
Vlastnícku štruktúru ZSE tvorili k 31. 12. 2014 nasledovní vlastníci: štát, ktorý vlastní 51 %, pričom práva štátu ako akcionára vykonávalo Ministerstvo hospodárstva SR, E.ON Slovensko, a.s., ktorý vlastní 39 % a E.ON Energie, AG, ktorý vlastní 10 %. Informácie prezentované nižšie čerpané z výročnej správy a z individuálnej účtovnej závierky spoločnosti zostavenej za obdobie od 1. januára do 31. decembra 2014 vypracovanej v súlade s Medzinárodnými štandardmi finančného výkazníctva tak, ako boli schválené na použitie v EÚ. ZSE je z dôvodu vlastníctva majetkových podielov povinná zostavovať konsolidovanú účtovnú závierku. ZSE vlastní majetkové podiely v nasledujúcich dcérskych spoločnostiach: ZSE Energy Solutions, s.r.o. so sídlom na území SR, zaoberajúca sa inžinierskou činnosťou (100,00 % vlastník), ZSE Development, s.r.o. so sídlom na území SR, zaoberajúca sa obchodnou činnosťou (100,00 % vlastník), ZSE MVE, s.r.o. so sídlom na území SR, zaoberajúca sa výrobou elektrickej energie (11,30 % vlastník), ZSE Energia, a.s. so sídlom na území SR, zaoberajúca sa nákupom a predajom elektrickej energie a plynu (100,00 % vlastník), Západoslovenská distribučná, a.s. so sídlom na území SR, zaoberajúca sa distribúciou elektrickej energie (100,00 % vlastník) a E.ON Business Services Slovakia, s.r.o. so sídlom na území SR poskytujúca IT služby (49,00 % vlastník). Spoločným podnikom je Energotel, a.s. so sídlom na území SR, zaoberajúci sa dátovými a telekomunikačnými činnosťami (20,00 % vlastník).
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
37
Priemerný počet zamestnancov ZSE k 31. decembru 2014 bol 367.
Západoslovenská energetika, a.s. - zmena VI 2013/2014 (v tis. eur)
Stav na začiatku obdobia
Prírastky
Úbytky
Presuny
Stav na konci obdobia
Vlastné imanie
334 839
61 486
-52 213
0
344 112
Základné imanie
196 969
196 969
Zákonný rezervný fond
39 421
39 421
Ostatné fondy
779
123
902
Nerozdelený zisk/neuhradená strata
97 670
2
-52 213
45 459
Výsledok bežného obdobia
61 361
61 361
Zdroj: IÚZ
Vlastné imanie ZSE sa v roku 2014 zvýšilo oproti predchádzajúcemu roku o 9 273 tis. eur predovšetkým vplyvom čistého zisku bežného obdobia. Negatívne ovplyvnila výšku vlastného imania výplata dividend vo výške 52 213 tis. eur, z nej ESA dividenda, vzťahujúca sa na podiel štátu, bola za rok 2014 vykázaná vo výške 26 629 tis. eur.
Čistý zisk prispel v roku 2014 k zvýšeniu vlastného imania sumou 61 361 tis. eur (pokles oproti predchádzajúcemu roku o 37,2 %). Vývoj zisku ovplyvnilo zrealizovanie organizačnej zmeny, ktorá vyplynula z transpozície 3. liberalizačného balíčka do slovenskej legislatívy. V dôsledku organizačnej zmeny bola prevedená „Divízia služieb pre distribúciu elektrickej energie“ do spoločnosti Západoslovenská distribučná, a. s., čím sa centralizovali činnosti súvisiace s prevádzkou distribučnej siete. Pod spoločnosť Západoslovenská distribučná, a. s. prešiel majetok, záväzky a zamestnanci divízie. Na pokles zisku vplývala neprítomnosť zisku z ukončovaných činností6, okrem toho celkové výnosy klesli o 5,7 % (nižšie tržby z predaja elektromerov a ostatného materiálu voči dcérskym spoločnostiam). Oproti tomu náklady na prevádzkové činnosti zaznamenali úsporu 12,7 % (pokles osobných nákladov, amortizácie, nájomného a ostatných nakupovaných služieb). Pozitívny vplyv zisku z prevádzkovej činnosti umocnil v rámci ostatných prevádzkových výnosov výnos z predaja časti podniku vo výške 6 tis. eur (predaj časti podielu v spoločnosti ZSE MVE, s.r.o. dcérskej spoločnosti ZSE Energy Solutions, s.r.o.). Vplyv organizačnej zmeny sa prejavil aj prostredníctvom výnosových úrokov z poskytnutých pôžičiek spoločnosti Západoslovenská distribučná, a. s. V rámci optimalizácie vnútornej kapitálovej štruktúry spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s. sa rozhodla spoločnosť Západoslovenská energetika, a. s., ako jediný akcionár, znížiť základné imanie. Časť odplaty za stiahnuté akcie je vykázaná ako poskytnutá pôžička. Významne negatívny vplyv na čistý zisk mali nižšie prijaté dividendy od dcérskych spoločností (významný pokles bol zaznamenaný pri podieloch od spoločnosti ZSE Energy Solutions, s.r.o. z dôvodu výplaty mimoriadnej dividendy v roku 2013) a vyššie úroky z emitovaných dlhopisov7.
6 Na základe rozhodnutia Valného zhromaždenia, ktoré dňa 5.decembra 2013 schválilo zámer predať Divíziu distribučných služieb dcérskej spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s., majetok a záväzky vzťahujúce k predávanej Divízii boli k 31. decembru 2013 vykázané ako určené na predaj. Výsledok činností Divízie bol vykázaný ako Zisk z ukončovaných činností. Transakcia bola ukončená počas roku 2014.
7 Dlhopisy boli emitované 14. októbra 2013, z tohto dôvodu boli nákladové úroky z dlhopisov v roku 2013 výrazne nižšie ako v roku 2014 v roku 2013 sa vzťahovali úroky iba k dvom mesiacom a k príslušným októbrovým dňom, pričom v roku 2014 sa už úrok viazal k celému kalendárnemu roku.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
38
V priebehu roka 2015 sa očakáva realizácia ďalších organizačných zmien, a to predaj organizačnej zložky podniku vykonávajúcej najmä koordináciu, kontrolu a zabezpečenie komunikácie so zákazníkmi využívajúcimi distribučné služby a riešenie zákazníckych podaní do spoločnosti Západoslovenská distribučná, a. s. a organizačnej zložky pre zabezpečenie starostlivosti a obsluhy pre niektoré segmenty zákazníkov do spoločnosti ZSE Energia, a. s. Súčasťou transakcií bude aj presun zamestnancov týchto činností.
Stredoslovenská energetika, a.s. (ďalej „SSE“), so sídlom Pri Rajčianke 8591/4b, Žilina, vznikla 1. januára 2002. Na základe Uznesenia vlády SR č. 538 zo dňa 22. mája 2002 získala spoločnosť Électricité de France International (ďalej „EDFI“) 49 % balík akcií spoločnosti SSE. Dňa 27. novembra 2013 EDFI úspešne ukončilo prevod 49 % podielu a manažérskej kontroly v SSE na EPH. V dôsledku fúzie spoločnosti EPH Financing II, a.s. a EP Energy, a.s. sa v auguste 2014 stalo EP Energy, a.s. minoritným akcionárom SSE.
Vlastnícku štruktúru SSE tvorili k 31. 12. 2014 nasledovní vlastníci: štát, ktorý vlastní 51 %, pričom práva štátu ako akcionára vykonávalo Ministerstvo hospodárstva SR a EP Energy, a.s. so sídlom na území ČR, ktorý vlastní 49 %. Informácie prezentované nižšie čerpané z výročnej správy a z individuálnej účtovnej závierky spoločnosti zostavenej za obdobie od 1. januára do 31. decembra 2014 vypracovanej v súlade s Medzinárodnými štandardmi finančného výkazníctva tak, ako boli schválené na použitie v EÚ. SSE je z dôvodu vlastníctva majetkových podielov povinná zostavovať konsolidovanú účtovnú závierku. SSE vlastní majetkové podiely v nasledujúcich dcérskych spoločnostiach: Elektroenergetické montáže, a.s. so sídlom na území SR, zaoberajúca sa stavebnou činnosťou (100,00 % vlastník), SSE Metrológia, s.r.o. so sídlom na území SR, zaoberajúca sa kalibráciou meradiel (100,00 % vlastník), SSE CZ, s.r.o. so sídlom na území ČR, zaoberajúca sa obchodom s elektrickou energiou (100,00 % vlastník), Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s. so sídlom na území SR, zaoberajúca sa distribúciou elektrickej energie (100,00 % vlastník), Stredoslovenská energetika Project Development, s.r.o. so sídlom na území SR, zaoberajúca sa výstavbou a prevádzkou elektrárne (100,00 % vlastník) a SSE Solar, s.r.o. so sídlom na území SR, zaoberajúca sa prevádzkou elektrárne (100,00 % vlastník).
Priemerný počet zamestnancov SSE k 31. decembru 2014 bol 373.
Stredoslovenská energetika, a.s. - zmena VI 2013/2014 (v tis. eur)
Stav na začiatku obdobia
Prírastky
Úbytky
Presuny
Stav na konci obdobia
Vlastné imanie
828 759
51 843
-52 000
0
828 602
Základné imanie
116 754
116 754
Zákonný rezervný fond
23 351
23 351
Ostatné fondy
3 359
52
3 411
Nerozdelený zisk/neuhradená strata
685 295
-52 000
633 295
Výsledok bežného obdobia
51 791
51 791
Zdroj: IÚZ
Vlastné imanie SSE sa v roku 2014 znížilo o 157 tis. eur najmä vplyvom vyplatenia dividend vo výške 52 000 tis. eur, z nej superdividenda, vzťahujúca sa na vlastnícky podiel štátu, bola v roku 2014
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
39
zaznamenaná vo výške 15 610 tis. eur a ESA dividenda, vzťahujúca sa na vlastnícky podiel štátu, bola za rok 2014 vykázaná vo výške 10 910 tis. eur. Negatívny vplyv dividend na výšku vlastného imania zmiernil dosiahnutých zisk bežného obdobia vo výške 51 791 tis. eur.
Čistý zisk zaznamenal v roku 2014 približne 2,2 násobné medziročné zvýšenie. Nárast bol spôsobený predovšetkým vyššími výnosmi z dividend od dcérskych spoločností. Najvyšší rast prijatých dividend bol od spoločnosti Stredoslovenská energetika Distribúcia, a.s., ktorá v roku 2013 dosiahla vyšší zisk z dôvodu rastu tržieb za distribúciu a zároveň z dôvodu absencie negatívneho vplyvu prepočtu odloženej dane zúčtovaného v roku 2012. Vplyv výnosov z dividend sa prejavil aj v poklese dane z príjmov, cez vplyv dividendy ako odpočítateľnej položky základu dane.
Zisk z prevádzkovej činnosti klesol o 28,9 %. Dôvodom bol pokles hrubej marže z predaja elektrickej energie a najmä reorganizácia skupiny SSE, ktorá prebehla s platnosťou od 1. januára 2014 a priniesla so sebou prevod všetkých činností a zamestnancov distribučných služieb do dcérskej spoločnosti SSE-D. Vplyv reorganizácie sa prejavil, obdobne ako v prípade ZSE, a.s., na strane výnosov (prostredníctvom poklesu tržieb z SLA8 služieb poskytovaných SSE-D), aj na strane nákladov (úspora prevádzkových nákladov, osobných náklad a všetkých ostatných nákladov súvisiacich s prevodom majetku, záväzkov a zamestnancov do spoločnosti SSE-D).
Ďalšia fáza reorganizácie skupiny SSE prebehla k 1. januáru 2015 na základe rozhodnutia Valného zhromaždenia zo dňa 8. decembra 2014. V rámci transakcie sa predala časť SSE zahŕňajúca vybrané činnosti a zamestnancov odboru Dopravy a mechanizácie.
Východoslovenská energetika Holding, a.s. (ďalej „VSE“), so sídlom Mlynská 31, Košice, bola založená 1. septembra 1990 ako štátny podnik. V rámci príprav na privatizáciu bola k 1. januára 2002 zmenená právna forma na akciovú spoločnosť. Dňa 23. januára 2003 podpísala vláda SR zastúpená Ministerstvom hospodárstva SR a Fondom národného majetku SR (vlastník spoločnosti) so spoločnosťou RWE Plus AG dohodu o prevode 49,00 % akcií VSE na RWE Plus AG.
Vlastnícku štruktúru VSE tvorili k 31. 12. 2014 nasledovní vlastníci: štát, ktorý vlastní 51,00 %, pričom práva štátu ako akcionára vykonávalo Ministerstvo hospodárstva SR a spoločnosť RWE Beteiligungsverwaltung Ausland GmbH (100,00 % dcérska spoločnosť RWE AG), so sídlom na území Nemecka, ktorá vlastní 49,00 %. Informácie prezentované nižšie čerpané z výročnej správy a z individuálnej účtovnej závierky spoločnosti zostavenej za obdobie od 1. januára do 31. decembra 2014 vypracovanej v súlade s Medzinárodnými štandardmi finančného výkazníctva tak, ako boli schválené na použitie v EÚ. VSE je z dôvodu vlastníctva majetkových podielov povinná zostavovať konsolidovanú účtovnú závierku. VSE vlastní majetkové podiely v nasledujúcich dcérskych spoločnostiach: VSE Ekoenergia, s.r.o. so sídlom na území SR, zaoberajúca sa outsourcingom prevádzky a údržby elektrických sietí (100,00 % vlastník), Východoslovenská distribučná, a.s. so sídlom na území SR, zaoberajúca sa distribúciou elektriny (100,00 % vlastník), Východoslovenská energetika, a.s. zaoberajúca sa dodávkou elektriny (100,00 % vlastník), VSE Call centrum, s.r.o. so
8 SLA (Service level agreement) je dohoda o úrovni, zväčša pravidelne, poskytovaných služieb. SLA predstavuje formalizovaný popis služby, ktorú poskytuje dodávateľ zákazníkovi. SLA definuje rozsah, úroveň a kvalitu služby.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
40
sídlom na území SR, zaoberajúca sa službami súvisiacimi s počítačovým spracovaním údajov (100 % vlastník) a Bioplyn Rozhanovce, s.r.o. so sídlom na území SR, zaoberajúca sa výrobou a spracovaním prírodných hnojív (51,00 % vlastník). Pre VSE je pridruženým podnikom Transelektro, s.r.o. (25,50 % vlastník) a spoločnými podnikmi Energotel, s.r.o. (20,00 % vlastník) a SPX, s.r.o. (33,33 % vlastník).
Priemerný počet zamestnancov VSE k 31. decembru 2014 bol 475.
Východoslovenská energetika Holding, a.s. - zmena VI 2013/2014 (v tis. eur)
Stav na začiatku obdobia
Prírastky
Úbytky
Presuny
Stav na konci obdobia
Vlastné imanie
571 217
157 209
-46 560
0
681 866
Základné imanie
111 618
111 618
Zákonný rezervný fond
22 339
22 339
Ostatné fondy
12 946
12 946
Nerozdelený zisk/neuhradená strata
424 314
51
-46 560
377 805
Výsledok bežného obdobia
157 158
157 158
Zdroj: IÚZ
Vlastné imanie VSE sa v roku 2014 zvýšilo o 110 649 tis. eur najmä vplyvom výsledku hospodárenia vo výške 157 158 tis. eur. Pozitívny vplyv zisku zmiernilo o 46 553 tis. eur vyplatenie dividend, z nej superdividenda, vzťahujúca sa na vlastnícky podiel štátu, bola v roku 2014 zaznamenaná vo výške 391 tis. eur a ESA dividenda, vzťahujúca sa na vlastnícky podiel štátu, bola za roku 2014 vykázaná vo výške 23 351 tis. eur.
Na zvýšenie čistého zisku (5,7 násobný medziročný rast) prispeli svojím výsledkom najmä ukončované činnosti, ktorých zisk medziročne vzrástol viac ako 7,9 násobne vplyvom výnosov z precenenia majetku a záväzkov (tvoria 93,8 % zo zisku z ukončovaných činností pred zdanením).
Počas sledovaného obdobia boli v rámci ukončovaných činností vykázané Sieťové služby a Obchodné činnosti. Sieťové služby boli zahrnuté za obdobie 1 - 12/2013, od 1. januára 2014 prešli pod spoločnosť Východoslovenská distribučná, a.s. Obchodné činnosti sa vykazujú v položke ukončovaných činností za obdobie 1 12/2013 a 1 – 6/2014, vzhľadom na skutočnosť, že k prevodu do spoločnosti VSE Development, a.s. prišlo s účinnosťou od 1. júla 2014. S prevodom hlavného predmetu podnikania sa previedlo aj obchodného meno z pôvodnej spoločnosti VSE, a.s. na spoločnosť VSE Development, a.s. (VSE Development, a.s. sa zmenila od 1. júla 2014 na VSE, a.s.). Pôvodná spoločnosť VSE, a.s., od 1. júla 2014 Východoslovenská energetika Holding, a.s., sa zameriava na koordináciu a manažérsku kontrolu dcérskych a pridružených spoločností a poskytovanie zdieľaných služieb. V súvislosti s prevodom činností prešiel na spoločnosti aj majetok, záväzky a zamestnanci. Reorganizáciou skupiny VSE sa naplnili regulačné požiadavky na odčlenenie obchodných a distribučných činností.
Zisk z pokračujúcich činností vzrástol o 0,1 % najmä vplyvom vyšších tržieb z SLA a ostatných služieb poskytovaných dcérskym spoločnostiam a tretím stranám.
Dňa 16. decembra 2014 schválilo Valné zhromaždenie spoločnosti Východoslovenská energetika Holding, a.s. prevod časti činností na spoločnosti Východoslovenská distribučná, a.s. a Východoslovenská energetika, a.s. Išlo o časť činností zamestnávateľa a prevod práv a povinností
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
41
z pracovnoprávnych vzťahov, konkrétne činnosti zastrešené odbormi Back Office, Manažment zásobovania a biznis podpora zákazníckych systémov a IT služby.
Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. (ďalej „SVP“), so sídlom Radničné námestie 9, Banská Štiavnica, bol založený 19. decembra 1996 vo forme štátneho podniku splynutím štátnych podnikov: Povodie Dunaja, š.p. Bratislava, Povodie Váhu, š.p. Piešťany, Povodie Hrona, š.p. Banská Bystrica, Povodie Bodrogu a Hornádu, š.p. Košice.
Jediným vlastníkom SVP bol k 31. 12. 2014 štát, pričom práva štátu ako akcionára vykonávalo Ministerstvo životného prostredia SR. Informácie prezentované nižšie čerpané z výročnej správy a z individuálnej účtovnej závierky spoločnosti zostavenej za obdobie od 1. januára do 31. decembra 2014 vypracovanej podľa § 17 ods. 6 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, v znení neskorších predpisov. SVP nie je vlastníkom majetkových podielov v iných spoločnostiach, preto mu nevzniká povinnosť zostavovať konsolidovanú účtovnú závierku.
Priemerný prepočítaný počet zamestnancov SVP k 31. decembru 2014 bol 3 446.
Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. - zmena VI 2013/2014 (v tis. eur)
Stav na začiatku obdobia
Prírastky
Úbytky
Presuny
Stav na konci obdobia
Vlastné imanie
838 821
190 141
-106 625
0
922 337
Základné imanie
907 366
211 211
-106 625
1 011 952
Nedeliteľný fond
0
0
Zákonný rezervný fond
0
2 157
2 157
Nerozdelený zisk/neuhradená strata
-68 545
237
-2 157
-70 465
Výsledok bežného obdobia
-21 307
-21 307
Zdroj: IÚZ
Vlastné imanie SVP sa v roku 2014 zvýšilo o 83 516 tis. eur vplyvom preúčtovania pozemkov z podsúvahového účtu do majetku na účet pozemkov so súvzťažným zápisom do zmien vlastného imania v hodnote 100 692 tis. eur. Presun pozemkov z podsúvahovej evidencie bolo zrealizované za účelom zreálnenia stavu evidovaného majetku. Dôvodom vedenia majetku v podsúvahovej evidencii bol charakter pozemkov, ktorý bol katastrálne zaradený pod typ parcely „E“ (pozemky, ktorých hranice nie sú v teréne viditeľné).
Za rok 2014 bola vygenerovaná strata vo výške 21 307 tis. eur. Hlavnou príčinou jej vzniku bolo nepoukázanie dotácie zo štátneho rozpočtu na zákonné, tzv. neregulované platby, najmä na preventívne protipovodňové opatrenia a udržiavanie splavnosti vodných ciest, pričom práce boli zrealizované v objeme viac ako 26 000 tis. eur a museli byť kryté z vlastných zdrojov. Požiadavka na dotáciu bola stanovená na 32 400 tis. eur.
Tržby z bežnej prevádzkovej činnosti zaznamenali rast najmä v položke tržieb z predaja služieb, ktoré v sebe zahŕňajú tržby z prenájmu a prevádzky vodného diela Gabčíkovo a Čunovo od Vodohospodárskej výstavby, š.p. Zvýšili sa aj tržby z predaja majetku a tržby za hydroenergetický potenciál. Významnou nákladovou položkou boli služby, ktoré zaznamenali rast o 19,2 %.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
42
Národná diaľničná spoločnosť, a.s. (ďalej „NDS“), so sídlom Mlynské nivy 45, Bratislava, bola založená 25. januára 2005 ako pokračovateľ investorskej a správcovskej činnosti v oblasti diaľničného programu SR. NDS spoločnosť vznikla na základe rozhodnutia vlády SR, v rámci ktorého Slovenská správa ciest (ako nástupca Ústavného cestného hospodárstva a dopravy, Cestných investorských útvarov a Okresných správ ciest s rozšírením činnosti aj na cesty pre motorové vozidlá a cesty I., II. a III. triedy) od 1. januára 2004 delimitovala cesty II. a III. triedy na Vyššie územné celky a zároveň odčlenila celý diaľničný program. Výsledkom bol vznik štátnej rozpočtovej organizácie Slovenská správa ciest pre cesty I. triedy a vznik NDS, ktorá ako jediná zastrešovala diaľničný program. Realizovaním projektu PRIBINA (verejno-súkromné partnerstvo) vstúpila na trh ďalšia spoločnosť, ktorá vybudovala, sprejazdnila a 30 rokov bude prevádzkovať približne 50 km úseku rýchlostnej cesty R1. Po uplynutí tohto obdobia sa prevedie do vlastníctva SR.
Jediným vlastníkom NDS bol k 31. 12. 2014 štát, pričom práva štátu ako akcionára vykonávalo Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. Informácie prezentované nižšie čerpané z výročnej správy, z individuálnej účtovnej závierky spoločnosti zostavenej za obdobie od 1. januára do 31. decembra 2014 vypracovanej v súlade s Medzinárodnými štandardmi finančného výkazníctva tak, ako boli schválené na použitie v EÚ a z verejne dostupných zdrojov. NDS nevlastní majetkové podiely v iných spoločnostiach, preto jej nevzniká povinnosť zostavovať konsolidovanú účtovnú závierku.
Priemerný prepočítaný počet zamestnancov NDS k 31. decembru 2014 bol 1 341.
Národná diaľničná spoločnosť, a.s. - zmena VI 2013/2014 (v tis. eur)
Stav na začiatku obdobia
Prírastky
Úbytky
Presuny
Stav na konci obdobia
Vlastné imanie
3 441 683
32 992
0
0
3 474 675
Základné imanie
3 135 587
3 135 587
Zákonný rezervný fond
339 194
3 523
342 717
Ostatné fondy
1 998
1 998
Nerozdelený zisk/neuhradená strata
-35 096
-3 523
-38 619
Výsledok bežného obdobia
32 992
32 992
Zdroj: IÚZ
Vlastné imanie NDS sa v roku 2014 zvýšilo oproti predchádzajúcemu roku len vplyvom čistého zisku o 32 992 tis. eur.
Medziročný pokles čistého zisku o 6,4 % bol spôsobený negatívnym vplyvom prevažne odloženej dane, ktorý sa zvýšil viac ako 2,4 násobne (zvýšenie odloženej dane z titulu rozdielu hodnoty dlhodobého majetku, dotácií a nižší pozitívny vplyv dane - vyšší pozitívny vplyv zmeny daňovej sadzby z 23 % na 22 % bol zúčtovaný v roku 2013). Po eliminovaní vplyvu daní zisk vzrástolo 13,9 %.
Výnosy sa zvýšili o 11,7 % vďaka zvýšeniu výnosov z elektronického mýta a predaja diaľničných nálepiek. Príčinou rastu nákladov o 11,2 % bol najmä pokles výnosov z dotácií zo štátneho rozpočtu o 15,1 %. Prevádzkové dotácie na úhradu nákladov spojených s opravou, údržbou a výstavbou diaľnic a rýchlostných ciest sa znížili o 28,3 %. Dopad bol čiastočne kompenzovaný miernym rastom
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
43
investičných dotácií zo štátneho rozpočtu a fondov na krytie investičných výdavkov spojených s výstavbou ciest a diaľnic, ktoré sa zvýšili o 4,3 %.
Celkové investičné výdavky na zabezpečenie prípravy a výstavby diaľnic (ďalej „D“) a rýchlostných ciest (ďalej „R“) a ostatných investícií v roku 2014 boli vo výške 515 878 tis. eur, pričom boli vynaložené v členení: stavebné práce 75,2 %, projektová príprava 21,6 % a ostatné výdavky 3,2 %.
Príprava na stavebné práce bola počas roku 2014 vykonaná na 11 úsekoch diaľnice D1, na Zelenom moste na diaľnici D2 Moravský Svätý Ján, na diaľnici D3 Čadca, Bukov – Svrčinovec a na diaľnici D4 Bratislava Jarovce Ivanka Sever Rača. Výstavba sa zrealizovala na úsekoch diaľnice D1 (Hričovské Podhradie Lietavská Lúčka, Lietavská Lúčka Višňové Dubná Skala, Dubná Skala Turany, Hubová Ivachnová, Jánovce – Jablonov, Fričovce Svinia) a na úsekoch diaľnice D3 (Žilina, Strážov – Žilina, Brodno, Svrčinovec – Skalité).
Príprava rýchlostných ciest sa v priebehu roku 2014 zrealizovala na 2 úsekoch R1, na 3 úsekoch R2, 2 úsekoch R4 a 3 úsekoch R7. Výstavba pritom prebehla na R1 (stredisko správy a údržby rýchlostnej cesty Nová Baňa) a R2 (Ruskovce Pravotice, Zvolen východ Pstruša, Pstruša Kriváň, Žiar nad Hronom – obchvat).
V roku 2015 sa predpokladá začiatok výstavby na D1 (Bratislava, Viedenská Prístavný most, napojenie s Einsteinovou; Bratislava Trnava, križovatka Triblavina; Bratislava Senec, križovatka Senec, 0. etapa; Senec Blatné, križovatka Blatné; Dubná Skala Turany, vysunuté SSÚD Žilina; Prešov západ Prešov juh; diaľničný privádzač Nová Polhora; Budimír – Bidovce), D2 (Zelený most, Moravský sv. Ján), D3 (Čadca Bukov Svrčinovec), R1 (protihluková stena Vlčkovce Križovany nad Dudváhom; Sielnica úprava križovatky) a R4 (privádzač Košice VSS Červený Rak protihluková stena). Zároveň bude v roku 2015 vo výstavbe najväčší počet tunelov v pôsobnosti NDS v histórii.
LESY Slovenskej republiky, š.p. (ďalej „LESY“), so sídlom Námestie SNP č. 8, Banská Bystrica, boli založené 1. júla 1999 na základe rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva SR o splynutí štátnych lesných podnikov na Slovensku (Lesov Bratislava, š.p.; Lesov Trenčín, š.p.; Severoslovenských lesov, š.p., Žilina; Stredoslovenských lesov, š.p., Banská Bystrica; Lesov Košice, š.p.; Lesov Prešov, š.p. a Semenolesu Liptovský Hrádok).
Jediným vlastníkom LESOV bol k 31. 12. 2014 štát, pričom práva štátu ako akcionára vykonávalo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Informácie prezentované nižšie čerpané z výročnej správy a z individuálnej účtovnej závierky spoločnosti zostavenej za obdobie od 1. januára do 31. decembra 2014 vypracovanej podľa § 17 ods. 6 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, v znení neskorších predpisov. LESY nie vlastníkom majetkových podielov v iných spoločnostiach, preto im nevzniká povinnosť zostavovať konsolidovanú účtovnú závierku.
Priemerný evidenčný prepočítaný počet zamestnancov LESOV k 31. decembru 2014 bol 3 469.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
44
LESY Slovenskej republiky, š.p. - zmena VI 2013/2014 (v tis. eur)
Stav na začiatku obdobia
Prírastky
Úbytky
Presuny
Stav na konci obdobia
Vlastné imanie
753 443
10 412
-6 869
-100
756 886
Základné imanie
741 502
1 312
-1 215
741 599
Kapitálové fondy
353
353
Fondy zo zisku
3 196
4
-654
2 100
4 646
Nerozdelený zisk/neuhradená strata
8 392
-5 000
-2 200
1 192
Výsledok bežného obdobia
9 096
9 096
Zdroj: IÚZ
Vlastné imanie LESOV sa v roku 2014 zvýšilo o 3 443 tis. eur. Táto zmena bola spôsobená najmä vyprodukovaným ziskom za bežné obdobie vo výške 9 096 tis. eur (rast o 8,4 %). Pozitívny vplyv zisku čiastočne eliminovala výplata dividend vo výške 5 000 tis. eur, ktorá bola uhradená v dvoch splátkach vo výške 2 500 tis. eur. Mierne pozitívny vplyv na vlastné imanie mal výsledný vplyv pohybov na základnom imaní vo výške 97 tis. eur (najmä výsledný vplyv inventarizácie a delimitácie pozemkov).
Vplyv na tvorbu zisku bežného obdobia mali hlavne výnosy z hospodárskej činnosti, ktoré vzrástli o 0,7 %. Tržby z predaja vlastných výrobkov klesli vplyvom poklesu tržieb z predaja a ťažby dreva (dopad veternej smršte Žofia, ktorá sa veľkosťou mohla prirovnať k tatranskej víchrici z roku 2004, nevyhnutná potreba spracovania kalamitného dreva presýtila ponuku na trhu, čo odberatelia využili na zníženie ceny). Tento negatívny dopad vo výnosoch eliminoval vplyv vyšších tržieb z predaja služieb a zvýšenie stavu zásob výrobkov. Celkové náklady mierne klesli o 0,1%. Negatívny vplyv na výsledok hospodárenia mala aj daň z príjmu (vplyvom zúčtovania negatívnej odloženej dane).
Tipos, národná lotériová spoločnosť, a.s. (ďalej „Tipos“), so sídlom Brečtanová ul. č. 1, Bratislava, vznikla 28. januára 1993 zápisom do Obchodného registra.
Jediným vlastníkom Tiposu bol k 31. 12. 2014 štát, pričom práva štátu ako akcionára vykonávalo Ministerstvo financií SR. Informácie prezentované nižšie čerpané z výročnej správy a z individuálnej účtovnej závierky spoločnosti zostavenej za obdobie od 1. januára do 31. decembra 2014 vypracovanej podľa § 17 ods. 6 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, v znení neskorších predpisov. Tipos nie je vlastníkom majetkových podielov v iných spoločnostiach, preto mu nevzniká povinnosť zostavovať konsolidovanú účtovnú závierku.
Priemerný prepočítaný počet zamestnancov Tiposu k 31. decembru 2014 bol 123.
Tipos, národná lotériová spoločnosť, a.s. - zmena VI 2013/2014 (v tis. eur)
Stav na začiatku obdobia
Prírastky
Úbytky
Presuny
Stav na konci obdobia
Vlastné imanie
13 712
9 494
-4 351
0
18 855
Základné imanie
365
365
Zákonný rezervný fond
1 420
1 420
Fondy zo zisku
8 702
-1 060
1 134
8 776
Nerozdelený zisk/neuhradená strata
3 225
-3 291
-1 134
-1 200
Výsledok bežného obdobia
9 494
9 494
Zdroj: IÚZ
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
45
Vlastné imanie Tiposu sa v roku 2014 zvýšilo o 5 143 tis. eur najmä vplyvom zisku za bežné obdobie vo výške 9 494 tis. eur. Pozitívny vplyv zisku čiastočne eliminovalo vyplatenie výhier z Fondu na podporu a zabezpečenie hazardných hier vo výške 1 060 tis. eur, prídel do sociálneho fondu a vyplatenie dividend vo výške 3 078 tis. eur, z nej ESA dividenda bola za rok 2014 vo výške 3 000 tis. eur.
Do štátneho rozpočtu odviedla spoločnosť formou zákonných odvodov z prevádzkovania hazardných hier 35 566 tis. eur (rast o 3,0 %) a ďalších 2 004 tis. eur formou mimoriadneho protipovodňového odvodu.
Čistý zisk vzrástol o 20,7 % vplyvom vyššieho rastu výnosov z hazardných hier ako rastu nákladov na hry. Najvyšší rast výnosov bol zaznamenaný v segmente hazardných hier prevádzkovaných prostredníctvom internetu (rozšírenie portfólia produktov poskytovaných elektronickou formou). Nákladovou položkou s najvyšším medziročným zvýšením boli náklady na výhry, odvody z hazardných hier, odmeny zberniam, náklady na spracovanie ON LINE a náklady na inzerciu a reklamu.
V roku 2014 sa posilnila pozícia Národnej bločkovej lotérie, spoločnosť rozšírila portfólio obchodných partnerov, ktorí umožňujú registráciu pokladničných dokladov priamo pri jeho vyhotovení elektronickou registračnou pokladnicou. V roku 2014 prekročila Národná bločková lotéria hranicu 100 miliónov zaregistrovaných bločkov.
Tipos vykazuje nesplatenú časť mimoriadneho odvodu pre Ministerstvo financií SR vo výške 11 984 tis. eur, ktorú povolené splatiť do 31. decembra 2020, v roku 2015 by mala byť uhradená splátka vo výške 2 004 tis. eur.
Tipos z dôvodu neistoty eviduje k 31. decembru 2014 v rámci podmienených aktív pohľadávku voči spoločnosti LEMIKON LIMITED na základe uzavretej Dohody o urovnaní a prevode know-how. Platnosť zmluvy je však spochybňovaná a v súčasnosti prebieha v tejto veci súdne konanie, ktoré ku dňu zostavenia účtovnej závierky nebolo ukončené, preto Tipos považuje pohľadávku za neistú a neúčtoval o nej.
V rámci podmienených pasív Tipos k 31. decembru 2014 eviduje prebiehajúci súdny spor so spoločnosťou FIVE X, a. s. v prvom rade a LEMIKON LIMITED v druhom rade. Súdny spor je vedený vo veci neoprávneného používania ochrannej známky ŠPORTKA, ŠANCA a MATES zo strany Tiposu za obdobie od 1. januára 1996 30. septembra 2002. Keďže súdny spor ku dňu zostavenia účtovnej závierky nebol ukončený a Tipos je presvedčený, že sa nedopustil neoprávneného používania know-how, záväzok považuje za podmienený a nezaúčtovala sa k nemu žiadna rezerva.
Exportno-importná banka Slovenskej republiky (ďalej „EXIMBANKA“) so sídlom Grösslingová 1, Bratislava, bola zriadená zákonom č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ako jediný priamy nástroj štátu na podporu exportu. Ako špecializovaná inštitúcia spája v sebe bankové a poisťovacie činnosti.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
46
Zriaďovateľom spoločnosti je štát, ktorý vykonáva svoje vlastnícke právo prostredníctvom Rady banky a Dozornej rady. Informácie prezentované nižšie čerpané z výročnej správy, z individuálnej účtovnej závierky spoločnosti zostavenej za obdobie od 1. januára do 31. decembra 2014 vypracovanej v súlade s Medzinárodnými štandardmi finančného výkazníctva tak, ako boli schválené na použitie v EÚ. EXIMBANKA nevlastní majetkové podiely v iných spoločnostiach, preto jej nevzniká povinnosť zostavovať konsolidovanú účtovnú závierku. EXIMBANKA nie je bankou podľa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ani poisťovňou alebo zaisťovňou podľa zákona č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a nepodlieha dohľadu NBS. Štát ručí za záväzky EXIMBANKY vzniknuté podľa zákona bezpodmienečne a neodvolateľne.
Priemerný počet zamestnancov EXIMBANKY za rok 2014 bol 90.
Činnosť EXIMBANKY v roku 2014 ovplyvnila novelizácia zákona o EXIMBANKE SR, ktorá rozšírila možnosti podpory slovenských exportérov. Zároveň spoločnosť pristúpila k podpore podnikov pre zlepšenie ich exportnej konkurencieschopnosti umožnením nákupu tuzemských komponentov a technológií pre exportnú výrobu. Za účelom zvýšenia flexibility poskytovaných služieb hlavne v segmente malých a stredných podnikov bol produkt eMSP v roku 2014 zavedený do prevádzky. Produkt umožňuje predkladať žiadosti o poistnú zmluvu 24 hodín denne. V roku 2014 bolo prostredníctvom eMSP uzavretých 56,0 % poistných zmlúv.
EXIMBANKA - zmena VI 2013/2014 (v tis. eur)
Stav na začiatku obdobia
Prírastky
Úbytky
Presuny
Stav na konci obdobia
Vlastné imanie
291 950
342
-200
0
292 092
Základné imanie
100 000
100 000
Kapitálové fondy
191 634
116
191 750
Nerozdelený zisk/neuhradená strata
316
-200
-116
0
Výsledok bežného obdobia
342
342
Zdroj: IÚZ
Vlastné imanie EXIMBANKY sa v roku 2014 zvýšilo o 142 tis. eur vplyvom zisku bežného obdobia vo výške 342 tis. eur. Pozitívny vplyv zisku čiastočne eliminovalo vyplatenie odvodu do štátneho rozpočtu vo výške 200 tis. eur.
Zisk vzrástol o 8,2 % vplyvom poklesu vyplateného poistného plnenia a nižšej tvorby rezervy na poistné plnenie. Pozitívny vplyv poklesu poistných plnení čiastočne zmiernil pokles výnosov z podielu zaisťovateľov na poistných plneniach a na rezerve na poistné plnenie. Tento vývoj možno pripísať poklesu poistnej angažovanosti o 12,3 % vplyvom objektívnych príčin, napr. uvalenými sankciami na medzinárodný obchod s Ruskom. Rozpustenie rezervy na bankové záruky tiež prispelo k tvorbe zisku. Angažovanosť v oblasti bankových záruk stúpla o 8,0 %. Rozhodnutím vlády SR sa navýšila záručná kapacita, čo umožnilo uspokojiť rastúci dopyt po bankových zárukách najmä v segmente veľkých klientov (99,4 % objemu vystavených záruk). Pozitívny vplyv na zisk mali aj vyššie úrokové výnosy, ktoré vzrástli najmä v segmente pohľadávok voči klientom o 35,1 % a v segmente pohľadávok voči bankám bol zaznamenaný pokles o 15,1 %. Výsledok bol dosiahnutý vďaka rastu angažovanosti
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
47
v oblasti bankových úverov o 2,5 %, pričom v súlade so stratégiou spoločnosti sa znížil objem refinančných úverov pre banky a zvýšil sa objem poskytovaných priamych úverov exportérom (najväčšie zastúpenie pritom mali investičné úvery určené na nákup a modernizáciu technológie a súvisiacej infraštruktúry).
Negatívny dopad na zisk mala tvorba opravných položiek najmä k pohľadávkam voči klientom a pokles položky ostatných výnosov vplyvom nižších výnosov z vymáhania pohľadávok z poistenia o 69,3 %.
Slovenská záručná a rozvojová banka (ďalej „SZRB“) so sídlom Štefánikova 27, Bratislava, začala svoju činnosť 1. septembra 1991 a vychádzala pritom z osvedčených mechanizmov a pozitívnych skúseností obdobných inštitúcií v Európe.
Jediným vlastníkom SZRB bol k 31. 12. 2014 štát, pričom práva štátu ako akcionára vykonávalo Ministerstvo financií SR. Informácie prezentované nižšie čerpané z výročnej správy, z individuálnej účtovnej závierky zostavenej za obdobie od 1. januára do 31. decembra 2014 vypracovanej v súlade s Medzinárodnými štandardmi finančného výkazníctva tak, ako boli schválené na použitie v EÚ a z verejne dostupných zdrojov. SZRB vlastní majetkové podiely v iných spoločnostiach, preto jej vzniká povinnosť zostavovať konsolidovanú účtovnú závierku. SZRB vlastní majetkové podiely nasledujúcich spoločnostiach: Slovak Investment Holding, a.s. so sídlom na území SR, zaoberajúci sa implementáciou finančných nástrojov (100,00 % vlastník), Slovenská záručná a rozvojová banka, Asset Management, a.s. so sídlom na územní SR, zaoberajúci sa implementáciou finančných nástrojov (100,00 % vlastník), Národný centrálny depozitár cenných papierov, a.s. so sídlom na území SR, zaoberajúci sa podporou kapitálového trhu na Slovensku (100,00 % vlastník), Slovenská záručný a rozvojový fond, s.r.o. so sídlom na území SR, zaoberajúci sa implementáciou spoločnej iniciatívy Európskej komisie a Európskeho investičného fondu JEREMIE s cieľom zlepšiť prístup malých a stredných podnikov k financovaniu v rámci štrukturálnych fondov (SZRB vlastní 0,01 % základného imania Fondu, ale na základe zmlúv disponuje 99 % hlasovacích práv).
Priemerný počet zamestnancov SZRB za rok 2014 bol 160.
SZRB sa aj v roku 2014 orientovala prioritne na podporu malého a stredného podnikania, pričom financovanie výrazne zamerala na odvetvia vo všeobecnosti považované za rizikové pre účel získania úveru. Z tohto dôvodu podiel stavebníctva na celkovom objeme obchodných prípadov dosiahol 27,5 % a podiel poľnohospodárstva 25,6 %. Produkty pritom orientovala najmä na financovanie inovatívnych firiem a riešenie problému nezamestnanosti, ktorý sa čiastočne zmierniť prostredníctvom programu „odvodový úver“9 prebiehajúcemu už viac ako rok pod záštitou Ministerstva financií SR.
9 Hlavný cieľ programu je zabrániť prepúšťaniu ľudí, ktoré by mohlo viesť k rastu sociálnych výdavkov štátu.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
48
Slovenská záručná a rozvojová banka - zmena VI 2013/2014 (v tis. eur)
Stav na začiatku obdobia
Prírastky
Úbytky
Presuny
Stav na konci obdobia
Vlastné imanie
289 837
3 776
-500
0
293 113
Základné imanie
130 000
130 000
Zákonný rezervný fond
6 609
76
6 685
Kapitálové fondy a fondy zo zisku
147 951
147 951
Oceň. rozdiely z prec. cen.papierov
2 515
1 883
4 398
Nerozdelený zisk/neuhradená strata
2 762
-500
-76
2 186
Výsledok bežného obdobia
1 893
1 893
Zdroj: IÚZ
Vlastné imanie SZRB sa v roku 2014 zvýšilo o 3 276 tis. eur vplyvom zisku bežného obdobia vo výške 1 893 tis. eur a rozdielu z precenenia cenných papierov vo výške 1 883 tis. eur. Pozitívny vplyv čiastočne eliminovalo vyplatenie dividend vo výške 500 tis. eur.
Zisk za rok 2014 je 2,5 násobne vyšší ako zisk za predchádzajúce obdobie. Zdrojom rastu zisku boli hlavne vyššie výnosové úroky o 7,0 % (rast najmä v kategórii výnosových úrokov z úverov poskytnutých klientom o 11,4 %, pričom počet poskytnutých priamych úverov sa zvýšil o 32,3 %). Významný rast bol zaznamenaný aj v položke prijatých poplatkov a provízií, ktorý spôsobilo prevzatie vedenia účtov Štátneho fondu rozvoja bývania z komerčných bánk. Pozitívny vplyv na tvorbu zisku malo aj rozpustenie rezervy na bankové záruky a nižšia daň z príjmov (vplyv nižšieho objemu daňovo neuznateľných nákladov v roku 2014 v porovnaní s rokom 2013). Vplyv vyšších výnosových položiek čiastočne zmiernila tvorba opravných položiek k úverom poskytnutých klientom.
Pozitívny vplyv rozdielu z precenenia cenných papierov sa vzťahuje na cenné papiere k dispozícií na predaj, ktorých zmenu hodnoty spôsobili pohyby cien na trhu. Najväčší rozdiel z precenenia bol zaznamenaný na štátnych dlhopisoch SR.
Implementácia finančných nástrojov (návratné zdroje financovania z Európskych štrukturálnych a investičných fondov) sa v podmienkach SR realizuje prostredníctvom Slovak Investment Holding, a.s. ako fondu fondov a Slovenskej záručnej a rozvojovej banky Asset Management, a.s. ako správcu fondu fondov. Dôležitou úlohou SZRB Asset Managementu je napomôcť efektívne umiestniť v slovenskej ekonomike návratné zdroje z Európskych štrukturálnych a investičných fondov a zároveň pôsobiť ako katalyzátor pre prílev prostriedkov od ďalších investorov.
SZRB Asset Management sa zúčastnil zo strany SR na prípravných prácach novej oblasti pre podporu investícií v rámci celej Európskej únie, ktorou je zriadenie Európskeho fondu pre strategické investície (ďalej „EFSI“). Nariadenie o EFSI bolo prijaté Európskou radou 25. júna 2015 s cieľom stimulovať hospodárstvo a povzbudiť účasť súkromných investorov na investičných projektoch zo širokej škály oblastí vrátane dopravy, energetiky a širokopásmovej infraštruktúry, vzdelávania, zdravia, výskumu a rizikového financovania pre malé a stredné podniky.
Letisko M. R. Štefánika Airport Bratislava, a.s. (ďalej „Letisko“) so sídlom v Bratislave sa začalo budovať v dôsledku nedostatočnej kapacity Letiska Vajnory v roku 1946. Pravidelná prevádzka Letiska začala v roku 1951. S rastúcimi požiadavkami na prepravu cestujúcich, tovaru a potreby Letky
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
49
ministerstva vnútra sa letisko rozrastalo nielen v podobe predlžovania dráh, ale aj budovania terminálov pre vybavovanie príletov a odletov cestujúcich. V roku 1995 bolo letisko preradené do kategórie umožňujúcej pristávanie veľkokapacitných lietadiel vďaka vybudovaniu požiarnej zbrojnice. Rok 2004 sa stal významným v histórii letiska z dôvodu transformácie príspevkovej organizácie Slovenskej správy letísk na Letisko M.R. Štefánika Airport Bratislava (BTS), a.s. Po vstupe SR do Európskej únie letisko v súlade s kritériami začlenenia do vzdušného schengenského priestoru vytvorilo podmienky pre cestovanie v rámci Schengenu bez potreby pasovej kontroly a pre cestovanie do tretích krajín. V roku 2006 ohlásila slovenská vláda odstúpenie od privatizačnej zmluvy s konzorciom TwoOne z dôvodu nesplnenia podmienok privatizácie.
Jediným vlastníkom Letiska bol k 31. 12. 2014 štát, pričom práva štátu ako akcionára vykonávalo Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. Informácie prezentované nižšie čerpané z výročnej správy, z individuálnej účtovnej závierky spoločnosti zostavenej za obdobie od 1. januára do 31. decembra 2014 vypracovanej podľa § 17 ods. 6 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, v znení neskorších predpisov a z verejne dostupných zdrojov. Letisko nevlastní majetkové podiely v iných spoločnostiach, preto mu nevzniká povinnosť zostavovať konsolidovanú účtovnú závierku.
Priemerný prepočítaný počet zamestnancov Letiska za rok 2014 bol 543.
Letisko M. R. Štefánika - Airport Bratislava, a.s. - zmena VI 2013/2014 (v tis. eur)
Stav na začiatku obdobia
Prírastky
Úbytky
Presuny
Stav na konci obdobia
Vlastné imanie
255 749
-7 291
213
0
248 671
Základné imanie
292 428
292 428
Zákonný rezervný fond
355
355
Štatutárne a ostatné fondy
332
332
Oceňovacie rozdiely
-213
-567
213
-567
Nerozdelený zisk/neuhradená strata
-37 153
-37 153
Výsledok bežného obdobia
-6 724
-6 724
Zdroj: IÚZ
Vlastné imanie Letiska sa v roku 2014 znížilo o 7 078 tis. eur najmä vplyvom dosiahnutej straty vo výške 6 724 tis. eur a negatívnym výsledným vplyvom oceňovacích rozdielov vo výške 354 tis. eur.
Dosiahnutá strata sa medziročne zmiernila o 6,7 %, najmä vplyvom rastu výnosov o 8,1 % a úsporou nákladov o 5,9 %. Výnosy z hospodárskej činnosti sa zvýšili hlavne vplyvom vyšších výnosov s prijatých dotácií na zabezpečenie bezpečnostnej ochrany letísk o 81,3 % čerpaných v súlade s reguláciou letiskového sektora zo strany Európskej komisie, ktorá obmedzuje investičnú a prevádzkovú podporu letísk v štátnom vlastníctve iba na oblasti bezpečnostnej ochrany letiska a hasičskej záchrannej služby. Úspora nákladov bola najvyššia v položke osobných nákladov (o 11,3 %), je výsledkom optimalizácie procesov, zníženia počtu zamestnancov a uzavretia novej kolektívnej zmluvy, ktorá odzrkadľuje pretrvávajúcu nepriaznivú finančnú situáciu. Pozitívny vplyv výsledku z hospodárskej činnosti bol eliminovaný negatívnym vplyvom dane z príjmov (absencia pozitívneho vplyvu odloženej dane zúčtovaného v roku 2013).
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
50
Negatívny vplyv oceňovacích rozdielov vo vlastnom imaní zahŕňa precenenie zabezpečovacích derivátov na reálnu hodnotu.
Bratislavská teplárenská, a.s. (ďalej „BaT“) so sídlom Bajkalská 21/a, Bratislava, vznikla 1. novembra 2001 ako jedna z troch nástupníckych spoločností, ktoré vznikli rozčlenením štátneho podniku Západoslovenské energetické závody Bratislava.
Jediným vlastníkom BaT bol k 31. 12. 2014 štát, pričom práva štátu ako akcionára vykonával Fond národného majetku SR. Informácie prezentované nižšie čerpané z výročnej správy, z individuálnej účtovnej závierky spoločnosti zostavenej za obdobie od 1. januára do 31. decembra 2014 vypracovanej podľa § 17 ods. 6 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, v znení neskorších predpisov. BaT nevlastní majetkové podiely v iných spoločnostiach, preto jej nevzniká povinnosť zostavovať konsolidovanú účtovnú závierku.
Stav zamestnancov BaT k 31. decembru 2014 bol 341.
Bratislavská teplárenská, a.s. - zmena VI 2013/2014 (v tis. eur)
Stav na začiatku obdobia
Prírastky
Úbytky
Presuny
Stav na konci obdobia
Vlastné imanie
23 153
175
0
0
23 328
Základné imanie
34 471
34 471
Zákonný rezervný fond
7 679
7 679
Kapitálové fondy
2 827
2 827
Fondy zo zisku
1 138
1 138
Nerozdelený zisk/neuhradená strata
-22 962
-22 962
Výsledok bežného obdobia
175
175
Zdroj: IÚZ
Vlastné imanie BaT sa v roku 2014 zvýšilo o 175 tis. eur vplyvom dosiahnutého zisku bežného obdobia.
Zisk bežného obdobia sa medziročne zvýšil o 23 735 tis. eur (v roku 2013 strata vo výške 23 560 tis. eur) najmä vplyvom poklesu ostatných nákladov na hospodársku činnosť. Úspora nákladov bola spôsobená absenciou vysokej tvorby rezerv na súdne spory, ktorá bola zúčtovaná v roku 2013 vzhľadom na súdne spory s PAROPLYN HOLDINGS LIMITED (v roku 2014 sa rezerva navýšila iba o alikvotnú časť príslušenstva). V súvislosti s týmito súdnymi spormi funguje spoločnosť v krízovom režime a napriek pozastaveniu exekučných konaní, spoločnosť obmedzené dispozičné práva k peňažnými prostriedkom, čo prispelo k predĺženiu doby úhrady záväzkov.
Dňa 23. októbra 2015 BaT zverejnila v súvislosti so súdnymi spormi s PAROPLYN HOLDINGS LIMITED informáciu o zamietnutí mimoriadneho dovolania Najvyšším súdom SR, čím vzniká BaT povinnosť uhradiť približne 28 700 tis. eur. Na základe týchto udalostí sa predpokladá čerpanie rezervy vytvorenej pre tento účel v minulých účtovných obdobiach.
Pozitívny vplyv bol zaznamenaný aj v úspore nákladov na materiál a energiu, ktorý bol čiastočne eliminovaný poklesom tržieb za dodávku tepla spôsobený okrem racionalizačných opatrení, najmä
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
51
klimatickými podmienkami počas vykurovacieho obdobia (rok 2014 patril podľa meraní k rokom s najvyššou priemernou ročnou teplotou vzduchu).
Negatívny vplyv na zisk mala aj daň z príjmov z dôvodu absencie pozitívneho dopadu odloženej dane zúčtovanej v roku 2013.
Hydromeliorácie, š.p. (ďalej „HM“) so sídlom Vrakunská 29, Bratislava boli založené Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR v roku 2003 za účelom zaistenia verejnoprospešných záujmov a činností v oblasti správy a prevádzky hydromelioračných zariadení. HM vzniklo 1. júla 2003 vyčlenením zo Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p., Banská Štiavnica.
Jediným vlastníkom HM bol k 31. 12. 2014 štát, pričom práva štátu ako akcionára vykonávalo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Informácie prezentované nižšie čerpané z výročnej správy, z individuálnej účtovnej závierky spoločnosti zostavenej za obdobie od 1. januára do 31. decembra 2014 vypracovanej podľa § 17 ods. 6 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, v znení neskorších predpisov. HM nevlastnia majetkové podiely v iných spoločnostiach, preto im nevzniká povinnosť zostavovať konsolidovanú účtovnú závierku.
Priemerný prepočítaný počet zamestnancov HM k 31. decembru 2014 bol 54.
Hydromeliorácie, š.p. - zmena VI 2013/2014 (v tis. eur)
Stav na začiatku obdobia
Prírastky
Úbytky
Presuny
Stav na konci obdobia
Vlastné imanie
62 354
-6 242
0
0
56 112
Základné imanie
69 384
-7 026
62 358
Nerozdelený zisk/neuhradená strata
-7 030
7 026
-4
Výsledok bežného obdobia
-6 242
-6 242
Zdroj: IÚZ
Vlastné imanie HM sa v roku 2014 znížilo o 6 242 tis. eur vplyvom dosiahnutej straty za bežné obdobie.
Dosiahnutá strata sa medziročne zmiernila o 11,2 % najmä vplyvom vyšších výnosov z hospodárskej činnosti o 36,4 % a úsporou nákladov o 1,4 %. Rast výnosov bol dosiahnutý hlavne vplyvom vyšších tržieb z predaja nadbytočného a nepotrebného majetku. Ďalšou významnou výnosovou položkou s vykázaným rastom boli prijaté dotácie na správu hydromelioračného majetku a zachovanie prevádzkyschopného stavu.
Úspora nákladov bolo najvyššia na odpisoch (vplyvom predaja nepotrebného a nadbytočného majetku) a na osobných nákladoch (vplyv pohybu zamestnancov).
Letecké opravovne Trenčín, a.s. (ďalej „LOT“) so sídlom Legionárska 160, Trenčín, boli založené 1. januára 1954 ako letecký opravárenský podnik Opravny Trenčín. V rokoch 1954-1989 sa podnik rozrastal a rozširoval sortiment svojich služieb, pričom sa postupne transformoval z rozpočtovej organizácie, cez systém podnikového hospodárenia a chozrasčotnú organizáciu po štátny podnik, ktorý sa 1. februára 2006 transformoval na štátnu akciovú spoločnosť. V júli 2009 sa LOT zlúčili so Slovenským leteckým inštitútom, a.s., Košice.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
52
Jediným vlastníkom LOT bol k 31. 12. 2014 štát, pričom práva štátu ako akcionára vykonávalo Ministerstvo obrany SR. Informácie prezentované nižšie čerpané z výročnej správy, z individuálnej účtovnej závierky spoločnosti zostavenej za obdobie od 1. januára do 31. decembra 2014 vypracovanej podľa § 17 ods. 6 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, v znení neskorších predpisov a verejne dostupných zdrojov. LOT nevlastnia majetkové podiely v iných spoločnostiach, preto im nevzniká povinnosť zostavovať konsolidovanú účtovnú závierku.
Stav zamestnancov LOT k 31. decembru 2014 bol 337.
Letecké opravovne Trenčín, a.s. - zmena VI 2013/2014 (v tis. eur)
Stav na začiatku obdobia
Prírastky
Úbytky
Presuny
Stav na konci obdobia
Vlastné imanie
17 831
14 120
0
0
31 951
Základné imanie
25 119
6 218
31 337
Kapitálové fondy
0
124
124
Zákonný rezervný fond
53
22 617
22 670
Nerozdelený zisk/neuhradená strata
-7 341
-13 502
-20 843
Výsledok bežného obdobia
-1 337
-1 337
Zdroj: IÚZ
Vlastné imanie LOT sa v roku 2014 zvýšilo o 14 120 tis. eur vplyvom zlúčenia k 1. 9. 2014 so spoločnosťou Vojenský opravárenský podnik Nováky, a.s. a so spoločnosťou Vojenský opravárenský podnik Trenčín, a.s. Obe spoločnosti zanikli bez likvidácie a nástupníckou spoločnosťou sa stali Letecké opravovne Trenčín, a.s. Zlúčenie spoločností sa prejavilo rastom vlastného imania o 9 239 tis. eur, majetku aj záväzkov. Výsledkový vplyv sa prejavil najmä vo výnosoch za prenájom a v odpisoch.
Základné imanie vzrástlo v dôsledku peňažného vkladu o 6 000 tis. eur a vplyvom nepeňažného vkladu 218 tis. eur (vklad pozemkov). Zlúčenie spoločností malo za následok zvýšenie zákonného rezervného fondu o 22 617 eur, ostatných kapitálových fondov o 124 tis. eur a prehĺbenie straty z minulých rokov o 14 839 tis. eur.
Pozitívny vplyv zlúčenia podnikov na stav vlastného imania čiastočne zmiernila dosiahnutá strata za bežné obdobie vo výške 1 337 tis. eur, ktorá sa medziročne zmiernila o 67,9 %, najmä vplyvom vyšších tržieb za služby poskytnuté Ministerstvu obrany SR (viac ako 2,0 násobne) a rastom tržieb za služby poskytnuté zahraničným subjektom (viac ako 1,9 násobne). Celková výška výnosov bola nižšia ako očakávaná výška vplyvom posunu realizácie zákaziek pre Ministerstvo obrany SR, aj pre zahraničného zákazníka z USA do roku 2015. Pozitívny vývoj tržieb eliminoval rast nákladov prevažne súvisiacich s poskytnutými službami (materiál na opravy, služby vzťahujúce sa k zákazkám).
Vodohospodárska výstavba, š.p. (ďalej „VVB“) so sídlom Karloveská 2, Bratislava, bola založená v roku 1953 ako Vodohospodárske a rozvojové stredisko za účelom prípravy a výstavby nosných investícií v oblasti vodného hospodárstva. V roku 1978 začala výstavba vodného diela Gabčíkovo Nagymaros, pričom v roku 1989 boli pozastavené práce z maďarskej strany. Napriek tomu v roku 1991 slovenská vláda rozhodla o pokračovaní v dostavbe diela na slovenskej strane, ktoré bolo v roku 1992 uvedené do prevádzky. V roku 2006 bola zrealizovaná privatizácia SE s tým, že Vodná
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
53
elektráreň Gabčíkovo bola vyčlenená z majetku SE a včlenená do majetku VVB, zároveň bola uzavretá Zmluva o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo medzi VVB a SE.
Jediným vlastníkom VVB bol k 31. 12. 2014 štát, pričom práva štátu ako akcionára vykonávalo Ministerstvo životného prostredia SR. Informácie prezentované nižšie čerpané z výročnej správy, z individuálnej účtovnej závierky spoločnosti zostavenej za obdobie od 1. januára do 31. decembra 2014 vypracovanej podľa § 17 ods. 6 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, v znení neskorších predpisov a verejne dostupných zdrojov. VVB vlastní majetkové podiely v spoločnosti SAT Systém automatizačnej techniky, s.r.o., so sídlom na území SR (40 % vlastník) a v Slovenskej kreditnej banke, a.s., ktorá je momentálne v konkurze (15 % vlastník), no nevzniká jej povinnosť zostavovať konsolidovanú účtovnú závierku.
Stav zamestnancov VVB k 31. decembru 2014 bol 229.
Vodohospodárska výstavba, š.p. - zmena VI 2013/2014 (v tis. eur)
Stav na začiatku obdobia
Prírastky
Úbytky
Presuny
Stav na konci obdobia
Vlastné imanie
444 228
6 943
-1 491
0
449 680
Základné imanie
307 407
307 407
Zákonný rezervný fond
16 624
141
16 765
Kapitálové fondy
142 895
4 247
147 142
Oceňovacie rozdiely
248
-88
160
Štatutárne a ostatné fondy
25
380
-402
3
Nerozdelený zisk/neuhradená strata
-22 971
-1 001
-23 972
Výsledok bežného obdobia
2 175
2 175
Zdroj: IÚZ
Vlastné imanie VVB sa v roku 2014 zvýšilo o 5 452 tis. eur vplyvom vyššieho stavu kapitálových fondov, ktorý bol spôsobený bezodplatným nadobudnutím pozemkov. Výsledok hospodárenia minulého obdobia bol rozdelený na úhradu straty minulých rokov a na navýšenie stavu zákonného rezervného fondu, štatutárnych a ostatných fondov. Pozitívny vplyv na stav vlastného imania mal aj dosiahnutý zisk za bežné obdobie vo výške 2 175 tis. eur. Negatívny vplyv mali oceňovacie rozdiely z dôvodu precenenia majetkovej účasti v spoločnosti SAT Systémy automatizačnej techniky s.r.o.
Dosiahnutý zisk zaznamenal medziročný pokles o 22,7 % najmä vplyvom nižších výnosov z predaja vlastných výrobkov a nižších tržieb z predaja nakúpenej elektriny. Negatívny vplyv na zisk mal aj nárast dane z príjmov (viac ako 2 násobný rast), ktorý bol spôsobený vyšším negatívnym vplyvom odloženej dane v porovnaní s rokom 2013. Negatívny vývoj tržieb eliminovala úspora nákladov vo výške 25,2 % a zmiernenie straty z finančnej činnosti o 39,4 %. Úspora nákladov bola najvyššia v položke ostatných nákladov, ktorých výšku zredukovalo najmä rozpustenie rezerv na súdne spory. V položkách služieb bol pokles najvýznamnejší pri opravách a údržbách budov a strojov. Nižšie boli aj náklady na nakúpený tovar (s protipólom v nižších tržbách z predaja nakúpenej elektriny) a odpisy. Nižšia strata z finančnej činnosti bola generovaná nižšími nákladovými úrokmi z úverov a ostatnými nákladmi na finančnú činnosť.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
54
VVB vykazovala z roku 2002 a 2006 Zmluvy o návratnej finančnej výpomoci, ktoré boli zabezpečené záložným právom na časť dlhodobého hmotného majetku - vodné dielo Čunovo. V roku 2013 čerpala VVB bankový úver vo výške 235 519 tis. eur, z prostriedkov ktorého k 31. decembru 2013 uhradila splátku návratnej finančnej výpomoci vo výške 21 676 tis. eur a mimoriadnu splátku vo výške8 000 tis. eur. Počas roku 2014 splatila VVB zostatok finančnej výpomoci jednorazovo vo výške 205 844 tis. eur, zároveň z vlastných zdrojov zaplatila úrok, čím podnik vysporiadal záväzky plynúce z finančnej výpomoci voči štátu a záložné právo na majetok bolo zrušené.
V závere roku 2014 bolo zo strany VVB doručené oznámenie SE o predčasnom ukončení Zmluvy o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo. Následne dňa 9. marca 2015 doručením odstúpenia SE zmluva zanikla z dôvodu porušenia niektorých článkov zmluvy. VVB od roku 2007 inicializovala viacero súdnych sporov v súvislosti s neplatnosťou Zmluvy o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo. Dňa 9. marca 2015 podľa Zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom bol vyhlásený rozsudok, ktorý určil Zmluvu o prevádzke za neplatnú.
Slovak Telekom, a.s. (ďalej „ST“) so sídlom Bajkalská 28, Bratislava. Pôvodne poskytovala telefónne služby cez pevnú linku Slovenská správa pôšt a telekomunikácií, š.p., ktorá v roku 1990 podpísala so spoločnosťou Atlantic West B.V. dohodu o spoločnom podniku - EuroTel, čím vznikol prvý mobilný operátor na Slovensku. Telefónne služby poskytované cez pevnú linku a podiel v spoločnosti EuroTel sa v roku 1993 previedli na novovytvorený štátny podnik Slovenské telekomunikácie, š.p., ktorý sa neskôr transformoval na akciovú spoločnosť. V roku 2000 sa zrealizovala privatizácia, prostredníctvom ktorej získal Deutsche Telekom AG 51 % balík akcií spoločnosti Slovenské telekomunikácie, a.s. K zmene obchodného mena Slovenských telekomunikácií, a.s. na Slovak Telekom, a.s. došlo v roku 2004 a súčasne sa uskutočnil nákup 49 % podielu v spoločnosti EuroTel, čím sa ST stal výlučným vlastníkom EuroTelu. Počas nasledujúceho roka sa zmenil názov EuroTelu na T-Mobile Slovensko, a.s. Rok 2010 bol rokom zlúčenia spoločností ST a T-Mobile Slovensko, a.s. za účelom integrácie služieb a zvýšenia prevádzkovej výkonnosti.
Vlastnícku štruktúru k 31. 12. 2014 tvorili: CMobil B.V. so sídlom v Holandsku (51 %), štát (34 %), pričom práva štátu ako akcionára vykonávalo Ministerstvo hospodárstva SR a Fond národného majetku SR (15 %). Informácie prezentované nižšie čerpané z výročnej správy, z individuálnej účtovnej závierky spoločnosti zostavenej za obdobie od 1. januára do 31. decembra 2014 vypracovanej v súlade s Medzinárodnými štandardmi finančného výkazníctva tak, ako boli schválené na použitie v EÚ a z verejne dostupných zdrojov. ST vlastní majetkové podiely v iných spoločnostiach, preto mu vzniká povinnosť zostavovať konsolidovanú účtovnú závierku. ST vlastní majetkové podiely v nasledujúcich dcérskych spoločnostiach so sídlom na území SR: DIGI SLOVAKIA, s.r.o. zaoberajúca sa poskytovaním TV a internetových služieb, produkciou TV kanálov (100 % vlastník), PosAm, s.r.o. zaoberajúca sa poskytovaním IT služieb, aplikácií a business riešení (51 % vlastník), Zoznam, s.r.o. zaoberajúca sa internetovým portálom (100 % vlastník), Zoznam Mobile, s.r.o. zaoberajúca sa poskytovaním obsahu pre mobilnú komunikáciu (100 % vlastník) a Telekom Sec, s.r.o. zaoberajúca sa poskytovaním bezpečnostných služieb (100 % vlastník).
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
55
Počet zamestnancov ST ku koncu roka 2014 bol 3 081.
Slovak Telekom, a.s. - zmena VI 2013/2014 (v tis. eur)
Stav na začiatku obdobia
Prírastky
Úbytky
Presuny
Stav na konci obdobia
Vlastné imanie
1 586 847
40 682
-20 120
0
1 607 409
Základné imanie
864 113
864 113
Emisné ážio
386 139
386 139
Zákonný rezervný fond
172 823
172 823
Ostatné fondy
1 812
-3 720
-1 908
Nerozdelený zisk/neuhradená strata
161 960
-16 400
145 560
Výsledok bežného obdobia
40 682
40 682
Zdroj: IÚZ
Vlastné imanie ST sa v roku 2014 zvýšilo o 20 562 tis. eur najmä vplyvom dosiahnutého zisku za bežné obdobie vo výške 40 682 tis. eur. Pozitívny vplyv čiastočne zmiernila výplata dividend vo výške 16 400 tis. eur, vplyv precenenia rezervy na zamestnanecké požitky a ostatných pohybov vo vlastnom imaní prostredníctvom pohybov na ostatných fondoch.
Zisk bežného obdobia sa znížil o 14,7 %. Hlavným dôvodom poklesu zisku bola absencia pozitívneho vplyvu zmeny daňovej sadzby zúčtovaného v roku 2013. Zisk pred zdanením zaznamenal pokles len o 1,1 % vplyvom poklesu výnosov, najmä výnosov za poskytované služby tak v segmente pevnej siete, ako aj v segmente mobilnej siete (významným faktorom vplyvu na vývoj výnosov bolo pôsobenie regulácie a sezónny charakter produktov). Pokles vo výnosoch bol vo veľkej miere eliminovaný pozitívnym vplyvom ostatných prevádzkových položiek, ako odpisy (absencia zníženia hodnoty majetku zúčtovaného v roku 2013), osobné náklady (optimalizácia procesov a s ňou spojená redukcia počtu zamestnancov), materiál a služby, prepojovacie poplatky a vplyvom ostatných výnosov (vplyv zrušenia dočasného zníženia hodnoty majetku klasifikovaného ako majetok na predaj z dôvodu opätovného zaradenia časti tohto majetku do používania).
V priebehu prvého polroka roku 2015 štát predal svoj 49 % podiel v ST majoritnému vlastníkovi Deutsche Telekom, ktorý sa tak stal jediným vlastníkom ST.
Letové prevádzkové služby SR, š.p. (ďalej „LPS“) so sídlom Ivanská cesta 93, Bratislava, vznikli 1. januára 2000 a pôsobia ako zástupca SR v organizácii EUROCONTROL, ktorá riadi Európsky program harmonizácie a integrácie riadenia letovej prevádzky.
Jediným vlastníkom LPS bol k 31. 12. 2014 štát, pričom práva štátu ako akcionára vykonávalo Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. Informácie prezentované nižšie čerpané z individuálnej účtovnej závierky spoločnosti zostavenej za obdobie od 1. januára do 31. decembra 2014 vypracovanej podľa § 17 ods. 6 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, v znení neskorších predpisov a verejne dostupných zdrojov. LPS vlastnia podiel vo FAB CE, Aviation Services, Ltd. so sídlom na území Slovinska, zaoberajúce sa pomocou pri koordinácii a zabezpečovaní činností a projektov v rámci FAB CE funkčný blok vzdušného priestoru stredná Európa (16,67 % vlastník), no nevzniká im povinnosť zostavovať konsolidovanú účtovnú závierku.
Stav zamestnancov LPS k 31. decembru 2014 bol 476.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
56
Letové prevádzkové služby SR, š.p. - zmena VI 2013/2014 (v tis. eur)
Stav na začiatku obdobia
Prírastky
Úbytky
Presuny
Stav na konci obdobia
Vlastné imanie
64 130
5 112
-966
0
68 276
Základné imanie
50 734
50 734
Zákonný rezervný fond
1 917
118
2 035
Štatutárne a ostatné fondy
9 005
1 268
10 273
Nerozdelený zisk/neuhradená strata
2 474
-966
-1 386
122
Výsledok bežného obdobia
5 112
5 112
Zdroj: IÚZ
Vlastné imanie LPS sa v roku 2014 zvýšilo o 4 146 tis. eur najmä vplyvom dosiahnutého zisku za bežné obdobie vo výške 5 112 tis. eur. Pozitívny vplyv zisku len mierne znížilo vyplatenie podielov na zisku vo výške 16 tis. eur a príspevok na tvorbu sociálneho fondu zo zisku vo výške 950 tis. eur.
Zisk bežného obdobia sa medziročne zvýšil 2,2 násobne najmä vplyvom vyšších výnosov za traťové odplaty a vplyvom prijatých dotácií zo štátneho rozpočtu na oslobodené lety. Pozitívny vplyv mal aj pokles nákladov na poistenie zodpovednosti, ktorý bol eliminovaný tvorbou opravných položiek k pohľadávkam vzhľadom na vysoký stav pohľadávok z obchodného styku a iných pohľadávok po lehote splatnosti. Negatívny vplyv na výsledok mala aj daň z príjmov vplyvom vyšších daňovo neuznateľných nákladov a nižších daňovo neuznateľných výnosov, čo malo za následok zvýšenie základu dane.
Transpetrol, a.s. (ďalej „TP“) so sídlom Šumavská 38, Bratislava. História TP súvisí s budovaním južnej vetvy tranzitného ropovodu Družba. Slovenský úsek tohto ropovodu, od ukrajinských hraníc, cez Šahy do Bratislavy, bol vybudovaný v rokoch 1960 61. V roku 1980 bol uvedený do prevádzky ropovod Adria, ktorý sa z Chorvátska (pobrežia Jadranského mora), cez Maďarsko napája na ropovod Družba v Šahách. 1. júla 1991 bola založená československá akciová spoločnosť Transpetrol, a.s. ako prevádzkovateľ celej československej ropovodnej siete. Po rozdelení Česko-Slovenska sa rozdelilo aj vlastníctvo ropovodnej siete, a preto československá spoločnosť Transpetrol zanikla a jej rozdelením 1. januára 1993 vznikla slovenská spoločnosť Transpetrol, a.s. a česká akciová spoločnosť MERO ČR.
Jediným vlastníkom TP bol k 31. 12. 2014 štát, pričom práva štátu ako akcionára vykonávalo Ministerstvo hospodárstva SR. Informácie prezentované nižšie čerpané z výročnej správy, z individuálnej účtovnej závierky spoločnosti zostavenej za obdobie od 1. januára do 31. decembra 2014 vypracovanej podľa § 17 ods. 6 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, v znení neskorších predpisov a verejne dostupných zdrojov. TP vlastní majetkový podiel v iných spoločnostiach, preto mu vzniká povinnosť zostavovať konsolidovanú účtovnú závierku. TP vlastní podiely v nasledujúcich spoločnostiach: BSP Bratislava Schwechat pipeline GmbH, so sídlom v Rakúsku (74,00 % vlastník), Spoločnosť pre skladovanie, a.s. so sídlom na území SR (86,55 % vlastník), ENERGOTEL, a.s. so sídlom na území SR (20,00 % vlastník) a SWS, s.r.o. so sídlom na území SR (48,85 % vlastník).
Stav zamestnancov TP k 31. decembru 2014 bol 293.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
57
Transpetrol, a.s. - zmena VI 2013/2014 (v tis. eur)
Stav na začiatku obdobia
Prírastky
Úbytky
Presuny
Stav na konci obdobia
Vlastné imanie
318 601
6 958
-7 834
0
317 725
Základné imanie
130 851
130 851
Zákonný rezervný fond
26 170
26 170
Kapitálové fondy
10 072
10 072
Oceňovacie rozdiely
535
-622
-87
Štatutárne a ostatné fondy
124 386
-24
124 362
Nerozdelený zisk/neuhradená strata
26 587
-7 188
19 399
Výsledok bežného obdobia
6 958
6 958
Zdroj: IÚZ
Vlastné imanie TP sa v roku 2014 znížilo o 876 tis. eur najmä vplyvom vyplatenia dividendy vo výške 7 000 tis. eur, rozpustením oceňovacích rozdielov majetku a záväzkov, čerpaním z fondu odmien a vplyvom prídelu do sociálneho fondu vo výške 188 tis. eur. Negatívne vplyvy čiastočne eliminoval dosiahnutý zisk za bežné obdobie vo výške 6 958 tis. eur.
Zisk zaznamenal pokles o 22,9 % hlavne z dôvodu absencie pozitívneho vplyvu oceňovacieho rozdielu z nepeňažného vkladu do Spoločnosti pre skladovanie, a.s., ktorý bol zúčtovaný v roku 2013. Negatívny vplyv mala aj absencia vysokého rozpustenie opravnej položky k vlastníckemu podielu v pridruženom podniku SWS, s.r.o., ktoré bolo zúčtované v roku 2013 (v roku 2014 bolo rozpustenie zúčtované v podstatne nižšej výške) a vyššia daň z príjmov (negatívny vplyv odloženej dane). Na zvyšovaní zisku sa naopak spolupodieľali vyššie výnosy z cenných papierov (v roku 2014 boli zúčtované bez vplyvu straty z predaja cenných papierov, ktorá bola v roku 2013) a úspora na nákladových položkách služieb najmä v oblasti opráv a údržby (pokles o 48,4 %) a v odborno-poradenských službách (pokles o 62,6 %). Úspora bola vykázaná aj v položkách odpisov vplyvom nižšieho stavu dlhodobého majetku z dôvodu prevodu majetku ako nepeňažného vkladu do Spoločnosti pre skladovanie, a.s. zrealizovaného počas roku 2013.
Dcérska spoločnosť BSP bola založená za účelom národného záujmu a spolupráce v záujme zvýšenia energetickej bezpečnosti SR. Projekt výstavby ropovodu Bratislava Schwechat (ďalej „BSP“) za úlohu zásobovať rafinériu Schwechat ruskou ropou a v prípade kríz dodávať ropu reverzom do rafinérie Slovnaft, a.s. Projekt BSP pokračoval v realizácii aj počas roku 2014, kedy prebiehali rokovania so zainteresovanými stranami, ktoré pokračovali aj v roku 2015. Projekt sa zameriaval najmä na trasovanie ropovodu na území mesta Bratislava. Koncom roka 2014 bola podpísaná Dohoda medzi vládou Slovenska a Rakúska o spolupráci v oblasti dlhodobých dodávok ropy z Rakúska na Slovensko na 15 rokov.
Spoločnosť pre skladovanie, a.s., vznikla v roku 2013 na podnet potreby zmeny spôsobu správy núdzových zásob ropy a ropných výrobkov v Slovenskej republike.
Spoločnosť pre skladovanie, a.s. sa v roku 2013 stala spoluzakladateľom Agentúry pre núdzové stavy ropy a ropných produktov (ďalej „Agentúra“), ktorá vznikla s cieľom obstarávania a udržiavania núdzových zásob roby a ropných produktov pre potreby ich použitia v stave ropnej núdze, prípadne na
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
58
plnenie medzinárodných záväzkov, ktoré SR. Počas roka 2014 bola Agentúre poskytnutá návratná finančná výpomoc vo výške 520 000 tis. eur so splatnosťou do 16. decembra 2024.
Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. (ďalej „VZP“) so sídlom Mamateyova 17, Bratislava, vznikla 1. júla 2005 transformáciou, v súlade so zákonom č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, formou nepeňažného vkladu dovtedajšej verejnoprávnej inštitúcie Všeobecná zdravotná poisťovňa. Od 1. januára 2010 je právnym nástupcom Spoločnej zdravotnej poisťovne, a.s., s ktorou sa týmto dňom zlúčila.
Jediným vlastníkom VZP bol k 31. 12. 2014 štát, pričom práva štátu ako akcionára vykonávalo Ministerstvo zdravotníctva SR. Informácie prezentované nižšie čerpané z výročnej správy zostavenej v zmysle § 11 ods. 3 zákona č. 581/2004 Z. z. a z individuálnej účtovnej závierky poisťovne zostavenej za obdobie od 1. januára do 31. decembra 2014 vypracovanej v súlade so zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, s opatrením Ministerstva financií SR z 30. novembra 2005 č. MF/22930/2005-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre zdravotné poisťovne, v znení neskorších predpisov a opatrením Ministerstva financií zo 14. decembra 2005 č. MF/22933/2005-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní a označovaní položiek individuálnej účtovnej závierky, obsahovom vymedzení týchto položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie pre zdravotné poisťovne, v znení neskorších predpisov. VZP nevlastní majetkové podiely v dcérskych spoločnostiach, preto jej nevzniká povinnosť zostavovať konsolidovanú účtovnú závierku. VZP vlastní podiely v nasledujúcich spoločnostiach s podstatným vplyvom: Slovenské liečebné kúpele Turčianske Teplice, a.s. (20,00 % vlastník), Kúpele Nimnica, a.s. (20,00 % vlastník), Kúpele Štós, a.s. (34,00 % vlastník), Kúpele Nový Smokovec, a.s. (34,00 % vlastník) a Kúpele Vyšné Ružbachy, a.s. (24,10 % vlastník). VZP vlastní cenné papiere akcie s podielom pod 20 % na základnom imaní v ďalších 8 kúpeľoch.
Priemerný prepočítaný počet zamestnancov VZP k 31. decembru 2014 bol 2 056.
Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. - zmena VI 2013/2014 (v tis. eur)
Stav na začiatku obdobia
Prírastky
Úbytky
Presuny
Stav na konci obdobia
Vlastné imanie
68 967
16 685
23 393
0
109 045
Základné imanie
161 180
161 180
Zákonný rezervný fond
0
-15 586
15 586
0
Ostatné fondy
263
-82
181
Oceňovacie rozdiely
0
4 601
4 601
Štatutárne a ostatné fondy
0
0
Nerozdelený zisk/neuhradená strata
-92 476
39 061
-15 586
-69 001
Výsledok bežného obdobia
12 084
12 084
Zdroj: IÚZ
Vlastné imanie VZP sa v roku 2014 zvýšilo o 40 078 tis. eur najmä vplyvom dosiahnutého zisku za bežné obdobie vo výške 12 084 tis. eur, rozdielu medzi odhadovaným a skutočným ročným zúčtovaním so štátom vo výške 10 187 tis. eur, dopadu zmeny metodiky účtovania odhadov poistného
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
59
na tzv. nepokryté obdobie vo výške 13 288 tis. eur a vplyvom oceňovacích rozdielov z cenných papierov vo výške 4 601 tis. eur (precenenie kúpeľov metódou vlastného imania). Negatívny vplyv bol zaznamenaný pri čerpaní fondu zdravotnej starostlivosti za účelom financovania zdravotnej starostlivosti zameranej na prevenciu a diagnostiku.
Zisk bežného obdobia medziročne klesol o 22,5 % najmä z dôvodu vyššieho rastu nákladov na poistné plnenie ako rastu výnosov z poistného (rozdiel -7 721 tis. eur), rast nákladov bol vykázaný najmä na výkony zariadení ústavnej starostlivosti. Pokles ostatných technických výnosov bol spôsobený najmä nižšími výnosmi z odpísaných pohľadávok. Pokles v ostatných technických a prevádzkových nákladov vo veľkej miera ovplyvnila nižšia tvorba rezerv na súdne spory, na prevádzkovú činnosť a pokles odpisov.
Poistný kmeň VZP sa v roku 2014 zmenšil priemerný evidovaný počet poistencov v roku 2014 bol 3 318 084, čo v porovnaní s minulým rokom bolo menej o 12 895 osôb, pričom z uvedeného počtu poistencov bolo 49,00 % mužov a 51,00 % žien. Štruktúra poistného kmeňa v roku 2014 bola nasledovná: 57,97 % poistenci štátu; 33,91 % zamestnanci; 6,94 % samostatne zárobkovo činné osoby; 1,18 % ostatní.
Z pohľadu počtu uzatvorených a ukončených poistných vzťahov v roku 2014 bol prechod do iných poisťovní o 10 285 osôb nižší ako počet poistencov, ktorý podali prihlášku do VZP. Úbytok poistencov z iných dôvodov ako prechodu do inej poisťovne bol o 6 002 osôb vyšší, pričom úbytok osôb z dôvodu úmrtia bol o 12 657 vyšší ako prírastok novonarodených poistencov, prírastok bol zaznamenaný na vyššom príchode poistencov z cudziny ako odchode do cudziny (o 2 081 poistencov) a tiež bol vyšší príchod poistencov z EÚ ako odchod do EÚ (o 4 574 poistencov).
Objem príjmov VZP, ktorý v roku 2014 dosiahol výšku 2 759 015 tis. eur, sa medziročne zvýšilo 2,01 %, pričom priemerná výška príjmu na 1 poistenca na mesiac medziročne vzrástla zo 67,66 eur (rok 2013) na 69,29 eur (rok 2014). V roku 2014 sa zmenila aj štruktúra príjmov: vzrástol podiel príjmu z poistného od ekonomicky aktívny poistencov o 2,52 %, klesol podiel príjmov z poistného od poistencov štátu o 1,99 % a podiel príjmov z prerozdelenia poistného od iných zdravotných poisťovní klesol o 0,47 %. V roku 2014 sa zvýšil aj počet zmluvných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, s ktorými mala VZP uzatvorenú zmluvu.
3.2.2.Vlastné imanie Národnej banky Slovenska
Národná banka Slovenska (ďalej „NBS“), so sídlom Imricha Karvaša 1, Bratislava, bola ako štátny orgán zriadená na základe zákona č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov ako výsledok intenzívnych príprav jej vytvorenia, ktoré začali v júli 1992 po uzavretí politickej dohody o zániku Česko Slovenskej federatívnej republiky. Svoju činnosť začala 1. januára 1993. Zavedením eura na Slovensku k 1. januáru 2009 sa NBS stala riadnym členom Eurosystému a riadi sa Protokolom o štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky.
Informácie prezentované nižšie čerpané z výročnej správy, z verejne dostupných zdrojov a z individuálnej účtovnej závierky banky zostavenej za obdobie od 1. januára do 31. decembra 2014
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
60
vypracovanej v súlade s Usmernením Európskej centrálnej banky z 11. novembra 2010 o právnom rámci pre účtovníctvo a finančné výkazníctvo v Európskom systéme centrálnych bánk č. ECB/2010/20 v znení neskorších predpisov. Pri účtovaní transakcií, ktoré Usmernenie neupravuje postupuje banka v súlade s Medzinárodnými štandardmi pre finančné vykazovanie, prípadne podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
Priemerný prepočítaný počet zamestnancov NBS za rok 2014 bol 1 008.
Výsledok činnosti bežného obdobia NBS ovplyvňoval vývoj podnikateľského prostredia eurozóny, ktoré v podmienkach bankového sektora ovplyvňuje svojou činnosťou predovšetkým Európska centrálna banka. Vplyv prostredia, ktorý sa prejavil vo výsledku NBS počas roka 2014 bol najmä pokles základnej úrokovej sadzby ECB, ako reakcia na pretrvávajúcu nízku mieru inflácie s cieľom oživenia eurozóny. Ďalší faktor nezanedbateľného vplyvu je realizácia jednotnej menovej politiky v rámci Eurosystému a prechod na Jednotný mechanizmus bankového dohľadu. Počas roku 2014 nastala aj významná zmena v oblasti platobného styku, a to prechod na spoločný európsky platobný trh (SEPA), v rámci ktorého sa od februára 2014 realizujú všetky bezhotovostné úhrady a inkasá v 33 európskych krajinách rovnako efektívne ako domáce platby.
Národná banka Slovenska - zmena VI 2013/2014 (v tis. eur)
Stav na začiatku obdobia
Prírastky
Úbytky
Presuny
Stav na konci obdobia
Vlastné imanie
-3 671 207
447 728
-193 742
0
-3 417 221
Základné imanie a rezervné fondy
357 797
357 797
Účty precenenia
887 603
345 535
-193 742
1 039 396
Nerozdelený zisk/neuhradená strata
-4 916 607
-4 916 607
Výsledok bežného obdobia
102 193
102 193
Zdroj: IÚZ
Vlastné imanie NBS sa v roku 2014 zvýšilo o 253 986 tis. eur vplyvom zisku bežného obdobia vo výške 102 193 tis. eur a navýšenia stavu účtov precenenia o 151 793 tis. eur.
Zisk bežného obdobia zaznamenal pokles o 79,1 % najmä vplyvom poklesu zisku z finančných činností v dôsledku poklesu zisku zo správy investičných rezerv, výkonu menovej politiky a navýšenia všeobecnej rezervy na finančné straty (4,4 násobný rast).
Zisk zo správy investičných rezerv10 klesol o 43,2 % hlavne z dôvodu nižších výnosov z úrokov z operácií s cennými papiermi (dôsledok zníženia základnej úrokovej sadzby ECB, objemu cenných papierov pokles z dôvod predaja najmä v kategórii cenných papierov na obchodovanie emitovaných peňažnými finančnými inštitúciami a verejnou správou eurozóny a zmeny štruktúry portfólia klesol podiel investičného portfólia denominovaného v EUR v prospech rastu podielu cenných papierov v portfóliu denominovaných v USD). Pokles základnej úrokovej sadzby ECB mal vplyv aj na zníženie úrokov remunerovaných pohľadávok v rámci Eurosystému (najmä z operácií realizovaných prostredníctvom TARGET2 s ostatnými členmi Európskeho systému centrálnych bánk). Negatívny vplyv mal aj výsledok z derivátových operácií.
10 Správou investičných rezerv sa rozumie riadenie investičných portfólií na obchodovanie tvorených najmä cennými papiermi, menovými a úrokovými swapmi, repo obchodmi, zlatými repo obchodmi a operáciami na nostro účtoch.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
61
Nižší zisk z výkonu menovej politiky11 o 24,6 % bol spôsobený najmä poklesom úrokových výnosov zo štrukturálny operácií vykonávaných za účelom jednotnej menovej politiky v rámci Eurosystému (štrukturálne operácie zahŕňajú nákup dlhopisov v rámci programov CBPP1, CBPP3 a SMP). Objem cenných papierov sa v priebehu roka znížil z dôvodu ich maturity. Pokles bol zaznamenaný aj v položke menového príjmu z Eurosystému a podielu na zisku ECB.
Pozitívny vplyv na zisk bežného obdobia mala emisia bankoviek a mincí vďaka emisnému zisku z nevymenených obehových korunových mincí, u ktorých bola 2. januára 2014 zákonne ukončená platnosť.
Náklady na prevádzkovú činnosť sa zvýšili o 18,7 % z dôvodu zvýšených nákladov na realizáciu komplexného hodnotenia troch najväčších úverových inštitúcií v SR (VÚB, a.s., Slovenská sporiteľňa, a.s. a Tatra banka, a.s.) externými audítorskými spoločnosťami, ktoré vyplynulo zo systému Jednotného mechanizmu dohľadu v Eurosystéme.
3.2.3.Implicitné záväzky
Implicitné záväzky podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti definované ako „rozdiel medzi očakávanými budúcimi výdavkami subjektov verejnej správy a očakávanými budúcimi príjmami subjektov verejnej správy, ktoré vyplývajú z finančných dôsledkov spôsobených budúcim uplatňovaním práv a povinností ustanovených právnym poriadkom Slovenskej republiky, ak tieto nie súčasťou dlhu verejnej správy“. Z uvedeného vyplýva, že nejde o záväzky vykázané v súvahe subjektov verejnej správy, keďže ich ocenenie môže byť problematické. Napriek tomu v individuálnych prípadoch možno, pri použití adekvátnych analytických metód a pri zohľadnení aktuálneho legislatívneho stavu, odhadnúť ich výšku.
Implicitné záväzky spojené so starnutím obyvateľstva najviac ovplyvňujú záväzky dôchodkového systému a zdravotníctva spolu vo výške 157,2 % HDP. Poistenie v nezamestnanosti a výdavky na školstvo položkami, ktoré naopak celkovú výšku implicitných záväzkov znižujú spolu vo výške 25,8 % HDP. Starnutie populácie prináša so sebou postupné znižovanie počtu detí a aktívneho obyvateľstva na trhu práce, čo automaticky vedie (za predpokladu nezmenených iných podmienok ako napríklad očakávaný väčší dôraz na výdavky do školstva v budúcnosti) k úsporám na strane výdavkov verejných financií.
Hodnota implicitných záväzkov zo starnutia obyvateľstva ku koncu roka 2014 výrazne medziročne poklesla o 69,5 p.b. Pokles nastal predovšetkým z dôvodu aktualizácie dlhodobých makroekonomických a demografických predpokladov, ku ktorým pristupuje pracovná skupina Európskej komisie raz za tri roky. V novej projekcii je tiež novinkou zahrnutie systému dôchodkov ozbrojených zložiek a vianočných dôchodkov do projekcií v rámci výdavkov na dôchodky.
Implicitné záväzky súvisiace so splácaním dlhodobého PPP projektu rýchlostnej cesty R1 kvantifikované na základe odhadu platieb štátu za dostupnosť počas celej doby trvania koncesie do
11 Pod výkon menovej politiky spadá realizácia štrukturálnych operácií vyplývajúcich z výkonu jednotnej menovej politiky Eurosystému a ostatné operácie vyplývajúce z členstva NBS v Eurosystéme.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
62
roku 2041. Oproti roku 2013 došlo k miernemu poklesu vplyvu na celkové implicitné záväzky o 0,1 p.b. z dôvodu aktualizácie platieb za dostupnosť v rokoch 2014 a 2015.
Implicitný záväzok súvisiaci s Národným jadrovým fondom vyplýva z financovania vyraďovania jadrových zariadení, keď veľkosť budúcich nákladov výraznejšie porastie kvôli zvyšujúcim sa nákladom na skladovanie a likvidáciu jadrového odpadu. V celom horizonte, najmä vďaka kumulujúcemu sa prebytku systému v prvých dekádach, je vplyv zahrnutia Národného jadrového fondu kladný vo výške 3,3 % HDP a znižuje celkové implicitné záväzky. Mierne zhoršenie o 0,4 p.b. oproti roku 2013 vyplynulo z nového prepočtu v súlade s predpokladmi aktualizovanej Stratégie záverečnej časti mierového využívania jadrovej energie v Slovenskej republike, ktorú Vláda SR schválila 8.7.2015.
V tohtoročnej správe pribudla pre informáciu memorandová položka PPP projektu výstavby Univerzitnej nemocnice v Bratislave. Kvantifikácia dopadov na implicitné záväzky sa vypracovala na základe štúdie uskutočniteľnosti, ktorú Vláda SR vzala na vedomie dňa 21.6.2014. Vplyv tohto projektu nie je zohľadnený v celkových implicitných záväzkoch do definitívneho rozhodnutia o spôsobe jeho realizácie.
Celkovo hodnota implicitných záväzkov bola ku koncu roka 2014 na úrovni 148,2 % HDP, oproti predchádzajúcemu roku klesla o 69,5 p.b. najmä kvôli revízii predpokladov dlhodobých projekcií príjmov a výdavkov súvisiacich so starnutím obyvateľstva.
Odhad implicitných záväzkov (tis. eur)
31.12.2014
31.12.2013
2014-2013
% HDP
tis. eur
% HDP
tis. eur
p.b.
tis. eur
Starnutie obyvateľstva
-148,6
-111 803 428
-218,1
-160 525 088
69,5
48 721 660
- dôchodkový systém
-57,8
-43 445 940
-84,9
-62 489 575
27,1
19 043 635
- zdravotníctvo
-99,4
-74 796 443
-138,2
-101 700 277
38,8
26 903 834
- dlhodobá starostlivosť
-17,2
-12 965 831
-16,9
-12 442 675
-0,3
-523 156
- poistenie v nezamestnanosti
6,1
4 555 428
4,4
3 247 603
1,7
1 307 825
- školstvo
19,7
14 849 357
17,5
12 859 836
2,2
1 989 521
PPP projekt - rýchlostná cesta R1
-2,8
-2 114 061
-2,9
-2 116 763
0,1
2 702
Národný jadrový fond
3,3
2 450 852
3,7
2 709 465
-0,4
-258 613
Implicitné záväzky spolu
-148,2
-111 466 637
-217,3
-159 932 386
69,1
48 645 749
p.m. PPP projekt - Nová univerzitná nemocnica v Bratislave
-0,18%
- 137 450
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
63
3.2.4.Podmienené záväzky
Podmienenými záväzkami iné pasíva účtovnej jednotky, ktorá ich vykazuje v poznámkach individuálnej účtovnej závierky. Nejde teda o záväzok vykázaný na súvahových položkách pasív, pretože nie je splnená podmienka na ich zaúčtovanie (výška záväzku sa nedá spoľahlivo oceniť, obdobie, ku ktorému sa povinnosť viaže nie je určené a úbytok ekonomických úžitkov v budúcnosti nie je istý).
Podmienené záväzky podľa zložiek verejného sektora (tis. eur)
31.12.2013
31.12.2014
2014-2013
Ústredná správa a podniky štátnej správy
12 034 579
13 309 615
1 275 036
Vyššie územné celky a ich účtovné jednotky
7 578
5 832
-1 746
Obce a ich účtovné jednotky
21 165
85 612
64 447
Spolu
12 063 322
13 401 059
1 337 737
Celkové podmienené záväzky verejného sektora boli k 31.12.2014 vykázané vo výške 13 401 059 tis. eur (17,7 % HDP). V rámci verejného sektora bola rozhodujúca časť (99,3 %) podmienených záväzkov vykázaná v sektore ústrednej správy vrátane podnikov štátnej správy. Zvyšná časť pripadá na samosprávu, ktorá okrem obcí a vyšších územných celkov zahŕňa aj ich rozpočtové a príspevkové organizácie a obchodné spoločnosti. Medziročný nárast celkových podmienených záväzkov o 1 337 737 tis. eur ku koncu roka 2014 je ďalej popísaný podľa jednotlivých skupín najväčších podmienených záväzkov.
Prehľad najväčších podmienených záväzkov (tis. eur)
31.12.2013
31.12.2014
2014-2013
Kapitál na požiadanie a záruky v medz. finančných inštitúciách
8 390 704
8 573 444
182 740
Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM)
5 109 000
5 108 800
-200
Európsky nástroj finančnej stability (EFSF)
2 188 070
2 318 329
130 259
Európska investičná banka
573 996
580 496
6 500
Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj
339 803
385 983
46 180
Európska banka pre obnovu a rozvoj
101 359
101 359
0
Rozvojová banka rady Európy
16 853
16 854
1
Medzinárodná banka pre hospodársku spoluprácu
11 526
11 526
0
Mnohostranná agentúra pre investičné záruky
2 485
2 485
0
Medzinárodná investičná banka
47 612
47 612
0
Medzinárodné investičné arbitráže
414 839
254 394
-160 445
Zdravotná poisťovňa Union, a.s.
26 000
27 394
1 394
Bývalá zdravotná poisťovňa Apollo, a.s.
131 400
0
-131 400
U.S. Steel Košice, a.s.
257 439
0
-257 439
Eurogas Inc. a Belmont Resources Inc.
0
227 000
227 000
Ostatné súdne spory
1 872 876
1 750 985
-121 891
Ministerstvo financií SR
823 467
555 878
-267 589
Ministerstvo vnútra SR
0
128 906
128 906
Kancelária národnej rady SR
724 735
728 073
3 338
Fond národného majetku
208 543
221 286
12 743
Slovenský pozemkový fond
116 131
116 842
711
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
64
Iné (FNM, podniky, MFSR)
1 114 460
2 595 998
1 481 538
FNM - Privatizačné zmluvy
1 114 433
1 013 876
-100 557
FNM - Nevyrovnané reštitučné nároky
27
27
0
Slovenský plynárenský priemysel, a.s.
0
1 111 581
1 111 581
Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s.
0
146 880
146 880
Exportno-importná banka Slovenska
0
198 396
198 396
Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s.
0
115 050
115 050
Záruky MF SR voči SZRB, a.s.
0
10 188
10 188
Spolu
11 792 879
13 174 821
1 381 942
Prvú skupinu tvoria podmienené záväzky vyplývajúce z kapitálu splatného na požiadanie a záruk v medzinárodných finančných inštitúciách. Najväčší podmienený záväzok je vykázaný pri Európskom stabilizačnom mechanizme (ESM) vo výške 5 108 800 tis. eur. Tento finančný mechanizmus je určený na poskytovanie pomoci členským štátom eurozóny vo vážnych finančných problémoch s cieľom zabezpečiť stabilitu eurozóny. Základné imanie ESM v sume 700 000 000 tis. eur tvorí 80 000 000 tis. eur vo forme splatených akcií (z toho podiel SR: 659 200 tis. eur) a 620 000 000 tis. eur vo forme akcií splatných na vyzvanie (z toho podiel SR: 5 108 800 tis. eur). Slovenská republika sa ratifikáciou zmluvy, ktorou sa zriaďuje ESM zaviazala, že v prípade, ak úroveň splateného imania klesne pod schválených 80 000 000 tis. eur absorbovaním strát ESM, Správna rada ESM vyzve akcionárov na jeho splatenie jednoduchou väčšinou. Tento proces sa týka iba poklesu splateného imania pod úroveň schváleného zaplateného imania, ktorý by mal v prípade jeho nedoplnenia za následok stratu „AAA“ ratingu ESM. Ďalej, pri potrebe zabrániť omeškaniu ESM v platení povinností voči svojim veriteľom generálny riaditeľ ESM právo vyzvať na úhradu upísaného základného imania prostredníctvom výzvy. Členovia ESM takúto výzvu na úhradu príspevku povinní splatiť do siedmich dní od doručenia výzvy generálneho riaditeľa.
Európsky nástroj finančnej stability (EFSF) je predchodca ESM (tzv. euroval 1). Slovenská republika sa ako členský štát EFSF zaviazala poskytovať záruky za dlhové finančné inštrumenty vydávané EFSF v prípade žiadosti členského štátu eurozóny o finančnú podporu. V zmysle zákona o špecifických štátnych zárukách sa Slovensko musí podieľať na celkovej výške záruk podielom 7 727 570 tis. eur. Zároveň sa musí podieľať na ďalších záručných mechanizmoch potrebných na získanie AAA ratingu pre EFSF, napríklad poskytnutím dodatočných záruk EFSF do výšky 165 % svojho podielu na zárukách pre každú emisiu. Stav záruk vystavených Slovenskou republikou bol k 31.12.2014 vo výške 2 318 329 tis. eur a v priebehu roka 2014 sa zvýšil o 130 259 tis. eur12 z dôvodu realizovaných emisií dlhopisov zo strany EFSF potrebných na pokrytie troch tranží finančnej stabilizačnej pomoci pre Grécko.
12 V kapitole 1.2. pri medziročnom náraste hrubého dlhu je uvedený vplyv EFSF vo výške 102 204 tis. eur. Rozdielna suma vyplýva z rozdielnej metodiky dlhu a podmienených záväzkov. Do verejného dlhu sa zaratúva podiel Slovenska na skutočnej pôžičke krajine (v tomto prípade Grécka) od EFSF. Do podmienených záväzkov sa započítavajú záruky Slovenska za pôžičky, ktoré EFSF získava na kapitálovom trhu, aby mohol poskytnúť pôžičky krajinám (Grécku). Navyše, záruky kvôli ratingu poskytované na vyššiu sumu, ako si EFSF v skutočnosti na trhu požičiava a požičaná suma na trhu nemusí byť úplne zhodná s tou, ktorú EFSF potrebuje v danom roku na pôžičky pre krajiny.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
65
Ostatné medziročné zmeny v kategórii kapitálu splatného na požiadanie spôsobili úpravy členského podielu v cudzej mene (precenenie), ktoré Slovensko ako akcionár v medzinárodných finančných inštitúciách.
Medzinárodné investičné arbitráže vznikajú domnelým porušením bilaterálnych investičných dohôd uzatváraných medzi suverénnymi štátmi na podporu a ochranu investícií. Predmetom sporov je náhrada škody za porušenie dohôd o podpore a ochrane investícií.
V priebehu roka 2014 došlo k ukončeniu dvoch arbitráží. Arbitráž s akcionármi bývalej zdravotnej poisťovne Apollo bola ukončená jurisdikčným rozhodnutím arbitrážneho tribunálu zo 4.6.2014, ktorým bol zamietnutý celý žalovaný nárok z dôvodu nedostatku jurisdikcie tribunálu. Arbitráž s akcionármi U.S. Steel Košice, a.s. bola ukončená procedurálnym rozhodnutím arbitrážneho tribunálu zo 16.4.2014 na základe stiahnutia žaloby žalobcom. Výsledkom je, že SR nemusí platiť U.S. Steel Košice, a.s. žiadnu náhradu škody a strany sporu si samy znášajú svoje trovy konania.
V roku 2014 začalo arbitrážne konanie s EuroGas Inc. a Belmont Resources Inc.. Spor o náhradu škody vedú uvedené spoločnosti voči SR vo výške 227 000 tis. eur z dôvodu údajného protiprávneho odobratia povolenia na ťažbu mastenca. Arbitráž je vedená podľa bilaterálnej investičnej dohody medzi SR a USA a bilaterálnej investičnej dohody medzi SR a Kanadou.
Pri medzinárodnej arbitráži so Zdravotnou poisťovňou Union, a.s. sa zvýšili podmienené záväzky z dôvodu započítania úrokov.
Kategória ostatných súdnych sporov je po vecnej stránke rozmanitá, FNM napríklad eviduje súdne spory s privatizovaným majetkom (žaloba o náhradu škody, exekučné konanie, náhrada škody z odstúpenia od zmluvy a iné). Bližšie informácie k jednotlivým súdnym sporom sa z dôvodu citlivosti údajov spravidla neuvádzajú.
V roku 2014 sa rozšíril zoznam podmienených záväzkov o súdne spory Ministerstva vnútra SR (spory o náhradu škody a nemajetkovej ujmy), ktoré neboli predtým vykázané. Ukončenie viacerých žalôb v prospech Ministerstva financií SR znížilo podmienené záväzky o 267 589 tis. eur. V prípade Kancelárie národnej rady SR pribudla jedna žaloba za legislatívnu činnosť SR a klesli antidiskriminačné žaloby sudcov.
Skvalitňovanie uplatňovania požiadaviek ústavného zákona viedlo k rozšíreniu skupiny ostatných podmienených záväzkov o niektoré podniky štátnej správy. Slovenský plynárenský priemysel, a.s. vykázal ku koncu roka 2014 najväčší objem podmienených záväzkov vo výške 1 111 581 tis. eur súvisiacich najmä s finančnými derivátmi slúžiacimi na zaistenie obchodov na nákup plynu. Štátne banky EXIM a SZRB, a.s. vykazujú bankové záruky a úverové prísľuby.
Záruky Ministerstva financií SR voči Slovenskej záručnej a rozvojovej banke, a.s. predstavujú nové podmienené záväzky ku koncu roka 2014 vo výške 10 188 tis. eur. Na základe zmluvy podpísanej medzi MF SR a SZRB dňa 20.12.2013 poskytuje SZRB odvodový úver na podporu udržania zamestnanosti zamestnávateľovi, ktorý je malým alebo stredným podnikom, s možnosťou získania finančnej pomoci MF SR vo forme záruky za úver a/alebo úhrady časti úrokov z úveru.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
66
3.2.5.Ostatné zložky čistého bohatstva
Pod ostatnými zložkami čistého bohatstva sa k 31.12.2014 vykazovali najmä aktívne súdne spory v kategórii iné aktíva v súhrnnej výške 1 258 240 tis. eur. Medziročný nárast o 569 595 tis. eur je spôsobený hlavne rozšírením zoznamu iných aktív za subjekty, ktoré ich predtým nevykazovali.
Podmienené aktíva podľa zložiek verejného sektora k 31.12.2014 (tis. eur)
31.12.2013
31.12.2014
2014-2013
Ústredná správa a podniky štátnej správy
631 685
1 218 382
586 697
Vyššie územné celky a ich účtovné jednotky
10 107
9 236
-871
Obce a ich účtovné jednotky
46 853
30 622
-16 231
Spolu
688 645
1 258 240
569 595
Medzi najväčšie iné aktíva k 31.12.2014 patrili súdne spory evidované Ministerstvom financií SR vo výške 393 218 tis. eur (konkurzné konania, exekučné rozhodnutia a iné súdne spory). Ministerstvo financií SR ešte viedlo pohľadávku voči Slovenskému záručnému a investičnému fondu, s.r.o. vo výške 85 751 tis. eur, ktorá sa rovná výške obchodného podielu Európskeho investičného fondu v SZIF, s.r.o., ktorý byť prevedený na právnickú osobu ovládanú Slovenskou republikou. Podnik Vodohospodárska výstavba, š.p. vykazoval súdny spor voči Slovenským elektrárňam, a.s. vo výške 324 534 tis. eur. Spor sa týka platieb, ktoré platí Vodohospodárska výstavba, š.p. elektrárňam od roku 2006 na základe podľa nich neplatných zmlúv na užívanie Vodnej elektrárne Gabčíkovo. Exportno-importná banka SR vykázala pod inými aktívami prijaté zabezpečenie za poskytnuté úvery a záruky v sume 177 944 tis. eur. Skupina Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s. vykázala v konsolidovanej účtovnej závierke pod podmienenými aktívami sumu prijatých bankových záruk vo výške 103 901 tis. eur. Bankové záruky uzatvárané v prospech skupiny SEPS, a.s. účastníkmi krátkodobého trhu s elektrickou energiou, ktoré chránia skupinu pred ich prípadnou platobnou neschopnosťou.
Pre koncept čistého bohatstva boli celkové podmienené aktíva verejného sektora upravené o nasledovné položky. Časť vyčíslenej spornej sumy, o ktorú sa súdi Vodohospodárska výstavba, š.p. so Slovenskými elektrárňami, a.s., bola od celkových podmienených aktív odpočítaná. Táto časť zodpovedá 34% vlastníckemu podielu štátu v SE, a.s. Z pohľadu verejného sektora ide o konsolidáciu. Odpočítané boli tiež prijaté záruky EXIMBANKY a SEPS, a.s. V oboch prípadoch, ak by boli záruky realizované, vlastné imanie a čisté bohatstvo by nevzrástlo, pretože príjmy z realizovaných záruk by len nahradili existujúce bilančné aktíva (úvery u EXIMBANKY a obchodné pohľadávky u skupiny SEPS, a.s.). Tieto podmienené aktíva teda nepredstavujú potenciálny zdroj zvýšenia vlastného imania verejného sektora. Upravená výška podmienených aktív pre čisté bohatstvo k 31.12.2014 bola 866 053 tis. eur.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
67
4. Komentár k súhrnnej účtovnej závierke verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2014
Súhrnná účtovná závierka verejnej správy sa zostavuje podľa zákona č. 431/2002 Z. z.o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o účtovníctve“). Primerane sa využívajú aj ustanovenia Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky zo 17. decembra 2008 č. MF/27526/2008-31 v znení neskorších predpisov, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o metódach a postupoch konsolidácie vo verejnej správe a podrobnosti o usporiadaní a označovaní položiek konsolidovanej účtovnej závierky vo verejnej správe (ďalej len ,,opatrenie“), a to v oblasti použitých metód konsolidácie a postupu konsolidácie.
Súhrnná účtovná závierka obsahuje súvahu, výkaz ziskov a strát a poznámky zostavené na základe princípov konsolidácie uplatňovaných v Medzinárodných účtovných štandardoch pre verejnú správu (IPSAS). Na rozdiel od agregovaných dát za verejnú správu neobsahuje niektoré vzájomné vzťahy, ktoré boli identifikované medzi subjektmi tvoriacimi súhrnný celok.
Cieľom súhrnnej účtovnej závierky verejnej správy je doplniť a rozšíriť informácie o verejnom sektore ako celku z pohľadu jeho finančnej pozície a hospodárenia na akruálnom princípe. Úlohou tohto dokumentu nie je nahradiť výsledky spracovávané v metodike ESA 2010 alebo samotné účtovné závierky subjektov verejnej správy. Dôvodom určité rozdiely v štatistickej metodikeESA 2010 a účtovnej konsolidácii, ako napríklad zaradenie subjektov do verejnej správy verzus súhrnného celku, účtovný výsledok hospodárenia verzus saldo rozpočtu verejnej správy, miera akrualizácie a podobne (pozri kapitolu 4 v Súhrnnej výročnej správe za rok 201213).
Z pohľadu postupu zostavovania súhrnnej účtovnej závierky ide o agregáciu individuálnych a konsolidovaných účtovných závierok subjektov súhrnného celku do sumárnej súvahy a sumárneho výkazu ziskov a strát a ich očistenie o tie transakcie, ktoré sa realizovali v rámci súhrnného celku v priebehu účtovného obdobia. V rámci účtovnej konsolidácie sa vykonávajú aj ďalšie konsolidačné úpravy pokiaľ sú významné a neboli zaznamenané vo vstupných údajoch.
Dôležité je, že účtovná konsolidácia a spracovanie súhrnnej účtovnej závierky je reálny proces s reálnymi účtovnými dátami subjektov súhrnného celku, pričom ale nedochádza k ich zmene v pôvodných účtovných závierkach. Tento pohľad je dôležitý pri čítaní komentára k jednotlivým položkám súhrnnej účtovnej závierky a znamená, že ak boli eliminované napríklad kapitálové účasti ministerstiev v obchodných spoločnostiach, v individuálnej účtovnej závierke daného ministerstva sa takýto finančný majetok vo forme podielov bude aj naďalej vykazovať. Tieto konsolidačné operácie môžu vznikať na tzv. prvej úrovni konsolidácie (v rámci konsolidovanej účtovnej závierky kapitoly ŠR, obce alebo vyššieho územného celku), druhej úrovni konsolidácie (v rámci konsolidovanej účtovnej závierky ústrednej správy) alebo pri tretej úrovni, pri spracovaní súhrnnej účtovnej závierky.
Z pohľadu eliminovaných čiastok a iných konsolidačných úprav boli upravené tieto položky majetku: dlhodobý finančný majetok, pohľadávky, finančné účty a poskytnuté finančné výpomoci.
13
www.finance.gov.sk
; sekcia Financie/Štátne výkazníctvo/Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
68
Z pasív boli upravené tieto položky: vlastné imanie, záväzky, prijaté finančné výpomoci. Pri nákladoch a výnosoch boli identifikované vzájomné vzťahy najmä z titulu daní a poplatkov, úrokov a ostatných finančných a prevádzkových nákladov resp. výnosov.
Z dôvodu odlišnej metodiky účtovania niektorých transakcií, ako aj z dôvodu neidentifikovaných vzájomných vzťahov v rovnakej hodnote, neboli na úrovni súhrnnej účtovnej závierky eliminované niektoré významné vzťahy:
daň z príjmu právnických osôb, fyzických osôb a daň z pridanej hodnoty,
sociálne a zdravotné poistenie v oblasti pohľadávok, záväzkov, nákladov a výnosov,
ostatné pohľadávky, záväzky, náklady a výnosy s rozdielnou hodnotou vykázanou v podkladoch pre eliminácie za jednotlivé účtovné jednotky.
Účtovné jednotky súhrnného celku vykazujú medzi sebou množstvo vzájomných vzťahov, ktoré je veľmi náročné eliminovať pri zostavovaní súhrnnej účtovnej závierky, a preto je potrebný čas na zlepšenie procesov a techniky za účelom použitia štandardných konsolidačných operácií.
Súhrnná účtovná závierka nie je overovaná nezávislým audítorom, je však zostavená z účtovných závierok, ktoré boli predmetom auditu (konsolidovaná účtovná závierka ústrednej správy, konsolidované účtovné závierky kapitol štátneho rozpočtu, konsolidované účtovné závierky vyšších územných celkov a 1 124 konsolidovaných účtovných závierok obcí).
Audit súhrnnej účtovnej závierky nie je vzhľadom na rozsah a rozmanitosť súhrnného celku realizovateľný. V praktickom prevedení nie je možné v plnom rozsahu zabezpečiť požiadavky dané medzinárodným audítorským štandardom ISA 210.3. resp. ISA 210.6., a to tak z hľadiska spoločnosti, ktorá by mala audit vykonať, ako aj z hľadiska zostavovateľa súhrnnej účtovnej závierky, čo je aj v súlade s názorom Úradu pre dohľad nad výkonom auditu. Napriek tomu súhrnná účtovná závierka vychádza z auditovaných konsolidovaných účtovných závierok zostavovaných vo verejnej správe, auditovaných individuálnych účtovných závierok obcí, obchodných spoločností a ďalších subjektov, ktorým audit účtovnej závierky vyplýva z príslušnej legislatívy, čo napokon zvyšuje dôveryhodnosť samotnej súhrnnej účtovnej závierky.
4.1.Štruktúra súhrnného celku v roku 2014
Súhrnná účtovná závierka bola spracovaná Ministerstvom financií SR v súlade s § 22a zákona o účtovníctve, a to na základe:
konsolidovanej účtovnej závierky ústrednej správy (1),
konsolidovaných účtovných závierok obcí (1 124),
konsolidovaných účtovných závierok vyšších územných celkov (8),
individuálnych účtovných závierok obcí, ktoré nezostavili konsolidovanú účtovnú závierku(1 802),
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
69
individuálnych účtovných závierok ostatných subjektov verejnej správy a právnických osôb s majetkovou účasťou štátu založených podľa osobitných predpisov14 (55).
Súhrnný celok verejnej správy predstavujú všetky rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne fondy, obce, vyššie územné celky, obchodné spoločnosti, v ktorých vlastnícky podiel organizácia ústrednej správy (napríklad ministerstvo) alebo územnej samosprávy (obec a VÚC), štátne podniky, verejné vysoké školy, Sociálna poisťovňa, Fond národného majetku SR, Rozhlas a televízia Slovenska, Slovenský pozemkový fond, Železnice SR a ďalšie organizácie založené na základe zákona (bližší popis je uvedený v prílohe č. 2 tejto správy).
Do súhrnného celku nie zaradené obchodné spoločnosti, ktoré dlhodobo v konkurze alebo likvidácii, súkromné právnické osoby, družstvá, občianske združenia, politické strany, cirkvi, fyzické osoby podnikatelia a samotné obyvateľstvo.
Súhrnný celok verejnej správy za rok 2014 tvorilo 7 843 účtovných jednotiek, čo je v porovnaní s rokom 2013 viac o 29 subjektov. Na počet organizácií v súhrnnom celku mali vplyv zmeny v rámci ústrednej správy, kde došlo medziročne k zníženiu počtu organizácií o 54. Ku koncu roka 2014 zaniklo ďalších 63 štátnych organizácií, z toho 46 Úradov práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Zaniknuté organizácie ústrednej správy v roku 2014 zahrnuté do súhrnného celku posledný krát, a to s údajmi za obdobie, počas ktorého existovali v roku 2014. V rámci územnej samosprávy však došlo k nárastu rozpočtových a príspevkových organizácií o 37, čo čiastočne kompenzovalo zníženie v ústrednej správe. Na celkovom medziročnom zvýšení organizácií súhrnného celku sa tak podieľali najmä obchodné spoločnosti územnej samosprávy.
Počet organizácií v súhrnnom celku
2014
2013
Súhrnný celok spolu
7 843
7 814
Rozpočtové a príspevkové organizácie
4 261
4 280
Obce
2 926
2 926
Vyššie územné celky
8
8
Ostatné subjekty verejnej správy
55
53
Obchodné spoločnosti
593
547
Zo špecifík verejnej správy vyplýva, že rozhodujúcu časť tvoria rozpočtové a príspevkové organizácie, t.j. organizácie naviazané na svojho zriaďovateľa (štát, obec alebo VÚC) celým svojim rozpočtom (rozpočtové organizácie) alebo príspevkom (príspevkové organizácie).
Z celkového počtu rozpočtových organizácií bolo v ústrednej správe 766, v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí 2 236 a v zriaďovateľskej pôsobnosti VÚC 564 organizácií. Z celkového počtu príspevkových organizácií bolo v ústrednej správe 125, v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí 263 a v zriaďovateľskej pôsobnosti VÚC 307 organizácií.
14 Napr. zákon č.258/1993 o Železniciach Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
70
Z celkového počtu obchodných spoločností patrí do pôsobnosti obcí 527, ústrednej správy 49 a vyšších územných celkov 17.
Bližší prehľad o súhrnnom celku verejnej správy za rok 2014 je uvedený v súhrnnej účtovnej závierke, ktorá je prílohou č. 2 tohto dokumentu.
4.2. Komentár k najvýznamnejším položkám súhrnnej účtovnej závierky
Súhrnná účtovná závierka verejnej správy SR za rok 2014 je v tomto komentári uvádzaná v skrátenej štruktúre. Bližší popis jednotlivých položiek je uvedený v poznámkach súhrnnej účtovnej závierky, ktorá je prílohou č. 2 tejto správy. Komentár k súhrnnej účtovnej závierke podáva účtovný pohľad na hodnotu aktív, pasív, nákladov a výnosov a snaží sa o identifikovanie najvýznamnejších medziročných zmien. Ďalšie informácie o jednotlivých subjektoch je možné nájsť v ich účtovných závierkach a výročných správach, ktoré sa zverejňujú na portáli registra účtovných závierok (
www.registeruz.sk
).
Súvaha (v tis. eur)
Aktíva
2014
2013
Spolu majetok
60 836 159
58 652 059
Neobežný majetok
49 305 610
45 400 901
Obežný majetok
10 994 741
12 682 345
Časové rozlíšenie
535 808
568 813
Pasíva
2014
2013
Vlastné imanie a záväzky
60 836 159
58 652 059
Vlastné imanie
-14 039 738
672 141
Cudzie zdroje
66 179 289
49 732 243
Časové rozlíšenie
8 696 608
8 247 675
Výkaz ziskov a strát (v tis. eur)
Náklady a výnosy
2014
2013
Náklady
56 268 258
48 523 908
Výnosy
49 627 959
47 702 001
Výsledok hospodárenia po zdanení
-6 640 299
-868 931
4.2.1.Súvaha
Aktíva
Celkové aktíva dosiahli k 31.12.2014 hodnotu 60 836 159 tis. eur, čo je v porovnaní s rokom 2013 viac o 2 184 100 tis. eur. Celkové aktíva tvorené najmä neobežným (dlhodobým) majetkom, z toho
hlavne dlhodobým hmotným majetkom (66 %) a dlhodobým finančným majetkom (13,4 %).Z obežného (krátkodobého) majetku významné pohľadávky (7,8 %) a finančné účty (5,2 %). Aktíva
uvádzané aj komentované v netto hodnotách, bez vykazovania korekcií (opravných položiek a odpisov).
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
71
Na medziročnej zmene celkových aktív sa podieľal najmä dlhodobý finančný majetok, ktorý vzrástol oproti minulému roku o 2 136 124 tis. eur. Takisto aj dlhodobý hmotný majetok zaznamenal významný nárast oproti minulému obdobiu, a to o 1 643 267 tis. eur. Dlhodobý nehmotný majetok vzrástol medziročne o 125 318 tis. eur. Z obežného majetku bola medziročne vyššia hodnota pohľadávok o 132 228 tis. eur a zásob o 713 707 tis. eur. Do položiek aktív, ktoré medziročne klesli patria finančné účty o 2 257 147 tis. eur, zúčtovacie vzťahy o 273 971 tis. eur, časové rozlíšenieo 33 005 tis. eur a poskytnuté návratné finančné výpomoci o 2 421 tis. eur.
Rozhodujúce prírastky dlhodobého finančného majetku boli vytvorené zmenou súhrnného celku, nakoľko pod kapitolu Ministerstva hospodárstva SR boli prevedené podiely v energetických spoločnostiach a Slovenskom plynárenskom priemysle, a.s. (SPP, a.s.). Samotný SPP, a.s. sa výraznou mierou podieľal na medziročných zmenách či majetku a záväzkov, ale aj nákladov a výnosov ústrednej správy a tým aj súhrnného celku. Finančné podiely s podstatným vplyvom vzrástli vďaka podielom SPP, a.s. v iných obchodných spoločnostiach o 1 769 034 tis. eur, podiely Ministerstva hospodárstva SR v energetických spoločnostiach dosiahli účtovnú hodnotu 1 712 963 tis. eur. Zníženie dlhodobého finančného majetku zaznamenali podiely s rozhodujúcim vplyvom o 879 485 tis. eur, čo bolo spôsobené najmä konsolidáciou podielu v SPP, a.s., ktorý do roku 2014 bol vykazovaný v rámci Fondu národného majetku SR a nebol zahrnutý do konsolidácie.
Prírastky dlhodobého hmotného majetku boli spôsobené hlavne prírastkom hodnoty staviebo 528 046 tis. eur, hodnoty majetku v procese obstarania o 474 952 tis. eur a pozemkov 405 342 tis. eur. V rámci pohľadávok vzrástli najmä krátkodobé, so splatnosťou do jedného roka, čo bolo spôsobené opäť zaradením SPP, a.s. (nárast o 272 401 tis. eur) do súhrnného celku. Hodnota zásob bola medziročne vyššia z dôvodu zaradenia Agentúry pre núdzové zásoby ropy a ropné výrobky15 do súhrnného celku (500 863 tis. eur).
Neobežný majetok
Neobežný majetok je tvorený dlhodobým nehmotným, hmotným a finančným majetkom. Podrobné finančné informácie ku každej z týchto položiek uvedené v poznámkach súhrnnej účtovnej závierky verejnej správy SR za rok 2014 (časť III. aktíva, položky A.I. A.III.). Nižšie uvedený text sa venuje len jeho najvýznamnejším položkám z hľadiska hodnoty alebo ich významu pre krajinu.
Dlhodobý nehmotný majetok
Dlhodobý nehmotný majetok súhrnného celku dosiahol k 31.12.2014 hodnotu 793 076 tis. eur. Najväčší podiel na tomto majetku tvorí softvér, v hodnote 425 784 tis. eur a obstaranie dlhodobého nehmotného majetku, t. j. nezaradeného do používania v sume 324 265 tis. eur. Dlhodobý nehmotný majetok oproti roku 2013 vzrástol o 125 318 tis. eur, a to najmä z dôvodu prírastku obstarania softvéru a iného nehmotného majetku.
15 Agentúra pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov bola založená podľa zákona č. 218/2013 o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
72
Položku softvér tvoria všetky informačné systémy a programy, ktoré subjekty súhrnného celku nakupujú samostatne (nie súčasťou dodávky hardvéru) pre účely zabezpečenia svojich administratívnych úloh a poskytovanie služieb právnickým a fyzickým osobám na území SR ale aj mimo nej.
Vzhľadom na špecifické činnosti ústrednej správy je hodnota softvéru najvyššia práve v štátnych rozpočtových organizáciách, a to 260 618 tis. eur. Spomedzi nich ide hlavne o Ministerstvo vnútra SR (76 550 tis. eur), Finančné riaditeľstvo SR (41 758 tis. eur), Ministerstvo financií SR (28 180 tis. eur), Štatistický úrad SR (18 779 tis. eur) a ďalšie. Informačné systémy ústrednej správy majú celoštátne využitie a účely (zber a spracovanie dát, informačné systémy pre správu daní, informačný systém Štátnej pokladnice, rozpočtový informačný systém pre ústrednú správu a územnú samosprávu, register obyvateľstva, centrálny konsolidačný systém, register účtovných závierok a ďalšie). Do softvéru patria aj všetky štandardné administratívne a kancelárske softvéry, účtovné systémy, bezpečnostné systémy a podobne.
Hodnota softvéru podľa jednotlivých skupín subjektov súhrnného celku (v tis. eur)
2014
2013
Ústredná štátna správa
383 820
303 582
Územná samospráva
7 025
6 911
Štátne podniky
10 518
8 905
Ostatné subjekty
24 421
27 133
Spolu
425 784
346 531
Na hodnote majetku v procese obstarania sa podieľa najmä ústredná štátna správa sumou283 277 tis. eur, pričom ide hlavne o ďalšie softvérové programy štátnych úradov, ktoré v procese obstarávania (napríklad v rámci projektu elektronizácie súdov a súdnych podaní, elektronické služby na komunikáciu obyvateľstva so štátnymi úradmi a podobne).
Dlhodobý hmotný majetok
Dlhodobý hmotný majetok súhrnného celku dosiahol k 31.12.2014 hodnotu 40 321 856 tis. eur a oproti roku 2013 jeho účtovná hodnota vzrástla o 1 643 267 tis. eur. Najväčší podiel tvoria stavby v hodnote 23 614 512 tis. eur, pozemky 8 767 190 tis. eur a dlhodobý hmotný majetok v procese obstarávania 4 097 704 tis. eur. Medziročný prírastok bol spôsobený najmä prírastkom staviebo 528 046 tis. eur, prírastkom obstarávaného majetku o 474 952 tis. eur a prírastkom hodnoty pozemkov o 405 343 tis. eur.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
73
Hodnota stavieb podľa jednotlivých skupín subjektov súhrnného celku (v tis. eur)
2014
2013
Ústredná štátna správa
10 050 967
9 900 693
Územná samospráva
8 734 003
8 397 864
Štátne podniky
4 093 522
4 047 538
Ostatné subjekty
736 020
740 371
Spolu
23 614 512
23 086 466
Významná hodnota stavieb súhrnného celku z pohľadu počtu subjektov je vo vlastníctve štátnych podnikov a obchodných spoločností štátu, a to 10 581 565 tis. eur. Ide hlavne o cestnú a železničnú infraštruktúru, letiská, špecifické stavby v oblasti vodného hospodárstva a priemyslu. Medziročný prírastok stavieb bol však hlavne v rámci územnej samosprávy, a to u obcí o 309 966 tis. eur a vyšších územných celkov o 26 173 tis. eur. Ústredná správa dosiahla prírastok stavieb 150 273 tis. eur. V rámci tejto skupiny vykázalo prírastok napríklad Letisko M.R. Štefánika Bratislava, a.s., ktoré sa stalo v roku 2014 dcérskou spoločnosťou Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. Ďalší významný prírastok tvorili zaradené nové alebo opravené cestné úseky v správe Slovenskej správy ciest a budovy a stavby, ktoré patria Slovenskému plynárenskému priemyslu, a.s.
Najvyššiu hodnotu stavieb v rámci súhrnného celku vykázala štátna obchodná spoločnosť Národná
diaľničná spoločnosť, a.s. (5 125 566 tis. eur), čo súvisí s predmetom jej činnosti, t.j. budovaním diaľnic, tunelov, diaľničných obchvatov a rýchlostných ciest na Slovensku. V rámci ústrednej správy ďalej nasleduje z hľadiska významnosti Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR (1 136 579 tis. eur), ktoré ako stavby vykazuje hlavne hodnotu rýchlostnej cesty R1. Slovenská správa ciest (543 744 tis. eur) spravuje a udržuje v mene štátu cesty I. triedy, Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s. (441 060 tis. eur) prevádzkuje elektrickú sieť, transformátory a ostatné objekty v rámci zabezpečovania prevádzkyschopnej elektrickej sústavy so stabilnou dodávkou energie, Transpetrol, a.s. (286 754 tis. eur), ktorý zase buduje a prevádzkuje systémy potrubnej dopravy na prepravu a skladovanie ropy.
Zo štátnych podnikov vykazujú najvyšší podiel stavieb Železnice SR (1 917 782 tis. eur) so železničnými dráhami a stanicami vo svojom dlhodobom majetku, Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. (1 002 185 tis. eur), v ktorého súvahe vodohospodárske diela a iné stavby súvisiace so správou vodných tokov a povodí a Vodohospodárska výstavba, š.p. (822 636 tis. eur). Spomedzi štátnych podnikov dosiahli medziročný prírastok hodnoty stavieb hlavne Železnice SR, a to46 442 tis. eur z dôvodu postupnej rekonštrukcie železničnej trate a železničných staníc na Slovensku.
Stavby vykazované v historických obstarávacích cenách a ich hodnota je postupne znižovaná prostredníctvom odpisov. Výška ich odpísania zvyčajne indikuje potrebu budúcich investícií, pričom tieto môžu byť hlavne v prípade starších a dlhodobo zanedbávaných stavieb významnou výdavkovou položkou v budúcich rozpočtoch organizácií verejnej správy. Aj obstaranie majetku (t.j. majetok
v procese obstarávania, nezaradený do používania do 31.12.2014) tvorila najmä budúca dopravná infraštruktúra v podobe ciest, stavieb a obstarania pozemkov.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
74
Z hodnoty pozemkov, ktorá k 31.12.2014 dosiahla 8 767 190 tis. eur vo vlastníctve územnej
samosprávy pozemky v hodnote 4 590 136 tis. eur, z toho hlavne vo vlastníctve obcí4 332 927 tis. eur. Vo vlastníctve štátu pozemky v účtovnej hodnote 4 052 135 tis. eur, z toho najviac v správe štátnych podnikov a obchodných spoločností (2 912 731 tis. eur). Medziročný prírastok zaznamenala hlavne ústredná správa, a to 234 131 tis. eur, pričom išlo hlavne o pozemky Letiska M.R. Štefánika,a.s., ktoré v minulosti neboli súčasťou agregovaných dát z dôvodu, že ústredná správa nevlastnila 100 % na majetku spoločnosti. Štátne podniky a ostatné subjekty zaznamenali celkovo prírastok o 139 939 tis. eur, pričom najväčší prírastok zaznamenal Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. (104 720 tis. eur) z dôvodu zaradenia pozemkov, ktoré boli do roku 2014 evidované len v podsúvahovej evidencii (pozemky typu E s neurčenými hranicami).
Z pohľadu veľkosti účtovnej hodnoty pozemkov najvýznamnejšími Národná diaľničná spoločnosť, a.s. (684 060 tis. eur), Verejné prístavy, a.s. (587 975 tis. eur), Lesy SR, š.p. (521 541 tis. eur) a Železnice SR (473 130 tis. eur). V predchádzajúcom období vykázali najvyššiu hodnotu Lesy SR, š.p., avšak možnosť dosahovať medziročne také významné prírastky ako u iných podnikateľských spoločností je obmedzená vlastnou činnosťou Lesov SR, š.p. (správa lesného majetku, zakladanie, obnova a pestovanie lesných porastov a podobne). Na druhej strane Národná diaľničná spoločnosť, a.s. vykupuje pozemky pod budúcu cestnú infraštruktúru, čo zodpovedá medziročnému prírastku.
Keďže pozemky väčšinou ocenené historickou obstarávacou cenou, ich hodnota v súhrnnej závierke môže byť v niektorých prípadoch výrazne nižšia ako ich skutočná (trhová, reálna) hodnota, a preto pozemky môžu predstavovať časť „skrytých“ rezerv našej krajiny.
Hodnota pozemkov podľa jednotlivých skupín subjektov súhrnného celku (v tis. eur)
2014
2013
Ústredná štátna správa
2 418 532
2 184 401
Územná samospráva
4 590 136
4 558 864
Štátne podniky
1 329 115
1 206 449
Ostatné subjekty
429 407
412 133
Spolu
8 767 190
8 361 847
Dlhodobý finančný majetok
V rámci dlhodobého finančného majetku sa vykazujú podielové cenné papiere a podiely v obchodných spoločnostiach, ktoré nepatria do súhrnného celku. Ide o menšinové podiely štátu alebo územnej samosprávy, ako aj o majetkové účasti podnikov štátu v iných obchodných spoločnostiach. Ďalej sa tu vykazujú kapitálové účasti Slovenskej republiky v medzinárodných finančných inštitúciách, pôžičky Štátneho fondu rozvoja bývania a ďalší finančný majetok.
Celkovo dlhodobý finančný majetok dosiahol k 31.12.2014 hodnotu 8 190 678 tis. eur a medziročne je vyšší o 2 136 124 tis. eur.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
75
Hodnota dlhodobého finančného majetku podľa jednotlivých skupín subjektov súhrnného celku
(v tis. eur)
2014
2013
Ústredná štátna správa
5 949 119
2 546 313
Územná samospráva
1 084 739
1 110 285
Štátne podniky
4 588
4 672
Ostatné subjekty
1 152 232
2 393 284
Spolu
8 190 678
6 054 554
Celkový medziročný prírastok dlhodobého finančného majetku bol spôsobený hlavne vykázaním dlhodobého finančného majetku SPP, a.s. a vykázaním podielov v energetických spoločnostiach, pričom na základe konsolidácie došlo k ich preceneniu do výšky podielu na ich vlastnom imaní k 31.12.2014. Do roku 2014 boli tieto podiely pod správou Fondu národného majetku SR a boli vykazované v účtovnej hodnote a naviac bez majetkových účastí v iných podnikateľských subjektoch. Išlo teda o súbeh dvoch vplyvov, a to prevodu podielov, ich precenenie a konsolidácia, a na druhej strane vykázanie dlhodobého finančného majetku vo vlastníctve spoločnosti SPP, a.s. Medziročný prírastok podielových cenných papierov je preto vykázaný hlavne v ústrednej správe, a to 3 176 845 tis. eur.
Ďalej v rámci ústrednej správy ide o majetkovú účasť SR v medzinárodných finančných inštitúciách,
pričom celkovo sa výška týchto účastí medziročne zvýšila o 149 096 tis. eur, a to najmä z titulu podielu SR na základnom imaní Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM) a medzinárodných bánk. Tento kapitál je povinná SR platiť v súlade s medzinárodnými zmluvami o založení a fungovaní týchto inštitúcií. Všetky uvedené podiely a obstaranie podielov v správe Ministerstva financií SR. Zvýšenie finančného majetku bolo realizované splatením už obstaraných podielov v minulom účtovnom období.
Prehľad majetkovej účasti SR v medzinárodných inštitúciách (v tis. eur)
Medzinárodná inštitúcia
2014
2013
Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM)
659 200
527 360
Európska investičná banka
105 314
98 337
Skupina Svetovej banky
40 649
38 134
Európska banka pre obnovu a rozvoj
26 215
24 742
Medzinárodná investičná banka
21 481
15 188
Medzinárodná banka pre hospodársku spoluprácu
12 473
12 474
Rozvojová banka Rady Európy
2 397
2 397
Európsky finančný stabilizačný nástroj (EFSF)
282
282
Spolu
868 011
718 914
Ďalej Ministerstvo financií SR vykazuje v rámci dlhodobého finančného majetku upísané, ale zatiaľ
nesplatné podiely SR na základnom imaní medzinárodných finančných inštitúcií, v celkovej výške
966 480 tis. eur.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
76
Obstaranie finančného majetku v medzinárodných inštitúciách (v tis. eur)
Medzinárodná inštitúcia
2014
2013
Upísaný a nesplatený podiel na zvýšení základného imania Európskej investičnej banky
580 496
586 996
Upísaný a nesplatený podiel na základnom imaní Medzinárodnej banky pre obnovu a rozvoj
385 984
339 803
Upísaný a nesplatený podiel na základnom imaní ESM
0
131 840
Spolu
966 480
1 058 639
Úbytok bol vykázaný najmä z dôvodu splatenia podielu v ESM v hodnote 131 840 tis. eur v roku 2014, ďalej z dôvodu splatenia časti upísaného základného imania Európskej investičnej banky a podiel v MBOR sa zvýšil z dôvodu precenenia cudzej meny.
V rámci územnej samosprávy ide hlavne o finančný majetok vo vlastníctve obcí v podobe
realizovateľných cenných papierov (737 353 tis. eur), kde účtujú minoritné podiely v obchodných spoločnostiach, najmä v teplárenských, vodárenských a dopravných spoločnostiach. Ostatné cenné papiere územnej samosprávy dosiahli hodnotu 110 428 tis. eur.
V rámci ostatných subjektov vykazuje najvyššiu sumu Štátny fond rozvoja bývania z titulu
poskytnutých pôžičiek na obnovu a výstavbu bytového fondu. Hodnota týchto pôžičiek, po konsolidácii pôžičiek poskytnutých subjektom územnej samosprávy, činila 984 124 tis. eur. Medziročný úbytok 1 302 537 tis. eur, ktorý zaznamenal Fond národného majetku SR, bol spôsobený prevodom podielov v niektorých obchodných spoločnostiach (SPP, a.s., Slovenské elektrárne, a.s., Letisko M.R. Štefánika, a.s. a ďalšie) pod príslušné kapitoly štátneho rozpočtu. Tým došlo k vnútornej zmene súhrnného celku, pričom 100% dcérske spoločnosti boli konsolidované v rámci ústrednej správy.
Obežný majetok
Obežný majetok je tvorený zásobami, zúčtovaním medzi subjektmi verejnej správy, pohľadávkami a finančnými účtami. Podrobné finančné informácie ku každej z týchto položiek uvedené v poznámkach súhrnnej účtovnej závierky verejnej správy SR za rok 2014 (časť III. aktíva, položky B.I. B.V.). Nižšie uvedený text sa venuje len jeho najvýznamnejším položkám z hľadiska hodnoty alebo ich významu pre krajinu.
Zásoby
Celková hodnota zásob súhrnného celku k 31.12.2014 dosiahla 2 109 524 tis. eur a medziročne bola hodnota zásob vyššia o 713 707 tis. eur.
Medziročný prírastok bol spôsobený zaradením Agentúry pre núdzové zásoby ropy a ropných produktov do súhrnného celku (500 863 tis. eur) a takisto vykázaním zásob SPP, a.s. (272 891 tis. eur). Najvyšší medziročný úbytok zásob dosiahla ústredná správa, a to 61 390 tis. eur.
Na celkovej hodnote zásob sa podieľa najviac ústredná štátna správa a v rámci nej Ministerstvo obrany SR (945 103 tis. eur), SPP, a.s. (272 891 tis. eur), Správa štátnych hmotných rezerv SR
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
77
(111 619 tis. eur) a Ministerstvo vnútra SR (62 598 tis. eur). Ide najmä o materiál v silových rezortoch v podobe náhradných dielov, pohonných hmôt, drobná výpočtová technika, ďalej zdravotnícky materiál, kancelárske vybavenie a podobne. V prípade Správy štátnych hmotných rezerv SR ide o tzv. strategické zásoby krajiny (napr. cukru, obilia).
Zúčtovanie medzi subjektmi verejnej správy
Zostatok transferov na strane aktív predstavujú poskytnuté bežné a kapitálové transfery nezúčtované do nákladov v danom roku. Na strane aktív vykazujú zúčtovacie vzťahy subjekty, ktoré poskytli tieto prostriedky iným subjektom verejnej správy alebo subjektom súhrnného celku. Hodnota transferov k 31.12.2014 bola 954 414 tis. eur a medziročne sa znížili o 273 971 tis. eur. Z celkového objemu vykazuje ústredná správa 898 764 tis. eur, čo je medziročne menej o 297 003 tis. eur.V rámci ústrednej správy vykazuje Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a.s. hodnotu 892 091 tis. eur, ktorá vykazuje pohľadávky z vyraďovania jadrových zariadení a nákladov spojených s odstraňovaním jadrového odpadu.
Pohľadávky
Pohľadávky súhrnného celku vykazované spolu, dlhodobé aj krátkodobé. Úhrnom dosiahli sumu 4 719 214 tis. eur, z toho dlhodobé 620 114 tis. eur a krátkodobé 4 099 100 tis. eur. Medziročne vzrástla netto hodnota pohľadávok o 132 228 tis. eur.
Z pohľadu činnosti jednotlivých subjektov súhrnného celku môžeme konštatovať, že za rozpočtové a príspevkové organizácie, obce a vyššie územné celky najdôležitejšie pohľadávky z daní, poplatkov a nedaňové pohľadávky. Štátne podniky a obchodné spoločnosti vykazujú najväčší podiel na pohľadávkach z obchodných vzťahov, voči odberateľom, zamestnancom a podobne. Do skupiny špecifických pohľadávok môžeme zaradiť operácie štátu na finančných trhoch a pohľadávky voči zahraničiu.
Najvýznamnejšími pohľadávkami verejnej správy pohľadávky v správe Ministerstva financií SR
(1 767 087 tis. eur). Ide najmä o pohľadávky z daní a cla v hodnote 708 131 tis. eur, pohľadávky Slovenskej republiky voči zahraničiu vo výške 232 633 tis. eur a zo špecifických operácií štátu na finančných trhoch vo výške 766 259 tis. eur.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
78
Vybrané pohľadávky SR voči zahraničiu v rámci štátnych finančných aktív (v tis. eur)
Dlžnícka krajina
2014
2013
Kubánska republika
115 134
113 676
bývalá Zväzová republika Juhoslávia
85 343
71 216
Alžírska demokratická ľudová republika
12 058
10 418
Čínska ľudová republika
9 547
9 351
Ruská federácia - Krivoj Rog
4 212
4 139
Kórejská ľudovodemokratická republika
1 552
1 366
Albánska republika
0
367
India
24
22
Spolu
227 870
210 555
Pohľadávky z nedaňových rozpočtových príjmov subjektov ústrednej správy dosiahli hodnotu138 809 tis. eur a pohľadávky subjektov územnej samosprávy dosiahli 105 678 tis. eur.
Pohľadávky súhrnného celku voči odberateľom dosiahli úhrnom 679 325 tis. eur, medziročne boli vyššie o 171 737 tis. eur najmä o krátkodobé pohľadávky SPP, a.s. voči odberateľom(275 828 tis. eur). Naopak, zníženie pohľadávok voči odberateľom zaznamenali najmä Železnice SR (44 830 tis. eur). Z ostatných pohľadávok boli významné pohľadávky Sociálnej poisťovne a Všeobecnej zdravotnej poisťovne a.s., ktoré po použití účtovného prevodového mostíka dosiahli hodnotu spolu 677 442 tis. eur.
Bližší komentár k zahraničným pohľadávkam Slovenskej republiky v rámci štátnych finančných aktív je zverejnený v súhrnnej účtovnej závierky, ktorá je prílohou č. 2 tohto dokumentu.
Finančné účty a krátkodobý finančný majetok
Ako finančné účty resp. krátkodobý finančný majetok sa vykazujú peniaze na bankových účtoch a účtoch v Štátnej pokladnici, ceniny (napr. kolky, poštové známky, stravné lístky a podobne), krátkodobé majetkové a dlhové cenné papiere. V rámci účtovnej konsolidácie dochádza k eliminácii hodnoty bankových účtov tých organizácií, ktoré zároveň aj klientmi Štátnej pokladnice. Po konsolidácii sa vykazujú účty Štátnej pokladnice, ktoré sú vedené v Národnej banke Slovenska.
Hodnota krátkodobého finančného majetku k 31.12.2014 bola 3 208 316 tis. eur, z toho najvyššiu sumu tvorili bankové účty v hodnote 1 795 595 tis. eur a účty Štátnej pokladnice v sume
1 039 754 tis. eur. Obce a organizácie patriace do územnej samosprávy vykázali na svojich bankových účtoch hodnotu 693 631 tis. eur.
Z krátkodobých cenných papierov vykazuje najvyššiu hodnotu Fond národného majetku SR, a to255 307 tis. eur ako realizovateľné cenné papiere predstavujúce menšinové podiely v obchodných spoločnostiach.
Medziročný úbytok na finančných účtoch v hodnote 1 922 824 tis. eur bol spôsobený najmä znížením vkladových a bežných účtov Štátnej pokladnice (1 734 394 tis. eur) a znížením krátkodobých cenných papierov Fondu národného majetku SR o 356 501 tis. eur.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
79
Pasíva
Pri dodržaní súvahovej rovnosti aktív a pasív, celkové pasíva dosiahli k 31.12.2014 hodnotu60 836 159 tis. eur, čo je v porovnaní s rokom 2013 viac o 2 184 100 tis. eur. Celkové pasíva
tvorené hlavne záväzkami, rezervami a bankovými úvermi (109 %), záporným vlastným imaním
(-23 %) a časovým rozlíšením (14 %).
Dôvodom medziročného zvýšenia pasív bolo zvýšenie záväzkov o 16 447 046 tis. eur a zároveň zvýšenie záporného vlastného imania o 14 711 879 tis. eur. Najvýznamnejší vplyv na túto zmenu malo vykázanie rezerv na zamestnanecké požitky v ústrednej správe. K 31.12.2014 vykázali kapitoly štátneho rozpočtu dlhodobé rezervy na zamestnanecké požitky, ktoré prináležia zamestnancom ústrednej správy na základe príslušnej legislatívy, kolektívnych zmlúv a podobne. Ide o rôzne typy požitkov (benefitov) napríklad odmeny pri pracovnom a životnom jubileu, odstupné a odchodné, výsluhové dôchodky v silových rezortoch, pozostalecké dôchodky a ďalšie. Ministerstvo financií SR na základe expertného odhadu založeného na aktuárskych modeloch revidovalo výšku týchto rezerv z roku 2013, kedy sa prvý krát vykázali rezervy len za kapitolu Ministerstva financií SR.
V roku 2014 predložili štátne rozpočtové a štátne príspevkové organizácie podklady na výpočet rezerv, a tie boli následne vykázané za každú kapitolu samostatne. Z pohľadu metodiky účtovníctva tak ide o snahu konzistentne uplatňovať jeden z ďalších medzinárodných účtovných štandardov pre verejný sektor (IPSAS) a zdokonaľovať tým informácie o záväzkoch štátu z tzv. sociálnych benefitov voči zamestnancom, na ktoré majú nárok na základe platnej legislatívy a rozhodnutia organizácie (resp. vlády, napríklad na základe kolektívnej dohody). Vplyv týchto rezervy je bližšie popísaný v časti vlastného imania a rezerv.
Vlastné imanie
Vlastné imanie súhrnného celku je tvorené oceňovacími rozdielmi, výsledkom hospodárenia a podielmi iných účtovných jednotiek. Podrobné finančné informácie ku každej z týchto položiek uvedené v poznámkach súhrnnej účtovnej závierky verejnej správy SR za rok 2014 (časť pasíva, položky A.I. až A.III.).
Vlastné imanie súhrnného celku k 31.12.2014 dosiahlo -14 039 738 tis. eur, z toho výsledok hospodárenia bol -14 240 263 tis. eur, podiely iných účtovných jednotiek 198 427 tis. eur a oceňovacie rozdiely dosiahli 2 098 tis. eur. Do výsledku hospodárenia boli započítané aj iné položky vlastného imania (kapitálové fondy, rezervné fondy, fondy tvorené zo zisku), ktoré charakteristické pre obchodné spoločnosti a štátne podniky, ale v metodike pre rozpočtové a príspevkové organizácie sa vykazujú v rámci výsledku hospodárenia.
Medziročne sa vlastné imanie znížilo o 14 711 879 tis. eur. Najvýznamnejšou položkou je výsledok hospodárenia, ktorý je členený na výsledok hospodárenia minulých rokov a výsledok hospodárenia bežného obdobia 2014. Výsledok hospodárenia minulých rokov pred započítaním fondov dosiahol
hodnotu -12 535 364 tis. eur a medziročne sa znížil o 9 528 224 tis. eur najmä vplyvom výsledku hospodárenia ústrednej správy, ktorý bol medziročne nižší o 8 069 305 tis. eur. To bolo spôsobené
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
80
hlavne zaúčtovaním dlhodobých rezerv na zamestnanecké benefity do konsolidovaných údajov kapitol štátneho rozpočtu vo výške 11 949 207 tis. eur. Kladný vplyv na výsledok hospodárenia ústrednej správy malo vykázanie výsledku hospodárenia SPP, a.s. vo výške 2 014 056 tis. eur, precenenie podielov v energetických spoločnostiach, ktoré prešli z FNM SR do ústrednej správy v hodnote 369 986 tis. eur ako aj lepším výsledkom hospodárenia minulých rokov ostatných obchodných spoločností ústrednej správy o 277 668 tis. eur. Okrem týchto významných zmien v roku 2014 je výsledok hospodárenia každý rok ovplyvnený aj presunom účtovného výsledku hospodárenia za predchádzajúci rok, opravami významných nákladov a výnosov minulých období a zúčtovaním ostatných fondov najmä obchodných spoločností.
Výsledok hospodárenia bežného obdobia 2014 dosiahol zápornú hodnotu -6 583 412 tis. eur
a medziročne sa znížil o 5 722 858 tis. eur zo zápornej hodnoty -860 554 tis. eur v roku 2013.Na zmene výsledku hospodárenia sa opäť podieľali náklady na rezervy ústrednej správy na zamestnanecké benefity vo výške -4 547 837 tis. eur a medziročne záporný výsledok FNM SR vo výške 337 714 tis. eur najmä z dôvodu nižších výnosov z dividend.
Cudzie zdroje
Cudzie zdroje súhrnného celku tvorené záväzkami, bankovými úvermi, rezervami a zúčtovaním medzi subjektmi verejnej správy. Podrobné finančné informácie ku každej z týchto položiek uvedené v poznámkach súhrnnej účtovnej závierky verejnej správy SR za rok 2014 (časť pasíva, položky B.I. B.IV.). Nižšie uvedený text sa venuje len najvýznamnejším položkám z hľadiska hodnoty alebo ich významu pre krajinu.
Cudzie zdroje súhrnného celku k 31.12.2014 dosiahli 66 179 289 tis. eur a medziročne vyššieo 16 447 046 tis. eur. Zvýšenie cudzích zdrojov bolo spôsobené najmä rastom záväzkov z dlhodobých rezerv o 15 816 542 tis. eur, zvýšením dlhodobých záväzkov o 613 638 tis. eur a zúčtovacích vzťahov o 91 338 tis. eur. Naopak, k poklesu došlo pri krátkodobých záväzkoch o 63 922 tis. eur a bankových úveroch o 10 550 tis. eur.
Najvyšší podiel na cudzích zdrojoch vykazuje ústredná správa, a to z dôvodu záväzkov tvoriacich štátny dlh, ktorý je v správe Ministerstva financií SR. Záväzky z dlhových štátnych cenných papierov tvoria 54,2 % celkových cudzích zdrojov súhrnného celku a medziročne ich podiel klesol o 16 % z dôvodu významného nárastu záväzkov z rezerv.
Záväzky
Záväzky dosiahli k 31.12.2014 hodnotu 38 136 467 tis. eur, čo je o 549 716 tis. eur viac ako v roku 2013. V rámci záväzkov sa vykazujú záväzky voči dodávateľom, zamestnancom, zo zdravotného a sociálneho poistenia, ktoré neboli predmetom konsolidácie, záväzky z termínových operácií, záväzky z upísaných a nesplatených vkladov štátu v medzinárodných finančných inštitúciách a ďalšie.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
81
Do hodnoty záväzkov vstupujú aj záväzky štátu z vydaných štátnych cenných papierov, ktoré
v zmysle platnej legislatívy16 emituje Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity v mene a na účet Ministerstva financií SR. Hodnota štátnych dlhopisov po konsolidácii vrátane záväzkov z úrokov bola 35 881 604 tis. eur (z toho so splatnosťou do jedného roka 3 257 182 tis. eur, vykazované v časti bankových úverov a výpomocí). Medziročne sa celkové záväzky z dlhopisov zvýšili o 973 858 tis. eur.
Krátkodobé záväzky voči dodávateľom dosiahli hodnotu 1 526 308 tis. eur, z toho ústredná správa
vykázala 1 066 792 tis. eur. Ide najmä o záväzky obchodných spoločností z dodávateľsko-odberateľských vzťahov. Obchodné spoločnosti ústrednej správy vykázali tieto záväzky spolu v hodnote 599 750 tis. eur.
Záväzky z upísaných a nesplatených cenných papierov, ktoré vykazuje Ministerstvo financií SR
dosiahli hodnotu 966 479 tis. eur, ide pritom o upísané podiely v medzinárodných finančných inštitúciách, ktorých postupné splatenie sa očakáva v budúcich účtovných obdobiach. Ako protipoložka k týmto záväzkom je položka aktív vo forme obstarania dlhodobého finančného majetku.
Bankové úvery a výpomoci
Bankové úvery a výpomoci dosiahli spolu hodnotu 7 363 779 tis. eur, z toho 4 089 982 tis. eur boli úvery, 3 272 597 tis. eur dlhopisy a 1 200 tis. eur prijaté výpomoci. Medziročne sa hodnota štátnych krátkodobých dlhopisov znížila o 348 552 tis. eur. V rámci krátkodobých dlhopisov vykazuje hodnotu 15 415 tis. eur aj FNM SR. Celkovo sa bankové úvery medziročne zvýšili o 342 426 tis. eur.
Hodnota úverov podľa jednotlivých skupín subjektov súhrnného celku (v tis. eur)
2014
2013
Ústredná štátna správa
2 572 979
2 497 098
Územná samospráva
1 165 300
1 095 552
Štátne podniky
327 901
130 255
Ostatné subjekty
23 802
24 651
Spolu
4 089 982
3 747 556
Úvery od medzinárodných finančných inštitúcií je v ústrednej štátnej správe oprávnené v zmysle
platnej legislatívy17 čerpať len Ministerstvo financií SR. Vzhľadom na to, že čerpanie úveru priamo vplýva na zvyšovanie zadlženia našej krajiny, úvery využívané len v takých prípadoch, kedy podmienky financovania úverom (úrok, ostatné finančné náklady, doba splácania) výhodnejšie ako emisia štátnych cenných papierov. Najvyššiu hodnotu z úverov SR voči zahraničným bankám tvorí zostatok úveru čerpaného od Európskej investičnej banky na spolufinancovanie prioritných projektov v rámci Národného strategického referenčného rámca SR na roky 2007-2013. Z týchto prostriedkov sa
16 Zákon č. 386/2002 o štátnom dlhu a štátnych zárukách a ktorým sa dopĺňa zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov
17Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 386/2002 Z. z. o štátnom dlhu a štátnych zárukách a ktorým sa dopĺňa zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
82
spolufinancujú jednotlivé operačné programy z oblasti dopravy, infraštruktúry, životného prostredia, informatizácie spoločnosti a podobne. V roku 2014 nedošlo k čerpaniu ďalších úverov Ministerstvom financií SR a zostatok úverov k 31.12.2014 bol v hodnote 1 569 553 tis. eur.
Subjekty územnej samosprávy môžu vstupovať do úverových vzťahov podľa vlastných potrieb financovania, avšak súčasne rešpektujúc zákon o rozpočtových pravidlách, ktorý stanovuje hranice výšky celkového dlhu tak, aby nebolo ohrozené vyrovnané hospodárenie v rámci celkového rozpočtu samosprávy. V prípade prekročenia stanovených hraníc existujú zákonné mechanizmy ako zabrániť ďalšiemu zadlžovaniu samospráv. Územná samospráva vykázala k 31.12.2014 záväzky z bankových úverov vo výške 1 165 300 tis. eur, čo je medziročne viac o 69 086 tis. eur.
Na ostatné subjekty verejnej správy (napríklad obchodné spoločnosti) platia rozpočtové pravidlá primerane, pričom môžu čerpať úvery len v súlade s platnou legislatívou.
Rezervy
Subjekty verejnej správy tvoria rezervy dlhodobé a krátkodobé, a to na základe príslušných predpisov (tzv. zákonné rezervy), ako aj na základe svojich vnútorných predpisov (tzv. ostatné rezervy). Rezervy sa vykazujú vo výške odhadu, ktorý by mal spoľahlivo kryť záväzok v čase jeho plnenia. K 31.12.2014 dosiahli hodnotu 20 060 963 tis. eur, čo je o 15 816 542 tis. eur viac ako v roku 2013.
Typickými rezervami rezervy na nevyfakturované dodávky a služby, zamestnanecké požitky, ktoré tvoria a vykazujú prakticky všetky jednotky súhrnného celku. Ďalším významným dôvodom na tvorbu rezerv najmä súdne spory, finančné povinnosti vyplývajúce z ručenia a záruk a náklady súvisiace s odstránením znečistenia životného prostredia. Najvýznamnejšou položkou v ústrednej správe rezervy na zamestnanecké požitky. Tieto rezervy dosiahli hodnotu 17 341 055 tis. eur, pričom ide o rezervy na plnenie záväzkov voči všetkým zamestnancom v štátnych rozpočtových a štátnych príspevkových organizáciách (približne 134 tis. osôb).
Hodnota rezerv podľa jednotlivých skupín subjektov súhrnného celku (v tis. eur)
2014
2013
Ústredná štátna správa
19 600 061
3 784 325
Územná samospráva
203 933
203 092
Štátne podniky
199 886
192 352
Ostatné subjekty
57 083
64 652
Spolu
20 060 963
4 244 421
4.2.2.Výkaz ziskov a strát
Náklady
Náklady súhrnného celku sa členia na prevádzkové náklady, finančné náklady, mimoriadne náklady a náklady na transfery zo štátneho rozpočtu a rozpočtov obcí a vyšších územných celkov. Podrobné finančné informácie ku každej z týchto položiek uvedené v poznámkach súhrnnej účtovnej závierky verejnej správy SR za rok 2014 (časť IV. Informácie o nákladoch a výnosoch). Nižšie
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
83
uvedený text sa venuje len najvýznamnejším položkám z hľadiska hodnoty alebo ich významu pre krajinu.
Náklady súhrnného celku dosiahli k 31.12.2014 hodnotu 56 224 703 tis. eur bez dane z príjmov, ktorá bola vykázaná za subjekty územnej samosprávy a ostatné subjekty súhrnného celku spolu vo výške43 555 tis. eur. Náklady sa medziročne zvýšili o 7 700 795 tis. eur. Prevádzkové náklady dosiahli 29 973 459 tis. eur, náklady na transfery zo štátneho rozpočtu a rozpočtov obcí a vyšších územných celkov hodnotu 24 116 148 tis. eur, finančné náklady dosiahli 2 134 172 tis. eur a mimoriadne náklady 924 tis. eur.
Z prevádzkových nákladov boli najvýznamnejšími položkami odpisy, tvorba rezerv a opravných
položiek v hodnote 10 911 371 tis. eur (2013: 6 296 313 tis. eur), spotrebované nákupy a služby vo výške 8 499 495 tis. eur (2013: 7 483 207 tis. eur) a osobné náklady v hodnote 6 929 944 tis. eur (2013: 6 654 563 tis. eur).
V rámci nákladov na odpisy, rezervy a opravné položky z prevádzkovej činnosti boli medziročne vyššie práve náklady na tvorbu dlhodobých rezerv v ústrednej správe na zamestnanecké požitky. Vplyv týchto rezerv k 31.12.2014 na náklady bežného obdobia bol 4 547 837 tis. eur. Náklady na odpisy dlhodobého majetku dosiahli úhrnom 2 007 866 tis. eur (2013: 2 053 379 tis. eur), z toho najviac k dlhodobému majetku ústrednej správy 1 034 489 tis. eur a k majetku územnej samosprávy758 138 tis. eur.
V rámci nákladov na spotrebované nákupy a služby sa vykazujú aj náklady Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. na zdravotnú starostlivosť (1 964 713 tis. eur), náklady na spotrebovaný materiál1 975 324 tis. eur, náklady Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy, a.s. z obchodov na trhu s elektrinou 703 900 tis. eur, opravy a udržiavanie 567 402 tis. eur a ďalšie služby.
Osobné náklady tvorili najmä mzdové náklady vo výške 5 074 194 tis. eur (2013: 4 803 866 tis. eur), zákonné sociálne poistenie 1 512 156 tis. eur a zákonné sociálne náklady 292 150 tis. eur. Mzdové náklady boli v ústrednej správe medziročne vyššie o 139 051 tis. eur, v územnej samospráve o 108 819 tis. eur pričom zvýšenie nákladov odzrkadľovalo zvyšovanie platov zamestnancov v štátnej a verejnej správe a zvýšenie stupnice platových taríf pedagogických a odborných zamestnancov.
Finančné náklady dosiahli 2 134 172 tis. eur a tvorené predovšetkým z úrokových nákladov
spojených s emitovaním štátnych dlhových cenných papierov a čerpaním úverov, ktoré v správe Ministerstva financií SR. Tieto náklady dosiahli 1 513 771 tis. eur (2013: 1 266 768 tis. eur). Ďalej boli významné náklady z kurzových rozdielov Ministerstva financií SR, ktoré dosiahli 343 037 tis. eur. Významné finančné náklady vykázal aj SPP, a.s., a to 130 944 tis. eur najmä z derivátových obchodov.
Transfery poskytované fyzickým osobám obyvateľstvu, podnikateľským subjektom, zahraničným
subjektom a podobne. V rámci konsolidačných operácií boli eliminované transfery v rámci ústrednej správy a čiastočne aj transfery medzi ostatnými subjektmi verejnej správy. Z celkovej hodnoty
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
84
nákladov na transfery 24 116 148 tis. eur vykazuje najvyššiu hodnotu Sociálna poisťovňa16 112 510 tis. eur (2013: 15 127 919 tis. eur), a to najmä na príspevky a vyplácanie dôchodkov obyvateľstvu. V rámci ústrednej správy vykazuje náklady na transfery najmä Ministerstvo financií SR, ktoré účtuje o nákladoch z poskytnutých transferov zo štátneho rozpočtu, vyplatených aj cez ostatné rozpočtové organizácie, nie len samotné Ministerstvo financií SR. Medziročne sa tieto náklady zvýšilio 632 583 tis. eur.
Výnosy
Obdobne ako náklady, aj výnosy súhrnného celku členené na prevádzkové výnosy, finančné výnosy, mimoriadne výnosy a výnosy z transferov zo štátneho rozpočtu a rozpočtov obcí a vyšších územných celkov. Podrobné finančné informácie ku každej z týchto položiek uvedené v poznámkach súhrnnej účtovnej závierky verejnej správy SR za rok 2014 (časť IV. Informácie o nákladoch a výnosoch). Nižšie uvedený text sa venuje len najvýznamnejším položkám z hľadiska hodnoty alebo ich významu pre krajinu.
Výnosy súhrnného celku dosiahli k 31.12.2014 hodnotu 49 627 959 tis. eur, z toho prevádzkové výnosy dosiahli 43 620 884 tis. eur, výnosy z transferov 4 629 929 tis. eur, finančné výnosy1 370 926 tis. eur a mimoriadne výnosy 6 220 tis. eur. Medziročne sa výnosy zvýšili celkomo 1 925 958 tis. eur, a to najmä vyššími tržbami za vlastné výkony a tovar o 1 988 648 tis. eur vyššími výnosmi z daní a poplatkov spolu o 442 361 tis. eur. Najvýznamnejší pokles zaznamenali ostatné prevádzkové výnosy, a to o 312 453 tis. eur a finančné výnosy o 402 652 tis. eur.
Z prevádzkových výnosov boli najvýznamnejšími položkami tržby za vlastné výkony a tovar, ktoré k 31.12.2014 dosiahli 24 440 934 tis. eur a daňové a colné výnosy 13 031 190 tis. eur.
V tržbách za vlastné výkony a tovar rozhodujúcou položkou tržby z predaja služieb
22 595 348 tis. eur (2013: 21 043 457 tis. eur). V rámci nich vykazuje najvyššiu hodnotu Sociálna poisťovňa 16 147 729 tis. eur ako výnosy z poistného (2013: 15 136 110 tis. eur). Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. vykazuje 2 443 313 tis. eur ako výnosy z platieb zdravotného poistenia(2013: 2 436 406 tis. eur). Celkovo výnosy z odvodov po konsolidácii boli medziročne vyššieo 1 018 526 tis. eur a tvorili väčšinu medziročného nárastu celkových výnosov zo služieb.
Daňové výnosy a výnosy z poplatkov po konsolidácii dosiahli 13 031 190 tis. eur, z toho ústredná
štátna správa vykázala výnosy z daní 10 127 319 tis. eur a územná samospráva 2 201 212 tis. eur. Na výnos z dane z príjmov fyzických osôb pre ústrednú správu vplyv jej rozdeľovanie medzi ústrednú správu a subjekty územnej samosprávy podľa príslušnej legislatívy18. Celkovo boli daňové výnosy po zohľadnení eliminácií medziročne vyššie o 394 859 tis. eur, z toho v ústrednej správe po eliminácií daňových príjmov od obchodných spoločností o 271 371 tis. eur.
Finančné výnosy dosiahli 1 370 926 tis. eur (2013: 1 773 578 tis. eur) a predstavujú ich hlavne výnosy
z dlhodobého a krátkodobého finančného majetku v podobe podielov na zisku a dividend
18 Zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
85
(363 539 tis. eur), podielu na výsledku hospodárenia všetkých pridružených účtovných jednotiek (354 824 tis. eur), úrokové výnosy z finančných prostriedkov uložených na účtoch v komerčných bankách a z poskytnutých úverov (241 185 tis. eur), kurzové rozdiely (187 698 tis. eur), výnosy z osobitného odvodu vybraných finančných inštitúcií19 (153 239 tis. eur).
V rámci celkových výnosov tvoria výnosy z transferov zo štátneho rozpočtu a rozpočtov obcí a vyšších
územných celkov hodnotu 4 629 929 tis. eur, medziročne vyššie o 54 709 tis. eur. Predmetom
eliminácií boli transfery v rámci ústrednej správy a čiastočne v rámci územnej samosprávy. Výnosy z transferov predstavujú použitie prijatých bežných transferov (nákup materiálu, spotrebované služby a energie, mzdy a podobne) a kapitálových transferov (odpisy majetku) prostredníctvom nákladov.
19 Zákon č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
86
Zoznam skratiek názvov a zákonov
CKS – Centrálny konsolidačný systém
DPH – daň z pridanej hodnoty
EFSF – Európsky nástroj finančnej stability
ESM – Európsky mechanizmus pre stabilitu
ESA 95, ESA 2010 - Európsky systém národných a regionálnych účtov 1995, resp. 2010
EUROSTAT Štatistický úrad Európskeho spoločenstva
FNM SR Fond národného majetku Slovenskej republiky
GNI – Hrubý národný príjem
HDP – hrubý domáci produkt
IPSAS - Medzinárodné účtovné štandardy pre verejný sektor
KÚZ – konsolidovaná účtovná závierka
MF SR Ministerstvo financií Slovenskej republiky
MMF – Medzinárodný menový fond
OECD Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj
OS – obchodné spoločnosti
OSN – Organizácia spojených národov
PPP – projekt verejno-súkromného partnerstva
PO – príspevkové organizácie
RO – rozpočtové organizácie
SVS – Súhrnná výročná správa SR
SZČO – samostatne zárobkovo činná osoba
ŠÚ SR – Štatistický úrad Slovenskej republiky
ŠZÚ – Štátny záverečný účet SR
ÚJ – účtovná jednotka
VÚC – vyššie územné celky
ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti - ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti
zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy (rozpočtové pravidlá) - zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
zákon o účtovníctve - Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov
zákon o organizácii vlády a ústrednej štátnej správy - zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov
zákon o obecnom zriadení - zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov
zákon o samosprávnych krajoch - zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov
zákon o Sociálnej poisťovni zákon č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov
zákon o zdravotných poisťovniach - zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
zákon o audítoroch - zákon č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č.431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
87
Slovník odborných pojmov
1. kapitola: Hospodárenie verejnej správy v metodike ESA 2010
Súhrnná výročná správa SR - súhrnný dokument, ktorý obsahuje údaje o príjmoch, výdavkoch a výsledku rozpočtového hospodárenia subjektov verejnej správy a o stave dlhu verejnej správy k 31. decembru rozpočtového roka v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu vykázané Európskej komisii do 1. októbra bežného roka, súhrnnú účtovnú závierku verejnej správy Slovenskej republiky, údaje ustanovené osobitným predpisom, ktorým je ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti a ďalšie údaje o hospodárení Slovenskej republiky. 29a zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy)
Štátny záverečný účet SR - správa o rozpočtovom hospodárení Slovenskej republiky, ktorá obsahuje výsledky rozpočtového hospodárenia subjektov verejnej správy za príslušný rozpočtový rok v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu vykázané Európskej komisii do 1. apríla bežného roka, vyhodnotenie zamerania a opatrení rozpočtovej politiky, údaje o príjmoch, výdavkoch a výsledku rozpočtového hospodárenia štátneho rozpočtu a ďalšie údaje o plnení rozpočtu verejnej správy. (§ 29 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy)
ESA 2010 - Európsky systém národných a regionálnych účtov 2010 je medzinárodne kompatibilný rámec pre systematické a podrobné opísanie národnej ekonomiky, jeho súčastí a jeho vzťahov s ostatnými národnými ekonomikami. Je založený na Systéme národných účtov 2008 (SNÚ 2008). SNÚ bol vypracovaný v súčinnosti štatistických orgánov OSN, EÚ, OECD, MMF a Svetovej banky a predstavuje celosvetový štandard v oblasti uplatňovania národných účtov. ESA 2010 sa zaviedla Nariadením Rady (ES) 549/2013 z 21. mája 2013 o Európskom systéme národných a regionálnych účtov v spoločenstve a reálne sa začala uplatňovať od septembra 2014. ESA 2010 je revíziou ESA 95. Nové štandardy priniesli v oblasti verejných financií zmeny dôležité pre vykazovanie salda a dlhu verejnej správy. Popis implementácie metodiky ESA 2010 a najvýznamnejších metodologických zmien je uvedený v kapitole 1.5. v Súhrnnej výročnej správe SR za rok 2013.
Aprílová notifikácia Podľa nariadenia Komisie 479/2009 členské štáty vykazujú Komisii (Eurostatu) plánované a aktuálne schodky a dlh sektora verejnej správy dvakrát ročne, prvý krát do 1. apríla bežného roka (roka n) a druhý krát do 1. októbra roka n. Zároveň členské štáty oznámia Eurostatu, ktoré vnútroštátne orgány zodpovedné za vykazovanie postupu pri nadmernom schodku. Do 1. apríla roka n členské štáty oznámia Eurostatu plánovaný schodok verejnej správy za rok n a aktualizovaný odhad ich skutočného schodku verejných financií za rok n 1 a ich skutočné schodky verejných financií za roky n – 2, n – 3 a n – 4.
Októbrová notifikácia aktualizácia aprílovej notifikácie, ktorá je nutná vzhľadom na to, že viacero údajov za verejnú správu je dostupných po termíne aprílovej notifikácie (tie nahradené odhadmi). Ani októbrovú notifikáciu však nemožno považovať za zdroj definitívnych údajov za verejnú správu, pretože akruálne výnosy niektorých daňových príjmov (DPPO a DPFO) známe za rok n 1 na začiatku n + 1. Aj po tomto termíne v prípade údajov za verejnú správu (a národné účty vo všeobecnosti) pomerne časté revízie údajov za minulé roky. Revízie sa robia jednak kvôli úpravám či spresneným interpretáciám samotnej metodiky ESA a tiež kvôli tomu, že samotné krajiny
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
88
(národné štatistické úrady) môžu v minulých údajoch odhaliť nezrovnalosti, ktoré v rámci revízií napravia.
Verejná správa - koncept, ktorý definujú národné účty (ESA 2010). Národné účty členia národné hospodárstvo (S.1) na päť inštitucionálnych sektorov: nefinančné korporácie (S.11), finančné korporácie (S.12), verejná správa (S.13), domácnosti (S.14) a neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam (S.15). Inštitucionálny sektor tvorí zoskupenie inštitucionálnych jednotiek, ktoré majú podobný charakter a ekonomické správanie (odvetvie produkčnej činnosti). Inštitucionálna jednotka je ekonomická jednotka oprávnená vlastniť výrobky a aktíva, prijímajúca záväzky a zaoberajúca sa ekonomickou činnosťou a transakciami s inými jednotkami vo vlastnom mene. Sektor verejnej správy tvoria inštitucionálne jednotky (subjekty) patriace do verejnej správy.
Verejné financie alebo financie verejného sektora, je všeobecne zaužívaný výraz v ekonómii označujúci súhrn rozpočtov subjektov pod verejnou kontrolou alebo patriacich do verejného sektora. Verejný sektor môže byť definovaný rôzne v závislosti od cieľov analýzy a kritérií zaradenia subjektov do verejného sektora. Ak nie je uvedené inak, verejné financie sa v krajinách najčastejšie hodnotia na základe údajov národných účtov v metodike ESA 2010, ktorá definuje subjekt verejnej správy. V tejto publikácii použité tri koncepty hodnotenia verejných financií, ktoré sa od seba líšia rôznym pokrytím subjektov: verejná správa (ESA 2010), súhrnný celok verejnej správy a verejný sektor.
Subjekty verejnej správy SR - právnické osoby zapísané v registri organizácií vedenom Štatistickým úradom Slovenskej republiky, ktoré zaradené v súlade s metodikou ESA v ústrednej správe, územnej samospráve a vo fondoch sociálneho a zdravotného poistenia. 3 ods. 1 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy)
Ústrednú správu tvoria ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy. Ich počet, organizáciu a pôsobnosť ustanovuje zákon o organizácii vlády a ústrednej štátnej správy. V ústrednej správe zaradené aj ďalšie subjekty (vysoké školy, Rozhlas a televízia Slovenska, Fond národného majetku Slovenskej republiky, Slovenský pozemkový fond, štátne fondy, Slovenská konsolidačná, a.s., Úrad pre dohľad nad výkonom auditu, Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, Ústav pamäti národa, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Kancelária rady pre rozpočtovú zodpovednosť, Tlačová agentúra SR, Audiovizuálny fond), ktoré hospodária s väčším či menším objemom verejných prostriedkov a ktorých pôsobnosť upravujú osobitné právne predpisy.
Územnú samosprávu predstavujú obce a vyššie územné celky samosprávne kraje. Obec je samostatným územným samosprávnym a správnym celkom Slovenskej republiky, združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt, samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami a jej základnou úlohou pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov. V Slovenskej republike je zriadených osem samosprávnych krajov, ktoré právnickými osobami samostatne hospodáriacimi s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami; zabezpečujú a chránia práva a záujmy svojich obyvateľov. Základnou legislatívou, ktorá upravuje pôsobnosť samospráv je zákon o obecnom zriadení a zákon o samosprávnych krajoch.
Fondy sociálneho a zdravotného poistenia tvoria Sociálna poisťovňa zriadená zákonom
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
89
o Sociálnej poisťovni a zdravotné poisťovne (v súčasnosti tri, z toho jedna štátna a dve súkromné), ktorých pôsobnosť ustanovuje zákon o zdravotných poisťovniach.
Rozpočet verejnej správy - strednodobý ekonomický nástroj finančnej politiky štátu. Zostavuje sa každoročne na tri rozpočtové roky. Rozpočtový rok je zhodný s kalendárnym rokom. Rozpočet verejnej správy tvoria štátny rozpočet na príslušný rozpočtový rok a nasledujúce dva roky a súhrn rozpočtov ostatných subjektov verejnej správy vrátane príjmov a výdavkov súvisiacich s vykonávaním verejného zdravotného poistenia v súlade s jednotnou metodikou platnou pre Európsku úniu na príslušný rozpočtový rok a nasledujúce dva roky 4 ods. 1 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy).
Štátny rozpočet - základná súčasť rozpočtu verejnej správy, ktorou sa zabezpečuje financovanie hlavných funkcií štátu v príslušnom rozpočtovom roku. Štátny rozpočet na príslušný rozpočtový rok obsahuje rozpočtované príjmy, rozpočtované výdavky a finančné operácie so štátnymi finančnými aktívami a iné operácie, ktoré ovplyvňujú stav štátnych finančných aktív alebo štátnych finančných pasív (§ 6 ods. 1 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy).
Superdividenda metodika ESA, na rozdiel od podnikového účtovníctva, rozoznáva dividendy a superdividendy. Superdividendy dividendy, ktoré vysoké z pohľadu poslednej (nedávnej) výšky úrovne dividend a ziskov. Logika členenia je tá, že pokiaľ dividendy rozdeľujú príjem z majetku, superdividendy rozdeľujú čisté bohatstvo podniku, keď znižujú vlastné zdroje podniku (vlastné imanie), predstavujú teda výber kapitálu (capital withdrawal). Inak povedané, dividendy prináležia bežnému zisku (operating profit), ktorý pochádza zo štandardných hlavných činností podniku (core business operations) a superdividendy prináležia iným (špeciálnym) výnosom. Na určenie výšky superdividend sa používa tzv. superdividendový test.
2. kapitola: Hospodárenie verejnej správy - požiadavky ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti
Bilancia rozpočtu verejnej správy alebo bilancia príjmov a výdavkov rozpočtu verejnej správy poskytuje analytický pohľad na vývoj hlavných príjmových a výdavkových položiek verejnej správy ako celku za daný rok. Bilancia je konsolidovaná, teda vylúčené transakcie medzi jednotlivými subjektmi verejnej správy. Štruktúra prezentovanej bilancie v tomto dokumente pozostáva z kombinácie klasifikácie kódov ESA 2010 a rozpočtovej klasifikácie.
Saldo rozpočtu verejnej správy môže mať charakter schodku alebo prebytku. Schodok je záporný rozdiel medzi celkovými príjmami a celkovými výdavkami verejnej správy. Prebytok je kladný rozdiel medzi celkovými príjmami a celkovými výdavkami verejnej správy. V metodike národných účtov sa saldo verejnej správy nazýva „čisté pôžičky poskytnuté/prijaté“. Ich výška predstavuje sumu, ktorú verejná správa môže poskytnúť alebo prijať ako pôžičku na financovanie svojich nefinančných operácií.
Štrukturálne saldo - saldo rozpočtu verejnej správy upravené o vplyv hospodárskeho cyklu a jednorazové a dočasné vplyvy. Referenčná hodnota medziročnej zmeny štrukturálneho salda sa používa na hodnotenie charakteru fiškálnej politiky, či je expanzívna (medziročné zvyšovanie / znižovanie štrukturálneho schodku / prebytku) alebo reštriktívna (medziročné znižovanie / zvyšovanie štrukturálneho schodku / prebytku).
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
90
Jednorazové vplyvy - všeobecne definované ako príjem alebo výdavok, ktorý nemá trvalý alebo opakujúci sa charakter a časovo obmedzený vplyv na saldo verejnej správy. Úprava salda verejnej správy o takéto vplyvy umožňuje analyticky vhodnejšie posúdenie jeho vývoja v čase.
Dlh verejnej správy hrubý alebo hrubý maastrichtský dlh verejnej správy, predstavuje konsolidovaný súčet všetkých záväzkov sektora verejnej správy v nominálnej (menovitej) hodnote, ktoré vznikli na základe prijatých vkladov, emitovaných cenných papierov (bez akcií) a prijatých pôžičiek (bez záväzkov z nesplatených úrokov). Súčasťou prijatých pôžičiek aj imputované pôžičky, ktoré sa rovnajú hodnote majetku nadobudnutého prostredníctvom finančného lízingu. Dlh je konsolidovaný, teda vylúčené všetky záväzky a recipročné pohľadávky jednotiek patriacich do sektora VS. (Príručka vládneho deficitu a dlhu, vydanie 2013)
Dlh verejnej správy čistý - alebo čistý maastrichtský dlh verejnej správy, predstavuje rozdiel medzi hrubým maastrichtským dlhom a súčtom zlata a SDR, hotovosti, cenných papierov v trhovej hodnote (okrem akcií) a kótovaných akcií v trhovej hodnote. Čistý dlh vyjadruje schopnosť verejnej správy splatiť svoj maastrichtský dlh na základe speňaženia svojich najlikvidnejších finančných aktív. (Code of Conduct - Specifications on the implementation of the Stability and Growth Pact and Guidelines on the format and content of Stability and Convergence Programmes)
Európske fiškálne pravidlá vznikli z potreby dodržiavania fiškálnej disciplíny v rámci Hospodárskej a menovej únie (eurozóny) kvôli zachovaniu stability spoločnej meny euro. Predstavujú súbor pravidiel numerických, procesných ale aj pravidiel transparentnosti o zverejňovaní údajov o hospodárení štátu. Pravidlá zakotvené v právnych predpisoch (Zmluva o fungovaní Európskej únie, nariadenia, smernica) ale ich súčasťou je aj medzinárodná zmluva. Predchodcom fiškálnych pravidiel boli tzv. maastrichtské kritériá, ktoré stanovili podmienky pre členstvo v eurozóne v podobe referenčnej hodnoty pre deficit (3 % HDP) a dlh verejnej správy (60 % HDP). Kvôli potrebe udržiavať fiškálnu disciplínu aj po vstupe do eurozóny bol v roku 1997 schválený Pakt stability a rastu (Stability and Growth Pact SGP), ktorý obsahuje aj sankcie, ak deficit krajiny prekročí 3% HDP. V dôsledku ekonomickej a finančnej krízy bol SGP v roku 2011 druhý krát revidovaný (prvý krát v roku 2005) a boli prijaté ďalšie štyri nariadenia s cieľom sprísnenia pravidiel fiškálneho dohľadu a rozšírenia dohľadu aj na makroekonomickú oblasť. Tzv. Six-pack priniesol predovšetkým sprísnenie sankcií, keď krajina môže byť penalizovaná za nedodržiavanie fiškálnych pravidiel do výšky 0,5 % HDP, väčšiu orientáciu na pravidlo verejného dlhu (jeho nedodržiavanie bolo dovtedy prakticky ignorované) a povinnosť konsolidovať verejný rozpočet aj po znížení deficitu pod 3 % HDP tempom znižovania štrukturálneho salda minimálne o 0,5% HDP po dosiahnutie strednodobého cieľa (medium-term objective MTO). Medzinárodná zmluva, ktorá bola podpísaná 25 členskými krajinami Európskej únii (všetky s výnimkou Česka a Veľkej Británie) v roku 2012, stanovila povinnosť zaviesť pravidlo o vyrovnanom štrukturálnom salde verejnej správy do národnej legislatívy (tzv. Fiscal compact). Naposledy v roku 2013 boli schválené dve nariadenia, ktoré ďalej sprísňujú a prehlbujú fiškálny dohľad v krajinách eurozóny (tzv. Two-pack). Podľa nich musia krajiny eurozóny napríklad každoročne do 15. októbra predkladať Európskej komisii na posúdenie návrh rozpočtového plánu na nasledujúci rok.
Stratégia riadenia štátneho dlhu ďalej len stratégia, je strategický dokument, ktorý stanovuje základné rámce a smerovanie politiky riadenia štátneho dlhu. Stratégia formuluje vrcholové
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
91
kvantitatívne ukazovatele a parametre štátneho dlhu a stanovuje tiež ciele, ktoré by mali prispieť ku kvalitatívnemu zlepšeniu riadenia dlhu. Dokument ďalej popisuje vývoj a štruktúru štátneho dlhu SR, makroekonomické a fiškálne východiská a riziká dlhového portfólia. Od stratégie odvodené jednotlivé predpisy upravujúce pravidlá pre riadenie rizík štátneho dlhu, limity pozícií štátu a systém kontroly. Stratégia sa zostavuje na štvorročné obdobie a každý rok sa aktualizuje. Aktualizácie zabezpečujú prepojenie stratégie s vývojom v konkrétnom rozpočtovom roku a poskytujú flexibilnosť reakcie na vývoj trhu. Podľa Ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti je stratégia súčasťou Rozpočtu verejnej správy SR a vyhodnotenie plnenia cieľov stratégie je súčasťou Súhrnnej výročnej správy SR.
3. kapitola: Čisté bohatstvo
Čisté bohatstvo - súčet vlastného imania subjektov verejnej správy, vlastného imania Národnej banky Slovenska, vlastného imania podnikov štátnej správy a podnikov územnej samosprávy, upravený o implicitné záväzky a podmienené záväzky, iné aktíva a iné pasíva. (Čl. 2e ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti)
Vlastné imanie vlastný zdroj krytia majetku, vyjadruje nárok na majetok podniku po odpočítaní všetkých jeho účtovných dlhov. Vlastné imanie predstavuje v súvahe rozdiel medzi hodnotou majetku (aktív) a hodnotou záväzkov v širšom zmysle. Podľa slovenskej právnej úpravy pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva vlastné imanie tvorí: základné imanie, kapitálové fondy, fondy zo zisku, oceňovacie rozdiely z precenenia, výsledok hospodárenia minulých rokov a výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení.
Verejný sektor pre potreby súhrnnej správy definovaný ako sektor, za ktorý sa vyčísľuje čisté bohatstvo. Okrem verejnej správy podľa metodiky ESA 2010 zahŕňa podniky štátnej správy, podniky územnej samosprávy a NBS.
Podniky verejnej správy súhrnné pomenovanie používané v tomto dokumente pre podniky štátnej správy a podniky územnej samosprávy, ktoré definované legislatívou. Keďže podniky štátnej správy a samosprávy definované pre potreby výpočtu čistého bohatstva, do ktorého vchádzajú len podniky s majetkovou účasťou štátu v minimálnej výške 20 %, tento pojem môže byť použitý aj širšie, teda na všetky podniky bez obmedzenia majetkovej účasti štátu.
Podnik štátnej správy - štátny podnik, obchodná spoločnosť s majetkovou účasťou štátu v minimálnej výške 20 % jej základného imania a právnická osoba zriadená zákonom, v ktorej štát kvalifikovanú účasť; kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 20 % na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú účasť (Čl. 2f ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti).
Podnik územnej samosprávy - obchodná spoločnosť s majetkovou účasťou územnej samosprávy v minimálnej výške 20 % jej základného imania (Čl. 2g ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti)
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
92
Implicitné záväzky - rozdiel medzi očakávanými budúcimi výdavkami subjektov verejnej správy a očakávanými budúcimi príjmami subjektov verejnej správy, ktoré vyplývajú z finančných dôsledkov spôsobených budúcim uplatňovaním práv a povinností ustanovených právnym poriadkom Slovenskej republiky, ak tieto nie súčasťou dlhu verejnej správy (Čl. 2h ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti). Najznámejším príkladom starobné dôchodky z priebežného piliera dôchodkového systému.
Podmienené záväzky - iné pasíva účtovnej jednotky, ktorá ich vykazuje v poznámkach ako súčasti individuálnej účtovnej závierky (zákon o účtovníctve). Nejde teda o záväzok, ktorý je vykázaný na súvahových položkách pasív, pretože nie je splnená podmienka na ich zaúčtovanie - výška záväzku sa nedá spoľahlivo oceniť, obdobie, ku ktorému sa povinnosť viaže nie je určené, úbytok ekonomických úžitkov v budúcnosti nie je istý. Ako iné pasíva sa vykazuje:
1.možná povinnosť, ktorá vznikla ako dôsledok minulej udalosti a ktorej existencia závisí od toho, či nastane alebo nenastane jedna alebo viac neistých udalostí v budúcnosti, ktorých vznik nezávisí od účtovnej jednotky, alebo
2.povinnosť, ktorá vznikla ako dôsledok minulej udalosti, ale ktorá sa nevykazuje v súvahe, pretože nie je pravdepodobné, že na splnenie tejto povinnosti bude potrebný úbytok ekonomických úžitkov, alebo výška tejto povinnosti sa nedá spoľahlivo oceniť.
PPP projekt - forma spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom s cieľom financovania výstavby, rekonštrukcie, prevádzky a údržby infraštruktúry a poskytovania verejných služieb prostredníctvom tejto infraštruktúry. V rámci PPP projektov subjekty verejného sektora partnerom a zákazníkom súkromného sektora, od ktorého nakupujú služby. Súkromný partner v zásade financuje výstavbu a prevádzkuje dielo a ako protihodnota je mu umožnené poskytovať služby spojené s týmto dielom za platby od jeho používateľov alebo od verejného partnera. Dôležitou charakteristikou PPP je rozdelenie rizík spojených s výstavbou a prevádzkou diela medzi súkromným a verejným partnerom a dlhodobosť zmluvných vzťahov medzi súkromným a verejným partnerom.
Centrálny konsolidačný systém systém zberu, spracovania, analyzovania, konsolidovania a prezentovania údajov z účtovníctva od účtovných jednotiek súhrnného celku. Súčasťou Centrálneho konsolidačného systému je aj informačný systém Ministerstva financií SR, prostredníctvom, ktorého sa zabezpečuje spracovanie údajov z finančných výkazov a konsolidačného balíka.
4. kapitola: Komentár k súhrnnej účtovnej závierke verejnej správy SR za rok 2013
Súhrnný celok verejnej správy tvoria účtovné jednotky, ktoré zahrnuté do procesu spracovania súhrnnej účtovnej závierky a na tento účel predkladajú údaje z účtovníctva. to všetky rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, obce, vyššie územné celky, štátne fondy, podniky verejnej správy s výnimkou podnikov pod FNM a ostatné subjekty verejnej správy.
Účtovná jednotka (ÚJ) verejnej správy každá právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky zaradená do verejnej správy. Tak, ako jednotky (právnické osoby) nazývané subjektmi pre potrebu vymedzenia verejnej správy podľa metodiky ESA, tak jednotky nazývané účtovnými jednotkami pre potrebu vymedzenia súhrnného celku verejnej správy v zmysle §1 zákona o účtovníctve.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014
93
Konsolidácia eliminácia vzájomných vzťahov medzi účtovnými jednotkami daného konsolidovaného celku. Konsoliduje sa kapitál, pohľadávky a záväzky, medzivýsledok, náklady a výnosy. Používa sa metóda úplnej konsolidácie pre dcérske ÚJ, podielová konsolidácia pre spoločné ÚJ a metóda vlastného imania pre pridružené ÚJ.
Konsolidovaná účtovná závierka (KÚZ) poskytuje informácie o konsolidovanom celku ako o jednej ekonomickej jednotke. Vzájomné vzťahy a transakcie medzi účtovnými jednotkami daného konsolidovaného celku eliminované (princíp konsolidácie). KÚZ poskytuje dôležité informácie z pohľadu riadenia, pretože zobrazuje vernejšie a pravdivejšie finančnú situáciu daného konsolidovaného celku ako individuálne účtovné závierky jednotlivých ÚJ konsolidovaného celku, prípadne ich agregácia.
Konsolidovaná účtovná závierka vo verejnej správe sa zostavuje podľa zákona o účtovníctve na dvoch stupňoch:
1.KÚZ účtovnej jednotky verejnej správy zostavuje obec, vyšší územný celok a správca rozpočtovej kapitoly;
2.KÚZ ústrednej správy zostavuje Ministerstvo financií SR.
Súhrnná účtovná závierka verejnej správy Slovenskej republiky účtovná závierka za súhrnný celok zostavená na základe princípu konsolidácie uplatňovaného v Medzinárodných účtovných štandardoch pre verejný sektor (IPSAS). Účtovná závierka SR sa nenazýva konsolidovaná, pretože nie všetky účtovné jednotky do nej vstupujú na konsolidovanej báze tak, ako v prípade ústrednej správy a samosprávy (tzv. tretia úroveň konsolidácie).
Konsolidačný balík MF SR - obsahuje všetky informácie, ktoré potrebné pre zostavenie súhrnnej účtovnej závierky, a to nie len pre vykonanie konsolidačných operácií, ale aj pre zostavenie poznámok ako súčasti súhrnnej účtovnej závierky. Konsolidačný balík zjednocuje účtovníctvo a formáty účtovných výkazov pre všetky konsolidované ÚJ spôsobom, ako keby všetky ÚJ súhrnného celku používali vo svojom účtovníctve rovnaké účtovné metódy a zásady.
Audit účtovnej závierky podľa § 22a zákona o účtovníctve každá konsolidovaná účtovná závierka (KÚZ) musí byť overená audítorom. Cieľom auditu KÚZ verejnej správy je poskytnúť verejnosti primeranú mieru istoty, že informácie vykázané v KÚZ vyjadrujú pravdivo a verne finančnú situáciu daného konsolidovaného celku. Audit sa vykonáva v súlade so zákonom o audítoroch.