Stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu SR  
k Návrhu štátneho rozpočtu na rok 2016  
S t a n o v i s k o  
Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky  
k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2016  
Bratislava  
november 2015  
Stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu SR  
k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2016  
Zoznam použitých skratiek:  
b. c. – bežné ceny,  
BRICS – spoločné hospodárske a vojenské zoskupenie Brazílie, Ruska, Indie, Číny  
a Juhoafrickej republiky,  
EFSF - Európsky nástroj finančnej stability,  
ESA 2010 – Európsky systém národných a regionálnych účtov je medzinárodne  
porovnateľným účtovným rámcom Európskej únie pre systematický a podrobný opis  
ekonomiky, ktorý bol implementovaný od 1. septembra 2014,  
ESM – Európsky mechanizmus pre stabilitu,  
ESO – vládny program Efektívna, Spoľahlivá a Otvorená verejná správa,  
EÚ – Európska únia,  
Eurostat – Štatistický úrad Európskeho spoločenstva,  
HDP – hrubý domáci produkt,  
mil. – milión,  
m. j. – merná jednotka,  
mld. – miliarda,  
NAIRU – neinflačná miera nezamestnanosti,  
NKÚ SR – Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky,  
NR SR – Národná rada SR,  
OP – operačný program  
p. b. – percentuálny bod,  
RVS – rozpočet verejnej správy,  
s. c. – stále ceny,  
SR – Slovenská republika,  
ŠR – štátny rozpočet,  
VÚC – vyšší územný celok,  
V - 4 – spoločenstvo stredoeurópskych krajín Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska,  
zákon o NKÚ SR – zákon č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej  
republiky v znení neskorších predpisov,  
zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy – zákon č. 523/2004 Z. z.  
o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov,  
zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy – zákon č. 583/2004 Z. z.  
o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy v znení neskorších predpisov,  
zákon o rozpočtovej zodpovednosti – Ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej  
zodpovednosti  
Z. z. – Zbierka zákonov.  
1
Stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu SR  
k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2016  
Obsah  
Stanovisko k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2016......................................................................4  
1
Stanovisko k makroekonomickým rámcom návrhu RVS na rok 2016.............................9  
Stanovisko k prognóze vývoja faktorov vonkajšieho ekonomického prostredia ...................10  
Stanovisko k prognóze vývoja vybraných ukazovateľov rastu ekonomiky...........................11  
Stanovisko k prognóze vývoja vybraných ukazovateľov platobnej bilancie .........................14  
Stanovisko k prognóze vybraných ukazovateľov cenového vývoja ......................................14  
Stanovisko k prognóze vývoja vybraných ukazovateľov trhu práce......................................15  
1.1  
1.2  
1.3  
1.4  
1.5  
2
2.1  
Stanovisko k východiskovému rámcu návrhu RVS na rok 2016.....................................18  
Stanovisko k rozpočtovaniu príjmov návrhu RVS na rok 2016.............................................20  
2.1.1 Stanovisko k prognóze daňových príjmov a odvodov na sociálne a zdravotné poistenie......21  
2.1.1.1 Stanovisko k prognóze daňových príjmov ŠR .......................................................................22  
2.1.1.2 Stanovisko k prognóze daňových príjmov štátnych finančných aktív ...................................28  
2.1.1.3 Stanovisko k prognóze daňových príjmov obcí .....................................................................28  
2.1.1.4 Stanovisko k prognóze daňových príjmov VÚC....................................................................30  
2.1.1.5 Stanovisko k prognóze daňových príjmov Rozhlasu a televízie Slovenska...........................30  
2.1.1.6 Stanovisko k prognóze daňových príjmov Environmentálneho fondu ..................................30  
2.1.1.7 Stanovisko k prognóze odvodových príjmov Sociálnej poisťovne........................................31  
2.1.1.8 Stanovisko k prognóze odvodových príjmov verejných zdravotných poisťovní...................31  
2.1.2 Stanovisko k finančným vzťahom súvisiacim s rozpočtom EÚ.............................................32  
2.1.2.1 Odvody a príspevky SR do všeobecného rozpočtu EÚ..........................................................32  
2.1.2.2 Príjmy za prostriedky EÚ.......................................................................................................32  
2.1.2.3 Príjmy za zahraničné granty poskytnuté zo všeobecného rozpočtu EÚ.................................33  
2.1.2.4 Príjmy za zahraničné granty poskytnuté zo zahraničia na základe medzinárodných  
zmlúv 34  
2.1.2.5 Výdavky za prostriedky EÚ ...................................................................................................35  
2.1.2.6 Rezerva na prostriedky fondov EÚ a odvody do všeobecného rozpočtu EÚ.........................38  
2.1.2.7 Čistá finančná pozícia SR na rok 2016...................................................................................38  
2.2  
2.3  
2.4  
Stanovisko k fiškálnemu rámcu návrhu RVS na rok 2016.....................................................39  
Stanovisko k pozícii verejných financií návrhu RVS na rok 2016 ........................................41  
Stanovisko k prognóze hrubého dlhu verejnej správy v návrhu RVS na rok 2016................44  
3
Stanovisko k návrhu ŠR na rok 2016 .................................................................................49  
Stanovisko k rozpočtovému rámcu návrhu ŠR na rok 2016 ..................................................50  
Stanovisko k súhrnným ukazovateľom návrhu ŠR na rok 2016 ............................................51  
Stanovisko k návrhom rozpočtov kapitol ŠR na rok 2016.....................................................56  
3.1  
3.2  
3.3  
3.3.1 Stanovisko k príjmom kapitol návrhu ŠR na rok 2016 ..........................................................56  
3.3.2 Stanovisko k výdavkom kapitol návrhu ŠR na rok 2016 .......................................................57  
3.3.2.1 Ministerstvo vnútra SR...........................................................................................................59  
3.3.2.2 Ministerstvo financií SR.........................................................................................................60  
3.3.2.3 Ministerstvo životného prostredia SR ....................................................................................62  
3.3.2.4 Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR................................................................63  
3.3.2.5 Ministerstvo zdravotníctva SR ...............................................................................................66  
3.3.2.6 Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR ...................................................................67  
3.3.2.7 Ministerstvo hospodárstva SR................................................................................................69  
3.3.2.8 Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR ...........................................................70  
3.3.2.9 Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR..................................................72  
3.3.2.10 Všeobecná pokladničná správa........................................................................................73  
2
Stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu SR  
k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2016  
4
Stanovisko k návrhu súhrnného rozpočtu ostatných subjektov verejnej správy  
na rok 2016........................................................................................................................................74  
4.1 Stanovisko k rozpočtovému rámcu návrhu súhrnného rozpočtu ostatných subjektov  
verejnej správy ...................................................................................................................................74  
4.2 Stanovisko k súhrnnému rozpočtu obcí, dopravných podnikov a VÚC na rok 2016 ............78  
4.2.1 Stanovisko k návrhu rozpočtu obcí na rok 2016 ....................................................................81  
4.2.2 Stanovisko k návrhu rozpočtu dopravných podnikov na rok 2016 ........................................86  
4.2.3 Stanovisko k návrhu rozpočtu VÚC na rok 2016...................................................................88  
4.3  
Stanovisko k návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2016...........................................93  
4.4. Stanovisko k návrhu rozpočtu verejného zdravotného poistenia na rok 2016 .......................95  
4.5. Stanovisko k návrhu rozpočtov štátnych fondov na rok 2016 ...............................................96  
4.5.1. Stanovisko k návrhu rozpočtu Štátneho fondu rozvoja bývania na rok 2016 ........................97  
4.5.2. Stanovisko k návrhu rozpočtu Národného jadrového fondu na rok 2016..............................99  
4.5.3. Stanovisko k návrhu rozpočtu Environmentálneho fondu na rok 2016 ...............................100  
4.6. Stanovisko k súhrnnému rozpočtu za verejné vysoké školy na rok 2016 ............................101  
4.7. Stanovisko k návrhu rozpočtu Slovenskej konsolidačnej, a.s. na rok 2016.........................103  
3
Stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu SR  
k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2016  
Stanovisko k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2016  
Stanovisko NKÚ SR k návrhu ŠR na rok 2016, v ktorom je hodnotený aj návrh RVS  
na rok 2016, bolo vypracované v súlade s § 5 ods. 1 zákona o NKÚ SR na základe kontroly  
vykonanej v Ministerstve financií SR, ktoré podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej  
správy zostavuje návrh RVS za ŠR a súhrnne rozpočty ostatných subjektov verejnej správy na  
príslušné rozpočtové roky.  
Účelom tejto kontroly bolo vyjadriť nielen názor NKÚ SR k návrhu ŠR na rok 2016,  
ktorý sa podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy schvaľuje osobitným  
zákonom, ale aj k makroekonomickým rámcom a východiskovému rámcu návrhu RVS na rok  
2016 a k návrhu súhrnného rozpočtu ostatných subjektov verejnej správy na rok 2016.  
Účel kontroly sa dosiahol plnením predmetu kontroly, ktorým bolo hodnotenie  
makroekonomických, alokačných a výkonnostných aspektov fiškálnej a rozpočtovej politiky  
vlády SR z hľadiska cieľov, nástrojov a opatrení týchto politík, vrátane identifikovania  
prípadných rizík, a to na základe overenia:  
a) fiškálnej disciplíny z hľadiska dodržiavania Ústavy SR, ústavných zákonov a ďalších  
všeobecne záväzných právnych predpisov platných v SR, medzinárodných zmlúv a iných  
dokumentov, ktorými je SR viazaná, práva Európskych spoločenstiev a práva EÚ,  
b) súhrnných rozpočtových údajov z hľadiska ich pravdivosti, úplnosti a preukázateľnosti,  
c) rozpočtového procesu z hľadiska jeho efektívnosti a účinnosti.  
NKÚ SR na základe výsledkov kontroly vykonanej v Ministerstve financií SR dospel  
k nasledovným záverom:  
1. Návrh RVS na roky 2016 až 2018 bol vypracovaný v súlade zo zákonom o rozpočtových  
pravidlách verejnej správy a Príručkou Ministerstva financií SR na zostavenie návrhu  
RVS na roky 2016 až 2018 č. MF/008154/2015-411.  
Pri jeho zostavovaní bola použitá rozpočtová klasifikácia v súlade s Opatrením  
Ministerstva financií SR z 8. decembra 2004, ktorým sa ustanovuje druhová klasifikácia,  
organizačná klasifikácia a ekonomická klasifikácia rozpočtovej klasifikácie  
č. MF/010175/2004-42. Výdavky boli rozpísané do príslušných úrovní funkčnej  
klasifikácie v zmysle vyhlášky Štatistického úradu SR č. 257/2014 Z. z., ktorou sa vydáva  
štatistická klasifikácia výdavkov verejnej správy.  
Správnou klasifikáciou použitou v návrhu RVS na roky 2016 až 2018 sa vytvorili  
predpoklady pre zabezpečenie konzistentnosti medzi rozpočtovanými a skutočnými  
hodnotami pri realizácii rozpočtov a vykazovaní údajov v systéme štátnej pokladnice  
v zmysle zákona č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici v znení neskorších predpisov.  
Makroekonomické rámce a východiskový rámec návrhu RVS na roky 2016 až 2018 sú  
zostavené v súlade s metodikou ESA 2010, čím je zabezpečený systematický a podrobný  
opis porovnateľný s účtovným rámcom EÚ.  
2. Makroekonomické rámce návrhu RVS na rok 2016, ktoré vychádzajú  
z makroekonomickej prognózy schválenej Výborom pre makroekonomické  
prognózovanie dňa 16. septembra 2015, sú realistické.  
4
 
Stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu SR  
k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2016  
V pôsobení faktorov ekonomického prostredia kľúčové riziká pre rok 2016 sú  
predovšetkým v pôsobení vonkajších faktorov, ktoré sa nedajú významne ovplyvniť  
domácou hospodárskou politikou a činnosťou vlády SR.  
Na rok 2016 je prognózované mierne medziročné zníženie rastu HDP o 0,1 p. b.  
na úroveň 3,1 %. Priemerná ročná miera inflácie sa má na Slovensku v roku 2016  
medziročne zvýšiť o 1,1 p. b. na úroveň 0,9 %,  
Rast zamestnanosti podľa výberového zisťovania pracovných síl na rok 2016 sa má  
medziročne znížiť o 1,2 p. b. na úroveň 1,0 %, čo má zvýšiť počet pracujúcich  
o 24 tis. osôb na úroveň 2 440 tis. osôb. Podľa podnikového výkazníctva rast  
zamestnanosti klesne o 0,9 p. b. na úroveň 1,0 %, čo má predstavovať zvýšenie počtu  
pracujúcich o 22 tis. osôb na úroveň 2 269 tis. osôb.  
Rast priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca sa má v roku 2016 medziročne  
zvýšiť o 0,7 p. b. na úroveň 3,1 %, čo má zvýšiť nominálnu mzdu o 27 eur na úroveň  
906 eur. Reálne sa rast priemernej mesačnej mzdy zamestnanca medziročne zníži  
o 0,3 p. b. na úroveň 2,2 %.  
Priemerná miera nezamestnanosti na základe výberového zisťovania pracovných síl na  
rok 2016 sa má podľa prognózy medziročne znížiť o 0,9 p. b. na úroveň 10,6 %.  
3. Kľúčovým cieľom návrhu RVS na rok 2016 je dosiahnuť podiel salda RVS na HDP  
na úrovni -1,93 %, čo podľa NKÚ SR vytvára priestor pre splnenie strednodobého  
rozpočtového cieľa do konca roka 2017, t. j. vyrovnaného štrukturálneho salda RVS.  
Kľúčové ciele návrhu RVS na roky 2016 až 2018 sú rozpočtované v súlade s metodikou  
ESA 2010, ktorá je najnovším medzinárodne porovnateľným účtovným rámcom EÚ pre  
systematický a podrobný opis ekonomiky, ktorá je implementovaná od 1. septembra 2014  
podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 549/2013, ktorého prílohu A tvorí  
Manuál ESA 2010 a prílohu B Program zasielania údajov ESA 2010.  
Saldo RVS v metodike ESA 2010 sa má v roku 2016 medziročne zlepšiť o 567,6 mil. eur  
na úroveň -1 556,3 mil. eur, čo bude predstavovať medziročné zlepšenie jeho podielu na  
HDP o 0,81 p. b. na úroveň 1,93 %. K tomuto rozpočtovaniu salda RVS má prispieť saldo  
ŠR na úrovni -1 987,4 mil. eur a prebytok súhrnného rozpočtu ostatných subjektov  
verejnej správy na úrovni 430,9 mil. eur.  
Tieto parametre návrhu RVS na rok 2016 sú podľa NKÚ SR v súlade s požadovaným  
konsolidačným úsilím podľa európskych pravidiel a mali by prispieť ku každoročnému  
znižovaniu dlhu verejnej správy v rozpočtovanom období, čím sa zohľadňujú aj  
požiadavky zákona o rozpočtovej zodpovednosti.  
Príjmy RVS na konsolidovanej báze v metodike ESA 2010 sa na rok 2016 rozpočtujú  
na úrovni 30 428,1 mil. eur, z toho daňové a odvodové príjmy verejnej správy na úrovni  
25 121,4 mil. eur a iné ako daňové príjmy verejnej správy na úrovni 5 306,7 mil. eur.  
Rozpočtovanie výnosov daňových a odvodových prímov verejnej správy návrhu RVS  
na rok 2016 vychádza z prognózy daňových príjmov verejnej správy schválenej dňa  
23. septembra 2015 Výborom pre daňové prognózy ako poradného orgánu ministra  
5
Stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu SR  
k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2016  
financií v zmysle zákona o rozpočtovej zodpovednosti, v ktorom pôsobí aj NKÚ SR  
v pozícii pozorovateľa.  
NKÚ SR sa stotožňuje s uvedenou prognózou, ktorá realisticky zohľadňuje tak  
predpoklady makroekonomickej prognózy, ktorá bola schválená Výborom pre  
makroekonomické prognózy dňa 16. septembra 2015, ako aj prepočty legislatívnych  
zmien.  
Podľa NKÚ SR podielová daň z príjmov fyzických osôb a jej nové prerozdelenie medzi  
obce a vyššie územné celky významne posilňuje ich mieru samofinancovania na rok 2016,  
t. j. schopnosť pokrývať svoje bežné výdavky z vlastných príjmov.  
Čistá finančná pozícia SR voči rozpočtu EÚ v roku 2016 sa má medziročne znížiť  
o 1 275,2 mil. eur na úroveň 1 344,9 mil. eur, z toho odvody a príspevky SR  
do všeobecného rozpočtu EÚ, vrátane tradičných vlastných zdrojov sa odhadujú na úrovni  
841,5 mil. eur a príjmy zo všeobecného rozpočtu EÚ na úrovni 2 186,4 mil. eur.  
Výdavky RVS na konsolidovanej báze v metodike ESA 2010 sa na rok 2016 rozpočtujú  
na úrovni 31 984,6 mil. eur, V roku 2016 sa vplyvom výrazného zníženia čerpania  
výdavkov na programy EÚ z dôvodu ich pomalšieho nábehu v rámci III. programového  
obdobia predpokladá mierny pokles celkových verejných výdavkov. Následne v ďalších  
rokoch by sa mala podľa NKÚ SR postupným zazmluvňovaním projektov obnoviť  
tendencia zvyšovania čerpania prostriedkov fondov EÚ s pozitívnym vplyvom na  
ekonomický rast a tlmenie negatívnych účinkov nevyhnutnej konsolidácie verejných  
financií.  
Podiel štrukturálneho salda RVS na potenciálnom HDP v roku 2016 sa má v rámci  
odhadovaného vplyvu cyklickej zložky na úrovni -0,3 % pri nulovom vplyve  
jednorazových a dočasných opatrení vlády SR medziročne zlepšiť o 0,8 p. b. na úroveň  
-1,6 %.  
Konsolidačné úsilie na základe medziročnej zmeny podielu štrukturálneho salda RVS  
na HDP na konsolidovanej báze v metodike ESA 2010 má v roku 2016 dosiahnuť úroveň  
0,8 %. Podľa NKÚ SR sa tým preukazuje vyššia miera fiškálnej reštrikcie vlády SR,  
ktorej hranica požadovaná pravidlami preventívnej časti Paktu stability a rastu je  
na úrovni 0,5 % HDP ročne.  
Podľa NKÚ SR fiškálna politika vlády SR vytvára nielen priestor pre riešenie prípadných  
problémov s dopadom na verejné financie v roku 2016, ale aj pre zlepšenie podmienok  
na dosiahnutie strednodobého rozpočtového cieľa v roku 2018.  
Hrubý dlh verejnej správy na konsolidovanej báze v metodike ESA 2010 sa má v roku  
2016 medziročne zvýšiť o 599 mil. eur na úroveň 40 896 mil. eur, čo bude predstavovať  
medziročné zlepšenie jeho podielu na HDP o 0,7 p. b. na úroveň 52,1 %.  
Dosiahnutie ďalšieho poklesu dlhu verejnej správy v nasledujúcich rokoch je podmienené  
najmä zlepšením primárneho salda a rastom nominálneho HDP. Vzhľadom na nízke  
úrokové sadzby a pokračujúcu konsolidáciu je možné predpokladať ďalšie úspešné  
znižovanie hrubého dlhu verejnej správy v najbližších rokoch.  
6
Stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu SR  
k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2016  
4. Návrh ŠR na rok 2016 je ohraničený východiskovým rámcom návrhu RVS na rok 2016.  
Saldo ŠR rozpočtované na hotovostnej báze sa má v roku 2016 medziročne zlepšiť  
o 1 013,2 mil. eur na úroveň -1 970,4 mil. eur, z toho príjmy ŠR sa majú medziročne  
znížiť o 468,1 mil. eur na úroveň 14 026,8 mil. eur a výdavky ŠR sa majú medziročne  
znížiť o 1 481,3 mil. eur na úroveň 15 997,2 mil. eur.  
Podľa NKÚ SR návrh ŠR na rok 2016 predstavuje výsledok opatrení vlády SR súvisiacich  
s pokračujúcou konsolidáciou verejných financií a je vypracovaný v súlade so základným  
cieľom fiškálnej politiky, a to zabezpečením efektívnych a dlhodobo udržateľných  
verejných financií.  
NKÚ SR kontrolou rozpočtovania výdavkov vo vybraných kapitolách ŠR na rok 2016  
identifikoval niekoľko rizík.  
V rozpočte kapitoly Ministerstva vnútra SR na rok 2016 podľa NKÚ SR medziročné  
zníženie kapitálových výdavkov môže obmedziť pokračovanie v rozpracovaných  
projektoch, ktoré boli už pred niekoľkými rokmi zaradené do Registra investícií. Okrem  
toho súčasný spôsob financovania regionálneho školstva nezabezpečuje dostatočnú  
transparentnosť, čo má negatívny vplyv na hospodárnosť a efektívnosť použitia  
prostriedkov ŠR.  
V rozpočte kapitoly Ministerstva financií SR NKÚ SR upozorňuje na riziká súvisiace  
s nedostatočným finančným krytím aktivít tohto ministerstva a jeho rozpočtových  
organizácií, nezahrnutím viacerých výdavkových limitov do návrhu rozpočtu na rok 2016.  
Ide najmä o výdavky súvisiace s projektom UNITAS II, výdavky na prevádzku a rozvoj  
informačných systémov nadrezortného charakteru, nadrezortné licencie (Microsoft, SAP,  
Oracle), výdavky na prebiehajúce a hroziace arbitráže a súdne spory.  
V rozpočte kapitoly Ministerstva životného prostredia SR podľa NKÚ SR stanovený  
objem výdavkov neumožní v potrebnej miere vykonávať základnú starostlivosť o majetok  
štátu. Problematickým bude zabezpečenie právnych služieb v súvislosti s prebiehajúcimi  
súdnymi spormi. V rámci návrhu rozpočtu nie sú dostatočne zabezpečené výdavky  
na protipovodňové opatrenia a udržiavanie splavnosti vodných ciest.  
V rozpočte kapitoly Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR NKÚ SR na  
základe výsledkov kontroly zistil nedostatočné finančné zabezpečenie regionálneho  
školstva pre nákup učebných pomôcok, informačno-komunikačnej technológie  
a moderných didaktických pomôcok.  
V kapitole Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR NKÚ SR poukazuje  
na pretrvávajúci problém dlhodobej nezamestnanosti najmä mladých ľudí a nízko-  
kvalifikovaných pracovníkov, ktorá je stále jednou z najvyšších v rámci EÚ.  
V rozpočte kapitoly Ministerstva hospodárstva SR NKÚ SR upozorňuje na možné riziká  
v súvislosti s čerpaním fondov EÚ. Podľa poznatkov z predchádzajúcich kontrol boli  
hlavnými dôvodmi nízkeho čerpania predovšetkým nedostatky vo vykonaných verejných  
obstarávaniach, nízke a neefektívne čerpanie pridelených finančných prostriedkov  
na strane prijímateľa a vysoká administratívna náročnosť.  
V rozpočte kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR NKÚ SR  
upozorňuje na riziká súvisiace s nedostatočným finančným krytím aktivít kapitoly, najmä  
7
Stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu SR  
k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2016  
na podporu potravinových kontrol, financovanie národného monitorovacieho programu  
a rastlinolekársku starostlivosť.  
V rozpočte kapitoly Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR NKÚ SR  
negatívne hodnotí nízky rozpočet výdavkov na údržbu a opravu ciest I. triedy v správe  
Slovenskej správy ciest. Z rozpočtovanej sumy 32 529 tis. eur bude prevažná časť  
vyčlenená na zimnú údržbu, pričom na opravu a údržbu ciest I. triedy a súvisiacej  
infraštruktúry zostane minimum sumy, z ktorej nie je možné vo zvýšenej miere odstrániť  
ich nevyhovujúci a havarijný stav.  
5. Cieľom návrhu súhrnného rozpočtu ostatných subjektov verejnej správy na rok 2016 je  
dosiahnuť prebytok vo výške 430,9 mil. eur, čo je o 252,8 mil. eur menej oproti rozpočtu  
na rok 2015. Na zníženie medziročného prebytku bude mať rozhodujúci vplyv  
hospodárenie Sociálnej poisťovne (-128,3 mil. eur), verejného zdravotného poistenia  
(-40,2 mil. eur), obcí (35,1 mil. eur), Recyklačného fondu (-31,0 mil. eur), Štátneho fondu  
rozvoja bývania (-30,6 mil. eur), a VÚC (-20,3 mil. eur).  
NKÚ SR na základe výsledkov kontrolnej činnosti po zohľadnení makroekonomických  
rámcov a východiskového rámca návrhu RVS SR na roky 2016 až 2018  
nemá zásadné pripomienky  
k návrhu zákona o ŠR na rok 2016.  
Makroekonomické rámce a východiskový rámec návrhu RVS na rok 2016, návrh ŠR na rok  
2016 a návrh súhrnného rozpočtu ostatných subjektov verejnej správy na rok 2016 sú  
zostavené v súlade s Ústavou SR, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne  
záväznými právnymi predpismi platnými v SR, medzinárodnými zmluvami a inými  
dokumentmi, ktorými je SR viazaná, právom Európskych spoločenstiev a právom EÚ.  
NKÚ SR vo svojej nezávislej kontrolnej činnosti bude aj v roku 2016 klásť dôraz  
na hospodárne, efektívne a účinné vynakladanie verejných zdrojov štátnou správou,  
samosprávou a občanmi štátu, a tým dôsledne napĺňať poslanie úradu – prispieť k zlepšeniu  
hospodárenia s verejnými prostriedkami a kvality verejných služieb.  
Tým je NKÚ SR pripravený napomáhať správnemu hospodáreniu s verejnými finančnými  
zdrojmi a majetkom a riešeniu celospoločensky významných problémov, preverením ktorých  
budú príslušným kontrolovaným subjektom poskytnuté potrebné informácie pre prijatie  
efektívnych a účinných opatrení na ich riešenie.  
V tejto súvislosti NKÚ SR bude i naďalej poskytovať objektívne informácie o zistených  
skutočnostiach v tejto oblasti tak NR SR, ako aj verejnosti.  
Podrobnejšie hodnotenia Stanoviska NKÚ SR k návrhu ŠR na rok 2016 sú uvedené v jeho  
nasledovných štyroch častiach:  
1. stanovisko k makroekonomickým rámcom návrhu RVS na rok 2016,  
2. stanovisko k východiskovému rámcu návrhu RVS na rok 2016,  
3. stanovisko k návrhu ŠR na rok 2016,  
4. stanovisko k návrhu súhrnného rozpočtu ostatných subjektov verejnej správy na rok 2016.  
8
Stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu SR  
k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2016  
1 Stanovisko k makroekonomickým rámcom návrhu RVS na rok 2016  
Makroekonomické rámce návrhu RVS na rok 2016 vychádzajú z prognózy Výboru  
pre makroekonomické prognózy zo dňa 16. septembra 2015. Tento výbor je v zmysle zákona  
o rozpočtovej zodpovednosti poradným orgánom ministra financií a NKÚ SR v ňom pôsobí  
ako pozorovateľ.  
NKÚ SR sa stotožňuje s uvedenou prognózou, ktorá primerane zohľadňuje všetky  
v čase jej spracovania známe pozitívne a negatívne riziká v pôsobení faktorov vnútorného  
a vonkajšieho ekonomického prostredia, ktoré majú rozhodujúci vplyv na reálny rast  
ekonomiky Slovenska.  
Uvedená prognóza však podľa NKÚ SR relevantne nezohľadňuje potenciálne riziká,  
ktoré môžu, ale nemusia pozitívne alebo negatívne ovplyvniť reálny rast ekonomiky  
Slovenska. Napríklad pozitívnejšie sa môže prejaviť príchod automobilky Jaguar Land Rover  
na Slovensko a negatívnejšie môže pôsobiť migračná kríza alebo emisný škandál spoločnosti  
Volkswagen v automobilovom priemysle.  
NKÚ SR v týchto súvislostiach pozitívne hodnotí v návrhu RVS na rok 2016  
vytvorenie rezervy na riešenie prípadných výdavkov spojených s riešením migračnej krízy  
v objeme 20,0 mil. eur v kapitole Všeobecná pokladničná správa.  
Medzi faktory vonkajšieho ekonomického prostredia, ktoré sa nedajú významne  
ovplyvniť domácou hospodárskou politikou a činnosťou vlády SR, podľa NKÚ SR patrí  
vysoká úroveň zadlženosti verejného a súkromného sektora v eurozóne, neistota vyplývajúca  
z geopolitického napätia súvisiaceho s politickým a hospodárskym vývojom v Ukrajine  
a Sýrii, spomalenie ekonomického rastu v Číne, pokračovanie Európskej centrálnej banky  
v jej programe kvantitatívneho uvoľňovania a prístup Federálneho rezervného systému  
k výške a rýchlosti zvyšovania kľúčovej úrokovej sadzby.  
Porovnanie ekonomickej výkonnosti Slovenska, eurozóny, Nemecka, Českej  
republiky, Poľska a Maďarska v roku 2014 a jej prognózy na roky 2015 a 2016 dokumentuje  
nasledujúci graf:  
3,1  
3,2  
Slovensko  
Eurozóna  
Nemecko  
Česko  
2,4  
Rast HDP v rokoch  
1,8  
2014 až 2016  
1,5  
1,5  
0,9  
1,9  
2016  
2015  
2014  
1,6  
2,9  
4,1  
2,0  
3,4  
3,4  
3,3  
Poľsko  
2,3  
2,8  
3,0  
Maďarsko  
3,2  
0,0  
1,0  
2,0  
4,0  
5,0  
Zdroj: Makroekonomická prognóza Výboru pre makroekonomické prognózy, september 2015  
9
 
Stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu SR  
k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2016  
Rast HDP krajín - V4 sa podľa prognózy v roku 2016 spomalí s výnimkou Poľska, kde  
sa očakáva rast na úrovni roka 2015. Podľa NKÚ SR jednou z hlavných príčin tohto  
medziročného poklesu ekonomického rastu je jednorazový vplyv dočerpávania prostriedkov  
z fondov EÚ v rámci II. programového obdobia v roku 2015. Pozitívne na vývoj slovenskej  
ekonomiky v roku 2016 bude vplývať očakávané zvýšenie ekonomického rastu v Nemecku.  
Podrobnejšie hodnotenie makroekonomických rámcov návrhu RVS na rok 2016 je  
obsahom nasledujúcich detailnejších stanovísk k prognózam vývoja faktorov vonkajšieho  
ekonomického prostredia v časti 1.1, k vybraným ukazovateľom rastu ekonomiky v časti 1.2,  
k platobnej bilancie v časti 1.3, k cenovému vývoju v časti 1.4 a k trhu práce v časti 1.5.  
1.1 Stanovisko k prognóze vývoja faktorov vonkajšieho ekonomického prostredia  
Faktory vonkajšieho ekonomického prostredia výrazne ovplyvňujú vývoj v malej  
a otvorenej ekonomike Slovenska, a to predovšetkým vplyvom rastu ekonomík jej  
najvýznamnejších obchodných partnerov, ktorých rast importov vytvára zahraničný dopyt  
po slovenských tovaroch a službách a tým prispieva k ekonomickému rastu Slovenska.  
Porovnanie zahraničného dopytu na základe vážených priemerov rastu dovozov  
a HDP v s. c. najvýznamnejších obchodných partnerov Slovenska v roku 2014 a ich prognózy  
na roky 2015 a 2016 dokumentuje nasledujúci graf:  
Vážený rast dovozov a HDP v s. c. najvýznamnejších obchodných partnerov  
Slovenska v rokoch 2014 až 2016  
8,0  
7,1  
7,0  
6,0  
5,0  
4,0  
3,0  
2,0  
1,0  
0,0  
6,2  
2,4  
Vážený priemer rastu dovozov  
eurozóny, Poľska, Česka a  
Maďarska  
5,4  
2,3  
%
Vážený priemer rastu HDP  
eurozóny, Poľska, Česka a  
Maďarska  
2,2  
2014  
2015  
2016  
Zdroj: Makroekonomická prognóza Výboru pre makroekonomické prognózy, september 2015  
Vážený priemer rastu dovozov najvýznamnejších obchodných partnerov Slovenska má  
podľa prognózy na rok 2016 medziročne mierne poklesnúť o 0,8 p. b. na úroveň 5,4 %, čo  
môže podľa NKÚ SR súvisieť aj s nízkou úrovňou inflácie v dôsledku slabých domácich  
dopytov v eurozóne, ku ktorým relevantne neprispieva pokračovanie kvantitatívneho  
uvoľňovania Európskej centrálnej banky spojeného s nákupom aktív s cieľom stimulácie  
ekonomík eurozóny.  
Vývoj zahraničného obchodu môže byť podľa NKÚ SR ovplyvnený aj emisnou  
kauzou okolo automobilky Volkswagen, ktorá nie je zahrnutá v prognóze návrhu RVS na rok  
2016. Odôvodnením je výrazná závislosť rastu ekonomiky Slovenska na automobilovom  
priemysle. Tento prípadný negatívny vplyv však môže byť kompenzovaný začatím výstavby  
10  
 
Stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu SR  
k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2016  
automobilky Jaguar Land Rover, ktorej príspevok k rastu HDP bude podľa NKÚ SR  
pozitívnejší ako prognózovaný.  
Vážený priemer rastu HDP najvýznamnejších obchodných partnerov Slovenska má  
v roku 2016 medziročne klesnúť iba nepatrne o 0,1 p. b. na úroveň 2,3 %. Podľa aktuálnych  
prognóz viacerých medzinárodných inštitúcií globálny rast HDP má v roku 2016 dosiahnuť  
úroveň približne 3,0 %, čo má súvisieť s oslabením niektorých svetových ekonomík  
a predovšetkým so spomaľovaním rastu čínskej ekonomiky v dôsledku predstihu rastu jej  
domácej spotreby pred vývozom tovarov a služieb.  
Porovnanie vybraných ukazovateľov finančného sektora za rok 2014 a ich prognózy  
na roky 2015 a 2016 dokumentuje nasledujúca tabuľka:  
Prognóza  
2015 2016  
Zmena  
2016 – 2015  
0,06  
Názov ukazovateľa  
M. j.  
%
2014  
0,21  
Krátkodobé úrokové miery (3-mesačný EURIBOR)  
Nominálne výnosy desaťročných štátnych  
dlhopisov  
0,01  
0,07  
%
1,93  
0,94  
1,57  
0,63  
Kľúčová úroková miera Európskej centrálnej banky  
Nominálny efektívny výmenný kurz  
Výmenný kurz americký dolár/euro k 31.12.  
Cena ropy za barel  
%
%
%
0,16  
- 1,2  
1,23  
0,05  
0,2  
1,09  
48,80  
0,05  
0,5  
1,07  
47,92  
0,00  
0,3  
-0,02  
-0,88  
eur  
74,59  
Zdroj: Makroekonomická prognóza Výboru pre makroekonomické prognózy, september 2015  
Prognózy vybraných ukazovateľov finančného sektora na rok 2016 vychádzajú  
z očakávaní trhu a podľa NKÚ SR odrážajú široké spektrum opatrení menovej politiky  
Európskej centrálnej banky, ktoré sa prejavujú predovšetkým v oblasti udržania úrovne  
kľúčovej úrokovej miery.  
Prognózované medziročné zvýšenie nominálneho efektívneho výmenného kurzu na  
rok 2016 o 0,3 p. b. na úroveň 0,5 % by podľa NKÚ SR pri medziročnom znížení  
jednotkových nákladov práce o 0,4 p. b. na úroveň 0,4 % nemal ohroziť ceny vývozov  
tovarov a služieb s dopadom na konkurencieschopnosť domácich vývozcov a získavanie ich  
trhových podielov.  
Výmenný kurz amerického dolára a eura sa má v roku 2016 postupne približovať k ich  
menovým paritám. Tento vývoj však bude determinovaný rozhodnutiami Európskej centrálnej  
banky v rámci jej programu kvantitatívneho uvoľňovania a Federálneho rezervného systému  
pri zmenách kľúčovej úrokovej sadzby. Cena ropy by sa mala aj v roku 2016 udržať pod  
hranicou 50 eur za barel, čo by malo pozitívne vplývať na vývoj cien v doprave.  
Podľa NKÚ SR aj v roku 2016 budú mať rozhodujúci vplyv na ekonomiku Slovenska  
faktory vonkajšieho ekonomického prostredia, a to predovšetkým ekonomický vývoj  
najvýznamnejších obchodných partnerov Slovenska, ktorý môže byť negatívne ovplyvnený  
geopolitickým napätím vo svete a hospodárskym vývojom v krajinách BRICS.  
1.2 Stanovisko k prognóze vývoja vybraných ukazovateľov rastu ekonomiky  
Tvorba HDP v b. c. má v roku 2016 medziročne vzrásť o 3,15 mld. eur na úroveň  
80,65 mld. eur. Medziročná zmena v stálych cenách, vyjadrujúca rast HDP bez vplyvu  
znehodnotenia kúpnej sily infláciou, zodpovedá medziročnému navýšeniu o 2,34 mld. eur na  
úroveň 77,52 mld. eur, čo predstavuje mierne spomalenie rastu o 0,09 p. b. na úroveň 3,12 %.  
11  
 
Stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu SR  
k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2016  
Rast HDP by v roku 2016 mal byť o 0,8 p. b. vyšší ako rast krajín eurozóny, ktorý sa  
odhaduje na úrovni 2,3 %. Z najvýznamnejších obchodných partnerov Slovenska by malo  
mať rýchlejší ekonomický rast len Poľsko, a to konkrétne na úrovni 3,4 %. Pre Českú  
republiku prognóza predpokladá spomalenie ekonomického rastu o 1,2 p. b. na úroveň 2,9 %.  
Porovnanie rastu HDP a jeho zložiek podľa výdavkovej metódy za rok 2014 a ich  
prognózy na roky 2015 a 2016 dokumentuje nasledujúca tabuľka:  
Prognóza  
2015 2016  
77,49 80,65  
Zmena  
2016 – 2015  
Názov ukazovateľa  
M. j.  
2014  
75,21  
72,84  
2,41  
mld. eur  
mld. eur  
%
3,15  
2,34  
-0,09  
HDP v b. c.  
HDP v s. c.  
75,18  
3,21  
77,52  
3,12  
Rast HDP v s. c.  
z toho:  
%
%
%
%
%
2,22  
4,37  
5,72  
4,55  
4,97  
2,05  
3,40  
7,57  
6,06  
7,07  
2,73  
-0,67  
-0,68  
5,61  
0,68  
-4,07  
-8,25  
-0,45  
-3,17  
konečná spotreba domácností  
konečná spotreba verejnej správy  
tvorba hrubého fixného kapitálu  
vývoz tovarov a služieb  
3,89  
dovoz tovarov a služieb  
Zdroj: Makroekonomická prognóza Výboru pre makroekonomické prognózy, september 2015  
Jedinou zložkou HDP v s. c., ktorá podľa prognózy medziročne v roku 2016 zrýchli  
svoj rast o 0,68 p. b. na úroveň 2,73 % je konečná spotreba domácností, čo sa podľa NKÚ SR  
pozitívne prejaví predovšetkým vo výbere dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní.  
Mierne zníženie rastu v roku 2016 sa medziročne predpokladá pri vývoze tovarov  
a služieb v s. c. o 0,45 p. b. na úroveň 5,61 %, čo podľa NKÚ SR zodpovedá očakávaniam  
domácich exportérov v súvislosti s vývojom na trhoch ich najvýznamnejších obchodných  
partnerov. Pri dovoze tovarov a služieb bude spomalenie tempa jeho rastu v roku 2016  
medziročne výraznejšie o 3,17 p. b. na úroveň 3,89 %, čo však môže byť pozitívne  
ovplyvnené výstavbou automobilky Jaguar Land Rover v súvislosti s dovozom technológií.  
Porovnanie miery otvorenosti ekonomiky Slovenska, podielu vývozu a dovozu na  
HDP v b. c. za rok 2014 a ich prognózy na roky 2015 a 2016 dokumentuje nasledujúci graf:  
Miera otvorenosti ekonomiky Slovenska a podielu vývozu a dovozu na HDP  
v rokoch 2014 až 2016  
250,0%  
Podiel dovozu  
na HDP  
184,8%  
182,6%  
179,7%  
200,0%  
150,0%  
100,0%  
50,0%  
0,0%  
Podiel vývozu  
na HDP  
95,0%  
91,9%  
93,0%  
89,5%  
87,8%  
89,8%  
Miera  
otvorenosti  
slovenskej  
ekonomiky  
2014  
2015  
2016  
Zdroj: Makroekonomická prognóza Výboru pre makroekonomické prognózy, september 2015  
12  
Stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu SR  
k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2016  
Miera otvorenosti ekonomiky Slovenska sa podľa prognózy na rok 2016 medziročne  
zvýši o 2,2 p. b. na úroveň 184,8 % z HDP. Podľa NKÚ SR tento vývoj potvrdzuje  
obmedzenosť vnútorného trhu Slovenska a zároveň jeho citlivosť na hospodársky vývoj  
v krajinách najvýznamnejších obchodných partnerov slovenských vývozcov tovarov  
a služieb.  
Rast tvorby hrubého fixného kapitálu v s. c. sa má v roku 2016 medziročne znížiť až  
o 8,25 p. b. na zápornú úroveň -0,67 %. Najväčší príspevok k tomuto vývoju predstavuje  
prepad vo vládnych investíciách o 9,1 p. b. na úroveň -4 %, ktorý podľa NKÚ SR súvisí  
s očakávaným pomalším nábehom čerpania prostriedkov fondov EÚ z III. programového  
obdobia. Čerpanie týchto prostriedkov v rámci vládnych investícií má v roku 2016  
medziročne poklesnúť o 7,5 p. b. na zápornú úroveň -3,6 % a v rámci súkromných investícií  
sa očakáva nárast o 0,8 p. b. na 3,3 %.  
Podľa NKÚ SR pokles tvorby hrubého fixného kapitálu poukazuje aj na nedostatočné  
riešenie dlhodobejšieho problému nevýrazných výsledkov v oblasti investícií  
do infraštruktúry v regiónoch, čo brzdí rast predovšetkým stredoslovenského  
a východoslovenského regiónu. V tejto súvislosti však pozitívne hodnotí doterajšie vládne  
investície do výstavby diaľnic.  
Dlhodobo udržateľná kapacita ekonomiky Slovenska vyjadrená rastom potenciálneho  
HDP sa má v roku 2016 medziročne zvýšiť o 0,1 p. b. na úroveň 2,7 %, čo vyjadruje  
maximálnu úroveň HDP, ktorú je možné dosiahnuť pri danom stave technológie a počtu  
obyvateľov bez toho, že by dochádzalo k prehrievaniu ekonomiky a urýchľovaniu rastu  
priemernej ročnej miery inflácie. Rastom potenciálneho HDP sa vyjadruje produkčný  
potenciál ekonomiky.  
Rozdiel medzi potenciálnym a reálnym HDP v % vo vzťahu k potenciálnemu HDP sa  
vyjadruje produkčnou medzerou. Na úrovni národného hospodárstva udáva mieru využitia  
výrobných faktorov.  
Porovnanie vývoja produkčnej medzery, reálneho a potenciálneho HDP za rok 2014  
a ich prognózy na roky 2015 a 2016 dokumentuje nasledujúci graf:  
Rast produkčnej medzery, reálneho a potenciálneho HDP  
v rokoch 2014 až 2016  
4,0  
3,2  
3,1  
2,7  
3,0  
2,0  
2,6  
Rast potenciálneho  
HDP  
2,4  
2,1  
1,0  
%
Rast reálneho HDP  
0,0  
-0,4  
-1,0  
-2,0  
Produkčná  
medzera  
-0,8  
2015  
-1,2  
2014  
2016  
Zdroj: Makroekonomická prognóza Výboru pre makroekonomické prognózy, september 2015  
13  
Stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu SR  
k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2016  
Rýchlejší rast reálneho HDP na úrovni 3,1 % oproti rastu potenciálneho HDP  
na úrovni 2,7 % sa má v roku 2016 pri miernom znížení vplyvu cyklickej zložky relevantne  
premietnuť v uzatvorení podielu produkčnej medzery na potenciálnom HDP o 0,4 p. b.  
na úroveň -0,4 %, čo preukazuje výkonnosť ekonomiky Slovenska vo vnútri hraníc jej  
produkčných možností.  
Podľa NKÚ SR pre rast potenciálneho HDP bude v roku 2016 dôležité ako sa podarí  
na Slovensku využiť súčasnú stimuláciu a očakávané cyklické oživenie ekonomického rastu  
eurozóny podporené menovou politikou Európskej centrálnej banky v rámci programu  
kvantitatívneho uvoľňovania spojeného s nákupom aktív, čo by sa mohlo prejaviť  
prostredníctvom investícií v podnikateľskom prostredí s pozitívnym dopadom na trh práce.  
1.3 Stanovisko k prognóze vývoja vybraných ukazovateľov platobnej bilancie  
Národná Banka Slovenska zaviedla začiatkom roka 2015 novú metodiku zostavovania  
štatistík platobnej bilancie, ktorá navyše priniesla revíziu údajov zahraničného obchodu, a to  
z hľadiska transakcií nerezidentov registrovaných v SR len pre účely dane z pridanej hodnoty.  
Podiel bežného účtu platobnej bilancie na HDP, ktorý zachytáva hodnotu  
medzinárodného pohybu tovarov, služieb, výnosov a bežných transferov, sa má v roku 2016  
medziročné zvýšiť o 1,5 p. b. na úroveň 0,9 % z HDP.  
Porovnanie vývoja podielu bežného účtu platobnej bilancie a jeho štruktúry na HDP za  
rok 2014 a jeho prognózy na roky 2015 a 2016 dokumentuje nasledujúca tabuľka:  
Prognóza  
2015 2016  
Zmena  
2016 – 2015  
Názov ukazovateľa  
M. j.  
2014  
0,2  
% z HDP  
-0,6  
0,9  
1,5  
Bežný účet platobnej bilancie  
z toho:  
4,5  
0,2  
-3,0  
-1,6  
2,4  
3,8  
0,2  
-3,0  
-1,7  
3,2  
5,4  
0,3  
-3,1  
-1,7  
3,1  
1,7  
0,0  
-0,1  
0,0  
% z HDP  
% z HDP  
% z HDP  
% z HDP  
%
obchodná bilancia  
bilancia služieb  
bilancia výnosov  
čisté medzinárodné bežné transfery  
Rast HDP v s. c.  
-0,1  
Zdroj: Makroekonomická prognóza Výboru pre makroekonomické prognózy, september 2015  
Podiel bežného účtu platobnej bilancie na HDP na rok 2016 sa medziročne zvýši  
o 1,5 p. b. na úroveň 0,9 %, a to predovšetkým vplyvom zlepšenia podielu salda obchodnej  
bilancie o 1,7 p. b. na úroveň 5,4 %.  
Negatívne na bežný účet platobnej bilancie v roku 2016 bude rovnako ako v roku  
2015 pôsobiť podiel salda bilancie výnosov na HDP na úrovni -3,1 %, a to predovšetkým  
z dôvodu nárastu platieb úrokov v rámci výnosov z investícií. Negatívne k vývoju platobnej  
bilancie v roku 2016 bude prispieť aj podiel salda čistých medzinárodných bežných transferov  
na HDP, ktorý si má zachovať medziročnú úroveň -1,7 %.  
1.4 Stanovisko k prognóze vybraných ukazovateľov cenového vývoja  
Priemerná ročná miera inflácie sa má na Slovensku v roku 2016 medziročne zvýšiť  
o 1,1 p. b. na úroveň 0,9 %, čo vyjadruje rast cenovej hladiny tovarov a služieb, ktorý je  
meraný priemerným ročným rastom indexu spotrebiteľských cien. Rovnakou medziročnou  
dynamikou rastu sa v roku 2016 podľa odhadov Európskej centrálnej banky a Eurostatu zvýši  
14  
 
 
Stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu SR  
k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2016  
aj harmonizovaný index spotrebiteľských cien o 1,1 p. b. na úroveň 0,9 %, ktorý sa zostavuje  
pre účely medzinárodného porovnávania inflácie spotrebiteľských cien v rámci EÚ.  
Porovnanie priemernej ročnej miery inflácie meranej indexom spotrebiteľských cien  
a jeho štruktúry za rok 2014 a jej prognózy na roky 2015 a 2016 dokumentuje nasledujúca  
tabuľka:  
Prognóza  
2015 2016  
Zmena  
2016 – 2015  
1,1  
Názov ukazovateľa  
M. j.  
2014  
-0,1  
%
-0,2  
0,9  
Index spotrebiteľských cien (CPI)  
z toho:  
%
%
-0,9  
0,2  
-1,8  
0,3  
-0,5  
1,4  
1,3  
1,1  
regulované ceny  
jadrová inflácia  
z toho:  
%
%
-0,7  
0,4  
0,0  
0,4  
1,9  
1,3  
1,9  
0,9  
ceny potravín  
čistá inflácia  
v tom:  
o
o
o
pohonné hmoty  
trhové služby  
obchodovateľné tovary  
%
%
%
-2,7  
1,0  
0,2  
-15,1  
1,4  
0,4  
1,5  
1,5  
1,1  
16,6  
0,1  
0,7  
Harmonizovaný index spotrebiteľských cien  
(HICP)  
%
-0,1  
-0,2  
0,9  
1,1  
Zdroj: Makroekonomická prognóza Výboru pre makroekonomické prognózy, september 2015  
Prognóza indexu spotrebiteľských cien na rok 2016, ktorý sa má medziročne mierne  
zvýšiť o 1,1 p. b. na úroveň 0,9 %, vychádza z predpokladu zachovania medziročnej úrovne  
cien poľnohospodárskych komodít a ropy na svetových trhoch, a preto sa neočakáva  
výraznejší vplyv cien dovozu tovarov a služieb.  
Podľa NKÚ SR sa v cenovom vývoji v roku 2016 negatívne premietne predovšetkým  
pôsobenie faktorov domáceho ekonomického prostredia spojené so zvyšovaním domáceho  
dopytu. Tlmiaco bude pôsobiť zníženie ceny zemného plynu a dane z pridanej hodnoty na  
vybrané druhy potravín, ktorých váhy zodpovedajú približne úrovni 4,2 % spotrebného koša  
indexu spotrebiteľských cien a 25,9 % spotrebného koša potravín a nealkoholických nápojov.  
K rastu indexu spotrebiteľských cien prispeje aj očakávaný vývoj produktivity práce  
vo vzťahu k reálnej mzde zamestnanca v roku 2016.  
Mierne zvýšenie priemernej ročnej miery inflácie v roku 2016 sa podľa NKÚ SR  
premietne vo valorizácii prídavku na dieťa, rodičovského príspevku a spolu s priemernou  
mesačnou nominálnou mzdou zamestnanca aj vo valorizácii starobných, pozostalostných  
a invalidných dôchodkov.  
1.5 Stanovisko k prognóze vývoja vybraných ukazovateľov trhu práce  
Prognózovaný rast zamestnanosti podľa výberového zisťovania pracovných síl na rok  
2016 sa má medziročne znížiť o 1,2 p. b. na úroveň 1,0 %, čo vyjadruje v percentách rast  
počtu pracujúcich, ktorý sa má medziročne zvýšiť o 24 tis. osôb na úroveň 2 440 tis. osôb.  
Podľa podnikového výkazníctva sa má v roku 2015 medziročne znížiť rast  
zamestnanosti o 0,9 p. b. na úroveň 1,0 %, čo má predstavovať zvýšenie počtu pracujúcich  
o 22 tis. osôb na úroveň 2 269 tis. osôb.  
15  
 
Stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu SR  
k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2016  
Porovnanie rastu zamestnanosti, produktivity práce a výkonnosti ekonomiky za rok  
2014 a ich prognózu na roky 2015 a 2016 dokumentuje nasledujúca tabuľka:  
Prognóza  
2015 2016  
Zmena  
2016 – 2015  
Názov ukazovateľa  
M. j.  
%
2014  
1,5  
Rast zamestnanosti podľa výberového  
zisťovania pracovných síl  
Rast zamestnanosti podľa podnikového  
výkazníctva  
2,2  
1,9  
1,0  
1,0  
-1,2  
-0,9  
%
1,3  
Rast produktivity práce na osobu  
Rast HDP v s. c.  
%
%
%
%
1,0  
2,4  
4,4  
4,6  
1,4  
3,2  
3,4  
6,1  
2,6  
3,1  
-0,7  
5,6  
1,2  
-0,1  
-4,1  
-0,4  
Rast konečnej spotreby verejnej správy v s. c.  
Rast vývozu tovarov a služieb v s. c.  
Zdroj: Makroekonomická prognóza Výboru pre makroekonomické prognózy, september 2015  
Podľa NKÚ SR prognózovaný rast zamestnanosti na rok 2016 je v súlade  
s odhadovaným rastom výkonnosti slovenskej ekonomiky prostredníctvom účasti pracovnej  
sily a jej produktivity práce, ktorá má medziročne vzrásť o 1,2 p. b. na úroveň 2,6 %. Tlmiaco  
bude pôsobiť predovšetkým očakávaný pokles zahraničného dopytu a konečnej spotreby  
verejnej správy v dôsledku očakávaného pomalšieho nábehu čerpania prostriedkov fondov  
EÚ III. programového obdobia.  
Prognózovaný rast priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca  
v hospodárstve v roku 2016 sa má medziročne zvýšiť o 0,7 p. b. na úroveň 3,1 %, z toho  
v súkromnom sektore o 0,5 p. b. na úroveň 2,7 % a vo verejnom sektore o 1,6 p. b. na úroveň  
4,6 %. Priemerná mesačná nominálna mzda má medziročne vzrásť o 27 eur na úroveň  
906 eur.  
Vývoj rastu priemernej mesačnej nominálnej mzdy a zamestnanosti podľa  
podnikového výkazníctva v roku 2015 sa premietne aj vo vývoji mzdovej základne, ktorej rast  
v bežných cenách sa má medziročne znížiť o 0,3 p. b. na úroveň 4,1 % a v stálych cenách  
o 1,3 p. b. na úroveň 3,2 %.  
Porovnanie rastu mzdovej základne, zamestnanosti a priemernej mesačnej nominálnej  
mzdy za rok 2014 a ich prognózy na roky 2015 a 2016 dokumentuje nasledujúci graf:  
Rast mzdovej základne, zamestnanosti a priemernej mesačnej nominálnej mzdy  
v rokoch 2014 až 2016  
6,0  
5,5  
Mzdová  
základňa v b.c.  
5,0  
4,0  
3,0  
2,0  
1,0  
0,0  
4,4  
4,1  
3,1  
4,1  
Zamestnanosť  
(vyk.)  
%
2,4  
1,9  
1,3  
Priemerná  
mesačná nom.  
mzda  
1,0  
2014  
2015  
2016  
Zdroj: Makroekonomická prognóza Výboru pre makroekonomické prognózy, september 2015  
16