DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Návrh ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republikyč. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh ústavného zákona“) predkladá skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „NR SR“) za hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti.
Cieľom novelizácie Ústavy Slovenskej republiky je špecifikovať proces výkonu referenda tak, aby nevznikali pochybnosti o jeho záväznosti, čím sa nielen ukončí spochybňovanie funkčnosti tohto najvýznamnejšieho právneho inštitútu priamej demokracie, ale ukončí sa aj polemika v odbornej a laickej verejnosti o tom, či je platný výsledok referenda právne záväzný pre NR SR a či je NR SR povinná na podklade platného výsledku prijať alebo zmeniť Ústavu Slovenskej republiky, ústavný zákon alebo zákon.
Návrhom ústavného zákona sa preto explicitne potvrdzuje možnosť konať fakultatívne referendum, ktorého predmetom bude prijatie alebo zmena Ústavy Slovenskej republiky, ústavného zákona alebo zákona. Predmet referenda bude uvedený v jeho prílohe, pričom NR SR bude poskytovať v tomto procese súčinnosť len vo fáze predchádzajúcej vyhláseniu referenda v podobe vydávania tzv. doložky legislatívnej správnosti, avšak nie aj po jeho vyhlásení, resp. vyhlásení jeho výsledkov, kedy by pri tomto type referenda hrozilo prelomenie zákazu imperatívneho mandátu.
V prípade dosiahnutia kvóra potrebného na platnosť referenda, bude prezident Slovenskej republiky povinný uverejniť takýto právny predpis v Zbierke zákonov SR do 15 dní odo dňa vyhlásenia platných výsledkov referenda. Pre prípad nečinnosti prezidenta SR pri uverejnení právneho predpisu v Zbierke zákonov je súčasťou ústavného zákona aj právna poistka spočívajúca v tom, že právny predpis prijatý v referende sa napriek jeho nekonaniu stane súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky nasledujúci deň po uplynutí uvedenej 15-dňovej lehoty.
Dlhodobo je v Slovenskej republike vedená diskusia o záväznosti referenda po splnení kvóra účasti a jeho platnosti z pohľadu, či je nevyhnutné, aby NR SR ešte prijímala právny predpis na jeho vykonanie. K odstráneniu všetkých pochybností v tomto smere dôjde nielen prijatím návrhu ústavného zákona, ale aj prijatím zákona o podmienkach na predloženie zákona, ktorý byť predmetom referenda a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako predpisu vykonávajúceho tento ústavný zákon.
Prijatie návrhu ústavného zákona výrazne pozitívne ovplyvní stav občianskej spoločnosti v Slovenskej republike upravenie procesnej podmienky týkajúcej sa platnosti referenda by malo prelomiť úplne odstrániť spoločenskú apatiu a posilniť pocit zodpovednosti jednotlivých občanov za budúcnosť svojej krajiny.
Predkladaný návrh ústavného zákona nezakladá vplyvy na rozpočet verejnej správy, naopak: vytvára predpoklad, že nemalé verejné prostriedky vynakladané doteraz na referendá s neplatným výsledkom, budú konečne efektívne investované do zmien želaných priamo daňovými poplatníkmi. Návrh nezakladá ani vplyv na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti.
Návrh ústavného zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými
zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
B. Osobitná časť
K Čl. I
K bodu 1
Navrhuje sa v texte Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) explicitne stanoviť, že predmetom fakultatívneho referenda bude môcť byť aj prijatie alebo zmena ústavy, ústavného zákona alebo zákona, pričom vyššie uvedené návrhy na zmeny právneho poriadku budú tvoriť prílohu k referendovej otázke. Takáto ústavná úprava jednoznačne potvrdí aj v texte ústavy, že predmetom referenda môže byť prijatie alebo zmena akéhokoľvek zákona alebo ústavného zákona vrátane samotnej ústavy.
K bodom 2 a 3
Súčasné znenie ústavy neposkytovalo jednoznačnú odpoveď na to, či výsledky platného referenda automaticky právne záväzné alebo sa očakáva ešte následné konanie zo strany NR SR, aby na podklade platných výsledkov referenda prijala určitý legislatívny akt.
Vo svojom poslednom rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 24/2014 sa Ústavný súd SR vyjadril opätovne aj k záväznosti fakultatívneho referenda a povinnosti NR SR prijať právnu úpravu na jej podklade. Ústavný súd SR sa tým odchýlil od svojich predošlých rozhodnutí (sp. zn. PL. ÚS 42/95, sp. zn. I. ÚS 31/97), kde striktne trval na povinnosti poslancov zaoberať sa návrhom prijatým v referende, ktoré majú povinnosť pretaviť do zmeny ústavy, či zákona a uviedol, že „ústavný súd však neopomína napätie medzi výsledkom fakultatívneho referenda, ktorý si môže (ale nemusí) v závislosti od
konkrétnej použitej formulácie vyžadovať ďalšie právne konanie národnej rady, a reprezentatívnym
charakterom mandátu poslanca národnej rady (čl. 73 ods. 2 druhá veta ústavy). Z ústavy teda
nemožno vyvodiť povinnosť poslanca národnej rady prispieť hlasovaním k tomu, aby sa návrh prijatý
v referende pretvoril do adekvátnej podoby textu právneho predpisu. Niet žiadnej právom regulovanej
sankcie, ktorá by sa proti poslancovi národnej rady uplatnila, ak by hlasoval proti vôli prejavenej občanmi v platnom referende. Akékoľvek konzekvencie, ktoré by bolo možné v takejto situácii vyvodiť, sú redukované do roviny politickej zodpovednosti.“
V zmysle judikatúry Ústavného súdu SR a v spojení s nedostatočnou ústavnou úpravou bolo v prvom rade potrebné jasne zakotviť, že predmetom referenda môže byť aj prijatie právneho predpisu uvedeného v jeho prílohe (bod 1 novely) alebo jeho zmena a následne jasne zakotviť, že platným výsledkom referenda, v ktorom zákonom stanovené kvórum zúčastnených občanov sa vyslovilo za jeho prijatie alebo zmenu, musí byť prezidentom SR takýto právny predpis vyhlásený v Zbierke zákonov do 15 dní odo dňa vyhlásenia platných výsledkov referenda.
Takouto ústavnou úpravou sme špecifikovali možnosť konania fakultatívneho referenda, ktorého predmetom je prijatie alebo zmena právneho predpisu uvedeného v jeho prílohe. Následne sa nebude očakávať legislatívny proces zo strany NR SR a prijatie takéhoto návrhu v referende v prípade jeho platnosti sa ex constitutione stane právne záväzným. V prvom rade to nastať uverejnením znenia prílohy referenda v Zbierke zákonov prezidentom SR alebo nasledujúci deň potom, ako si nesplnil prezident SR svoju povinnosť v ústavou stanovenej lehote.
Navrhovaným ústavným znením sa z inštitútu referenda stane reálny nástroj výkonu priamej demokracie na posilnenie občianskej spoločnosti a odstráni pochybnosti o funkčnosti a záväznosti fakultatívneho referenda, čo malo v doterajšej histórií neúspešných referend vplyv aj na účasť občanov v jednotlivých hlasovaniach.
K Čl. II
Navrhuje sa účinnosť predkladaného návrhu ústavného zákona so zohľadnením potrebnej dĺžky legisvakačnej lehoty, a to na 1. marca 2016.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu ústavného zákona s právom Európskej únie
1. Navrhovateľ ústavného zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky
2. Názov návrhu ústavného zákona: návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov
3. Predmet návrhu ústavného zákona:
a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,
b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,
c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vzhľadom na to, že predmet návrhu ústavného zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.
DOLOŽKA
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov
Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
3. Sociálne vplyvy
x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
x
– sociálnu exklúziu,
x
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
x
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
A.3. Poznámky
bezpredmetné
A.4. Alternatívne riešenia
bezpredmetné
A.5. Stanovisko gestorov
Návrh ústavného zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.