1
DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa zrušuje zákon Slovenskej národnej rady č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Štefan Kuffa, Marián Kvasnička a Jozef Mikloško.
Návrh zákona sa predkladá v nadväznosti na súvisiaci návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh ústavného zákona o ochrane života“), ktorého cieľom je garantovať nenarodeným deťom od ich vzniku právo na život, nedotknuteľnosť, ochranu zdravia, zachovanie ľudskej dôstojnosti, ako aj ďalšie základné práva a slobody, ktoré vzhľadom na špecifické postavenie nenarodeného dieťaťa objektívne možné.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je v súlade s návrhom ústavného zákona o ochrane života
- zabezpečiť v Slovenskej republike (ďalej aj „SR“) najmä účinnú ochranu života, nedotknuteľnosti, ľudskej dôstojnosti a zdravia nenarodených detí, ako aj ochranu ďalších práv zaručených nenarodenému dieťaťu v návrhu ústavného zákona o ochrane života,
- zrušiť zákon Slovenskej národnej rady č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o umelom prerušení tehotenstva“) a vyhlášku č. 74/1986 Zb., ktorou sa vykonáva zákon Slovenskej národnej rady č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 74/1986 Zb.“), ako aj
- novelizovať dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka a Trestného zákona (súčasne je potrebné celý právny poriadok SR komplexne prehodnotiť a s rovnakou účinnosťou, aká bude uvedená v schválenom návrhu ústavného zákona o ochrane života predložiť do legislatívneho procesu aj ďalšie návrhy noviel súvisiacich právnych predpisov).
Predkladaný návrh zákona zakladá pozitívne sociálne vplyvy. Návrh zákona nemá vplyvy na podnikateľské prostredie, na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti a nemá vplyvy ani na rozpočet verejnej správy.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), s ústavnými zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky okrem tých ustanovení, ktoré je potrebné s návrhom ústavného zákona o ochrane života zosúladiť (s rovnakou účinnosťou, akú nadobudne schválený návrh ústavného zákona o ochrane života), s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná; návrh ústavného zákona je čiastočne zlučiteľný s právom Európskej únie.
B. Osobitná časť
2
K Čl. I
V súvislosti s navrhovanou ústavnou garanciou práva na život pre nenarodené deti, s navrhovaným ústavným zákazom úmyselných potratov a s ďalším obsahom súvisiaceho a súbežne predkladaného návrhu ústavného zákona o ochrane života, ako aj z morálneho hľadiska je nevyhnutné zrušiť všetky slovenské právne predpisy upravujúce interrupcie a problematiku s nimi súvisiacu.
V terajšom predkladanom materiáli sa zrušuje zákon o umelom prerušení tehotenstva a vyhláška č. 74/1986 Zb. V rámci ďalších noviel právnych predpisov dotknutých návrhom ústavného zákona o ochrane života je však nutné s rovnakou účinnosťou, aká bude uvedená v schválenom návrhu ústavného zákona o ochrane života, zrušiť ďalšie právne predpisy, napr. vyhlášku Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 417/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o informáciách poskytovaných žene a hlásenia o poskytnutí informácií, vzor písomných informácií a určuje sa organizácia zodpovedná za prijímanie a vyhodnocovanie hlásenia, vyhlášku Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 56/2014 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o poučení, ktoré predchádza informovanému súhlasu pred vykonaním sterilizácie osoby a vzory informovaného súhlasu pred vykonaním sterilizácie osoby v štátnom jazyku a v jazykoch národnostných menšín, smernice Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky zo 14. apríla 1972 č. Z-4582/1972-B/1 o vykonávaní sterilizácie (registrované v čiastke 13/1972 Zb.).
K § 1
V nadväznosti na navrhovanú ústavnú garanciu práva na život pre nenarodené deti v návrhu ústavného zákona o ochrane života sa v návrhu zákona zakazujú pozbavenie nenarodeného dieťaťa života (pričom nie dotknuté relevantné ustanovenia ústavy zaručujúce súčasné zohľadnenie práva matky nenarodeného dieťaťa na život a pripúšťajúce v nevyhnutnom rozsahu konanie, ktoré sa nepovažuje za porušenie práva na život) a úmyselný potrat.
Nenarodené dieťa je definované v čl. 12 ods. 1 štvrtej vete návrhu ústavného zákona o ochrane života nasledovne: Nenarodené dieťa je ľudské embryo alebo ľudský plod v akomkoľvek štádiu jeho vývoja, a to od oplodnenia ľudského vajíčka alebo od iného zásahu do ľudského vajíčka spôsobujúceho schopnosť delenia ľudského vajíčka; na schopnosť ľudského embrya a ľudského plodu dokončiť svoj vývoj sa pritom neprihliada.
K § 2
§ 2 obsahuje viaceré prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. marca 2016. Kvôli jednoznačnosti sa v záujme ochrany nenarodených detí o. i. výslovne uvádza, že ustanovenia predkladanej právnej úpravy sa majú vzťahovať aj na nenarodené deti existujúce k 1. marcu 2016 a vzniknuté pred 1. marcom 2016.
K § 3
3
V § 3 sa s účinnosťou od 1. marca 2016 zrušujú morálne neakceptovateľné právne predpisy dovoľujúce interrupcie, a to zákon o umelom prerušení tehotenstva a vyhláška č. 74/1986 Zb. Toto zrušenie súvisí s ústavnou garanciou práva na život nenarodeným deťom.
Čo sa týka aktuálneho právneho stavu, zákon o umelom prerušení tehotenstva účinný od 1. januára 1987 možnosť vykonávania interrupcií značne rozšíril. Podľa § 4 zákona o umelom prerušení tehotenstva sa žene umelo preruší tehotenstvo, ak o to písomne požiada, ak tehotenstvo nepresahuje 12 týždňov a ak tomu nebránia jej zdravotné dôvody. Podľa § 5 zákona o umelom prerušení tehotenstva žene možno umelo prerušiť tehotenstvo zo zdravotných dôvodov s jej súhlasom alebo na jej podnet, ak je ohrozený jej život alebo zdravie alebo zdravý vývoj plodu alebo ak ide o genetický chybný vývoj plodu (zákon pritom v tomto prípade neuvádza maximálny možný vek plodu a vyhláška č. 74/1986 Zb. časovo obmedzuje vykonávanie umelých potratov výlučne zo zdravotných dôvodov).
Podľa vyhlášky č. 74/1986 Zb. zo zdravotných dôvodov možno umelo prerušiť tehotenstvo najneskoršie do dvanásť týždňov jeho trvania a bez ohľadu na trvanie tehotenstva možno ho umelo prerušiť, ak je ohrozený život ženy alebo ak sa zistilo, že plod nie je schopný života alebo že je ťažko poškodený. V § 2 ods. 2 spomínanej vyhlášky sa výslovne ustanovuje možnosť v určitých prípadoch vykonať interrupcie bez ohľadu na trvanie tehotenstva: ak je ohrozený život ženy alebo ak sa zistilo, že plod nie je schopný života alebo že je ťažko poškodený. Ťažké poškodenie plodu sa pritom vôbec bližšie nešpecifikuje. Spomínané ustanovenie § 2 ods. 2 považujeme za mimoriadne zneužiteľné a zvlášť nehumánne, zvlášť nehumánnym je však každý úmyselný potrat v akomkoľvek štádiu vývoja plodu. Interrupcia vo vyššom štádiu tehotenstva navyše podľa odborníkov spôsobuje nenarodenému dieťaťu bolesť - podľa experta na bolesť Dr. K. Ananda byť prah pre fetálnu bolesť dvadsať, možno šestnásť týždňov; podľa názoru iných odborníkov vzniká fetálna bolesť ešte v skoršom čase. Podľa Dr. K. Ananda „na bolesť nie je nutná mozgová kôra, keďže niektorí dospelí pacienti cítili bolesť aj bez nej. Bolesť sprostredkovať aj thalamus (časť medzimozgu)“ (
http://www.sme.sk/c/6940045/americania-riesia-
odkedy-citi-plod-bolest.html?utm_source=link&utm_medium=rss&utm_campaign=rss
).
Usmrcovaným nenarodeným deťom v SR sa podľa našich informácií neposkytuje anestézia, a to ani vo vyššom štádiu tehotenstva ich matiek.
V zmysle § 3 ods. 1 vyhlášky č. 74/1986 Zb. zo zdravotných dôvodov sa žene s jej súhlasom umelo preruší tehotenstvo, ak k tomu dalo podnet zdravotnícke zariadenie, alebo z jej podnetu, ak sa zdravotný dôvod potvrdí podľa prílohy tejto vyhlášky. Tieto úmyselné potraty zo zdravotných dôvodov v súčasnosti hradené z verejného zdravotného poistenia, čo považujeme za úplne neprijateľné. Podľa prílohy č. 2 nariadenia vlády SR č. 777/2004 Z. z. na základe verejného zdravotného poistenia sa plne uhrádzajú zdravotné výkony z katalógu výkonov pri interrupcii vykonanej zo zdravotných dôvodov uvedených vo vyhláške č. 74/1986 Zb. Zoznam chorôb, syndrómov a stavov, ktoré zdravotnými dôvodmi pre umelé prerušenie tehotenstva, uvedený v prílohe vyhlášky č. 74/1986 Zb. je navyše veľmi rozsiahly. Tento zoznam zahŕňa veľmi širokú škálu dôvodov vrátane zlyhania intrauterinnej antikoncepcie; alkoholizmu u jedného z rodičov, ak sa prejavuje aj povahovými defektami; dedičnej hluchoty alebo ťažkej vnútroušnej nedoslýchavosti heredodegeneratívneho pôvodu oboch alebo jedného z rodičov, keď oddelenie pre lekársku genetiku určí riziko možného postihnutia dieťaťa; ako aj skutočnosti, že žena je v čase tehotenstva aktívne liečená alebo doliečovaná psychofarmakami (podľa MUDr. A. Marsalovej pritom „Približne tretina tehotných žien užíva počas tehotenstva nejaký psychotropný liek.“http://www.psychiatriapreprax.sk/index.php?page=pdf_view&pdf_id=3623&magazine_id=2 ).
4
Nie je prijateľné, aby choroba matky alebo jedného z rodičov nenarodeného dieťaťa mohla byť dôvodom či ospravedlnením úmyselného ukončenia života nenarodeného dieťaťa.
Predkladatelia návrhu zákona zásadne nesúhlasia s legalizáciou akéhokoľvek úmyselného potratu, pričom je v súvisiacej predkladanej právnej úprave súčasne nevyhnutné chrániť právo matky nenarodeného dieťaťa na život. V súvisiacom návrhu ústavného zákona o ochrane života sa preto ustanovuje nasledovné: „Nenarodené dieťa nesmie byť pozbavené života, pričom sa súčasne zohľadňuje právo matky nenarodeného dieťaťa na život.“. Ak je bezprostredne ohrozený život matky, jej nevyhnutná liečba sa podľa súvisiaceho návrhu ústavného zákona o ochrane života umožňuje [podrobnejšie viď čl. 16 ods. 2 písm. o) bod 2b návrhu ústavného zákona o ochrane života], úmyselný priamy potrat sa však podľa návrhu ústavného zákona o ochrane života vôbec nepripúšťa [podrobnejšie viď čl. 15 a čl. 16 ods. 2 písm. o) bod 2b. návrhu ústavného zákona o ochrane života].
K Čl. II
V Čl. II sa v nadväznosti na návrh ústavného zákona o ochrane života garantujúci určité základné práva nenarodenému dieťaťu (napr. práva nenarodeného dieťaťa na život, nedotknuteľnosť, ochranu zdravia a zachovanie ľudskej dôstojnosti) novelizuje základný predpis súkromného práva: Občiansky zákonník. Podstatným spôsobom sa mení úprava spôsobilosti nenarodeného dieťaťa mať práva a povinnosti.
K bodom 1 až 5
Právne úpravy a legislatívno-technické úpravy bezprostredne súvisiace s navrhovanou ústavnou garanciou určitých základných práv nenarodenému dieťaťu a s navrhovanou podstatnou úpravou spôsobilosti nenarodeného dieťaťa mať práva a povinnosti.
K bodu 6
S cieľom ochrany života, nedotknuteľnosti, ľudskej dôstojnosti a zdravia nenarodených detí sa zásadne mení inštitút spôsobilosti nenarodeného dieťaťa mať práva a povinnosti. Spôsobilosť na práva a povinnosti (resp. právnu spôsobilosť či právnu subjektivitu) nemožno zmluvne obmedziť ani zrušiť a nemožno sa jej vzdať.
Nenarodené dieťa mať spôsobilosť na práva v rozsahu podľa čl. 14 ods. 2 návrhu ústavného zákona o ochrane života: Nenarodené dieťa mať spôsobilosť na práva, pričom iba pri práve nenarodeného dieťaťa vlastniť majetok a dediť zostať zachovaná podmienka narodenia sa živého dieťaťa; pokiaľ ide o skupinu ústavných práv, nenarodené dieťa mať spôsobilosť na tie z nich, ktoré budú nenarodenému dieťaťu ústavou výslovne zaručené.
Pokiaľ ide o skupinu ústavných práv, zaručujú sa napr. práva nenarodeného dieťaťa na život, nedotknuteľnosť, ochranu zdravia, zachovanie ľudskej dôstojnosti a jeho ďalšie práva, ktoré vzhľadom na špecifické postavenie nenarodeného dieťaťa objektívne možné) podrobnejšie viď súvisiaci návrh ústavného zákona o ochrane života. Súčasne majú platiť podmienky uvedené v čl. 20 ods. 1 piatej vete a šiestej vete návrhu ústavného zákona o ochrane života (podmienka narodenia živého dieťaťa zostať zachovaná len pri majetkových právach nenarodeného dieťaťa, a to vzhľadom na ich špecifický charakter).
5
Čo sa týka platného slovenského právneho poriadku, v ustanovení § 7 platného Občianskeho zákonníka sa za splnenia zákonnej podmienky (z morálneho hľadiska voči nenarodenému dieťaťu okrem majetkových práv absolútne neprijateľnej, najmä vo vzťahu k ochrane života, nedotknuteľnosti, ľudskej dôstojnosti a zdravia nenarodeného dieťaťa) priznávajú práva aj počatému dieťaťu a nevylučuje sa ani prípadná povinnosť počatého dieťaťa: „Spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.“. Napr. podľa komentára k platnému § 7 Občianskeho zákonníka „Ak sa zistí, že v dobe smrti poručiteľa je potrebné počítať s existenciou jeho priameho potomka a ak sa tento potomok (nasciturus) potom narodí živý, splní sa tým podmienka uvedená v § 7 ods. 1 OZ a poručiteľov pohrobok nadobudne dedičstvo ku dňu smrti poručiteľa 460 OZ).“. Spôsobilosť na práva a povinnosti zaniká podľa Občianskeho zákonníka smrťou.
Súvisiaci návrh ústavného zákona o ochrane života priznáva každému nenarodenému dieťaťu rovnako ako narodenému človeku bez akejkoľvek diskriminácie právo na život, právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, záruku nedotknuteľnosti, právo na ochranu zdravia, ako aj ďalšie základné práva a slobody, pri ktorých to vzhľadom na štádium života nenarodeného dieťaťa a jeho špecifické postavenie prichádza do úvahy. Podmienka narodenia sa živého dieťaťa sa preto v súvisiacom návrhu ústavného zákona o ochrane života navrhuje ponechať výlučne pri majetkových právach nenarodeného dieťaťa, a to vzhľadom na ich charakter a osobitnú situáciu nenarodeného dieťaťa.
Podmienka narodenia živého dieťaťa je pri určitých základných právach (napr. pri práve na život, na nedotknuteľnosť, na zachovanie ľudskej dôstojnosti, na súdnu a inú právnu ochranu) voči nenarodenému dieťaťu, ktoré sa nachádza v zvlášť zraniteľnom postavení a je absolútne neschopné samo sa brániť, jednoznačne krajne nemorálna a aj absurdná. Napr. v súčasnosti nenarodené dieťa, ktoré sa nemohlo narodiť z dôvodu, že bolo akýmkoľvek spôsobom (vrátane v súčasnosti nelegálneho konania) úmyselne pozbavené života, vôbec nie je subjektom práva a priamo nenarodenému dieťaťu neprináleží žiadna právna ochrana. Ak bol spôsobený v súčasnosti nelegálny umelý potrat, ide o trestný čin nedovoleného prerušenia tehotenstva, a nie vraždy či pozbavenia života nenarodeného dieťaťa. Vlastná matka nenarodeného dieťaťa, ktorá svoje tehotenstvo v súčasnosti sama nelegálne umelo preruší alebo iného o to požiada, alebo mu to dovolí, nie je podľa platného Trestného zákona za taký čin nikdy trestne zodpovedná. Ak bol z nedbanlivosti vyvolaný potrat alebo usmrtený plod, podľa platného Trestného zákona ide iba o ťažkú ujmu na zdraví ženy, nie o usmrtenie nenarodeného dieťaťa. Aj v komentári k čl. 15 ústavy sa spomína iba nepriama ochrana plodu v trestnom zákonodarstve (priamo chránená je iba žena). Návrh ústavného zákona o ochrane života, ako aj súvisiace návrhy noviel dotknutých zákonov takéto neodôvodnené a extrémne nespravodlivé ustanovenia voči nenarodenému dieťaťu buď menia v jeho prospech, alebo ich úplne rušia. V súčasnosti ide predbežne o návrh noviel Občianskeho zákonníka, Trestného zákona a o návrh zrušenia zákona o umelom prerušení tehotenstva, pripravené však viaceré návrhy noviel dotknutých zákonov (napr. z oblasti zdravotníctva), ktoré je nevyhnutné predložiť do legislatívneho procesu s rovnakou účinnosťou, aká sa navrhuje v návrhu ústavného zákona o ochrane života. Celý právny poriadok SR je potrebné komplexne posúdiť a zosúladiť s návrhom ústavného zákona o ochrane života s rovnakou účinnosťou, aká bude uvedená v schválenom návrhu ústavného zákona o ochrane života s cieľom ochrany života nenarodených detí je v terajšej predkladanej právnej úprave o ochrane života navrhovaný najskorší možný dátum účinnosti.
6
K bodu 7
V súčasnosti platná podmienka, podľa ktorej nenarodené dieťa spôsobilosť mať povinnosti, ak sa narodí živé, zostáva zachovaná. Ako sa uvádza v komentári k platnému § 7 Občianskeho zákonníka, nasciturovi môžu vzniknúť i povinnosti ...Môže napr. zdediť nehnuteľnosť zaťaženú vecným bremenom ... Dedením môžu na neho prejsť i dlhy poručiteľa.“.
K bodu 8
Dopĺňa sa úprava zániku spôsobilosti nenarodeného dieťaťa mať práva. Ukončením života nenarodeného dieťaťa zanikne aj jeho spôsobilosť mať práva (napr. právo na život, právo na ochranu zdravia), to sa však nevzťahuje na majetkové práva. Ak sa totiž nenarodené dieťa nenarodí živé, spôsobilosť mať majetkové práva mu nevznikne a nemôže teda ani zaniknúť. Obdobne to platí pri povinnostiach nenarodených detí.
K bodom 9 až 41
Ide o právne úpravy a legislatívno-technické úpravy bezprostredne súvisiace s navrhovanou ústavnou garanciou určitých základných práv nenarodenému dieťaťu a s navrhovanou podstatnou úpravou spôsobilosti nenarodeného dieťaťa mať práva a povinnosti.
K bodu 42
Podľa platného Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Stupeň príbuzenstva dvoch osôb sa určuje podľa počtu zrodení, ktorými v priamom rade pochádza jedna od druhej a v pobočnom rade obidve od najbližšieho spoločného predka.
Navrhuje sa, aby sa ustanovenia § 116 a 117 Občianskeho zákonníka o blízkych osobách primerane vzťahovali aj na nenarodené dieťa. Slovo „primerane“ bolo zvolené z dôvodu, že pri nenarodenom dieťati nie je možné považovať za rozhodujúcu skutočnosť zrodenie. Javí sa byť vhodné zvážiť aj inú konkrétnejšiu právnu úpravu blízkych osôb zohľadňujúcu špecifické postavenie nenarodených detí.
K bodom 43 až 49
Ide o právne úpravy a legislatívno-technické úpravy bezprostredne súvisiace s navrhovanou ústavnou garanciou určitých základných práv nenarodenému dieťaťu a s navrhovanou podstatnou úpravou spôsobilosti nenarodeného dieťaťa mať práva a povinnosti.
K bodom 50 až 60
Ide o právne úpravy a legislatívno-technické úpravy problematiky zodpovednosti za škodu a za bezdôvodné obohatenie. Úpravy bezprostredne súvisia s navrhovanou ústavnou garanciou
7
určitých základných práv nenarodenému dieťaťu a s navrhovanou podstatnou úpravou spôsobilosti nenarodeného dieťaťa mať práva a povinnosti.
S cieľom ochrany nenarodených detí sa o. i. ustanovuje, že škodou na zdraví sa rozumie aj škoda na zdraví nenarodeného dieťaťa. Ak bude hroziť škoda nenarodenému dieťaťu, byť povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia zákonný zástupca nenarodeného dieťaťa. Vydanie bezdôvodného obohatenia sa podľa návrhu zákona vyžaduje aj v prípade bezdôvodného obohatenia sa na úkor nenarodeného dieťaťa, nielen na úkor narodenej osoby.
K bodom 61 až 63
Ide o právne úpravy a legislatívno-technické úpravy problematiky dedenia. Úpravy bezprostredne súvisia s navrhovanou ústavnou garanciou určitých základných práv nenarodenému dieťaťu, s navrhovanou podstatnou úpravou spôsobilosti nenarodeného dieťaťa mať práva a povinnosti, ako aj s navrhovanou novelizáciou Trestného zákona.
Napr. v súčasnosti nededí, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Môže však dediť, ak mu poručiteľ tento čin odpustil. K subjektom vymenovaným v prvej vete tohto odseku sa v návrhu zákona dopĺňajú nenarodené deti poručiteľa.
K bodom 64 až 75
Ide o právne úpravy a legislatívno-technické úpravy bezprostredne súvisiace s navrhovanou ústavnou garanciou určitých základných práv nenarodenému dieťaťu a s navrhovanou podstatnou úpravou spôsobilosti nenarodeného dieťaťa mať práva a povinnosti.
K bodu 76
V prechodných ustanoveniach sa kvôli ochrane nenarodených detí a na účel jednoznačnosti uvádza, že ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. marca 2016 sa majú vzťahovať aj na nenarodené deti existujúce k 1. marcu 2016 a vzniknuté pred 1. marcom 2016. Ustanoveniami tohto zákona zákonníka v znení účinnom od 1. marca 2016 sa majú spravovať aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. marcom 2016.
K Čl. III
V súvislosti s návrhom ústavného zákona o ochrane života je nevyhnutné novelizovať aj Trestný zákon.
Podľa platného právneho poriadku nenarodené dieťa, ktoré sa nemohlo narodiť z dôvodu, že bolo akýmkoľvek spôsobom (vrátane v súčasnosti nelegálneho konania) úmyselne pozbavené života, nie je subjektom práva a priamo jemu neprináleží žiadna právna ochrana. Paradoxne, trestné činy nedovoleného prerušenia tehotenstva toho času v rámci Trestného zákona umiestnené v jeho druhej časti prvej hlave prvom diele s názvom „Trestné činy proti životu“.
Nelegálnym a trestným by mal byť jednoznačne každý umelý, resp. úmyselný potrat bez výnimky (podľa návrhu ústavného zákona o ochrane života je akýkoľvek úmyselný potrat zakázaný). Návrh ústavného zákona o ochrane života zakazuje aj pozbavenie nenarodeného
8
dieťaťa života okrem morálne a právne prípustných prípadných výnimiek, ktoré sa v zmysle čl. 15 ods. 4 písm. b) a c) návrhu ústavného zákona o ochrane života nepovažujú za porušenie práva na život nenarodeného dieťaťa (napr. nevyhnutná liečba matky pri bezprostrednom ohrození jej života, pri ktorej nie je možné ako jej prípadný následok vylúčiť neúmyselné a nepriame ukončenie života nenarodeného dieťaťa; táto výnimka platí, len ak život matky nenarodeného dieťaťa nie je možné zachrániť bez takého prípadného následku na jej nenarodené dieťa). Návrh ústavného zákona o ochrane života však v žiadnom prípade nepripúšťa úmyselný potrat.
Čo sa týka platného právneho stavu, ak je spôsobený v súčasnosti nelegálny umelý potrat, ide o trestný čin nedovoleného prerušenia tehotenstva, a nie vraždy či pozbavenia života nenarodeného dieťaťa. Vlastná matka nenarodeného dieťaťa, ktorá svoje tehotenstvo sama nelegálne umelo preruší alebo iného o to požiada, alebo mu to dovolí, nie je podľa platného Trestného zákona za taký čin nikdy trestne zodpovedná. Ak bol z nedbanlivosti vyvolaný potrat alebo usmrtený plod, podľa platného Trestného zákona ide iba o ťažkú ujmu na zdraví ženy, nie (aj) o usmrtenie nenarodeného dieťaťa. Aj v komentári k čl. 15 ústavy sa spomína iba nepriama ochrana plodu v trestnom zákonodarstve (priamo chránená je iba žena). Takéto neodôvodnené a extrémne nespravodlivé ustanovenia voči nenarodenému dieťaťu je nevyhnutné zmeniť.
Z uvedených dôvodov a s cieľom dosiahnutia spravodlivosti a odradenia od páchania predmetných trestných činov, ale najmä na účel účinnej prevencie a ochrany života nenarodených detí, ako aj zosúladenia trestného hmotného kódexu s celým obsahom návrhu ústavného zákona o ochrane života sa v Trestnom zákone v trestných činoch pozbavenia nenarodeného dieťaťa života ustanovuje trestnosť všetkých úmyselných potratov a trestnosť spôsobenia ukončenia života nenarodeného dieťaťa (rovnako ako pri usmrtení narodeného dieťaťa), ako aj trestnosť ďalších konaní zakázaných v návrhu ústavného zákona o ochrane života.
Vzhľadom na čl. 15 v spojení s čl. 12 a 14 návrhu ústavného zákona o ochrane života (na ústavnú garanciu rovnosti práva na život narodenej osoby a práva na život nenarodeného dieťaťa), ako aj na čl. I ods. 1 prvú vetu ústavy a na princípy právneho štátu nie je prijateľné robiť rozdiely medzi potrestaním páchateľa, ktorý usmrtil narodené dieťa, a páchateľa, ktorý to isté spáchal voči nenarodenému dieťaťu. Usmrtenie nenarodeného dieťaťa je preto podľa čl. III návrhu zákona trestané rovnako ako usmrtenie narodeného dieťaťa (nenarodené dieťa sa tiež vzhľadom na jeho zvlášť zraniteľné postavenie a absolútnu neschopnosť obrany považovať za chránenú osobu, podobne ako dieťa narodené).
Je potrebné zdôrazniť, že trestné nemá byť konanie, ktoré je z morálneho hľadiska aj právneho hľadiska prípustné a ktoré sa podľa čl. 15 ods. 4 písm. b) a c) návrhu ústavného zákona o ochrane života nepovažuje za porušenie práva na život nenarodeného dieťaťa.
Súčasne sa z vyššie uvedených dôvodov v čl. III návrhu zákona ustanovuje trestná zodpovednosť matky nenarodeného dieťaťa, ktorá vlastné nenarodené dieťa usmrtí alebo mu spôsobí ujmu na zdraví nenarodeného dieťaťa, a to rovnako ako pre iných páchateľov predmetných trestných činov.
K bodu 1
Legislatívno-technická úprava bezprostredne súvisiaca s navrhovanou ústavnou garanciou určitých základných práv nenarodenému dieťaťu a s navrhovanou podstatnou úpravou spôsobilosti nenarodeného dieťaťa na práva.
9
K bodu 2
Precizujú sa dôvody, za ktorých nejde o dovolené riziko.
K bodom 3 až 28
Ide o úpravy a legislatívno-technické úpravy bezprostredne súvisiace s navrhovanou ústavnou garanciou určitých základných práv nenarodenému dieťaťu a s navrhovanou podstatnou úpravou spôsobilosti nenarodeného dieťaťa na práva.
K bodu 29
Ide o právnu úpravu na účel dosiahnutia spravodlivosti. Navrhuje sa všeobecnejšia úprava, teda aby sa osobitným motívom podľa § 140 písm. f) Trestného zákona rozumelo spáchanie trestného činu z národnostnej, etnickej alebo rasovej nenávisti, nenávisti z dôvodu farby pleti a nenávisti pre príslušnosť k určitej sociálnej skupine (nielen nenávisti pre sexuálnu orientáciu).
K bodom 30 až 36
Ide o právne úpravy a legislatívno-technické úpravy bezprostredne súvisiace s navrhovanou ústavnou garanciou určitých základných práv nenarodenému dieťaťu a s navrhovanou podstatnou úpravou spôsobilosti nenarodeného dieťaťa na práva.
K bodom 37 až 41
V nadväznosti na súvisiaci návrh ústavného zákona o ochrane života sa vypúšťajú súčasné trestné činy nedovoleného prerušenia tehotenstva a dopĺňajú sa nové skutkové podstaty trestných činov pozbavenia nenarodeného dieťaťa života a spôsobenia ujmy na zdraví nenarodeného dieťaťa.
Odporúčame prehodnotiť potrebu navrhovaného § 153c Účastníctvo na pozbavení nenarodeného dieťaťa života. Tento § bol do návrhu zákona doplnený vzhľadom na odlišný súčasný právny stav (podľa platného Trestného zákona tehotná žena, ktorá svoje tehotenstvo sama umelo preruší alebo iného o to požiada, alebo mu to dovolí, nie je za taký čin trestne zodpovedná, a to ani podľa ustanovení o návodcovi a pomocníkovi, čo považujeme za neprijateľné). Obsah doplnených ustanovení by však mal vyplývať aj zo všeobecných ustanovení Trestného zákona (z § 21 Trestného zákona) v spojení so schváleným návrhom zákona.
Čo sa týka vyššie uvedených nových skutkových podstát trestných činov pozbavenia nenarodeného dieťaťa života a spôsobenia ujmy na zdraví nenarodeného dieťaťa, vzhľadom na navrhovanú ústavou garantovanú rovnosť v právach zaručených tak narodeným ľuďom, ako aj nenarodeným deťom (viď čl. 12 súvisiaceho návrhu ústavného zákona o ochrane života), ako aj na čl. 14 a 15 návrhu ústavného zákona o ochrane života a na čl. 1 ods. 1 prvú vetu platnej ústavy sa navrhujú za ukončenie života nenarodeného dieťaťa a za spôsobenie ujmy na zdraví nenarodeného dieťaťa rovnaké tresty, ako je tomu pri usmrtení narodeného dieťaťa alebo pri ublížení na zdraví narodenému dieťaťu. Deti aj nenarodené deti sa majú vzhľadom na ich
10
zraniteľné postavenie považovať za chránené osoby (s výnimkami podľa § 139 ods. 2 Trestného zákona v spojení s úpravami podľa návrhu ústavného zákona o ochrane života). Úmyselné pozbavenie nenarodeného dieťaťa života, úmyselné spôsobenie alebo úmyselné vykonanie úmyselného potratu a úmyselné spôsobenie ukončenia života nenarodeného dieťaťa je napr. podľa návrhu zákona trestané ako vražda, prípadne ako úkladná vražda (podľa naplnenia jednotlivých znakov skutkovej podstaty).
Súčasne je však potrebné si uvedomiť, že pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliada na rôzne konkrétne skutočnosti, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Poľahčujúcou okolnosťou napr. je, ak páchateľ spáchal trestný čin v ospravedlniteľnom silnom citovom rozrušení; v dôsledku nedostatku vedomostí alebo skúseností; vo veku blízkom veku mladistvých; pod tlakom odkázanosti alebo podriadenosti; pod vplyvom hrozby alebo nátlaku; v dôsledku núdze, ktorú si sám nespôsobil; pod vplyvom tiesnivých osobných pomerov alebo rodinných pomerov, ktoré si sám nespôsobil; ak páchateľ viedol pred spáchaním trestného činu riadny život; ak sa páchateľ priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval alebo sám oznámil trestný čin príslušným orgánom. Ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Pri menej závažných trestných činoch vrátane trestných činov spáchaných proti životu alebo zdraviu nenarodeného dieťaťa (viď napr. trestný čin podľa § 153d ods. 1 a 2 návrhu zákona), bude navyše možné za predpokladu splnenia zákonných podmienok uloženie alternatívneho trestu (napr. podmienkami uloženia trestu povinnej práce o. i. súhlas páchateľa, výmera v rozpätí od 40 do 300 hodín, odsúdenie za prečin, za ktorý zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody, ktorého horná hranica sadzby trestu odňatia slobody nepresahuje päť rokov). V SR je možné namiesto trestu odňatia slobody (resp. popri ňom, to sa však netýka všetkých alternatívnych možností potrestania) uložiť niektorý z alternatívnych trestov (trest domáceho väzenia, trest povinnej práce, peňažný trest, trest prepadnutia majetku, trest prepadnutia veci, trest zákazu činnosti, trest zákazu pobytu, trest straty čestných titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest vyhostenia). Cieľom rozšírenia alternatívnych trestov v Trestnom zákone bolo posilniť zásadu, že nepodmienečný trest odňatia slobody je len „ultima ratio“, t. j. krajný prostriedok, ktorý treba uplatniť len vtedy, ak by iné, menej závažné tresty neboli účinné. V prípade uloženia alternatívnych trestov je pre páchateľa pozitívnym faktorom aj skutočnosť, že k zahladeniu odsúdenia dochádza ich vykonaním. Ak bolo odsúdenie zahladené, hľadí sa na páchateľa, ako keby nebol odsúdený. Tresty možno ukladať samostatne alebo viac trestov popri sebe. V § 34 ods. 7 Trestného zákona je uvedené, ktoré konkrétne tresty nemožno uložiť popri sebe (napr. odňatia slobody a domáceho väzenia, odňatia slobody a povinnej práce). Za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti Trestného zákona prevyšuje päť rokov, však musí súd uložiť trest odňatia slobody.
V zmysle § 89 Trestného zákona je možné aj odpustenie alebo zmiernenie trestu prezidentom SR.
Na záver podotýkame, že by bolo možné zvážiť aj stručnejšie znenie jednotlivých skutkových podstát predmetných nových trestných činov (kvôli vylúčeniu obchádzania zákona je zatiaľ navrhované ich podrobnejšie a konkrétnejšie znenie).
K bodom 42 až 48
11
Ide o právne úpravy a legislatívno-technické úpravy bezprostredne súvisiace s navrhovanou ústavnou garanciou určitých základných práv nenarodenému dieťaťu a s navrhovanou podstatnou úpravou spôsobilosti nenarodeného dieťaťa na práva.
K bodom 49 až 52
Upravuje sa nadpis a skutkové podstaty súčasného trestného činu podľa § 161 Trestného zákona (Neoprávnený experiment na človeku a klonovanie ľudskej bytosti). Tieto úpravy sa navrhujú s cieľom ustanoviť trestnosť porušenia ústavných zákazov uvedených v čl. 16 ods. 2 návrhu ústavného zákona o ochrane života.
K bodom 53 až 219
Ide o právne úpravy a legislatívno-technické úpravy súvisiace s navrhovanou ústavnou garanciou určitých základných práv nenarodenému dieťaťu a s navrhovanou podstatnou úpravou spôsobilosti nenarodeného dieťaťa na práva. Súčasne sa precizujú určité ustanovenia platného Trestného zákona a odstraňujú sa jeho nedostatky (napr. výška trestov za spáchanie jednotlivých skutkových podstát trestného činu obchodovania s ľuďmi a nenarodenými deťmi v záujme účinnej ochrany detí a nenarodených detí).
K Čl. IV
Navrhuje sa účinnosť predkladaného zákona, a to od 1. marca 2016.
12
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Štefan Kuffa, Marián Kvasnička a Jozef Mikloško
2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa zrušuje zákon Slovenskej národnej rady č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
3. Predmet návrhu zákona:
a)je upravený v primárnom práve Európskej únie, a to v čl. 36 (obmedzenie voľného pohybu tovaru napr. z dôvodu verejnej morálky a ochrany zdravia a života ľudí) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, a v čl. 1 4, 9, 20, 21, 24 a 33 a hlave VI (Spravodlivosť) Charty základných práv Európskej únie,
b)je upravený v sekundárnom práve Európskej únie, a to v
-nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 726/2004 z 31. marca 2004, ktorým sa stanovujú postupy Spoločenstva pri povoľovaní liekov na humánne použitie a na veterinárne použitie a pri vykonávaní dozoru nad týmito liekmi a ktorým sa zriaďuje Európska agentúra pre lieky (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 34) v platnom znení,
-smernici 2001/83/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 6. novembra 2001, ktorým sa ustanovuje Zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 27) v platnom znení osobitne v čl. 4 ods. 4 (podľa tohto ustanovenia je potrebné oznámiť dotknuté slovenské právne predpisy Európskej Komisii),
13
-smernici 2011/36/EÚ Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (Ú.v. EÚ L 101, 15.4.2011),
c)je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie, napr. v
- rozsudku Súdneho dvora vo veci C-34/10 Oliver Brüstle/Greenpeace eV [2011],
- rozsudku Súdneho dvora vo veci C-364/13 International Stem Cells Corporation [2014] nesúlad s obsahom návrhu zákona.
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a)lehota na transpozíciu smernice 2001/83/ES bola stanovená vo viacerých ustanoveniach tejto smernice rozdielne, a to podľa upravovanej otázky, napr. do 2. januára 2013 alebo do 22. júla 2013 a lehota na transpozíciu smernice 2011/36/EÚ uplynula 6. apríla 2013,
b)v danej oblasti nebol proti Slovenskej republike začatý postup Európskej komisie a ani konanie Súdneho dvora Európskej únie podľa článkov 258 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
c)smernica 2001/83/ES bola prebratá do týchto právnych predpisov:
- zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
- zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
- zákon č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) v znení neskorších predpisov,
- zákon č. 553/2001 Z. z. o zrušení niektorých štátnych fondov, o niektorých opatreniach súvisiacich s ich zrušením a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
- zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
- zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
- nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 120/2009 Z. z., ktorým sa ustanovujú analytické normy, toxikologicko-farmakologické normy, klinické normy a protokoly vzťahujúce sa na dokumentáciu o výsledkoch farmaceutického skúšania, toxikologicko-farmakologického skúšania a klinického skúšania vykonávaného na účely registrácie liekov v znení nariadenia vlády č. 68/2010 Z. z.,
smernica 2011/36/EÚ bola prebratá do týchto právnych predpisov:
- zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov,
14
- zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.
5. Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie
- čiastočne
DOLOŽKA
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa zrušuje zákon Slovenskej národnej rady č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
3. Sociálne vplyvy
x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
x
– sociálnu exklúziu,
x
rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
x
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
A.3. Poznámky
Predpokladajú sa pozitívne sociálne vplyvy návrhu zákona súvisiace so zvýšenou ochranou nenarodených detí, rodiny a morálnych hodnôt.
15
A.4. Alternatívne riešenia
bezpredmetné
A.5. Stanovisko gestorov
Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.