1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona o zákaze pestovania geneticky modifikovaných rastlín v poľnohospodárskej výrobe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

Zámerné uvoľnenie geneticky modifikovaných organizmov (ďalej len „GMO“) ich zavádzaním do životného prostredia ako i uvádzaním na trh upravuje európska legislatíva. Donedávna jedinú výnimku, ktorou mohli členské štáty dočasne obmedziť alebo zakázať použitie a predaj GMO ako výrobku alebo vo výrobkoch na svojom území, predstavovala bezpečnostná doložka upravená v čl. 26 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES z 12. marca 2001

o zámernom uvoľnení

geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia a o zrušení smernice Rady

90/220/EHS

v platnom znení (ďalej len „smernica 2001/18/ES“).

Napriek tomu, že v členských štátoch EÚ je legálne pestovať schválené GM plodiny, poľnohospodári túto možnosť využívajú iba ojedinelo. Niektoré členské štáty (Rakúsko, Poľsko, Maďarsko) sa napríklad pokúsili zakázať pestovanie jednotlivých odrôd kukurice typu MON 810. Legálnym podkladom pre takýto zákaz môže byť zverejnenie principiálne nových vedeckých poznatkov, ktoré potvrdzujú nové riziká, spôsobované pestovaním plodiny, ktoré v čase povoľovania neboli známe. Námietky Rakúska však boli zamietnuté ako neodôvodnené, posúdenie námietok Poľska s Maďarska nie je doposiaľ známe. Možno však predpokladať ich odmietnutie ako nedostatočne vedecky podložené ako vo všetkých predošlých prípadoch Francúzska, Luxemburska, Grécka a Nemecka.

V marci 2015 vstúpila po zdĺhavom legislatívnom procese do platnosti smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/412 z 11. marca 2015, ktorou sa mení smernica 2001/18/ES, pokiaľ ide o možnosť členských štátov obmedziť alebo zakázať pestovanie geneticky modifikovaných organizmov (GMO) na ich území (ďalej len „novela smernice“), ktorá do smernice 2001/18/ES okrem iného doplnila nové čl. 26a až 26c, ktorými sa umožňuje členským štátom učiniť opatrenia, ktorými celé svoje územie alebo časť územia vylúčia z pestovania GMO. Členský štát môže požiadať o úpravu geografického rozsahu počas povoľovacieho procesu pre daný GMO (čl. 26b novely smernice) alebo pre všetky ohlásenia, žiadosti alebo povolenia, ktoré boli podané alebo udelené pred 2. aprílom 2015 (čl. 26c novely smernice). Druhú alternatívu mohli členské štáty uplatniť do 3. októbra 2015. Slovenská republika, žiaľ, o úpravu geografického rozsahu podľa čl. 26c novely smernice nepožiadala, na rozdiel od mnohých členských štátov EÚ (napr. Taliansko, Francúzsko, Nemecko, Poľsko, Maďarsko, Rakúsko, spolu 17 krajín). Slovenská republika premárnila jedinečnú šancu obmedziť alebo zakázať pestovanie povolených GMO na svojom území en bloc.

Alternatívou je prijatie opatrení, ktorými členský štát na celom svojom území alebo na jeho časti obmedzí alebo zakáže pestovanie GMO alebo skupiny GMO definovanej plodinou či vlastnosťami, ktorá bola predtým povolená, ak sú takéto opatrenia v súlade s právom Únie, sú odôvodnené, primerané a nediskriminačné a okrem toho sú založené na závažných dôvodoch súvisiacich s cieľmi politiky životného prostredia, územným plánovaním, využívaním pôdy, sociálno-ekonomickými vplyvmi, cieľmi poľnohospodárskej politiky a verejnou politikou. Zároveň však nesmú byť v rozpore s posúdením environmentálnych rizík.

Z dôvodu nečinnosti vlády SR k podaniu žiadosti podľa čl. 26c novely smernice a v súlade s vyššie uvedeným postupom prijímania opatrení, hlavným účelom zákona je zakotviť všeobecný

2

zákaz pestovania GM rastlín, pričom za pestovanie sa považujú aj poľné pokusy. Zákaz pestovania nemôže byť vzhľadom k európskej legislatíve bezpodmienečný. Obsah podmienok vyplýva z novely smernice. Podmienkou pestovania modifikovaných rastlín je súlad s posúdením environmentálneho rizika (v každom prípade) a že:

•nie je v rozpore s princípom predbežnej opatrnosti a princípom prevencie znečisťovania životného prostredia,

•nie je v rozpore s územným plánom,

•nie je v rozpore s ochranou a využívaním poľnohospodárskej pôdy,

•nemá negatívny vplyv na zamestnanosť v poľnohospodárstve,

•nemá negatívny vplyv na konvenčný spôsob hospodárenia a ekologický spôsob hospodárenia,

•nebola u pestovateľa modifikovaných rastlín zaznamenaná nežiaduca prítomnosť modifikovanej rastliny,

•je vylúčená cezhraničná kontaminácia do štátov, kde je pestovanie modifikovaných rastlín zakázané, a

•pestovateľ modifikovaných rastlín neporušil povinnosti vyplývajúce z návrhu zákona.

Splnenie podmienok má za následok možnosť pestovať GM rastliny na území Slovenskej republiky. Vzhľadom k tomu platnosť zákona č. 184/2006 Z. z. o pestovaní geneticky modifikovaných rastlín v poľnohospodárskej výrobe v znení zákona č. 78/2008 Z. z. (ďalej len „zákon o pestovaní“) zostala nedotknutá.

Návrh zákona zároveň ustanovuje nové povinnosti pre pestovateľa modifikovaných rastlín, najmä v podobe predkladania písomného posudku o posúdení environmentálneho rizika a súhlasom na zavedenie do životného prostredia k žiadosti o zapísanie do evidencie pestovateľov. Prílohy sú podkladom k vydaniu písomnej informácie o zámere, ktorej obsahom je stanovisko Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (ďalej len „Ministerstvo pôdohospodárstva“) o tom, či zámer spĺňa podmienky pestovania GM rastlín a prelamuje zákaz ich pestovania. Písomná informácia o zámere podľa Čl. I § 4 ods. 2 návrhu zákona a postup vedúci k jej vypracovaniu je novým inštitútom, ktorým sa overuje splnenie podmienok pestovania GM rastlín, a ktorý zároveň zahŕňa úzku spoluprácu Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho (ďalej len „Kontrolný ústav“), Ministerstva pôdohospodárstva, Ministerstva životného prostredia SR a dotknutých obcí.

Návrhom zákona sa predkladatelia priklonili k záverom, ktoré upozorňujú na hrozby, ktoré môže pestovanie GMO spôsobiť. Pri pestovaní GMO by mal do popredia vystúpiť etický vzťah k životnému prostrediu a princíp predbežnej opatrnosti. Princíp sa stal súčasťou záväzných ale nevymáhateľných medzinárodných dohôd uzavretých na pôde OSN ako sú Dohovor o biodiverzite alebo Kartagénsky protokol o biologickej bezpečnosti. Rovnako tak je súčasťou i viacerých záväzných dokumentov Európskej únie. Princíp predbežnej opatrnosti je založený na dvoch predpokladoch: že existuje potenciálne riziko; a že neexistujú dostatočné vedecké poznatky, ktoré by umožnili presné vyhodnotenie tohto rizika. Vtedy nás predbežná opatrnosť vedie k prijatiu konkrétnych opatrení na zabránenie tomuto riziku. Možné nebezpečenstvá môžu predstavovať ohrozenia ľudského zdravia, ohrozenia životného prostredia a biodiverzity, spoločenské ohrozenia, etické ohrozenia a ohrozenia pre trvalo udržateľný rozvoj.

3

S prihliadnutím na princípy a zásady ochrany životného prostredia a ľudského zdravia, na stav vedeckého poznania a v neposlednom rade na prijatú vnútroštátnu legislatívu predstavovanú týmto návrhom zákona, bude na vláde SR, aby predniesla postoj Slovenska a prijaté opatrenia Európskej komisii. Nové výsledky, ktoré sa objavujú v odborných časopisoch a ktoré by mohli byť použité pri vznesení námietky členským štátom EÚ totiž nie sú spektakulárne. Ako podporný argument pre zákaz pestovania napr. kukurice línie MON 810 môžu slúžiť mnohé vedecké štúdie, ktoré potvrdzujú negatívny vplyv GM rastlín na životné prostredie (napr. na včely, ďalšie živé organizmy, prípadne celé ekosystémy).

Predkladaný návrh zákona nemá dosah na rozpočet verejnej správy. Nevyvoláva žiadne sociálne vplyvy, ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti, avšak má pozitívny vplyv aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie a pozitívny vplyv na životné prostredie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K § 1 a 2

V úvodných ustanoveniach návrhu zákona sa vymedzuje predmet zákona a definujú sa základné pojmy používané v návrhu zákona. Predmet i pojmy boli upravené s prihliadnutím na úpravu zákona o pestovaní. Prípadné rozdielne označenie súvisí najmä s úpravou obmedzenia alebo zákazu pestovania na európskej úrovni, čo sa prejavilo napr. v zadefinovaní pestovania GM rastlín, vrátane pestovania na pokusné účely (t.j. zavádzania geneticky modifikovaných rastlín do životného prostredia). Vzhľadom na zabezpečenie voľného pohybu tovaru a služieb v rámci jednotného trhu Európskej únie nebolo možné do zákona zahrnúť nakladanie s modifikovanými rastlinami v plnom rozsahu, napr. dopravu a skladovanie. Rovnako tak bolo potrebné vyňať z pôsobnosti zákona úpravu týkajúcu sa používania geneticky modifikovaných organizmov, zvlášť používanie v uzavretých priestoroch, ktoré naďalej spadá pod pôsobnosť zákona č. 151/2002 Z. z. o používaní genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

4

o používaní“) a osobitnej smernice EÚ, ktorá nepozná výnimky v podobe pestovania geneticky modifikovaných rastlín.

K § 3

Hlavným účelom návrhu zákona, ako vyplýva už i zo samotného názvu, je zavedenie všeobecného zákazu pestovania GM rastlín na území Slovenskej republiky. Uvedený zákaz sa vzhľadom na smernicu 2001/18/ES nemôže uplatňovať bezpodmienečne. Pestovanie GM rastlín bude zakázané, ak by pestovaním vznikol rozpor s niektorou zo zákonom stanovených podmienok. Pestovanie GM rastlín možno povoliť, ak nebude v rozpore s posúdením environmentálneho rizika a za predpokladu, že

•nie je v rozpore s princípom predbežnej opatrnosti a princípom prevencie znečisťovania životného prostredia,

•nie je v rozpore s územným plánom,

•nie je v rozpore s ochranou a využívaním poľnohospodárskej pôdy,

•nemá negatívny vplyv na zamestnanosť v poľnohospodárstve,

•nemá negatívny vplyv na konvenčný spôsob hospodárenia a ekologický spôsob hospodárenia,

•nebola u pestovateľa alebo pestovateľa modifikovaných rastlín zaznamenaná nežiaduca prítomnosť modifikovanej rastliny,

•je vylúčená cezhraničná kontaminácia do štátov, kde je pestovanie modifikovaných rastlín zakázané, a

•pestovateľ alebo pestovateľ modifikovaných rastlín neporušil povinnosti vyplývajúce z návrhu zákona.

K § 4

V § 4 sa upravuje postup, výsledkom ktorého je vyhotovenie písomnej informácie, či zámer pestovateľa alebo pestovateľa modifikovaných rastlín, resp. jeho upravený zámer, pestovať geneticky modifikované rastliny, ktorý predkladá Kontrolnému ústavu kvôli zapísaniu do evidencie pestovateľov spĺňa podmienky pestovania takýchto rastlín podľa § 3 návrhu zákona. Posudzovanie vykonáva Ministerstvo pôdohospodárstva na základe oznámenia zámeru pestovať GM rastliny podľa zákona o pestovaní Kontrolným ústavom a súčinnosť poskytuje aj Ministerstvo životného prostredia SR vo veciach, ktoré patria do jeho pôsobnosti. Súčasťou oznámenia sú prílohy, ktoré predkladá žiadateľ podľa § 3 ods. 2 zákona o pestovaní, a to:

•názov katastrálneho územia, parcelné číslo (C-KN), kópia príslušnej časti katastrálnej mapy s vyznačením hraníc pozemku, na ktorom sa majú pestovať modifikované rastliny,

•doklad žiadateľa alebo jeho zodpovedného zástupcu o absolvovaní školenia o nakladaní s modifikovanými rastlinami,

•písomný posudok o posúdení environmentálneho rizika,

•súhlas na zavedenie do životného prostredia alebo súhlas na uvedenie výrobku na trh vydaný Ministerstvom životného prostredia SR.

V prípade, že žiadateľ požaduje len zmenu údajov v pôvodnom zámere, prikladá sa príloha, ktorá sa žiadosti týka. Od doručenia informácie Kontrolného ústavu plynie Ministerstvu pôdohospodárstva 60 dňová lehota, v ktorej preskúmava, či zámer alebo upravený zámer pestovateľa

5

spĺňa podmienky uvedené v Čl. § 3 ods. 2 návrhu zákona, a to v spolupráci s dotknutými obcami a Ministerstvom životného prostredia SR. K posúdeniu, že pestovanie nie je v rozpore s územným plánom poskytujú dotknuté obce územnoplánovacie informácie, pretože by sa ako dotknutý orgán, na ktorých území je zámer pestovať GM plodiny, mali vyjadriť k danému zámeru s prihliadnutím na súlad zámeru s platným územným plánom obce. Posúdenie princípu predbežnej opatrnosti a princípu prevencie znečisťovania životného prostredia, ako aj vylúčenie cezhraničnej kontaminácie, je v kompetencií Ministerstva životného prostredia SR, ktoré vydáva v procese posúdenia stanovisko a o jeho znení informuje Ministerstvo pôdohospodárstva.

Po získaní informácií a stanovísk od dotknutých orgánov vydá Ministerstvo pôdohospodárstva informácie o zámere podľa Čl. I § 4 ods. 2 návrhu zákona v písomnej forme, ktorá je podkladom pre rozhodnutie Kontrolného ústavu o splnení podmienok nutných pre evidenciu pestovateľa. Výsledky informácie oznamuje Ministerstvo pôdohospodárstva Kontrolnému ústavu a v prípade nesplnenia niektorej z podmienok podľa Čl. I ods. 3 ods. 2 návrhu zákona aj príslušnému orgánu EÚ kvôli geografickému obmedzeniu pôsobnosti povolenia na pestovanie v rámci EÚ. Zákonný postup sa vzťahuje jednak na nových pestovateľov a jednak na pestovateľov, ktorí žiadajú o obnovenie povolenia.

K § 5

Na dodržiavanie ustanovení tohto zákona bolo potrebné upraviť kontrolný a sankčný mechanizmus. Vychádzajúc z úpravy zákona o pestovaní kontrolu vykonáva Kontrolný ústav prostredníctvom povereného zamestnanca, ktorému prináležia zvláštne oprávnenia vyplývajúce z výkonu jeho funkcie, napr. vstupovať na pozemky, nahliadať do písomností a pod. u pestovateľov, ktorí pestujú GM rastliny alebo u ktorých sa pestovanie dôvodne predpokladá.

K § 6

Zákon o pestovaní upravuje pôsobnosť Ministerstva pôdohospodárstva a Kontrolného ústavu v oblasti modifikovaných rastlín. Návrh zákona taktiež upravuje pôsobnosť týchto dvoch orgánov štátnej správy, avšak výlučne vo veciach týkajúcich sa úpravy Čl. I návrhu zákona. Hlavné kompetencie orgánov sú stanovené najmä s ohľadom na proces upravený v Čl. I § 4 návrhu zákona, ktorého výsledkom je posúdenie splnenia podmienok pre neuplatnenie zákazu pestovania podľa Čl. I § 3 návrhu zákona a vydanie písomnej informácie o zámere podľa Čl. I § 4 ods. 2 návrhu zákona. Taktiež sa upravujú niektoré ďalšie kompetencie súvisiace s kontrolou a ukladaním sankcií.

K § 7 a 8

Porušenie zákonných povinností je sankcionované opatreniami vo forme uloženia pokuty. V závislosti od postavenia osoby, ktorá porušila zákon, možno uložiť pokutu za spáchanie priestupku, ak ide o fyzickú osobu alebo za spáchanie správneho deliktu, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa alebo právnickú osobu. Ak je porušenie zákazu pestovania GM rastlín priestupkom, môže kontrolný ústav uložiť pokutu od 165,96 eur do 331,93 eur. Ak ide o správny delikt, sankcia za porušenie je v rozmedzí od 16 596,95 eur do 33 193,91 eur.

K § 9

S vykonávaním kontroly podľa Čl. I § 5 návrhu zákona je spojené vykonanie rozboru na odobratých vzorkách k zisteniu porušenia ustanovení Čl. I návrhu zákona. Ustanovuje sa zodpovednosť za úhradu nákladov na vykonanie rozboru. Náklady je povinná hradiť osoba, ktorá porušila zákon (pestovateľ alebo pestovateľ modifikovaných rastlín), objednávateľ alebo, ak nebolo preukázané porušenie zákonných ustanovení, kontrolný ústav.

6

K § 10

So zodpovednosťou za škodu spôsobenú porušením zákazu pestovania je spojená náhrada škody osobe, ktorá je poškodená. Za poškodeného sa považuje aj vlastník pozemku, na ktorom sa nachádza pestovateľská plocha, na ktorej bola zistená nežiaduca prítomnosť GM rastlín. Zodpovednosť nesie osoba, ktorá porušila zákaz pestovania podľa Čl. I § 3 návrhu zákona.

K § 11

V návrhu zákona nie je možné obsiahnuť podrobnú a detailnú úpravu podmienok podľa Čl. I § 3 ods. 2, preto sa k ich úprave splnomocňuje Ministerstvo pôdohospodárstva. Zároveň sa ministerstvu ukladá povinnosť na ich tvorbe spolupracovať s Ministerstvom životného prostredia SR.

K § 12

Existencia právnych vzťahov a možnosť pestovania GM rastlín podľa platných zákonov si vyžiadala úpravu prechodného obdobia na zosúladenie nových povinností, najmä pre pestovateľov, ktoré im ukladá návrh zákona v Čl. I. Taktiež sa upravuje uplatnenie zákazu pestovania na už vysadené GM rastliny a povinnosť vyradenia GM rastlín, ktoré nespĺňajú podmienky stanovené týmto zákonom.

K § 13

Vzhľadom k prepojenosti a záväznosti vnútroštátnej právnej úpravy na európsku legislatívu sa v prílohe vymedzujú prebraté právne záväzné akty EÚ vo vzťahu k úprave obsiahnutej v tomto návrhu zákona, a to smernica 2001/18/ES.

K Čl. II

K bodu 1

Navrhovanou úpravu sa vyníma pestovanie na pokusné účely z pojmu - zavádzanie do životného prostredia, pričom je stále vnímané ako zámerné uvoľňovanie geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia – nie však už podľa zákona o používaní, ale podľa nového zákona o zákaze pestovania geneticky modifikovaných rastlín, a to ako súčasť pojmu „pestovanie modifikovaných rastlín“. Ide teda o úpravu, ktorá bezprostredne súvisí s úpravu v Čl. I v § 2 písm. e) návrhu zákona, kde sa pod pojmom pestovanie rozumie aj pestovanie na pokusné účely.

K bodu 2

Proces ustanovený v návrhu zákona, ktorým sa upravuje zákaz pestovania GM rastlín v poľnohospodárskej výrobe prichádza do úvahy až po naplnenie ustanovení o zámernom uvoľnení v zmysle zákona o používaní, keďže tieto sú predpokladom na uplatnenie osobitných predpisov. To znamená, že najskôr prebehne celý proces posudzovania v gescii Ministerstva životného prostredia SR a až následne pestovateľ (modifikovaných rastlín) žiada o zapísanie do evidencie pestovateľov podľa zákona o pestovaní v gescii Ministerstva pôdohospodárstva, kde sa posudzuje jeho (upravený) zámer s dôvodmi, na základe ktorých možno takéto pestovanie povoliť.

K bodu 3

Ide o ustanovenie, ktorým sa zabezpečuje vykonanie opatrení v súlade s čl. 26a novely smernice s cieľom zamedziť možnej cezhraničnej kontaminácii do susedných členských štátov, kde je pestovanie GM rastlín zakázané, v prípade, ak je pestovanie na Slovensku povolené.

K bodu 4

7

Do spoločných ustanovení s cieľom ich uplatnenia v celom zákone bola zakotvená spolupráca Ministerstva životného prostredia SR a Ministerstva pôdohospodárstva na účely riadneho napĺňania zákona o zákaze pestovania geneticky modifikovaných rastlín v poľnohospodárskej výrobe, v ktorom Ministerstvo pôdohospodárstva vystupuje ako gestor.

Vydanie súhlasu na zavedenie do životného prostredia ak ide o:

•prvé a každé ďalšie zavedenie geneticky modifikovaného organizmu alebo kombinácie geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia,

•zmenu zavádzania geneticky modifikovaného organizmu, viacerých geneticky modifikovaných organizmov a kombinácie geneticky modifikovaných organizmov, ktorá by mohla mať významné účinky na ľudí alebo na životné prostredie alebo ktorá by mohla priniesť nové poznatky o takých následkoch,

a to vo forme pestovania v zmysle Čl. I § 2 písm. e) návrhu zákona, je len predpokladom na vykonanie postupu podľa Čl. I § 3 a 4 návrhu zákona, ktorého výsledkom je písomná informácia o zámere podľa Čl. I § 4 ods. 2 návrhu zákona o splnení podmienok umožňujúcich pestovanie GM rastlín, resp. že pestovanie nie je v rozpore s týmito podmienkami.

Uvedenou úpravou sa nemení postavenie Ministerstva životného prostredia SR ako ústredného orgánu štátnej správy pre oblasť GMO, ale sa ustanovuje, že súhlas tohto ministerstva nie je v prípade pestovania (okrem pestovania v uzavretých priestoroch) posledným krokom v procese, ktorý musí žiadateľ absolvovať, pretože tým posledným je až zapísanie do evidencie pestovateľov Kontrolným ústavom podľa zákona o pestovaní v spojení so zákonom o zákaze pestovania modifikovaných rastlín. Zároveň sa určuje, že Ministerstvo pôdohospodárstva bude vo vzťahu k príslušným orgánom EÚ notifikovať informácie o zákaze pestovania modifikovaných rastlín, t.j. výnimky podľa čl. 26b a 26c smernice 2001/18/ES.

K bodu 5

V súvislosti s nadobudnutím účinnosti návrhu zákona je potrebné prechodne upraviť konania podľa § 33 až 37, ktoré neboli právoplatne ukončené a to tak, že konania neukončené do účinnosti tohto návrhu zákona sa dokončia podľa právnej úpravy účinnej do 29. februára 2016. Prechodné ustanovenia sa javia byť potrebnými s cieľom predísť retroaktivite.

K Čl. III

K bodu 1, 2, 3 a 6

Rozširujú sa povinné prílohy k žiadosti, ktorou pestovateľa oznamuje Kontrolnému ústavu zámer pestovať GM rastliny. Podstatnými náležitosťami, ktorých nedodanie má za následok nezapísanie žiadateľa do evidencie pestovateľov, sú tieto prílohy:

•názov katastrálneho územia, parcelné číslo (C-KN), kópia príslušnej časti katastrálnej mapy s vyznačením hraníc pozemku, na ktorom sa majú pestovať modifikované rastliny,

•doklad žiadateľa alebo jeho zodpovedného zástupcu o absolvovaní školenia o nakladaní s modifikovanými rastlinami,

8

•písomný posudok o posúdení environmentálneho rizika podľa zákona o používaní,

•súhlas na zavedenie do životného prostredia podľa zákona o používaní.

Po doručení žiadosti je Kontrolný ústav povinný oznámiť informáciu o zámere pestovať GM plodiny spolu s prílohami, resp. ak ide o zmenu údajov s prílohami, ktorých sa zmena týka, Ministerstvu pôdohospodárstva za účelom vydania písomnej informácie o zámere podľa Čl. I § 4 ods. 2 návrhu zákona. Ministerstvo pôdohospodárstva informáciu, ktorá je podkladom pre zapísanie žiadateľa do evidencie pestovateľov, po vyhotovení doručí Kontrolnému ústavu. Ak zámer žiadateľa spĺňa podmienky uvedené v Čl. I návrhu zákona, Kontrolný ústav do 30 dní od doručenia informácie zapíše žiadateľa do evidencie pestovateľov. Ak zámer žiadateľa nespĺňa tieto podmienky (na základe informácie o zámere), Kontrolný ústav nemôže žiadateľa do evidencie zapísať.

K bodu 4

Povinnosť posúdiť zámer pestovania a vyhotoviť písomnú informáciu o zámere podľa Čl. I § 4 ods. 2 návrhu zákona sa netýka len nových pestovateľov. Preto, ak nastane zmena údajov pestovateľa, ktorý je v evidencii pestovateľov už zapísaný, Kontrolný ústav môže pestovateľa opätovne zapísať len na základe oznámenia pestovateľa o zmene, ale až po doručení písomnej informácie o zámere podľa Čl. I § 4 ods. 2 návrhu zákona, o tom, že zámer žiadateľa spĺňa podmienky.

K bodu 5

Porušenie ustanovení zákona o zákaze pestovania je tak závažným porušením, že okrem sankcie ustanovenej osobitným predpisom (Čl. I) je následkom aj vyradenie pestovateľa z evidencie pestovateľov.

K bodu 7

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa stanovuje pôsobnosť správneho poriadku na konania týkajúce sa zápisu do evidencie pestovateľov podľa § 3 ods. 5 zákona o pestovaní.

K bodu 8

Keďže návrhom zákona boli doplnené nové povinnosti pre pestovateľa, a to vo forme príloh, ktoré sú povinnou náležitosťou k žiadosti podľa § 3 ods. 1 zákona o pestovaní, bolo potrebné upraviť aj lehotu, v ktorej pestovatelia tieto nedostatky odstránia. Sankciou neodstránenia nedostatkov je vyškrtnutie z evidencie pestovateľov. Predloženie príloh, resp. ich vyhotovenie a posúdenie, je totiž natoľko podstatné, že sa vyžaduje ich doplnenie aj pre pestovateľov, ktorí už aj v súčasnosti sú vedení v evidencii pestovateľov. Na účely uplatnenia zákonných postupov sa predloženie príloh považuje za zmenu údajov podľa § 3 ods. 6 zákona o pestovaní.

K Čl. IV

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. marca 2016, a to so zohľadnením legisvakačnej lehoty.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

9

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona o zákaze pestovania geneticky modifikovaných rastlín v poľnohospodárskej výrobe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. Predmet návrhu zákona:

a)je upravený v primárnom práve Európskej únie, a to v čl. 168 (verejné zdravie) a čl. 191 až 193 (životné prostredie) Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

b)je upravený v sekundárnom práve Európskej únie, a to v:

- smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/412 z 11. marca 2015 , ktorou sa mení smernica 2001/18/ES, pokiaľ ide o možnosť členských štátov obmedziť alebo zakázať pestovanie geneticky modifikovaných organizmov (GMO) na ich území (Ú. v. EÚ L 68, 13. 3. 2015, s. 1) – najmä čl. 26b a 26c smernice

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)ide o dobrovoľnú transpozíciu novely smernice a jej ustanovení o zákaze pestovania geneticky modifikovaných rastlín, pričom termín na takýto zákaz týkajúci sa povolení vydaných pred 2. 4. 2015 uplynul 3. 10. 2015, čo Slovenská republika nevyužila,

b)v danej oblasti nebol proti Slovenskej republike začatý postup Európskej komisie a ani konanie Súdneho dvora Európskej únie podľa článkov 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

c)novela smernice uvedenej v bode 3 písm. c) tejto doložky zlučiteľnosti sa transponuje do tohto návrhu zákona a do novely zákona o pestovaní a do novely zákona o používaní.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie

- čiastočný

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona o zákaze pestovania geneticky modifikovaných rastlín v poľnohospodárskej výrobe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

10

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

x

x

3. Sociálne vplyvy

x

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

x

– sociálnu exklúziu,

x

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

x

4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

x

A.3. Poznámky

Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie vzhľadom k tomu, že za určitých podmienok môže byť úplne zakázané pestovanie geneticky modifikovaných organizmov na území Slovenskej republiky. Taktiež návrh zavádza nové povinné prílohy k žiadosti o zapísanie do evidencie pestovateľov modifikovaných organizmov podľa zákona č. 184/2006 Z. z. o pestovaní geneticky modifikovaných rastlín v poľnohospodárskej výrobe v znení zákona č. 78/2008 Z. z., t.j. nový regulačný proces, ktorý bude mať dopad na podnikateľov tejto oblasti, pretože ich viac administratívne zaťaží. Na druhej strane, profitovať by mali podnikatelia, ktorí podnikajú v konvenčnom a ekologickom poľnohospodárstve, keďže pestovanie GM rastlín by principiálne nemalo poškodzovať ich aktivity.

Napriek tomu, že negatívne účinky a vplyv geneticky modifikovaných organizmov na životné prostredie nie sú jasne preukázané, výsledky mnohých štúdii tieto závery potvrdzujú. Z uvedeného možno predpokladať, že obmedzenie pestovania geneticky modifikovaných organizmov ich zámerným uvoľňovaním do životného prostredia bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie.

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.