DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „NR SR“) Miroslav Kadúc, Ján Mičovský, Mikuláš Huba, Martin Poliačik, Juraj Droba, Juraj Miškov, Martin Chren, Viliam Novotný, Alojz Hlina, Marián Kvasnička a Ľudovít Kaník.
Zodpovedná politika by mala byť hlavnou víziou moderného a progresívneho Slovenska, pričom jedným so spôsobov, ako ju docieliť, je vymanenie sa zo siete prázdnych politických sľubov a nastavenie takých pravidiel, ktoré umožnia nastaviť politikom zrkadlo.
Programové vyhlásenie vlády je kľúčovým dokumentom, ktorým vládne zoskupenie vopred zadefinuje svoje štvorročné pôsobenie a stanoví v ňom svoje ciele. Je to podobné ako v školských laviciach je zadaná konkrétna úloha, ktorú je potrebné v určenom časovom limite splniť. Problémom však je, že plnenie „domácich“ úloh nikto priebežne nekontroluje. Verejnosť tak stráca prehľad a netuší, či sľúbené ciele nadobúdajú aj skutočné kontúry alebo sa ich realizácia neustále odkladá na neurčito.
Identifikácia problému a jeho riešenia je teda triviálna: dané slovo je nutné dodržať. Ak svoj sľub nestíham plniť, je slušné aspoň verejne zdôvodniť tento časový sklz. Ak nie je v mojich silách plniť sľub, taktiež to čestne priznám a uvediem racionálne dôvody.
Moderný štát by mal v niektorých aspektoch pripomínať úspešnú firmu mal by si vopred stanoviť svoje „podnikateľské“ ciele, priebežne monitorovať ich plnenie a v prípade problémov včas zasiahnuť. Nereálne či prázdne sľuby majú v rámci manažovania zdrvujúci účinok.
S cieľom priniesť do slovenskej politickej kultúry prvky efektívneho manažmentu štátu a v rámci snahy vytvoriť občanom priestor, kde by sa mohli dozvedieť o plnení vládnych sľubov, sa v návrhu zákona zavádza povinnosť vlády Slovenskej republiky, aby raz za kalendárny rok predstúpila pred NR SR a podala správu o splnených a nesplnených bodoch svojho programového vyhlásenia.
Predpokladom toho, aby sa zvýšila informovanosť verejnosti, je zodpovedný prístup vlády k tejto povinnosti, ktorý by mal spočívať v dôslednom zdôvodnení nesplnenia daných bodov programového vyhlásenia. Sme presvedčení, že existencia tejto povinnosti vytvorí na vládu prirodzený nátlak a odzrkadlí sa v jej snahe predchádzať prípadom, keď sa nedodržuje programové vyhlásenie vlády.
Hlavným účelom predloženého návrhu zákona je docieliť aby mala verejnosť možnosť v pravidelných intervaloch sledovať, či vláda splnila svoje programové vyhlásenie. Predkladaný návrh zákona by taktiež ponúkal vláde prehľad o splnených a nesplnených bodoch svojho programového vyhlásenia, a tým možnosť zapracovať na splnení „sľubov“, ktoré dala svojim voličom. Návrhom zákona chceme predísť situácii, kedy by programové vyhlásenie bolo iba plné nesplnených sľubov. Návrh zákona vychádza z politických práv jednotlivca na informácie, ktoré zaručuje Ústava Slovenskej republiky.
Od prijatia tohto návrhu zákona sa očakáva, že prinesie aktuálny prehľad pre verejnosť, ale i pre vládu o splnení a neslnení bodov programového vyhlásenia, na ktoré sa často zabúda a splnené bývajú iba jeho „oporné body“. Taktiež chceme návrhom zákona docieliť aby programové vyhlásenia
vlády obsahovali iba body, o ktorých je vláda presvedčená, že budú počas jej funkčného obdobia riadne splnené. Veríme, že náš návrh zákona poskytne občanom možnosť byť viac informovaní - pokladáme za správne aby mal občan predstavu o tom či strana, ktorú si dosadil do vlády spĺňa to, čo sľúbila.
V neposlednom rade je nutné zdôrazniť, že navrhovaný mechanizmus je plne v súlade so základnými princípmi deľby moci, keďže kontrola vládnej moci zo strany zákonodarnej je jedným z pilierov parlamentnej formy vlády.
Predkladaný návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona nemá vplyv na podnikateľskú sféru, nevyvoláva sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie a ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
B. Osobitná časť
K Čl. I
K bodu 1
Ustanovenie § 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „rokovací poriadok“) vymedzuje pôsobnosť NR SR
podľa Ústavy Slovenskej republiky v zákonodarnej a kontrolnej činnosti, v oblasti zahraničných vzťahov a v zriaďovaní vlastných a iných orgánov, ako aj v ďalších činnostiach, ak to ustanovuje zákon. Obsahom prvého bodu predkladaného návrhu zákona je explicitné rozšírenie kompetencií NR SR o povinnosť prerokovať správu vyhodnotenia o plnení programového vyhlásenia vlády.
K bodu 2
Obsahom druhého bodu predkladaného návrhu zákona je doplnenie rokovacieho poriadku o povinnosť vlády raz za kalendárny rok predstúpiť pred NR SR so správou vyhodnotenie plnenia programového vyhlásenia vlády. Národná rada ho prerokuje ako prvý bod na druhej schôdzi v kalendárnom roku a aj ako posledný bod schôdzi pred riadnymi voľbami.
Momentálny stav je taký, že predseda národnej rady zvolá po vymenovaní vlády schôdzu NR SR tak, aby na nej predseda vlády predniesol programové vyhlásenie vlády. Potom, ale nepoznáme mechanizmus, ktorý by dával vláde za povinnosť informovať verejnosť o naplnení cieľov, vyplývajúcich z ich programového vyhlásenia. Oproti predošlej právnej úprave bude toto ustanovenie, ktoré zavádza novú povinnosť vláde, znamenať prínos pre širokú verejnosť z hľadiska informovanosti a pomôže zvýšiť formálny tlak spoločnosti na efektívne plnenie úloh jednotlivých členov vlády.
Z formálneho hľadiska má zodpovednosť za prednesenie správy premiér.
Zároveň sa zavádza výnimka na prvý rok a druhý rok v rámci príslušného volebného obdobia tento čas je možné považovať za akési „štartovacie“ obdobie, v ktorom sa zmienená povinnosť vlády ešte nerealizuje.
Čl. II
Vzhľadom na legislatívnu dobu je účinnosť zákona navrhovaná na 1. január 2017.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Miroslav Kadúc, Ján Mičovský, Mikuláš Huba, Martin Poliačik, Juraj Droba, Juraj Miškov, Martin Chren, Viliam Novotný, Alojz Hlina, Marián Kvasnička a Ľudovít Kaník
2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov
3. Predmet návrhu zákona:
a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,
b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,
c)nie je upravený v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.
DOLOŽKA
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov
Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
3. Sociálne vplyvy
x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
x
– sociálnu exklúziu,
x
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
x
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
A.3. Poznámky
bezpredmetné
A.4. Alternatívne riešenia
bezpredmetné
A.5. Stanovisko gestorov
Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.